{"id":12757,"date":"2009-12-26T18:00:00","date_gmt":"2009-12-26T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=12727"},"modified":"2009-12-26T18:00:00","modified_gmt":"2009-12-26T17:00:00","slug":"kde-su-dvaja-stastny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/12\/26\/kde-su-dvaja-stastny\/","title":{"rendered":"Kde s\u00fa dvaja \u0161\u0165astn\u00fd…"},"content":{"rendered":"
autor: Sisa<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Tich\u00e9 zvonenie mobilu sa tlmene ozvalo do tmy. Raz, druh\u00fd raz, tret\u00ed raz. Rozsvietila sa lampi\u010dka a nie\u010dia ruka vybrala mobil z kabelky.
„Tomi, s\u00fa 4 r\u00e1no…“ ozval sa rozospat\u00fd hlas.
V sluch\u00e1tku bolo ticho.
„Tom? Si tam?“
„\u00c1no…“ aj v jeho hlase bola \u00fanava, „\u00e1no, sme tu, Bill.“
„No? Tak… tak pre\u010do vol\u00e1\u0161?“
Chv\u00ed\u013eu bol po\u010du\u0165 len jeho tich\u00fd dych, jak \u0161um\u00ed do ticha. Potom sa ozval znovu.
„Vie\u0161, Bill, ja som prem\u00fd\u0161\u013eal. Celu noc… dlho, u\u017e od r\u00e1na.“
Ml\u010dal.
„Prem\u00fd\u0161\u013eal som o n\u00e1s dvoch…“
„\u00c1no, l\u00e1ska, ale… nem\u00f4\u017ee to teraz po\u010dka\u0165? S\u00fa 4 v noci a ja…“
„Nie,“ znelo to mierne, aj cez to sa v\u0161ak kdesi hlboko v jeho hlase \u010dosi zachvelo. Netrpezlivos\u0165… alebo zloba. „Nie, toto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, Bill.“
Posadil sa na posteli a mierne zakr\u00fatil hlavou: „No dobre. Tak \u010do m\u00e1\u0161 na srdci?“
„Milujem ta, Bill. Vie\u0161 to?“
„Viem. A ja teba tie\u017e. Ale to u\u017e sme si predsa povedali to\u013ekokr\u00e1t.“
„Povedz to znovu.“
„\u010co?“
„\u017de ma miluje\u0161.“
Ticho povzdychol a zopakoval: „Milujem ta, Tom.“<\/div>\n
\n
Chv\u00ed\u013eu bolo ticho. Potom sa v sluch\u00e1tku ozval jeho tich\u00fd smiech. Dlh\u00fd, z\u00fafal\u00fd smiech. „Pam\u00e4t\u00e1\u0161, Bill, ako sme sa stretli?“
Pomali si pritiahol prikr\u00fdvku k telu. Niekde v \u017eal\u00fadku sa ozvala nevo\u013enos\u0165. Ten smiech ho znepokojil – ve\u010f t\u00fdmto sp\u00f4sobom sa nikdy nesmial. Nie\u010do sa stalo.<\/div>\n
„Ako- ako by som mohol zabudn\u00fa\u0165, Tomi. Tam v parku, kam-„
„-si chodieval ka\u017ed\u00fd de\u0148 ven\u010di\u0165 psa. Toho rozko\u0161n\u00e9ho mal\u00e9ho pudl\u00edka. A tam som ta aj prv\u00fd raz uvidel.“<\/div>\n
Ticho povzdychol.
„Trvalo mi poriadne dlho, ne\u017e som sa ta odhodlal oslovi\u0165. A ke\u010f u\u017e som sa do toho kone\u010dne dal, povedal som najv\u00e4\u010d\u0161iu somarinu, ak\u00e1 ma mohla napadn\u00fa\u0165… Pam\u00e4t\u00e1\u0161, \u010do to vtedy bolo?“
„Eh… Tomi, ja neviem. A nebolo by vhodnej\u0161ie necha\u0165 to na zajt-„
„Povedal som: „Prep\u00e1\u010dte, neviete, ko\u013eko je hod\u00edn?“ A ty si mi to s \u00fasmevom povedal. No, a – to bolo v\u0161etko, pam\u00e4t\u00e1\u0161. Odi\u0161iel som a na ni\u010d viac so sa nezmohol… Ak\u00fd som to bol ale idiot.“
Nie\u010do mu hovorilo, aby zavesil. Po\u010d\u00faval v\u0161ak \u010falej.
„A potom, jedn\u00e9ho d\u0148a, ti ten tvoj pudl\u00edk u\u0161iel. A bol som to ja, kto ho na\u0161iel, jak o\u010duch\u00e1val popolnice na kraji parku. Okam\u017eite som ho poznal, ve\u010f som ho s tebou to\u013ekokr\u00e1t videl. A potom, ke\u010f som ta uvidel, ako ho bezradne h\u013ead\u00e1\u0161 v\u0161ade mo\u017ene, vedel som, \u017ee toto je moja \u0161anca. Bu\u010f teraz alebo nikdy. A tak som k tebe prist\u00fapil a ako tvoj hrdina ti dal tvojho roztomil\u00e9ho mal\u00e9ho mil\u00e1\u010dika. A odteraz to u\u017e pozn\u00e1\u0161… \u017ee \u00e1no?“
Chv\u00edli neodpovedal. Potom ticho za\u0161eptal:
„Pre\u010do mi to cel\u00e9 hovor\u00ed\u0161?“
„Vie\u0161, Bill, l\u00e1ska moja, prekl\u00ednal som s\u00e1m seba. Dlho, moc dlho. A nemysli si, naozaj som si viac ne\u017e raz povedal, \u017ee som asi bl\u00e1zon. \u017de som len pr\u00edli\u0161 podozrievav\u00fd. \u010co som mal, no \u010do? Len p\u00e1r hl\u00fapych drobnost\u00ed… cudzie v\u00f4ne z tvojich tri\u010diek… p\u00e1r noc\u00ed za sebou, kedy si sa trochu oneskoril… Sam\u00e9 mali\u010dkosti, hl\u00faposti. Len\u017ee ja som proste tak\u00fd, vie\u0161. Ve\u010f ma pozn\u00e1\u0161. A tak som sa jedn\u00e9ho d\u0148a rozhodol zbavi\u0165 sa toho hl\u00fapeho pocitu. Uisti\u0165 sa, \u017ee sa nem\u00e1m \u010doho ob\u00e1va\u0165. \u017de som pre m\u00f4jho kr\u00e1sneho Billa st\u00e1le v\u0161etk\u00fdm t\u00edm, \u010do je pre m\u0148a aj on. Proste som musel ma\u0165 istotu, vie\u0161…“
Ticho vyd\u00fdchol.
„A tak som si dodal odvahu… zobral auto a – sledoval \u0165a ve\u010der do mesta.“
A znovu bolo ticho. Dlh\u00e9, dusiv\u00e9 a neznesite\u013en\u00e9 ticho. Ke\u010f sa potom znovu ozval, jeho hlas u\u017e nebol kludn\u00fd. Triasol sa neovl\u00e1date\u013en\u00fdm \u017eia\u013eom.
„Nemusel som ani vyst\u00fapi\u0165 z auta, aby som \u0165a videl ho ob\u00edja\u0165 a bozk\u00e1va\u0165. Vlastne som nemusel ani vojs\u0165 do toho motelu, aby som ho uvidel, ako \u0165a vedie do svojej izby. Nemusel som \u00eds\u0165 do z\u00e1hrady a pozrie\u0165 sa dovn\u00fatra oknom, ako-“ jeho hlas sa zlomil. Chv\u00ed\u013eu ml\u010dal a m\u00e1rne sa pok\u00fa\u0161al zadusi\u0165 svoje vzlyky, „-ale ja som to urobil. A videl som v\u0161etko… \u00faplne v\u0161etko…“<\/div>\n
„Nie…“ za\u0161epkal ticho, zatia\u013e \u010do studen\u00e1 slan\u00e1 kvapka stiekla po jeho \u013eavej tv\u00e1ri, „…Tomi, pre\u010do…“
„\u00c1no, spr\u00e1vne, Billi. Pre\u010do…“ jeho rozru\u0161en\u00fd dych \u0161umel v sluch\u00e1tku st\u00e1le r\u00fdchlej\u0161ie. V z\u00e1rmutku sa ozval hnev. „To\u013ekokr\u00e1t som sa toho ve\u010dera p\u00fdtal s\u00e1m seba. Pre\u010do? \u010c\u00edm som bol pre teba zl\u00fd, \u017ee si mi to musel urobi\u0165? \u010c\u00edm som bol pre teba tak hrozn\u00fdm priate\u013eom, \u017ee si mi musel klama\u0165 a poni\u017eova\u0165 ma t\u00edm…? Pre\u010do! Pre\u010do si musel by\u0165 tak\u00fd?“
„Pros\u00edm… Tomi, pros\u00edm presta\u0148… ja ti to vysvetl\u00edm-„
„Nepozeral som sa na v\u00e1s dlho, Bill. Ale ta chv\u00ed\u013ea mi sta\u010dila. \u0160iel som sp\u00e4\u0165 do svojho auta, zatia\u013e \u010do si ty \u010falej zra\u0148oval moje srdce… a znovu… a znovu. Cel\u00fd svet sa mi tej noci zr\u00fatil, vie\u0161. Cel\u00fd svet spadol do pr\u00e1zdnoty a mne zostala u\u017e len jedna jedin\u00e1 vec… – vie\u0161 ak\u00e1 vec to bola, Bill?“
Ale on neodpovedal. Pla\u010d z\u00fafalstva sa dral z jeho vn\u00fatra.
„Ach, Billi, keby si vedel… keby si len vedel. Ta vec – ta stra\u0161n\u00e1 vec… ktor\u00fa teraz dr\u017e\u00edm v ruke. \u010co mysl\u00ed\u0161, \u017ee \u010dak\u00e1 tam vn\u00fatri, na konci hlavne? … Spasenie? Peklo? Alebo nebo? Kto vie, Billi, kto vie… A tak som tam sedel a h\u013eadel som priamo do tej \u0161ialenej zbrane, \u010falej a \u010falej, a auta medzit\u00fdm prech\u00e1dzali, d\u00e1\u017e\u010f padal a ja som prem\u00fd\u0161\u013eal. Ve\u013ea som prem\u00fd\u0161\u013eal… tak ako dnes.“
„Nie – Tomi… nerob to, pros\u00edm,“ predralo sa z jeho \u00fast medzi vzlyky. Len\u017ee on sa len zasmial.
„Ale, ale, Billi.. m\u00f4j sladk\u00fd Billi. Neurobil som to vtedy… a neurob\u00edm to ani teraz. Rozm\u00fd\u0161\u013eal som toti\u017e stra\u0161ne dlho a o stra\u0161ne ve\u013ea veciach. O mne, o tebe. O \u0148om. A neurobil som to – ale nie kv\u00f4li tomu, \u017ee by som nemal odvahu… to ani v najmen\u0161om. Nie\u010do som si toti\u017e uvedomil. Nie\u010do, \u010do mi dodalo n\u00e1dej… nie\u010do, \u010do mi vnuklo tu \u0161ialen\u00fa my\u0161lienku. Koniec koncov, nebol som to predsa ja, kto podv\u00e1dzal…“
Jeho vzlyky sa v sekunde zarazili. Stra\u0161n\u00e1 predtucha stiahla jeho srdce strachom. A on sa znovu zasmial. Zle, nen\u00e1vistne.
„A tak som si po\u010dkal, a\u017e vyst\u00fapi\u0161 von, nasadne\u0161 a od\u00edde\u0161. Potom som vyst\u00fapil z auta, pre\u0161iel pomaly ulicu a vo\u0161iel do motelu. \u0160\u0165astie mi prialo a on za sebou nezavrel dvere. Mohol som to teda spravi\u0165 pekne r\u00fdchlo a potichu.“
A znovu sa do no\u010dnej tmy str\u010dilo ticho, preru\u0161ovan\u00e9 len trhan\u00fdm dychom. Tento kr\u00e1t v\u0161ak nemalo dlh\u00e9 trvanie.
„Mal si ho vidie\u0165, ten v\u00fdraz v jeho tv\u00e1ri, ke\u010f som namieril tu zasran\u00fa hlave\u0148 do jeho tv\u00e1re. Mal si vidie\u0165, ako sa cel\u00fd rozklepal, ako mal\u00fd smrad, \u010do kradol v kuchyni. Mal si vidie\u0165, ako sa mu podlomili kolena. Ale ja som to nechcel hne\u010f skon\u010di\u0165… nie, to nie. Ani v najmen\u0161om. Miesto toho som si tam sadol a potom sme sa… – rozpr\u00e1vali. Dlho do noci. Bol som k nemu mil\u00fd, pozorn\u00fd a trpezliv\u00fd, ako k priate\u013eovi. A vie\u0161 ty \u010do? On mi ani nebol schopn\u00fd odpoveda\u0165 na tu jedin\u00fd prost\u00fa ot\u00e1zku – ot\u00e1zku „Pre\u010do?“ Zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee \u00e1no…“
Pousmial sa a pok\u00fdval hlavou. A jeho v\u00fdraz sa znovu zmenil.
„Ale potom ma omrzel. Ale e\u0161te som to nechcel skon\u010di\u0165, nie, e\u0161te nebola ta spr\u00e1vna chv\u00ed\u013ea. To muselo mat lep\u0161\u00ed koniec, nie jen jeden hl\u00fapy v\u00fdstrel v spiacom moteli. A tak som mu najsk\u00f4r rozbil hubu, a\u017e stratil vedomie. No… a potom – potom som ho zaniesol do kufra, zamkol z\u00e1mok a odi\u0161iel… Dal som ti vedie\u0165, \u017ee budem cel\u00fd de\u0148 v pr\u00e1ci. A od tej doby, drah\u00fd Bill, prem\u00fd\u0161\u013eam…“
St\u00e1l v strede izby a slzy mu bezmocne stekali po tv\u00e1ri.
„Tomi… Tomi, l\u00e1ska, pros\u00edm… Neurob ni\u010d… ne..-„
„Zobudil som ho pred chv\u00ed\u013eou… sotva sa h\u00fdbal. Asi stratil ve\u013ea krvi, vie\u0161. Je mi to \u013e\u00fato. V\u017edycky som ale chcel byt spravodliv\u00fd a pozorn\u00fd k ostatn\u00fdm, a tak aj jemu d\u00e1m to, \u010do si zasl\u00fa\u017ei… \u010do ty na to, Andreas? Povie\u0161 Billovi, ako moc ho miluje\u0161?“
Jeho stuhnut\u00e9 prsty zovreli k\u0155\u010dovito sluch\u00e1tko telef\u00f3nu. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa kdesi na druhej strane ozval zvuk strh\u00e1vanej n\u00e1plasti a tich\u00e9 zastenanie.
„Billi…“ ktosi ticho za\u0161eptal. „Billi, pom\u00f4\u017e mi.“
„Andreas…!“
Tup\u00e1 rana zaznela tichom.
„Povedz mu to. Povedz mu to, Andreas.“
„Milujem ta, Billi…“ jeho hlas slabol a silil, akoby zbieral v\u0161etky sily, ktor\u00e9 mu e\u0161te zost\u00e1vali.
„Vid\u00ed\u0161?“ v Tomovom hlase sa ozvala ir\u00f3nia. Zvuk nab\u00edjanej pi\u0161tole.
„Tomi! Nie!“ vykr\u00edkol vystra\u0161ene.
„Ale pre\u010do, Bill? Pre\u010do? P\u00fdtam sa teraz aj teba, aj ke\u010f viem, \u017ee mi ned\u00e1\u0161 \u017eiadnu odpove\u010f. Rovnako ako on, aj ke\u010f som sa ho p\u00fdtal tak dlho a usilovne. Miesto toho sa triasol pri poh\u013eade do hlavne zbrane, do ktorej som ja h\u013eadel tak dlho bez mrknutia oka. Nikto z v\u00e1s mi ned\u00e1 odpove\u010f, a mne tak nezost\u00e1va, ne\u017e urobi\u0165 tu jedin\u00fa vec! Tu jedin\u00fa vec, ktor\u00e1 e\u0161te zost\u00e1va…“
\u010co si za\u0161u\u0161\u0165alo a tlmene stenanie vy\u0161lo z Andreasov\u00edch \u00fast.
„Povedz s bohom, Andreas.“
„Billi… nenechaj ho…“
„Tomi!“
„Povedz s bohom, priate\u013e…“
Desiv\u00e1 r\u00e1na preru\u0161ila no\u010dn\u00e9 ticho. Vykr\u00edkol a ten v\u00fdkrik bol pln\u00fd v\u0161etkej tej hr\u00f4zy, ktor\u00e1 ho zbavovala rozumu. A on sa smial.
„Ach, Bill, mal by si ho vidie\u0165. \u010co je z neho teraz… V\u00e1\u017ene, v\u00e1\u017ene je to e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ia troska ako bol predt\u00fdm…“ nov\u00e1 vlna neovl\u00e1date\u013en\u00e9ho smiechu zachv\u00e1tila jeho hrdlo. A on plakal, plakal dlho a z\u00fafalo, uvedomuj\u00fac si svojej obrovskej viny. Viny, ktor\u00e1 sa miesila s nen\u00e1vis\u0165ou a bez mocou, so \u0161okom a zlobou. A v sluch\u00e1tku bolo znovu ticho.<\/div>\n
„Je mi to \u013e\u00fato, Billi…“ Jeho hlas bol op\u00e4\u0165 kludn\u00fd a tich\u00fd. „Je mi \u013e\u00fato, \u017ee to muselo skon\u010di\u0165 takto. Poviem u\u017e jen jedno. Si n\u00e1dhern\u00fd chlapec a urobil si ma \u0161\u0165astn\u00fdm.“
Jeho hysterick\u00fd pla\u010d skoro prehlu\u0161il jeho slov\u00e1.
„Bol si pre m\u0148a v\u0161etk\u00fdm. A mne sa zviera srdce pri pomyslen\u00ed, \u017ee u\u017e ni\u010d nebude ako sk\u00f4r… Pros\u00edm ta o odpustenie, Billi. L\u00e1ska moja.“
Ozval sa druh\u00fd v\u00fdstrel a… potom u\u017e neprehovoril.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Tich\u00e9 zvonenie mobilu sa tlmene ozvalo do tmy. Raz, druh\u00fd raz, tret\u00ed raz. Rozsvietila sa lampi\u010dka a nie\u010dia ruka vybrala mobil z kabelky.„Tomi, s\u00fa 4 r\u00e1no…“ ozval sa rozospat\u00fd hlas.V sluch\u00e1tku bolo ticho.„Tom? Si tam?“„\u00c1no…“ aj v jeho hlase bola<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-12757","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12757","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12757"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12757\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12757"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12757"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12757"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}