{"id":14420,"date":"2009-05-26T18:30:00","date_gmt":"2009-05-26T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14387"},"modified":"2009-05-26T18:30:00","modified_gmt":"2009-05-26T17:30:00","slug":"the-vampire-story-12","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/26\/the-vampire-story-12\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 12."},"content":{"rendered":"
<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Tak sa sna\u017e\u00edm posiela\u0165 diely \u010do naj\u010dastej\u0161ie, hne\u010f ako ich dop\u00ed\u0161em… je to n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako som si myslela xD… t\u00fato \u010das\u0165 som nap\u00edsala naraz za jedno poobedie, a ke\u010f si ju spetne pre\u010d\u00edtam, zis\u0165ujem, ako depres\u00edvne na m\u0148a p\u00f4sob\u00ed… aj ke\u010f posledn\u00e9 dve \u010dasti sa mi zdaj\u00fa by\u0165 nap\u00edsan\u00e9 ve\u013emi nekvalitne… no je to nakoniec len na v\u00e1s, aby ste to pos\u00fadili… tak sa do toho dajte… xD… misi xD<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Kr\u00e1\u010dali ticho chodbou. Bill popredu ako nahnevan\u00fd rodi\u010d, ktor\u00fd vedie svoje die\u0165a z riadite\u013ene, Tom ako to die\u0165a so zvesenou hlavou cupkal za n\u00edm.<\/div>\n
A\u017e ke\u010f sa za nimi zavreli dvere ich komnaty, Tom prehovoril:<\/div>\n
„Bill, ja…“<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 mi to vysvet\u013eova\u0165. Nechcem vedie\u0165, pre\u010do si tam \u0161iel,“ Bill odkr\u00e1\u010dal do k\u00fape\u013ene, dvere za n\u00edm hlasno klapli.<\/div>\n
Tom sa skleslo posadil na poste\u013e.<\/div>\n
Nebola to jeho vina. Bol to Lyssander, kto ho prin\u00fatil tam \u00eds\u0165. A potom, odolal mu. Odolal jeho moci. \u010co asi myslel t\u00fdm, \u017ee ani Bill to nedok\u00e1zal? Stalo sa sn\u00e1\u010f nie\u010do, ke\u010f boli sami v z\u00e1hrade?<\/p>\n<\/div>\n
Dvere k\u00fape\u013ene sa otvorili a Bill so sklonenou hlavou vkr\u00e1\u010dal do miestnosti. Tom u\u017e za ten \u010das \u010do s\u00fa spolu odpozoroval, \u017ee zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sa pre nie\u010do pochytia, alebo je Bill smutn\u00fd, h\u013ead\u00e1 \u00fato\u010disko v k\u00fape\u013eni. Pri\u0161lo mu to zvl\u00e1\u0161tne a z\u00e1rove\u0148 tak roztomil\u00e9…<\/p>\n<\/div>\n
„Pre teba,“ prehovoril odrazu.<\/div>\n
„Hm?“ Bill k nemu nech\u00e1pavo vzhliadol.<\/div>\n
„\u0160iel som \u0165a tam h\u013eada\u0165. B\u00e1l som sa, ke\u010f si sa nevracal.“<\/div>\n
Po tejto odpovedi \u010dakal, \u017ee sa na\u0148ho Bill zo\u0161iroka usmeje ako v\u017edy, ke\u010f sa zachov\u00e1 hl\u00fapo a zbrklo, no vrel\u00fd \u00fasmev neprich\u00e1dzal. Tento \u00fasmev bol sk\u00f4r smutn\u00fd a ustaran\u00fd. Pripomenul mu to, ako sa tv\u00e1ril poobede, ke\u010f mu rozpr\u00e1val pr\u00edbeh o Lyssandrovi.<\/div>\n
„Nikdy sa nezmen\u00ed\u0161.“ \u0161uchtavo pre\u0161iel k posteli na ktorej Tom sedel a obi\u0161iel ju z druhej strany. \u013dahol si na vo\u013en\u00e9 miesto a s unaven\u00fdm v\u00fdrazom sa zachumlal do per\u00edn.<\/div>\n
„Spali sme predsa cel\u00fd de\u0148,“ namietal Tom.<\/div>\n
\n
„Ty si spal cel\u00fd de\u0148.“<\/div>\n
Tom si povzdychol. M\u00e1 pravdu.<\/div>\n
„Bill? \u010co sa stalo v z\u00e1hrade?“<\/div>\n
Bill si unavene vzdychol.<\/div>\n
„Po\u017eiadal som ho o pomoc,“ zachumlal sa e\u0161te hlb\u0161ie do per\u00edn a z\u00edvol.<\/div>\n
„A?“<\/div>\n
„Odmietol,“ odpovedal a jeho hlas znel \u00faplne \u013eahostajne. Akoby nez\u00e1le\u017ealo na tom, \u010di sa im ich \u00falohu podar\u00ed splni\u0165, \u010di pomstia Tomovu rodinu a mnoho \u010fal\u0161\u00edch, \u010di zabr\u00e1nia Najstar\u0161\u00edm zni\u010di\u0165 svet tak\u00fd, ak\u00fd ho poznaj\u00fa. V jeho hlase bola \u013eahostajnos\u0165 a otupenos\u0165 vo\u010di v\u0161etk\u00e9mu, v\u0161etk\u00fdm. A to Toma ve\u013emi ranilo.<\/p>\n<\/div>\n
Polo\u017eil sa do per\u00edn a ticho si vzdychol. Sto\u010dil zrak ku oknu. Tak r\u00e1d sledoval no\u010dn\u00fa oblohu. Ale dnes v noci nie. Aj keby chcel, ne\u0161lo to. Okn\u00e1 boli skryt\u00e9 za hrub\u00fdmi modr\u00fdmi z\u00e1vesmi. Uvedomil si, \u017ee t\u00e1to izba je ove\u013ea tmav\u0161ia, ako si p\u00f4vodne predstavoval. V\u0161etko okolo neho bolo tmav\u0161ie, smutnej\u0161ie.<\/div>\n
Rad\u0161ej zavrel o\u010di. Ke\u010f ich po p\u00e1r sekund\u00e1ch znovu otvoril, vn\u00edmal v tme rysy tmav\u00e9ho baldach\u00fdnu nad sebou. Na prv\u00fd poh\u013ead sa ni\u010d\u00edm nel\u00ed\u0161il od toho, ktor\u00fd maj\u00fa nad poste\u013eou u nich doma. Ale ten rozdiel tu bol. Cite\u013en\u00fd a neprehliadnute\u013en\u00fd. Doma boli \u0161\u0165astn\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
Bill ved\u013ea neho ticho oddychoval. Spal, no nie tak pokojne ako zvy\u010dajne. Jeho dych bol nepravideln\u00fd a nepokojn\u00fd. Akoby sa mu \u010dosi zl\u00e9 sn\u00edvalo. Odrazu jeho ruka siahla po Tomovej a ako ke\u010f sa topiaci chyt\u00e1 z\u00e1chrann\u00e9ho kolesa, aj on stisol jeho dla\u0148 celou silou.<\/div>\n
Tom na\u0148ho ustarane pozrel, op\u00e4toval mu zovretie.<\/div>\n
Ub\u00edjaj\u00fa \u0165a spomienky, m\u00f4j anjel? Pohladil ho po l\u00edci.<\/div>\n
„Keby sme u\u017e boli sp\u00e4\u0165 doma…“ vyslovil prosbu do ticha izby a so zavret\u00fdmi o\u010dami sa prit\u00falil k pr\u00edjemne hrej\u00facemu telu, nepokojne sa hm\u00fdriacemu pod prikr\u00fdvkou.<\/p>\n<\/div>\n
V t\u00fa noc sa mu sn\u00edval sen o tom, ako ho Bill op\u00fa\u0161\u0165a, aby mohol \u00eds\u0165 za niek\u00fdm in\u00fdm a nestar\u00e1 sa o to, ako ho to bol\u00ed, nepo\u010d\u00fava jeho prosby, aby s n\u00edm zostal…<\/div>\n
Prudko otvor\u00ed o\u010di a vydesene zis\u0165uje, \u017ee jeho sen sa prel\u00edna s realitou, \u017ee Bill tu u\u017e s n\u00edm nie je.<\/div>\n
R\u00fdchlo rozp\u00edna myse\u013e, aby ho lokalizoval, aby vyc\u00edtil, kam tak asi mohol \u00eds\u0165. Ale \u010dosi nie je v poriadku. Nikde ho nec\u00edti, akoby u\u017e Bill viac neexistoval.<\/div>\n
Jeho srdce sa rozb\u00fachalo strachom, meravo* le\u017eal v posteli a r\u00fdchlo prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do urobi\u0165, kde ho h\u013eada\u0165.<\/div>\n
Teraz, ke\u010f sa cel\u00fd dom ulo\u017eil na sp\u00e1nok, v\u0161etko je tak zdanlivo m\u0155tve, len p\u00e1r zvukov mu d\u00e1va poc\u00edti\u0165, \u017ee sa nezastavil \u010das.<\/p>\n<\/div>\n
Po chodbe na niektorom z vy\u0161\u0161\u00edch poschod\u00ed sa prech\u00e1dzal sluha, dolu v malej za\u0161itej kuchynke kvapky vody z koh\u00fatika dopadali do drezu. V\u0161etky tich\u00e9 zvuky spiaceho domu v\u0161ak prehlu\u0161ovalo -\u013eudsk\u00fdm u\u0161iam nepr\u00edstupn\u00e9- \u010dosi, \u010do si doteraz nev\u0161imol, mo\u017eno nechcel vn\u00edma\u0165, lebo sa b\u00e1l to prija\u0165. Chodbami sa \u0161\u00edrilo tich\u00e9 \u0161epkanie, \u0161u\u0161\u0165anie l\u00e1tky, kohosi zr\u00fdchlen\u00fd dych.<\/p>\n<\/div>\n
Tom podvedome vysko\u010dil z postele a vystrelil na chodbu a rozbehol sa smerom, odkia\u013e zvuky prich\u00e1dzali. Po\u010dul zr\u00fdchlen\u00fd dych, jeho srdce bilo o to r\u00fdchlej\u0161ie. Uh\u00e1\u0148al chodbami a jeho nohy ho samy niesli. Tentokr\u00e1t to v\u0161ak bolo tam, kam s\u00e1m chcel \u00eds\u0165. Hnal sa ako o \u017eivot a zr\u00fdchlen\u00fd dych sa pomaly menil na tich\u00e9 vzdychy, cel\u00fd dom nap\u013a\u0148ali tie zn\u00e1me zvuky milovania.<\/p>\n<\/div>\n
Podvedome vedel, \u010do sa deje, pre\u010do sa tak \u017eenie, \u010do pri tom c\u00edti a s ka\u017ed\u00fdm zbesil\u00fdm \u00faderom svojho srdca si to uvedomoval \u010doraz viac. \u017de je mu to zn\u00e1me, \u017ee ten hlas pozn\u00e1. Pozn\u00e1 tie vzdychy, aj ke\u010f tieto s\u00fa tak odli\u0161n\u00e9 od t\u00fdch, ktor\u00e9 zvy\u010dajne vych\u00e1dzaj\u00fa z \u00fast so zamatov\u00fdmi perami, na ktor\u00fdch je tak z\u00e1visl\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
Ke\u010f zabo\u010d\u00ed do chodby kon\u010diacej vysok\u00fdmi dverami, zastav\u00ed a udr\u017euje rovnov\u00e1hu pod tia\u017eou toho trpk\u00e9ho poznania. Poznania, \u017ee tu u\u017e dnes raz bol, \u017ee presne vie, koho komnata je za t\u00fdmi dverami a aj to, \u017ee tie pla\u010dliv\u00e9 stony s\u00fa d\u00f4vodom, pre\u010do Bill teraz nie je s n\u00edm. St\u00e1l tam bez pohnutia, ned\u00fdchal, ani ne\u017emurkol. Na svete v tej chv\u00edli neexistovalo ni\u010d okrem tej predstavy, ktor\u00e1 vyp\u013a\u0148ala cel\u00e9 jeho vn\u00fatro, bolela, ale nedala priestor in\u00fdm pocitom. Predstava Billa a Lyssandra v milostnom objat\u00ed, n\u00e1dhern\u00fdch a dokonal\u00fdch. T\u00e1 predstava Billovych \u010diernych vlasov spadaj\u00facich mu po pleciach a presne kontrastuj\u00facich s Lyssandrovou snehobielou poko\u017ekou. Ich o\u010d\u00ed, navz\u00e1jom tak odli\u0161n\u00fdch, no v tej chv\u00edli si vraviacich \u00faplne rovnak\u00e9 veci, pootvoren\u00fdch zamatov\u00fdch pier, z ktor\u00fdch teraz vych\u00e1dzaj\u00fa tie vzru\u0161uj\u00face zvuky, prich\u00e1dzaj\u00face pre\u0148ho z takej dia\u013eky.<\/p>\n<\/div>\n
K Billovmu hlasu sa pridal e\u0161te jeden, ne\u017ene zamatov\u00fd, \u0161epkaj\u00faci v\u0161etky tie veci, ktor\u00e9 by nikto nemal po\u010du\u0165, s\u013eubuj\u00faci nepredstavite\u013en\u00fa rozko\u0161…<\/p>\n<\/div>\n
Stony sa preh\u013abili, Tomovo telo sa triaslo. Vedel, \u010do bude teraz nasledova\u0165. Oto\u010dil sa a r\u00fdchlo zamieril sple\u0165ou chodieb sp\u00e4\u0165 do tej pochm\u00farnej tmavej izby, v ktorej teraz bude s\u00e1m. Av\u0161ak kdeko\u013evek by bol, ni\u010d ho neuchr\u00e1nilo od toho, aby po\u010dul posledn\u00fd dvojhlasn\u00fd v\u00fdkrik milencov na vrchole rozko\u0161e. Do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy.<\/div>\n
Nepo\u010dul v\u0161ak u\u017e ticho, takmer bezhlasne, vysloven\u00e9 slov\u00e1, ni\u010diace cel\u00fa kr\u00e1su toho dokonal\u00e9ho okamihu. Tie slov\u00e1 vy\u0161li zo zamatov\u00fdch pier a pravdivo hl\u00e1sali: „Nen\u00e1vid\u00edm \u0165a.“<\/p>\n<\/div>\n
Tom be\u017eal chodbami, sna\u017eil sa utiec\u0165 pre\u010d od reality, vo svojej zbrklosti sa potk\u00fdnal* o vlastn\u00e9 nohy. Odrazu cel\u00fd dom st\u00edchol. Vonku sne\u017eilo a v\u0161etko naokolo p\u00f4sobilo tak pokojne. To ho e\u0161te viac rozru\u0161ilo, preto\u017ee v \u0148om sa odohr\u00e1vala obrovsk\u00e1 b\u00farka pocitov. Najviac ho v\u0161ak \u0161tvalo, \u017ee t\u00e1 predstava, ktor\u00fa si vyh\u00e1\u0148al z hlavy, sa mu zdala tak prirodzen\u00e1… akoby t\u00ed dvaja patrili k sebe. Zapadali do seba ako dve \u010dasti sklada\u010dky. Nadob\u00fadal presved\u010denie, \u017ee je to tak spr\u00e1vne. \u017de on je navy\u0161e a fakt, \u017ee mu Bill vrav\u00ed „milujem \u0165a“, je len jeden ve\u013ek\u00fd omyl.<\/p>\n<\/div>\n
Rozrazil dvere na izbe a \u010dakalo ho len \u010fal\u0161ie ticho. Nepo\u010dul ani bi\u0165 vlastn\u00e9 srdce a v tom pr\u00e1zdne na\u0148ho jeho my\u0161lienky dopadali s e\u0161te ohromuj\u00facej\u0161ou silou.<\/div>\n
C\u00edtil sa tak nani\u010d. Nie\u010do nebolo spr\u00e1vne. Jedin\u00fd \u010dlovek, ktor\u00e9mu na svete veril, ho zradil a on sa c\u00edtil previnilo. \u00c1no, c\u00edtil sa previnilo zato, \u017ee mu stoj\u00ed v ceste. D\u00e1vno vedel, \u017ee do tohto sveta nepatr\u00ed a udivovalo ho, pre\u010do si Bill vybral pr\u00e1ve jeho. Teraz to nech\u00e1pe u\u017e v\u00f4bec a zrejme ani nikdy nepochop\u00ed.<\/div>\n
Cel\u00fd jeho mal\u00fd svet, pozost\u00e1vaj\u00faci z p\u00e1r \u013eud\u00ed, sa mu pr\u00e1ve s rachotom zr\u00fatil do temnoty a on rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di s\u00e1m e\u0161te v\u00f4bec \u017eije. C\u00edtil sa by\u0165 tak otupen\u00fd, bezv\u00fdznamn\u00fd a… m\u0155tvy. C\u00edtil, \u017ee v\u0161etk\u00fdmi t\u00fdmi pocitmi ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu vybuchne, mal chu\u0165 kri\u010da\u0165 od bolesti, z\u00fafalstva… mo\u017eno len d\u00fafal, \u017ee by ho niekto mohol po\u010du\u0165. No jeho pery sa neh\u00fdbali, nevydali \u017eiaden zvuk.<\/p>\n<\/div>\n
Mal\u00e1tne pre\u0161iel p\u00e1r krokov a posadil sa k pelesti postele. Je predsa jedno \u010di sed\u00ed na zemi, alebo na posteli. Je vlastne \u00faplne jedno, kde teraz je a \u010do rob\u00ed. Nikoho na svete to nezauj\u00edma, tak pre\u010do by to malo zauj\u00edma\u0165 jeho sam\u00e9ho?! Chcel plaka\u0165, aspo\u0148 s\u00e1m seba po\u013eutova\u0165, ale ne\u0161lo to. Jeho o\u010di nevyronili ani slzu, zameriavali sa na pr\u00e1zdnotu pred n\u00edm. Jeho \u00fasta nerozpr\u00e1vali, jeho nos nec\u00edtil v\u00f4ne a jeho u\u0161i nepo\u010duli zvuky. Ticho na\u0148ho tla\u010dilo z ka\u017edej strany a v jeho tele pomaly vyhas\u00ednal \u017eivot. Nec\u00edtil sa zraden\u00fd, len nepotrebn\u00fd. Chv\u00ed\u013eku si naivne myslel, \u017ee by sn\u00e1\u010f mohol zosta\u0165 s Billom nav\u017edy. A teraz sa c\u00edtil tak slab\u00fd. Bolo by mo\u017en\u00e9, aby umrel? Utopil sa v seba\u013e\u00fatosti, rozdrten\u00fd pr\u00e1zdnotou…?<\/p>\n<\/div>\n
Sedel tam… mo\u017eno min\u00faty, mo\u017eno to boli hodiny. Nez\u00e1le\u017ealo predsa na \u010dase. U\u017e nez\u00e1le\u017ealo na ni\u010dom.<\/p>\n<\/div>\n
Ozvali sa kroky. Bola to prv\u00e1 vec, ktor\u00e1 preru\u0161ila ticho v jeho hlave. Tich\u00e1 nepravideln\u00e1 ch\u00f4dza. Presne tak\u00e1, akou by \u0161iel, keby sa teraz dok\u00e1zal postavi\u0165. T\u00e1to v\u0161ak bola ove\u013ea zmyselnej\u0161ia. Poznal by ju kedyko\u013evek a kdeko\u013evek. Dokonca by si ju dok\u00e1zal aj predstavi\u0165, keby chcel. Nikdy by si nepomyslel, \u017ee by ho len zvuk jeho krokov dok\u00e1zal tak zabolie\u0165 pri srdci. Teraz, ke\u010f ho u\u017e definit\u00edvne stratil, ke\u010f u\u017e si vybral.<\/p>\n<\/div>\n
Otvorili sa dvere. Pomaly do miestnosti vst\u00fapil Bill. Tom v\u0161ak nedv\u00edhal hlavu, jedin\u00e9, \u010do mohol vidie\u0165, boli jeho vlastn\u00e9 kolen\u00e1 pritisnut\u00e9 pod bradou.<\/p>\n<\/div>\n
„Tom?“ Billov hlas znel neprirodzene, chrap\u013eavo.<\/div>\n
Ke\u010f sa mu nedostalo \u017eiadnej odpovede, vkr\u00e1\u010dal pomaly do miestnosti a zamieril priamo k tomu klbku sch\u00falen\u00e9mu pri posteli.<\/div>\n
Prisadol si ved\u013ea Toma, kolen\u00e1 rovnako skr\u010dil a\u017e pod bradu.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ jeho hlas Toma nesmierne bolel, no t\u00e1 boles\u0165 mu aspo\u0148 d\u00e1vala poc\u00edti\u0165, \u017ee je e\u0161te st\u00e1le \u017eiv\u00fd, vytrh\u00e1vala ho z tej letargie.<\/div>\n
Neodpovedal. Nevedel, za \u010do sa mu Bill ospravedl\u0148uje. Za to, \u017ee ho podviedol? Ale ve\u010f oni spolu nikdy nechodili, ani ni\u010d podobn\u00e9. Nikdy si nestanovili pravidl\u00e1 ich vz\u0165ahu, a to znamenalo, \u017ee si mohol robi\u0165 \u010do chce. Sna\u017eil sa s\u00e1m sebe nahovori\u0165, \u017ee mu je to cel\u00e9 jedno.<\/p>\n<\/div>\n
Tak potom, za\u010do sa mu ospravedl\u0148uje?<\/p>\n<\/div>\n
„Ch\u00e1pem, ak sa so mnou nebude\u0161 rozpr\u00e1va\u0165 dokonca \u017eivota, ale…“ pre\u010do je tu? Pre\u010do mu to s\u0165a\u017euje? Pomysleli by ste si, \u017ee ak v\u00e1s niekto nech\u00e1, od\u00edde, aby ste to mali \u013eah\u0161ie. Ale Bill za n\u00edm pr\u00edde a e\u0161te sa mu zato ospravedl\u0148uje. To Toma vyviedlo z miery nato\u013eko, \u017ee sa jeho \u00fasta kone\u010dne pohli.<\/div>\n
„Od\u00ed\u010f.“<\/div>\n
„Tom, nemohol som to zastavi\u0165. Je pr\u00edli\u0161 siln\u00fd.“<\/div>\n
O \u010dom to tu hovor\u00ed? Kto je pr\u00edli\u0161 siln\u00fd?<\/div>\n
„O kom to hovor\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„O \u0148om predsa.“<\/div>\n
„Ne\u0161iel si sn\u00e1\u010f za n\u00edm s\u00e1m?“<\/div>\n
„Preboha nie!“<\/div>\n
„\u010co odo m\u0148a chce\u0161?“<\/div>\n
„Chcem, pros\u00edm \u0165a, aby si mi odpustil.“<\/div>\n
„S\u00e1m si si vybral, s k\u00fdm ostane\u0161.“<\/div>\n
„Ale to nebola moja vo\u013eba. Vie\u0161, ak\u00fd je mocn\u00fd. A ja som navy\u0161e cel\u00e9 st\u00e1ro\u010dia pil jeho krv. Len \u0165a\u017eko dok\u00e1\u017eem jeho moci odol\u00e1va\u0165.“<\/div>\n
„\u0164a\u017eko, ale dok\u00e1zal by si to. Keby si chcel,“ Tomovi kone\u010dne za\u010dalo doch\u00e1dza\u0165, \u010do sa skuto\u010dne stalo. Bill ho skuto\u010dne podviedol a teraz ho pri\u0161iel prosi\u0165 o odpustenie. Odrazu to v \u0148om za\u010d\u00ednalo vrie\u0165. To\u013ek\u00e1 drzos\u0165!<\/div>\n
„Je mi to \u013e\u00fato,“ hlesol.<\/div>\n
„Nechaj si svoju \u013e\u00fatos\u0165. Nevr\u00e1ti\u0161 sp\u00e4\u0165 svoju chybu.“<\/div>\n
„Spravil by som to, keby som mohol,“ na jeho hlase bolo po\u010du\u0165, \u017ee zadr\u017eiava vzlyky.<\/div>\n
„Ale nem\u00f4\u017ee\u0161.“<\/div>\n
„Viem, \u017ee som ti ubl\u00ed\u017eil-…“<\/div>\n
„To u\u017e tie\u017e nenaprav\u00ed\u0161. Tak mi daj pokoj a vr\u00e1\u0165 sa za n\u00edm. Vy dvaja patr\u00edte k sebe, nech\u00e1pe\u0161 to?“<\/div>\n
„Ale Tom… pros\u00edm.“<\/div>\n
„Povedal som, od\u00ed\u010f,“ s\u00e1m nech\u00e1pal, kde sa v \u0148om berie to\u013eko krutosti. Pre\u010do Billa od seba odh\u00e1\u0148a, ke\u010f m\u00e1 chu\u0165 vzia\u0165 ho do n\u00e1ru\u010dia a t\u00ed\u0161i\u0165 t\u00fa boles\u0165, ktor\u00e1 z neho sr\u0161\u00ed. Mo\u017eno to nebola jeho vina. Mo\u017eno to skuto\u010dne nechcel. Mo\u017eno mu naozaj vravel pravdu, ke\u010f tvrdil, \u017ee ho miluje. Ale dok\u00e1zal by sa na\u0148ho Tom e\u0161te niekedy pozrie\u0165 po tom, \u010do sa stalo?<\/p>\n<\/div>\n
Obaja vedeli, \u017ee p\u00e1r „prep\u00e1\u010d“ to nesprav\u00ed, \u017ee slov\u00e1, akoko\u013evek hlbok\u00e9 a \u00faprimn\u00e9, rany nezahoja.<\/div>\n
„Chcem zosta\u0165 s tebou,“ zahl\u00e1sil Bill rozhodne.<\/div>\n
„Tak potom, p\u00f4jdem ja,“ nazbieral v sebe v\u0161etky zvy\u0161n\u00e9 zbytky sily, aby sa postavil. Pomaly kr\u00e1\u010dal, jeho chodidl\u00e1 pril\u00ednali k drevenej podlahe a e\u0161te nie\u010do. Zastavil sa. Uvedomil si, \u017ee s\u00fa to slzy. \u017de on skuto\u010dne pla\u010de. Potla\u010dil vzlyk a spravil \u010fal\u0161\u00ed krok. U\u017e st\u00e1l tesne pri dver\u00e1ch a v jeho vn\u00fatri sa bili jeho dve polovice. Jedna chcela zosta\u0165 tu, zabudn\u00fa\u0165 na v\u0161etko zl\u00e9, \u010do sa stalo a jednoducho by\u0165 s Billom. Ve\u010f on je jedin\u00fd, koho na svete m\u00e1. Aj ke\u010f mo\u017eno zradil jeho d\u00f4veru.<\/div>\n
Druh\u00e1 jeho polovica chcela od\u00eds\u0165 niekam \u010faleko pre\u010d, aby nemusel po\u010d\u00fava\u0165 jeho tich\u00e9 bolestn\u00e9 kv\u00edlenie. Aby prestal vn\u00edma\u0165 to, ako za n\u00edm prosebne na\u0165ahuje ruku…<\/div>\n
„Odkedy sme sem pri\u0161li, spr\u00e1val si sa predsa tak od\u0165a\u017eito.“<\/div>\n
„Nechcel som mu d\u00e1va\u0165 zbyto\u010dn\u00e9 d\u00f4vody. Nechcel som, aby za\u010dal \u017eiarli\u0165 a nakoniec spravil to, \u010do spravil.“<\/div>\n
„Bol si s n\u00edm \u0161tyri storo\u010dia a chce\u0161 mi poveda\u0165, \u017ee k nemu ni\u010d nec\u00edti\u0161?“<\/div>\n
„Nie! Ja chcem len teba,“<\/p>\n<\/div>\n
\u010eal\u0161ie slzy zaliali jeho l\u00edca, dlane zat\u00ednal v p\u00e4ste, ke\u010f sa rozhodoval, \u010di zosta\u0165, alebo nav\u017edy od\u00eds\u0165. Nikdy nechcel, aby to takto skon\u010dilo. V duchu si predsa d\u00e1val z\u00e1v\u00e4zok, \u017ee Billa u\u017e nikdy nerozpla\u010de.<\/p>\n<\/div>\n
Av\u0161ak po chv\u00edli u\u017e preva\u017eovalo jeho zlomen\u00e9 ego. Fakt, \u017ee si niekto Billa bral priamo jemu pod nosom a on s t\u00fdm nemohol ni\u010d spravi\u0165… v\u0161etok svoj hnev razom sto\u010dil na Lyssandra. Je to jeho vina, \u017ee sa to cel\u00e9 tak pokazilo. No aj keby za n\u00edm teraz \u0161iel, ni\u010d proti nemu nezm\u00f4\u017ee. Aj ke\u010f to on tak ve\u013emi ubl\u00ed\u017eil Billovi. Ale predsa to bol aj Tom s\u00e1m, kto mu teraz ubli\u017eoval. Ten neznesite\u013en\u00fd zm\u00e4tok v jeho hlave a on nevedel, na koho sa m\u00e1 hneva\u0165 najviac. Jedno si v\u0161ak uvedomoval celkom presne. \u010coko\u013evek sa stalo, st\u00e1le mu na Billovi z\u00e1le\u017ealo.<\/p>\n<\/div>\n
„Tom,“ vzlykal, „pros\u00edm, neop\u00fa\u0161\u0165aj ma,“ zalyk\u00e1val sa pri tom a bolo po\u010du\u0165, \u017ee melie z posledn\u00e9ho.<\/p>\n<\/div>\n
Bolo rozhodnut\u00e9. Nem\u00f4\u017ee od\u00eds\u0165, nem\u00f4\u017ee ho tu takto necha\u0165. No ako by mohol pr\u00eds\u0165 k nemu a obja\u0165 ho? Dr\u017ea\u0165 v n\u00e1ru\u010d\u00ed to telo, ktor\u00e9ho sa e\u0161te pred chv\u00ed\u013eou dot\u00fdkali cudzie ruky?<\/div>\n
A\u017e vtedy na\u0148ho do\u013eahla cel\u00e1 pravda. \u017de to Lyssander spravil len zo zlomyse\u013enosti, \u017ee tomu Bill nemohol nijako zabr\u00e1ni\u0165… ale on mohol. Mohol to v\u010das zastavi\u0165. Mohol to zastavi\u0165 aj potom, ke\u010f st\u00e1l za dverami… bol tak hl\u00fapy, ke\u010f si myslel, \u017ee pre Billa ni\u010d neznamen\u00e1! No ani on nemohol vr\u00e1ti\u0165 \u010das…<\/div>\n
Bezmocne sa zviezol popri dver\u00e1ch sp\u00e4\u0165 na dl\u00e1\u017eku a jeho sm\u00fatok prepukol v hrdeln\u00fd pla\u010d.<\/p>\n<\/div>\n
Obaja tam sedeli na studenej podlahe, ka\u017ed\u00fd na inom konci miestnosti a nemohli zastavi\u0165 slzy. Tak vz\u00e1jomne vzdialen\u00ed, no z\u00e1rove\u0148 tak bl\u00edzki. Ani jeden z nich nevedel, \u010do bude nasledova\u0165, no vo vzduchu visel nevysloven\u00fd s\u013eub, \u017ee tomu bud\u00fa \u010deli\u0165 spolo\u010dne…<\/p>\n<\/div>\n
meravo – ztuhle<\/strong><\/div>\n
potk\u00fdnal – zakop\u00e1val<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
Klikni na anketu, d\u00edky J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Tak sa sna\u017e\u00edm posiela\u0165 diely \u010do naj\u010dastej\u0161ie, hne\u010f ako ich dop\u00ed\u0161em… je to n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako som si myslela xD… t\u00fato \u010das\u0165 som nap\u00edsala naraz za jedno poobedie, a ke\u010f si ju spetne pre\u010d\u00edtam, zis\u0165ujem, ako depres\u00edvne na m\u0148a p\u00f4sob\u00ed… aj<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14420","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14420","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14420"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14420\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14420"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14420"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14420"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}