{"id":14511,"date":"2009-05-15T18:30:00","date_gmt":"2009-05-15T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14478"},"modified":"2009-05-15T18:30:00","modified_gmt":"2009-05-15T17:30:00","slug":"the-vampire-story-10","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/15\/the-vampire-story-10\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 10."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Hmmm…10. \u010das\u0165… myslela som, \u017ee pri takomto \u010d\u00edsle budem kon\u010di\u0165… a v skuto\u010dnosti k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd pr\u00edbeh, hlavn\u00e1 \u010das\u0165 za\u010d\u00edna a\u017e teraz… je naozaj sranda p\u00edsa\u0165 tak\u00fa dlh\u00fa ff… hlavne v\u010faka \u013eu\u010fom, ktor\u00ed ju \u010d\u00edtaj\u00fa xD<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Ich cesta do Ruska trvala u\u017e p\u00e4\u0165 dn\u00ed a Tom za\u010d\u00ednal ma\u0165 pocit, \u017ee je sn\u00e1\u010f nekone\u010dn\u00e1. Navy\u0161e cestovanie za d\u0148a -akoko\u013evek boli ich pl\u00e1\u0161te hrub\u00e9 a nepreniknute\u013en\u00e9- ich vy\u010derp\u00e1valo \u010doraz viac a tak museli robi\u0165 \u010dast\u00e9 zast\u00e1vky. Tak\u017ee ke\u010f neuh\u00e1\u0148ali hust\u00fdm tmav\u00fdm lesom, alebo si z \u013eud\u00ed nerobili dobrovo\u013en\u00fdch darcov krvi, tak niekde za\u0161it\u00ed odpo\u010d\u00edvali. Tak \u010di onak, bola to nudn\u00e1, jednotv\u00e1rna cesta. Po p\u00e1r d\u0148och u\u017e ani nevn\u00edmal, kde sa moment\u00e1lne nach\u00e1dzaj\u00fa, preto\u017ee v\u0161ade boli stromy rovnako vysok\u00e9, rovnako bl\u00edzko pri sebe.<\/div>\n
\u010co ho v\u0161ak ob\u010das rozpt\u00fdlilo bolo, \u017ee pri\u0161iel na Alanovu v\u00fdnimo\u010dn\u00fa vlastnos\u0165, ktor\u00fa mu ale ve\u013emi z\u00e1videl. Al toti\u017eto dok\u00e1zal splyn\u00fa\u0165 s prostred\u00edm a by\u0165 prakticky nevidite\u013en\u00fd a nepo\u010dute\u013en\u00fd. Kone\u010dne sa t\u00fdm vysvetlilo, pre\u010do sa v\u017edy ako blesk z jasn\u00e9ho neba objavil vo dver\u00e1ch a oni ho nepo\u010duli prich\u00e1dza\u0165. \u0160tvalo ho, \u017ee na svoju v\u00fdnimo\u010dn\u00fa schopnos\u0165 mus\u00ed \u010daka\u0165 tak dlho, no Bill ho st\u00e1le upokojoval, \u017ee je to len ot\u00e1zkou \u010dasu, k\u00fdm sa u\u0148ho objav\u00ed.<\/div>\n
\u010co ho v\u0161ak \u0161tvalo najviac, \u017ee s Billom na seba nemaj\u00fa v\u00f4bec \u010das. Ak sa doteraz domnieval, \u017ee je na \u0148om z\u00e1visl\u00fd, teraz si t\u00fdm bol stopercentne ist\u00fd. Vyu\u017e\u00edvali ka\u017ed\u00fa mal\u00fa chv\u00ed\u013eku, ka\u017ed\u00fa zast\u00e1vku na to, aby sa niekde skryli a boli spolu. No v\u017edy ke\u010f sa pok\u00fa\u0161ali o nie\u010do viac ako len vr\u00facne objatie a bozky, za\u010dalo to dvoma slovami: „Chcem \u0165a.“ a kon\u010dilo to troma: „Alan, ty idiot.“ V\u00fdkri\u010dn\u00edk, bodka. Ni\u010d viac.<\/p>\n<\/div>\n
\u010c\u00edm viac sa pribli\u017eovali k Rusku, t\u00fdm bolo vonku chladnej\u0161ie. Napovedal o tom aj sneh, ktor\u00fd padal celou ich cestou neust\u00e1le dvadsa\u0165\u0161tiri hod\u00edn denne. Mo\u017eno to bolo aj faktom, \u017ee jese\u0148 sa pomaly prehupla do zimy a tak bolo \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm \u013eah\u0161ie cestova\u0165 za d\u0148a, ke\u010f\u017ee obloha bola zatiahnut\u00e1 neprieh\u013eadn\u00fdmi bielymi mrakmi a slnko na nich nesvietilo priamo.<\/div>\n
Aj tak sa u\u017e nevedel do\u010dka\u0165, kedy bud\u00fa zase doma…<\/div>\n
Piate r\u00e1no cesty sa zlo\u017eili op\u00e4\u0165 v skal\u00e1ch na okraji lesa. Tomove neust\u00e1le n\u00e1mietky a pozn\u00e1mky o tom, \u017ee existuj\u00fa aj hoteli, neboli bran\u00e9 v \u00favahu, a tak u\u017e nespo\u010detn\u00fdkr\u00e1t zasp\u00e1val v \u00fakryte skaln\u00e9ho previsu len zabalen\u00fd v deke. C\u00edtil sa, akoby sa vr\u00e1tili do doby kamennej. Ve\u010f aj Neandert\u00e1lci si \u017eili lep\u0161ie.<\/div>\n
Nes\u0165a\u017eoval sa v\u0161ak dlho a po p\u00e1r min\u00fatach zaspal.<\/div>\n
\u010cosi ho za\u0161teklilo* na nose. Zavrtel sa v polosp\u00e1nku. Znovu ho to \u0161teklilo. Pokr\u010dil nosom a ohnal sa rukou po tom otravnom… nie\u010dom. Jeho dla\u0148 v\u0161ak narazila na \u010dosi tak trochu m\u00e4kk\u00e9, tak trochu tepl\u00e9, bol si ist\u00fd, \u017ee to, \u010do ho \u0161teklilo na nose, nebol \u017eiadny otravn\u00fd hmyz.<\/div>\n
\n
Otvoril o\u010di a nad n\u00edm sa s hran\u00fdm urazen\u00fdm v\u00fdrazom skl\u00e1\u0148al Bill.<\/div>\n
„Tak ja sa \u0165a sna\u017e\u00edm pekne zobudi\u0165, a dostanem za to facku.“ Tom sa pozrel na svoju ruku a do\u0161lo mu, \u017ee to do \u010doho narazila, bola Billova tv\u00e1r.<\/div>\n
Nedostal v\u0161ak \u0161ancu ospravedlni\u0165 sa, preto\u017ee Bill sa sklonil e\u0161te bli\u017e\u0161ie a vlepil mu ne\u017en\u00fd, celkom nevinn\u00fd bozk na dobr\u00e9 r\u00e1no. Pospr\u00e1vnosti by to v Tomovi nemalo vyvola\u0165 zdesenie, v\u0161ak?<\/div>\n
Ale ke\u010f\u017ee na svete existuj\u00fa krvsaj\u00faci up\u00edri, ni\u010d nie je po spr\u00e1vnosti a tak Tom v panike Billa od seba odstr\u010dil a vysko\u010dil na rovn\u00e9 nohy.<\/div>\n
„Uvidia n\u00e1s,“ \u0161epol na objasnenie a za\u010dal sa obzera\u0165 okolo.<\/div>\n
„Hanb\u00ed\u0161 sa za m\u0148a?“ nahodil Bill v\u00fdraz zbit\u00e9ho \u0161teniatka.<\/div>\n
„Nie, len… kde s\u00fa?“ znovu \u0161epkal.<\/div>\n
„Keiko-san zachytila stopu, a tak s Alanom sk\u00famaj\u00fa, kam ich a\u017e zavedie. S\u00fa r\u00fdchli, tak\u017ee nepotrv\u00e1 dlho, k\u00fdm sa vr\u00e1tia,“ odpovedal mu Bill nepochopite\u013ene taktie\u017e \u0161eptom, znovu prist\u00fapil k Tomovi, naklonil sa k nemu. „Nebudeme u\u017e dlho sami,“ a pobozkal ho naliehavej\u0161ie ako predt\u00fdm.<\/div>\n
„Nechce sa mi veri\u0165, \u017ee s\u00fa pre\u010d,“ \u0161epol Tom u\u017easle a vrhol sa na Billove pery s rovnakou naliehavos\u0165ou, rukami mu zach\u00e1dzal pod tri\u010dko.<\/div>\n
„P-po\u010dkaj,“ zastavil ho Bill popla\u0161ene.<\/div>\n
„Deje sa nie\u010do?“<\/div>\n
„Ja len… ch\u00fdbal si mi,“ s nevinn\u00fdm \u00fasmevom sklop\u00ed zrak.<\/div>\n
„Aj ty mne,“ pohladil ho po l\u00edci a u\u017e\u00edval si Billov odovzdan\u00fd v\u00fdraz. Znovu sa naklonil, aby ho pobozkal, tentokr\u00e1t pomaly a ne\u017ene.<\/div>\n
„Vie\u0161,“ za\u010dal Bill trochu nesmelo, „myslel som, \u017ee ti dnes porozpr\u00e1vam jeden pr\u00edbeh.“<\/p>\n<\/div>\n
Pr\u00edbeh? \u00c1no, Tom bol nato zvyknut\u00fd. Posledn\u00fdch p\u00e1r dn\u00ed mu Bill \u010dasto rozpr\u00e1val pr\u00edbehy o up\u00edroch. Zoza\u010diatku sa c\u00edtil ako mal\u00e9 die\u0165a, potom si v\u0161ak uvedomil, \u017ee Bill sa mu takto kone\u010dne sna\u017e\u00ed nie\u010do vysvetli\u0165. Objasni\u0165, ako to v tomto svete chod\u00ed. Z\u00edskal tak kopu vedomost\u00ed o \u010fal\u0161\u00edch \u00fa\u017easn\u00fdch v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch vlastnostiach, vie pribli\u017ene ako prebieha up\u00edrsky s\u00fad, ak\u00fdm \u017eivotom \u017eij\u00fa \u010distokrvn\u00ed up\u00edri, na\u010do sl\u00fa\u017ei Ve\u013ek\u00e1 rada a za\u010d\u00edna sa tro\u0161ku orientova\u0165 aj v po\u010detn\u00fdch pravidl\u00e1ch ich sveta. Navy\u0161e ho Bill uis\u0165oval, \u017ee v\u0161etko to, \u010do mu rozpr\u00e1va, sa skuto\u010dne stalo, a tak ho e\u0161te viac mrzelo, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edbehov kon\u010dila smutne; vyhnanstvom, alebo smr\u0165ou niekoho milovan\u00e9ho.<\/div>\n
„Pr\u00edbeh? Ak\u00fd?“ op\u00fdtal sa s detskou zvedavos\u0165ou.<\/div>\n
„No, mysl\u00edm, \u017ee je na\u010dase porozpr\u00e1va\u0165 ti nie\u010do o,“ op\u00e4\u0165 zav\u00e1hal, „mojej minulosti.“<\/div>\n
Tom si nebol ist\u00fd, \u010di mu pri Billovych slov\u00e1ch skuto\u010dne spadla s\u00e1nka*, v duchu ju v\u0161ak spustil a\u017e po zem.<\/div>\n
„Skuto\u010dne? Mysl\u00ed\u0161 to v\u00e1\u017ene?“<\/div>\n
„Iste\u017ee,“ usmial sa Bill nad jeho prekvapen\u00edm a potl\u00e1\u010dan\u00fdm nad\u0161en\u00edm. „Ale najsk\u00f4r… poviem ti in\u00fd pr\u00edbeh. Tie\u017e ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd. Bude to nadlho, tak si rad\u0161ej sprav pohodlie,“ posadil sa na deku.<\/div>\n
Tom sa pochybova\u010dne poobzeral. \u017de pohodlie.<\/div>\n
Nakoniec sa v\u0161ak zlo\u017eil ved\u013ea svojho u\u010dite\u013ea a hlavu mu polo\u017eil do lona. Po \u010dele ho pohladila l\u00e1skav\u00e1 dla\u0148 a on zavrel o\u010di, aby sa mohol s\u00fastredi\u0165 na Billovo rozpr\u00e1vanie.<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem za\u010da\u0165?“ sp\u00fdtal sa Bill a Tom len prik\u00fdvol na s\u00fahlas, o\u010di st\u00e1le zavret\u00e9. „Stalo sa to u\u017e ve\u013emi d\u00e1vno, ke\u010f e\u0161te neexistovali na\u0161e spolo\u010denstv\u00e1 a tie\u017e \u017eiadne pravidl\u00e1. V tom \u010dase e\u0161te Najstar\u0161\u00ed vystr\u00e1jali* po svete a riskovali odhalenie na\u0161ej existencie. Tak d\u00e1vno, \u017ee si to u\u017e mnoh\u00ed nepam\u00e4taj\u00fa, mu\u017e menom Lyssander miloval jednu \u017eenu. Chceli sa vzia\u0165, av\u0161ak ich rodiny s t\u00fdm nes\u00fahlasili.“<\/div>\n
„Ako R\u00f3meo a J\u00falia,“ uchechtol sa.<\/div>\n
„Nepreru\u0161uj,“ za\u0165ahal ho Bill za spleten\u00fd prame\u0148 vlasov.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d.“<\/div>\n
„Rozhodli sa teda, \u017ee spolu ute\u010d\u00fa.<\/div>\n
De\u0148 pred ich pl\u00e1novan\u00fdm \u00fatekom Lyssander hlboko v lese kontroloval tajn\u00e9 chodn\u00ed\u010dky, ktor\u00fdmi sa mali nepozorovane dosta\u0165 do susedn\u00e9ho mesta. Mal v\u0161ak smolu, preto\u017ee narazil na jedn\u00e9ho z Najstar\u0161\u00edch, ktor\u00fd bol pr\u00e1ve na love. \u017diadny \u010dlovek, akoko\u013evek mocn\u00fd, by proti okr\u00eddlenej be\u0161tii nemal najmen\u0161iu \u0161ancu.<\/div>\n
Stalo sa ale nie\u010do ne\u010dakan\u00e9 a neobvykl\u00e9. Nikto nevie, pre\u010do sa vtedy Najstar\u0161\u00ed nad Lyssandrom z\u013eutoval a nezabil ho. To, \u010do spravil, v\u0161ak bolo mo\u017eno e\u0161te hor\u0161ie. Zmaril jeho mo\u017enos\u0165 na \u0161\u0165astie a premenil ho na up\u00edra. Mo\u017eno zo zlomyse\u013enosti, mo\u017eno z \u010dist\u00e9ho rozmaru…<\/div>\n
trvalo dva mesiace, k\u00fdm bola Premena \u00fapln\u00e1 a Lyssander sa znovu prebral k \u017eivotu. Jeho \u017eivot sa v\u0161ak t\u00fdm okamihom zmenil. Vedel, \u017ee mus\u00ed h\u013eada\u0165. H\u013eada\u0165 niekoho, kto mu vysvetl\u00ed, \u010do sa s n\u00edm stalo. A aj na\u0161iel. Nie je podstatn\u00e9, kto to bol, nau\u010dil ho v\u0161ak v\u0161etko potrebn\u00e9 pre \u017eivot up\u00edra.<\/p>\n<\/div>\n
Trvalo cel\u00fd rok, k\u00fdm sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1til do svojho rodn\u00e9ho mesta pre svoju milovan\u00fa. Av\u0161ak ke\u010f pri\u0161iel, \u010dakalo ho ve\u013ek\u00e9 sklamanie a boles\u0165. Rodina toho diev\u010da\u0165a podlo vyu\u017eila jeho zmiznutie a okam\u017eite ju vydala za najbohat\u0161ieho \u0161\u013eachtica v meste.<\/div>\n
Na\u0161iel ju a aj ke\u010f si to nechcel prizna\u0165, z jeho kr\u00e1snej sn\u00fabenice zostala len utr\u00e1pen\u00e1 troska. Miloval ju v\u0161ak nato\u013eko, \u017ee st\u00e1le pom\u00fd\u0161\u013eal na \u00fatek. Ona jeho ponuku prijala, dokonca bola ochotn\u00e1 opusti\u0165 svojho mu\u017ea a dve pr\u00e1ve naroden\u00e9 deti. Bola schopn\u00e1 kv\u00f4li nemu v\u0161etko zahodi\u0165. Nenud\u00edm \u0165a?“<\/div>\n
„Nie,“ otvoril o\u010di, „\u010co sa stalo potom?“<\/div>\n
„Jednu noc sa spolu chystali utiec\u0165, ale jej rodina ich prichytila a oboch ich pri \u00fateku zabili.“<\/div>\n
„Oboch?“<\/div>\n
„Psst. Nedok\u00e1zali znies\u0165 zradu. Oboch ich pochovali v neozna\u010den\u00fdch hroboch, aby sa nikto ni\u010d nedozvedel. Ofici\u00e1lne to bolo \u0161ialenstvo, \u010do zabilo jeho L\u00e1sku. V\u0161etci predsa vedeli, v akom psychickom stave sa nach\u00e1dzala posledn\u00fd rok.<\/div>\n
Lyssander sa v\u0161ak za p\u00e1r dn\u00ed zotavil zo zranen\u00ed, opustil svoj hrob a vr\u00e1til sa, aby pomstil smr\u0165 svojej Milovanej. Zabil cel\u00fa jej zlomyse\u013en\u00fa rodinu, man\u017eela. Na\u017eive nechal jedine jej dve novoroden\u00e9 deti. Asi to bolo len zo zlomyse\u013enosti, mo\u017eno z \u013e\u00fatosti nad neviniatkami.<\/div>\n
Pomsta mu v\u0161ak nepriniesla \u017eiadnu \u00fa\u013eavu a tak bol ods\u00faden\u00fd naveky trpie\u0165 nad jej hrobom…“<\/div>\n
„\u010eal\u0161\u00ed smutn\u00fd pr\u00edbeh,“ poznamenal a otvoril o\u010di. Pozrel na Billovu tv\u00e1r.<\/div>\n
„Vyzer\u00e1\u0161 unavene a… ustarane,“ zhodnotil.<\/div>\n
„Spomienky.“<\/div>\n
„M\u00e1 sn\u00e1\u010f s tebou tento pr\u00edbeh \u010dosi spolo\u010dn\u00e9?“<\/div>\n
Bill si povzdychol. „Teraz ti poviem in\u00fd pr\u00edbeh: boli sme s bratom e\u0161te mal\u00ed, ke\u010f sme pri\u0161li o rodi\u010dov.“<\/div>\n
„Ty si mal brata?“ znovu mu do toho sko\u010dil.<\/div>\n
„\u00c1no,“ usmial sa Bill a trochu sk\u00famavo sa na\u0148ho zah\u013eadel. „Vie\u0161, u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie som si v\u0161imol to, \u010do v ten ve\u010der poznamenala Keiko-san. M\u00e1\u0161 jeho o\u010di.“<\/div>\n
„Mus\u00ed ti ch\u00fdba\u0165.“<\/div>\n
„Bol to najbli\u017e\u0161\u00ed \u010dlovek, ak\u00e9ho som za \u017eivota mal. T\u00fdm som si ist\u00fd. Miloval som ho. Nie ako teba. Tak\u00fdm t\u00fdm bratsk\u00fdm sp\u00f4sobom. On bol najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia osoba v mojom \u017eivote a mysl\u00edm, \u017ee to vn\u00edmal rovnako,“ Bill zasnene h\u013eadel do dia\u013eky, ponoren\u00fd v spomienkach.<\/div>\n
„Povedz mi viac,“ vyz\u00fdval ho.<\/div>\n
„Vychov\u00e1val n\u00e1s otcov brat a ke\u010f\u017ee sme boli jedin\u00fdmi dedi\u010dmi n\u00e1\u0161ho rodinn\u00e9ho majetku, dos\u0165 sa \u010dudujem*, \u017ee sme obaja zostali na\u017eive tak dlho. Predsa len bezbrann\u00e9 deti… bolo by \u013eahk\u00e9 sa n\u00e1s zbavi\u0165 a zhrabn\u00fa\u0165 majetok. Mysl\u00edm v\u0161ak, \u017ee str\u00fdko sk\u00f4r vy\u010dk\u00e1val.<\/div>\n
Zo svojho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota \u0161\u013eachtica si toho ve\u013ea nepam\u00e4t\u00e1m. Predsa len s\u00fa to storo\u010dia, \u010do som bol \u010dlovekom. Pam\u00e4t\u00e1m si v\u0161ak posledn\u00fd rok \u017eivota a o tom ti m\u00f4\u017eem porozpr\u00e1va\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Ke\u010f sme dosiahli dospelosti, m\u00f4j brat, ako star\u0161\u00ed z dvoj\u010diat, prebral spr\u00e1vu nad rodinn\u00fdm majetkom. O\u017eenil sa, no aj tak mi st\u00e1le povo\u013eoval b\u00fdva\u0165 spolu s jeho rodinou v na\u0161om s\u00eddle. Pam\u00e4t\u00e1m si na\u0161e dlh\u00e9 no\u010dn\u00e9 rozhovory…“ znovu zasnene h\u013eadel do dia\u013eky.<\/div>\n
„A \u010do ty? Nikdy od teba nikto nechcel, aby si sa o\u017eenil? Tvoja rodina?“ udivene sa Billa op\u00fdtal. Vedel \u010doto o star\u00fdch zvykoch. Bolo pravidlom, \u017ee \u0161\u013eachtick\u00e9 rodiny sa zas\u013eubovali vo ve\u013emi mladom veku.<\/div>\n
„Jedinou mojou skuto\u010dnou rodinou bol m\u00f4j brat. A on mi nikdy ni\u010d tak\u00e9 nenavrhoval. Vedel, \u017ee som nikdy nejak horlivo net\u00fa\u017eil po \u017een\u00e1ch a man\u017eelstvo by pre m\u0148a znamenalo rovnak\u00fa klietku ako pre\u0148ho. Vedel som, \u017ee mu ch\u00fdba sloboda, ale zdal sa by\u0165 \u0161\u0165astn\u00fd.“<\/div>\n
„A \u010do bolo \u010falej?“<\/div>\n
„Aby sa stal skuto\u010dne p\u00e1nom svojho domu, potreboval od kr\u00e1\u013ea splnomocnenie, dekr\u00e9t o vlastn\u00edctve, potvrdenie svojho p\u00f4vodu. Bolo a\u017e podozriv\u00e9, \u017ee presne dva t\u00fd\u017edne pred t\u00fdm, \u010do sa cel\u00e1 t\u00e1to z\u00e1le\u017eitos\u0165 mala uskuto\u010dni\u0165, m\u00f4j brat ochorel a nemohol vsta\u0165 z l\u00f4\u017eka. Som si ist\u00fd, \u017ee to bola str\u00fdkova pr\u00e1ca. Namiesto brata som sa mal teda ku Kr\u00e1\u013eovi vybra\u0165 ja. Vyrazil som, av\u0161ak do cie\u013ea som nedorazil. Cestou ma prepadli a zajali, uniesli… nazvi to ako chce\u0161, no jednoducho som padol do r\u00fak up\u00edrov.<\/div>\n
Neviem, pre\u010do si vybrali pr\u00e1ve m\u0148a a doteraz mi to nikto z Rady Star\u0161\u00edch nechce poveda\u0165, ale spravili zo m\u0148a prv\u00e9ho Str\u00e1\u017ecu a z\u00e1rove\u0148… ale to je u\u017e in\u00fd pr\u00edbeh.“<\/div>\n
Porozpr\u00e1va\u0161 mi ho?“ znovu otvoril o\u010di.<\/div>\n
„\u010coskoro,“ usmial sa na\u0148ho Bill a prstami prech\u00e1dzal po jeho tv\u00e1ri. „Moja premena nebola dlh\u00e1, ale bolo to asi to najbolestivej\u0161ie, \u010do som kedy za\u017eil. Ka\u017ed\u00fa sekundu som si \u017eelal, aby som u\u017e umrel, aby to skon\u010dilo,“ nachv\u00ed\u013eu sa odml\u010dal a Tom dostal pr\u00edle\u017eitos\u0165 zase sa do toho vmie\u0161a\u0165.<\/div>\n
„Pre\u010do si ja svoju premenu nepam\u00e4t\u00e1m?“<\/div>\n
„Neviem, je to zvl\u00e1\u0161tne. Ako ve\u013ea vec\u00ed na svete. A u\u017e ma nepreru\u0161uj, lebo to nedopoviem.“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, pokra\u010duj. Som zvedav\u00fd,“ znovu zavrel o\u010di a sna\u017eil sa vr\u00e1ti\u0165 duchom do deja.<\/div>\n
„Ke\u010f som sa prebral, c\u00edtil som sa hrozne a nevedel som, \u010do sa so mnou stalo. Ako prv\u00e9 ma v\u0161ak napadlo, \u017ee sa mus\u00edm vr\u00e1ti\u0165 domov, aby sa o m\u0148a brat neb\u00e1l.<\/p>\n<\/div>\n
No ke\u010f som sa vr\u00e1til, zistil som, \u017ee to, \u010doho som sa tajne ob\u00e1val, sa stalo realitou. Medzi\u010dasom m\u00f4j brat pod\u013eahol chorobe. Neboli vtedy tak\u00e9 lieky a ja by som mu tie\u017e nedok\u00e1zal pom\u00f4c\u0165, ale aj tak ma nesmierne \u017eralo, \u017ee som nebol pri \u0148om, ke\u010f to potreboval.<\/div>\n
Cel\u00fd n\u00e1\u0161 majetok medzi\u010dasom padol do r\u00fak m\u00f4jmu str\u00fdkovi a ja som vedel, \u017ee ak zostanem doma, nepotrv\u00e1 dlho a bude sa chcie\u0165 zbavi\u0165 aj m\u0148a. Nebol som si v\u0161ak ist\u00fd t\u00fdm, \u010di chcem pre\u017ei\u0165. M\u00f4j \u017eivot sa stal pr\u00e1zdnym. Chv\u00ed\u013eu potom som zistil k\u00fdm som, \u010d\u00edm som sa stal a v tom okamihu som to za\u010dal nen\u00e1vidie\u0165. Nen\u00e1videl som seba. Svojmu nov\u00e9mu \u017eivotu som d\u00e1val za vinu bratovu smr\u0165. Ut\u00e1pal som sa v z\u00fafalstve, sna\u017eil som sa nemyslie\u0165. Naozaj mi na ni\u010dom nez\u00e1le\u017ealo. Cel\u00e9 dni som len prefl\u00e1moval nezastavoval som sa \u010dasto, aby som nemusel myslie\u0165. Vtedy som spoznal aj Sai a Meyi. Boli len jedny z mnoh\u00fdch, ktor\u00e9 mi pom\u00e1hali zabudn\u00fa\u0165 na \u017eivot, \u017ee existujem a ako ma to bol\u00ed.“ Tom stisol Billovu ruku. Bolo mu \u013e\u00fato, \u010d\u00edm v\u0161etk\u00fdm si musel prejs\u0165. Naozaj si nemyslel, \u017ee m\u00e1 za sebou tak\u00fdto \u017eivot.<\/div>\n
„A \u010falej?“ nab\u00e1dal ho k rozpr\u00e1vaniu, ke\u010f u\u017e sa Bill netv\u00e1ril, \u017ee sa chyst\u00e1 pokra\u010dova\u0165.<\/div>\n
„\u010ealej? Mysl\u00edm… spravil som najv\u00e4\u010d\u0161iu chybu, ak\u00fa si pam\u00e4t\u00e1m… na\u0161iel som si u\u010dite\u013ea. Vlastne on si na\u0161iel m\u0148a.<\/p>\n<\/div>\n
Bolo to raz, ke\u010f som sa vr\u00e1til domov. Raz za \u010das som to robil. Len tak z v\u00fdsmechu, aby som str\u00fdkovi pripomenul, \u017ee b\u00fdva v mojom dome. Aj ke\u010f sa v\u0161emo\u017ene sna\u017eil popiera\u0165 ak\u00fako\u013evek spojitos\u0165 v jeho \u017eivote so mnou. Mal som proste dobr\u00fd pocit z toho, ke\u010f som videl ako sa zatv\u00e1ril zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f ma zbadal*. C\u00edtil ku mne odpor, mo\u017eno sa aj trochu b\u00e1l. To ma te\u0161ilo. Ale inak ma tam ni\u010d ne\u010dakalo. St\u00e1le som prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do bude zajtra, ako to pre\u017eijem… vravel som si, \u017ee mus\u00edm vydr\u017ea\u0165. Ale len tak pre\u010dk\u00e1va\u0165 cel\u00fa ve\u010dnos\u0165? Preto som st\u00e1le \u010dastej\u0161ie rozm\u00fd\u0161\u013eal, ako to ukon\u010di\u0165.<\/div>\n
Jedn\u00e9ho ve\u010dera som v na\u0161ej z\u00e1hrade sedel pod stromom, pozoroval som hviezdy, rozhodnut\u00fd po\u010dka\u0165 tam do r\u00e1na na slnko,“ Tom si spomenul \u017ee presne na to myslel, ke\u010f zistil, \u010do sa stalo s jeho rodinou. E\u0161te viac stisol Billovu ruku a sna\u017eil sa nemyslie\u0165 na to, \u010do by bolo, keby ho nepoznal.<\/div>\n
„Bol som si \u00faplne ist\u00fd, \u017ee u\u017e ma ni\u010d ne\u010dak\u00e1, \u017ee u\u017e som o v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9 pri\u0161iel a nie je d\u00f4vod \u010falej sa tr\u00e1pi\u0165. To bolo v\u0161ak len dovtedy, k\u00fdm sa na nedotkli prv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de. Bolo to sn\u00e1\u010f e\u0161te bolestivej\u0161ie, ako premena a ja som sa musel stiahnu\u0165 do tie\u0148a stromu,“ Tom pre\u0161iel rukou, po jazve na Billovom z\u00e1p\u00e4st\u00ed. „Pokladal som sa vtedy za zbabelca, \u017ee som to nevydr\u017eal a bol som odhodlan\u00fd spravi\u0165 to znovu, tentokr\u00e1t \u00faspe\u0161ne, nech to stoj\u00ed ak\u00fako\u013evek boles\u0165. P\u00e1r min\u00fat bolesti by predsa bolo ni\u010d v porovnan\u00ed s ve\u010dnou pr\u00e1zdnotou. Slepo som si myslel, \u017ee v tej pr\u00e1zdnote budem \u017ei\u0165 naveky. No v poslednej chv\u00edli, ke\u010f u\u017e sta\u010dilo len p\u00e1r milimetrov a ja by som znovu poc\u00edtil t\u00fa neznesite\u013en\u00fa boles\u0165, ktosi ma stiahol za ruku, pritiahol si ma do n\u00e1ru\u010dia a z\u00fafalo ma prosil, aby som to nerobil. Vtedy som v\u00f4bec nech\u00e1pal, \u010do sa deje.“<\/div>\n
„Bol to tvoj u\u010dite\u013e?“<\/div>\n
„\u00c1no, stal sa n\u00edm. Povedal mi, \u017ee ak to urob\u00edm, ani on u\u017e nebude ma\u0165 zmysel \u017eivota. \u017de vraj mus\u00edm \u017ei\u0165. Vykri\u010dal som mu, \u017ee sa zbl\u00e1znil, \u017ee sa v\u00f4bec nepozn\u00e1me, ale aj tak vyzeral, \u017ee to cel\u00e9 mysl\u00ed v\u00e1\u017ene, a tak s pocitom viny, \u017ee by som toho mu\u017ea mal na svedom\u00ed, hl\u00fapo som mu s\u013e\u00fabil, \u017ee sa o samovra\u017edu viackr\u00e1t nepok\u00fasim.“<\/div>\n
„To bola t\u00e1 chyba?“<\/div>\n
„Nie, moja najv\u00e4\u010d\u0161ia chyba bola, ke\u010f som s\u00fahlasil, \u017ee sa nas\u0165ahujem k nemu, aby ma mohol u\u010di\u0165 a chr\u00e1ni\u0165. Bola toti\u017eto pravda, \u017ee okrem najpotrebnej\u0161\u00edch vec\u00ed som o \u017eivote up\u00edra a taktie\u017e o sebe toho ve\u013ea nevedel.“<\/div>\n
„A tak si s n\u00edm odi\u0161iel?“<\/div>\n
„Uhm, b\u00fdval v obrovskom s\u00eddle, skoro ako hrad, \u010di z\u00e1mok. Neveril som vlastn\u00fdm o\u010diam. Bol som zaslepen\u00fd v\u0161etkou tou kr\u00e1sou. A hlavne jeho kr\u00e1sou a silou. Bol som \u0161\u0165astn\u00fd a zamilovan\u00fd.<\/div>\n
Trvalo takmer 400 rokov, k\u00fdm som si uvedomil, \u017ee ma len vyu\u017e\u00edva. Nebol moj\u00edm stvorite\u013eom, a tak mi d\u00e1val pi\u0165 svoju krv, aby vytvoril puto a udr\u017eal si ma. Vravel, \u017ee ma miluje, a ke\u010f som zistil pravdu, skuto\u010dn\u00fa pravdu, nevedel som znies\u0165 pocit, \u017ee som len n\u00e1hrada a utiekol som od neho. Odvtedy som ho u\u017e nevidel a on sa ma nikdy nepok\u00fa\u0161al h\u013eada\u0165. Kv\u00f4li s\u013eubu, ktor\u00fd som mu dal, som sa u\u017e nikdy nepok\u00fa\u0161al privodi\u0165 si smr\u0165, a tak som len \u010dakal a \u010dakal, \u010di sa nadomnou nezmiluje a nepr\u00edde sama.“<\/p>\n<\/div>\n
„Po\u010dka\u0165. Bol si jeho n\u00e1hrada?“ zareagoval Tom pohotovo na slovo, ktor\u00e9 mu v tom pr\u00edbehu ned\u00e1valo zmysel.<\/div>\n
„\u00c1no, n\u00e1hrada. On ve\u013emi lipol* na minulosti. St\u00e1le mi vravel, \u017ee sa na \u0148u podob\u00e1m.“<\/div>\n
„Na koho? Na koho sa podob\u00e1\u0161?“ vyzvedal nedo\u010dkavo.<\/div>\n
„M\u00f4j u\u010dite\u013e sa volal Lyssander a miloval moju matku.“<\/div>\n
Tom otvoril o\u010di dokor\u00e1n.<\/div>\n
„Tak\u017ee t\u00e1 \u017eena…“<\/div>\n
Bill prik\u00fdvol.<\/div>\n
Nemohol tomu uveri\u0165. Ten sviniar! Ako mohol…!? To je… zvrhl\u00e9! Chor\u00e9! Neodpustite\u013en\u00e9!<\/div>\n
„Aj ja som si to vtedy myslel,“ uchechtol sa Bill.<\/div>\n
„Biiill, s\u013e\u00fabil si mi predsa, \u017ee mi nebude\u0161 \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky,“ zachm\u00farene na\u0148ho pozrel.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, ale ke\u010f m\u00e1\u0161 my\u0161lienky tak intenz\u00edvne, je to akoby si mi kri\u010dal do ucha. Nie je to moja vina,“ nahodil ubl\u00ed\u017een\u00fd v\u00fdraz.<\/div>\n
„Musel si to ma\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9,“ s\u00fastrastne pohladil Billovu ruku.<\/div>\n
„Cel\u00fdch dvesto rokov. Mal som ale Selenu a Alexandra. So v\u0161etk\u00fdm mi pom\u00e1hali. Aj tak to nebolo najvesel\u0161ie. A\u017e k\u00fdm si nepri\u0161iel ty,“ Bill sa usmial.<\/div>\n
„Budem r\u00e1d, ke\u010f toho Lyssandra nikdy nestretnem.“<\/div>\n
Bill nereagoval a tak Tom pokra\u010doval v hlasnom rozm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed. „Zauj\u00edmav\u00e9. Tak\u017ee moji predkovia boli nemeck\u00e1 \u0161\u013eachtick\u00e1 rodina…“<\/div>\n
„Vlastne nie. Predpoklad\u00e1m, \u017ee do Nemecka sa ods\u0165ahovala bratova \u017eena s de\u0165mi, a\u017e potom, \u010do ju str\u00fdko vyhodil. V\u00f4bec som vtedy netu\u0161il, kam zmizla? Nesk\u00f4r som sa sem tie\u017e pres\u0165ahoval.“<\/div>\n
„Odkia\u013e teda poch\u00e1dza\u0161?“<\/div>\n
„Moja rodina m\u00e1 Anglick\u00e9 korene, no narodil som sa v Charenton-le-Pont. Je to malebn\u00e9 meste\u010dko nie tak \u010faleko od Par\u00ed\u017ea.“<\/div>\n
„Tak\u017ee Franc\u00fazsko? Ani vo sne by ma nenapadlo… hm, to miesto si u\u017e raz spom\u00ednal. Vravel si Alanovi-…“<\/div>\n
„Je to star\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165.“<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem sa \u0165a nie\u010do op\u00fdta\u0165?“<\/div>\n
„Uhm,“ prik\u00fdvol Bill s o\u010dak\u00e1van\u00edm.<\/div>\n
„Vy dvaja sa neust\u00e1le h\u00e1date ako star\u00ed man\u017eelia… nebolo medzi vami kedysi nie\u010do viac?“<\/div>\n
Bill sa rozosmial. Vyzeral by\u0165 skuto\u010dne pobaven\u00fd tou predstavou.<\/div>\n
„Zauj\u00edmav\u00e1 \u00favaha. Sklamem \u0165a, ak odpoviem nie? Vie\u0161, \u017ee som Str\u00e1\u017eca a Al tie\u017e. My dvaja sme sa nikdy ve\u013emi nemuseli, a preto sme neboli pr\u00edli\u0161 nad\u0161en\u00ed, ke\u010f n\u00e1s spolu poslali do Charenton-le-Pont chyti\u0165 jedn\u00e9ho up\u00edra, ktor\u00fd poru\u0161il pravidl\u00e1 a zabil. Nemohlo to skon\u010di\u0165 inak, ako \u017ee sme sa my dvaja pochytili a up\u00edr u\u0161iel,“ Bill sa zahih\u0148al.<\/div>\n
„Ale pre\u010do sa teda nem\u00e1te radi? Ja viem, Alan je otravn\u00fd skr\u010dok, ale ty by si dok\u00e1zal vych\u00e1dza\u0165 s ka\u017ed\u00fdm,“ zamyslene pozoroval padaj\u00face vlo\u010dky snehu, pred ktor\u00fdmi boli v skalnom previse chr\u00e1nen\u00ed.<\/div>\n
„V\u0161etci vedia, \u017ee mi z\u00e1vid\u00ed.“<\/div>\n
„A \u010do?“<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee mi to nemus\u00ed z\u00e1vidie\u0165, ale som Prv\u00fd Str\u00e1\u017eca. Som nie\u010do \u0161peci\u00e1lne.“<\/div>\n
„Aj pre m\u0148a si prv\u00fd a \u0161peci\u00e1lny,“ u\u0161krnul sa a zhryzol si peru. Bill sa na\u0148ho provokat\u00edvne usmial, k\u00fdm sa k nemu sklonil a pobozkal ho.<\/div>\n
Ke\u010f sa od neho odtiahol, Tom znovu sto\u010dil poh\u013ead na padaj\u00faci sneh a zamyslel sa.<\/div>\n
„Je na tom nie\u010do in\u00e9? Mysl\u00edm na tom, \u017ee si Prv\u00fd Str\u00e1\u017eca,“ pr\u00e1ve spozoroval medzi vlo\u010dkami postavu v bielom pl\u00e1\u0161ti takmer spl\u00fdvaj\u00facu so snehom.<\/div>\n
„A toto je ten in\u00fd pr\u00edbeh.“<\/div>\n
„Povie\u0161 mi ho?“ postava sa ladne a vzne\u0161ene niesla k nim a on spoznal Keiko.<\/div>\n
„Ur\u010dite,“ ale nepozeral sa na\u0148ho. Obozretne pozoroval Keiko. Kdesi v dia\u013eke za \u0148ou sa objavil aj Alan.<\/p>\n<\/div>\n
Sle\u010dna Keiko pre\u0161la pomal\u00fdm krokom a\u017e pod ochrann\u00fa klenbu skaln\u00e9ho previsu a stiahla si z hlavy kapuc\u0148u. Sneh sa rozsypal v\u0161ade okolo nej.<\/div>\n
„Keiko-san,“ pozdravil ju Bill miernym \u00faklonom hlavy.<\/div>\n
„Bol u\u0148ho, to je ist\u00e9,“ \u0161epla ostra\u017eito smerom k Billovi, „Mus\u00edme zisti\u0165, \u010di od neho dostal to, \u010do chcel.“<\/div>\n
Tom si ani tento raz nebol ist\u00fd, o \u010dom sa rozpr\u00e1vaj\u00fa, vedel v\u0161ak, \u017ee sa to \u010doskoro aj tak dozvie. Nebol d\u00f4vod znerv\u00f3z\u0148ova\u0165 sa.<\/div>\n
„Bill, chcel si mi \u010dosi vysvetli\u0165,“ pripomenul mu, ke\u010f u\u017e aj Alan st\u00e1l pod previsom a striasal zo seba sneh.<\/div>\n
„\u00c1no, to, pre\u010do som bol vlastne stvoren\u00fd.“<\/div>\n
„Ale to mu nem\u00f4\u017ee\u0161 poveda\u0165!“ namietal Al.<\/div>\n
„M\u00e1 pr\u00e1vo to vedie\u0165,“ odbil ho Bill pokojne.<\/div>\n
„Ale u\u017e beztak je v ohrozen\u00ed \u017eivota a-…“ zamie\u0161ala sa do toho Keiko, no Bill ju preru\u0161il.<\/div>\n
„Keiko-san, nezab\u00fadaj, \u017ee viem na\u010do mysl\u00ed\u0161. Nemaj strach, \u017eeby to v bud\u00facnosti zneu\u017eil. Osobne na\u0148ho dohliadnem.“<\/div>\n
Tak teraz u\u017e v\u00f4bec ni\u010domu nech\u00e1pal. Zdvihol sa z Billa do sedu a nerv\u00f3zne sa zahniezdil, aby mu kone\u010dne bola venovan\u00e1 pozornos\u0165. Nezn\u00e1\u0161al, ke\u010f sa rozpr\u00e1vali o \u0148om a bez neho. A to robili dos\u0165 \u010dasto. Pripadalo mu to ako zrada od Billa, \u017ee mu najsk\u00f4r nevysvetlil o \u010do ide.<\/div>\n
„Je mi jedno, \u010do si o tom v\u0161etci mysl\u00edte. M\u00e1m pr\u00e1vo vedie\u0165 o Billovi v\u0161etko. Je to predsa m\u00f4j-…“<\/div>\n
„Milenec?“ preru\u0161il ho Alan posme\u0161ne.<\/div>\n
„Z\u00e1vid\u00ed\u0161?“ pozrel mu priamo do o\u010d\u00ed pevn\u00fdm poh\u013eadom.<\/div>\n
„Hej vy dvaja, chcete sa tu o m\u0148a pobi\u0165?“ uchechtol sa Bill.<\/div>\n
„Toto je v\u00e1\u017ena situ\u00e1cia,“ napomenula ich Keiko.<\/div>\n
„Poviem mu to, \u010di sa v\u00e1m to p\u00e1\u010di, alebo nie,“ Bill znovu zv\u00e1\u017enel.<\/div>\n
„Potom bude\u0161 musie\u0165 s\u00e1m zn\u00e1\u0161a\u0165 n\u00e1sledky. \u010co ak sa znovu rozh\u00e1date, ako minule?“<\/div>\n
„To u\u017e je na\u0161a vec. A minule…<\/em> sme sa udobrili,“ oponoval jej Bill vyrovnan\u00fdm t\u00f3nom.<\/div>\n
Tom za\u010d\u00ednal mierne \u0161alie\u0165 a zat\u00ednal p\u00e4ste, aby ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu nevysko\u010dil a nevrazil niekomu. Pre\u010do mu to u\u017e nepovedia?! U\u017e tu\u0161il, \u017ee to, o \u010dom sa tu rozpr\u00e1va, bude op\u00e4\u0165 nejak\u00e1 z\u00e1va\u017en\u00e1 zl\u00e1 spr\u00e1va, a ke\u010f\u017ee Keiko-san spomenula minule<\/em>, p\u00f4jde zrejme op\u00e4\u0165 o Billov \u017eivot. Ke\u010f ale dospel k poslednej my\u0161lienke, u\u017e si nebol tak\u00fd ist\u00fd, \u010di to chce skuto\u010dne po\u010du\u0165. U\u017e nebol tak nedo\u010dkav\u00fd, sk\u00f4r zmeravel* a najrad\u0161ej by Billa zastavil, ke\u010f sa na\u0148ho oto\u010dil a za\u010dal rozpr\u00e1va\u0165; no nemohol.<\/p>\n<\/div>\n
„Ke\u010f sa dne\u0161n\u00e1 Rada Star\u0161\u00edch rozhodla, \u017ee Najstar\u0161\u00edch uvezn\u00ed -ke\u010f\u017ee nie je \u017eiadny zn\u00e1my sp\u00f4sob, ako ich zabi\u0165- , potrebovali aj nie\u010do ako sp\u00e4tn\u00fa poistku. Vybrali si m\u0148a a stvorili ma z krvi Najstar\u0161\u00edch. T\u00ed teraz spia a jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako ich prebudi\u0165, je moja krv. Ja som k\u013e\u00fa\u010d k prebudeniu Najstar\u0161\u00edch,“ Tomovi sa za\u010dala nekontrolovate\u013ene to\u010di\u0165 hlava. Toto bolo prive\u013ea inform\u00e1ci\u00ed za jeden de\u0148 aj na\u0148ho. Mal pocit, \u017ee pad\u00e1 do mdl\u00f4b a nevedel, ako to zastavi\u0165. Matne po\u010dul e\u0161te nie\u010do o tom, \u017ee sa Billa Sebastian nakoniec ur\u010dite pok\u00fasi zabi\u0165 a potom u\u017e len c\u00edtil, ako pad\u00e1 dozadu. Sk\u00fasil sa podoprie\u0165 rukami, no lakte sa mu podlomili a on \u010dakal n\u00e1raz.<\/div>\n
Av\u0161ak \u017eiaden n\u00e1raz nepri\u0161iel. Dopadol do \u010dejsi n\u00e1ru\u010de a temno pred o\u010dami sa mu za\u010dalo zase rozpl\u00fdva\u0165. Uvedomil si, \u017ee to Bill ho zachytil.<\/div>\n
V posledn\u00fdch d\u0148och si pripadal trochu precitlivel\u00fd, no v\u0161etko to bolo len kv\u00f4li nemu. Preto\u017ee sa o\u0148ho b\u00e1l.<\/div>\n
Do o\u010d\u00ed mu skuto\u010dne udrelo svetlo a v\u0161etko bolo zase biele, no aj tak ich rad\u0161ej zavrel a sna\u017eil sa z pam\u00e4ti vymaza\u0165 dianie posledn\u00fdch piatich min\u00fat.<\/div>\n
Ke\u010f o\u010di op\u00e4\u0165 otvoril, c\u00edtil na tv\u00e1ri Billov studen\u00fd dych. Bol rozru\u0161en\u00fd.<\/div>\n
„Tomi,“ \u0161epkal, akoby sa ho sna\u017eil zobudi\u0165. Tom si chcel aspo\u0148 nachv\u00ed\u013eu myslie\u0165, \u017ee to cel\u00e9 bol sen.<\/div>\n
Doteraz vedel, \u017ee s\u00fa v nebezpe\u010denstve, ale to nebolo a\u017e tak\u00e9 zrejm\u00e9, ako ke\u010f mu Bill narovinu povie, \u017ee sa ho Sebastian istotne pok\u00fasi zabi\u0165.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ pozrel na Billa a sna\u017eil sa op\u00e4\u0165 posadi\u0165.<\/div>\n
„Ty prep\u00e1\u010d mne,“ Bill sa tv\u00e1ril previnilo. Tom si v\u0161imol, \u017ee Keiko a Alan sa diskr\u00e9tne vzdialili. „Nemal som by\u0165 tak \u013eahkomyse\u013en\u00fd. Mal som dopredu vedie\u0165, ako zn\u00e1\u0161a\u0161 tak\u00e9to spr\u00e1vy. Mal som vyc\u00edti\u0165 tvoje nap\u00e4tie-…“<\/div>\n
„Dos\u0165. Nebudeme o tom u\u017e hovori\u0165; s\u00fahlas\u00ed\u0161?“<\/div>\n
Bill sa tv\u00e1ril zarazene: „V poriadku.“<\/div>\n
Zostalo ticho a oni na seba len pozerali. Bill neisto a nech\u00e1pavo; Tom otrasene, ale pevne.<\/div>\n
„Stmieva sa. Mali by sme vyrazi\u0165,“ prehovoril Bill n\u00e1hle a s v\u00fdrazom st\u00e1le neist\u00fdm sa postavil zo zeme.<\/div>\n
„Budeme tam do r\u00e1na?“ op\u00fdtal sa ho len tak mimochodom.<\/div>\n
„Za p\u00e1r hod\u00edn sme na mieste.“<\/div>\n
\n<\/div>\n
Vyrazili r\u00fdchlo, v tichosti a nap\u00e4tej atmosf\u00e9re. Bill zjavne nevedel, \u010do m\u00e1 teraz od Toma \u010daka\u0165, \u010di sa hnev\u00e1, alebo je len otrasen\u00fd. \u0160li v tichosti aj preto, lebo si vlastne ani nemali \u010do poveda\u0165. V\u0161etci boli pr\u00edli\u0161 ponoren\u00ed do vlastn\u00fdch my\u0161lienok a vn\u00fatorn\u00fdch \u00favah.<\/div>\n
Preto si Tom ani nev\u0161imol, \u017ee u\u017e dorazili na miesto, kde mal b\u00fdva\u0165 Billov star\u00fd zn\u00e1my. A\u017e ke\u010f ho Bill oslovil, vzhliadol pred seba a ohromene vyd\u00fdchol ke\u010f zbadal, \u017ee stoja pred obrovsk\u00fdm zimn\u00fdm s\u00eddlom, ktor\u00e9 svojou ve\u013ekos\u0165ou pripom\u00ednalo kr\u00e1\u013eovsk\u00fa rezidenciu. Vyzeralo ako z\u00e1mok. Dokonca ani dve ve\u017ee nech\u00fdbali. Bola to ohromuj\u00faca stavba.<\/div>\n
Spam\u00e4tal sa a do\u0161lo mu, \u017ee za ostatn\u00fdmi zaost\u00e1va. Popon\u00e1h\u013eal sa, aby ich dobehol.<\/div>\n
Pomaly kr\u00e1\u010dali dlhou pr\u00edjazdovou cestou a\u017e ku schodom k hlavn\u00e9mu vchodu. Ke\u010f st\u00fapali hore schodmi, v\u0161imol si, \u017ee Alan a Keiko po \u0148om zvedavo pokukuj\u00fa. Akoby \u010dakali \u010do sprav\u00ed, \u010di nie\u010do povie, na nie\u010do sa op\u00fdta. To v\u0161ak nemal v pl\u00e1ne, a tak ke\u010f sa zastavili pred obrovsk\u00fdmi dreven\u00fdmi dverami, v\u0161etci spolo\u010dne vzhliadli k \u0165a\u017ek\u00e9mu zlat\u00e9mu klopadlu.<\/div>\n
Bill zaklopal a otvoril im mal\u00fd nev\u00fdrazn\u00fd mu\u017e\u00ed\u010dek – zrejme sluha. Za n\u00edm blikotalo svetlo svie\u010dok, ktorou bola zrejme osvetlen\u00e1 hala. Tomovi napadli hne\u010f tri d\u00f4vody, pre\u010do to tak mohlo by\u0165. Bu\u010f bol majite\u013e romantik, alebo mu po tom, \u010do si na dvere zavesil zlat\u00e9 klepadlo, u\u017e nezostali peniaze na lustre; alebo proste vypla elektrina.<\/p>\n<\/div>\n
V\u0161etci \u0161tyria pozerali na mal\u00e9ho mu\u017e\u00ed\u010dka -Tom si bol takmer ist\u00fd, \u017ee to je \u010dlovek- a on so z\u00e1ujmom na nich, no nikto nestihol ni\u010d poveda\u0165 a z haly sa ozval zamatov\u00fd hlas: „William?“ oslovil kohosi z prich\u00e1dzaj\u00facich. V tom t\u00f3ne nebolo prekvapenie, len neop\u00edsate\u013en\u00e9 nad\u0161enie. „Si tu.“<\/div>\n
N\u00edzky mu\u017e\u00ed\u010dek otvoril dvere do takej \u0161\u00edrky, aby mohli vst\u00fapi\u0165 dovn\u00fatra a z\u00e1rove\u0148 uvidie\u0165 majite\u013ea toho prekr\u00e1sneho hlasu. Ke\u010f ho Tom zbadal, mohol len d\u00fafa\u0165, \u017ee si nikto nev\u0161imol jeho u\u017easnut\u00fd v\u00fdraz. V tej chv\u00edli v du\u0161i klial, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee niekto s tak n\u00e1dhern\u00fdm hlasom m\u00f4\u017ee aj rovnako \u00fachvatne vyzera\u0165.<\/div>\n
Je s\u00edce pravda, \u017ee na ka\u017edom up\u00edrovi -musel to by\u0165 up\u00edr- ktor\u00e9ho doposia\u013e stretol, bolo nie\u010do kr\u00e1sne. Ale na \u0148om<\/em> bolo kr\u00e1sne \u00faplne v\u0161etko. Jeho \u0161t\u00edhla vypracovan\u00e1 postava, jeho dokonal\u00e1 belostn\u00e1 ple\u0165, belaso modr\u00e9 o\u010di, \u00fasta akoby ich ktosi vykrojil formi\u010dkou a vlasy… jeho dlh\u00e9 vlasy pripom\u00ednali l\u00fa\u010de mesa\u010dn\u00e9ho svitu. Naozaj boli strieborn\u00e9.<\/div>\n
\u017diadny smrte\u013en\u00edk -a on si bol ist\u00fd, \u017ee ani nesmrte\u013en\u00edk- sa nemohol pop\u00fd\u0161i\u0165 tak\u00fdmto zjavom. A aj tak z jeho \u00fachvatnej dokonalosti vy\u017earovalo \u010dosi temn\u00e9, z\u00e1porn\u00e9, \u010do sa jej vyrovnalo. Akoby sa okolo jeho postavy vzn\u00e1\u0161ala tmav\u00e1 silueta, ktor\u00e1 odr\u00e1\u017eala jeho skuto\u010dn\u00e9 ja. Av\u0161ak t\u00e1 kr\u00e1sa bola tak neuverite\u013ene zaslepuj\u00faca, \u017ee si Tom nechcel pripusti\u0165, \u017ee skuto\u010dne existuje.<\/div>\n
A on tam pred nimi st\u00e1l ako m\u00fdtick\u00e1 bytos\u0165 a belas\u00e9 o\u010di sa upierali len na jednu osobu. Poh\u013ead toho up\u00edra sa upieral jedine a v\u00fdhradne na Billa. Bled\u00e9 -akoby bez kvapky krvi- pery sa pohli a k\u00fatiky sa vydvihli do n\u00e1dhern\u00e9ho \u00fasmevu. Tom od t\u00fdch dvoch bled\u00fdch, m\u00e4kk\u00fdch vank\u00fa\u0161ikov nemohol odtrhn\u00fa\u0165 poh\u013ead.<\/div>\n
„Vitaj sp\u00e4\u0165, William,“ prehovoril op\u00e4\u0165 t\u00fdm zamatov\u00fdm hlasom smerom k Billovi.<\/div>\n
Bill ale neodpovedal. Obozretne striehol na ka\u017ed\u00fd jeho pohyb. Bolo vidie\u0165, \u017ee ho jeho kr\u00e1sa nijak neuchv\u00e1tila. Chv\u00ed\u013eu si ich hostite\u013ea ostra\u017eito prezeral, vyzeralo to, \u017ee v\u00e1ha, potom ale vyd\u00fdchol a predsa len mu pozdrav oplatil: „D\u00e1vno sme sa nevideli, Lyssander.“<\/div>\n
\u010co\u017ee?! Ten<\/em> Lyssander?!<\/p>\n<\/div>\n
za\u0161teklilo – za\u0161imralo<\/strong><\/div>\n
s\u00e1nka – \u010delist<\/strong><\/div>\n
vystr\u00e1jali – vyv\u00e1d\u011bli<\/strong><\/div>\n
\u010dudujem – div\u00edm<\/strong><\/div>\n
zbadal – spat\u0159il, uvid\u011bl<\/strong><\/div>\n
lipol – lp\u011bl<\/strong><\/div>\n
zmeravel – ztuhnul<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Hmmm…10. \u010das\u0165… myslela som, \u017ee pri takomto \u010d\u00edsle budem kon\u010di\u0165… a v skuto\u010dnosti k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd pr\u00edbeh, hlavn\u00e1 \u010das\u0165 za\u010d\u00edna a\u017e teraz… je naozaj sranda p\u00edsa\u0165 tak\u00fa dlh\u00fa ff… hlavne v\u010faka \u013eu\u010fom, ktor\u00ed ju \u010d\u00edtaj\u00fa xD Ich cesta do Ruska trvala u\u017e<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14511","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14511","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14511"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14511\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14511"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14511"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14511"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}