{"id":12685,"date":"2010-01-04T18:00:00","date_gmt":"2010-01-04T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=12655"},"modified":"2010-01-04T18:00:00","modified_gmt":"2010-01-04T17:00:00","slug":"death-like-price-of-love-2-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2010\/01\/04\/death-like-price-of-love-2-2\/","title":{"rendered":"Death like price of love 2\/2"},"content":{"rendered":"
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
R\u00e1no sa zobudil \u00faplne vy\u010derpan\u00fd. Pomaly vstal a do\u0161uchtal sa k skrini. Vytiahol pl\u00e1tok a vyma\u010dkol si tabletku na ruku. Hodil si ju do \u00fast a prehltol. Dodala mu trochu energie, a tak sa pomaly do\u0161uchtal do k\u00fape\u013ene. Opl\u00e1chol si tv\u00e1r studenou vodou. Na tv\u00e1r si dal skoro cel\u00fd make-up, aby zakryl obrovsk\u00e9 tmav\u00e9 kruhy pod o\u010dami. O\u010di si letmo prebehol ceruzkou a vlasy prehrabol rukou. Vr\u00e1til sa do izby a vybral veci zo skrine. Bolo mu jedno, \u010do si na seba oblieka. Aj tak mu v\u0161etko padalo. Posledn\u00fa tabletku si str\u010dil do vrecka a zi\u0161iel pomaly dole. Tom u\u017e st\u00e1l medzi dverami pripraven\u00fd od\u00eds\u0165. Venoval Billovi jedin\u00fd poh\u013ead. Potom zavrel dvere, nast\u00fapil do svojho auta a vydal sa smer klubov\u0148a.<\/div>\n
Bill si slabo vzdychol a vo\u0161iel do gar\u00e1\u017ee. Sadol si do auta a vydal sa na cestu. Do \u0161t\u00fadia dorazil z hodinov\u00fdm me\u0161kan\u00edm. David u\u017e nerv\u00f3zne pochodoval po miestnosti. Ke\u010f Bill vo\u0161iel, spustil na\u0148ho poriadny krik, \u010do si to dovo\u013euje tak me\u0161ka\u0165. Bill len sklonil hlavu a p\u00edpol slab\u00e9 prep\u00e1\u010d. David e\u0161te raz zavr\u010dal a potom im prik\u00e1zal, aby i\u0161li za n\u00edm.<\/p>\n<\/div>\n
Nasadli do dod\u00e1vky. Bill si sadol \u00faplne dozadu a rukou za\u0161m\u00e1tral vo vrecku. Poobzeral sa okolo seba, \u010di sa na\u0148ho nikto nepozer\u00e1 a nen\u00e1padne si str\u010dil tabletku do \u00fast. Nebolo to v\u0161ak a\u017e tak\u00e9 nen\u00e1padn\u00e9. Jeden p\u00e1r o\u010d\u00ed ho sledoval. Jedny o\u010di sledovali, ako sa Billovi po prehltnut\u00ed tej tabletky roz\u0161\u00edrili zorni\u010dky a spokojne vyd\u00fdchol. David sa zamra\u010dil a za\u0165al p\u00e4ste. Tak toto teda nie! Nedovol\u00ed, aby im Bill zni\u010dil kari\u00e9ru drogami. Vyst\u00fapili pred ve\u013ekou budovou. Zaviedol ich do ve\u013ekej pekne zariadenej miestnosti. Bill chytil Gustava za ruku a zatiahol trochu bokom.<\/div>\n
„Gustav, ja…“ pozeral do zeme. „Potreboval by som po\u017ei\u010da\u0165.“ Pozrel mu nesmelo do o\u010d\u00ed<\/div>\n
„Ty potrebuje\u0161 po\u017ei\u010da\u0165? Preboha, Bill, v\u0161ak m\u00e1\u0161 viac pe\u0148az\u00ed ako ja.“<\/div>\n
„Pros\u00edm.“ V o\u010dk\u00e1ch sa mu zaleskn\u00fa slzi\u010dky. Bez d\u00e1vky nevydr\u017e\u00ed a Mannyho surovos\u0165 tie\u017e u\u017e nedok\u00e1\u017ee zn\u00e1\u0161a\u0165.<\/div>\n
„Tak dobre. Ko\u013eko?“ vzdychol si Gust\u00e1v.<\/div>\n
„10 000\u20ac“ p\u00edpol Bill<\/div>\n
„Ko\u013eko?“ Vyvalil o\u010di Gusto.<\/div>\n
„Pros\u00edm. Vr\u00e1tim ti to.“<\/div>\n
„Bill, \u010do sa deje?“<\/div>\n
„Ni\u010d… ja… len… len tie peniaze potrebujem.“<\/div>\n
„Tak dobre.“ Podal mu \u0161ek. Bill sa slabo usmial a vr\u00e1til sa na svoje miesto akur\u00e1t v\u010das, aby stihol prv\u00e9 ot\u00e1zky report\u00e9rky. Report\u00e1\u017e prebiehala celkom kludne, a\u017e dokia\u013e report\u00e9rka nezadala ot\u00e1zku, ktor\u00e1 prin\u00fatila Billa dvihn\u00fa\u0165 hlavu od \u010derven\u00e9ho koberca.<\/div>\n
\n
„Tom, keby ste si mal vybra\u0165 medzi vz\u0165ahom alebo Billom, kto by to bol?“<\/div>\n
„V\u017edycky dr\u017e\u00edme spolu. Pokia\u013e je niekto proti n\u00e1m, \u0165ah\u00e1me v\u017edycky za jedno lano. N\u00e1s nikdy nikto nerozdel\u00ed. Nikdy by sa nestalo, \u017ee by sa medzi n\u00e1s postavila baba. To by sa \u017eiadnej nepodarilo,“ znela Tomova odpove\u010f. Len Bill v\u0161ak po\u010dul tu falo\u0161 v jeho hlase. Znovu sklonil hlavu tak, aby nebolo vidie\u0165 jeho stekaj\u00face slzy. Report\u00e1\u017e potom u\u017e pokra\u010dovala v pohode. Po hodine sa chlapci vr\u00e1tili do klubovne. Bill poslal Gustovi e\u0161te jeden \u010fakovn\u00fd poh\u013ead. Potom nasadol do auta a zamieril k Mannymu. Nev\u0161imol si \u010dierneho auta id\u00faceho za n\u00edm. Zastavil pred Mannyho domom. Vbehol dovn\u00fatra. Manny sedel na kresle a pozeral porno.<\/div>\n
„Ale ale, do\u0161la na\u0161a superst\u00e1r“. U\u017e m\u00e1\u0161 peniaze alebo to vyrie\u0161ime tak ako do teraz?“ u\u0161krnul sa.<\/div>\n
„M- m\u00e1m, Ko\u013eko chce\u0161?“ p\u00edpol Bill a sna\u017eil sa vzdiali\u0165 z jeho dosahu.<\/div>\n
„5000\u20ac za t\u00fd\u017edenn\u00fa d\u00e1vku.“ Povedal z \u00fa\u0161krnov.<\/div>\n
„\u010co?“ p\u00edpol Bill. „Ale to je moc drah\u00e9.“<\/div>\n
„D\u00e1m ti to za polovi\u010dku, a ak bude\u0161 dobr\u00fd,,tak aj zadarmo, ale vie\u0161, \u010do za to chcem.“ U\u0161krnul sa.<\/div>\n
„Nie, to nie.“<\/div>\n
„A vie\u0161 \u010do, nebudem sa \u0165a p\u00fdta\u0165.“ Povedal a pri\u0161iel k nemu bli\u017e\u0161ie. Bill chcel utiec\u0165, ale Manny ho chytil a surovo ho strhol na zem.<\/div>\n
„Nie, pros\u00edm. Manny, u\u017e nie,“ zavzlykal Bill<\/div>\n
„Dr\u017e hubu, lebo ni\u010d nedostane\u0161.“ Odsekne a stiahne mu rifle. Bill ostal len rezignovane le\u017ea\u0165. Len ob\u010das smrkne.<\/p>\n<\/div>\n
David stoj\u00ed na dvore a prekvapene sleduje, \u010do sa vo vn\u00fatri deje. Pre\u010do sa Bill nech\u00e1va takto zneu\u017e\u00edva\u0165? Mal by zasiahnu\u0165? U\u017e u\u017e sa chystal vbehn\u00fa\u0165 tam, ke\u010f uvidel, ako sa Bill postavil a sna\u017e\u00ed sa dosta\u0165 do rifl\u00ed. Manny sa niekde stratil a po chv\u00edle sa vr\u00e1til a pod\u00e1val Billovi mal\u00e9 papierov\u00e9 vrec\u00fa\u0161ko. Ten opatrne natiahol ruku a vytrhol vrec\u00fa\u0161ko Mannymu z r\u00fak, hne\u010f sa vzdialil. Manny sa len zasmial. Bill sa prudko oto\u010dil a vybehol von. David sa skryl na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu. Bill si sadol do auta a na\u0161tartoval. David po\u010dkal, k\u00fdm od\u00edde, a potom vbehol k Mannymu do domu. Ten sa na\u0148ho prekvapene pozrel.<\/div>\n
„\u017del\u00e1te si?“ sp\u00fdtal sa nech\u00e1pavo.<\/div>\n
„\u010co si mu to d\u00e1val?“<\/div>\n
„Komu?“<\/div>\n
„Ty dobre vie\u0161. Ak\u00e9 svinstvo si mu to dal?“<\/div>\n
„Teba do toho ni\u010d, stark\u00fd.“<\/div>\n
David vytiahol s pod vetrovky zbra\u0148. „Nebudem sa p\u00fdta\u0165 dva kr\u00e1t.“<\/div>\n
„Rohypnol, nejak\u00e9 antidepres\u00edva a hoci \u010do. Neviem, netriedil som to.“ Odpovedal Manny<\/div>\n
„Hajzel.“ David sa zahnal a hlav\u0148ou zbrane mu u\u0161tedril celkom pekn\u00fa ranu do hlavy.<\/p>\n<\/div>\n
Bill rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di sa m\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 domov, alebo sa rad\u0161ej t\u00fala\u0165 po meste. Nakoniec sa rozhodol pre svoj be\u017en\u00fd \u017eivot a zaparkoval doma. Tom u\u017e tam auto mal. Otvoril dvere a chystal sa vybehn\u00fa\u0165 do svojej izby, no zastavila ho Tomova nekompromisn\u00e1 ruka. Ne\u013e\u00fatostne ho sotil o stenu a tvrdo sa mu pozeral do o\u010d\u00ed. „Kde si bol?“<\/div>\n
„J- ja bol som e\u0161te na vzduchu. Stalo sa nie\u010do?“<\/div>\n
„\u010ci sa nie\u010do stalo? Stalo, si predstav.“ Zhukol Tom. „Kde s\u00fa ostatn\u00e9 peniaze z \u00fa\u010dtu?“<\/div>\n
„Ja ti ich vr\u00e1tim. Len som si nejak\u00e9 potreboval po\u017ei\u010da\u0165, Tom.“ P\u00edpol potichu Bill.<\/div>\n
„Tak to d\u00fafam.“ Odsekol a zmizol v kuchyni.<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa pomaly do\u0161uchtal do svojej izby, zvalil sa na poste\u013e. V hlave mu zneli Tomove slov\u00e1 z report\u00e1\u017ee. Akoby ich u\u017e niekde po\u010dul, ale kde? Vtedy si spomenul. S\u00fa tak\u00e9 ist\u00e9 ako slova v tom jeho sne. Je to jeho bud\u00facnos\u0165? \u013dahol si na poste\u013e a do \u00fast si hodil jednu tabletku. V\u0161etko mu zrazu bolo jedno. Na ni\u010dom mu nez\u00e1le\u017ealo. Len sa prihl\u00faplo usmieval a pozeral okolo seba. Po chv\u00edli zaspal a tak nezaznamenal Davidov pr\u00edchod.<\/div>\n
„Je David. \u010co sa stalo? Potrebuje\u0161 nie\u010do?“ sp\u00fdtal sa prekvapene Tom ke\u010f k nim David vbehol.<\/div>\n
„Kde je Bill?“<\/div>\n
„V izbe. Pre\u010do, \u010do sa…?“Viac poveda\u0165 nestihol, preto\u017ee David vybehol do Billovej izby a zamkol za sebou.<\/div>\n
„Bill?“ potriasol s nim. Bill nes\u00fahlasne zasku\u010dal a chcel spa\u0165 \u010falej, no dobre mieren\u00e1 facka ho dostato\u010dne prebrala a on prekvapene pozeral do Davidov\u00fdch nahnevan\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Da -David? \u010co tu rob\u00ed\u0161 a \u010do sa stalo?“ opatrne si chytil poranen\u00e9 l\u00edce.<\/div>\n
„Daj mi ich.“<\/div>\n
„\u010co?“ zarazil sa Bill. Nie nem\u00f4\u017ee to vedie\u0165. Ur\u010dite nie.<\/div>\n
„Daj mi tie tabletky.“<\/div>\n
„A- ak\u00e9 tabletky?“<\/div>\n
„Bill, daj mi ich. Ak nechce\u0161, aby sa to dozvedel Tom, tak mi ich daj.“ Nie, Tom to nesmie vedie\u0165. Siahol do va\u010dku a podal mu mal\u00fd papierov\u00fd bal\u00ed\u010dek.<\/div>\n
„No vid\u00ed\u0161.“ Schoval ho do va\u010dku pre pr\u00edpad, \u017ee by si to Bill rozmyslel.<\/div>\n
„Chlap\u010de, \u010do je to s tebou? Mus\u00ed\u0161 s t\u00fdm presta\u0165. Zab\u00edja \u0165a to, a o tom, \u010do ti rob\u00ed ten chlap, ani nehovor\u00edm.“ Bill stuhol. Odkia\u013e to David vie?<\/div>\n
„Ja to potrebujem, David. Tak moc.“ Rozplakal sa.<\/div>\n
„Neboj sa. Bude to dobr\u00e9. Teraz sa vyspi.“ Ulo\u017eil ho a chystal sa od\u00eds\u0165.<\/div>\n
„David?“<\/div>\n
„\u00c1no?“<\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi, \u017ee Tomovi ni\u010d nepovie\u0161.“<\/div>\n
„S\u013eubujem.“ Vy\u0161iel z izby. M\u00e1 ten s\u013eub dodr\u017ea\u0165? Spravil chybu. Dodr\u017eal ho.<\/p>\n<\/div>\n
Posl\u00fachol. Vyka\u0161lal sa na tabletky. Dodr\u017eal svoje slovo, ale iba do ur\u010ditej miery. S tabletkami skon\u010dil hne\u010f, ako David odi\u0161iel. Na\u010falej v\u0161ak pokra\u010doval s rezan\u00edm. Bol zo d\u0148a na de\u0148 slab\u0161\u00ed a vy\u010derpanej\u0161\u00ed.<\/div>\n
Trvalo pol mesiaca, k\u00fdm sa dal na najhor\u0161iu cestu. Ten de\u0148 zmenil jeho \u017eivot. Zni\u010dil aj jeho posledn\u00fa \u0161ancu na pre\u017eitie. Pof\u013eakoval sa okolo Mannyho domu, ke\u010f ho chytil nejak\u00fd chlap\u00edk a zatiahol ho do tmavej uli\u010dky.<\/div>\n
„Ty si Bill, v\u0161ak?“ po chv\u00ed\u013eke prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Manny ti u\u017e ni\u010d nepred\u00e1. Mal kv\u00f4li tebe probl\u00e9my, ale ja by som nie\u010do mal.“ Bill v\u00e1hal, ale nakoniec prik\u00fdvol. Chlap sa u\u0161krnul a podal mu ampulku.<\/div>\n
„Za liter je tvoja.“<\/div>\n
„\u010co – \u010do to je ?“ zav\u00e1hal.<\/div>\n
„Hero\u00edn.“<\/div>\n
„Tu m\u00e1\u0161.“ Podal mu bal\u00ed\u010dek bankoviek.<\/div>\n
„S tebou je rados\u0165 obchodova\u0165. Ak by si mal e\u0161te z\u00e1ujem, vie\u0161, kde ma n\u00e1jde\u0161.“ Povedal a vyparil sa rovnako r\u00fdchlo, ako sa zjavil. Bill utekal domov a zamkol sa v izbe. Rozm\u00fd\u0161\u013eal naozaj dlho, k\u00fdm sa to rozhodol spravi\u0165. Trvalo dlho, k\u00fdm natiahol ruku a prilo\u017eil ihlu k \u017eile. Trvalo dlho, k\u00fdm si ju do tej \u017eili str\u010dil, a e\u0161te dlh\u0161ie, k\u00fdm jej obsah vytla\u010dil. Potom mu u\u017e bolo v\u0161etko jedno. Nez\u00e1le\u017ealo mu na Tomovi. Na kapele. Nez\u00e1le\u017ealo mu u\u017e na ni\u010dom. Chce sa len vzn\u00e1\u0161a\u0165 a vzn\u00e1\u0161a\u0165. U\u017e\u00edva\u0165 si pocit vo\u013enosti. Dnes u\u017e s\u00fa to 3 mesiace. 3 mesiace zdrogovan\u00e9ho \u0161\u0165astia. 3 mesiace pocitu euf\u00f3rie. 3 mesiace. \u010co s\u00fa to pre in\u00fdch 3 mesiace? \u010co znamenali tie 3 mesiace pre Toma? Moc ni\u010d. Po\u017eiadal Krist\u00edn o ruku a t\u00e1 ho poslala k vode. Vytiahla od neho peniaze na potrat a vyparila sa. Bolo mu to jedno. Na\u0161iel si druh\u00fa. Jeho \u017eivot bol len ch\u013east, sp\u00e1nok, \u017er\u00e1dlo a sex. Ak\u00e9 jednoduch\u00e9. Pr\u00edli\u0161 jednoduch\u00e9. To mu v\u0161ak vtedy nedoplo. Netr\u00e1pilo ho, \u017ee svojho brata u\u017e dlh\u00fa dobu nevidel. Netr\u00e1pilo ho, \u017ee nevych\u00e1dza z izby. Nezauj\u00edmalo ho, ako sa m\u00e1. Proste neexistoval. Bolo mu dokonca jedno, \u010di \u017eije alebo nie. Pre\u010do? Nevedel to ani s\u00e1m. \u010co zni\u010dilo ich siln\u00e9 puto. \u010co dok\u00e1zalo zni\u010di\u0165 nezni\u010dite\u013en\u00e9?<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa zo d\u0148a na de\u0148 ut\u00e1pal viac v drog\u00e1ch. Potreboval st\u00e1le viac a viac d\u00e1vok. Peniaze u\u017e nemal, a tak za d\u00e1vky platil vlastn\u00fdm telom. Bolo mu to \u00faplne jedno. Posl\u00fachol a dostal za to d\u00e1vku, po ktorej aj tak zabudol. Jeho de\u0148 bol presn\u00fd opak Tomovho. To\u010dil sa len okolo \u017eiletky a hero\u00ednu.<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd chlapec sedel v rohu izby a v ruke zvieral chladn\u00fd strieborn\u00fd kov. Odr\u00e1\u017eal sa od neho svit mesiaca, ktor\u00fd pr\u00fadil do miestnosti cez otvoren\u00e9 okno. Chlapcovo tel\u00ed\u010dko nehlu\u010dne le\u017ealo na podlahe. Po tv\u00e1ri mu stekali slzy a tvorili \u010dierne pot\u00f4\u010diky. Pevne zvieral \u017eiletku a spom\u00ednal.<\/div>\n
„V\u017edycky dr\u017e\u00edme spolu.“ Zavzlykal a na jeho z\u00e1p\u00e4st\u00ed sa objavila nov\u00e1 rana.<\/div>\n
„Pokia\u013e je niekto proti n\u00e1m, \u0165ah\u00e1me v\u017edycky za jedno lano.“ Povedal polohlasne a znovu si zarezal do ruky.<\/div>\n
„N\u00e1s nikdy nikto nerozdel\u00ed.“ Zakri\u010dal a \u017eiletku zarezal do ruky o to prud\u0161ie.<\/div>\n
„Nikdy by sa nestalo, \u017ee by sa medzi n\u00e1s postavila baba.“ Buchol p\u00e4s\u0165ou do steny.<\/div>\n
„To by sa \u017eiadnej nepodarilo.“ Odhodil \u017eiletku do opa\u010dn\u00e9ho k\u00fata a naplno sa rozvzlykal. V tom sa dvere miestnosti prudko rozleteli a chlapec uvidel medzi nimi rozmazan\u00fa postavu. Poranen\u00e9 z\u00e1p\u00e4stie skryl za chrb\u00e1t.<\/div>\n
„Bill, \u010do hu\u010d\u00ed\u0161? A pre\u010do preboha sed\u00ed\u0161 v tej zime na zemi?“ sp\u00fdtal sa chlapec a vo\u0161iel do miestnosti. Zatvoril okno a zapol svetlo. Bill si rukou zakryl o\u010di.<\/div>\n
„Ni\u010d. Tom, nechaj ma, pros\u00edm.“ Zavzlykal.<\/div>\n
„Nie! \u010co zas vyv\u00e1dza\u0161? U\u017e m\u00e1m toho pln\u00e9 zuby, spr\u00e1va\u0161 sa divne v\u0161imol, si si? Cel\u00fd de\u0148 nevylezie\u0161 z izby a v jednom kuse opakuje\u0161 tie vety s tej prekliatej report\u00e1\u017ee. To u\u017e ti \u00faplne presko\u010dilo?“<\/div>\n
„Nie len, len sa mi nie\u010do sn\u00edvalo.“ Trepol to prv\u00e9, \u010do ho napadlo.<\/div>\n
„\u00c1no, a preto sed\u00ed\u0161 po tme na zemi e\u0161te aj s otvoren\u00fdm oknom. U\u017e by si sa mohol spam\u00e4ta\u0165. Po\u010f do postele lebo prechladne\u0161.“ Povedal a podal mu ruku. Bill chv\u00ed\u013eku v\u00e1hal, ale potom mu podal svoju. V tom v\u0161ak Tom uvidel krvav\u00fa podlahu. Zamra\u010dil sa a chytil Billovu druh\u00fa ruku. Uvidel z\u00e1p\u00e4stie a krv kvapkaj\u00facu z jeho prstov na zem.<\/div>\n
„Do \u0161\u013eaka, \u010do to m\u00e1 znamena\u0165?“ Pozrel mu tvrdo do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„J- ja to ni\u010d to…“ koktal Bill a sna\u017eil sa vytrhn\u00fa\u0165 ruku s jeho stisku.<\/div>\n
„\u010co?“ sp\u00fdtal sa a zosilnil stisk.<\/div>\n
„Tomi, to bol\u00ed, pros\u00edm.“ Zavzlykal. Tom sa zahnal a sotil ho na poste\u013e.<\/div>\n
„Hovor, \u010do to m\u00e1 znamena\u0165?“ zakri\u010dal na\u0148ho.<\/div>\n
„Nekri\u010d na m\u0148a, pros\u00edm.“ Znovu sa sna\u017eil dosta\u0165 s jeho zovretia.<\/div>\n
„Nem\u00e1m na teba kri\u010da\u0165? Do kelu, ve\u010f ty nie si norm\u00e1lny.“ Potiahol ho za ruku, ktor\u00fa dr\u017eal v \u017eeleznom stisku. Pomaly z nej vytekala krv a \u0161pinila aj t\u00fa Tomovu.<\/div>\n
„Pus\u0165 ma.“ Zv\u00fd\u0161il hlas.<\/div>\n
Tom sa zamra\u010dil a silno ho udrel. U\u017e to nebol sen. Bola to skuto\u010dnos\u0165. Bolestn\u00e1 skuto\u010dnos\u0165. Tak ve\u013emi ho to bolelo. Nie ta facka. Bolelo to, \u017ee bola od Toma. Pozrel na\u0148ho. V o\u010dk\u00e1ch ho \u0161t\u00edpali slzy. Toto naozaj ne\u010dakal. Nie od neho. Prudko vysko\u010dil na nohy a tie sa mu podlomili a skon\u010dil na zemi.<\/div>\n
„Nechaj ma. U\u017e nikdy sa ma nechytaj, nikdy!“ za\u0161epkal.<\/div>\n
„Fajn. Ke\u010f mysl\u00ed\u0161.“ Odpovedal a zabuchol dvere. Bill plakal. Dlho. Ve\u013emi dlho. Do r\u00e1na. U\u017e sa ale rozhodol. Tom ho nezn\u00e1\u0161a. Hanb\u00ed sa za\u0148ho. Vysilene sa postavil a s pod podu\u0161ky vytiahol strieka\u010dku. Ta Tomova facka bola posledn\u00e1 kvapka. Posledn\u00fdch p\u00e1r slzi\u010diek. Ihla sa stratila vo vychudnutej ru\u010di\u010dke. V tom sa zarazil. Nem\u00f4\u017ee od\u00eds\u0165 bez rozl\u00fa\u010denia. Na\u0161krabal na list p\u00e1r p\u00edsmen a potom sa nechal un\u00e1\u0161a\u0165 pocitom, ako sa jed zo strieka\u010dky rozlieva jeho \u017eivotom. Zavrel o\u010di a sto\u010dil sa do klbka. O necel\u00fa min\u00fatu u\u017e nec\u00edtil ni\u010d. V\u0161ade naokolo bola len tma. Skon\u010dilo to. Posledn\u00fd n\u00e1dych, ale v\u00fddych u\u017e nepri\u0161iel. Jeho zlomen\u00e9 srdie\u010dko posledn\u00fd kr\u00e1t udrelo. Bol koniec.<\/p>\n<\/div>\n
Tom sedel v kuchyni za stolom. Sedel tam cel\u00fa noc. Pozeral na ruku a z o\u010d\u00ed mu tiekli slzy. Ako mohol? Ako ho ohol udrie\u0165. Kde sa stratil ten Tom? Kde sa stratil star\u0161\u00ed br\u00e1\u0161ko, ktor\u00fd sa Billa sna\u017eil chr\u00e1ni\u0165?<\/div>\n
\u010co sa stalo? Pre\u010do sa v\u0161etko pokazilo. Ako mu mohol tak ubl\u00ed\u017ei\u0165? Nie nedovol\u00ed, aby \u010falej trpel. Vysko\u010dil na nohy a vybehol do Billovej izby.<\/div>\n
„Billi, ja… mrz\u00ed ma to… m\u00f4\u017ee\u0161 mi…“ rozrazil dvere a zamrzol v polovici pohybu.<\/div>\n
„Bill?“ neveriaco pozeral na tel\u00ed\u010dko pred sebou. Tak\u00e9 vychudnut\u00e9. Len kos\u0165 a ko\u017ea.<\/div>\n
K\u013eakol si k nemu. „Billi? Objal ho. A\u017e potom si v\u0161imol strieka\u010dky, ktor\u00e1 mu tr\u010dala z ruky.<\/div>\n
„Nie! Bill! Pros\u00edm, bra\u010dek, odpovedz mi. Mrz\u00ed ma to! V\u0161etko. Len sa preber, Billi. Pros\u00edm. Mus\u00ed\u0161 sa prebra\u0165!“ zatriasol n\u00edm. Plakal. Kri\u010dal ale bez v\u00fdsledku. Le\u017eal tam s n\u00edm cel\u00fd de\u0148. Ohrieval jeho chladn\u00face telo. Ve\u010der u\u017e nemal silu ani plaka\u0165 a tak len le\u017eal a drtil Billove m\u0155tve tel\u00ed\u010dko. Na\u0161iel ho tam a\u017e David. Mal obrovsk\u00fd probl\u00e9m odtiahnu\u0165 ho od neho. Zavolal z\u00e1chranku, aj ke\u010f vedel, \u017ee je to zbyto\u010dn\u00e9.<\/div>\n
Billove telo odviezli a Tom osamel. Sedel v jeho izbe a plakal. Do o\u010d\u00ed mu padla mal\u00e1 ob\u00e1lka vykukuj\u00faca z pod postele. Bol to list na rozl\u00fa\u010dku. Na konci bola pozn\u00e1mka, v ktorej sa Bill zmie\u0148oval, \u017ee v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9 n\u00e1jde v jeho denn\u00edku. Tom list s pla\u010dom odlo\u017eil a vytiahol Billov denn\u00edk. Plakal pri ka\u017edej strane. Pri ka\u017edom p\u00edsmenku. A\u017e teraz si uvedomil, \u010do vlastne sp\u00f4sobil. A teraz si uvedomil, \u017ee jeho mlad\u0161\u00ed bra\u010dek zomrel len a len kv\u00f4li nemu. Dok\u00e1zal s t\u00fdm \u017ei\u0165? Dok\u00e1zal \u017ei\u0165 s vedom\u00edm, \u017ee zabil toho krehk\u00e9ho anjelika. Pohreb bol o p\u00e1r dn\u00ed. Boli tam v\u0161etci. V\u0161etci, a\u017e na tu osobu, ktor\u00e1 tam by\u0165 mala. Boli tam tis\u00edce fanyniek, novin\u00e1ri, hviezdy, aj \u010dlenovia rodiny. V\u0161etci okrem Toma. Ten sedel v jeho izbe. Spom\u00ednal na v\u0161etko pekn\u00e9. Tak ako spom\u00ednal na to, ako mu ubl\u00ed\u017eil. Spomenul si na jeho zvoniv\u00fd smiech a iskri\u010dky v o\u010diach, ktor\u00e9 u\u017e nikdy neuvid\u00ed. Nikdy ho u\u017e neuvid\u00ed. Dok\u00e1\u017ee si to niekedy odpusti\u0165? Dok\u00e1\u017ee niekedy poveda\u0165 prep\u00e1\u010d?<\/p>\n<\/div>\n
\n
O rok nesk\u00f4r<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n
„Ahoj, bra\u010dek, tak som tu. Viem, me\u0161k\u00e1m. Me\u0161k\u00e1m u\u017e tak dlho. Odpus\u0165 mi to. Tak ve\u013emi \u0165a potrebujem. Nedok\u00e1\u017eem zabudn\u00fa\u0165, Bill. Nedok\u00e1\u017eem. Ke\u010f zavriem o\u010di, vid\u00edm tvoj \u00fasmev. Ke\u010f som v tichu, po\u010dujem tvoj zvoniv\u00fd smiech. Ke\u010f sa pozriem do zrkadla, vid\u00edm tvoju tv\u00e1ri\u010dku. U\u017e nevl\u00e1dzem. Chcem \u00eds\u0165 za tebou. Pr\u00ed\u010f si pre m\u0148a.“ Plakal Tom na hrobe svojho brata. Prv\u00fd kr\u00e1t od jeho smrti si dodal odvahu a vkro\u010dil na cintor\u00edn. Prv\u00fd raz, odkedy Bill zomrel, dok\u00e1zal komunikova\u0165. Ke\u010f Bill zomrel, uzavrel sa do seba. Mo\u017eno pr\u00e1ve preto ho zavreli. \u00c1no, bol p\u00e1r mesiacov v bl\u00e1zinci, ale utiekol. Teraz sa ale rozhodol. Z vrecka vytiahol \u017eiletku. Billovu \u017eiletku. Sta\u010dilo p\u00e1r pohybov ruky. Tak jednoduch\u00e9. Odi\u0161iel za Billom. Stretn\u00fa sa? To u\u017e my nikdy nezist\u00edme. Nezost\u00e1va n\u00e1m ni\u010d in\u00e9, ako sa zamyslie\u0165 nad t\u00fdm, \u010do vlastne \u017eivot je a \u010do prin\u00e1\u0161a. Je to len nehmatate\u013en\u00e1 vec, ktor\u00e1 n\u00e1m pretek\u00e1 medzi prstami ako voda. Nikdy si nevyberieme. Tak, ako si nevybrali oni.<\/div>\n
<\/div>\n
\u013dudkovia, ak ste to do\u010d\u00edtali do konca, ste fakt dobr\u00ed \ud83d\ude42 d\u00fafam, \u017ee sa v\u00e1m to p\u00e1\u010dilo. Pros\u00edm v\u00e1s o nejak\u00e9 tie koment\u00edky a kritiku. Budem v\u010fa\u010dn\u00e1 za v\u0161etko.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa R\u00e1no sa zobudil \u00faplne vy\u010derpan\u00fd. Pomaly vstal a do\u0161uchtal sa k skrini. Vytiahol pl\u00e1tok a vyma\u010dkol si tabletku na ruku. Hodil si ju do \u00fast a prehltol. Dodala mu trochu energie, a tak sa pomaly do\u0161uchtal do k\u00fape\u013ene. Opl\u00e1chol si<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-12685","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12685","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12685"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12685\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12685"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12685"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12685"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}