{"id":13175,"date":"2009-10-27T18:00:00","date_gmt":"2009-10-27T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=13144"},"modified":"2009-10-27T18:00:00","modified_gmt":"2009-10-27T17:00:00","slug":"autumn-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/10\/27\/autumn-4\/","title":{"rendered":"Autumn"},"content":{"rendered":"
\n
autor: Licona<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Na jese\u0148 to na m\u0148a v\u017edy do\u013eahne. Ke\u010f po\u010dujem \u0161uchot l\u00edstia vo vetre, vid\u00edm l\u00fa\u010de prebleskuj\u00face cez farebn\u00e9 koruny stromov. Vtedy m\u00e1m chu\u0165 vzia\u0165 do ruky pero a mazna\u0165 sa s n\u00edm. Vzia\u0165 do ruky z\u00e1pisn\u00edk vo\u0148aj\u00faci novotou a tvori\u0165. Necha\u0165 pero k\u013aza\u0165 sa po papieri a zapisova\u0165 moje my\u0161lienky. Och, na jese\u0148 je ich tak ve\u013ea!<\/em><\/div>\n
B\u00e1se\u0148 na konci je moja vlastn\u00e1. A prv\u00e1, ktor\u00fa zverej\u0148ujem. Koment\u00e1re pote\u0161ia \ud83d\ude42
Licona<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Chcel som cestova\u0165 autobusom. P\u00e1r rokov som u\u017e s\u00edce hrd\u00fdm majite\u013eom auta, ale posledn\u00fd \u00fasek cesty som chcel absolvova\u0165 inak. Chcel som sa c\u00edti\u0165 oby\u010dajne, tak, ako vtedy, ke\u010f sa to v\u0161etko za\u010dalo. Nemysl\u00edm t\u00fdm len kapelu a sl\u00e1vu… mysl\u00edm t\u00fdm aj Teba. Lebo to Ty si ma nau\u010dil \u017ei\u0165.<\/div>\n
Bol som vtedy len oby\u010dajn\u00fd chalan – teda, ak ten pojem zah\u0155\u0148a aj v\u0161etk\u00fdch vychrtl\u00fdch pubertiakov s up\u00edrskym vzh\u013eadom a slabos\u0165ou pre svojho brata. A so snom, \u017ee raz bud\u00fa st\u00e1\u0165 na javisku pred publikom vykrikuj\u00facim ich meno…
Tak\u00fd som bol pred p\u00e1r rokmi. A tak som sa chcel c\u00edti\u0165 aj teraz.<\/p>\n<\/div>\n
Na stanici f\u00fakal vietor. Vlasy, ktor\u00e9 som mal schovan\u00e9 pod kapuc\u0148ou, mi pramienok po pramienku vy\u0165ahoval, figliar jeden. Chcel, aby ma \u013eudia spoznali? Alebo sa len nemal s k\u00fdm hra\u0165? Neviem… Pok\u00fa\u0161al som sa s n\u00edm bojova\u0165, pramienky vlasov som si vkladal op\u00e4\u0165 do kapucne, ale vetr\u00edk ich po chv\u00edli znovu vytiahol, tak som to nechal tak. Nech si len poletuj\u00fa.
Ruky som mal v hlbok\u00fdch vreck\u00e1ch \u010diernej bundy (tej, ktor\u00fa si mi daroval pred d\u00e1vnom na Vianoce) a v prstoch som jednou rukou \u017emolil papier a druhou drobn\u00e9. To si v\u017edy robil ty, pam\u00e4t\u00e1\u0161 sa?<\/div>\n
\n
Srdce mi prudko b\u00fa\u0161ilo. Te\u0161il som sa na cestu, ale bol som nerv\u00f3zny. \u010co ak sa to za ten \u010das doma zmenilo? Moje obavy ale \u010diasto\u010dne odpla\u0161il autobus, ktor\u00fd pristavil pri n\u00e1stupi\u0161ti. Modr\u00fd a rozhegan\u00fd – presne, ako som si pam\u00e4tal. Pri poh\u013eade na m\u00f4j \u0161\u0165astn\u00fd poh\u013ead chlapec stojaci pri mne nech\u00e1pavo pokr\u00fatil hlavou. Bol mlad\u00fd, s bled\u00fdmi vlasmi a so znechuten\u00edm sa pobral k autobusu, ktor\u00fd u\u017e od poh\u013eadu patril do \u0161rotu. Pon\u00e1h\u013eal som sa za n\u00edm. \u010c\u00edm sk\u00f4r a \u010d\u00edm \u010falej si sadnem, t\u00fdm men\u0161ia pravdepodobnos\u0165, \u017ee ma niekto spozn\u00e1.<\/div>\n
Podarilo sa mi obsadi\u0165 na\u0161e miesto. Napravo, \u00faplne vzadu. Na tejto seda\u010dke sme mo\u017eno sed\u00e1vali a rozpr\u00e1vali sa. Alebo sme sa na nej mo\u017eno vyzliekali poh\u013eadmi, \u010di tajne dot\u00fdkali. Radi sme to robili na verejnosti. Len letm\u00e9 dotyky – nikomu to nepri\u0161lo divn\u00e9. Iba my dvaja sme vedeli, \u010do v skuto\u010dnosti znamenaj\u00fa. \u017de n\u00e1m pri nich nasko\u010d\u00ed husia ko\u017ea a srdce sa vyd\u00e1 na marat\u00f3nsky beh.<\/p>\n<\/div>\n
Autobus s hrkotom na\u0161tartoval a chlapec sediaci predo mnou odfrkol a nasadil si ipod. Bude ho musie\u0165 da\u0165 poriadne nahlas, aby prehlu\u0161il motor.
Mne hukot motoru nevadil. Chcel som len sedie\u0165 a h\u013eadie\u0165 von oknom. A rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. O n\u00e1s.<\/div>\n
Za oknom sa mihala krajina. Akoby ju niekto vystrihol z detskej kni\u017eky o jeseni – farby stromov predsa nemohli by\u0165 skuto\u010dn\u00e9. Tak\u00e1 \u010derven\u00e1, jasno\u017elt\u00e1 a zlatohned\u00e1? Odprisahal by som, \u017ee s\u00fa nama\u013eovan\u00e9 temperami.
Pam\u00e4t\u00e1\u0161, ako ma raz pochytila n\u00e1lada kresli\u0165? I\u0161iel si so mnou do parku, niesol si stoli\u010dku (a hundral si, ak\u00e1 je \u0165a\u017ek\u00e1), ja som niesol skic\u00e1r a so spevom som poskakoval nad\u0161en\u00edm. Polo\u017eil si stoli\u010dku, kde som chcel. Sadol som si na \u0148u a na kolen\u00e1 polo\u017eil skic\u00e1r. Ty si sa usadil do tr\u00e1vy a popadan\u00e9ho l\u00edstia (ten de\u0148 bol posledn\u00fd pomerne tepl\u00fd de\u0148 toho roku) a vyp\u00fdtal si si jeden list skic\u00e1ra a ceruzku. A k\u00fdm som kreslil a \u0161tebotal o kr\u00e1sach jesene, zamyslene si h\u013eadel na m\u0148a. Ni\u010d si nepovedal, ale ke\u010f som skon\u010dil s ma\u013eovan\u00edm, podal si mi ten list skic\u00e1ra a z neho na m\u0148a h\u013eadeli moje vlastn\u00e9 o\u010di. Moja tv\u00e1r na m\u0148a z papiera \u017eiarila a takmer som sa rozplakal nad tou dokonalou prec\u00edznos\u0165ou, s akou si ma zobrazil. Vtedy som prv\u00fdkr\u00e1t pochopil, ako ma vid\u00ed\u0161. \u017de som v tvojich o\u010diach kr\u00e1sny. Nezmohol som sa na slovo, ale mysl\u00edm, \u017ee si pochopil… D\u00fafam v to… A hoci moja kresba jesenn\u00e9ho parku skon\u010dila niekde na povale, tvoj obr\u00e1zok st\u00e1le m\u00e1m.<\/div>\n
A, pozri, tu je ten park.
Vyzeral rovnako ako v ten de\u0148. Klenba stromov zakr\u00fdvala oblohu, osamel\u00fd l\u00edstok padol k zemi. V korun\u00e1ch vy\u010d\u00ed\u0148al ten ist\u00fd vietor, len ho za sklom nepo\u010du\u0165. A tam som uvidel ten strom, pod ktor\u00fdm si sedel. Nezmenil sa, i ke\u010f je to tak d\u00e1vno…
„Pane…“
Je to d\u00e1vno, ale pr\u00edde mi to ako v\u010dera.
„Pane… toto je kone\u010dn\u00e1.“
\u0160of\u00e9r ma prebral zo zasnenia. Dlho sa na m\u0148a zad\u00edval, vyzeral, \u017ee ma spoznal, ale k\u00fdm stihol nie\u010do poveda\u0165, vyst\u00fapil som.<\/div>\n
St\u00e1le som mal pocit, \u017ee sn\u00edvam. Uvidel som cestu, po ktorej sme sa tak \u010dasto preh\u00e1\u0148ali. Cestu ved\u00facu domov. Vykro\u010dil som po nej a na ka\u017edom kroku na m\u0148a d\u00fdchli spomienky. Tom, na tom strome, pam\u00e4t\u00e1\u0161 si? T\u00e1 b\u00fada tam e\u0161te stoj\u00ed. Skr\u00fd\u0161a n\u00e1\u0161ho kamar\u00e1ta Andreasa, kde sme sa hr\u00e1vali ako mal\u00ed. A tamten kr\u00edk? Ke\u010f sme raz ruka v ruke o polnoci kr\u00e1\u010dali domov, zatiahol si ma za\u0148… \u010ealej, dom pani Heinrichovej. Chodili sme sa k nej hr\u00e1va\u0165 so psom. Mala ho dobre vychovan\u00e9ho, ale n\u00e1m sa ho podarilo rozmazna\u0165. T\u00e1 n\u00e1s hnala metlou, ke\u010f po p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148och za\u010dal vyv\u00e1dza\u0165! A ten novinov\u00fd st\u00e1nok? V\u017edy pred n\u00edm post\u00e1valo nieko\u013eko mlad\u00fdch, ktor\u00ed sa h\u00e1dali, kto p\u00f4jde k\u00fapi\u0165 cigarety.
„Nech ide on, vyzer\u00e1 najstar\u0161ie!“
„\u010co ti presko\u010dilo? Ona to povie otcovi, ke\u010f si sem zajtra pr\u00edde k\u00fapi\u0165 noviny a ja dostanem…“
Aj my sme tam ob\u010das post\u00e1vali – ty, ja, Andreas… nesk\u00f4r Georg a Gustav…<\/p>\n<\/div>\n
Zotmelo sa a zasvietili pouli\u010dn\u00e9 lampy. Tie lampy sme tie\u017e poznali dokonale. \u010casto sme sa vracali domov neskoro ve\u010der. Ty si v\u017edy dv\u00edhal hlavu dohora a ligot hviezd sa ti odr\u00e1\u017eal v o\u010diach. A niekedy si ma chytil za ruku a pobozkal rovno pod hviezdami. Riskoval si v\u0161etko, ale v\u017edy si hovoril, \u017ee to za to stoj\u00ed. M\u00f4j \u00fasmev sa vtedy zra\u010dil v tvojej tv\u00e1ri. H\u013eadeli sme si do o\u010d\u00ed – dve du\u0161e spojen\u00e9 v jednu, jedna du\u0161a v dvoch tel\u00e1ch…<\/div>\n
Vietor zaf\u00fakal mocnej\u0161ie. Pridal som do kroku. Bol ostr\u00fd, takmer zimn\u00fd. Prenikal a\u017e na ko\u017eu a vytrvalo sfukoval listy zo stromov. P\u00e1\u010dilo sa mi, ako sa vyn\u00e1raj\u00fa (akoby odnikia\u013e) vo svetle pouli\u010dn\u00fdm l\u00e1mp. Ale nemohol som sa zastavi\u0165 a pozera\u0165 sa na ne. Moja cesta mala cie\u013e. Chcel som \u0165a vidie\u0165.<\/div>\n
Kr\u00e1\u010dal som teda \u010falej. Okolo na\u0161ich susedov, okolo domov, v ktor\u00fdch b\u00fdvali na\u0161i zn\u00e1mi priatelia i nepriatelia, a napokon aj okolo n\u00e1\u0161ho domu. Pri \u0148om som na chv\u00ed\u013eu zastal a do o\u010d\u00ed sa mi natla\u010dili slzy. Naposledy som pozrel do okna svojej b\u00fdvalej izby, v ktorej sa to\u013eko odohralo… A musel som \u00eds\u0165 \u010falej, lebo hrozilo, \u017ee ma slzy ovl\u00e1dnu.<\/div>\n
Obi\u0161iel som dvor a zamieril som k ne\u010falek\u00e9mu lesu. Tu za domom sme str\u00e1vili takmer cel\u00e9 na\u0161e detstvo. Ka\u017ed\u00fdm krokom som sa bl\u00ed\u017eil k tebe. C\u00edti\u0161 moju bl\u00edzkos\u0165?<\/div>\n
L\u00faka bola pokosen\u00e1, prichystan\u00e1 na zimn\u00fd sp\u00e1nok. Pod nohami mi \u010d\u013eapkala voda a blato. Kedysi by som frflal a hundral. Dnes mi bolo jedno, \u017ee moje \u010di\u017emy a nohavice bud\u00fa \u0161pinav\u00e9.
Pomaly som st\u00fapal k lesu a hviezdy sledovali m\u00f4j postup. Aj ty si ho sledoval spolu s nimi. Ve\u010f som ti s\u013e\u00fabil, \u017ee pr\u00eddem. \u010cakal si ma… Ur\u010dite si ma \u010dakal…<\/p>\n<\/div>\n
Vo\u0161iel som do lesa a po chv\u00edli ch\u00f4dze pomedzi stromy som vst\u00fapil na \u010distinku. Hne\u010f skraja ma priv\u00edtala srnka. Odv\u00e1\u017ene na m\u0148a h\u013eadela, ale ke\u010f som urobil \u010fal\u0161\u00ed krok vpred, zmizla.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 tu spolo\u010dnos\u0165,“ za\u0161epkal som h\u013eadiac za srnkou. Pok\u00fasil som sa o \u00fasmev, ale hork\u00e9 slzy zase vykukli do sveta a kropili zem.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d mi to,“ r\u00fdchlo som ich utieral z l\u00edc.<\/div>\n
Vtedy na \u010distinku zav\u00edtal svit mesiaca a osvetlil zem, pod ktorou si odpo\u010d\u00edval.<\/div>\n
„Tak, som tu,“ k\u013eakol som si k tebe.<\/div>\n
„S\u013e\u00fabil som, \u017ee pr\u00eddem. A ke\u010f nie\u010do s\u013e\u00fabim, tak to aj dodr\u017e\u00edm. Ve\u010f ma pozn\u00e1\u0161,“ na chv\u00ed\u013eu som sa odml\u010dal. Potom som sa sp\u00fdtal: „Ako sa m\u00e1\u0161?“
A dlho som ti na\u010d\u00faval. Prikyvoval som a na t\u00fdch spr\u00e1vnych miestach som sa smial. Posledn\u00fd smiech v\u0161ak pre\u0161iel do pla\u010du. Z\u00farivo som si utieral slzy, ale tvorili sa st\u00e1le nov\u00e9. No rozpr\u00e1val som \u010falej…<\/div>\n
„A ako sa m\u00e1me my? Mamka sa m\u00e1 dobre. Pr\u00edde \u0165a pozrie\u0165 bud\u00faci t\u00fd\u017ede\u0148, potom ti porozpr\u00e1va ona sama. No, predstav si, Georg sa ide \u017eeni\u0165. Ja viem, neuverite\u013en\u00e9! \u017de koho si berie? To by si neuh\u00e1dol… Ale v\u00e1\u017ene… Gustavovu sesternicu Mary! Ur\u010dite si na \u0148u pam\u00e4t\u00e1\u0161. A Gustavovi sa u\u017e narodila dc\u00e9rka… Minule som ti hovoril, \u017ee \u010dakaj\u00fa b\u00e1b\u00e4tko…“<\/div>\n
„P\u00fdta\u0161 sa, ako sa m\u00e1m ja…?“<\/div>\n
„M\u00e1m priate\u013ea. Je mil\u00fd a ch\u00e1pe ma…“ slzy sa op\u00e4\u0165 spustili a odrazu som ni\u010d nevidel. Klesol som na zem a sklonil som hlavu tak, aby som ju mal \u010do najbli\u017e\u0161ie k tebe.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, Tom… prep\u00e1\u010d… tak stra\u0161ne mi ch\u00fdba\u0161… ale s\u00e1m to nezvl\u00e1dam…“<\/div>\n
„Nie\u010do som ti priniesol.“ Vzlykaj\u00fac som hmatal vo vrecku kus papiera.<\/div>\n
„Nap\u00edsal som to pre teba.“ Kone\u010dne som ho na\u0161iel, vytiahol som ho a rozprestrel.<\/div>\n
„Je to b\u00e1se\u0148… tak po\u010d\u00favaj…<\/div>\n
Zabolela ma du\u0161a,
za \u010dasmi d\u00e1vno minul\u00fdmi…<\/p>\n

Kr\u00e1\u010dali sme ruka v ruke,
jasn\u00fd svit n\u00e1m svietil v tv\u00e1ri,
nah\u00e1\u0148ali sme na l\u00fake,
sladkej, pravej l\u00e1sky dary.<\/p>\n

Boli sme t\u00ed bl\u00e1zni,
\u010do v rytme piesne sk\u00e1\u010du spolu,
zabudli sme, \u017ee aj bl\u00e1zni,
s\u00fa raz hore a raz dolu.<\/p>\n

Boli sme t\u00ed \u0161\u0165astn\u00ed,
ktor\u00fdch o\u010darila l\u00e1sky sila,
a ke\u010f padla hviezda, \u017eelali si,
aby t\u00e1 piese\u0148 neskon\u010dila.<\/p>\n

A ona sladko hrala n\u00e1m,
aj v zime zneli zvuky leta,
ke\u010f povedal si: „Milujem \u0164a,
a p\u00f4jdem s Tebou na kraj sveta.“<\/div>\n

Mojej du\u0161i zacnelo sa,
za \u010dasom, \u010do sa d\u00e1vno stal,
lebo ty nevie\u0161, a nikdy nedozvie\u0161 sa,
ko\u013eko si pre m\u0148a znamenal…“<\/p>\n<\/div>\n
autor: Licona<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Licona Na jese\u0148 to na m\u0148a v\u017edy do\u013eahne. Ke\u010f po\u010dujem \u0161uchot l\u00edstia vo vetre, vid\u00edm l\u00fa\u010de prebleskuj\u00face cez farebn\u00e9 koruny stromov. Vtedy m\u00e1m chu\u0165 vzia\u0165 do ruky pero a mazna\u0165 sa s n\u00edm. Vzia\u0165 do ruky z\u00e1pisn\u00edk vo\u0148aj\u00faci novotou a tvori\u0165.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-13175","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13175","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13175"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13175\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13175"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13175"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13175"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}