{"id":14381,"date":"2009-05-31T18:30:00","date_gmt":"2009-05-31T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14348"},"modified":"2009-05-31T18:30:00","modified_gmt":"2009-05-31T17:30:00","slug":"the-vampire-story-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/31\/the-vampire-story-13\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 13."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Zabo\u010dil do zn\u00e1mej chodby s \u010derven\u00fdm kobercom a vysok\u00fdmi dverami. Zhlboka sa nad\u00fdchol a sna\u017eil sa zahna\u0165 my\u0161lienky na v\u010dera.<\/div>\n
Spomenul si, ako prik\u00e1zal Billovi zosta\u0165 v z\u00e1hrade, v dostato\u010dnej vzdialenosti od toho… od toho, kto sa nach\u00e1dzal za dverami. Len ve\u013emi ner\u00e1d Billa nech\u00e1val s\u00e1m. Rozhodol sa toti\u017e, \u017ee bude st\u00e1le s n\u00edm, aby sa u\u017e podobn\u00e1 vec nestala.<\/div>\n
Akon\u00e1hle vykro\u010dil dopredu, vysok\u00e9 dvere sa otvorili a Lyssander sa na\u0148ho zlomyse\u013ene u\u0161k\u0155\u0148al*. Bolo jasn\u00e9, \u017ee na\u0148ho \u010dakal.<\/div>\n
„Viem, pre\u010do si tu,“ pokynul mu, aby vst\u00fapil. Potom sa s\u00e1m zvodn\u00fdm pohybom oto\u010dil a ladne odkr\u00e1\u010dal do izby, kde sa usadil na seda\u010dku pri krbe.<\/div>\n
Tom ho nasledoval dovn\u00fatra. Akon\u00e1hle vst\u00fapil, ovanula ho t\u00e1 sladko-\u017eelezit\u00e1 v\u00f4\u0148a, ktor\u00e1 sa okolo Lyssandra v\u017edy vzn\u00e1\u0161ala.<\/div>\n
„Tak,“ provokat\u00edvne si nat\u00e1\u010dal na ukazov\u00e1\u010dik prame\u0148 strieborn\u00fdch vlasov, „pre\u010do si mysl\u00ed\u0161, \u017ee by som v\u00e1m mal pom\u00e1ha\u0165?“<\/div>\n
„Najstar\u0161\u00ed ti zni\u010dili \u017eivot. Je aj v tvojom z\u00e1ujme, aby sa nezobudili.“<\/div>\n
„A \u010do ak mi je to jedno?“<\/div>\n
„Po\u010dul som, \u017ee si jedin\u00fd up\u00edr, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee pou\u017e\u00edva\u0165 alch\u00fdmiu.“<\/div>\n
„Potom si tie\u017e iste po\u010dul, \u017ee to u\u017e d\u00e1vno nerob\u00edm.“<\/div>\n
„Tak to sprav pre Billa!“<\/div>\n
„Hmm,“ chv\u00ed\u013eu sa hrane tv\u00e1ril, \u017ee rozm\u00fd\u0161\u013ea, „mysl\u00ed\u0161, \u017eeby mu to polichotilo?“<\/div>\n
„V ka\u017edom pr\u00edpade, tebe by mohlo lichoti\u0165, \u017ee si jedin\u00fd, kto n\u00e1m m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165.“<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu, pom\u00f4\u017eem v\u00e1m.“<\/div>\n
To nebolo a\u017e tak \u0165a\u017ek\u00e9<\/em>, pomysl\u00ed si.<\/div>\n
„Ale m\u00e1m podmienku,“ v mihu sekundy st\u00e1l tesne pri \u0148om. „Chcem tvoju krv,“ zasy\u010dal mu do ucha.<\/div>\n
„Si krvou a\u017e tak posadnut\u00fd?!“ znechutene si odfrkol.<\/div>\n
„Povedzme, \u017ee mi t\u00e1 tvoja zachutila,“ zvrhlo sa usmial a pohladil ho pritom po l\u00edci. Tom sa odtiahol.<\/div>\n
„Nes\u00fahlas\u00edm, k\u00fdm mi nepovie\u0161, na\u010do ju chce\u0161?“<\/div>\n
\n
„Chce\u0161 sn\u00e1\u010f, aby som pre v\u00e1s otvoril hrobku…“<\/div>\n
„Ke\u010f som \u0165a prv\u00fdkr\u00e1t zbadal, nepomyslel by som si, \u017ee sa dok\u00e1\u017ee\u0161 zn\u00ed\u017ei\u0165 a\u017e k vydieraniu,“ u\u0161krnul sa Tom \u0161kodoradostne.<\/div>\n
Lyssander v\u0161ak nemenil svoj v\u00fdraz. St\u00e1le na\u0148ho h\u013eadel s t\u00fdm zvrhl\u00fdm v\u00fdrazom, jemu tak vlastn\u00fdm.<\/div>\n
„Fajn, pi!“ vystr\u010dil pred seba z\u00e1p\u00e4stie a hlavu vyvr\u00e1til nabok, aby sa nato nemusel tak s\u00fastredi\u0165.<\/div>\n
„Um-uum, nie takto,“ mihol sa pred n\u00edm a v ruke dr\u017eal strieborn\u00fa d\u00fdku, podobn\u00fa tej, ktor\u00fa videl u Billa v bat\u00f4\u017eteku.<\/div>\n
„Si skuto\u010dne chor\u00fd,“ ale d\u00fdku od neho prijal. „\u010co s t\u00fdm m\u00e1m robi\u0165?“<\/div>\n
A Lyssander u\u017e v ruke dr\u017eal strieborn\u00fa \u010da\u0161u, akoby \u010dakal, k\u00fdm mu ktosi naleje v\u00edno. Tom pochopil. Zavrel o\u010di a popam\u00e4ti nasmeroval d\u00fdku na svoje z\u00e1p\u00e4stie.<\/p>\n<\/div>\n
Ke\u010f na ko\u017ei uc\u00edtil chladn\u00e9 ostrie, pritla\u010dil a potiahol. C\u00edtil, ako mu na ruke vznik\u00e1 mal\u00e1 ryha, ktor\u00e1 sa v okamihu za\u010dala nap\u013a\u0148a\u0165 krvou. Nastavil ruku nad poh\u00e1r a sledoval, ako kvapky stekaj\u00fa po leskl\u00fdch sten\u00e1ch \u010da\u0161e. Ke\u010f sa mu zdalo, \u017ee je to dos\u0165, \u017eeby ho strata \u010fal\u0161ej krvi mohla oslabi\u0165, s\u00fastredil svoju myse\u013e na poranen\u00e9 miesto a c\u00edtil, ako sa rana zace\u013euje. Stratil ale ist\u00e9 mno\u017estvo krvi a to oslabilo jeho schopnosti. Preto sa rana hojila pr\u00edli\u0161 pomaly.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem?“ Lyssander vzal jeho ruku do svojej a s\u00e1m zahojil ranu na jeho z\u00e1p\u00e4st\u00ed. Potom sa ierne sklonil a jazykom pre\u0161iel po z\u00e1p\u00e4st\u00ed, aby zahojil jazvu, z\u00e1rove\u0148 sl\u00edzol zbytky e\u0161te \u010derstvej krvi. Ke\u010f sa odtiahol, na Tomovom z\u00e1p\u00e4st\u00ed neboli \u017eiadne stopy po ran\u00e1ch \u010di jazv\u00e1ch, dokonca ani po krvi.<\/div>\n
Lyssander sa zah\u013eadel na \u010da\u0161u, nasal v\u00f4\u0148u. „\u010eakujem.“<\/div>\n
„Pros\u00edm,“ odpovedal Tom ironicky.<\/div>\n
„Bude to na\u0161e mal\u00e9 tajomstvo,“ Tom prik\u00fdvol.<\/div>\n
Lyssander mu podal handri\u010dku a on utrel aj d\u00fdku.<\/div>\n
„M\u00f4\u017ee\u0161 si ju necha\u0165.“<\/div>\n
„Nie, nepotrebujem nie\u010do tak\u00e9.“<\/div>\n
„Trv\u00e1m na tom,“ op\u00e4\u0165 sa mu ozvalo zasy\u010danie pri uchu.<\/div>\n
„Ale \u010fakova\u0165 ti za \u0148u nebudem.“<\/div>\n
„Ni\u010d tak\u00e9 som ani ne\u010dakal.“<\/div>\n
„Rad\u0161ej u\u017e p\u00f4jdem,“ oto\u010dil sa ku dver\u00e1m.
„E\u0161te nie\u010do.“ Tom zastavil. „Oh\u013eadne v\u010deraj\u0161ej noci,“ b\u00e1l sa, \u017ee s touto t\u00e9mou za\u010dne, „na\u0161li sme si k sebe s Billom cestu.“<\/div>\n
„To \u0165a\u017eko. Dobre viem, \u010do si mu urobil.“<\/div>\n
„Mo\u017eno si mysl\u00ed\u0161, \u017ee vie\u0161. Ale v skuto\u010dnosti nie je \u017eiadna \u0161anca, aby s tebou zostal. Je len ot\u00e1zkou \u010dasu, k\u00fdm si to s\u00e1m uvedom\u00ed. A ke\u010f sa to stane, ja budem tam.“<\/div>\n
„Nie\u010do tak\u00e9 sa nikdy nestane, preto\u017ee ja tam budem tie\u017e, aby som ho zastavil.“<\/div>\n
„Uvedom si, \u017ee m\u0148a nem\u00f4\u017ee\u0161 porazi\u0165. Nikdy a v ni\u010dom.“<\/div>\n
Pre\u010do si mysl\u00ed, \u017ee je o to\u013eko lep\u0161\u00ed?! Ke\u010f to ale prehodnot\u00ed, vyjde mu jednozna\u010dne, \u017ee m\u00e1 pravdu. Je lep\u0161\u00ed, no a \u010do? Bill si vybral Toma!… aspo\u0148 zatia\u013e.<\/div>\n
„Zba\u013e si v\u0161etky potrebn\u00e9 veci, aby sme mohli \u010do najsk\u00f4r vyrazi\u0165.“<\/div>\n
„To u\u017e som pravda\u017ee d\u00e1vno urobil,“ u\u0161krnul sa Lyssander a v ruke dr\u017eal mal\u00fd bat\u00f4\u017etek.<\/div>\n
Tom na\u0148ho ned\u00f4ver\u010divo pozrel a na bat\u00f4\u017etek, ve\u013emi podobn\u00fd tomu Billovmu. L\u00ed\u0161ili sa mo\u017eno tak farbou. Kto vie, \u010do v\u0161etko v \u0148om m\u00e1? Je mo\u017en\u00e9, \u017eeby dopredu pl\u00e1noval s nimi \u00eds\u0165 a toto cel\u00e9 bolo len sprievodn\u00e9 divadielko? \u00c1no, to by sa mu podobalo.<\/div>\n
„Idem e\u0161te po Billa a m\u00f4\u017eeme vyrazi\u0165,“ nevedel, pre\u010do mu to vrav\u00ed.<\/div>\n
„To nebude potrebn\u00e9. Pr\u00e1ve sem ide.“<\/p>\n<\/div>\n
A skuto\u010dne, v tom okamihu sa otvorili dvere a v nich st\u00e1l Bill. Obozretne sa poobzeral po miestnosti a potom pozrel na nich dvoch, s pri\u017em\u00faren\u00fdmi o\u010dami.<\/div>\n
Tom si uvedomil, \u017ee op\u00e4\u0165 stoja s Lyssandrom pri sebe a\u017e neprirodzene bl\u00edzko. O krok ust\u00fapil.<\/div>\n
„Bill, dohodli sme sa predsa-…“<\/div>\n
„B\u00e1l som sa o teba,“ vymenili si oddan\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Ak\u00e9 dojemn\u00e9,“ poznamenal Lyssander ironicky a s poh\u0155dav\u00fdm v\u00fdrazom okolo nich prekr\u00e1\u010dal svoj\u00edm ladn\u00fdm krokom.<\/div>\n
Ke\u010f zi\u0161li dolu, Toma trochu udivilo, \u017ee tam op\u00e4\u0165 v\u0161etci \u010dakaj\u00fa len na nich. Keiko-sama a Al st\u00e1li ved\u013ea seba a preberali \u010dosi t\u00fdkaj\u00face sa cesty, Lyssander st\u00e1l opodia\u013e a zvedavo po nich pokukoval.<\/div>\n
Tom ve\u013emi dobre vedel, \u010do znamenal ten \u0161kodoradostn\u00fd \u00fasmev na Alanovej tv\u00e1ri a dos\u0165 ho \u0161tvalo, \u017ee v\u0161etci museli po\u010du\u0165, \u010do sa v\u010dera v noci dialo. Najrad\u0161ej by Alanovi za t\u00fa jeho \u0161kodorados\u0165 zakr\u00fatil krkom!<\/div>\n
„Keiko-san, \u010do na\u0161a stopa?“ oslovil ju Bill, ako n\u00e1hle jeho noha dostupila z posledn\u00e9ho schodu na dla\u017ebu vstupnej haly.<\/div>\n
„Smeruje presne na to miesto. U\u017e nem\u00e1me ve\u013ea \u010dasu.“<\/div>\n
„Tak potom…“ stiahol si kapuc\u0148u bieleho pl\u00e1\u0161\u0165a a\u017e do tv\u00e1re. „Ideme.“<\/div>\n
\n<\/div>\n
Doteraz Tom vedel to\u013eko, \u017ee ho cestovanie nud\u00ed. Teraz ho v\u0161ak doslova ub\u00edjala nedo\u010dkavos\u0165. I ke\u010f bolo treba pripusti\u0165, \u017ee sa ob\u010das nehor\u00e1zne bavil. Hlavne vtedy, ke\u010f chytil Billa za ruku a c\u00edtil, ako ho Lyssander prepa\u013euje t\u00fdm jeho \u013eadovo-modr\u00fdm poh\u013eadom. Vtedy sa skuto\u010dne bavil, no nechcel ho provokova\u0165 zas pr\u00edli\u0161.<\/div>\n
Ich cesta bola ka\u017ed\u00fdm d\u0148om vzru\u0161uj\u00facej\u0161ia, preto\u017ee sa bl\u00ed\u017eili k hrobke Najstar\u0161\u00edch a aj ke\u010f d\u00e1vno prestal vn\u00edma\u0165, v akej krajine sa pr\u00e1ve nach\u00e1dzaj\u00fa, vedel, \u017ee mieria kdesi na severov\u00fdchod od Ruska.<\/div>\n
Nakoniec sa dostali a\u017e k severn\u00e9mu oce\u00e1nu a on myslel, \u017ee tam ich cesta kon\u010d\u00ed. Nemohli predsa prekro\u010di\u0165 oce\u00e1n. Ak\u00e9 bolo jeho prekvapenie, ke\u010f Bill vytiahol mal\u00e9 zn\u00e1me vrec\u00fa\u0161ko o ktorom vedel, \u017ee sa v \u0148om nach\u00e1dza mesa\u010dn\u00fd prach. Nechcel veri\u0165, ke\u010f ho Bill jednoducho posypal pr\u00e1\u0161kom ako v\u00edla z rozpr\u00e1vky a on mohol za svitu mesiaca vst\u00fapi\u0165 na vodn\u00fa hladinu, sledova\u0165 \u017eivot pod vodou, akoby chodil po skle obrovsk\u00e9ho akv\u00e1ria. Bol to neop\u00edsate\u013en\u00fd pocit.<\/div>\n
Takto prekro\u010dili ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti a zastavovali sa na mal\u00fdch ostrov\u010dekoch. Ke\u010f sa Billa sp\u00fdtal, kde s\u00fa, povedal, \u017ee niekde v oblasti Novosib\u00edrskych ostrovov. Ve\u013ea mu to nehovorilo, ke\u010f\u017ee geol\u00f3gia nebola priam jeho siln\u00e1 str\u00e1nka.<\/p>\n<\/div>\n
Cel\u00fd \u010das pozorne sledovali Sebastianovu stopu, aj ke\u010f dobre vedeli, \u017ee mieri ku hrobke.<\/div>\n
Odrazu sa v\u0161ak stalo \u010dosi ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne. Stopa zmizla. V\u0161etk\u00fdch ich to ve\u013emi zmiatlo. Najm\u00e4 sle\u010dnu Keiko, ktor\u00e1 bola dokonale presved\u010den\u00e1 o svojich stop\u00e1rskych schopnostiach.<\/div>\n
Boli tak zarazen\u00ed, \u017ee z ostra\u017eitosti sa rozhodli ut\u00e1bori\u0165 tam, kde pr\u00e1ve boli.<\/div>\n
U\u017e sa stmievalo, ke\u010f v\u0161etci sedeli v kruhu a okolo oh\u0148a sa niesol tich\u00fd hovor.<\/div>\n
Tom zamyslene pozeral do oh\u0148a. Tie plamienky ho upokojovali. A hlavne Billova ruka v jeho dlani. Odkedy odi\u0161li z Ruska, navz\u00e1jom sa nepustili z o\u010d\u00ed.<\/div>\n
Bill sa Keiko neust\u00e1le dookola vypytoval, \u010di sa jej e\u0161te nepodarilo zachyti\u0165 nov\u00fa stopu, no za v\u0161eobecn\u00e9ho nepochopenia, ni\u010d nov\u00e9. Sebastian sa im stratil, a oni nemali tu\u0161enie, kde presne sa teraz nach\u00e1dza. Pod\u013ea odhadov Keiko… ale mohol predsa odbo\u010di\u0165 kamko\u013evek.<\/p>\n<\/div>\n
\u010eal\u0161ou nepr\u00edjemnos\u0165ou bol ich hlad. Ich zast\u00e1vky boli \u010doraz neobvyklej\u0161ie a ke\u010f u\u017e sa aj niekde zastavili, bolo to v\u00e4\u010d\u0161inou na jednom z t\u00fdch mal\u00fdch zasne\u017een\u00fdch ostrov\u010dekov. Tam \u017eilo naozaj len p\u00e1r \u013eud\u00ed, ak v\u00f4bec nejak\u00ed. Jedin\u00fd, kto nemal probl\u00e9m s krvou, bol Lyssander, ke\u010f\u017ee ako z\u00e1zrakom ka\u017ed\u00fd de\u0148 mal nov\u00fa f\u013ea\u0161u svojho opojn\u00e9ho v\u00edna. \u0164ahal ich z toho svojho bat\u00f4\u017eka, ako zajace z klob\u00faka a Tom za\u010d\u00ednal ma\u0165 podozrenie, \u017ee je nejak za\u010darovan\u00fd, alch\u00fdmiou upraven\u00fd, alebo tak\u00e9 nie\u010do. Ktovie, mo\u017eno m\u00e1 nekone\u010dn\u00e9 dno…xD<\/p>\n<\/div>\n
Hovor okolo oh\u0148a odrazu ut\u00edchol. Tom okam\u017eite precitol zo zamyslenia. \u010cosi nebolo v poriadku. V\u0161etci okolo neho sa obzerali a tv\u00e1rili sa znepokojene. Pozrel na Billa, no jeho poh\u013ead bol upret\u00fd kamsi do tmy medzi stromami. Vtom sa mu Billova ruka vytrhla a on bol odmr\u0161ten\u00fd dozadu a skon\u010dil sedie\u0165 na zemi uprostred snehov\u00e9ho n\u00e1veja. Na mieste, kde e\u0161te ani nie pred sekundou sedel on s\u00e1m, teraz st\u00e1la tmav\u00e1 postava. Bol to mu\u017e, no st\u00e1l k nemu chrbtom a tak mu nemohol vidie\u0165 do tv\u00e1re. Nemal \u010das skontrolova\u0165, ako sa tv\u00e1ria ostatn\u00ed, no mal pocit, \u017ee ten, kto teraz stoj\u00ed len p\u00e1r metrov od neho, zabil jeho rodinu. \u017de je to pr\u00e1ve ten up\u00edr, ktor\u00e9ho h\u013eadaj\u00fa, ktor\u00e9mu sa chce pomsti\u0165. Sebastian.<\/p>\n<\/div>\n
u\u0161k\u0155\u0148al – \u0161klebil<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n
Klikn\u011bte na anektu, d\u00edk J :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Zabo\u010dil do zn\u00e1mej chodby s \u010derven\u00fdm kobercom a vysok\u00fdmi dverami. Zhlboka sa nad\u00fdchol a sna\u017eil sa zahna\u0165 my\u0161lienky na v\u010dera. Spomenul si, ako prik\u00e1zal Billovi zosta\u0165 v z\u00e1hrade, v dostato\u010dnej vzdialenosti od toho… od toho, kto sa nach\u00e1dzal za dverami.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14381","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14381","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14381"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14381\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14381"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14381"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14381"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}