{"id":13446,"date":"2009-09-22T18:00:00","date_gmt":"2009-09-22T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=13414"},"modified":"2009-09-22T18:00:00","modified_gmt":"2009-09-22T17:00:00","slug":"reinkarnacia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/09\/22\/reinkarnacia\/","title":{"rendered":"Reinkarn\u00e1cia"},"content":{"rendered":"
autor: samanthatwc<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Ahojte v\u0161etci \u013eudia, pr\u00edp. zvierat\u00e1, podobne \u00fachyln\u00ed ako ja. Toto je moja prv\u00e1 poviedka, ktor\u00e1 je zverejnen\u00e1, akosi som doteraz nena\u0161la odvahu nejak\u00fa posla\u0165 a pod\u013ea va\u0161ich reakci\u00ed bu\u010f e\u0161te nejak\u00fa po\u0161lem, alebo to ra\u010dej nech\u00e1m tak. Tak\u017ee sa sna\u017ete, ja som sa sna\u017eila. \ud83d\ude00 Inak, t\u00e1to poviedka vznikla spojen\u00edm r\u00f4znych mojich z\u00e1\u017eitkov, tak\u017ee to tak aj vyzer\u00e1. \ud83d\ude00 A e\u0161te by som chcela poveda\u0165, \u017ee som touto poviedkou nechcela nikoho urazi\u0165. Pre pr\u00edpad, \u017ee by sa tu vyskytli nejak\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 du\u0161i\u010dky. \ud83d\ude00 tak zatia\u013e \ud83d\ude42<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Bill!“<\/div>\n
„No?“ oto\u010dil som sa na Toma.<\/div>\n
„Zajtra nem\u00e1me etiku, Strausberov\u00e1 ch\u00fdba,“ ozn\u00e1mil mi.<\/div>\n
„A \u010do m\u00e1me?“ sp\u00fdtal som sa s nez\u00e1ujmom. Nikdy n\u00e1m neodpadne nijak\u00e1 poriadna hodina, len tak\u00e1 jednoduch\u00e1 ako napr\u00edklad etika.<\/div>\n
„Batmana,“ zaksichtil sa Tom.<\/div>\n
„Nie!! Nemohli n\u00e1m da\u0165 niekoho na suplo? Hocikoho? Aj \u0161koln\u00edka! Hlavne, \u017ee by sme nemuseli by\u0165 spojen\u00ed s n\u00e1bo\u017ek\u00e1rmi!“<\/div>\n
„\u00c1le \u010do, bude sranda. Trocha potr\u00e1pime batmanku,“ \ud83d\ude42 Tomovi sa zablyslo v o\u010diach.<\/div>\n
„Ako v\u017edy. \u010co na \u0148u vymysl\u00edme tentokr\u00e1t?“ \ud83d\ude42<\/div>\n
„Op\u00fdtam sa jej, ako ho mal Adam ve\u013ek\u00e9ho,“ zasmial sa Tom.<\/div>\n
„Rozhodne nie v\u00e4\u010d\u0161ieho ako ty,“ \u017emurkol som na\u0148ho.<\/p>\n<\/div>\n
Na druh\u00fd de\u0148<\/p>\n<\/div>\n
„Dobr\u00fd de\u0148, sadnite si. Ke\u010f\u017ee sme dnes spojen\u00ed aj s etik\u00e1rmi,“ za\u010dala katech\u00e9tka a hodila nie pr\u00e1ve nad\u0161en\u00fd v\u00fdraz smerom k na\u0161ej skupinke „nen\u00e1bo\u017ek\u00e1rov“, „bude t\u00e1to hodina trochu in\u00e1.“<\/div>\n
Za\u010dala vyklada\u0165 nie\u010do o tom, ako by sa aj etik\u00e1ri mohli a mali nau\u010di\u0165 nejak\u00e9 tie z\u00e1klady o n\u00e1bo\u017eenstve. \u010ealej si u\u017e nikto ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1, preto\u017ee n\u00e1bo\u017ek\u00e1ri to v\u0161etko poznaj\u00fa ako mal\u00fa n\u00e1sobilku – odpredu aj odzadu – a etik\u00e1ri o tom nemali chu\u0165 po\u010du\u0165. Prebralo ich a\u017e Tomovo hlasn\u00e9 zachr\u00e1panie. Katech\u00e9tka sa tie\u017e strhla a sna\u017eila sa zisti\u0165, kto preru\u0161il jej „z\u00e1\u017eivn\u00fd monol\u00f3g.“ Poh\u013eadom sa zastavila na Tomovi.<\/div>\n
\n
„Ty! Ako sa vol\u00e1\u0161?“<\/div>\n
„Tom,“ zatiahne ospalo.<\/div>\n
„Tak\u017ee, Tom, tebe sa moje rozpr\u00e1vanie nezd\u00e1 dos\u0165 zauj\u00edmav\u00e9?“<\/div>\n
„No, popravde ani nie.“<\/div>\n
„A \u010do by si si teda miesto toho predstavoval?“<\/div>\n
Tom sa u\u0161krnul: „V\u0161eli\u010do, ale o tom rad\u0161ej poml\u010d\u00edm, ke\u010f\u017ee sme na n\u00e1bo\u017eenstve,“ posledn\u00e9 slovo vyslov\u00ed so zna\u010dnou d\u00e1vkou ir\u00f3nie. „Ale mohli by sme si spravi\u0165 tak\u00fa chv\u00ed\u013eku ot\u00e1zok a odpoved\u00ed. Potreboval by som sa v\u00e1s nie\u010do op\u00fdta\u0165,“ zatv\u00e1ri sa v\u00e1\u017ene. Katech\u00e9tku to nadchne. Mo\u017eno predsa len nebude a\u017e tak\u00fd straten\u00fd pr\u00edpad, pomysl\u00ed si.<\/div>\n
„Samozrejme, \u010do by si chcel vedie\u0165?“ usmeje sa.<\/div>\n
„N\u00f3, tak napr\u00edklad, ver\u00edte na reinkarn\u00e1ciu?“<\/div>\n
Katech\u00e9tke zmrzne \u00fasmev na per\u00e1ch. „Samozrejme, \u017ee nie. Tak\u00e9 nie\u010do neexistuje. Nie je to mo\u017en\u00e9!“<\/div>\n
„Pre\u010do?“ hr\u00e1 Tom \u010falej blb\u00e9ho.<\/div>\n
„Preto\u017ee to proste nie je mo\u017en\u00e9. Ka\u017ed\u00e1 du\u0161a patr\u00ed k jedn\u00e9mu telu, s ktor\u00fdm je spojen\u00e1. Ako by to bolo, keby bola spojen\u00e1 s viacer\u00fdmi telami? A keby si sa napr\u00edklad prevtelil do zviera\u0165a? Vie\u0161 si to v\u00f4bec predstavi\u0165?“<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa zatv\u00e1ril, \u017ee silno prem\u00fd\u0161\u013ea a potom odpovedal: „\u00c1no, rozhodne si to viem predstavi\u0165. \u017deby som bol tak\u00fd zajac, napr\u00edklad.“ Cel\u00e1 trieda, teda najm\u00e4 t\u00e1 nen\u00e1bo\u017eensk\u00e1, sa za\u010dala uchecht\u00e1va\u0165. Katech\u00e9tka za\u010d\u00ednala z\u00fari\u0165. Nemala rada, ke\u010f si niekto u\u0165ahoval zo sv\u00e4t\u00fdch vec\u00ed.<\/div>\n
Tom sa naklonil k Billovi a nie\u010do mu po\u0161epkal. Bill vz\u00e1p\u00e4t\u00ed chytil z\u00e1chvat smiechu. To katech\u00e9tku e\u0161te viac rozz\u00farilo.<\/div>\n
„\u010co je v\u00e1m tak\u00e9 smie\u0161ne? No tak, povedzte aj n\u00e1m, nech sa zasmejeme.“<\/div>\n
„Rad\u0161ej nie,“ Bill vybuchol do e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ieho smiechu.<\/div>\n
Tom pozrel na zamra\u010den\u00fa mn\u00ed\u0161ku a s v\u00fdrazom \u013e\u00fatosti jej ozn\u00e1mil: „Viete, to je m\u00f4j brat. Niekedy sa chov\u00e1 stra\u0161ne, a\u017e je to s n\u00edm na nevydr\u017eanie.“ Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v\u0161ak vybuchol do smiechu aj on. Ke\u010f v\u0161ak videl, \u017ee katech\u00e9tka to ako srandu neberie, prestal sa smia\u0165. „Vlaste, m\u00e1m e\u0161te jednu ot\u00e1zku.“<\/div>\n
Sestra si vzdychla: „Ak bude lep\u0161ia ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1…“<\/div>\n
„Samozrejme,“ nahodil Tom jeden zo svojich najkraj\u0161\u00edch \u00fasmevov. „Je kres\u0165anstvo proti incestu?“<\/div>\n
Katech\u00e9tka na\u0148ho vyvalila o\u010di.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee vie\u0161, \u017ee nielen kres\u0165anstvo, ale aj spolo\u010dnos\u0165 je proti tak\u00fdmto veciam. Praktizova\u0165 incestn\u00fd vz\u0165ah je nez\u00e1konn\u00e9. \u010ci u\u017e proti tomu n\u00e1bo\u017eenstvo je alebo nie.“<\/div>\n
„Aha. Tak\u017ee v tom pr\u00edpade by som nemal robi\u0165 toto…“ povedal Tom a polo\u017eil Billovi ruku na koleno.<\/div>\n
„To samozrejme m\u00f4\u017ee\u0161, pokia\u013e to mysl\u00ed\u0161 \u010disto bratsky.“<\/div>\n
„A \u010do ak to nemysl\u00edm \u010disto bratsky? \u010co ak to mysl\u00edm trochu inak?“ nadvihne Tom obo\u010die.<\/div>\n
„Ako inak?“<\/div>\n
„Takto,“ povie a hod\u00ed na Billa zvodn\u00fd poh\u013ead, z ktor\u00e9ho je jasne vidie\u0165, ako to mysl\u00ed.<\/div>\n
„Tak toto by si nemal robi\u0165,“ povie sestra znepokojen\u00fdm hlasom. Tento rozhovor sa jej nep\u00e1\u010di. Tento chlapec sa jej nep\u00e1\u010di. Je pr\u00edli\u0161 odv\u00e1\u017eny a v\u00f4bec nere\u0161pektuje ak\u00e9ko\u013evek hodnoty.<\/div>\n
„Mhm, tak\u017ee by som nemal robi\u0165 ani toto…“ povie Tom a posunie ruku vy\u0161\u0161ie na Billove stehno.<\/div>\n
„Nie, nemal.“ Dostane odpove\u010f, av\u0161ak pokra\u010duje s rukou vy\u0161\u0161ie. Pritom sleduje katech\u00e9tkin zmeten\u00fd v\u00fdraz. Poh\u013eadom blesne po Billovi, ktor\u00e9mu sa to o\u010dividne p\u00e1\u010di. Ke\u010f sa obzrie po triede a zist\u00ed, \u017ee v\u0161etci do jedn\u00e9ho na nich z\u00edraj\u00fa a ob\u010das hodia poh\u013ead na znepokojen\u00fa sestru, rozhodne sa dokon\u010di\u0165 to. „A \u010do tak toto?“ za\u0161ker\u00ed sa a polo\u017e\u00ed ruku tesne ved\u013ea Billovho rozkroku.<\/p>\n<\/div>\n
Katech\u00e9tka to u\u017e nezvl\u00e1da a zv\u00fd\u0161en\u00fdm hlasom mu prik\u00e1\u017ee: „Okam\u017eite s t\u00fdm presta\u0148!“
Tom sa len zasmeje, v o\u010diach sa mu zablysne, polo\u017e\u00ed ruku Billovi medzi nohy a za\u010dne ho tam silno hladi\u0165. Bill to u\u017e nevydr\u017e\u00ed, zaklon\u00ed hlavu a prudko vyd\u00fdchne. Nato sestra vylet\u00ed zo stoli\u010dky a zvre\u0161t\u00ed: „Von!! Okam\u017eite! Obaja!“<\/div>\n
Dvoji\u010dky sa zdvihn\u00fa a smej\u00fac sa vych\u00e1dzaj\u00fa z triedy. Tom to zaklincuje \u00faplne, ke\u010f Billa, e\u0161te st\u00e1le trochu om\u00e1men\u00e9ho, chyt\u00ed okolo p\u00e1su a pritiahne si ho k sebe. K\u00fdm sa zavr\u00fa dvere, po\u010duj\u00fa, ako katech\u00e9tka zavr\u010d\u00ed a zr\u00fati sa na stoli\u010dku. Vonku obaja padn\u00fa na zem v z\u00e1chvate smiechu.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee toto bolo najlep\u0161ie n\u00e1bo\u017eenstvo, ak\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165,“ vyh\u0155kne smej\u00faci sa Bill.<\/div>\n
„A tom som ani nemusel spom\u00edna\u0165 toho Adama. Sta\u010dilo sa trochu pohra\u0165 s br\u00e1\u0161kom,“ smeje sa Tom.<\/div>\n
„Pozerala na n\u00e1s cel\u00e1 trieda. Mysl\u00ed\u0161, \u017ee si myslia, \u017ee sme to len hrali?“<\/div>\n
„Rozhodne,“ Tom sa kone\u010dne uk\u013eudn\u00ed. „Ty si to len hral?“ vrhne poh\u013ead na Billa.<\/div>\n
„Samozrejme, \u017ee hej. H\u00e1dam si si nemyslel, \u017ee si ma naozaj vzru\u0161il?“ pozrel na\u0148ho Bill v\u00e1\u017enym poh\u013eadom.<\/div>\n
„Tak\u017ee ty si to len predstieral?“ zavr\u010d\u00ed Tom a priplaz\u00ed sa k Billovi a ruku mu znova polo\u017e\u00ed do rozkroku.<\/div>\n
„Ve\u010f ti vrav\u00edm, \u017ee \u00e1no.“<\/div>\n
Tom pritla\u010d\u00ed rukou silnej\u0161ie. „P\u00fdtam sa naposledy, Bill, predstieral si to?“ sp\u00fdta sa v\u00e1\u017ene, hoci odpove\u010f dopredu pozn\u00e1.<\/div>\n
„Ty vie\u0161, \u017ee nie,“ za\u0161ker\u00ed sa Bill. Tom sa na\u0148ho v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne usmeje, av\u0161ak viac nestihne, preto\u017ee pr\u00e1ve zazvon\u00ed.<\/div>\n
Dvere na triede sa rozrazia a von vybehne katech\u00e9tka ako rozz\u00faren\u00fd b\u00fdk. „Vy dvaja!!“ skr\u00edkne a prstom na nich uk\u00e1\u017ee.<\/div>\n
„Ale pani katech\u00e9tka, prstom sa neukazuje, to by ste ako pedag\u00f3g mali vedie\u0165,“ pou\u010d\u00ed ju Tom.<\/div>\n
Sestra na\u0148ho vrhne poh\u013ead, ktor\u00fd jasne hovor\u00ed, \u017ee by ho na mieste zabila, keby vra\u017eda nebola hriech, a rozbehne sa po schodoch.<\/div>\n
Bill s Tomom zase vybuchn\u00fa do smiechu.<\/p>\n<\/div>\n
O p\u00e1r dn\u00ed…<\/p>\n<\/div>\n
„No tak, Bill, vylez kone\u010dne. U\u017e ma to nebav\u00ed,“ zakri\u010dal Tom u\u017e asi po st\u00e9. Bill v\u0161ak st\u00e1le odmietal vyliez\u0165 zo svojho \u00fakrytu. On ale vedel, ako ho presved\u010d\u00ed. „Ale Bill. Bl\u00ed\u017ei sa b\u00farka. Mali by sme \u00eds\u0165, aby sme stihli pr\u00eds\u0165 domov.“ Vedel, \u017ee ho prehovor\u00ed. A naozaj, za chv\u00ed\u013eu zbadal jeho strapat\u00e9 vl\u00e1sky, ako vykukuj\u00fa spoza stromu.<\/div>\n
„Naozaj bude b\u00farka?“ sp\u00fdtal sa Bill ustarostene.<\/div>\n
„Hej. Pozri, u\u017e sa to bl\u00ed\u017ei,“ odpovedal mu \u013eahostajne Tom. Ke\u010f v\u0161ak zbadal Billov bojazliv\u00fd v\u00fdraz, pritiahol si ho k sebe a pevne ho objal. „No tak, \u010do sa boj\u00ed\u0161, ve\u010f som pri tebe. V\u017edy budem pri tebe.“<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene?“<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene. Si moje jedin\u00e9 dvoj\u010da. Moja jedin\u00e1 l\u00e1ska. Nikdy \u0165a neopust\u00edm,“ pozrel na\u0148ho v\u00e1\u017ene Tom.<\/p>\n<\/div>\n
Billa sa na\u0148ho usmial a pobozkal ho. Len\u017ee u nich dvoch to bolo tak, \u017ee jedna pusa viedla k druhej, druh\u00e1 k tretej a ani sa nenazdali a nevedeli ako presta\u0165. Za chv\u00ed\u013eu u\u017e le\u017eali na zemi a odd\u00e1vali sa vz\u00e1jomn\u00fdm bozkom a hladeniu. \u00daplne zabudli na b\u00farku, ktor\u00e1 sa k nim nebezpe\u010dne bl\u00ed\u017eila a hoci na nich za\u010dali pada\u0165 prv\u00e9 kvapky, v\u00f4bec si to nev\u0161\u00edmali. B\u00farky tu neb\u00fdvali ve\u013ek\u00e9, v\u00e4\u010d\u0161inou len trochu popr\u0161alo a bolo po v\u0161etkom. Tentoraz to v\u0161ak bolo inak. Ani nie o min\u00fatu sa spustil tak\u00fd hust\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, \u017ee dvoji\u010dky boli v momente mokr\u00e9, aj ke\u010f le\u017eali pod stromami, ktor\u00e9 ich chr\u00e1nili listami. Hne\u010f sa postavili, to sa u\u017e ale za\u010dalo bl\u00fdska\u0165 a hrmie\u0165. Billa sa zmocnila panika. Boli v strede lesa v poriadnej b\u00farke. Tom ho vzal za ruku.<\/div>\n
„Po\u010f, mus\u00edme sa pon\u00e1h\u013ea\u0165.“ Sna\u017eili sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie dosta\u0165 z lesa, mokr\u00e9 l\u00edstie sa im \u0161m\u00fdkalo pod nohami, a tak st\u00e1le padali. Vysok\u00e9 stromy pri\u0165ahovali blesky ako magnet, a tak ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu ved\u013ea nich padla nejak\u00e1 haluz. Zrazu Bill zastal.<\/div>\n
„No tak, Bill, mus\u00edme \u00eds\u0165!“ zakri\u010dal na\u0148ho Tom a potiahol ho za ruku.<\/div>\n
„Nie, Tom, ja u\u017e nevl\u00e1dzem!“ za\u010dal plaka\u0165 a sadol si na zem. Bol cel\u00fd do\u0161kriaban\u00fd a oble\u010denie mal cel\u00e9 roztrhan\u00e9. Najhor\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00e9ho bol v\u0161ak ten obrovsk\u00fd strach, ktor\u00fd c\u00edtil.<\/div>\n
„Pros\u00edm, Bill, postav sa a po\u010f,“ Tom sa na\u0148ho sna\u017eil hovori\u0165 pokojn\u00fdm hlasom, aby sa e\u0161te viac neb\u00e1l, hoci s\u00e1m bol vystra\u0161en\u00fd.<\/div>\n
Bill sa v\u0161ak odmietal postavi\u0165, len sedel, hlavu mal polo\u017een\u00fa na kolen\u00e1ch a dr\u017eal si ju rukami, ako by ho tie mohli uchr\u00e1ni\u0165 pred trieskaj\u00facimi bleskami.<\/p>\n<\/div>\n
Vtom len meter od nich dopadla na zem obrovsk\u00e1 haluz. Tom vedel \u017ee nemaj\u00fa ve\u013ea \u010dasu, a tak schmatol tras\u00faceho sa Billa do n\u00e1ru\u010dia a utekal cez les aj s n\u00edm. Nedostal sa ale ve\u013emi \u010faleko, ke\u010f sa potkol a spadol aj s Billom na zem. Mal pocit, \u017ee pri dopade na tvrd\u00fa skalu si zlomil ruku. Sna\u017eil sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie postavi\u0165, ale zbadal \u017ee jeho brat st\u00e1le le\u017e\u00ed na zemi.<\/div>\n
„No tak, Bill! Postav sa!“<\/div>\n
„Nie, nem\u00e1 to cenu, aj tak sa odtia\u013eto nedostaneme,“ odpovedal mu Bill roztrasene.<\/div>\n
„Samozrejme, \u017ee dostaneme! Netrep hl\u00faposti!“ Ale Bill len zakr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
Tom u\u017e nevedel, ako ho m\u00e1 presved\u010di\u0165. Zo z\u00fafalstva sk\u00fasil posledn\u00fa vec: „Bill, pros\u00edm, ak ma miluje\u0161, tak sa postav\u00ed\u0161 a p\u00f4jde\u0161,“ Bill zdvihol hlavu a pozrel na\u0148ho s ot\u00e1zkou v o\u010diach, ale Tom tam len st\u00e1l. Vedel, \u017ee to mysl\u00ed v\u00e1\u017ene. Bill mu to e\u0161te nikdy nepovedal. Tie dve slov\u00e1. Hoci to tak c\u00edtil. Vedel, \u017ee toto je sk\u00fa\u0161ka.<\/div>\n
„Miluje\u0161 ma?“ sp\u00fdtal sa Tom znova.<\/div>\n
Bill na\u0148ho pozrel. V jeho o\u010diach sa odzrkad\u013eovalo z\u00fafalstvo, ako e\u0161te nikdy predt\u00fdm. Tak ve\u013emi mu to chcel poveda\u0165, ale nevl\u00e1dal ani otvori\u0165 \u00fasta. A tak sa len zaprel rukami o zem a postavil. Tom to v\u0161ak pochopil. Vzal ho okolo p\u00e1su a spolu sa pustili dolu lesom. U\u017e boli takmer na konci, cez stromy pred nimi mohli vidie\u0165 k\u00fasok cesti\u010dky ved\u00facej do dediny…<\/div>\n
O dva dni nesk\u00f4r<\/p>\n<\/div>\n
„Hej, Jim, pozri na t\u00fdch \u0161ukaj\u00facich zajacov!“<\/div>\n
„Hehe, zd\u00e1 sa, \u017ee si to u\u017e\u00edvaj\u00fa,“ odpovedal som Suzanne<\/div>\n
„Ale pozri, ten jeden nem\u00e1 nohu,“ ozn\u00e1mila mi so z\u00e1ujmom.<\/div>\n
„Naozaj. Vyzer\u00e1 to, akoby sa tak u\u017e narodil,“ povedal som jej. Potom mi v\u0161ak pri\u0161lo divn\u00e9, \u017ee stoj\u00edme na kraji lesa a pozorujeme sexuj\u00facich zajacov (e\u0161te aj bez nohy), a tak som sa oto\u010dil sp\u00e4\u0165 na Suzanne: „Ehm, po\u010fme u\u017e, nechajme ich, nech si u\u017e\u00edvaj\u00fa.“<\/div>\n
Usmiala sa: „Jasne,“ chytila ma za ruku a pokra\u010dovali sme v ceste.<\/p>\n<\/div>\n
Flashback<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„A e\u0161te jedna spr\u00e1va, tykaj\u00faca sa v\u010deraj\u0161ej b\u00farky. Ako sme u\u017e spom\u00ednali, bola to jedna z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch b\u00farok za posledn\u00e9 roky a tomu sa rovnaj\u00fa aj \u0161kody, ktor\u00e9 sp\u00f4sobila. Av\u0161ak nielen materi\u00e1lne. V lese bl\u00edzko dedinky Loitsche, sa po\u010das b\u00farky nach\u00e1dzali dvaja chlapci. Z\u00e1chran\u00e1ri ich na\u0161li privalen\u00fdch pod obrovsk\u00fdm stromom, ktor\u00fd spadol po z\u00e1sahu blesku. „Pok\u00fa\u0161ali sme sa ich odtia\u013e vytiahnu\u0165. Napriek snahe 10 z\u00e1chran\u00e1rov sa n\u00e1m v\u0161ak nepodarilo ani jedn\u00e9ho zachr\u00e1ni\u0165. Zomreli na n\u00e1sledky poranen\u00ed. Je n\u00e1m to ve\u013emi \u013e\u00fato,“ povedal n\u00e1m ved\u00faci z\u00e1chran\u00e1rskeho t\u00edmu. E\u0161te n\u00e1s informoval, \u017ee jeden z chlapcov mal pomlia\u017eden\u00fa nohu a tak, ke\u010f ho chceli vytiahnu\u0165 museli mu ju odreza\u0165. Zatia\u013e to vyzer\u00e1 tak, \u017ee viac obet\u00ed nebolo…<\/p>\n<\/div>\n
autor: samanthatwc<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: samanthatwc Ahojte v\u0161etci \u013eudia, pr\u00edp. zvierat\u00e1, podobne \u00fachyln\u00ed ako ja. Toto je moja prv\u00e1 poviedka, ktor\u00e1 je zverejnen\u00e1, akosi som doteraz nena\u0161la odvahu nejak\u00fa posla\u0165 a pod\u013ea va\u0161ich reakci\u00ed bu\u010f e\u0161te nejak\u00fa po\u0161lem, alebo to ra\u010dej nech\u00e1m tak. Tak\u017ee sa sna\u017ete,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-13446","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13446","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13446"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13446\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13446"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13446"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13446"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}