{"id":14357,"date":"2009-06-03T18:00:00","date_gmt":"2009-06-03T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14324"},"modified":"2009-06-03T18:00:00","modified_gmt":"2009-06-03T17:00:00","slug":"the-vampire-story-14","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/06\/03\/the-vampire-story-14\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 14."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
„\u010co tu chce\u0161?“ op\u00fdtal sa ho chladne Bill, stojaci len p\u00e1r krokov pred n\u00edm a o\u010di mu horeli temn\u00fdm oh\u0148om.<\/div>\n
Up\u00edr trhan\u00fdm pohybom naklonil hlavu na stranu a tich\u00fdm hlasom odpovedal: „Teba.“<\/div>\n
Potom sa v\u0161etko zomlelo ve\u013emi r\u00fdchlo. Vyzeralo to, akoby sa v\u0161etci rozhodli nezasahova\u0165 a len tak st\u00e1li, zatia\u013e \u010do sa uprostred ich kruhu mihali dve siluety.<\/div>\n
Mo\u017eno len nest\u00edhali reagova\u0165 na ich r\u00fdchle chvaty.<\/div>\n
Tom absol\u00fatne nech\u00e1pal, \u010do sa deje a sna\u017eil sa rozozna\u0165 ich pohyby. Posledn\u00fd, ktor\u00fd zachytil, boli Sebastianove vystret\u00e9 ruky mieriace k Billovmu krku.<\/div>\n
S\u00e1m si vlastne neuvedomil, \u010do rob\u00ed, ke\u010f siahol po d\u00fdke, ktor\u00fa dostal od Lyssandra -nosil ju st\u00e1le pri sebe pre pr\u00edpad ohrozenia- nemieril a hodil ju priamo do Sebastiana.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 nevedel, \u010do sa deje. Odrazu st\u00e1l na noh\u00e1ch, v\u0161imol si Billov zm\u00e4ten\u00fd poh\u013ead a d\u00fdku zabodnut\u00fa v strome oproti.<\/div>\n
„Tom, pre\u010do si to spravil? On by mi predsa nemohol ubl\u00ed\u017ei\u0165!“<\/div>\n
„Kv\u00f4li tebe n\u00e1m teraz zdrhol,“ roz\u010du\u013eoval sa Al. „Idiot!“<\/div>\n
„Nie \u017ee by som nes\u00fahlasil, ale myslel som, \u017ee m\u00e1\u0161 trochu vyberanej\u0161\u00ed slovn\u00edk,“ u\u0161k\u0155\u0148al sa Lyssander pobavene.<\/div>\n
„No tak! Na\u010do \u010dak\u00e1te?!“ vlo\u017eila sa do toho Keiko a Tomovi sa op\u00e4\u0165 v\u0161etci rozmazali pred o\u010dami.<\/div>\n
Zrazu ohe\u0148 zhasol, v\u0161etka ich bato\u017eina zmizla a taktie\u017e rozmazan\u00e9 \u010dmuhy mihaj\u00face sa okolo neho sa stratili.<\/div>\n
St\u00e1l tam bez pohnutia cel\u00fd zm\u00e4ten\u00fd. Ktosi s n\u00edm trhol a on poc\u00edtil Billov siln\u00fd stisk. Prebral sa z letargie a dal sa do behu. Prenasledovali Sebastiana, to bolo jasn\u00e9.<\/div>\n
Pozrel na Billa, videl nap\u00e4t\u00fd v\u00fdraz jeho tv\u00e1re. Znepokojovalo ho to. E\u0161te st\u00e1le si nedok\u00e1zal plne uvedomi\u0165, \u010do sa tu pr\u00e1ve deje, o \u010do tu ide.<\/p>\n<\/div>\n
Keiko na \u010dele odrazu zastavila.<\/div>\n
\n
„V\u00f4bec neviem, ktor\u00fdm smerom \u0161iel. Nec\u00edtim ho. Nedok\u00e1\u017eem ho vn\u00edma\u0165, ani stopova\u0165. V\u00f4bec tomu nerozumiem,“ zatv\u00e1rila sa zni\u010dene.<\/div>\n
„Tie\u017e ho nec\u00edtim,“ prehovoril Bill a poobzeral sa po ostatn\u00fdch. Alan aj Lyssander zakr\u00fatili hlavami, tom sa tv\u00e1ril, \u017ee tam nie je. „Ch\u00e1pem. Ne\u010faleko odtia\u013eto je star\u00e1 opusten\u00e1 chata. Pokia\u013e viem, dalo by sa tam prenocova\u0165. Po\u010dk\u00e1me tam a zajtra n\u00e1jdeme hrobku.“<\/div>\n
U\u017e zajtra? Neveril, \u017ee s\u00fa tak bl\u00edzko.<\/div>\n
„Ale my nem\u00f4\u017eeme \u010daka\u0165 dozajtra!“<\/div>\n
„Alan, povedal predsa, \u017ee chce m\u0148a. Mysl\u00ed\u0161, \u017ee od\u00edde bez toho, \u010do chce? Ja ho pozn\u00e1m nato\u013eko, \u017ee si to nemysl\u00edm.“<\/div>\n
„S\u00fahlas\u00edm s Billom. Dozajtra n\u00e1m nikam neujde. Mo\u017eno sa mi e\u0161te podar\u00ed znovu ho zachyti\u0165. A navy\u0161e chata bude o nie\u010do bezpe\u010dnej\u0161ia,“ pridala sa Keiko-san.<\/div>\n
„Bezpe\u010dnej\u0161ia? Je n\u00e1s p\u00e4\u0165 na jedn\u00e9ho! Mohli sme ho u\u017e ma\u0165, keby to ten neschopn\u00fd idiot nepokazil!“<\/div>\n
P\u00e4\u0165? Ani ste sa nepohli z miesta!<\/em> Zakri\u010dalo Tomovi \u010dosi v hlave.<\/div>\n
„Alan!“ okr\u00edkol ho Bill.<\/div>\n
„Je to pravda!“<\/div>\n
Obaja na seba na\u0161tvane h\u013eadeli, Tom ich pozoroval zo svojej bublinky, do ktorej sa mu ve\u013ea reality nedost\u00e1valo.<\/div>\n
„M\u00e1m pre teba \u00falohu,“ prehovoril Bill odrazu a jeho v\u00fdraz sa z nahnevan\u00e9ho zmenil na prosebn\u00fd. Zo svojho bat\u00f4\u017eka vytiahol zn\u00e1me vrec\u00fa\u0161ko s mesa\u010dn\u00fdm prachom. „Dostali sme sa a\u017e sem, ale ke\u010f toto v\u0161etko skon\u010d\u00ed, budeme sa nejak musie\u0165 dosta\u0165 aj nasp\u00e4\u0165. Ale toto,“ uk\u00e1zal na mal\u00e9 polopr\u00e1zdne vrec\u00fa\u0161ko, „n\u00e1m sta\u010di\u0165 nebude.“<\/div>\n
Alan sa vrecku bli\u017e\u0161ie prizrel, zvra\u0161til obo\u010die.<\/div>\n
„Je ho tam dos\u0165.“<\/div>\n
„Akur\u00e1t tak pre jedn\u00e9ho.“<\/div>\n
„Ja<\/em> som tu Posol, ja<\/em> cestujem, a ja<\/em> viem ove\u013ea lep\u0161ie, ko\u013eko mesa\u010dn\u00e9ho prachu budeme potrebova\u0165. Vyjde n\u00e1m to presne na cestu sp\u00e4\u0165.“<\/div>\n
Bill sa nachv\u00ed\u013eku zarazil, rozm\u00fd\u0161\u013eal. „Ale po\u010d\u00edtaj s t\u00fdm, \u017ee s nami bude aj Sebastian. Sme Str\u00e1\u017ecovia a m\u00e1me za \u00falohu privies\u0165 ho na s\u00fad. On absolvuje sp\u00e4tn\u00fa cestu s nami. E\u0161te st\u00e1le si mysl\u00ed\u0161, \u017ee m\u00e1me dos\u0165 mesa\u010dn\u00e9ho prachu?“ preniesol v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne.<\/div>\n
Tento raz sa zarazil Alan.<\/div>\n
„Tak dobre,“ prehl\u00e1sil rezignovane po chv\u00edli. „M\u00e1\u0161 ho od Salome. Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee ona mi len tak d\u00e1 mesa\u010dn\u00fd prach? Je to ve\u013emi cenn\u00e1 vec a nemysl\u00edm, \u017ee by ma mala ve\u013emi v l\u00e1ske.“<\/div>\n
„Nehovoril som o Salome. Vr\u00e1ti\u0161 sa do Nemecka a p\u00f4jde\u0161 za Selenou. Ale mus\u00ed\u0161 sa pon\u00e1h\u013ea\u0165.“<\/div>\n
„Za Selenou? Ona m\u00e1 mesa\u010dn\u00fd prach?“<\/div>\n
„Iste\u017ee. Mo\u017eno si nevedel, \u017ee jej p\u00f4vodn\u00e9 meno je Selen\u00e9. Selen\u00e9 je Bohy\u0148a Mesiaca a preto m\u00e1 Selena ve\u013ea mesa\u010dn\u00fdch kame\u0148ov. M\u00e1 cit nato, kde ich h\u013eada\u0165.“<\/div>\n
Alan na\u0148ho ned\u00f4ver\u010divo pozrel. „Chce\u0161 sa ma zbavi\u0165! Je to preto, \u010do som povedal Tomovi?“ nest\u00e1valo sa \u010dasto aby Toma oslovoval menom. „U\u017e ti asi nevyhovujem,“ prehl\u00e1sil trpko.<\/div>\n
„Nie je to tak. Skuto\u010dne potrebujeme-…“<\/div>\n
„Nenam\u00e1haj sa. Ve\u013emi dobre viem, ako mysl\u00ed\u0161.“<\/div>\n
„Nie, ty teda v\u00f4bec nevie\u0161, ako mysl\u00edm!“<\/div>\n
„\u010co keby som odmietol \u00eds\u0165? Je to predsa aj moja misia.“<\/div>\n
„Nie, t\u00e1to \u00faloha bola zveren\u00e1 mne,“ protire\u010dil mu Bill.<\/div>\n
Al na\u0148ho zazrel. \u00c1no, teraz u\u017e Tom ch\u00e1pal, pre\u010do ho tak nezn\u00e1\u0161a, pre\u010do mu z\u00e1vid\u00ed. Bill ako najstar\u0161\u00ed Str\u00e1\u017eca dost\u00e1va velenie nad v\u00e4\u010d\u0161inou \u00faloh, a zrejme mu aj v\u017edy pridelia z\u00e1sluhy.<\/div>\n
Ke\u010f sa to tak vezme, vlastne s\u00fa si s Tomom celkom podobn\u00ed. Obaja t\u00fa\u017eia by\u0165 silnej\u0161\u00ed a lep\u0161\u00ed ako ostatn\u00ed, obaja t\u00fa\u017eia po uznan\u00ed…<\/p>\n<\/div>\n
„P\u00f4jdem,“ prehovoril Al odrazu. „Vykopne\u0161 ma okam\u017eite, alebo sta\u010d\u00ed, ke\u010f vyraz\u00edm zajtra?“<\/div>\n
Tom o\u010dak\u00e1val, \u017ee Bill mu povol\u00ed zosta\u0165 dozajtra, ale…<\/div>\n
„Bolo by najlep\u0161ie, ak by si vyrazil e\u0161te dnes.“<\/div>\n
„Iste\u017ee,“ odfrkol si Alan.<\/div>\n
„Ale chata nie je \u010faleko a ty si pred dlhou cestou potrebuje\u0161 odd\u00fdchnu\u0165,“ Bill sa trochu pousmial. „Nachv\u00ed\u013eu,“ dodal e\u0161te.<\/div>\n
„Tom, si v poriadku?“ prisadol si k nemu Bill na poste\u013e v jednej z izieb starej malej chatky.<\/div>\n
Tom na\u0148ho pozrel s t\u00fdm vyple\u0161ten\u00fdm v\u00fdrazom, ktor\u00fd mal nasaden\u00fd u\u017e odvtedy, \u010do prv\u00fdkr\u00e1t zazrel Sebastianovu siluetu medzi stromami.<\/div>\n
„Nen\u00e1vid\u00ed\u0161 ma teraz?“ sp\u00fdtal sa ho so sklenen\u00fdm poh\u013eadom.<\/div>\n
„E-eh, pros\u00edm?“<\/div>\n
„Nen\u00e1vid\u00ed\u0161 ma zato, ak\u00fd som neschopn\u00fd?“<\/div>\n
„Ja… Tom… To je predsa hl\u00fapos\u0165! Ako by som \u0165a mohol nen\u00e1vidie\u0165?“<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 sa prem\u00e1ha\u0165. Ja to pochop\u00edm.“<\/div>\n
„Ale Tom! Pochop toto: nikdy \u0165a nem\u00f4\u017eem nen\u00e1vidie\u0165!“
„Mo\u017eno ti na mne e\u0161te tro\u0161ku z\u00e1le\u017e\u00ed a nechce\u0161 mi ubli\u017eova\u0165. Preto to vrav\u00ed\u0161,“ teraz sa u\u017e jeho o\u010di pomaly zap\u013a\u0148ali slzami.<\/div>\n
„Si ohromn\u00fd hlup\u00e1k, vie\u0161 to?!“ Bill st\u00e1l odrazu pred Tomom s rukami vbok a tv\u00e1ril sa ako Boh pomsty.<\/div>\n
Tom na\u0148ho len nech\u00e1pavo zadubene h\u013eadel. „Si hrozn\u00fd hlup\u00e1k, preto\u017ee nevie\u0161 pochopi\u0165, \u017ee \u0165a milujem!“<\/div>\n
„Ale Bill, ja som to poka\u0161\u013eal! Mohli sme ho dosta\u0165! Mohlo by\u0165 po v\u0161etkom, ale ja som hrozn\u00fd idiot a v\u0161etko len kaz\u00edm. St\u00e1le len zavadziam, som tu zbyto\u010dn\u00fd!“ slzy mu vytryskli z o\u010d\u00ed pln\u00fdm pr\u00fadom. Bol z\u00fafal\u00fd z toho, \u017ee znovu sklamal.<\/div>\n
Bill sa op\u00e4\u0165 zatv\u00e1ril ustarane a posadil sa sp\u00e4\u0165 na poste\u013e.<\/div>\n
„A nespravil si to sn\u00e1\u010f kv\u00f4li mne? Aby si ma chr\u00e1nil?“<\/div>\n
Tom sa zarazil a prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Potom sa na teba nem\u00f4\u017eem hneva\u0165, preto\u017ee viem, \u017ee si to urobil, lebo si ma chcel chr\u00e1ni\u0165. Viem, \u017ee ti na mne z\u00e1le\u017e\u00ed a to je teraz pre m\u0148a d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako \u010doko\u013evek in\u00e9,“ aj v Billovych o\u010diach sa zaleskli slzy.<\/div>\n
„Ale povedz mi, dokedy m\u00e1m \u010daka\u0165, aby som sa kone\u010dne c\u00edtil u\u017eito\u010dn\u00fd pre v\u0161etk\u00fdch?“<\/div>\n
„Neviem, ako ti pom\u00f4c\u0165. \u010co m\u00e1m spravi\u0165, aby si sa c\u00edtil lep\u0161ie?“<\/div>\n
„Obj\u00edm ma.“<\/div>\n
A Bill ho v\u010fa\u010dne prijal do svojej n\u00e1ru\u010de.<\/div>\n
„Kde sa podelo v\u0161etko tvoje sebavedomie? Kde sa stratil ten Tom, ktor\u00fd mi v prv\u00fd de\u0148 svojho up\u00edrskeho \u017eivota vpochodoval do ob\u00fdva\u010dky, najsk\u00f4r ma obvinil z \u00fanosu, potom sa n\u00e1s oboch pok\u00fasil zavra\u017edi\u0165 svetlom a nakoniec ma takmer vysal z krvi…?? Hm?“<\/div>\n
Aj ke\u010f Tomovi to v\u0161etko pripom\u00ednalo len jeho \u010fal\u0161ie chyby, omyly a ne\u0161ikovnos\u0165, usmial sa pri Billovych slov\u00e1ch.<\/div>\n
„V\u017edy ma vie\u0161 rozosmia\u0165.“<\/div>\n
„Som tu pre teba.“<\/div>\n
\n<\/div>\n
Odrazu sa rozrazili dvere.<\/div>\n
„Ahoj, Hrdli\u010dky! Odch\u00e1dzam, tak som sa len pri\u0161iel rozl\u00fa\u010di\u0165,“ st\u00e1l v nich Alan s vidite\u013ene lep\u0161ou n\u00e1ladou.<\/div>\n
Bill sa od Toma pomaly odtiahol a sk\u00famavo si Alana prezrel.<\/div>\n
V tom dlhom cestovnom pl\u00e1\u0161ti, ktor\u00fd so svojou v\u00fd\u0161kou \u0165ahal po zemi, pri\u0161iel Tomovi e\u0161te ni\u017e\u0161\u00ed, ako zvy\u010dajne.<\/div>\n
„Vyzer\u00e1 to, \u017ee u\u017e sa na m\u0148a nehnev\u00e1\u0161,“ poznamenal Bill spokojne.<\/div>\n
„No, mo\u017eno. Keiko-sama ma don\u00fatila pozrie\u0165 sa na vec z in\u00e9ho uhla. Touto \u00falohou si mi zveril do r\u00fak va\u0161u bud\u00facnos\u0165, preto \u017ee to je nie\u010do, \u010do nikto in\u00fd nedok\u00e1\u017ee. Nikto z v\u00e1s nie je tak r\u00fdchly ako ja, aby to stihol a vr\u00e1til sa s prachom na\u010das. Kone\u010dne nie\u010do, v \u010dom \u0165a prekon\u00e1m,“ u\u0161krnul sa v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne.<\/div>\n
Bill mu \u00fa\u0161krn oplatil. „Som r\u00e1d, \u017ee si to pochopil.“<\/div>\n
„Fajn, \u010dak\u00e1 ma dlh\u00e1 cesta.“<\/div>\n
„Ve\u013ea \u0161\u0165astia.“<\/div>\n
„Ale v\u00e1s \u010dak\u00e1 nam\u00e1hav\u00fd boj. Tie\u017e v\u00e1m prajem ve\u013ea \u0161\u0165astia. D\u00fafam, \u017ee sa nechyst\u00e1te umrie\u0165, aby som ten mesa\u010dn\u00fd prach nenosil zbyto\u010dne.“<\/div>\n
„S t\u00fdm si nerob starosti,“ v\u013e\u00fadne sa na\u0148ho usmial Bill. „Spojil som sa s Alexandrom. Doma \u0165a u\u017e \u010dakaj\u00fa.“<\/div>\n
„Nezab\u00fadaj Bill, \u017ee tvoj domov nie je aj moj\u00edm.“<\/div>\n
„Z toho sa \u00faprimne te\u0161\u00edm.“<\/div>\n
„Kret\u00e9n,“ znovu sa za\u0161k\u013eabil. „A ty Tom, u\u017e nepla\u010d. Nepristane ti to. No ni\u010d, Hrdli\u010dky. Odch\u00e1dzam, aj tak vid\u00edm, \u017ee som v\u00e1s v nie\u010dom vyru\u0161il. Tak\u017ee pokra\u010dujte a Cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria Alan sa postar\u00e1 o v\u00e1\u0161 bezpe\u010dn\u00fd n\u00e1vrat domov,“ posledn\u00e9 vykrivenie k\u00fatikov a Al zmizol rovnako odrazu, ako sa tu objavil.<\/div>\n
Dvere sa potichu zavreli.<\/div>\n
Bill pobavene pokr\u00fatil hlavou. „On sa nezmen\u00ed. Nikdy ni\u010d nebral v\u00e1\u017ene.“<\/div>\n
\n<\/div>\n
E\u0161te raz pozrel na dvere a jeho v\u00fdraz sa zmenil. „Teraz tu m\u00e1m nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj pre teba,“ mihol sa pred n\u00edm a odrazu dr\u017eal v ruke mal\u00e9 \u010derven\u00e9 vrec\u00fa\u0161ko.<\/div>\n
„To je…“<\/div>\n
„\u00c1no, mesa\u010dn\u00fd prach.“<\/div>\n
„Predsalen si ho posielal zbyto\u010dne. Tak\u017ee to je pravda? Chcel si sa ho zbavi\u0165?“<\/div>\n
„Nie, chcem ho len ochr\u00e1ni\u0165. Nie je dobr\u00e9, \u017ee ste do toho zapleten\u00ed aj vy ostatn\u00ed. Keby som mal istotu, \u017ee sa vy dvaja cestou nepozab\u00edjate, poslal by som \u0165a s n\u00edm. Tom,“ vlo\u017eil vrec\u00fa\u0161ko do jeho ruky a zavrel ju. „Keby sa mi nie\u010do stalo…“<\/div>\n
„Ml\u010d! Ni\u010d sa ti nestane!“<\/div>\n
„To nem\u00f4\u017ee\u0161 vedie\u0165.“<\/div>\n
„Ale \u00e1no! My \u0165a budeme chr\u00e1ni\u0165!“<\/div>\n
„Nie, vy tam so mnou nep\u00f4jdete. Mus\u00edm tam \u00eds\u0165 s\u00e1m. Ja som k\u013e\u00fa\u010d k prebudeniu Najstar\u0161\u00edch. Toto je m\u00f4j boj.“<\/div>\n
„A je to tu zas! Pre\u010do mus\u00ed\u0161 zaka\u017ed\u00fdm v\u0161etko bra\u0165 len na seba? Nie sme tu n\u00e1hodou preto, aby sme ti pomohli? \u00c1no, si jedin\u00fd k\u013e\u00fa\u010d k ich prebudeniu a pr\u00e1ve preto si to hlavne ty, kto by tu v\u00f4bec nemal by\u0165. Mal by si by\u0165 niekde \u010faleko odtia\u013eto, str\u00e1\u017een\u00fd, chr\u00e1nen\u00fd…“<\/div>\n
„Tom, je tu nie\u010do, o \u010do \u0165a chcem po\u017eiada\u0165. Alexandrovi som to s\u00edce nespomenul, ale som si ist\u00fd, \u017ee by so mnou s\u00fahlasil,“ odml\u010dal sa a chytil Toma za ruku. „Ak sa n\u00e1m nepodar\u00ed Sebastiana zastavi\u0165 sk\u00f4r, ako sa dostane do hrobky, budem musie\u0165 zomrie\u0165.“ Tom silnej\u0161ie stisol jeho ruku a nemo pokr\u00fatil hlavou. „On potrebuje moju krv a preto nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u017eiadna<\/em> moja krv. Tom, ty si jedin\u00fd, komu ver\u00edm. Ak sa n\u00e1m ho nepodar\u00ed zastavi\u0165, zabi ma a sp\u00e1\u013e moje telo na slnku.“<\/div>\n
„Nie! To neurob\u00edm!“<\/div>\n
S t\u00fdmto \u017ee by Alexander s\u00fahlasil? A to si hovor\u00ed priate\u013e? Nie, takto to ur\u010dite neskon\u010d\u00ed!<\/div>\n
„Tom, ja som bol preto stvoren\u00fd. Ale ak moja existencia ohroz\u00ed svet, nem\u00e1me in\u00e9 rie\u0161enie.“<\/div>\n
„O \u010dom to hovor\u00ed\u0161?! Si predsa tie\u017e \u017eiv\u00e1 bytos\u0165 a m\u00e1\u0161 city! Nem\u00f4\u017ee\u0161 odom\u0148a len tak chcie\u0165, aby som \u0165a zabil! Odom\u0148a, ani od nikoho in\u00e9ho! Tak\u00e9 nie\u010do nikdy nedovol\u00edm!“<\/div>\n
„Tak\u017ee odmieta\u0161 vyhovie\u0165 mojej prosbe,“ pustil Tomovu ruku a zah\u013eadel sa do zeme. „Potom to sprav\u00edm s\u00e1m.“<\/div>\n
Tomovou tv\u00e1rou preletel zmu\u010den\u00fd v\u00fdraz. Mal sto chut\u00ed na Billa nakri\u010da\u0165 ak\u00fd je hl\u00fapy, \u017ee o nie\u010dom takom v\u00f4bec uva\u017euje. Mohol s\u00edce odmietnu\u0165, ale akoby mu mohol zabr\u00e1ni\u0165, ak sa bude chcie\u0165 zabi\u0165 s\u00e1m? Nem\u00f4\u017ee s n\u00edm by\u0165 ka\u017ed\u00fa sekundu a navy\u0161e Bill je ove\u013ea silnej\u0161\u00ed. \u013dahko by ho premohol, keby chcel.<\/div>\n
V miestnosti vl\u00e1dlo nap\u00e4t\u00e9 ticho a Tom len rozm\u00fd\u0161\u013eal, ako by Billovi vyhovoril jeho rozhodnutie.<\/div>\n
Vtom Bill s\u00e1m prehovoril: „Ak sa mi nie\u010do stane, mus\u00edte \u00eds\u0165 a n\u00e1js\u0165 up\u00edra, menom Riath. Je to str\u00e1\u017eca hrobky. Zavedie v\u00e1s k nej. Pochybujem, \u017ee Lyssander si e\u0161te pam\u00e4t\u00e1, kde sa to miesto nach\u00e1dza. Ke\u010f tam budete, pros\u00edm \u0165a, nevstupuj dovn\u00fatra. Nechcem, aby si riskoval \u017eivot.“<\/div>\n
„Ty sa to skuto\u010dne chyst\u00e1\u0161 urobi\u0165?“<\/div>\n
„Ak to bude nutn\u00e9… len ma mrz\u00ed, \u017ee to nebude\u0161 ty, \u017ee nebude\u0161 so mnou v posledn\u00fdch chv\u00ed\u013each.“<\/div>\n
„Nie\u010do tak\u00e9 odom\u0148a nem\u00f4\u017ee\u0161 \u017eiada\u0165.“<\/div>\n
„M\u00e1m e\u0161te jednu prosbu. Netr\u00e1p sa kv\u00f4li mne. To \u010do urob\u00edm, nech to u\u017e bude \u010doko\u013evek, bude spr\u00e1vne.“<\/div>\n
Tom znovu neveriacky pokr\u00fatil hlavou, do o\u010d\u00ed sa mu op\u00e4\u0165 hrnuli slzy.<\/div>\n
„To si nemysl\u00edm,“ strnulo sa polo\u017eil na poste\u013e a pr\u00e1zdne h\u013eadel na strop obkladan\u00fd drevom.<\/div>\n
Bill si \u013eahol ved\u013ea neho, hlavu polo\u017eil na jeho hru\u010f.<\/div>\n
„Viem, \u017ee Keiko-sama a Lyssander to pochopia. \u010co mi rob\u00ed starosti, si ty. Nechcel som \u0165a tu necha\u0165 sam\u00e9ho. Nie tak skoro,“ e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi sa k nemu prit\u00falil.<\/div>\n
Hovor\u00ed, akoby u\u017e bol m\u0155tvy!<\/em><\/div>\n
„Tak to nerob,“ stisol Billa, akoby ho u\u017e nikdy nemal pusti\u0165. A on ani nechcel.<\/div>\n
„Hm.“ \u2026<\/div>\n
\n<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eku obaja ml\u010dali.<\/div>\n
Toma napadlo, \u010di ich rozhovor nemohol niekto po\u010du\u0165, ale potom sa rozhodol d\u00f4verova\u0165 Billovi a jeho schopnosti \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky. On vie, kedy niekto po\u010d\u00fava.<\/div>\n
Bill sa nadvihol a naklonil nad Toma. Chv\u00ed\u013eu si ho sk\u00famavo prezeral.<\/div>\n
„Nebu\u010f smutn\u00fd. Ja e\u0161te neodch\u00e1dzam. Taktie\u017e som nepovedal, \u017ee je ist\u00e9 to, \u017ee-…“<\/div>\n
„Kedy to pl\u00e1nuje\u0161 urobi\u0165?“<\/div>\n
Bill sa zarazil. „Sna\u017eil by si sa ma zastavi\u0165, keby si to vedel?“<\/div>\n
Tom sa zamyslel. Nemusel rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad tou \u00faprimnou odpove\u010fou: \u00c1no, jasne \u017ee by sa ho pok\u00fa\u0161al zastavi\u0165, ako by to len \u0161lo. Ale \u010do by mu mal poveda\u0165 naozaj? Prezradil by mu to Bill, aj keby odpovedal, \u00e1no? Mal by poveda\u0165 nie. Mo\u017eno by mal v\u00e4\u010d\u0161ie \u0161ance.<\/div>\n
„\u00c1no,“ odpovedal nakoniec pravdivo.<\/div>\n
„V tom pr\u00edpade… prep\u00e1\u010d,“ zatv\u00e1ril sa smutne. „Vlastne som to \u010dakal.“<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu sa zamyslene pozeral niekam za Toma, potom sklopil poh\u013ead na\u0148ho a s jasn\u00fdm z\u00e1merom zmeni\u0165 t\u00e9mu prehovoril:<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee sa daj\u00fa dokopy?“<\/div>\n
„Kto?“<\/div>\n
„Alan a Keiko-san.“<\/div>\n
Tom na\u0148ho nech\u00e1pavo vytre\u0161til o\u010di.<\/div>\n
„Alan je od nej mlad\u0161\u00ed. A je to mal\u00fd, otravn\u00fd skr\u010dok.“<\/div>\n
„Ona ho tak rozhodne nevn\u00edma.“<\/div>\n
„\u010c\u00edta\u0161 jej my\u0161lienky?“<\/div>\n
„Nepotrebujem jej \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky. Nev\u0161imol si si, ako na\u0148ho pozer\u00e1?“<\/div>\n
„Ja sa pozer\u00e1m len na teba,“ odpovedal, a s\u00e1m sa podivil, ko\u013eko previnilosti a z\u00e1rove\u0148 v\u00fd\u010ditiek v tom t\u00f3ne bolo.<\/div>\n
Bill si vzdychol a pohladil ho po l\u00edci. Sklonil sa, aby ho pobozkal, no Tom v poslednej chv\u00edli odvr\u00e1til tv\u00e1r. Bill sa zarazil.<\/div>\n
„Hnev\u00e1\u0161 sa. Ch\u00e1pem,“ zhr\u00fdzol si Bill peru a zvalil sa na poste\u013e ved\u013ea Toma. Obr\u00e1til sa k nemu chrbtom a sch\u00falil sa do klb\u00f4\u010dka.<\/div>\n
Vyzeralo to trochu urazene, trochu ubl\u00ed\u017eene, no Tom napriek v\u0161etkej \u013e\u00fatosti a previnilosti, ktor\u00fa c\u00edtil, neodv\u00e1\u017eil sa na Billa siahnu\u0165, ani k nemu prehovori\u0165.<\/div>\n
Zavrel o\u010di a sna\u017eil sa zaspa\u0165. Ne\u0161lo to. C\u00edtil sa by\u0165 pod pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fdm tlakom. Mrzelo ho, \u017ee Billovi odoprel bozk, mrzelo ho, \u017ee mu nedok\u00e1\u017ee zabr\u00e1ni\u0165 v tom, \u010do sa nepochybne chyst\u00e1 urobi\u0165, mrzelo ho aj to, \u017ee je to cel\u00e9 jeho vina a keby dnes nezazm\u00e4tkoval, mohli by\u0165 teraz u\u017e na ceste domov aj so Sebastianom v zajat\u00ed. Tak, ako ve\u013emi sa predt\u00fdm te\u0161il, \u017ee uvid\u00ed hrobku Najstar\u0161\u00edch, tak ve\u013emi sa teraz \u0161t\u00edtil tej predstavy, \u017ee tam pr\u00eddu a u\u017e bude jednoducho neskoro. A on s t\u00fdm op\u00e4\u0165 nebude m\u00f4c\u0165 ni\u010d urobi\u0165.<\/div>\n
V pam\u00e4ti sa mu za\u010dalo vyn\u00e1ra\u0165, \u010do o \u0148om hovorili ostatn\u00ed.<\/div>\n
\u017de je len oby\u010dajn\u00e9 ml\u00e1\u010fa (Salome), \u017ee je neschopn\u00fd br\u00e1ni\u0165 sa, nesk\u00fasen\u00fd, (Keiko-sama), bezmocn\u00fd, hlup\u00e1k (Alan) a Lyssander mu povedal, \u017ee ho nikdy nem\u00f4\u017ee prekona\u0165.<\/div>\n
Trpk\u00e9 poznanie… v\u0161etci mali pravdu. A teraz e\u0161te aj Bill… chce ho opusti\u0165… nato sa predsa nem\u00f4\u017ee pozera\u0165! Je to na\u0148ho prive\u013ea. \u00c1no, rozhodol sa. Sk\u00f4r, \u010di nesk\u00f4r by to aj tak musel urobi\u0165.<\/div>\n
Mus\u00ed od\u00eds\u0165! Hne\u010f!<\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi „\u010co tu chce\u0161?“ op\u00fdtal sa ho chladne Bill, stojaci len p\u00e1r krokov pred n\u00edm a o\u010di mu horeli temn\u00fdm oh\u0148om. Up\u00edr trhan\u00fdm pohybom naklonil hlavu na stranu a tich\u00fdm hlasom odpovedal: „Teba.“ Potom sa v\u0161etko zomlelo ve\u013emi r\u00fdchlo. Vyzeralo to,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14357","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14357","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14357"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14357\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14357"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14357"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14357"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}