{"id":1261,"date":"2017-05-19T16:00:00","date_gmt":"2017-05-19T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1254"},"modified":"2017-05-19T16:00:00","modified_gmt":"2017-05-19T15:00:00","slug":"government-hooker-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/05\/19\/government-hooker-13\/","title":{"rendered":"Government Hooker 13."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
\u010co o\u010di nevidia, to srdce nebol\u00ed?<\/strong><\/div>\n
\n

PO MATURITN\u00ddCH S\u00da\u0160KACH<\/p><\/div>\n

\n

* * * * * *<\/p><\/div>\n

\n

Maturitu som zvl\u00e1dol a bol so sebou nad mieru spokojn\u00fd, lebo som v\u0161etky predmety absolvoval na v\u00fdborn\u00fa. Zdalo sa, \u017ee sa m\u00f4j \u017eivot kone\u010dne usta\u013eoval a pomaly, ale isto naberal ten spr\u00e1vny smer. Tina a Tom ma dokonca presved\u010dili, aby som si podal prihl\u00e1\u0161ku na svoju vysnen\u00fa vysok\u00fa \u0161kolu tu v Berl\u00edne. Pumbi pekne r\u00e1stol a s Tomim sme tvorili \u0161\u0165astn\u00fd p\u00e1r u\u017e skoro rok. E\u0161te st\u00e1le som celkom neveril tomu, \u017ee som s n\u00edm SKUTO\u010cNE chodil a nikdy predt\u00fdm si nemyslel, \u017ee by som niekoho dok\u00e1zal milova\u0165 tak ve\u013emi ako jeho. Tom si podal prihl\u00e1\u0161ky na tri univerzity. Chcel \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo, a preto sa teraz musel pripravova\u0165 na n\u00e1ro\u010dn\u00e9 prij\u00edmacie sk\u00fa\u0161ky. Vedel som si \u017eivo predstavi\u0165, ako by v s\u00fadnej sieni horlivo obhajoval svojho klienta, prinajmen\u0161om najv\u00e4\u010d\u0161ieho mafi\u00e1nskeho bossa v Berl\u00edne, v drahom obleku od Giorgia Armaniho a vyzeral by pritom neskuto\u010dne sexy. Uvedomil som si, \u017ee som ho kv\u00f4li tomuto jeho snu v posledn\u00fdch d\u0148och nemohol vidie\u0165 tak \u010dasto, ako by som chcel, ale nemohol som sa preto na\u0148ho hneva\u0165. Naopak, sna\u017eil som sa ho v tom podporova\u0165 a st\u00e1le mu pripom\u00ednal, \u017ee na to mal. Jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako som s n\u00edm za posledn\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 komunikoval, bol What’s Up. P\u00edsal som mu spr\u00e1vy, ale len vo vyhraden\u00fdch \u010dasoch, aby som ho nerozpty\u013eoval pri u\u010den\u00ed. Okrem toho sa s bl\u00ed\u017eiacimi sa term\u00ednmi v posledn\u00fdch d\u0148och c\u00edtil pod v\u00e4\u010d\u0161\u00edm tlakom ne\u017e oby\u010dajne a bol \u010dasto podr\u00e1\u017eden\u00fd. Vedel som, \u017ee sa nehneval na m\u0148a, ale ob\u010das to trochu preh\u00e1\u0148al, a to mi ubli\u017eovalo. D\u00fafal som, \u017ee ke\u010f sa kone\u010dne po dlh\u0161om \u010dase stretneme, pr\u00edde na in\u00e9 my\u0161lienky a trochu sa uvo\u013en\u00ed. Horel som nedo\u010dkavos\u0165ou, a\u017e kone\u010dne uvid\u00edm, obj\u00edmem, pobozk\u00e1m…<\/p><\/div>\n

\n

Pr\u00e1ve dnes Tutti Frutti oslavovalo desiate v\u00fdro\u010die zalo\u017eenia a boli pozvan\u00ed v\u0161etci moji priatelia. Te\u0161il som sa na to, preto\u017ee to bola \u010disto VIP z\u00e1le\u017eitos\u0165 a naviac mal Tom pr\u00edle\u017eitos\u0165 aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu vypadn\u00fa\u0165 od u\u010denia a tento raz da\u0165 trochu svojej ne\u017enej pozornosti mne. Venoval som svojmu vzh\u013eadu a v\u00fdberu oble\u010denia mimoriadnu snahu a rozhodol sa, \u017ee cel\u00fd dne\u0161n\u00fd ve\u010der budem pre svojho Tomiho \u017eiari\u0165 ako prav\u00e1 hviezda – dokonal\u00fd make – up, hebk\u00e9 a leskl\u00e9 vlasy, upnut\u00e9 \u010dierne rifle a \u017eiariv\u00fd strieborn\u00fd sveter. V\u0161etko dotiahnut\u00e9 k dokonalosti v\u00fdberom spr\u00e1vnych doplnkov a obuvi. A preto som teraz som sedel vypar\u00e1den\u00fd na gau\u010di, \u0161krabkal Pumbiho po hlave a nedo\u010dkavo \u010dakal, kedy sa ozve zvon\u010dek. Neust\u00e1le som pritom musel kontrolova\u0165 svoj iPhone, aby mi n\u00e1hodou neunikla nejak\u00e1 pr\u00edpadn\u00e1 spr\u00e1va. U\u017e som sa od netrpezlivosti mrvil a Pumba moju nervozitu samozrejme vyc\u00edtil. Za\u010dal mi do ruky jemne b\u00facha\u0165 hlavou a ja som sa na\u0148ho musel usmia\u0165, ke\u010f sa preto\u010dil a vy\u017eadoval si po\u0161krabkanie na bruchu. Miloval som svojho psa a dal by som mu v\u0161etko na svete len preto, aby som videl jeho mini chvost poskakova\u0165 \u0161\u0165ast\u00edm.
„Pumbi,“ za\u0161epkal som jeho meno s \u00fasmevom a \u0161krabkal ho. On otvoril papu\u013eku a vyzeral pritom, akoby sa smial. Zrazu v\u0161ak spozornel, r\u00fdchlo sa preto\u010dil a utekal k dver\u00e1m. Zabrechal e\u0161te sk\u00f4r, ako sa ozval zvon\u010dek. R\u00fdchlo som vstal, upravil sa a pre\u0161iel k dver\u00e1m. Otvoril som a uvidel svojho Toma. Srdce sa mi na okamih zastavilo, nechal som ho vojs\u0165. Ke\u010f za sebou zatvoril dvere, hodil som sa mu do n\u00e1ru\u010de a okam\u017eite ho v\u00e1\u0161nivo pobozkal. Zak\u0148u\u010dal som, ke\u010f mi jemne zaklonil hlavu a dost\u00e1val sa jazykom hlb\u0161ie. C\u00edtil som sa, akoby ma nepobozkal u\u017e cel\u00fa ve\u010dnos\u0165. Uvedomil som si, ako VE\u013dMI som ho potreboval.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„Ahoj,“ zasmial sa Tom nahlas, ke\u010f sme sa odtiahli.
„Ahoj,“ usmial som sa na\u0148ho jemne a chytil ho za ruku. Stisol mi ju a znova si ma za krk pritiahol, aby ma pobozkal. Tento raz v\u0161ak u\u017e o \u010dosi ne\u017enej\u0161ie ne\u017e predt\u00fdm.
„Si n\u00e1dhern\u00fd,“ pochv\u00e1lil mi vzh\u013ead hne\u010f, ako sme sa znova odtiahli, a pozorne si ma prezrel. „Ve\u013emi si mi ch\u00fdbal,“ dodal, ke\u010f chytil prame\u0148 mojich vlasov.
„Aj ty mne, Tomi,“ za\u0161epkal som a silno sa k nemu pritisol. Tom mi polo\u017eil ruky na boky. Palcami pohladkal moju odhalen\u00fa poko\u017eku. „Nerob to,“ upozornil som ho s \u00fasmevom.
„Zd\u00e1 sa mi to, alebo si dnes nadr\u017ean\u00fd viac ne\u017e oby\u010dajne?“ u\u0161krnul sa samo\u013e\u00fabo. Jemne som sa o\u0148ho otrel a poc\u00edtil, \u017ee som ho dnes ani ja UR\u010cITE nenech\u00e1val chladn\u00fdm.
„Tak sa mi zd\u00e1, \u017ee v tom nie som s\u00e1m,“ za\u0161epkal som zvodne a jeho ruky sa mi spustili na zadok. Pumba za\u0161tekal.
„Oh, sorry, kamo\u0161ko,“ pozrel sa Tom na m\u00f4jho psa, ktor\u00fd si u\u017e tie\u017e vy\u017eadoval svoju pozornos\u0165. Tom sa na m\u0148a ospravedl\u0148uj\u00faco pozrel a ja som sa odtiahol, aby sa s n\u00edm mohol priv\u00edta\u0165. Chv\u00ed\u013eku som ich dvoch s l\u00e1skou sledoval.
„Si si ist\u00fd, \u017ee tam chce\u0161 \u00eds\u0165?“ op\u00fdtal som sa Toma pre istotu e\u0161te osobne, ke\u010f si Pumba spokojne od\u0165apkal k pelechu. Ni\u010d mi na to neodpovedal a sklopil poh\u013ead. U\u017e pri prvej zmienke o tejto party som ho upozornil na to, \u017ee sa tam mo\u017eno stretne aj s niektor\u00fdmi mojimi klientmi. „M\u00f4\u017eeme osta\u0165 tu, ak tam nechce\u0161 \u00eds\u0165. Spolu, Tomi,“ ubezpe\u010dil som ho a pritisol sa k nemu, preto\u017ee som z neho zrazu poc\u00edtil nervozitu. Pohladkal som ho kon\u010dekmi prstov po hrudi a Tom mi zrazu majetn\u00edcky obto\u010dil ruku okolo p\u00e1sa.<\/div>\n
\n

„U\u017e som sa Buovi s\u013e\u00fabil a ty tie\u017e. Nechceme predsa vyzera\u0165 ako p\u00e1rik tupcov,“ pozrel sa na m\u0148a a s mal\u00fdm \u00fasmevom mi ne\u017ene napravil neposlu\u0161n\u00fd prame\u0148 vlasov.
„Viem, \u017ee to pre teba nie je ani trochu pr\u00edjemn\u00e9. A… pre m\u0148a tie\u017e nie,“ priznal som sa mu a c\u00edtil som, ako sa pritom \u010derven\u00e1m od hanby. Najrad\u0161ej by som tu s n\u00edm ostal.
„Zvl\u00e1dneme to,“ otrel sa nosom o ten m\u00f4j, aby mi dodal odvahu.
„Naozaj?“ za\u0161epkal som v\u00e1havo. „Nechcem, aby si sa na m\u0148a potom hneval. M\u00f4\u017ee sa sta\u0165… \u010doko\u013evek,“ dodal som rozochvene.
„Ver\u00edm ti,“ odpovedal a uprene sa mi pritom zah\u013eadel do o\u010d\u00ed. „Budem \u0165a ma\u0165 st\u00e1le pri sebe. Nikam \u0165a sam\u00e9ho nepust\u00edm. A keby sa niekto o nie\u010do pok\u00fasil, tak mu s rados\u0165ou rozbijem hubu,“ usmial sa zrazu a ja tie\u017e.
„Ty m\u00f4j ochranca,“ za\u0161epkal som, pobozkal ho na l\u00edce a c\u00edtil, ako odst\u00fapil a chytil ma za ruku. V tom momente som nedok\u00e1zal potla\u010di\u0165 obdiv, ktor\u00fd vo mne jeho odvaha a odhodlanie vyvolali. Usmial som sa, rozl\u00fa\u010dili sme sa s Pumbim a vy\u0161li na ulicu. Prech\u00e1dzali sme sa ruka v ruke a zastali a\u017e pred barom. Tom zaklopal a dvere sa hne\u010f otvorili. Schnauze n\u00e1s patri\u010dne priv\u00edtal a my sme vo\u0161li do preplnen\u00e9ho baru. Tak trochu som sa v tom momente vn\u00fatorne triasol z toho, \u017ee by ma niekto oslovil, a preto som rad\u0161ej dr\u017eal hlavu sklonen\u00fa. Nechal som Toma, nech ma vedie, a zastavili sme pri vyhradenom boxe, kde u\u017e \u010dakali Tina, Bu a Melanie.
„Hey, Tom!“ vysko\u010dil hne\u010f Bu a r\u00fdchlo ho chlapsky objal. „Ako ide \u017eivot?“
„Pomaly, Atze*,“ odpovedal Tom a jemne ma postr\u010dil pred seba, aby som sa so v\u0161etk\u00fdmi mohol priv\u00edta\u0165. Nakoniec som si sadol k bab\u00e1m a Tom oproti. V\u0161etci sme nap\u00e4to sledovali mu\u017esk\u00fd rozhovor.<\/div>\n

\n

„Ty m\u00e1\u0161 fakt odvahu, R\u00f3meo,“ poklepkal Toma po pleci Bu a zasmial sa.
„Nemohol by som ho TU necha\u0165 sam\u00e9ho. A navy\u0161e dnes nepracuje, tak m\u00e1m pr\u00e1vo rozbi\u0165 hubu ka\u017ed\u00e9mu, kto na\u0148ho nie\u010do sk\u00fasi,“ po\u010dul som hovori\u0165 Toma a tv\u00e1ril sa pritom smrte\u013ene v\u00e1\u017ene. Nemal som z toho dobr\u00fd pocit, ale v duchu som sa sna\u017eil presved\u010di\u0165, \u017ee to nebude a\u017e tak\u00e1 katastrofa.
„Po\u010duj, k\u00e1mo, viem, \u017ee je to divn\u00e1 situ\u00e1cia, ale mus\u00ed\u0161 by\u0165 v tot\u00e1lnej pohodi\u010dke. Schv\u00e1lne som nevolal ve\u013ea \u013eud\u00ed z jeho okruhu, tak\u017ee by to malo by\u0165 v suchu,“ ozn\u00e1mil Bu a ja som sa c\u00edtil aspo\u0148 o nie\u010do lep\u0161ie. \u010co si v\u0161ak v tom momente myslel Tom, o tom som nemal ani potuchy.
„To je od teba… mil\u00e9,“ odpovedal zrazu Tom ne\u010dakane a nahol sa ku mne. „D\u00e1\u0161 si drink?“ op\u00fdtal sa ma a ja som k\u00fdvol. „Okay, hne\u010f som sp\u00e4\u0165,“ usmial sa na m\u0148a, uk\u00e1zal Buovi, \u017ee ide k baru, a odi\u0161iel. Hne\u010f ako bol z dosahu, poklepal som svojho \u0161\u00e9fa po ruke, ktor\u00fa mal vylo\u017een\u00fa na stole.
„Koho si zavolal?“ op\u00fdtal som sa ho hne\u010f a b\u00e1l sa odpovede.
„Je tu len Mika a ten je tot\u00e1lne ne\u0161kodn\u00fd. Nemaj obavy,“ m\u00e1vol rukou Bu.
„Len d\u00fafam, \u017ee sa nikde nestretn\u00fa,“ zahryzol som si do pery a frustrovane zak\u0148u\u010dal.
„Je to ve\u013emi mal\u00e1 pravdepodobnos\u0165. Je to tu tot\u00e1lne napakovan\u00e9,“ ute\u0161oval ma a ja som c\u00edtil, ako ma zrazu niekto pohladkal po ramene. Vypla\u0161ene som sa oto\u010dil a srdce mi bilo ako o \u017eivot. Na\u0161\u0165astie to bola len Tina.
„Nestresuj, to som len ja,“ u\u0161krnula sa a v tom predo mnou prist\u00e1l poh\u00e1r – whisky s kolou. Vypla\u0161ene som nadsko\u010dil na mieste, ale zrazu som si uvedomil, \u017ee to bola Tomova ruka.<\/p>\n

„Tina, sprav mi miesto,“ za\u010dul som ho a c\u00edtil, ako sa mi srdce za\u010dalo pomaly upokojova\u0165.
„Ty sa od neho dnes asi fakt nepohne\u0161, \u010do?!“ sna\u017eila sa prekri\u010da\u0165 hudbu a ja som sa d\u00edval, ako ho s \u00fasmevom pustila ku mne. Tom si prisadol, objal ma okolo ramien a ja som sa k nemu pritisol.
„\u010eakujem, Tomi,“ usmial som sa na svojho priate\u013ea a neodolal tomu, aby som mu nevtisol aspo\u0148 pusu na l\u00edce. Usmial sa, zdvihol poh\u00e1r a my sme si v\u0161etci pripili na dobr\u00fa z\u00e1bavu. Pili sme, rozpr\u00e1vali sa a smiali. Tom sa zdal by\u0165 uvo\u013enen\u00fd a hodiny pomaly plynuli v pr\u00edjemnej atmosf\u00e9re. Kevin sa zastavil na drink. Chv\u00ed\u013eu bol s nami a potom sa s Tinou niekam vytratili. To ist\u00e9 po chv\u00edli zopakovali aj Bu s Melanie. Nakoniec sme s Tomom v boxe ostali celkom sami.
„Billy,“ nazna\u010dil mi perami, uprene sa na m\u0148a zah\u013eadel, chytil ma okolo p\u00e1sa a pevne k sebe pritiahol. Za\u010dal mi jazykom spracov\u00e1va\u0165 ucho a ja som nahlas zastonal. „Hm,“ zahmkal mi do ucha, ke\u010f som rukou nahmatal jeho rozkrok a trocha pritla\u010dil. Znova som pril\u00e1kal jeho roztomil\u00fd poh\u013ead a zvodne sa pritom usmieval. Odsunul som sa a\u017e na sam\u00fd koniec boxu, do rohu, chytil lem jeho \u0161irok\u00e9ho tri\u010dka a pomaly ho k sebe spolu s jeho majite\u013eom pri\u0165ahoval do chv\u00edle, k\u00fdm sa na\u0161e pery nespojili. Tom ma zatla\u010dil do m\u00e4kkej opierky a ja som mu zastonal do bozku. Obto\u010dil som mu ruky okolo krku a jazykom ho vyz\u00fdval k vstupu. C\u00edtil som, ako sa na kr\u00e1tko do bozku usmial, polo\u017eil mi ruky za krk a pritla\u010dil sa na m\u0148a e\u0161te viac. Za\u010dal ma bozk\u00e1va\u0165 hlboko a prec\u00edtene. C\u00edtil som, ako mi po celom tele nasko\u010dili zimomriavky, a ke\u010f som si kone\u010dne za\u010dal dokonale vychutn\u00e1va\u0165 chu\u0165 jeho sladk\u00fdch \u00fast, Tom sa zrazu r\u00fdchlo odtiahol a oto\u010dil.<\/div>\n

\n

Zm\u00e4tene som za\u017emurkal a nech\u00e1pal, pre\u010do zrazu tak ne\u010dakane preru\u0161il tak\u00fd kr\u00e1sny okamih. Sadol som si, zozadu sa k nemu s \u00fasmevom pritisol, pre\u0161iel mu nosom ne\u017ene po krku a zrazu uvidel Miku. V \u0161oku o toho, \u017ee st\u00e1l rovno pred Tomom a nie\u010do mu hovoril, som celkom zamrzol. Za\u010d\u00ednal som v duchu panik\u00e1ri\u0165, ale Tom ma chytil za ruku, a tak som to bral ako dobr\u00e9 znamenie.
„\u010co chce\u0161?“ po\u010dul som sa zrazu p\u00fdta\u0165 Toma a silnej\u0161ie som sa k nemu pritisol, aby som mu t\u00fdm jasne nazna\u010dil, \u017ee toho chlap\u00edka mal proste ignorova\u0165.
„Netu\u0161il som, \u017ee sa d\u00e1 na dne\u0161n\u00fd ve\u010der prenaja\u0165! Kedy bude vo\u013en\u00fd?!“ prekrikoval Mika hudbu a ja som c\u00edtil, ako mi Tomove telo pod rukami na sekundu stuhlo a hne\u010f na to sa v\u0161etky svaly v tele napli.
„\u010cO\u017dE?!“ vybuchol Tom zrazu. V tom okamihu som sa na Miku zah\u013eadel a prosil ho poh\u013eadom, aby n\u00e1s kone\u010dne nechal na pokoji.
„No, kedy s n\u00edm ako mieni\u0161 skon\u010di\u0165, aby som si s n\u00edm mohol u\u017ei\u0165!“ vysvetlil mu Mika rovnako na\u0161tvan\u00fdm t\u00f3nom, celkom ignoruj\u00fac moju prosbu. Tom ma chytil za ruky a oto\u010dil sa ku mne. Pochopil som, \u017ee chcel, aby som ho pustil, a tak som to, hoci ve\u013emi ner\u00e1d, urobil. Tom zrazu prudko vstal a ja som ako v spomalenom filme bezmocne sledoval, ako Tomova p\u00e4s\u0165 zovrela Mikovu bielu ko\u0161e\u013eu. V\u00fdhra\u017ene sa na seba d\u00edvali a ja som sa za\u010dal od nervov trias\u0165. Rozhodol som sa, \u017ee som to takto nemohol necha\u0165. Vstal som, chytil Tomovu ruku a uprel na\u0148ho prosebn\u00fd poh\u013ead. On ma pochopil. Pustil Miku, ale st\u00e1le sa na\u0148ho mra\u010dil.
„Hey, tak ke\u010f u\u017e teraz m\u00f4\u017ee\u0161…“ chytil ma Mika za rameno, ale v tom momente mu Tom jednu vrazil. Sledoval som, ako Mika spadol na zadok a ostal v \u0161oku. Ne\u010dakal som, \u017ee by Tom dnes ve\u010der svoje hrozby skuto\u010dne splnil.<\/div>\n

\n

Oto\u010dil som sa a uvedomil si, \u017ee bol Tom zrazu pre\u010d. R\u00fdchlo som ho v okol\u00ed h\u013eadal poh\u013eadom. Zrazu som k\u00fatikom oka rozoznal v dave jeho svetl\u00e9 dredy. Smeroval k v\u00fdchodu. Chcel som sa za n\u00edm rozbehn\u00fa\u0165, ale do cesty sa mi postavil Mika, ktor\u00fd to v\u0161etko poka\u0161\u013eal.
„Hey, baby,“ povedal mi do ucha, chytil ma za ruku.
„Daj mi pokoj! Skon\u010dili sme!“ zaja\u010dal som na\u0148ho na\u0161tvane, u\u0161tedril som mu \u0161tip\u013eav\u00fa facku a rozbehol sa za Tomom. Predieral som sa \u013eu\u010fmi, \u010do v\u00f4bec nebolo \u013eahk\u00e9. „KDE JE TOM?!“ kri\u010dal som na Schnauzeho u\u017e z dia\u013eky a do o\u010d\u00ed sa mi pritom tisli slzy.
„Odi\u0161iel,“ odpovedal mi a otvoril dvere. Vybehol som von, obzeral sa a v panike na\u0148ho zavolal. St\u00e1l som a naivne \u010dakal, \u017ee by na moje volanie odpovedal. Srdce mi bolestivo nar\u00e1\u017ealo do hrudnej kosti. Prekl\u00ednal som sa za to, \u010do sa pr\u00e1ve stalo. Nen\u00e1videl som toho hajzla, ktor\u00fd proste nevedel dr\u017ea\u0165 jazyk za zubami. R\u00fdchlo som si zotrel slzy a podvedome sa rozbehol smerom k svojmu bytu s n\u00e1dejou, \u017ee tam Tom niekde bude. Zastavil som na rohu a v\u0161imol si tmav\u00fa, zhrben\u00fa siluetu postavy, ktor\u00e1 sedela na schod\u00edku pred vchodom. Vedel som, \u017ee to je on. Chcel som sa za n\u00edm rozbehn\u00fa\u0165, ale zrazu som zav\u00e1hal, lebo mi napadlo, \u017ee ma mo\u017eno v\u00f4bec nechcel vidie\u0165. Rozpoltene som sa na\u0148ho chv\u00ed\u013eu d\u00edval, ale napokon som sa k nemu za\u010dal ve\u013emi pomaly pribli\u017eova\u0165. Kolen\u00e1 som mal s ka\u017ed\u00fdm krokom k nemu labilnej\u0161ie.
„T – Tomi?“ vyd\u00fdchol som, ke\u010f som bol kone\u010dne pri \u0148om. Vy\u010derpane som sa k nemu zlo\u017eil na schod. Odv\u00e1\u017eil som sa ho jemne obja\u0165 a so strachom \u010dakal na ak\u00fako\u013evek reakciu. Tom tam ale ticho sedel sch\u00falen\u00fd do klbka a keby ned\u00fdchal, povedal by som, \u017ee mo\u017eno u\u017e ani ne\u017eije. Pohladkal som ho po vlasoch, prisadol si bli\u017e\u0161ie, t\u00falil sa k nemu, hladkal ho po chrbte, ale on ST\u00c1LE nereagoval. Pomyslel som si, \u017ee to je e\u0161te hor\u0161ie, ako keby sa na m\u0148a vykri\u010dal. „Tomi, po\u010duje\u0161 ma?“ op\u00fdtal som sa ho rozochvene a sna\u017eil sa v\u0161emo\u017ene zachyti\u0165 jeho poh\u013ead. Nemohol som ho v\u0161ak nijako prin\u00fati\u0165, aby zdvihol hlavu. Nechcel som to ale vzda\u0165, a tak som ho aspo\u0148 znova objal. Oprel som si hlavu o jeho rameno a d\u00fafal, \u017ee mu moja pr\u00edtomnos\u0165 pom\u00f4\u017ee prekona\u0165 prvotn\u00fd \u0161ok.<\/div>\n

\n

„Ja na to nem\u00e1m, Bill,“ ozval sa zrazu po dlhej dobe. Prekvapen\u00fd t\u00fdm, \u017ee skuto\u010dne prehovoril, som odsko\u010dil. Po\u010dul som, ako dlho potiahol nosom.
„To bude dobr\u00e9, Tomi. To ni\u010d. Poviem Buovi, \u017ee…“ sna\u017eil som sa ho upokoji\u0165 a hlas sa mi zadrhol v hrdle, ke\u010f sa na m\u0148a zrazu pozrel. O\u010di s\u010dervenan\u00e9, mihalnice mokr\u00e9 od s\u013az, poh\u013ead zlomen\u00fd. Jeho boles\u0165 ma tak hlboko zasiahla. Ani ja s\u00e1m som ju doteraz nec\u00edtil A\u017d tak intenz\u00edvne. Zahryzol som si jemne do ukazov\u00e1ka, aby som utlmil vzlyk.
„Nie som tak\u00fd siln\u00fd, ako som si myslel,“ za\u0161epkal Tom znova, oprel si hlavu o dlane a zah\u013eadel sa na chodn\u00edk. V svetle pouli\u010dn\u00fdch l\u00e1mp som sledoval jeho profil. Po tv\u00e1ri mu tiekli tich\u00e9 slzy. Prisunul som sa k nemu a silno ho objal. Stisol pevne vie\u010dka, ale neodohnal ma.
„Tomi, pros\u00edm, nechaj ma, aby som ti to vysvetlil,“ prin\u00fatil som sa po chv\u00edli poveda\u0165 a on len pokr\u00fatil hlavou.
„V\u0161etko je zbyto\u010dn\u00e9. U\u017e… to nikdy nedostanem z hlavy,“ povedal a ja som vedel presne, \u010do t\u00fdm myslel – obraz m\u0148a a Miku, spolu. Utr\u00e1pene som si vyd\u00fdchol, ale nepustil som ho.
„Vravel som, aby sme ostali,“ pripomenul som mu ticho a on k\u00fdvol.
„Varoval si ma. Vedel som, do \u010doho idem. Alebo sk\u00f4r… MAL som si to UVEDOMI\u0164,“ pozrel sa na m\u0148a. Jeho o\u010di mi preskakovali po tv\u00e1ri. „To JA som bol ten hl\u00fapy. Keby som vtedy vedel to, \u010do viem TERAZ… NIKDY by som tam ne\u0161iel,“ priznal, ke\u010f sa znova zah\u013eadel na chodn\u00edk a ja som nahlas vzlykol. Ne\u010dakane ma pevne objal. Pritisol som sa k nemu a zavzlykal mu do krku.<\/div>\n

\n

C\u00edtil som, ako ma chl\u00e1cholivo hladkal po chrbte. Nech\u00e1pal, kde v sebe zrazu nabral to\u013eko sily na to, aby ma ute\u0161oval. Dlho sme tam len tak ticho sedeli v objat\u00ed a ja som zdrvene prem\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, \u017ee si po tom, \u010do sa stalo, od neho tak\u00e9 ne\u017en\u00e9 zaobch\u00e1dzanie ani nezasl\u00fa\u017eim. Triasol som sa od strachu z toho, \u010do malo nasledova\u0165.
„Tomi,“ za\u0161epkal som, ke\u010f sa odo m\u0148a odtiahol. Videl som, ako trpel, a to tak STRA\u0160NE bolelo.
„Aj napriek tomu \u0165a st\u00e1le milujem,“ povedal zrazu a moje srdce sa na chv\u00ed\u013eku zachvelo rados\u0165ou, „ale moment\u00e1lne…“ Srdce sa znova bolestne zovrelo. „Proste potrebujem pauzu,“ dodal a mne z o\u010d\u00ed vytryskli \u010fal\u0161ie slzy. Sch\u00falil som sa a preh\u013atal boles\u0165, ktor\u00e1 mnou lomcovala. Nechal som sa \u0148ou na okamih unies\u0165 a precitol a\u017e vo chv\u00edli, ke\u010f som po\u010dul, ako Tom nosom zhlboka nasal v\u00f4\u0148u mojich vlasov. „Pros\u00edm \u0165a o trpezlivos\u0165,“ za\u0161epkal a vtisol mi na l\u00edce dlh\u00fd, hor\u00faci bozk. Tu\u0161il som, \u017ee bol posledn\u00fd. L\u00fa\u010dil sa so mnou. C\u00edtil som, ako sa odo m\u0148a za\u010dal pomaly od\u0165ahova\u0165 a ja som sa ho k\u0155\u010dovito chytil.
„Necho\u010f pre\u010d,“ po\u017eiadal som ho z\u00fafalo.
„Prep\u00e1\u010d, ale ja… Proste mus\u00edm,“ zah\u013eadel sa mi do o\u010d\u00ed a moje ruky klesli. Tomov hlas znel tak zlomene, ubolene, ZNI\u010cENE. Nemohol som… NECHCEL som ho u\u017e \u010falej tr\u00e1pi\u0165. Rozmazan\u00fdm poh\u013eadom som sledoval jeho smutn\u00fd \u00fasmev. Vstal a potom odch\u00e1dzal. Kr\u00e1\u010dal pomaly, s hlboko sklonenou hlavou. Zlomilo mi to srdce. PR\u00c1SK! Zlo\u017eil som sa na schod a \u017ealostne sa rozplakal. Nedok\u00e1zal som sa na\u0148ho u\u017e viac d\u00edva\u0165. Bolo to pr\u00ed\u0161ern\u00e9. Myslel som si, \u017ee t\u00fa boles\u0165 nepre\u017eijem, ale aj napriek tomu som e\u0161te st\u00e1le \u017eil. Vedel som, \u017ee sa ur\u010dite c\u00edtil rovnako ako ja. Ni\u010d som mu nevy\u010d\u00edtal. Nehneval som sa na\u0148ho. Jednoducho to bolelo, p\u00e1lilo, \u0161t\u00edpalo, trhalo ma to na kusy. Nemohol som sa zmieri\u0165 s t\u00fdm, \u017ee som ho stratil.<\/div>\n

\n

* * * * * *<\/p><\/div>\n

\n

„Bill? Si to ty?“ za\u010dul som diev\u010densk\u00fd hlas a c\u00edtil, ako mnou niekto zalomcoval. Otvoril som o\u010di, ale hne\u010f na to ich znova zatvoril, preto\u017ee ma hrozne p\u00e1lili. „Je to on, Kevin. Pom\u00f4\u017e mi s n\u00edm,“ po\u010dul som ju \u0161epka\u0165 a uvedomil si, \u017ee to bola ONA.
„Tina,“ vzlykol som, ke\u010f som poc\u00edtil, ako mi niekto pom\u00e1hal, aby som si sadol.
„Cho\u010f do baru pre pomoc,“ za\u0161epkala naliehavo a pevne ma objala. Po\u010dul som, ako sa niekto rozbehol. „\u010co sa ti stalo? A… Kde je Tom?“ vysypala na m\u0148a ot\u00e1zky a ja som sa pri tom mene znova celkom zosypal. „Ah, bo\u017ee,“ povzdychla si ne\u0161\u0165astne, prit\u00falila si ma a jemne sa so mnou k\u00fdvala. „To prejde. Bude to v poriadku,“ za\u0161epkala a pohladkala ma po vlasoch. Nebol som schopn\u00fd jej na to odpoveda\u0165, ale v duchu som si myslel, \u017ee to u\u017e NIKDY NEBUDE v poriadku. Nechal som boles\u0165 odch\u00e1dza\u0165 so slzami. Pomaly sa k n\u00e1m bl\u00ed\u017eili hlasy.
„\u010co sa mu stalo?“ za\u010dul som zrazu Bua.
„Neviem. Ni\u010d nehovor\u00ed, len vzlyk\u00e1,“ hovorila Tina tlmen\u00fdm hlasom.
„Pozri sa, \u010di m\u00e1 niekde k\u013e\u00fa\u010de od bytu,“ navrhol Bu a ja som c\u00edtil, ako ma Tina preh\u013ead\u00e1vala. Na\u0161la ich v pravom prednom vrecku. „Tak po\u010f,“ za\u010dul som Bua a c\u00edtil, ako ma niekto zdv\u00edhal. Pod\u013ea tlaku v oblasti \u017eal\u00fadka som us\u00fadil, \u017ee si ma prehodil cez rameno. Zrazu cvakol z\u00e1mok. C\u00edtil som kym\u00e1canie pri pohybe hore schodmi. Pauza. Odomknutie.
„PUMBA,“ zamumlal som, aby som ich upozornil.
„A to je kto?“ sp\u00fdtal sa Bu ticho.<\/div>\n

\n

„Ten pes od… Po\u010dkaj, idem pre istotu prv\u00e1. Nechcem, aby ti odhryzol zadok. Melanie by ma potom zabila.“ Po\u010dul som, ako o podlahu \u0165ukali jeho paz\u00fariky. „No, ahoj, zlatko,“ hovorila Tina mazlivo a ja som c\u00edtil, \u017ee sa u\u017e znova pohybujeme. „Na konci doprava,“ za\u0161epkala Tina. Bu ma zrazu opatrne polo\u017eil do postele, prehodil cezo m\u0148a deku. Zaboril som si tv\u00e1r do prv\u00e9ho vank\u00fa\u0161a, \u010do bol po ruke. S boles\u0165ou som zistil, \u017ee bol nasiaknut\u00fd v\u00f4\u0148ou Tomov\u00fdch dredov. Tlak sa znova dral von. Zni\u010dene som zastonal. U\u017e som \u010falej nevl\u00e1dal, dokonca aj d\u00fdchanie bolelo. Po\u010dul som, ako niekto vo\u0161iel do izby a zap\u00e1lil no\u010dn\u00fa lampu. Poste\u013e ved\u013ea sa prehla pod v\u00e1hou a ja som na tv\u00e1ri poc\u00edtil drsn\u00fd jazyk. Natiahol som ruky pred seba a naslepo nahmatal Pumbu. Pritisol som si ho k sebe a c\u00edtil, ako mi z tv\u00e1re olizoval slzy. Trocha pritom zakrochkal a ja som sa na okamih usmial. Nechal som sa n\u00edm chv\u00ed\u013eu ute\u0161ova\u0165 a potom pod \u0165archou \u00fanavy stratil vedomie.<\/p><\/div>\n

\n

* Atze – ve\u013ek\u00fd brat<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories \u010co o\u010di nevidia, to srdce nebol\u00ed? PO MATURITN\u00ddCH S\u00da\u0160KACH * * * * * * Maturitu som zvl\u00e1dol a bol so sebou nad mieru spokojn\u00fd, lebo som v\u0161etky predmety absolvoval na v\u00fdborn\u00fa. Zdalo sa, \u017ee sa m\u00f4j \u017eivot kone\u010dne usta\u013eoval<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1261","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1261","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1261"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1261\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1261"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1261"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1261"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}