{"id":14229,"date":"2009-06-19T16:00:00","date_gmt":"2009-06-19T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14196"},"modified":"2009-06-19T16:00:00","modified_gmt":"2009-06-19T15:00:00","slug":"the-vampire-story-17","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/06\/19\/the-vampire-story-17\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 17."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Pred nimi sa t\u00fd\u010dil vysok\u00fd kopec. Uh\u00e1\u0148ali obrovskou r\u00fdchlos\u0165ou, star\u00fdm, hust\u00fdm lesom. Jeho stromy boli tak vysok\u00e9, a\u017e Tom nedovidel na vrcholky a boli tak husto pri sebe, \u017ee sem dolu prep\u00fa\u0161\u0165ali len tenk\u00e9 l\u00fa\u010de svetla. Dokonca ani sneh neprenikol cez ich ko\u0161at\u00e9 koruny a zem prikr\u00fdvala vrstva kon\u00e1rikov* a ihli\u010dia.<\/div>\n
Keiko ich pod\u013ea \u010dohosi viedla st\u00e1le hlb\u0161ie a hlb\u0161ie do lesa, st\u00e1le vy\u0161\u0161ie na \u00fap\u00e4tie kopca.<\/p>\n<\/div>\n
Naraz sa Keiko-sama zastavia a ostra\u017eito sa rozhliadla. Opatrne urobila e\u0161te jeden krok, no potom sa znovu zarazila.<\/div>\n
Tom sa za\u010dal zm\u00e4tene obzera\u0165 okolo. Nech\u00e1pal, \u010do sa deje, pre\u010do stoja…???<\/div>\n
Vtedy to za\u010dul. \u0160uchotanie. Niekde v lese. Nedok\u00e1zal presne ur\u010di\u0165, odkia\u013e prich\u00e1dza. Zrazu v\u0161etko st\u00edchlo. Oni sami ned\u00fdchali, obozretne striehli na nepriate\u013ea. \u010cakali \u00fatok z ka\u017edej strany. No ni\u010d sa nedialo, priestor vyp\u013a\u0148alo len ticho lesa, zasp\u00e1vaj\u00faceho, pon\u00e1raj\u00faceho sa do noci.<\/p>\n<\/div>\n
Z kon\u00e1ra kdesi nad nimi sa zosypal sneh a Lyssander sa len tak-tak vyhol chladivej sp\u0155\u0161ke. No nikto z nich sa hore nepozrel.<\/div>\n
V lese pred nimi \u010dosi bolo. Nebol to \u010dlovek, ani up\u00edr. Bolo to zviera. Pribli\u017eovalo sa k nim pomaly, pokojn\u00fdmi krokmi na\u0161\u013eapovalo na vrstvu opadan\u00e9ho ihli\u010dia.<\/p>\n<\/div>\n
\u010cakali, po\u010duli jeho tich\u00fd dych.<\/p>\n<\/div>\n
Z tmy pred nimi vyst\u00fapil ve\u013ek\u00fd \u0161ed\u00fd vlk. Zastavil sa. Nevyzeral by\u0165 rozz\u00faren\u00fd, ani vy\u013eakan\u00fd. Tom nedok\u00e1zal predv\u00edda\u0165, ako sa bude chova\u0165. Jeho o\u010di \u017eltkast\u00e9ho odtie\u0148a sa upierali na Keiko-san. Zviera znenazdajky vykro\u010dilo jej smerom. Tom sa pred \u0148u r\u00fdchlo postavil, pripraven\u00fd na vlka kedyko\u013evek za\u00fato\u010di\u0165. V\u00f4bec nech\u00e1pal neobvykl\u00e9 spr\u00e1vanie toho zviera\u0165a.<\/div>\n
Vlk nevyzeral, \u017ee sa d\u00e1 zastra\u0161i\u0165 a tak Tom zdvihol ruku pripraven\u00fd zviera kedyko\u013evek sp\u00e1li\u0165 na popol.<\/p>\n<\/div>\n
„Neubl\u00ed\u017ei n\u00e1m,“ Keiko siahla po jeho ramene a stiahla jeho ruku dolu. Nechali vlka prikr\u00e1\u010da\u0165 a\u017e ku nim. Zastavil tesne pred Keiko-san a sledoval ju upren\u00fdm poh\u013eadom.<\/div>\n
T\u00e1 sa mu mierne uklonila a prehovorila naliehav\u00fdm t\u00f3nom: „Najstar\u0161\u00ed Str\u00e1\u017eca m\u00e1 probl\u00e9my. Budeme potrebova\u0165 va\u0161u pomoc.“<\/div>\n
\n
Tom sa podivil. Pre\u010do sa bav\u00ed so zviera\u0165om? Pre\u010do mu vyk\u00e1?<\/div>\n
Vlk sa ani nepohol, st\u00e1le si ju meral t\u00fdm ist\u00fdm v\u00e1\u017enym poh\u013eadom. Naraz sa ale oto\u010dil a rozbehol sa nasp\u00e4\u0165 do lesa.<\/p>\n<\/div>\n
„Po\u010fte!“ prik\u00e1zala im Keiko a nasledovala vlka.<\/div>\n
„Chcete sa necha\u0165 vies\u0165 nejak\u00fdm zviera\u0165om?“ namietal neveriacky Tom.<\/div>\n
„Ver mi,“ \u017emurkla na\u0148ho a on sa v duchu nemohol ubr\u00e1ni\u0165 \u00fasmevu. Pri\u0161lo mu to tak absurdn\u00e9, \u017ee sa nechaj\u00fa vies\u0165 vlkom, \u017ee je na\u0148ho Keiko-sama mil\u00e1 a \u017ee mu to pr\u00edde smie\u0161ne. U\u017e len to, \u017ee sa usmieva… pr\u00e1ve teraz… v tejto situ\u00e1cii…<\/p>\n<\/div>\n
„Tom!“ po\u010dul z dia\u013eky. V\u0161etci u\u017e boli pred n\u00edm. Rozbehol sa, aby ich dohnal, nasledoval Lyssandrove strieborn\u00e9 pramienky, mihaj\u00face sa medzi stromami.<\/div>\n
Ke\u010f dorazil na miesto, na ktor\u00e9 ich vlk zaviedol, st\u00e1li u\u017e pred ak\u00fdmsi mal\u00fdm dom\u010dekom, n\u00e1padne mu pripom\u00ednaj\u00facim pern\u00edkov\u00fa chal\u00fapku. Mohol len d\u00fafa\u0165, \u017ee to zviera nie je premenen\u00e1 bosorka.<\/div>\n
Ale ke\u010f op\u00e4\u0165 pozrel na \u0161ed\u00e9ho vlka, stihol len matne zachyti\u0165, ako sa \u0161tvornoh\u00e9 zviera men\u00ed na \u010dloveka… alebo sk\u00f4r na up\u00edra. To je t\u00e1 transfigur\u00e1cia, ktor\u00fa mu Bill spom\u00ednal v ten ve\u010der vo Vampire club?<\/p>\n<\/div>\n
„Str\u00e1\u017eca Riath?“ op\u00fdtala sa Keiko a mu\u017e prik\u00fdvol.<\/div>\n
Potom sa usmial a rozhliadol sa po ostatn\u00fdch. Doteraz svoju pozornos\u0165 venoval v\u00fdhradne Keiko-san.<\/div>\n
Tom si v\u0161imol, \u017ee jeho o\u010di nestratili ten \u017eltkast\u00fd odtie\u0148. Jeho ple\u0165 bola na up\u00edra zvl\u00e1\u0161tne sned\u00e1 a jeho tv\u00e1r mala st\u00e1le okr\u00fahle detsk\u00e9 rysy. Dlh\u00e9 \u010dierne vlasy mal zopnut\u00e9 do vysok\u00e9ho vrko\u010da, p\u00e1r pramienkov sa uvolnilo a spadali mu pozd\u013a\u017e tv\u00e1re. Jeho \u0161irok\u00fd \u00fasmev Toma presved\u010dil, \u017ee to nie je \u017eiadna zl\u00e1 \u010darodejnica.<\/div>\n
„Som Misomi Keiko, \u0161iesty Str\u00e1\u017eca,“ Keiko-sama sa uklonila a Tom dvojn\u00e1sobne zalapal po dychu. Keiko e\u0161te nikdy pred n\u00edm nevyslovila svoje priezvisko a taktie\u017e nevedel… Ona je tie\u017e Str\u00e1\u017eca?! Ko\u013eko ich vlastne je?<\/div>\n
„Oh, nevedel som, \u017ee m\u00e1me \u0161iesteho Str\u00e1\u017ecu, navy\u0161e tak p\u00f4vabn\u00fa \u017eenu, ako ste vy. Prep\u00e1\u010dte mi to, ale som tu zna\u010dne izolovan\u00fd od spolo\u010densk\u00e9ho diania.“<\/p>\n<\/div>\n
Toma op\u00e4\u0165 zamrzelo, \u017ee tu nie je Bill, aby mu porozpr\u00e1val pr\u00edbeh tohto zvl\u00e1\u0161tneho up\u00edra. Ple\u0165 mal na niekoho kto \u017eije na Sib\u00edri neprirodzene tmav\u0161iu, rovnako ako Salome. Bolo by mo\u017en\u00e9, \u017ee je tento up\u00edr tzv. \u010distej krvi? Zauj\u00edmalo by ho, ako sa sem dostal? \u010co tak\u00e9 vykonal, \u017ee sa ocitol na tomto mieste, ktor\u00e9 sa nedalo nazva\u0165 inak, ako vyhnanstvo…? Zrejme to bol op\u00e4\u0165 ak\u00fdsi zlo\u010din l\u00e1sky, ako vo v\u00e4\u010d\u0161ine tragick\u00fdch pr\u00edbehov. Mo\u017eno sa zamiloval do \u010dloveka – to maj\u00fa „\u010distokrvn\u00ed“ zak\u00e1zan\u00e9. Premie\u0161ava\u0165 svoju krv s nie\u010d\u00edm tak podradn\u00fdm, ako s\u00fa pre nich smrte\u013en\u00edci…<\/p>\n<\/div>\n
„A tie\u017e mi prep\u00e1\u010dte za trochu nevrl\u00e9 priv\u00edtanie. Nem\u00e1vam tu ve\u013ea n\u00e1v\u0161tev,“ zdvorilo im pokynul, aby vst\u00fapili dovn\u00fatra.<\/p>\n<\/div>\n
Vo\u0161li do malej kuchynky. Uprostred st\u00e1l st\u00f4l a \u0161tyri stoli\u010dky. Riath pre\u0161iel ku stolu a m\u00e1vnut\u00edm ruky v\u0161etky \u0161tyri stoli\u010dky odsunul. Po\u010dkal, k\u00fdm sa posad\u00ed Sle\u010dna Keiko a potom sa usadil ved\u013ea nej. Cel\u00fd \u010das z nej nespustil o\u010di. \u010comu sa aj \u010dudova\u0165? Ke\u010f je tu st\u00e1le s\u00e1m, mus\u00ed \u0161alie\u0165 za ka\u017edou \u017eenou, ktor\u00e1 mu pr\u00e1ve pr\u00edde do cesty.<\/p>\n<\/div>\n
„Telekin\u00e9za, p\u00f4sobiv\u00e9,“ zachichotala sa Keiko a op\u00e4tovala Riathovi upren\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Tom? Pre\u010do stoj\u00ed\u0161?“ zdvihla na\u0148ho udiven\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Pre\u010do vy len tak sed\u00edte? Bill je v ruk\u00e1ch toho \u0161ialenca vo ve\u013ekom nebezpe\u010d\u00ed, a vy ste schopn\u00ed len tak sa tu posadi\u0165 a ni\u010d nerobi\u0165?“<\/div>\n
„E-eh,“ Keiko sa zatv\u00e1rila trochu zm\u00e4tene.<\/div>\n
„Uk\u00e1\u017ete n\u00e1m hrobku,“ oto\u010dil sa Tom na tmavovlas\u00e9ho mu\u017ea.<\/div>\n
„K\u013eudne mi tykaj,“ usmial sa Riath.<\/div>\n
„Hrobku!“ v\u0161etci v miestnosti sa na\u0148ho udivene pozreli.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu,“ Keiko sa postavila od stola so svojou obvyklou kamennou tv\u00e1rou.<\/div>\n
„Keiko-sama, vy tu zosta\u0148te!“ prik\u00e1zal jej nekompromisne. Z nejak\u00fdch nezn\u00e1mych d\u00f4vodov sa c\u00edtil povinn\u00fd prevzia\u0165 vedenie, ke\u010f je teraz Bill pre\u010d, aj ke\u010f s\u00e1m vedel, \u017ee nato vonkoncom nem\u00e1 pr\u00e1vo.<\/div>\n
„Ale…“ nech\u00e1pavo tekala poh\u013eadom po v\u0161etk\u00fdch v miestnosti.<\/div>\n
„Je to miesto \u010faleko?“ Tom sa oto\u010dil na Riatha u\u017e stojaceho pri dver\u00e1ch.<\/div>\n
„No, mysl\u00edm- \u017ee-..“<\/div>\n
„V tom pr\u00edpade by ste tu mali zosta\u0165 a str\u00e1\u017ei\u0165 dom.“<\/div>\n
„Ale kto by u\u017e… predsa… tu…“<\/div>\n
„Bude to pre v\u00e1s nebezpe\u010dn\u00e9.“<\/div>\n
„Pre m\u0148a rovnako, ako pre ostatn\u00fdch,“ namietala.<\/div>\n
„Nechcem, aby ste riskovali \u017eivot!“ s\u00e1m sa podivil nad naliehavos\u0165ou s akou to vyslovil. Vlastne mu Keiko za t\u00fa dobu dos\u0165 prir\u00e1stla k srdcu. S\u00edce sa cel\u00fd \u010das tv\u00e1ri chladne a nedostupne, ke\u010f jej \u0161kroben\u00fd aristokratick\u00fd v\u00fdraz zmizne z tv\u00e1re… „Ani Bill by to tak nechcel,“ dodal tich\u00fdm hlasom.<\/div>\n
„Ale on tu teraz nie je. P\u00f4jdem s vami.“<\/div>\n
„Pros\u00edm,“ \u0161epol a na tv\u00e1ri Keiko sa zlomila t\u00e1 \u013eadov\u00e1 maska. Chv\u00ed\u013eu na Toma uprene h\u013eadela, potom zvesila plecia a porazene vyd\u00fdchla.<\/div>\n
„Zo\u0161aliem nap\u00e4t\u00edm, k\u00fdm sa vr\u00e1tite.“ posadila sa sp\u00e4\u0165 na stoli\u010dku.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ preniesol Tom s v\u00fdznamn\u00fdm poh\u013eadom ticho jej smerom, potom sa oto\u010dil na Riatha s Lyssandrom. „Ideme?“<\/div>\n
\n<\/div>\n
Hlavne r\u00fdchlo. Znelo mu v hlave, ke\u010f sa nad\u013eudskou r\u00fdchlos\u0165ou hnali op\u00e4\u0165 t\u00fdm tmav\u00fdm lesom a pri predstave v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00e9 sa s Billom teraz m\u00f4\u017eu dia\u0165, sa mu slzy tla\u010dili do o\u010d\u00ed. Sna\u017eil sa pohybova\u0165 \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie, no aj tak sa mu zdalo, \u017ee je pr\u00edli\u0161 pomal\u00fd, \u017ee to nestihne v\u010das a slan\u00e9 kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e9 kvap\u00f4\u010dky z jeho o\u010d\u00ed sa za n\u00edm str\u00e1cali vo v\u00edre vzduchu.<\/p>\n<\/div>\n
R\u00fdchlo! Hnala ho predstava Billovych v\u00fdkrikov.<\/p>\n<\/div>\n
R\u00fdchlo! Obraz Billovho dor\u00e1\u0148an\u00e9ho tela ho n\u00fatil zat\u00edna\u0165 p\u00e4ste.<\/p>\n<\/div>\n
R\u00fdchlo! Po\u010dul jeho plytk\u00fd dych.<\/p>\n<\/div>\n
„Sme na mieste,“ Tom precitol do reality, ke\u010f za\u010dul hlas Str\u00e1\u017ecu Hrobky.<\/div>\n
„Tu?“ zm\u00e4tene pozrel na Riatha.<\/div>\n
Na tomto pustom mieste predsa ni\u010d nevid\u00ed. Ni\u010d tu nie je, len such\u00e1 tr\u00e1va, sneh a kon\u00e1riky.<\/div>\n
„Je predsa pod ochranou m\u00e1gie,“ pripomenul mu Riath so st\u00e1le bezstarostn\u00fdm \u00fasmevom.<\/div>\n
„Je ale zauj\u00edmav\u00e9… ak u\u017e s\u00fa dnu, nemala by by\u0165 bari\u00e9ra naru\u0161en\u00e1 a hrobka otvoren\u00e1?“ zam\u00fd\u0161\u013eal sa nahlas Lyssander.<\/div>\n
„Ten bastard predsa tvrdil, \u017ee na\u0161iel in\u00fd sp\u00f4sob, ako sa dosta\u0165 dnu. Tak u\u017e sa popon\u00e1h\u013eaj a odpe\u010da\u0165 ju!“ Tom za\u010d\u00ednal z\u00fari\u0165. Mal dotierav\u00fd pocit, \u017ee sa ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu stane nie\u010do ve\u013emi ve\u013emi zl\u00e9.<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017ete tu by\u0165. K\u00fdm sa ju budem pok\u00fa\u0161a\u0165 odpe\u010dati\u0165, m\u00f4\u017ee to by\u0165 ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9.“<\/div>\n
„Neviem, o \u010do sa pok\u00fa\u0161a\u0161, ale ja zostanem tu,“ namietal Tom.<\/div>\n
„Never\u00ed\u0161 mi?“<\/div>\n
„Nikdy si mi nato nedal najmen\u0161\u00ed d\u00f4vod.“<\/div>\n
„Ber to tak, \u017ee teraz je moj\u00edm d\u00f4vodom William.“<\/div>\n
„Aj tak-…“<\/div>\n
„Odst\u00fap!“ Tom sa zamra\u010dil, no posl\u00fachol. „A obr\u00e1\u0165 sa. Nem\u00e1m r\u00e1d, ke\u010f ma niekto pozoruje pri pr\u00e1ci,“ Tom na\u0148ho zazrel, ale nakoniec sa predsalen oto\u010dil. Riath stojaci ved\u013ea sa k nemu naklonil.<\/div>\n
„Je tak\u00fdto v\u017edy?“ op\u00fdtal sa s bezstarostn\u00fdm \u00fasmevom.<\/div>\n
Tom prik\u00fdvol. Ove\u013ea hor\u0161\u00ed; pomyslel si.<\/p>\n<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu po\u010dul len \u0161uchot l\u00e1tky a Lyssandrovo tich\u00e9 mrmlanie. Ke\u010f sa na jeho pokyn op\u00e4\u0165 oto\u010dili, ako narodeninov\u00e9 prekvapenie tam pred nimi st\u00e1lo… \u010dosi. Vyzeralo to ako nejak\u00e1… \u0161achta?<\/div>\n
„To mysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene?“ neveriacky sa zad\u00edval na Lyssandra.<\/div>\n
„Je to dobr\u00e9 maskovanie,“ vlo\u017eil sa do toho Riath.<\/div>\n
„\u010co ten balvan?“ \u0161achta bola zatarasen\u00e1 obrovsk\u00fdm kame\u0148om. „Budeme sa ho musie\u0165 zbavi\u0165. Ako up\u00edri sme dos\u0165 siln\u00ed. Ke\u010f sa do toho zaprieme dvaja, hravo ho odval\u00edme.“<\/div>\n
„Ust\u00fap,“ tentokr\u00e1t to bol Riath, kto ho odstrkoval bokom. Lyssander sa tie\u017e stiahol o p\u00e1r krokov dozadu.<\/div>\n
„Chyst\u00e1m sa ho premiestni\u0165,“ objasnil Riath, ke\u010f si v\u0161imol Tomov nech\u00e1pav\u00fd v\u00fdraz.<\/p>\n<\/div>\n
Tom nadvihol obo\u010die. Pozoroval, ako sa Riathove o\u010di z\u00fa\u017eili na \u0161trbinky a s\u00fastredene sa upierali na \u0165a\u017ek\u00fd balvan. Prav\u00fa ruku vystrel smerom ku kame\u0148u dla\u0148ou hore, na \u0148u kolmo polo\u017eil druh\u00fa dla\u0148. Vyd\u00fdchol. Kame\u0148 sa zatriasol. Riathova sila bola obrovsk\u00e1. Dalo sa dokonca vidie\u0165, ako prudko pr\u00fadi z jeho tela, nezameriavaj\u00fac sa na jeden smer. Ke\u010f sa kame\u0148 zdvihol do vzduchu, t\u00e1 zvl\u00e1\u0161tna siln\u00e1 energia besnila okolo jeho tela. Uvolnila jeho dlh\u00e9 vlasy z uzla, a tie sa ako hady med\u00fazy st\u00e1\u010dali vo vzduchu. Balvan s rachotom dopadol sp\u00e4\u0165 na zem o nieko\u013eko metrov \u010falej. Tom bol uchv\u00e1ten\u00fd t\u00fdmto zvl\u00e1\u0161tnym predstaven\u00edm, no nemohol nad n\u00edm dlho prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Po\u010fme,“ zamieril ku vstupu do \u0161achty a Lyssander vykro\u010dil tie\u017e. Tom sa zastavil a oto\u010dil sa na Riatha, ktor\u00fd zostal st\u00e1\u0165 na mieste.<\/div>\n
„Si v poriadku?“ sk\u00famavo sa na\u0148ho zad\u00edval.<\/div>\n
Zlatav\u00e9 o\u010di sa na\u0148ho usmiali. „Som. Ale mrz\u00ed ma to, nem\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 s vami. Ja m\u00e1m vstup do hrobky zak\u00e1zan\u00fd.“<\/div>\n
„Str\u00e1\u017eca hrobky, ktor\u00fd do nej nem\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165?“<\/div>\n
„Tak\u00e9 s\u00fa z\u00e1kony.“<\/div>\n
Hl\u00fape z\u00e1kony. Tom za\u010d\u00ednal v\u0161etky povrchn\u00e9 up\u00edrske z\u00e1kony nen\u00e1vidie\u0165.<\/div>\n
„\u010eakujeme za pomoc,“ po\u010fakoval mu a oto\u010dil sa sp\u00e4\u0165 ku vstupu do \u0161achty.<\/div>\n
„R\u00e1d som v\u00e1s spoznal,“ Tom sa v duchu zarazil nad vyslovenou vetou. Zdalo sa mu, \u017ee m\u00e1 skryt\u00fd v\u00fdznam, ktor\u00fd mu unik\u00e1. \u017deby rozl\u00fa\u010dka? Viac sa nezam\u00fd\u0161\u013eal a zmizol v tme za Lyssandrom.<\/p>\n<\/div>\n
Kr\u00e1\u010dali dolu schodmi hlboko do podzemia, prech\u00e1dzali zlo\u017eit\u00fdmi sple\u0165ami chodbi\u010diek. Lyssander ho iste viedol tmou, neobzeral sa. Tom sa c\u00edtil ve\u013emi nepr\u00edjemne, \u017ee je tu pr\u00e1ve s n\u00edm. S up\u00edrom, ktor\u00e9mu ver\u00ed sn\u00e1\u010f najmenej.<\/div>\n
C\u00edtil zradu, no nevedel, od koho pr\u00edde, ani v akej bude podobe. Nie\u010do nie je spr\u00e1vne.<\/p>\n<\/div>\n
Zasvietil si pomocou svojich schopost\u00ed, aby mohol istej\u0161ie na\u0161\u013eapova\u0165 na kamenn\u00fa podlahu. Ale s ka\u017ed\u00fdm krokom sa viac triasol, ako c\u00edtil, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei k Billovi; viac sa pon\u00e1h\u013eal, lebo tu\u0161il, \u017ee pr\u00e1ve Bill ho teraz potrebuje. Mal pocit, \u017ee ho v\u0161etko zdr\u017euje, \u017ee samotn\u00e9 steny ho obmedzuj\u00fa v pohybe. Lyssandra po svojom boku si u\u017e v\u00f4bec nev\u0161\u00edmal.<\/p>\n<\/div>\n
A\u017e ke\u010f u\u017e zazrel na konci chodby svetlo, Lyssander ho stiahol za lake\u0165, aby ho spomalil. Obaja obozretne pozorovali svetlo, ku ktor\u00e9mu sa bl\u00ed\u017eili. V stene bol otvor. Zrejme sl\u00fa\u017eil ako dvere. Z miestnosti za nimi nepo\u010duli \u017eiadne hlasy. Ale Tom si bol aj tak ist\u00fd, \u017ee Bill je tam. Chcel by\u0165 u\u017e \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie pri \u0148om. On je jedin\u00e9, na \u010dom z\u00e1le\u017e\u00ed a ani z\u00e1chrana cel\u00e9ho sveta nie je d\u00f4le\u017eitej\u0161ia.<\/p>\n<\/div>\n
Ostra\u017eito nazreli do kruhovej miestnosti. Tomovi padlo do o\u010d\u00ed \u0161es\u0165 sarkof\u00e1gov rozostaven\u00fdch po obvode a hne\u010f potom zbadal re\u0165aze vbit\u00e9 do kamennej steny.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill!“<\/p>\n<\/div>\n
Note: tento diel mi znovu trval o nie\u010do dlh\u0161ie… nie je to ve\u013emi dlh\u00e9… rozhodla som sa v\u00e1s e\u0161te chv\u00ed\u013eku na\u0165ahova\u0165, \u010di sa Tomovi nakoniec Billa podar\u00ed zachr\u00e1ni\u0165… vlastne sa mi do p\u00edsania ani ve\u013emi nechcelo a ono to tam aj vidno… zrejme je to t\u00fdm, \u017ee som si to ani neuvedomila, a moja poviedka sa r\u00fdchlo strh\u00e1va ku koncu. Ke\u010f nato pomysl\u00edm, naozaj sa mi v\u00f4bec nechce p\u00edsa\u0165. Nem\u00e1m rada, ke\u010f nie\u010do kon\u010d\u00ed. Toto je predposledn\u00e1 \u010das\u0165 a ja sa teraz idem pusti\u0165 do z\u00e1vere\u010dnej. Nap\u00edsa\u0165 dobr\u00fd koniec je pre m\u0148a \u010fal\u0161ia ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva a tento koniec bude pre m\u0148a obzvl\u00e1\u0161\u0165 zlo\u017eit\u00e9 p\u00edsa\u0165. Ale m\u00f4\u017eem v\u00e1m s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee sa v poslednej \u010dasti \u010dosi odhal\u00ed (\u010dosi ve\u013ek\u00e9 a podstatn\u00e9) a ako sa to skuto\u010dne skon\u010d\u00ed do poslednej chv\u00edle nebude ist\u00e9… :)(: misi<\/em><\/p>\n<\/div>\n
kon\u00e1rikov – v\u011btvi\u010dek<\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Pred nimi sa t\u00fd\u010dil vysok\u00fd kopec. Uh\u00e1\u0148ali obrovskou r\u00fdchlos\u0165ou, star\u00fdm, hust\u00fdm lesom. Jeho stromy boli tak vysok\u00e9, a\u017e Tom nedovidel na vrcholky a boli tak husto pri sebe, \u017ee sem dolu prep\u00fa\u0161\u0165ali len tenk\u00e9 l\u00fa\u010de svetla. Dokonca ani sneh neprenikol<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14229","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14229","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14229"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14229\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14229"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14229"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14229"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}