{"id":14457,"date":"2009-05-22T18:30:00","date_gmt":"2009-05-22T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14424"},"modified":"2009-05-22T18:30:00","modified_gmt":"2009-05-22T17:30:00","slug":"the-vampire-story-11","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/22\/the-vampire-story-11\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 11."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
Ten Lyssander? Tom za\u0165al zuby. Myslel, \u017ee skuto\u010dne po\u010duje, ako mu v \u017eil\u00e1ch buble krv -napriek tomu, \u017ee okolo seba poci\u0165oval zn\u00e1my chlad vlastn\u00e9ho rozru\u0161enia. Nevedel, na koho svoj hnev obr\u00e1ti\u0165 sk\u00f4r. \u010ci na Billa, ktor\u00fd mu zatajil, kam skuto\u010dne id\u00fa, alebo na Lyssandra, ktor\u00fd Billovi tak ve\u013emi ubl\u00ed\u017eil. A\u017e doteraz mohol d\u00fafa\u0165, \u017ee t\u00fato osobu nikdy nestretne.<\/div>\n
Av\u0161ak tv\u00e1rou v tv\u00e1r tomuto stvoreniu, ktor\u00e9 vyzeralo ako mystick\u00e1 v\u00edla, vedel, \u017ee jeho snahy o pomstu by boli predom prehran\u00fd boj. Vedel, \u017ee sa mu nem\u00f4\u017ee vyrovna\u0165. V ni\u010dom. A to ho skuto\u010dne \u0161tvalo najviac.<\/div>\n
U\u017e ch\u00e1pal, \u010do Bill myslel t\u00fdm, \u017ee bol zaslepen\u00fd jeho kr\u00e1sou a silou…<\/div>\n
Lyssander e\u0161te chv\u00ed\u013eu uprene h\u013eadel na Billa a potom sto\u010dil poh\u013ead do\u013eava.<\/p>\n<\/div>\n
„Keiko-sama, je mi c\u0165ou priv\u00edta\u0165 v\u00e1s v mojom s\u00eddle,“ usmial sa na \u0148u trochu povrchne – aj tak p\u00f4vabne a neodolate\u013ene. Keiko si zachovala ne\u010ditate\u013en\u00fd v\u00fdraz. „A… Alan, ak sa nem\u00fdlim,“ a potom jeho belas\u00e9 o\u010di spo\u010dinuli na Tomovi. „A ty bude\u0161…??“ nechal vetu nedokon\u010den\u00fa a sk\u00famavo si Toma prezeral.<\/div>\n
Toma pod t\u00fdm \u013eadov\u00fdm poh\u013eadom striasalo. No aj tak sa nakoniec odhodlal k odpovedi.<\/div>\n
„Som Tom,“ sna\u017eil sa o vyrovnan\u00fd t\u00f3n.<\/p>\n<\/div>\n
Lyssander vykrivil k\u00fatiky do skazen\u00e9ho \u00fasmevu a v\u0161etok Tomov pokoj bol tu-a tam.<\/p>\n<\/div>\n
„\u00c1no, u\u017e som o tebe po\u010dul,“ vyslovil pomaly a Tom op\u00e4\u0165 nemohol odtrhn\u00fa\u0165 o\u010di od jeho bled\u00fdch pier. C\u00edtil, ako mu dokonale podlieha. Jeho telo sa za\u010dalo nepatrne trias\u0165. Nie hnevom, alebo rozru\u0161en\u00edm. Bolo to vzru\u0161en\u00edm. „Roztomil\u00e9,“ op\u00e4\u0165 prehovoril a jeho hlas bol pre Tomove u\u0161i rovnako kv\u00edlen\u00edm ako usp\u00e1vankou.<\/p>\n<\/div>\n
T\u00e1to situ\u00e1cia sa mu nep\u00e1\u010dila, akoko\u013evek bol o\u010daren\u00fd Lyssandrovym p\u00f4vabom. St\u00e1le sa sna\u017eil pripom\u00edna\u0165 si, \u017ee toto je jeho nepriate\u013e, jeho sok, ke\u010f jeho telom prech\u00e1dzali \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie vlny vzru\u0161enia z Lyssandrovho upren\u00e9ho poh\u013eadu. B\u00e1l sa, \u017ee ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu padne pred n\u00edm na kolen\u00e1. Vonkoncom nech\u00e1pal, pre\u010do to tak je, a pre\u010do s t\u00fdm nikto ni\u010d nerob\u00ed. Pre\u010do s t\u00fdm Bill ni\u010d nerob\u00ed?! C\u00edtil sa, akoby bol odrezan\u00fd od reality, akoby tu nebol nikto in\u00fd okrem ich dvoch. Ale nemerali sa nen\u00e1vistn\u00fdmi poh\u013eadmi, ako by to spr\u00e1vne malo by\u0165. Lyssandrov nadraden\u00fd posme\u0161n\u00fd v\u00fdraz Toma hneval. Ale nedok\u00e1zal to da\u0165 najavo. Tot\u00e1lne zahmlenie mozgu sp\u00f4sobilo, \u017ee len odovzdane poh\u013eadom mapoval jeho bled\u00fa tv\u00e1r.<\/p>\n<\/div>\n
Odrazu ho ak\u00e1si nevidite\u013en\u00e1 sila n\u00fatila sklopi\u0165 zrak a skloni\u0165 hlavu. Tla\u010dilo ho to k zemi, akoby sa sn\u00e1\u010f mal pokloni\u0165 a\u017e k noh\u00e1m toho dokonal\u00e9ho Diabla. Z posledn\u00fdch s\u00edl sto\u010dil hlavu do\u013eava, sna\u017eil sa h\u013eada\u0165 pomoc u Billa, akoby ho on mal zbavi\u0165 toho ok\u00fazlenia, tej zmyselnosti, ktor\u00e1 ho zr\u00e1\u017eala k zemi. Ke\u010f sa stretol s Billovym \u013eahostajn\u00fdm poh\u013eadom, naozaj u\u017e nevedel, \u010do si m\u00e1 myslie\u0165. Je toto nejak\u00e9 spiknutie? „Bill,“ s n\u00e1mahou zachrap\u010dal.<\/div>\n
\n
Musel vyzera\u0165, \u017ee zv\u00e1dza nejak\u00fd vn\u00fatorn\u00fd boj. No ani Bill mu nepom\u00e1hal. Akoby boli v\u0161etci v miestnosti za\u010darovan\u00ed. Nevedel si predstavi\u0165, \u010do s n\u00edm teraz bude. Jeho vn\u00fatrom sa rozliala tich\u00e1 bezn\u00e1dej a u\u017e-u\u017e sa chystal povoli\u0165 v odol\u00e1van\u00ed a podvoli\u0165 sa, ke\u010f Billov hlas praskol scvrk\u00e1vaj\u00facu sa tlakov\u00fa bublinu, ktor\u00e1 bola chv\u00ed\u013eu jeho v\u00e4zen\u00edm.<\/p>\n<\/div>\n
„Daj mu pokoj,“ Toma a\u017e zarazila t\u00e1 \u013eahostajnos\u0165, s akou to vyslovil. Akoby mu v skuto\u010dnosti v\u00f4bec nez\u00e1le\u017ealo na tom, \u010do sa s n\u00edm stane.<\/div>\n
Lyssander sa zasmial zvoniv\u00fdm smiechom a nap\u00e4tie okolo Toma nadobro povolilo.<\/div>\n
„Tak si ma nakoniec vymenil za t\u00fato trosku,“ preniesol Lyssander nadraden\u00fdm t\u00f3nom. Tom nevedel ako sa tv\u00e1ri \u010di kam sa pozer\u00e1. B\u00e1l sa, \u017ee keby na\u0148ho znovu pozrel, stretol by sa s jeho poh\u013eadom, znovu by prepadol tomu \u0161ialenstvu.<\/div>\n
„To viac nie je tvoja vec a skuto\u010dne to s tebou nemienim prebera\u0165,“ zaznel halou Billov odmeran\u00fd t\u00f3n.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee u\u017e tu\u0161\u00ed\u0161, pre\u010do sme za tebou pri\u0161li,“ ozvala sa Keiko, sna\u017eiac sa zvrtn\u00fa\u0165 t\u00e9mu.<\/p>\n<\/div>\n
Hala sa naplnila Lyssandrovym zvoniv\u00fdm smiechom.<\/p>\n<\/div>\n
„Iste\u017ee. Bol tu. Sebastian za mnou pri\u0161iel pred p\u00e1r mesiacmi, aby ma po\u017eiadal o pomoc, rovnako ako sa to chyst\u00e1te spravi\u0165 vy. Prirodzene som to odmietol,“ u\u0161krnul sa \u0161kodoradostne.<\/div>\n
„Klame\u0161. Bol tu najnesk\u00f4r v\u010dera,“ Billove o\u010di sa z\u00fa\u017eili do nen\u00e1vistn\u00fdch mrie\u017eok.<\/div>\n
„Nenechal si ma dohovori\u0165. Maj vo m\u0148a trochu viac d\u00f4very, William,“ op\u00e4\u0165 ten \u00fa\u0161krn*. „V\u010dera tu bol u\u017e len preto, aby sa mi vysmial. Na\u0161iel vraj in\u00fd sp\u00f4sob.“<\/div>\n
„Ak je to tak, mus\u00edme vyrazi\u0165 \u010do najsk\u00f4r, aby sme tam boli sk\u00f4r ako on,“ Bill sa oto\u010dil na Keiko. „Stopa je e\u0161te \u010derstv\u00e1, v\u0161ak\u017ee?“ Keiko prik\u00fdvla. „Nem\u00f4\u017eme teda str\u00e1ca\u0165 \u010das,“ zvrtol sa na Lyssandra. „Budeme potrebova\u0165 tvoju po-…“<\/div>\n
„E\u0161te predt\u00fdm v\u0161ak… mus\u00edte by\u0165 vysilen\u00ed z dlhej cesty,“ preru\u0161il ho Lyssander a pokynul sluhovi.<\/p>\n<\/div>\n
Ten v momente priniesol podnos s piatimi strieborn\u00fdmi \u010da\u0161ami. Cel\u00e1 hala nap\u00e1chla \u017eelezitou v\u00f4\u0148ou krvi a Tom sa ne\u010dudoval, ke\u010f odhalil p\u00f4vod tekutiny v \u010da\u0161i, ktor\u00fa mu sluha podal. S odporom sa zad\u00edval na tmav\u00fa hladinu. Toto je zvrhl\u00e9. Nesta\u010d\u00ed sn\u00e1\u010f, \u017ee saj\u00fa \u013eu\u010fom krv? Tento morb\u00eddny luxus je u\u017e prive\u013ea. Je to zrejme jeho \u013eudsk\u00e9 slu\u017eobn\u00edctvo, kto mu dobrovo\u013ene poskytuje svoju krv.<\/p>\n<\/div>\n
Tom nebol hladn\u00fd, av\u0161ak t\u00e1 v\u00f4\u0148a ho nesmierne l\u00e1kala. Ke\u010f sa v\u0161ak op\u00e4\u0165 zad\u00edval na tmav\u00fa hladinu tej l\u00e1kavej tekutiny, naplo ho na zvracanie. Takto nie!<\/div>\n
„\u010eakujem, nie som tak vy\u010derpan\u00fd,“ vr\u00e1til \u010da\u0161u sp\u00e4\u0165 na podnos.<\/div>\n
„To nevad\u00ed,“ skon\u0161tatoval Lyssander zamatov\u00fdm hlasom. Tom na\u0148ho pre istotu nepozeral. „D\u00fafam, \u017ee neodmietnete ponuku zosta\u0165 u m\u0148a dozajtra,“ povedal to tak\u00fdm t\u00f3nom, \u017ee aj napriek nes\u00fahlasn\u00fdm poh\u013eadom, Bill nakoniec v mene ich v\u0161etk\u00fdch s\u00fahlasil.<\/div>\n
„To som r\u00e1d.“ Tom jedn\u00fdm okom zachytil jeho zmyseln\u00fd \u00fasmev. N\u00e1hle sa v\u0161ak oto\u010dil jeho smerom. „Ak teda nestoj\u00ed\u0161 o toto mal\u00e9 pohostenie, m\u00f4j sluha ti uk\u00e1\u017ee izbu.“<\/div>\n
„P\u00f4jdem tie\u017e,“ ozval sa Bill znuden\u00fdm t\u00f3nom a nikto ni\u010d nenamietal, ke\u010f spolu s Tomom opustili ve\u013ek\u00fa halu, aby nasledovali sluhu na poschodie.<\/p>\n<\/div>\n
Prech\u00e1dzali ve\u013ekou \u0161irokou chodbou s vysok\u00fdm stropom. Pozd\u013a\u017e ju lemovali dvere. Niektor\u00e9 boli otvoren\u00e9 a odha\u013eovali kr\u00e1su rozli\u010dn\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch sal\u00f3nikov. Bill sa cel\u00fd \u010das od\u0165a\u017eito dr\u017eal nieko\u013eko krokov za Tomom.<\/div>\n
Sluha ich uviedol do priestrannej komnaty s obrovsk\u00fdmi oknami skryt\u00fdmi za tmavomodr\u00fdmi z\u00e1vesmi.<\/div>\n
Tom sa rozhliadal v\u00f4kol seba a nemohol uveri\u0165, \u017ee si niekto m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 b\u00fdva\u0165 tu.<\/div>\n
Ke\u010f sa oto\u010dil sp\u00e4\u0165 ku dver\u00e1m, v\u0161imol si, \u017ee sluha tam e\u0161te st\u00e1le stoj\u00ed a \u010dak\u00e1.<\/div>\n
„Je e\u0161te nie\u010do, \u010do tu m\u00e1\u0161 na pr\u00e1ci?“ oslovil ho Bill zvedavo.<\/div>\n
„Pane, va\u0161a komnata je na tre\u0165om poschod\u00ed.“<\/div>\n
„Lyssander, ak\u00e9 prieh\u013eadn\u00e9,“ uchechtol sa Bill. V tej chv\u00edli Tomovi a\u017e hrozivo pripomenul pr\u00e1ve Lyssandra. „To nebude potrebn\u00e9.“<\/div>\n
„Ale M\u00f4j p\u00e1n na tom trval,“ namietal sluha.<\/div>\n
„Ja trv\u00e1m na tomto.“<\/div>\n
„V poriadku. Budete si e\u0161te nie\u010do pria\u0165?“<\/div>\n
„M\u00f4\u017ee\u0161 od\u00eds\u0165.“ Sluha sa uklonil a zavrel za sebou dvere.<\/p>\n<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee n\u00e1s po\u010duje?“ \u0161epkal Tom nar\u00e1\u017eaj\u00fac na Lyssandra.<\/div>\n
„K\u00fdm sme v dome, \u00e1no.“<\/div>\n
„Potrebujem sa porozpr\u00e1va\u0165,“ zatv\u00e1ril sa naliehavo.<\/div>\n
Bill prik\u00fdvol, schmatol ho za ruku a zr\u00fdchlen\u00fdmi pohybmi vy\u0161li z izby. Chodbami, dverami, tajn\u00fdmi chodbi\u010dkami -ktor\u00e9 Bill u\u017e zrejme poznal- sa dostali a\u017e do z\u00e1hrady.<\/div>\n
Bola ve\u013ek\u00e1 a pln\u00e1 z\u00e1honov bielych kvetov, ktor\u00e9 pozoruhodne rozjas\u0148ovali noc. V\u0161ade inde v tomto ro\u010dnom obdob\u00ed bola zima a sneh, na tomto z\u00e1hadnom mieste to vyzeralo ako uprostred jari.<\/div>\n
Bill ho zatiahol pod ve\u013ek\u00fd ko\u0161at\u00fd strom a trpezlivo \u010dakal, k\u00fdm Tom s\u00e1m za\u010dne hovori\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem?“<\/div>\n
Bill prik\u00fdvol. Odkedy sem pri\u0161li, akoby sa zmenil. Akoby to bol niekto in\u00fd. Vyzeral st\u00e1le rovnako kr\u00e1sne ako ten star\u00fd Bill, tento Bill sa v\u0161ak spr\u00e1val od\u0165a\u017eito, tv\u00e1ril sa nerv\u00f3zne a v\u00fdbu\u0161ne. Nie\u010do nie je v poriadku. V\u00f4bec sem nemali chodi\u0165.<\/div>\n
„Nemali sme sem chodi\u0165. Bill, uvedomuje\u0161 si, \u017ee si n\u00e1s dvoch voviedol priamo do jamy levovej? Ten mu\u017e… nemohol si ma upozorni\u0165 sk\u00f4r, \u017ee tvoj star\u00fd zn\u00e1my je tvoj b\u00fdval\u00fd u\u010dite\u013e?“<\/div>\n
„T\u00fdm sa ale nemen\u00ed fakt, \u017ee potrebujeme jeho pomoc. On je jedin\u00fd up\u00edr, ktor\u00fd z\u00e1rove\u0148 ovl\u00e1da alch\u00fdmiu,“ tak\u017ee to o \u0148om hovorilo to diev\u010da, Ritta, vtedy v klube. „Bol to on, kto pomocou nej uzavrel a zape\u010datil hrobku najstar\u0161\u00edch a on je jedin\u00fd, kto ju m\u00f4\u017ee otvori\u0165.“<\/div>\n
„To nie je pravda. Po\u010dul si predsa, \u010do povedal: Sebastian na\u0161iel in\u00fd sp\u00f4sob.“<\/div>\n
„Ale taktie\u017e som po\u010dul, \u017ee mu to ist\u00fd \u010das trvalo. My nem\u00e1me \u010das, Tom.“<\/div>\n
„A ty si mysl\u00ed\u0161, \u017ee n\u00e1m len tak pom\u00f4\u017ee? Ur\u010dite zato bude nie\u010do chcie\u0165. Jemu ur\u010dite nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010di Najstar\u0161\u00ed bud\u00fa \u017ei\u0165 alebo nie. Boj\u00edm sa, \u017ee da\u0148 bude vysok\u00e1.“<\/div>\n
„On je predsa ten, ktor\u00e9mu zni\u010dili \u017eivot.“<\/div>\n
„Nezd\u00e1 sa mi, \u017eeby ho t\u00e1 minulos\u0165 nejak zauj\u00edmala. Vyzer\u00e1 sk\u00f4r, \u017ee je celkom nad\u0161en\u00fd moment\u00e1lnou situ\u00e1ciou.“<\/div>\n
„Vol\u00e1 ma William, Tom. On je jedin\u00fd, kto ma oslovuje moj\u00edm star\u00fdm \u013eudsk\u00fdm menom. Priam lipne na minulosti.“ William, Billy, Bill… a zas William…<\/div>\n
„Na minulosti s tebou! Tebe sn\u00e1\u010f nedoch\u00e1dza, o \u010do sa bude pok\u00fa\u0161a\u0165? \u017de \u0165a -teraz, ke\u010f si mu s\u00e1m vliezol do r\u00fak- bude chcie\u0165 dosta\u0165 nasp\u00e4\u0165? Vid\u00edm ako sa na teba pozer\u00e1. Akoby ste st\u00e1le boli…“ milenci. Nechcel to vyslovi\u0165 nahlas.<\/div>\n
„Upokoj sa. Zajtra odtia\u013eto odch\u00e1dzame.“<\/div>\n
„Ale on p\u00f4jde s nami.“<\/div>\n
„To nie je ist\u00e9. Je pr\u00edli\u0161 siln\u00fd. Nedok\u00e1\u017eem sa mu dosta\u0165 do hlavy a pre\u010d\u00edta\u0165 jeho my\u0161lienky. Nem\u00e1m po\u0148atia, ako sa rozhodne.“<\/div>\n
„Netvrdil si n\u00e1hodou, \u017ee on je jedin\u00fd, kto n\u00e1m m\u00f4\u017ee po-…“<\/div>\n
„Pst,“ Bill mu prilo\u017eil ruku na \u00fasta. Ktosi prich\u00e1dza. Tom tekal poh\u013eadom zo strany na stranu a odrazu sa priamo pred nimi zaleskol z\u00e1voj strieborn\u00fdch v\u00edl\u00edch vlasov.<\/p>\n<\/div>\n
Bill ho pustil a ust\u00fapil o krok od neho.<\/p>\n<\/div>\n
Belas\u00e9* o\u010di bl\u00fdskli poh\u013eadom presne na to miesto ved\u013ea Toma.<\/div>\n
„Prekr\u00e1sna noc,“ prehovoril le\u017e\u00e9rnym t\u00f3nom. Tom sa z toho hlasu c\u00edtil by\u0165 om\u00e1men\u00fd.<\/div>\n
Vedel, \u017ee tie slov\u00e1 neboli ur\u010den\u00e9 jemu a tak rad\u0161ej ml\u010dal. Pozrel na Billa, ten neodpovedal.<\/div>\n
Lyssander sa provokat\u00edkvne usmial. „Mysl\u00edm, Tom, \u017ee by si sa mal vr\u00e1ti\u0165 do svojej izby,“ nesp\u00fa\u0161\u0165al o\u010di z Billa.<\/div>\n
Tomove nohy sa dali do kroku bez toho, aby to s\u00e1m chcel. „Nie,“ za\u0165al p\u00e4ste a prem\u00e1hal sa, aby zastavil. S n\u00e1mahou sa oto\u010dil sp\u00e4\u0165. „Zostanem tu,“ prehovoril pevn\u00fdm hlasom. V\u0161imol si, \u017ee Bill a Lyssander stoja st\u00e1le na rovnak\u00fdch miestach, no o\u010dami sa pri\u0165ahovali ako magnety. Bolo by mo\u017en\u00e9, \u017eeby Lyssandrova moc p\u00f4sobila aj na Billa a preto sa teraz spr\u00e1va tak \u010dudne?<\/div>\n
„Posl\u00fachni ho, Tom. Cho\u010f,“ prehovoril k nemu Bill bez toho, aby na\u0148ho pozrel.<\/div>\n
„Neod\u00eddem!“<\/div>\n
„Cho\u010f!!!“<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa oto\u010dil a pomal\u00fdm krokom sa \u0161uchtal* sp\u00e4\u0165 do… hradu? Cel\u00fd \u010das, a\u017e k\u00fdm nepri\u0161iel ku vchodu, sa sna\u017eil nap\u00edna\u0165 u\u0161i, aby za\u010dul \u010dosi z ich rozhovoru, aby vedel, \u010do sa tam deje, no nepo\u010dul ni\u010d. V\u0161ade bolo podivn\u00e9 ticho.<\/div>\n
K\u00fdm vkro\u010dil dovn\u00fatra, zav\u00e1hal. Mal by sa vr\u00e1ti\u0165? Nie, videl, \u017ee je nev\u00edtan\u00fd. Za\u010d\u00ednal Lyssandra nen\u00e1vidie\u0165. Z\u00e1videl mu jeho moc, kr\u00e1su, bohatstvo, no najviac to, \u017ee je teraz s Billom osamote…<\/p>\n<\/div>\n
Vr\u00e1til sa do jeho a Billovej spolo\u010dnej komnaty a nerv\u00f3zne sa prech\u00e1dzal hore-dolu. Ru\u010di\u010dka starod\u00e1vnych kuku\u010dkov\u00fdch hod\u00edn sa u\u017e bl\u00ed\u017eila k polnoci a Bill sa e\u0161te nevr\u00e1til. Tom za\u010dal prepada\u0165 panike. Ke\u010f skuto\u010dne odbila polnoc, nap\u00e4to vykro\u010dil na chodbu. Poobzeral sa. Po Billovi ani stopy. Rozhodol sa, \u017ee ho p\u00f4jde h\u013eada\u0165. Vykro\u010dil… myslel si, \u017ee smerom do z\u00e1hrady, no nezastavil sa ani pri odbo\u010dke do tajnej chodbi\u010dky, ani pri schodisku. Pokra\u010doval v ch\u00f4dzi, nohy ho sam\u00e9 niesli a on to nevedel zastavi\u0165. A\u017e ke\u010f kr\u00e1\u010dal \u0161irokou chodbou s \u010derven\u00fdm kobercom, uvedomil si, kam vlastne mieri, a \u017ee je to ten najhl\u00fapej\u0161\u00ed n\u00e1pad. No aj tak nedok\u00e1zal zastavi\u0165.<\/div>\n
A\u017e pri vysok\u00fdch dver\u00e1ch na konci chodby sa jeho nohy zastavili. Bol presved\u010den\u00fd o tom, \u017ee presne vie, \u010do, alebo kto je za t\u00fdmi dverami. Mal chu\u0165 od\u00eds\u0165.<\/div>\n
Vedel, \u017ee to nie je spr\u00e1vne u\u017e vtedy, ke\u010f sa jeho ruka bl\u00ed\u017eila ku k\u013eu\u010dke, ke\u010f op\u00e4\u0165 proti svojej v\u00f4li vykro\u010dil vpred… ale skuto\u010dne sa nemohol zastavi\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Dvere sa potichu otvorili a on opatrne vst\u00fapil do miestnosti osvetlenej mihotav\u00fdm svetlom krbov\u00e9ho oh\u0148a.<\/div>\n
Pri okne sa zablysli striebrist\u00e9 pramienky.<\/p>\n<\/div>\n
Vedel to.<\/p>\n<\/div>\n
„\u010cakal som \u0165a,“ prehovoril Lyssander zamatov\u00fdm hlasom, no z jeho t\u00f3nu prebiehali zimomriavky po chrbte.<\/div>\n
„Kde je Bill?“<\/div>\n
„Predpokladal som, \u017ee teraz u\u017e je s tebou.“<\/div>\n
Nie je mo\u017en\u00e9, aby sa minuli!<\/div>\n
„Ak si mu nie\u010do urobil…“<\/div>\n
„Nebu\u010f smie\u0161ny,“ za\u0161k\u013eabil sa. „Mo\u017eno sa kone\u010dne spam\u00e4tal a utiekol od teba,“ pre\u0161iel k mal\u00e9mu konferen\u010dn\u00e9mu stol\u00edku, na ktorom st\u00e1la f\u013ea\u0161a v\u00edna.<\/div>\n
Pozrel na \u0148u, potom na Toma. Tom pokr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Tak nie,“ mykol plecami a otvoril f\u013ea\u0161u.<\/p>\n<\/div>\n
Miestnos\u0165ou sa znovu rozniesla t\u00e1 zn\u00e1ma sladk\u00e1, \u017eelezit\u00e1 v\u00f4\u0148a. To, \u010do si pr\u00e1ve nalieval do poh\u00e1ra, nebolo v\u00edno…<\/div>\n
„Zvr\u00e1ten\u00e9,“ Tom upieral poh\u013ead na f\u013ea\u0161u.<\/div>\n
„Aj tak viem, \u017ee tie\u017e t\u00fa\u017ei\u0161 po krvi,“ usmial sa Lyssander a odpil z poh\u00e1ra. Biele bezkrvn\u00e9 pery sa razom zafarbili do\u010dervena. Zmyselne si ich pre\u0161iel jazykom.<\/div>\n
Mal pravdu. On skuto\u010dne t\u00fa\u017eil po krvi, ale nie takto. Rad\u0161ej by sa nechal vyhladova\u0165…<\/div>\n
„Nem\u00e1m pravdu? Chce\u0161 sa napi\u0165,“ \u010falej ho provokoval.<\/div>\n
Tom zat\u00ednal p\u00e4ste prich\u00e1dzaj\u00facim hnevom.<\/div>\n
Lyssander pre\u0161iel p\u00e1r krokov a posadil sa na pohovku ne\u010faleko krbu. Op\u00e4\u0165 sa zah\u013eadel na Toma.<\/div>\n
„Je tak \u013eahk\u00e9 v tebe \u010d\u00edta\u0165. No jednu vec nepochop\u00edm. Ty mi ju ale ur\u010dite r\u00e1d objasn\u00ed\u0161,“ vykrivil k\u00fatiky a Tomove nohy sa op\u00e4\u0165 pohli… smerom k nemu. Kr\u00e1\u010dal k pohovke ako bezduch\u00e1 b\u00e1bka na \u0161pag\u00e1tikoch a nevedel, ako zastavi\u0165.<\/div>\n
V\u017edy, ke\u010f sa o to pok\u00fa\u0161al, hrozne to bolelo. Akoby mu ktosi trhal telo na k\u00fasky. No nevzd\u00e1val boj, a\u017e k\u00fdm nest\u00e1l tesne pred Lyssandrom.<\/p>\n<\/div>\n
Ten k nemu vzhliadol, s v\u00e1\u017enym v\u00fdrazom si ho prezeral. Zrazu sa usmial. „A teraz mi povedz: \u010co ho na tebe tak pri\u0165ahuje?“ sk\u00famal Toma poh\u013eadom a jemu z toho po tele prebiehali zimomriavky.<\/div>\n
Neodpovedal. H\u013eadel na\u0148ho nen\u00e1vistn\u00fdm poh\u013eadom, mo\u017eno aj trochu vystra\u0161en\u00fdm z toho, \u017ee nevedel, \u010do sa bude dia\u0165.<\/div>\n
Lyssander ho \u010falej sk\u00famal, prstami si zamyslene prech\u00e1dzal po brade. Odrazu k nemu natiahol ruku a prstom mu pokynul, aby sa k nemu sklonil.<\/div>\n
Toma \u010dosi bez varovania stiahlo na kolen\u00e1. Nemohol sa s\u00e1m ani pohn\u00fa\u0165.<\/div>\n
Lyssander sa k nemu naklonil, a\u017e Toma na tv\u00e1ri ovanul jeho studen\u00fd dych.<\/div>\n
„Tie o\u010di pozn\u00e1m. Presne viem, kto si. A on mi vravel, \u017ee som \u00fachyl. Ak\u00e1 ir\u00f3nia,“ dlh\u00fd necht ukazov\u00e1\u010dika obkreslil jeho \u010de\u013eus\u0165. „\u010c\u00edm to asi je? Ty mi to nepovie\u0161, \u017ee?“<\/p>\n<\/div>\n
Tom by mu povedal v\u0161etko \u010do vie, keby to znamenalo, \u017ee mu d\u00e1 pokoj. Ale on s\u00e1m nikdy nech\u00e1pal, pre\u010do si Billova priaze\u0148 vybrala pr\u00e1ve jeho.<\/div>\n
Lyssander si ho za golier* pritiahol trochu bli\u017e\u0161ie. „Ale len hlbok\u00e9 o\u010di nesta\u010dia,“ pohladil ho chladnou rukou po l\u00edci, „vyzer\u00e1\u0161 tak nevinne, nesk\u00fasene. Je to vzru\u0161uj\u00face,“ uchechtol sa a sk\u013azol prstami na jeho krk. „Ako asi chut\u00ed\u0161?“ Tom si znovu v pr\u00edtomnosti up\u00edra pripadal, ako na nejakej v\u00fdstave, kde ho len hodnotia a zapisuj\u00fa mu „plus“ alebo „m\u00ednus“.<\/p>\n<\/div>\n
Ostr\u00fd necht sa nemilosrdne zaryl pod jeho ko\u017eu, za\u0161t\u00edpalo to a on c\u00edtil, ako mu po krku stek\u00e1 kvapka vlastnej krvi. „Vonia\u0161 l\u00e1kavo.“<\/div>\n
Chcel mu nato nie\u010do poveda\u0165, namieta\u0165, ale sk\u00f4r, ako stihol svoje slov\u00e1 vyslovi\u0165, bled\u00e9 pery sa prisali na jeho krk a n\u00edm prebehla vlna vzru\u0161enia. Nie tak\u00e1, ako ke\u010f to spravil Bill. Tieto \u00fasta boli mraziv\u00e9, neboli tak ne\u017en\u00e9, no jeho telo reagovalo takmer s rovnakou t\u00fa\u017ebou.<\/div>\n
Zaklonil hlavu, aby mal Lyssander k jeho krku lep\u0161\u00ed pr\u00edstup. Za\u010d\u00ednal sa sam\u00fdm vzru\u0161en\u00edm trias\u0165 a prem\u00e1hal sa, aby nezastenal.<\/div>\n
Odrazu \u013eadov\u00e9 pery zmizli z jeho krku a Lyssander so spokojn\u00fdm vrnen\u00edm znovu prech\u00e1dzal jeho \u010de\u013eus\u0165. Presunul sa k jeho \u00fastam a a\u017e ke\u010f zhryzol jeho spodn\u00fa peru, Tom akoby sa prebral z tranzu.<\/p>\n<\/div>\n
„Dos\u0165! Presta\u0148!“<\/div>\n
Ten svetlovlas\u00fd diabol ho v\u0161ak nepo\u010d\u00faval. Sta\u010dil jedin\u00fd poh\u013ead a Tomove pery stuhli, akoby boli z kame\u0148a. Nemohol nimi ani pohn\u00fa\u0165, nemohol rozpr\u00e1va\u0165.<\/div>\n
„Hm, vravel si nie\u010do?“ naklonil hlavu na stranu.<\/div>\n
Znovu sa oprel dozadu, odpil si z poh\u00e1ra.<\/div>\n
Akoko\u013evek ho Tom v tej chv\u00edli nen\u00e1videl, musel pozorova\u0165 jeho pery, ako sa dot\u00fdkaj\u00fa \u010dervenej tekutiny, jeho spokojn\u00fd v\u00fdraz, ke\u010f na jazyku uc\u00edtil prv\u00fa kvapku… Aj ke\u010f ho u\u017e jeho kr\u00e1sa neuchvacovala tak, ako ke\u010f ho prv\u00fd kr\u00e1t videl, jeho zjav pre Toma predstavoval \u010d\u00edry odvar toho, \u010domu hovoril up\u00edr. Ten, ktor\u00fd bezcie\u013ene prelieva \u013eudsk\u00fa krv, niekto, z koho permanentne s\u00e1la chlad a strach, jeho krutos\u0165 nepozn\u00e1 medze, je sebeck\u00fd no vzne\u0161en\u00fd a ve\u013emi kr\u00e1sny. Temn\u00fd a zmyseln\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
Lyssander sa k nemu naklonil a jazykom sa dotkol jeho merav\u00fdch \u00fast. Tomovi do o\u010d\u00ed vh\u0155kli slzy z\u00fafalstva, ke\u010f za\u010dal bozk\u00e1va\u0165 jeho nehybn\u00e9 pery.<\/div>\n
„Za\u010d\u00ednam tomu prich\u00e1dza\u0165 na chu\u0165,“ \u0161epkal mu Lyssander zastret\u00fdm hlasom a rukou hladil jeho hru\u010f cez l\u00e1tku tri\u010dka. „Mo\u017eno sa mu p\u00e1\u010di tvoje telo. R\u00e1d sa na\u0148 pozriem,“ pokra\u010doval t\u00fa\u017eobne a Tom si bez okolkov vyzliekol tri\u010dko. Op\u00e4\u0165 zostal nehybne k\u013ea\u010da\u0165 pri jeho noh\u00e1ch, len s r\u00fdchlo sa dv\u00edhaj\u00facu hru\u010fou.<\/div>\n
Belas\u00e9 o\u010di zahoreli mraziv\u00fdm plame\u0148om.<\/div>\n
\u010co by nato asi povedal Bill, keby toto videl?<\/div>\n
Zhrozene pozoroval, ako studen\u00e9 bled\u00e9 ruky mapuj\u00fa jeho telo a on s t\u00fdm nem\u00f4\u017ee ni\u010d robi\u0165, len nato bezmocne prihliada\u0165. Bezmocne?<\/p>\n<\/div>\n
„Nie! Nechaj ma!“ vykr\u00edkol vo chv\u00edli, ke\u010f Lyssander sk\u00famal pracku* jeho opasku, a chcelo sa mu kri\u010da\u0165 \u010falej od bolesti, lebo ka\u017ed\u00e9 slovo mu trhalo telo na kusy.<\/div>\n
Lyssander sa stiahol. Opret\u00fd o operadlo pohovky obozretne sledoval Tomovo utrpenie.<\/div>\n
„Si silnej\u0161\u00ed, ako som si myslel,“ poznamenal prekvapene, „ale na m\u0148a si st\u00e1le pr\u00edli\u0161 slab\u00fd,“ znovu sa u\u0161krnul.<\/div>\n
Nie! U\u017e ho viac nebude ovl\u00e1da\u0165! Odol\u00e1! Odol\u00e1 akejko\u013evek bolesti, u\u017e len preto, \u017ee v opa\u010dnom pr\u00edpade by mohol Billovi ve\u013emi ubl\u00ed\u017ei\u0165. Nechce mu u\u017e ubl\u00ed\u017ei\u0165!<\/p>\n<\/div>\n
„Tom! Vypadni od neho, Lyssander!“ pr\u00e1ve Bill sa ako z\u00e1zrakom objavil vo dver\u00e1ch.<\/div>\n
„Lyssander? Kedysi si ma volal kraj\u0161ie,“ u\u0161krnul sa \u00falisne a op\u00e4\u0165 zobral do ruky svoj nedopit\u00fd poh\u00e1r.<\/div>\n
Akon\u00e1hle Tomovo telo prestalo ovl\u00e1da\u0165 to k\u00fazlo a aj pocit neznesite\u013enej ag\u00f3nie pominul, schmatol zo zeme svoje tri\u010dko a vy\u0161tartoval ku dver\u00e1m. C\u00edtil sa ako zbabelec, \u017ee utek\u00e1, ale v tej chv\u00edli in\u00fa mo\u017enos\u0165 nevidel. Zastavil sa pri dver\u00e1ch a \u010dakal na Billa, ktor\u00fd e\u0161te chv\u00ed\u013eu Lyssandra prepa\u013eoval poh\u013eadom, potom sa oto\u010dil a pomal\u00fdm krokom nasledoval Toma ku dver\u00e1m.<\/p>\n<\/div>\n
„E\u0161te nie\u010do,“ prehovoril Lyssander a oni sa obaja zastavili. „Oce\u0148ujem tvoju silu odola\u0165 mojej moci,“ Tom c\u00edtil na chrbte jeho prenikav\u00fd poh\u013ead. „Prezrad\u00edm ti tajomstvo, \u017ee to e\u0161te nikto pred tebou nedok\u00e1zal. Ani William nie,“ dodal \u0161kodoradostne.<\/p>\n<\/div>\n
\u00fa\u0161krn – \u00fa\u0161klebek<\/strong><\/div>\n
belas\u00fd – modr\u00fd<\/strong><\/div>\n
\u0161uchtal – \u0161oural<\/strong><\/div>\n
golier – l\u00edmec<\/strong><\/div>\n
pracku – sponu<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
Klikni na novou anketu, d\u00edk J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Ten Lyssander? Tom za\u0165al zuby. Myslel, \u017ee skuto\u010dne po\u010duje, ako mu v \u017eil\u00e1ch buble krv -napriek tomu, \u017ee okolo seba poci\u0165oval zn\u00e1my chlad vlastn\u00e9ho rozru\u0161enia. Nevedel, na koho svoj hnev obr\u00e1ti\u0165 sk\u00f4r. \u010ci na Billa, ktor\u00fd mu zatajil, kam skuto\u010dne<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14457","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14457","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14457"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14457\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14457"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14457"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14457"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}