{"id":1415,"date":"2017-04-14T16:00:00","date_gmt":"2017-04-14T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1408"},"modified":"2017-04-14T16:00:00","modified_gmt":"2017-04-14T15:00:00","slug":"government-hooker-8","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/04\/14\/government-hooker-8\/","title":{"rendered":"Government Hooker 8."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
Freunde bleiben*<\/strong><\/div>\n
\n

V pondelok r\u00e1no som naklusal do triedy s ta\u0161kou v ruke a hne\u010f zbadal Tinu, ktor\u00e1 mi u\u017e z dia\u013eky m\u00e1vala. Pre\u0161iel som okolo Toma, ktor\u00fd sa tv\u00e1ril, \u017ee som vzduch, a hne\u010f ako som si sadol, oto\u010dil sa chrbtom.
„\u010co sa medzi vami stalo?“ op\u00fdtala sa Tina okam\u017eite a chytila Toma zozadu za kapuc\u0148u, aby sa k n\u00e1m oto\u010dil.
„Daj pokoj,“ ohnal sa po nej Tom na\u0161tvane, nasadil si kapuc\u0148u na hlavu a oprel si hlavu o ruky. St\u00e1le sa na m\u0148a odmietal pozrie\u0165 a ja som c\u00edtil, ako sa mi nepr\u00edjemne zovrelo hrdlo. Nechcel som, aby sa na m\u0148a Tom hneval!
„Bu\u010f rozumn\u00fd aspo\u0148 ty a povedz mi, \u010do mu sadlo na nos,“ pozrela sa na m\u0148a sk\u00famavo a ja, vediac, \u017ee Tom ur\u010dite po\u010d\u00fava a\u017e pr\u00edli\u0161 pozorne, som len pokr\u010dil ramenami. Na\u0161\u0165astie si Tina uvedomila, \u017ee na to asi pr\u00e1ve nie je to spr\u00e1vne miesto, a tak sa viac nevypytovala. Tom ale nane\u0161\u0165astie trucoval cel\u00fd de\u0148 a ani raz sa na m\u0148a nepozrel. Neprehovoril ku mne ani pol slova. Vedel som, \u017ee som si zasl\u00fa\u017eil c\u00edti\u0165 sa tak pr\u00ed\u0161erne, ale aj tak som mal nutkanie Toma odtiahnu\u0165 na bok a pohovori\u0165 si. Neurobil som to, a tak ke\u010f sme po vyu\u010dovan\u00ed spolu st\u00e1li pri br\u00e1ne \u0161koly, objal Tom Tinu a nasadol do auta bez toho, aby sa na m\u0148a \u010do i len pozrel. Zah\u013eadel som sa do zeme a \u010dakal, k\u00fdm auto zmizlo z doh\u013eadu. „Po\u010f, ideme sa nalia\u0165,“ navrhla mi Tina a ja som len k\u00fdvol.<\/p>\n

\u0160li sme ved\u013ea seba a ja som bol \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee som u\u017e nemusel nav\u0161tevova\u0165 \u017eiadne kurzy. Mal som dva t\u00fd\u017edne na to, aby som sa nabiflil te\u00f3riu a potom mohol kone\u010dne za\u010da\u0165 maka\u0165. Vo\u0161li sme do lok\u00e1lu, pozdravili a ja som si sadol k obvykl\u00e9mu stolu. Tina mi podala pivo a ja som len po\u010fakoval poh\u013eadom. „\u0160\u00ed\u0161, vyzer\u00e1\u0161 ako nakopnut\u00fd pes,“ okomentovala m\u00f4j v\u00fdzor.<\/div>\n

„Aj sa tak c\u00edtim,“ priznal som sa a poriadne sa napil.
„Ako id\u00fa kurzy?“ op\u00fdtala sa a ja som vedel, \u017ee sa ma sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r op\u00fdta na Toma, ale aspo\u0148 mi dala trocha \u010dasu na zmierenie sa s t\u00fdm.
„Mus\u00edm u\u017e len nap\u00edsa\u0165 test z etikety a o dva t\u00fd\u017edne ma \u010dak\u00e1 Candle Night,“ odpovedal som jej.
„To zav\u00e1\u0148a romantikou,“ u\u0161krnula sa.
„Nie je to moja parketa,“ priznal som sa.
„Kto to je? Nejak\u00e9 bli\u017e\u0161ie detaily?“ vyzvedala, ale ja som len k\u00fdvol, \u017ee e\u0161te ni\u010d neviem. „Ten Bu mus\u00ed st\u00e1le robi\u0165 nejak\u00e9 tajnosti,“ zamyslela sa nahlas.
„Nechce\u0161 sa ma na to u\u017e rad\u0161ej op\u00fdta\u0165?“ zmenil som t\u00e9mu a ona sa na m\u0148a v\u00fdznamne zah\u013eadela.
„Ni\u010d nevrav,“ zastavila ma r\u00fdchlo. „Vie\u0161 o tom, \u017ee sa Tom v sobotu o\u017eral ako svi\u0148a? V \u017eivote som ho tak\u00e9ho nevidela. Len to\u013eko som chcela. A teraz spus\u0165.“
„Oh,“ zastonal som po dodato\u010dnej spr\u00e1ve a c\u00edtil sa e\u0161te hor\u0161ie ako predt\u00fdm.
„Prep\u00e1na, Bill, \u010do to s t\u00fdm chalanom stv\u00e1ra\u0161?“ op\u00fdtala sa ma a ja som poc\u00edtil, \u017ee mi to silno vy\u010d\u00edtala. Bolo mi z toho do pla\u010du a zrazu som poc\u00edtil, ako ma objala okolo ramien. „No tak spus\u0165, nech sa ti u\u013eav\u00ed,“ za\u0161epkala a ja som sa d\u00edval na hranu dreven\u00e9ho stola.<\/p>\n<\/div>\n
\n
„Mala si pravdu,“ za\u010dal som, „s t\u00fdm Silvestrom, ke\u010f si si robila srandu, \u017ee ma Tom…“ prehltol som a ona ma okam\u017eite pustila. Ostala na m\u0148a pozera\u0165 s pootvorenou pusou a nem\u00fdm \u00fa\u017easom. „A v sobotu sa TO stalo znova,“ priznal som sa jej e\u0161te raz a jej \u00fasta sa znova zatvorili.
„Kde? Kedy?“ nech\u00e1pala.
„Odi\u0161iel za mnou. Spom\u00edna\u0161 si na to?“ Tina k\u00fdvla a ja som pokra\u010doval: „Oh, no… Potreboval som si, ve\u010f vie\u0161. Tri mesiace som kv\u00f4li tomu \u0161ialenstvu nemal \u010das ani na TO, a ke\u010f si vypijem, tak ma proste chytia dvojn\u00e1sobn\u00e9 chute. Ve\u010f to pozn\u00e1\u0161. Tak som \u0161iel na z\u00e1chod, zamkol sa v kab\u00ednke a on tam pri\u0161iel za mnou.“
„Ty si mu otvoril?“ op\u00fdtala sa \u0161okovane.
„Nie, presko\u010dil ku mne. Robil som si dobre a on… tam zrazu bol,“ skryl som si tv\u00e1r do dlan\u00ed a c\u00edtil, ako mi pod prstami horela hanbou, ke\u010f sa mi v mysli vyn\u00e1rali z\u00e1blesky. „Chytil mi ho a… proste som ho nedok\u00e1zal posla\u0165 pre\u010d a skon\u010dilo to tak, \u017ee sa do m\u0148a urobil,“ povzdychol som si a kone\u010dne sa na Tinu pozrel.
„Bo\u017ee, Bill, nerob z toho vedu,“ prekr\u00fatila o\u010di Tina.
„Ale on si mysl\u00ed, \u017ee chod\u00edm s…“
„Ja viem, \u010do si mysl\u00ed. Ah bo\u017ee, pre\u010do som vtedy musela ch\u00fdba\u0165? V \u017eivote si to neodpust\u00edm,“ vy\u010d\u00edtala si hne\u010f. „Vie\u0161, \u010do ti na to poviem?“ pozrela sa na m\u0148a zrazu rozhodne. „Proste mu v\u0161etko vyklop a bude to.“
„Tie\u017e som u\u017e nad t\u00fdm uva\u017eoval, ale… Ve\u010f vid\u00ed\u0161, \u017ee ma celkom ignoruje,“ pripomenul som jej.<\/div>\n
\n

„Ehm, to je pravda,“ zamyslela sa. „Proste po\u010dk\u00e1me, k\u00fdm to z neho, chud\u00e1ka, trochu opadne. Potom mu ale mus\u00ed\u0161 poveda\u0165 celkom V\u0160ETKO.“
„A \u010do ak ho to neprejde u\u017e nikdy? Mo\u017eno ma u\u017e fakt z du\u0161e nen\u00e1vid\u00ed. Nem\u00f4\u017ee ma ani c\u00edti\u0165,“ povedal som a pomyslenie na to, \u017ee so mnou u\u017e Tom nikdy neprehovor\u00ed, v\u00e1\u017ene zabolelo.
„Teraz ti u\u017e okrem trpezlivosti neost\u00e1va ni\u010d in\u00e9,“ zaklincovala to Tina.
„No super, to fakt nie je moja siln\u00e1 str\u00e1nka,“ oprel som si hlavu o ruky a pozeral do blba.
„Keby si nebol v jednom kuse tak\u00fd nadr\u017ean\u00fd, tak…“
„Ty si t\u00e1 posledn\u00e1, \u010do mi m\u00e1 nie\u010do o…“
„Dobre, ja VIEM,“ uzavrela to Tina razantne. „Netla\u010d na\u0148ho. Je vcelku rozumn\u00fd. Ak bude chcie\u0165, pr\u00edde za tebou s\u00e1m.“
„Fajn, po\u010dk\u00e1m. Aj tak mi ni\u010d in\u00e9 neost\u00e1va,“ chytil som poh\u00e1r a znova sa poriadne napil. „A \u010do ty? Tebe ni\u010d nepovedal?“ napadlo mi zrazu.
„Ja neviem,“ kr\u00fatila hlavou a prem\u00fd\u0161\u013eala. „Po\u010dka\u0165,“ prestala a pozrela sa na m\u0148a. „M\u00e1m tak\u00fd dojem, \u017ee mi dnes spom\u00ednal nejak\u00fa Susanne. Je z druhej triedy,“ povedala a ja som do seba rad\u0161ej hodil zvy\u0161ok piva. „Ni\u010d k tomu nepovie\u0161?“<\/div>\n

\n

„A \u010do k tomu m\u00e1m poveda\u0165? Ja Toma nevlastn\u00edm, len som s n\u00edm dvakr\u00e1t… Ch\u00fdba mi,“ priznal som sa, ke\u010f mu poh\u013ead sko\u010dil k pr\u00e1zdnemu miestu oproti. „Chcem, aby sa ni\u010d z toho medzi nami nestalo a on tu sedel a usmieval sa na m\u0148a, hovoril svoje \u00fachyln\u00e9 vtipy a…“ hovoril som r\u00fdchlo v\u0161etko, \u010do mi v tej chv\u00edli letelo hlavou a pred o\u010dami mal \u017eiv\u00e9 obrazy.
„To znie tak trochu ako l\u00e1ska,“ usmiala sa na m\u0148a Tina.
„Pre\u010do si v\u0161etci myslia, \u017ee som… NIE SOM,“ oponoval som jej.
„KTO v\u0161etci?“
„Ty, Bu, Melanie…“
„V\u0161etci okrem TEBA to toti\u017eto vidia, ty som\u00e1r,“ povedala Tina a buchla ma jemne ramenom. „U\u017e si to proste priznaj.“
„A \u010do z toho?“ pozrel som sa na \u0148u.
„\u010cO asi? Nechce\u0161 ma\u0165 niekoho, kto by \u0165a mal r\u00e1d? To ti nesta\u010d\u00ed? \u010co by si E\u0160TE chcel?“ h\u013eadela na m\u0148a nech\u00e1pavo a ja som vedel, \u017ee mala ZASE pravdu. „Bill, nepozeraj sa tak na m\u0148a.“
„Ale ja… Ja…“
„\u0160\u00ed\u0161, tak u\u017e si to kone\u010dne spo\u010d\u00edtaj,“ preto\u010dila o\u010di.
„Tom sa mi p\u00e1\u010di a je fajn, ale…“
„Ale?“ znela takmer v\u00fdhra\u017ene. „Mus\u00edm \u0165a k nemu dokopa\u0165? Urob\u00edm to, ak bude\u0161 odmieta\u0165.“<\/p>\n

„Ja na to proste nem\u00e1m,“ vypadlo zo m\u0148a a c\u00edtil som, ako mi po l\u00edcach za\u010dali tiec\u0165 slzy.
„To mysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene? Nem\u00e1\u0161 na to, aby si chodil s niek\u00fdm, koho m\u00e1\u0161 r\u00e1d? Bill, to je tot\u00e1lna blbos\u0165. Po\u010duje\u0161 sa v\u00f4bec?“
„Nezasl\u00fa\u017eim si nikoho. Som hnusn\u00fd, \u00fachyln\u00fd. Brid\u00edm sa sam\u00e9mu sebe. Ako by ma mohol ma\u0165 niekto r\u00e1d?“ vzlykol som a kone\u010dne som nahlas povedal to, \u010do som si o sebe v\u017edy myslel.
„Bill, JA \u0165a m\u00e1m RADA. Tvoja mama \u0165a ur\u010dite m\u00e1 rada tie\u017e. A Stephanie, Tom, Bu, Melanie… Nie si odporn\u00fd ani \u00fachyln\u00fd. No dobre, mo\u017eno trochu \u00fachyl,“ zasmiala sa a ja tie\u017e, „ale to \u010do si o sebe mysl\u00ed\u0161, NIE JE pravda. Vyho\u010f si to z hlavy.“
„Stephi ma u\u017e nem\u00e1 rada,“ pripomenul som jej.
„Zabudni na \u0148u. Ne\u017eijeme v sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed, nie sme postavy z historick\u00e9ho rom\u00e1nu a ona nie je bezbrann\u00e1 panna, \u010do bude na svojho princa \u010daka\u0165 a\u017e do smrti,“ pripomenula mi a ja som c\u00edtil, ako sa mi bolestivo stiahol hrudn\u00edk. Bolo to krut\u00e9, ale pravdiv\u00e9. „Ch\u00e1pem, \u017ee bola tvoja prv\u00e1 l\u00e1ska a nikdy na \u0148u svoj\u00edm sp\u00f4sobom nezabudne\u0161, ale ani ja nie som so svojou prvou l\u00e1skou a ob\u010das si na\u0148ho s \u00fasmevom spomeniem, ale \u017eivot ide \u010falej,“ dodal<\/a>a, aby ma podporila.
„Potrebujem viac \u010dasu,“ za\u0161epkal som a uprene sa na \u0148u pozrel.
„Viac \u010dasu na \u010do?“ nech\u00e1pala Tina.
„Zabudn\u00fa\u0165,“ odpovedal som sucho a posunkom si objednal \u010fal\u0161ie pivo.<\/div>\n

\n

„Na koho?“
„Na \u0147U,“ za\u0161epkal som.
„A ty mi chce\u0161 tvrdi\u0165, \u017ee nie si ani TROCHU romantik? Ty si BEZN\u00c1DEJN\u00dd,“ zasmiala sa Tina, ke\u010f barman odi\u0161iel a nechal n\u00e1m \u010fal\u0161iu rundu na stole.
„Nech\u00e1pe\u0161, \u017ee kv\u00f4li NEJ som sa rozhodol so svoj\u00edm \u017eivotom kone\u010dne nie\u010do urobi\u0165. ONA mi dala silu, uk\u00e1zala smer,“ vysvetlil som jej, pre\u010do som sa Stephanie st\u00e1le tak dr\u017eal.
„Ch\u00e1pem to, ale u\u017e tu NIE JE. Som tu len ja a Tom. Mus\u00ed\u0161 sa odteraz spolieha\u0165 na n\u00e1s. Vie\u0161, \u017ee by sme \u0165a nikdy nenechali v \u0161tichu,“ povedala a ja som sa zachvel. „Pozbieraj sa, ho\u010f v\u0161etko za hlavu a kedyko\u013evek bude\u0161 ma\u0165 probl\u00e9m, m\u00f4\u017ee\u0161 so mnou r\u00e1ta\u0165,“ pohladkala ma po chrbte.
„\u010eakujem, \u017ee mi ukazuje\u0161 smer,“ za\u0161epkal som a silno som ju objal.
„Ah, ty nemehlo,“ povzdychla si Tina, ale vedel som, \u017ee sa pritom smiala.<\/div>\n

\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n

\n

Dnes som sedel v lavici ako prv\u00fd. \u010cakal som na Toma a bol plne rozhodnut\u00fd diskutova\u0165, ak by chcel. Od rozhovoru s Tinou, ktor\u00fd mi otvoril o\u010di, prebehli u\u017e dva t\u00fd\u017edne a ja som u\u017e nechcel ni\u010d nech\u00e1va\u0165 na n\u00e1hodu. Vedel som, \u017ee budem musie\u0165 vyjs\u0165 s pravdou von, kedyko\u013evek na to budem ma\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165. Sedel som a \u010dakal, kedy sa v triede objav\u00ed Tom. Nakoniec dorazil a bolo to po prv\u00fdkr\u00e1t za ve\u013emi dlh\u00fd \u010das, \u010do sa na m\u0148a pozrel. Jemne som sa na\u0148ho usmial a on si ku mne sadol. Hodil ta\u0161ku na zem a vy\u010derpane sa oprel o stoli\u010dku. Prekvapene som sledoval, ako si r\u00fdchlo pretrel nos a potom sa na m\u0148a uprene zah\u013eadel.
„U\u017e ma nebav\u00ed predstiera\u0165, \u017ee neexistuje\u0161,“ povedal a pozrel sa na svoje ruky. „Dus\u00edm sa, zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f r\u00e1no pr\u00eddem a viem, \u017ee s tebou neprehovor\u00edm. A pritom sa chcem len p\u00fdta\u0165, a p\u00fdta\u0165. Pr\u00e1ve teraz si pripad\u00e1m ako tot\u00e1lny tupec, aby si vedel,“ mumlal nerv\u00f3zne.
„Op\u00fdtaj sa ma, na \u010do chce\u0161,“ za\u0161epkal som.
„Nie tu a teraz,“ povedal a znova sa na m\u0148a pozrel. Op\u00e4toval som mu plach\u00fd poh\u013ead a k\u00fdvol, \u017ee som rozumel. Potom sa znova presunul dopredu a polo\u017eil na lavicu. Tina nepri\u0161la, preto\u017ee bola na zubnej prehliadke, a ja som sa cel\u00e9 doobedie nedok\u00e1zal s\u00fastredi\u0165 na ni\u010d in\u00e9, ne\u017e sekundov\u00fa ru\u010di\u010dku alebo Tomov chrb\u00e1t. Bol som \u00faplne mimo a v duchu som si prehr\u00e1val v\u0161etky mo\u017en\u00e9 odpovede na v\u0161etky mo\u017en\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 by mi mohol da\u0165. Ke\u010f nadi\u0161iel \u010das obed\u0148aj\u0161ej prest\u00e1vky, Tom sa ku mne znova oto\u010dil. „Po\u010f na dvor,“ vyzval ma, vzal si nie\u010do z ta\u0161ky a ja som ho ml\u010dky, so zvesenou hlavou nasledoval, k\u00fdm sme si nena\u0161li miesto \u010faleko od v\u0161etk\u00fdch. Tom si povzdychol a ja som sa na\u0148ho nedok\u00e1zal pozrie\u0165. Hrozne som sa za seba hanbil. Po\u010dul som, ako za\u0161u\u0161\u0165ala tr\u00e1va pod jeho nohami a videl, \u017ee sa jeho biele NIKE tenisky ocitli v mojom zornom poli. „Tina ma presvied\u010dala hrozne dlho, aby som sa s tebou porozpr\u00e1val,“ za\u010dul som jeho hlas a c\u00edtil som, \u017ee ma u\u017e v o\u010diach p\u00e1lili slzy.<\/div>\n

\n

„Prep\u00e1\u010d mi v\u0161etko, \u010do som ti urobil. Nerobil som to schv\u00e1lne,“ za\u0161epkal som, a kone\u010dne sa na\u0148ho pozrel.
„Ja… viem, \u017ee nie,“ usmial sa trochu a spravil krok bli\u017e\u0161ie. „Chcela… Teda, vraj mi mus\u00ed\u0161 poveda\u0165 nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9.“
„\u010co chce\u0161 vedie\u0165?“ op\u00fdtal som sa ho a oprel sa o m\u00far.
„Chod\u00ed\u0161 s Buom?“ zamra\u010dil sa a ja som k\u00fdvol, \u017ee nie. „Odkia\u013e ho pozn\u00e1\u0161?“
„Ja pre\u0148ho od dnes budem pracova\u0165,“ odpovedal som nam\u00e1havo a hrdlo som mal s ka\u017ed\u00fdm slovom u\u017e\u0161ie.
„\u010co?“ zalapal Tom po dychu a v jeho o\u010diach som postrehol n\u00e1znak znechutenia. „Ty…“
„Tom,“ oslovil som ho naliehavo a chytil ho za ruk\u00e1v, aby mi n\u00e1hodou neu\u0161iel, „m\u00e1 to HLB\u0160IU podstatu ako to, \u017ee som…“
„\u017de si \u010do? Profesion\u00e1lna kurva? \u017de som \u0165a dvakr\u00e1t opichal bez ochrany, bozk\u00e1val som \u0165a a ty mi TERAZ hovor\u00ed\u0161, \u017ee si…“ hovoril Tom cez zuby a z o\u010d\u00ed mu sr\u0161ali blesky. Vzlykol som pri predstave, \u017ee si o mne myslel, \u017ee som nejak\u00e1 nakazen\u00e1 kurva, ale nepustil som ho. Na druhej strane v\u0161ak Tom neodi\u0161iel, a tak som to e\u0161te celkom nevzd\u00e1val.
„S NIK\u00cdM IN\u00ddM som TO nerobil. Vtedy som e\u0161te nepracoval, Tom,“ obra\u0148oval som sa.
„A odkedy potom za\u010d\u00edna\u0161? To ti m\u00e1m naozaj veri\u0165, \u017ee m\u00e1\u0161 pr\u00e1ve DNES n\u00e1stupn\u00fd de\u0148? To je ale N\u00c1HODI\u010cKA! Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee som spadol na hlavu?!“ \u0161epkal na\u0161tvane.
„Nechaj ma ti V\u0160ETKO vysvetli\u0165. U\u017e ma potom nemus\u00ed\u0161 ani vidie\u0165, ak nebude\u0161 chcie\u0165, ale VYPO\u010cUJ si ma,“ naliehal som, hoci som na to nemal pr\u00e1vo a on si povzdychol.
„Fajn, ale je to NAPOSLEDY,“ s\u00fahlasil a ja som k\u00fdvol. Poobzeral som sa a jemne ho zatiahol do tie\u0148a ve\u013ek\u00e9ho stromu. Sadli sme si na opusten\u00fa lavi\u010dku ne\u010faleko. Dlho som h\u013eadal spr\u00e1vne slov\u00e1, hoci som u\u017e mal v\u0161etko vopred pripraven\u00e9.<\/div>\n

\n

„Ke\u010f som mal jeden\u00e1s\u0165, m\u00f4j ot\u010dim ma po prv\u00fd raz zn\u00e1silnil,“ za\u010dal som a hoci to vyvol\u00e1valo bolestiv\u00e9 spomienky, nechcel som to nijako z\u013eah\u010dova\u0165. D\u00edval som sa do zeme a nerv\u00f3zne si po\u0161\u00fachal prsty. „Robil to \u0161tyri roky a ja som mu to dovolil, preto\u017ee som si myslel, \u017ee ma v\u0161etci nen\u00e1vidia a ni\u010d in\u00e9 si nezasl\u00fa\u017eim. Potom som stretol Andreasa. Bol to prv\u00fd chalan, s ktor\u00fdm som sa vyspal, preto\u017ee som chcel, a ja som si naivne myslel, \u017ee sa do m\u0148a zamiloval. Bol ku mne ne\u017en\u00fd, ale hne\u010f ako bolo po TOM, odkopol ma. Potom som bol zase dlho v tme a h\u013eadal svetlo. \u010coko\u013evek, \u010do by mi aspo\u0148 na mal\u00fd okamih pomohlo. Objavil sa ten t\u00edpek, ani neviem jeho meno. Mal som to s n\u00edm pravidelne, a\u017e k\u00fdm sa neobjavila Stephanie. Miloval som ju, dal by som jej svoj \u017eivot, keby som mohol. Pomohla mi postavi\u0165 sa ot\u010dimovi a od toho d\u0148a, ke\u010f som ju po prv\u00fd raz pobozkal, sa ma u\u017e nikdy nedotkol. Tri mesiace som bol dokonale \u0161\u0165astn\u00fd a potom som pri\u0161iel sem. Musel som ju opusti\u0165, ak som sa chcel zbavi\u0165 JEHO,“ odml\u010dal som sa a chv\u00ed\u013eu prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do vlastne bolo \u010falej. Tom na\u0161\u0165astie ml\u010dal. Chv\u00ed\u013eu som si myslel, \u017ee u\u0161iel, ale k\u00fatikom oka som uvidel jeho nohavice, tak som pokra\u010doval: „Stretol som teba a Tinu. Padli sme si do oka. Ste vlastne moji jedin\u00fd kamar\u00e1ti. Nikdy som \u017eiadnych nemal. Tina je podobn\u00e1 ako ja – potrebuje to, preto\u017ee sa potom nec\u00edti sama. To s t\u00fdm metrom… To bol hrozn\u00fd \u00falet. Odchytil som si tam triedneho a urobil ho,“ skryl som si tv\u00e1r do dlan\u00ed, aby Tom nevidel moje slzy a hanbu. „O t\u00fd\u017ede\u0148 sme mali ma\u0165 odvetu, ale ja som sa na to vyka\u0161lal. Sedel som na lavi\u010dke a tam ma na\u0161iel Bu. Povedal mu o mne jeho bratranec a dal mi na seba kontakt. Zabudol som na to. Nemal som d\u00f4vod to robi\u0165,“ potiahol som nosom a potreboval si da\u0165 pauzu.<\/p><\/div>\n

\n

„A \u010falej?“ op\u00fdtal sa zrazu Tom a ja som sa na\u0148ho v\u00e1havo zah\u013eadel. Vyzeral v\u0161elijako, ale nebol na\u0161tvan\u00fd a to mi sta\u010dilo, aby som mohol pokra\u010dova\u0165. Znova som sa teda zah\u013eadel na ten ist\u00fd kame\u0148, lebo som sa pri tom nedok\u00e1zal d\u00edva\u0165 na Toma.
„Vianoce som str\u00e1vil doma. Matka mi povedala, \u017ee mi u\u017e viac nebude plati\u0165 t\u00fato \u0161kolu a ja som vedel, \u017ee to bol len podraz, ktor\u00fd na m\u0148a u\u0161il ON. Chcel ma len ma\u0165 doma, aby ma mohol znova kontrolova\u0165, ale ja som to u\u017e nechcel za\u017ei\u0165. I\u0161iel som preto na vzduch a stretol JU. Chcel som ju pobozka\u0165, myslel som si, \u017ee \u010dakala, ale ona ma u\u017e d\u00e1vno vymenila,“ zvra\u0161til som tv\u00e1r pri pomyslen\u00ed na Olivera. „\u010eal\u0161ia podp\u00e1sovka od \u017eivota. N\u00e1hodou som na\u0161iel toho t\u00edpka a znova som TO urobil. Aspo\u0148 na kr\u00e1tko som zabudol. A hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 som vo vrecku na\u0161iel Buovu vizitku. Nemal som na v\u00fdber. Prijal som jeho ponuku a potom pri\u0161iel Silvester. Zobral si ma k sebe hore a ja som dlho v\u00e1hal, ale ty si mi TAM polo\u017eil ruku a ja… Ke\u010f ma ten pocit ovl\u00e1dne, nerozm\u00fd\u0161\u013eam. Videl som len to, \u017ee znova zabudnem na v\u0161etky probl\u00e9my, \u017ee si m\u00f4j kamar\u00e1t, \u017ee to ur\u010dite nemysl\u00ed\u0161 zle a \u017ee TO chce\u0161 LEN sk\u00fasi\u0165. Stalo sa a potom sme vy\u0161li von. Povedal si, \u017ee to ostane iba medzi nami. Na okamih som sa c\u00edtil trochu ubl\u00ed\u017eene, ale odohnal som to a dodr\u017eal slovo. Nemyslel som si, \u017ee by to mohlo ma\u0165 nejak\u00e9 n\u00e1sledky, ale potom sme sa stretli v \u0161kole a ja som v pajzli pochopil, \u017ee TO bola chyba – u\u017e ni\u010d nebude tak\u00e9 ako predt\u00fdm. Dostal som strach, \u017ee pr\u00eddem o jedn\u00e9ho z dvoch najlep\u0161\u00edch priate\u013eov. Nikdy som sa ti nechcel z\u00e1merne vyh\u00fdba\u0165, ale mal som povinnosti kv\u00f4li tej novej pr\u00e1ci. Musel som chodi\u0165 na kurzy etikety a spolo\u010densk\u00fdch tancov, inak by ma Bu neprijal. Preto som nemal \u010das a klamal ti, \u017ee je m\u00f4j priate\u013e, preto\u017ee… A navy\u0161e mi Tina povedala, \u017ee…“<\/p>\n

„\u017de som do teba za\u013e\u00faben\u00fd,“ dokon\u010dil to za m\u0148a Tom a ja som k\u00fdvol.
„Neveril som tomu. Ani TERAZ tomu nechcem veri\u0165, preto\u017ee si pripad\u00e1m ako \u0161pina,“ za\u0161epkal som a zaboril si prsty hlboko do vlasov. „T\u00e1 party sl\u00fa\u017eila vlastne na to, aby ma Bu predviedol klientom,“ priznal som a c\u00edtil, \u017ee mi zo seba bolo na zvracanie. „Ke\u010f si vypijem, som e\u0161te menej pri zmysloch ne\u017e obvykle. Odi\u0161iel som na ten posran\u00fd z\u00e1chod, preto\u017ee som si z\u00fafalo potreboval vyhoni\u0165 a nemohol som \u0165a do toho znova zatiahnu\u0165, ke\u010f sme sa u\u017e raz dohodli na tom, \u017ee sa u\u017e Silvester nikdy nezopakuje. A ty si sa zjavil pred mojimi o\u010dami. Dotkol si sa ma. Vypol som a nechal \u0165a robi\u0165 v\u0161etko, \u010do chce\u0161, lebo som proste tak\u00fd. V\u00f4bec mi v tej chv\u00edli nenapadlo, \u017ee ti t\u00fdm ubli\u017eujem, lebo som NEVERIL, \u017ee by si ma mohol ma\u0165 r\u00e1d. Myslel som si, \u017ee ma chce\u0161 len preto, lebo dobre mrd\u00e1m. Pre TO ma ka\u017ed\u00fd chce. Nikto ma nechce preto, \u017ee ma \u013d\u00daBI,“ za\u0161epkal som a ticho vzlykol. „A… dnes idem na ve\u010deru s nejak\u00fdm chlapom. To je cel\u00e1 pravda,“ dodal som po chv\u00edli a nedok\u00e1zal sa na Toma u\u017e viac pozrie\u0165. Len som sa sch\u00falil a vzlykal si do kolien. Po\u010dul som, \u017ee u\u017e znova zazvonilo na hodinu, ale ja som nevl\u00e1dal vsta\u0165. Spomienky mi lietali v hlave a bolestivo sa od nej odr\u00e1\u017eali a ja som to zo seba potreboval v\u0161etko vyplaka\u0165. Ke\u010f som kone\u010dne precitol z k\u0155\u010dovit\u00e9ho zovretia vlastn\u00e9ho sm\u00fatku, zotrel som si slzy, spolu s make – upom, oprel sa o lavi\u010dku a v\u0161imol si, \u017ee ma Tom neopustil. „Bude\u0161 ma\u0165 neospravedlnen\u00fa hodinu,“ pripomenul som mu ticho.
„Seriem na hodinu,“ povedal na\u0161tvane a zamra\u010dil sa na \u0161kolu. Dlho sa len tak d\u00edval pred seba, a ke\u010f sa oto\u010dil, v\u0161imol som si jeho s\u010dervenan\u00e9 o\u010di.
„Ty si plakal?“ za\u0161epkal som zdrvene.<\/div>\n

\n

„A nemal by som?“ potiahol nosom a po tv\u00e1ri sa mu skot\u00fa\u013eala osamoten\u00e1 slza. „\u017divot sa s tebou nemaznal. Nem\u00e1m ani p\u00e1ru o tom, \u010do si pre\u017eil. Nikdy som nevedel, \u010do je to nema\u0165 najnov\u0161\u00ed iPod. \u010co ja viem, \u010di by ma u\u017e len to nepolo\u017eilo?“ hovoril a utieral si slzy. „Ah, kurva,“ zanad\u00e1val pritom. „Mysl\u00edm, \u017ee to ja ti dlhujem ospravedlnenie, Bill,“ dodal po chv\u00edli. „Prizn\u00e1vam, \u017ee nikdy nepochop\u00edm, ako si sa c\u00edtil, alebo mo\u017eno aj to, \u010do c\u00edti\u0161 pr\u00e1ve teraz, ale s\u013eubujem ti, \u017ee ostanem aspo\u0148 KAMO\u0160 a budem NAJLEP\u0160\u00cd, ak\u00e9ho si kedy mal.“
„Naozaj ma neodkopne\u0161?“ op\u00fdtal som sa ho neveriacky a on k\u00fdvol.
„Teba nikdy,“ dodal a silno ma objal. Obto\u010dil som mu ruky okolo p\u00e1sa a zatvoril o\u010di. Nechal som do seba pr\u00fadi\u0165 jeho teplo, hladka\u0165 sa po vlasoch. Nechcel som, aby ma pustil, ale nakoniec to urobil. „Len ti chcem e\u0161te poveda\u0165, sk\u00f4r ako sa pok\u00fasim to nejako dosta\u0165 pre\u010d, \u017ee JE mo\u017en\u00e9 \u0165a milova\u0165. A… v\u00f4bec to nie je \u0165a\u017ek\u00e9,“ za\u0161epkal a ja som ho takmer ani nepo\u010dul.
„Tak predsa mali v\u0161etci pravdu,“ povzdychol som si a Tom ma chytil za ruku. Zah\u013eadel som sa do jeho kr\u00e1snych o\u010d\u00ed a vedel, \u017ee sa vo mne nejak\u00fd cit k nemu ur\u010dite sformoval. Len som ho e\u0161te nevedel pomenova\u0165, preto\u017ee to nebolo ni\u010d podobn\u00e9, \u010do by som doteraz za\u017eil. Nebol to prav\u00fd kamar\u00e1tsky vz\u0165ah, ak\u00fd som mal s Tinou, ale predsa tam nie\u010do z toho bolo. Z\u00e1rove\u0148 to bolo celkom in\u00e9 ako to, \u010do som c\u00edtil k Stephanie. Bol som z toho tak trocha zm\u00e4ten\u00fd.<\/div>\n

\n

„Nebudem \u0165a s\u00fadi\u0165 za to, \u017ee bude\u0161 musie\u0165 pracova\u0165 pre Bua, ale mysl\u00edm, \u017ee k\u00fdm to bude\u0161 musie\u0165 robi\u0165, nec\u00edtim sa na to, aby som bol viac ako loj\u00e1lny kamo\u0161,“ povedal, \u010do si myslel a ja som zhovievavo k\u00fdvol.
„To mi celkom sta\u010d\u00ed, Tomi,“ usmial som sa na\u0148ho a on sa na m\u0148a uprene zah\u013eadel. V o\u010diach mal nevysloven\u00fa ot\u00e1zku.
„M\u00f4\u017eem e\u0161te naposledy?“ op\u00fdtal sa ma a jeho prsty sk\u013azli do vlasov na mojom krku. K\u00fdvol som, zatvoril o\u010di a nechal sa n\u00edm pobozka\u0165. Nebol to \u017eiaden v\u00e1\u0161niv\u00fd bozk. Pripom\u00ednalo to sk\u00f4r nevinn\u00fa detsk\u00fa pusu, ktor\u00fa si daj\u00fa dve mal\u00e9 deti, ktor\u00e9 si vz\u00e1jomne prejavia sympatie na pieskovisku, ale aj tak som si pomyslel, \u017ee to bol najkraj\u0161\u00ed bozk, ak\u00fd mi kedy kto dal.<\/div>\n

\n

* Freunde bleiben – zosta\u0165 priate\u013emi<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Freunde bleiben* V pondelok r\u00e1no som naklusal do triedy s ta\u0161kou v ruke a hne\u010f zbadal Tinu, ktor\u00e1 mi u\u017e z dia\u013eky m\u00e1vala. Pre\u0161iel som okolo Toma, ktor\u00fd sa tv\u00e1ril, \u017ee som vzduch, a hne\u010f ako som si sadol, oto\u010dil<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1415","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1415","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1415"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1415\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1415"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1415"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1415"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}