{"id":14551,"date":"2009-05-10T18:30:00","date_gmt":"2009-05-10T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14518"},"modified":"2009-05-10T18:30:00","modified_gmt":"2009-05-10T17:30:00","slug":"the-vampire-story-9","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/10\/the-vampire-story-9\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 9."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
\u010eakujem za komenty… tak a tu je pokr\u00e1\u010dko of our Vampire story xD<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Tom mal v tej chv\u00edli pocit, \u017ee mu srdce vynechalo jeden \u00fader a potom sa rozb\u00fachalo neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou, akoko\u013evek c\u00edtil, \u017ee krv v \u017eil\u00e1ch mu stuhla. Nech\u00e1pal, \u010do to v\u0161etko znamen\u00e1, nevedel, \u010do bude nasledova\u0165, av\u0161ak Alanov mdlobn\u00fd v\u00fdraz mu napovedal, \u017ee je to nie\u010do ve\u013emi zl\u00e9.<\/div>\n
Zhlboka sa nad\u00fdchol a sna\u017eil sa zo seba otrias\u0165 to nap\u00e4tie, no poh\u013ead na Billa meravo* stojaceho pri stole, mu v tom ve\u013emi nepom\u00e1hal.<\/div>\n
Odhodlal sa, najsk\u00f4r vyslovil t\u00fa ot\u00e1zku v duchu, a potom pomaly prin\u00fatil svoje \u00fasta, aby ju vyslovili nahlas.<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co to znamen\u00e1?“ preniesol do ticha miestnosti preru\u0161ovan\u00e9ho len Alovym zr\u00fdchlen\u00fdm dychom, no tou ot\u00e1zkou nap\u00e4tie nepovolilo.<\/div>\n
Bill st\u00e1le rovnako nehybne st\u00e1l k nemu oto\u010den\u00fd chrbtom, rukami sa opieraj\u00fac o st\u00f4l. Nevyzeralo to, \u017ee sa chyst\u00e1 odpoveda\u0165.<\/div>\n
„Bill?“ sna\u017eil sa ho oslovi\u0165 vyrovnane, no jeho hlas bol a\u017e pr\u00edli\u0161 nap\u00e4t\u00fd na to, aby to tak vyznelo.<\/div>\n
Bill v ten okamih akoby op\u00e4\u0165 za\u010dal d\u00fdcha\u0165. Jeho hru\u010f sa za\u010dala nadvihova\u0165, no jeho zjavu to nepridalo na \u017eivosti. Tom si v\u0161imol, ako oboma rukami na\u0161tvane -mo\u017eno a\u017e z\u00fafalo- zat\u00edna nechty do okrajov stola, a\u017e sa na lakovanom drevenom povrchu za\u010d\u00ednaj\u00fa tvori\u0165 hlbok\u00e9 ryhy.<\/p>\n<\/div>\n
N\u00e1hle sa oto\u010dil Tomov\u00fdm smerom, o\u010di zavret\u00e9, silno stisnut\u00e9 pri sebe. Tom mal pocit, \u017ee ich mal zavret\u00e9 po cel\u00fd \u010das ticha. Pod jeho zavret\u00fdmi vie\u010dkami akoby pr\u00e1ve be\u017eali tis\u00edce my\u0161lienok a slov a on sa hor\u00fa\u010dkovite sna\u017eil vybra\u0165 tie spr\u00e1vne, v\u00fdsti\u017en\u00e9.<\/div>\n
Tom na\u0148ho h\u013eadel vytre\u0161ten\u00fdmi o\u010dami, b\u00e1l sa \u017emurkn\u00fa\u0165, aby mu neu\u0161la ani nepatrn\u00e1 zmena v Billovom v\u00fdraze. Nech u\u017e \u0161lo o \u010doko\u013evek, u\u017e teraz ho to desilo viac ako si myslel, \u017ee je mo\u017en\u00e9.<\/div>\n
\n
Odkedy odozneli jeho posledn\u00e9 slov\u00e1 a miestnos\u0165ou sa rozprestrelo to tia\u017eiv\u00e9 ticho, akoby sa v\u0161ade v\u00f4kol nich zastavil \u010das.<\/div>\n
Prest\u00e1val po\u010du\u0165 Alanovo prer\u00fdvan\u00e9 oddychovanie, prest\u00e1val vn\u00edma\u0165 v\u0161etko okolo seba. Visel poh\u013eadom na Billovych per\u00e1ch a \u010dakal, k\u00fdm sa op\u00e4\u0165 pohn\u00fa a v\u0161etko sa znovu rozbehne.<\/p>\n<\/div>\n
A vtedy sa to skuto\u010dne stalo. Billove o\u010di sa otvorili -tak v\u00e1\u017ene a tak tmav\u00e9-, jeho pery sa pohli.<\/div>\n
„Ja som jeho cie\u013e,“ odznelo z Billovych \u00fast a po tom tichu ho to zasiahlo mohutnou silou. Odrazu sa v\u0161etko rozbehlo takou r\u00fdchlos\u0165ou…<\/div>\n
„Nie,“ hlesol a v\u0161etky \u010fal\u0161ie slov\u00e1, \u010fal\u0161ie ot\u00e1zky sa mu zasekli v krku ako jedna ve\u013ek\u00e1 hr\u010da*, pre ktor\u00fa sa mu \u0165a\u017eko d\u00fdchalo.<\/div>\n
Pozrel na Billa, no ten e\u0161te st\u00e1le svojimi temn\u00fdmi o\u010dami h\u013eadel niekam… vlastne nikam. Akoby ten temn\u00fd poh\u013ead znamenal, \u017ee nieje pr\u00edtomn\u00fd; \u017ee je ponoren\u00fd hlboko do seba.<\/p>\n<\/div>\n
„Nie!“<\/p>\n<\/div>\n
V\u0161etko sa to zbehlo v priebehu p\u00e1r stot\u00edn a on si ani neuvedomil, ako rozz\u00farene vyletel z kni\u017enice, neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou be\u017eal chodbami a zastavil sa a\u017e, ke\u010f zabuchol dvere ich spolo\u010dnej izby.<\/div>\n
To nap\u00e4tie z neho nechcelo opadn\u00fa\u0165, ba e\u0161te sa k nemu pridal nepr\u00edjemn\u00fd pocit zvieraj\u00faci mu nie len \u017eal\u00fadok, ale cel\u00e9 jeho vn\u00fatro. Uvedomoval si, ak\u00fd je rozru\u0161en\u00fd. Posadil sa na poste\u013e a ruky sa mu triasli. Vlastne, cel\u00fd sa triasol od z\u00farivosti a z\u00fafalstva nad tou nev\u00fdslovnou nespravodlivos\u0165ou; pre\u010do pr\u00e1ve Bill?<\/div>\n
Jeho vn\u00fatrom sa op\u00e4\u0165 \u0165ahal ten povedom\u00fd chlad. Roztriasol sa e\u0161te viac. Bola mu naozaj zima. Nebolo to akoby ho ponorili do \u013eadovej vody. Bol si ist\u00fd, \u017ee vtedy by nec\u00edtil ni\u010d. Tento chlad vych\u00e1dzal z neho samotn\u00e9ho a n\u00fatil ho myslie\u0165 si, \u017ee jeho telo bolestivo pomaly mrzne zvn\u00fatra.<\/div>\n
Pritisol kolen\u00e1 ku brade a sch\u00falil sa tak do klb\u00f4\u010dka.<\/div>\n
Fyzick\u00e1 boles\u0165 bola v\u0161ak ni\u010d proti tomu pocitu pr\u00e1zdnoty. Nie\u010do bolo ve\u013emi zle a on sa c\u00edtil bezmocn\u00fd proti tomu nie\u010do urobi\u0165. Op\u00e4\u0165 t\u00e1 jeho bezmocnos\u0165! Nen\u00e1videl to!<\/p>\n<\/div>\n
Pre\u010do by niekto chcel ubl\u00ed\u017ei\u0165 Billovi? Komu by spravilo rados\u0165 obra\u0165 svet o tak n\u00e1dhern\u00fa bytos\u0165? A \u010do m\u00e1 Bill spolo\u010dn\u00e9 so Sebastianom? Ot\u00e1zky, \u010fal\u0161ie ot\u00e1zky. Sprev\u00e1dzaj\u00fa ho cel\u00fdm t\u00fdmto hl\u00fapym \u017eivotom a on neust\u00e1le mus\u00ed h\u013eada\u0165 odpovede u ostatn\u00fdch. Pre\u010do nevie na ni\u010d pr\u00eds\u0165 s\u00e1m? Pre\u010do m\u00e1 znovu pocit, \u017ee do tohto sveta nepatr\u00ed? \u017de tu v\u00f4bec nemal by\u0165?<\/p>\n<\/div>\n
Dvere sa s tiahlym zav\u0155zgan\u00edm pomaly otvorili. Tom presne vedel, kto v nich stoj\u00ed, no ani ho nenapadlo, aby zdvihol hlavu a pozrel sa na\u0148ho. Namiesto toho st\u00e1le sedel na posteli a sna\u017eil sa ovl\u00e1dnu\u0165 tria\u0161ku*.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem?“ ozval sa opatrn\u00fd hlas. Neodpovedal.<\/div>\n
Vst\u00fapil teda a ne\u010dujne* na\u0161\u013eapoval na dreven\u00fa podlahu.<\/div>\n
„Tom?“ hlas sa pribl\u00ed\u017eil a znel ustarane. „Tom, pozri sa na m\u0148a.“<\/div>\n
„Ty si to vedel?“ zamumlal na\u0161tvane.<\/div>\n
„Tu\u0161il som to.“<\/div>\n
„Tak ty si to tu\u0161il?!“ kone\u010dne pozrel hore, ale Bill so svojim ne\u010ditate\u013en\u00fdm v\u00fdrazom, sa pri jeho takmer a\u017e hysterickom v\u00fdkriku nehol ani o pia\u010f. „Tu\u0161il si to a aj tak si tu? Tu\u0161il si to a ty po \u0148om p\u00e1tra\u0161? Pre\u010do si mi ni\u010d nepovedal?!“<\/div>\n
„Nebol som si ist\u00fd.“<\/div>\n
„Ale tu\u0161il si!“ vy\u0161tekol z\u00farivo. Bill st\u00e1l st\u00e1le pokojne na mieste.<\/div>\n
„S\u013e\u00fabil som, \u017ee ti pom\u00f4\u017eem. Ja sa ho neboj\u00edm, Tom.“<\/div>\n
„Ale ja sa boj\u00edm! O teba! Nem\u00f4\u017ee\u0161 kv\u00f4li mne hazardova\u0165 so \u017eivotom!“<\/div>\n
„Nerob\u00edm to len kv\u00f4li tebe.“<\/p>\n<\/div>\n
To Toma odrovnalo. Nevedel, \u010do na to poveda\u0165. Bol stra\u0161ne nahnevan\u00fd, \u017ee sa Bill chov\u00e1 takto \u013eahkov\u00e1\u017ene, ke\u010f tam niekde je niekto, kto sa ho iste pok\u00fasi dosta\u0165. Zat\u00ednal ruky v p\u00e4ste a sna\u017eil sa mu nevynada\u0165.<\/div>\n
Pozrel na Billovu pokojn\u00fa tv\u00e1r a to ho vyburcovalo e\u0161te viac. Vyletel na rovn\u00e9 nohy a ke\u010f u\u017e to vyzeralo, \u017ee mu jednu vraz\u00ed, namiesto toho si ho k sebe trhnut\u00edm pritiahol a silno, najsilnej\u0161ie ako len vedel, ho zovrel v n\u00e1ru\u010d\u00ed.<\/div>\n
Do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy.<\/div>\n
„To mi nerob. Des\u00ed\u0161 ma,“ \u0161epkal z\u00fafalo medzi vzlykmi, ktor\u00e9 nedok\u00e1zal kontrolova\u0165. „Nechcem o teba pr\u00eds\u0165. U\u017e nem\u00e1m nikoho, len teba. Bill, pros\u00edm,“ st\u00e1le ho silno obj\u00edmal, akoby ho u\u017e nikdy nemal pusti\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Bill ni\u010d nevravel. Len Toma objal rovnakou silou a s jeho hlavou pritisnutou ku krku a hor\u00facimi slzami na tri\u010dku sa za\u010dal nepatrne kol\u00edsa\u0165 z jednej strany na druh\u00fa v pomalom, uk\u013eud\u0148uj\u00facom rytme, aby st\u00ed\u0161il jeho vzlyky.<\/p>\n<\/div>\n
Trvalo najmenej \u010fal\u0161iu pol hodinu, k\u00fdm sa Tom uk\u013eudnil nato\u013eko, \u017ee sa ho Bill odv\u00e1\u017eil pusti\u0165 z objatia.<\/div>\n
Musel vyzera\u0165 skuto\u010dne vy\u010derpane, ke\u010f ho Bill ukladal do postele v snahe prin\u00fati\u0165 ho k odpo\u010dinku.<\/div>\n
„Nezasp\u00edm,“ presvied\u010dal ho. „Nie, k\u00fdm mi nes\u013e\u00fabi\u0161, \u017ee sa nebude\u0161 vystavova\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iemu nebezpe\u010diu, v akom si teraz.“<\/div>\n
Billovou pokojnou tv\u00e1rou sa rozniesol ne\u017en\u00fd \u00fasmev, ktor\u00fd Toma upokojoval.<\/div>\n
„V poslednom \u010dase si odo m\u0148a neust\u00e1le \u017eiada\u0161 nejak\u00e9 s\u013euby. Nemysl\u00ed\u0161, \u017ee chce\u0161 odo m\u0148a prive\u013ea?“ op\u00fdtal sa \u013eahu\u010dk\u00fdm t\u00f3nom. Aj ten p\u00f4sobil na Tomove nervy ako hojiv\u00fd balz\u00e1m, uk\u013eud\u0148oval ho a usp\u00e1val.<\/div>\n
Neodpovedal v\u0161ak, a tak Bill pokra\u010doval. „Z toho v\u0161etk\u00e9ho o \u010do sa m\u00f4\u017ee\u0161 b\u00e1\u0165, sa boj\u00ed\u0161 pr\u00e1ve o m\u0148a?“ s vy\u010d\u00edtav\u00fdm poh\u013eadom nad t\u00fdm zakr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Na ni\u010dom mi viac nez\u00e1le\u017e\u00ed,“ odpovedal mu slab\u00fdm hlasom a stisol jeho ruku.<\/div>\n
„A \u010do tvoj vlastn\u00fd \u017eivot? Nikdy by ma nenapadlo, \u017ee zareaguje\u0161 pr\u00e1ve takto.“<\/div>\n
„\u010co si teda \u010dakal? \u017de za\u010dnem vy\u0161ilova\u0165 a sna\u017ei\u0165 sa skry\u0165 v\u0161ade mo\u017ene, len aby ma nena\u0161iel?“<\/div>\n
„Ty si za\u010dal vy\u0161ilova\u0165,“ u\u0161krnul sa na\u0148ho Bill.<\/div>\n
„Ale to je nie\u010do in\u00e9. S\u013e\u00fab mi to,“ naliehal.<\/div>\n
„Niektor\u00e9 veci sa s\u013e\u00fabi\u0165 nedaj\u00fa. My dvaja sme do toho zapleten\u00ed od za\u010diatku, aj ke\u010f to nikto z n\u00e1s nechcel. A teraz je u\u017e pr\u00edli\u0161 neskoro nie\u010do s\u013eubova\u0165, preto\u017ee nem\u00f4\u017eeme ani tu\u0161i\u0165, \u010do sa stane.“<\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi to.“<\/div>\n
„Ak \u0165a to upokoj\u00ed,“ a s povzdychom sa Tomovi zaviazal \u010fal\u0161\u00edm… „S\u013eubujem.“<\/p>\n<\/div>\n
Aj ke\u010f Bill trval na tom, \u017ee kv\u00f4li Tomovej vy\u010derpanosti po\u010dkaj\u00fa s odchodom do r\u00e1na, podarilo sa mu ho presved\u010di\u0165, \u017ee je v poriadku. Nec\u00edtil sa u\u017e vy\u010derpan\u00fd. Up\u00edri predsa sp\u00e1nok nepotrebuj\u00fa, a tak sa vyhovoril na n\u00e1hly pocit \u00fazkosti -ktor\u00e9ho sa m\u00e1rne sna\u017eil strias\u0165 a napokon sa mu ho podarilo len zatla\u010di\u0165 hlb\u0161ie do seba a nevn\u00edma\u0165- a v\u0161etci okrem Billa -ktor\u00fd po \u0148om ned\u00f4ver\u010divo pokukoval- mu na to sko\u010dili. T\u00fdmi v\u0161etk\u00fdmi myslel Alana a Keiko, ktor\u00e1 z pre\u0148ho st\u00e1le nepochopite\u013en\u00fdch d\u00f4vodov i\u0161la s nimi. Mo\u017eno pr\u00e1ve toto bola jej podmienka na to, aby im uk\u00e1zala svoj arch\u00edv. V ka\u017edom pr\u00edpade mu od\u013eahlo, \u017ee s nimi necestuj\u00fa aj Sai a Meyi, preto\u017ee medzi\u010dasom nadobudol pocit, \u017ee so Sle\u010dnou Keiko chodia sn\u00e1\u010f aj na z\u00e1chod.<\/p>\n<\/div>\n
Robili posledn\u00e9 pr\u00edpravy na cestu a Al s Keiko nich u\u017e \u010dakali dolu v hale, zatia\u013e\u010do Tom si obliekal biely pl\u00e1\u0161\u0165 -ktor\u00fd teraz cez noc aj tak nebude potrebova\u0165- a Bill sediac na posteli v s\u00fastredenej polohe, telepaticky prepojen\u00fd s Alexom, odovzd\u00e1val najnov\u0161ie inform\u00e1cie domov.<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa posadil ved\u013ea neho a sledoval jeho nap\u00e4t\u00fa, no st\u00e1le rovnako kr\u00e1snu tv\u00e1r, zavret\u00e9 o\u010di, trepotaj\u00face sa dlh\u00e9 mihalnice.<\/div>\n
Po p\u00e1r min\u00fatach ticha Bill otvoril o\u010di a hne\u010f pozrel na\u0148ho.<\/div>\n
„\u010co na to hovoria Alexander so Selenou?“ hne\u010f so z\u00e1ujmom vyzvedal.<\/div>\n
„S\u00fa znepokojen\u00ed.“<\/div>\n
„Tak\u017ee nie som jedin\u00fd,“ A Bill po \u0148om hne\u010f vrhol k\u00e1rav\u00fd poh\u013ead. Dohodli sa toti\u017eto, \u017ee t\u00fato t\u00e9mu ich nebezpe\u010dia, nebud\u00fa rozobera\u0165. „Prep\u00e1\u010d.“<\/div>\n
Zostalo ticho, zatia\u013e\u010do na seba pozerali obaja s ne\u010ditate\u013en\u00fdmi v\u00fdrazmi. Bill zrazu sklopil zrak a vzdychol.<\/div>\n
„Deje sa nie\u010do?“ op\u00fdtal sa Tom obozretne.<\/div>\n
„\u010cakal som, \u017ee s t\u00fdm pr\u00edde\u0161 prv\u00fd, ale asi to bude na mne,“ odpovedal mu, o\u010di st\u00e1le sklopen\u00e9.<\/div>\n
„Chce\u0161 ma znovu vydesi\u0165?“<\/div>\n
„Tom, uvedomuje\u0161 si, \u010do to znamen\u00e1, \u017ee na\u0161e rodiny s\u00fa pr\u00edbuzn\u00e9? My dvaja sme tie\u017e rodina,“ kone\u010dne zdvihol zrak na Toma, no ten na\u0148ho len nech\u00e1pavo \u010du\u010dal, zjavne nech\u00e1pal, kam t\u00fdm mieri a \u010dakal na pointu. „Ke\u010f to zoberiem v \u00favahu a prer\u00e1tam* mo\u017enosti, tak jedin\u00e9, \u010do mi z toho vych\u00e1dza je, \u017ee si nie\u010do ako m\u00f4j pra-synovec,“ zatv\u00e1ril sa z\u00fafalo.<\/div>\n
„Fajn a teraz to pra umocni na \u0161iestu. Bill, o n\u00e1s dvoch sa u\u017e d\u00e1vno ned\u00e1 poveda\u0165, \u017ee sme rodina.“<\/div>\n
„Ale ty m\u00e1\u0161 aj moju krv.“<\/div>\n
„To som vedel u\u017e d\u00e1vno.“<\/div>\n
„Nemysl\u00edm to tak. Ty si ju mal v\u017edy. Je to… divn\u00e9. A to, \u010do rob\u00edme, je nemor\u00e1lne,“ Bill sa tv\u00e1ril previnilo.<\/div>\n
„Ale doteraz to bolo vytesan\u00e9 do mor\u00e1lky v\u0161ak,“ preniesol Tom ironicky. Billov obmedzen\u00fd postoj ho za\u010d\u00ednal celkom \u0161tva\u0165.<\/div>\n
„Ale to bolo predt\u00fdm!“<\/div>\n
„A teraz to \u013eutuje\u0161?“ nevedel, \u010di m\u00e1 by\u0165 smutn\u00fd, alebo nahnevan\u00fd.<\/div>\n
„Nie, ani n\u00e1hodou.“<\/div>\n
„Tak potom? Pre\u010do sa ma sna\u017e\u00ed\u0161 presved\u010di\u0165, \u017ee s t\u00fdm m\u00e1me presta\u0165? Nebol si to n\u00e1hodou ty, kto e\u0161te poobede ronil slzy, \u017ee od neho odch\u00e1dzam?“<\/div>\n
„To si nemusel,“ zatv\u00e1ril sa Bill urazene.<\/div>\n
„Tak mi povedz, \u010do odo m\u0148a vlastne chce\u0161? Ako chce\u0161, aby som zareagoval?“<\/div>\n
„Tom, ja sa nechcem h\u00e1da\u0165.“<\/div>\n
„Mne to tak nepripad\u00e1,“ odsekol mrzuto.<\/div>\n
Bill nato ni\u010d nepovedal, postavil sa z postele, aby si obliekol svoj cestovn\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165. Vzal mal\u00fd bat\u00f4\u017etek, a\u017e doteraz prevesen\u00fd cez peles\u0165 postele a zamieril ku dver\u00e1m.<\/div>\n
Tam sa zastavil a oto\u010dil sa na Toma.<\/div>\n
„Len som ne\u010dakal, \u017ee bude\u0161 reagova\u0165 tak kr\u00e1sne nezaujate. \u017de ti to nebude pripada\u0165 odporn\u00e9,“ povedal ticho a zrejme \u010dakal, \u010di sa na\u0148ho Tom pozrie.<\/div>\n
Ten zdvihol hlavu. „U\u017e zase? To m\u00e1\u0161 o mne naozaj a\u017e tak pokriven\u00fa mienku?“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ ospravedlnil sa mu Bill \u013e\u00fatostiv\u00fdm hlasom. „Tak\u017ee je to v poriadku?“<\/div>\n
„To si e\u0161te rozmysl\u00edm,“ postavil sa z postele s provokat\u00edvnym \u00fasmevom a obaja vedeli, \u017ee nebude musie\u0165 rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak\u017ee, kam to teraz ideme?“ op\u00fdtal sa Billa, ke\u010f kr\u00e1\u010dali po dlhej chodbe ved\u00facej na schodi\u0161te.<\/div>\n
„Do Ruska,“ odpovedal mu Bill jednoducho.<\/div>\n
„\u010co? Do Ruska? Tam s\u00fa uv\u00e4znen\u00ed Najstar\u0161\u00ed?“<\/div>\n
„Nie. Nav\u0161t\u00edvime jedn\u00e9ho m\u00f4jho star\u00e9ho zn\u00e1meho. Budeme potrebova\u0165 jeho pomoc.“<\/div>\n
„Rusko,“ mumlal si zamyslene. „Tak to vezmime ok\u013eukou cez Rumunsko a stavme sa u Dracullu na hrade,“ zachechtal sa nad svoj\u00edm vtipom.<\/div>\n
„Tom, teraz nie je \u010das na vtipkovanie,“ odbil ho Bill v\u00e1\u017ene.<\/div>\n
„Pre\u010do? Draculla nem\u00e1 r\u00e1d n\u00e1v\u0161tevy?“<\/div>\n
„Vlad… tam u\u017e neb\u00fdva.“<\/div>\n
Tom sa zarazene zastavil. Nazval ho krstn\u00fdm menom? „Tak\u017ee on naozaj…“<\/div>\n
„Vrav\u00edm, \u017ee u\u017e tam neb\u00fdva,“ oto\u010dil sa na\u0148ho Bill s pobavenou grimasou.<\/div>\n
Tom sa pohol dopredu no st\u00e1le trochu mimo kr\u00e1\u010dal p\u00e1r krokov za Billom.<\/p>\n<\/div>\n
Ke\u010f zi\u0161li dolu do haly, Al a Keiko u\u017e netrpezlivo post\u00e1vali v pl\u00e1\u0161\u0165och len o odtie\u0148 tmav\u0161\u00edch od t\u00fdch, ktor\u00e9 mali na sebe oni.<\/div>\n
Zastavili sa uprostred haly a Tomovi zase za\u010dala v hlave v\u0155ta\u0165 star\u00e1 ot\u00e1zka.<\/div>\n
„Pre\u010do ide s nami aj ona?“ za\u0161epkal smerom k Billovi, aj ke\u010f mu bolo jasn\u00e9, \u017ee to ni\u010d nezmen\u00ed na skuto\u010dnosti, \u017ee ostatn\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa.<\/div>\n
Bill sa na\u0148ho prekvapene oto\u010dil. „Keiko-san? Je to najlep\u0161ia stop\u00e1rka, ak\u00fa pozn\u00e1m. Ve\u013emi sa n\u00e1m z\u00edde jej pomoc pri h\u013eadan\u00ed Sebastiana. Nevieme, \u010di u\u017e sa dostal na miesto.“<\/div>\n
„To ch\u00e1pem. Ale pre\u010do je tu…“<\/div>\n
„Al? U\u017e som ti spom\u00ednal, \u017ee je to Posol. Nie so v\u0161etk\u00fdmi sa toti\u017eto m\u00f4\u017eeme spoji\u0165 telepaticky. Al je najr\u00fdchlej\u0161\u00ed be\u017eec, ak\u00e9ho na tejto plan\u00e9te n\u00e1jde\u0161,“ vysvet\u013eoval \u010falej Bill.<\/div>\n
„Aha.“<\/div>\n
„M\u0148a by sk\u00f4r zauj\u00edmalo, \u010do tu rob\u00ed\u0161 ty,“ preniesol Al v\u00fdsme\u0161n\u00fdm t\u00f3nom. „Si tu sn\u00e1\u010f ako Billovo rozpt\u00fdlenie?“ toto bola ve\u013emi blb\u00e1 pozn\u00e1mka po dni, kde si Tom u\u017e dvakr\u00e1t spomenul na svoju bezmocnos\u0165, a tak sk\u00f4r ako by ste stihli \u017emurkn\u00fa\u0165, Al bol prirazen\u00fd k stene, na hrdle Tomova ruka, ktor\u00e1 ho drtila obrovskou silou.<\/div>\n
„Odvolaj to,“ precedil pomedzi zuby.<\/div>\n
„Pusti ma,“ zachr\u010dal Al.<\/div>\n
Tom ho pozd\u013a\u017e steny vydvihol do vzduchu tak, aby Alanova tv\u00e1r bola na \u00farovni tej jeho, tak\u017ee jeho nohy viseli nieko\u013eko centimetrov nad zemou. Bolo jasn\u00e9, \u017ee ho Tom nem\u00f4\u017ee za\u0161krti\u0165, ale ur\u010dite mu bolo dos\u0165 nepr\u00edjemne.<\/div>\n
„Vrav\u00edm, odvolaj to!“ prik\u00e1zal mu u\u017e pevnej\u0161\u00edm hlasom a zovrel jeho hrdlo e\u0161te silnej\u0161ie.<\/div>\n
„Tom!“ po\u010dul za sebou Billa.<\/div>\n
„Nenech\u00e1m sa ur\u00e1\u017ea\u0165. A teba tie\u017e nie,“ zasy\u010dal. „Odvolaj to,“ oto\u010dil sa sp\u00e4\u0165 na Alana.<\/div>\n
„Nie.“<\/div>\n
„Tom,“ Bill ho objal odzadu, sna\u017eil sa ho uk\u013eudni\u0165. „Pus\u0165 ho, nevie \u010do hovor\u00ed,“ \u0161epkal mu do ucha v sprievode mal\u00fdch pusiniek, ktor\u00e9 akoby patrili k jeho naliehav\u00e9mu t\u00f3nu.<\/div>\n
„Ale Bill-…“<\/div>\n
„Tom, pros\u00edm.“<\/div>\n
Znovu sa obr\u00e1til sp\u00e4\u0165 k Alanovi a ruka sa mu triasla potl\u00e1\u010danou zlos\u0165ou, ke\u010f sa rozhodoval \u010di ho pusti\u0165. „M\u00f4\u017ee\u0161 po\u010fakova\u0165 Billovi,“ zavr\u010dal na\u0148ho a kone\u010dne uvolnil zovretie svojej ruky. V druhej poc\u00edtil Billovu dla\u0148.<\/p>\n<\/div>\n
Alan sa zviezol popri stene na zem a s rukami zapret\u00fdmi o podlahu sa rozka\u0161\u013eal.<\/div>\n
Bill sa z bezpe\u010dnostn\u00fdch d\u00f4vodov sna\u017eil st\u00e1le zasopten\u00e9ho Toma odtiahnu\u0165 a\u017e na druh\u00fd koniec miestnosti.<\/div>\n
Alan zdvihol hlavu a s poh\u0155dav\u00fdm \u00fa\u0161k\u013eabkom sa zad\u00edval na Billa. „Chr\u00e1ni\u0161 svojho mil\u00e1\u010dika, \u010do?“<\/div>\n
„Ty-…“ vyletel hne\u010f Tom, no Bill ho zastavil a postavil sa pred neho.<\/div>\n
„Alan. Nesk\u00fa\u0161aj ma \u010falej provokova\u0165. Ak sa ti u\u017e zahojili jazvy zo Charenton-le-Pont, k\u013eudne sa ti m\u00f4\u017eem postara\u0165 aj o nov\u00e9,“ h\u013eadel na\u0148ho t\u00fdm svoj\u00edm ne\u00fastup\u010div\u00fdm, temn\u00fdm poh\u013eadom.<\/div>\n
Aj Alanove smaragdov\u00e9 o\u010di sa z\u00fa\u017eili na \u0161trbinky, potom s nen\u00e1vistn\u00fdm poh\u013eadom vstal a za\u010dal si hoji\u0165 krk, na ktorom sa mu medzi\u010dasom za\u010dali tvori\u0165 modriny.<\/div>\n
„Ak m\u00e1me chyti\u0165 Sebastiana, mus\u00edme spolupracova\u0165. Nepripravujme sa o \u0161ancu vn\u00fatorn\u00fdmi rozpormi,“ pokra\u010doval \u010falej m\u00fadro.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee na to u\u017e je neskoro,“ ozvala sa kone\u010dne aj Keiko. „T\u00e1to miestnos\u0165 je preplnen\u00e1 negat\u00edvnymi pocitmi.“<\/div>\n
Je sn\u00e1\u010f jej v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 schopnos\u0165 nejak zameran\u00e1 na empatiu? Prebehlo Tomovi hlavou a priviedlo ho to na in\u00e9 my\u0161lienky.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak u\u017e sa popon\u00e1h\u013eajme, lebo n\u00e1m ujde noc,“ upozornila ich Keiko stojaca pri dver\u00e1ch a Al pri nej.<\/div>\n
Z \u010dajovni\u010dky na nich \u00faskostlivo pozerali Sai a Meyi, ktor\u00e9 pravdepodobne dostali zodpovednos\u0165 za „hotel“, k\u00fdm tu majite\u013eka nebude. No nevyzerali, \u017ee by ich to nejak pote\u0161ilo. Zrejme sm\u00fatili za svojou pani.<\/p>\n<\/div>\n
Bill vykro\u010dil ku dver\u00e1m a on ho automaticky nasledoval.<\/div>\n
Ke\u010f prech\u00e1dzali okolo Alana, Tom do\u0148ho nasupene vrazil a \u0161epol jeho smerom: „Dok\u00e1\u017eem ti, \u017ee sa m\u00fdli\u0161.“<\/p>\n<\/div>\n
meravo – ztuhle<\/div>\n
hr\u010da – boule<\/div>\n
tria\u0161ku – t\u0159as<\/div>\n
ne\u010dujne – nesly\u0161n\u011b<\/div>\n
prer\u00e1tam – p\u0159epo\u010d\u00edt\u00e1m<\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi \u010eakujem za komenty… tak a tu je pokr\u00e1\u010dko of our Vampire story xD Tom mal v tej chv\u00edli pocit, \u017ee mu srdce vynechalo jeden \u00fader a potom sa rozb\u00fachalo neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou, akoko\u013evek c\u00edtil, \u017ee krv v \u017eil\u00e1ch mu stuhla. Nech\u00e1pal,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14551","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14551","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14551"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14551\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14551"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14551"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14551"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}