{"id":14624,"date":"2009-05-01T18:00:00","date_gmt":"2009-05-01T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14590"},"modified":"2009-05-01T18:00:00","modified_gmt":"2009-05-01T17:00:00","slug":"the-vampire-story-8","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/05\/01\/the-vampire-story-8\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 8."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
R\u00e1no ho zobudil \u0161plechot vody, rozr\u00e1\u017eanej kolesami \u00e1ut, preh\u00e1\u0148aj\u00facich sa ulicami mesta.<\/div>\n
Otvoril o\u010di, bolo \u0161ero. Pozrel smerom ku oknu a zistil, \u017ee je e\u0161te st\u00e1le otvoren\u00e9. Pozrel ceze\u0148, av\u0161ak jedin\u00e9, \u010do mohol vidie\u0165, bolo okno susednej budovy, v\u010faka \u00fazkej uli\u010dke, a\u017e prehnane bl\u00edzko. O \u0161tebote vt\u00e1kov, a \u010derstvom vzduchu sa tu dalo len sn\u00edva\u0165. Namiesto toho sa do miestnosti nah\u00e1\u0148al len smog pr\u00e1ve zobuden\u00e9ho mesta a ulicami sa oz\u00fdvali kroky stovky \u013eud\u00ed, vyh\u00fdbaj\u00facich sa ml\u00e1kam*, pr\u00e1ve sa pon\u00e1h\u013eaj\u00fac do pr\u00e1ce.<\/p>\n<\/div>\n
Unavene si pretrel o\u010di a a\u017e vtedy si uvedomil, \u017ee zrejme pod\u013eahol star\u00fdm \u013eudsk\u00fdm zvykom a predsalen na\u010das zaspal.<\/div>\n
Ni\u010d z toho mu v\u0161ak ani v najmen\u0161om nemohlo pokazi\u0165 n\u00e1ladu, ke\u010f oto\u010dil hlavu a nosom sa zrazil s t\u00fdm Billov\u00fdm.<\/div>\n
Srdce sa mu r\u00fdchlo rozb\u00fachalo, aj ke\u010f si uvedomil, \u017ee Bill m\u00e1 zavret\u00e9 o\u010di a k\u013eudne oddychuje.<\/div>\n
Zad\u00edval sa na jeho tv\u00e1r, a kone\u010dne ho napadlo slovo presne sediace na jeho v\u00fdraz, ke\u010f sp\u00ed. Roztomil\u00fd.<\/div>\n
Celkom pote\u0161en\u00fd svojou rannou v\u00fdhrou nad slov\u00ed\u010dkami sa postavil a \u0161iel kone\u010dne zavrie\u0165 okno. R\u00fdchlo sa v\u0161ak vr\u00e1til k Billovi do vyhriatej postele.<\/div>\n
Vlepil mu pusu na nos a tmav\u00e9 o\u010di s e\u0161te odv\u010dera rozmazan\u00fdmi l\u00ed\u010didlami sa pomaly otvorili. Bill sa na\u0148ho \u017eiarivo usmial.<\/p>\n<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 ani prehovori\u0165, a hne\u010f viem, ak\u00e1 kombin\u00e1cia os\u00f4b to bude dnes,“ u\u0161krnul sa.<\/p>\n<\/div>\n
Bill trochu nech\u00e1pavo nadvihol jedno obo\u010die, potom si v\u0161ak zrejme spomenul na ich v\u010deraj\u0161\u00ed rozhovor a s o\u010dak\u00e1van\u00edm h\u013eadel na Toma. „Dnes to bude kombin\u00e1cia nevinnosti a zvodnosti.“<\/p>\n<\/div>\n
„\u010eakujem, \u017ee si mi hne\u010f por\u00e1ne ur\u010dil diagn\u00f3zu,“ k\u00e1ravo na\u0148ho pozrel, no potom sa usmial.<\/div>\n
„Mne sa to nezd\u00e1 a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9,“ u\u0161krnul sa a \u010falej bez slova sk\u00famal Billovu tv\u00e1r. Sk\u013azol poh\u013eadom na krk, ramen\u00e1, ruky vo\u013ene spusten\u00e9 ved\u013ea tela. Up\u00fatala ho mal\u00e1 jazvi\u010dka na Billovom z\u00e1p\u00e4st\u00ed, ktor\u00fa si nikdy doteraz nev\u0161imol.<\/div>\n
\n
Vzal jeho ruku do svojej, a za\u010dal prstom sk\u00famavo prech\u00e1dza\u0165 mal\u00fd k\u00fasok poko\u017eky. T\u00e1 jazva vyzerala staro.<\/div>\n
Zdvihol k Billovi sp\u00fdtav\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n<\/div>\n
„Slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de. Jedin\u00e9 zranenie, ktor\u00e9 ti na tele zanech\u00e1 trval\u00e9 n\u00e1sledky. V\u017edy mi pripomenie, ak\u00fd som bol idiot, \u017ee som to v\u00f4bec sk\u00fa\u0161al,“ prejde prstom druhej ruky po malej tiahlej jazve.<\/div>\n
Tom v\u0161ak nep\u00fa\u0161\u0165a jeho z\u00e1p\u00e4stie a zaujate prech\u00e1dza prstami hore-dolu po jeho poko\u017eke.<\/div>\n
„Napadlo ma, pre\u010do nie si studen\u00fd?“<\/div>\n
Bill sa zahih\u0148al. „Mal by som by\u0165?“<\/div>\n
„No, up\u00edri by mali by\u0165 studen\u00ed. Teda, vo filmoch…“ zneistel.<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa rozchechtal.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak\u017ee vo filmoch,“ preniesol dramaticky. „Vlastne m\u00e1\u0161 pravdu. Bol som studen\u00fd posledn\u00fdch dvesto rokov. Teraz som tepl\u00fd.“<\/div>\n
„To mysl\u00ed\u0161 ako?“ zarazil sa Tom s nech\u00e1pav\u00fdm v\u00fdrazom.<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi rozchechtal.<\/p>\n<\/div>\n
„Nespom\u00ednal som to? Na\u0161e telo men\u00ed teplotu pod\u013ea pocitov. Zd\u00e1 sa ti to, preto\u017ee si sa ma e\u0161te nikdy nedotkol, ke\u010f som bol smutn\u00fd, alebo nahnevan\u00fd. Ke\u010f som s tebou, nem\u00f4\u017ee by\u0165 moja poko\u017eka studen\u00e1. Naopak, rozpa\u013euje\u0161 ma,“ a nahodil zvodn\u00fd \u00fasmev, ktor\u00e9mu Tom takmer pod\u013eahol.<\/div>\n
Spam\u00e4tal sa.<\/div>\n
„Ale ani na sebe som nikdy-…“<\/div>\n
„Ke\u010f si rozru\u0161en\u00fd ty, zrejme si v\u0161\u00edma\u0161 in\u00e9 veci, ako zmenu teploty; nie?“<\/div>\n
„Je to… zvl\u00e1\u0161tne.“<\/div>\n
„Ob\u010das je to u\u017eito\u010dn\u00e9. Hlavne pri boji to dok\u00e1\u017ee s\u00fapera zastra\u0161i\u0165.“<\/div>\n
„Pri boji,“ zopakoval Tom potichu a zamyslene. „Povie\u0161 mi o tom nie\u010do viac?“<\/div>\n
„Mo\u017eno inokedy.“<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa na chv\u00ed\u013eu zamyslel.<\/p>\n<\/div>\n
„Nikdy si mi nepripadal, ako hroziv\u00fd, zl\u00fd up\u00edr,“ prehovoril odrazu s v\u00e1\u017enym poh\u013eadom upret\u00fdm na Billa.<\/div>\n
Ten sa znovu rozosmeje. „Si roztomil\u00fd, ke\u010f trepe\u0161 blbosti,“ zhryzne si spodn\u00fa peru.<\/div>\n
„Nie, to ty si roztomil\u00fd, ke\u010f sp\u00ed\u0161,“ opravil ho Tom s \u00fasmevom a jeho o\u010di boli ne\u017en\u00e9.<\/div>\n
Bill sa len rozpa\u010dite pousmial a \u010falej ni\u010d nevravel.<\/div>\n
Tom si st\u00e1le zbl\u00edzka prezeral jeho tv\u00e1r. Jeho snehobielu poko\u017eku. Aj gej\u0161e by mu z\u00e1videli, tak \u010dist\u00fa, tak bled\u00fa ple\u0165.<\/div>\n
Pozastavil sa nad Billov\u00fdm nepr\u00edtomn\u00fdm v\u00fdrazom.<\/p>\n<\/div>\n
„Na \u010do mysl\u00ed\u0161?“ op\u00fdtal sa ticho.<\/div>\n
Bill pootvoril \u00fasta k odpovedi, no potom si zhryzol peru a uhol poh\u013eadom. „Na ni\u010d.“<\/div>\n
„Neklam.“<\/div>\n
„Nepoviem ti to, lebo si zase pomysl\u00ed\u0161, \u017ee patr\u00edm do tej bandy \u00fachyl\u00e1kov.“<\/div>\n
„A nepatr\u00ed\u0161?“ pobavene nadvihol obo\u010die. „Tak to by bola v\u00e1\u017ene \u0161koda,“ provokat\u00edvne na\u0148ho pozrel, i ke\u010f jeho poh\u013ead nebol ani spolovice tak prenikav\u00fd ako Billov.<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene?“ Bill nahodil spikleneck\u00fd v\u00fdraz a za\u010dal svoju ruku pomaly -tak, aby to Tom videl- pos\u00fava\u0165 dolu po prestieradle. Cie\u013e bol jasn\u00fd.<\/div>\n
Tom v o\u010dak\u00e1van\u00ed privrel o\u010di, ke\u010f vtom ktosi zaklopal na dvere.<\/p>\n<\/div>\n
„Dobr\u00e9 r\u00e1no, Hrdli\u010dky,“ vst\u00fapil Alan do miestnosti bez toho, aby mu to ktoko\u013evek dovolil.<\/div>\n
Ako obvykle mu v najmen\u0161om nevadilo, \u017ee ide v t\u00fa najnevhodnej\u0161iu chv\u00ed\u013eu, ba pr\u00e1ve naopak, vyzeralo to, \u017ee si to u\u017e\u00edva. Teda, \u010do je \u00fa\u017easn\u00e9 na tom, \u017ee niekomu vstupujete do s\u00fakromia a kaz\u00edte tak jeho \u0161\u0165astie…???<\/p>\n<\/div>\n
„Alan,“ zavr\u010dal Bill so za\u0165at\u00fdmi zubami, \u0161\u013eahol jeho smerom jeden vra\u017eedn\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
Ako zaka\u017ed\u00fdm ke\u010f sa zjavil, boli pr\u00edli\u0161 mimo nato, aby ho po\u010duli prich\u00e1dza\u0165.<\/div>\n
„Mrz\u00ed ma, \u017ee vyru\u0161ujem,“ no v jeho hlase nebola ani \u0161tipka \u013e\u00fatosti. „Sle\u010dna Keiko n\u00e1s pozvala na \u010daj. O pol hodinu,“ u\u0161krnul sa.<\/div>\n
„\u010caj? Teraz?“ vystrelil po \u0148om Tom ned\u00f4ver\u010div\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„H\u00e1dam, \u017ee v Japonsku maj\u00fa teraz poobedie,“ prehl\u00e1sil Bill pokojne.<\/div>\n
Alan uznale pok\u00fdval hlavou. „Ale ona chyst\u00e1 ak\u00fdsi \u010dajov\u00fd obrad \u010di \u010do. To m\u00f4\u017eu prev\u00e1dza\u0165 len vysoko postaven\u00ed \u013eudia. Nez\u00e1le\u017e\u00ed na \u010dase,“ doplnil ho.<\/div>\n
„To by ma zauj\u00edmalo, odkia\u013e toto m\u00e1\u0161?“ podozrievavo, s \u00fa\u0161krnom sa na\u0148ho zah\u013eadel Tom.<\/div>\n
Alan zrozpa\u010ditel. „No… Str\u00e1vil som noc rozhovorom so Sai a-…“<\/div>\n
„\u00d3\u00f3, tak\u017ee rozhovorom. To muselo by\u0165 zauj\u00edmav\u00e9,“ nenechal si ujs\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165 dobera\u0165 si ho.<\/div>\n
„Asi u\u017e p\u00f4jdem. Tak, uvid\u00edme sa za pol hodinu,“ a u\u017e ho nebolo.<\/div>\n
„Pozdravuj Sai!“ skr\u00edkol za n\u00edm pobavene Tom a bol si ist\u00fd, \u017ee to po\u010dul.<\/p>\n<\/div>\n
Obaja sa rozchechtali.<\/p>\n<\/div>\n
„Rob to \u010dastej\u0161ie,“ poznamenal Bill na konto Tomovej v\u00fdsti\u017enej pozn\u00e1mky.<\/div>\n
„Kde sme to prestali?“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, ale ak sa m\u00e1me za pol hodiny stretn\u00fa\u0165 s Keiko-san-…“<\/div>\n
„Keiko-san?“ preru\u0161il ho Tom.<\/div>\n
„To je namiesto tej sle\u010dny. Je slu\u0161n\u00e9 ju tak oslovova\u0165. Nespom\u00ednal som ti, \u017ee to b\u00fdvala princezn\u00e1?“<\/div>\n
„Princezn\u00e1? Eh, v\u00e1\u017ene?“<\/div>\n
„\u00c1no. B\u00fdvala v Japonsku, no po tom, \u010do sa z nej stala in\u00e1 bytos\u0165, musela utiec\u0165 z krajiny. Nie len preto, \u017ee jej \u013eudia by to nepochopili a isto by sa jej pok\u00fa\u0161ali zbavi\u0165, ale hlavne sa b\u00e1la svojho otca, ak by to zistil. Bola zahanben\u00e1 a bol to pre \u0148u \u00fader pod p\u00e1s. Zinscenovala preto svoj \u00fanos a oni ju u\u017e nikdy nena\u0161li. Utiekla so svojimi sl\u00fa\u017ekami Sai a Meyi a\u017e do Rak\u00faska a potom sa pres\u0165ahovala sem, do \u0160vaj\u010diarska.“<\/div>\n
„Zauj\u00edmav\u00e9. Princezn\u00e1 si otvorila bordel,“ u\u0161krnul sa Tom.<\/div>\n
„Hotel,“ k\u00e1ravo na\u0148ho vzhliadol Bill. „Je nato h\u00e1kliv\u00e1,“ dodal u\u017e trochu miernej\u0161ie, s \u00fasmevom.<\/div>\n
„Tak\u017ee Sai a Meyi s\u00fa tie\u017e up\u00edrky,“ nebola to ot\u00e1zka, sk\u00f4r kon\u0161tatovanie, o ktorom sa presved\u010dil u\u017e v\u010dera.<\/div>\n
„To je sn\u00e1\u010f jasn\u00e9. Ona sama ich premenila,“ poznamenal Bill nezaujate.<\/div>\n
Toma to ohromilo. „Tak\u017ee ony tri s\u00fa… spolu?… ako my?“<\/div>\n
„To sa nevie. \u010co je ist\u00e9, \u017ee princezn\u00e1 sa nikdy nevydala. Dos\u0165 to pom\u00e1ha klebet\u00e1m. Ale ak by som ja mal ma\u0165 s niek\u00fdm vz\u0165ah, nedelil by som sa o\u0148ho tak okato.“<\/div>\n
„A ty sn\u00e1\u010f nem\u00e1\u0161 vz\u0165ah?“ vy\u010d\u00edtavo nadvihol obo\u010die.<\/div>\n
Bill sa len u\u0161krnul.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak\u017ee si p\u00f4jdeme vypi\u0165 \u010daj?“<\/div>\n
„Zrejme \u00e1no,“ Bill sa postavil z postele a za\u010dal sa preh\u00e1\u0148a\u0165 po miestnosti, nevidite\u013en\u00fd \u013eudsk\u00fdm okom. Ani Tom sa nesna\u017eil zachyti\u0165 jeho pohyby.<\/div>\n
Mal\u00e1tne zavrel o\u010di. Zrejme si nedostatok odpo\u010dinku za\u010d\u00edna vybera\u0165 svoju da\u0148.<\/div>\n
Ke\u010f po p\u00e1r min\u00fatach o\u010di znovu otvoril, Bill u\u017e bol umyt\u00fd a oble\u010den\u00e9 mal zatia\u013e len rifle. Sedel na okraji postele niekde pri Tomov\u00fdch noh\u00e1ch a prehrab\u00e1val sa vo svojom malom bat\u00f4\u017eku.<\/div>\n
Tom ho chv\u00ed\u013eu nezaujato pozoroval, potom sa za\u010dal rozhliada\u0165 po izbe. V\u010dera si tu toho okrem postele a v\u0161adepr\u00edtomnej \u010dervenej farby -odtie\u0148a tak krvav\u00e9ho, a\u017e to bolo irituj\u00face- ve\u013ea nev\u0161imol.<\/div>\n
V jednom rohu dve mal\u00e9 kresl\u00e1 a stol\u00edk, v druhom ve\u013ek\u00e1 skri\u0148a, a v\u0161ade mo\u017ene po miestnosti \u010fal\u0161ie men\u0161ie skrinky a poli\u010dky.<\/div>\n
Zauj\u00edmalo by ho, \u010do v t\u00fdch skriniach tak m\u00f4\u017ee by\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„By\u0165 tebou, tak to rad\u0161ej nesk\u00famam. Nikdy nevie\u0161, \u010do tam n\u00e1jde\u0161. Hlavne na takomto mieste,“ usmial sa Bill, hlavu st\u00e1le nezdvihol od bat\u00f4\u017eku. Za\u010dal si \u010dosi pohmk\u00e1va\u0165.<\/div>\n
Tomovi to pri\u0161lo zvl\u00e1\u0161tne. \u017deby si v\u0161imol, kam sa pozer\u00e1? Je k nemu predsa oto\u010den\u00fd chrbtom.<\/div>\n
Bill pokr\u00fatil hlavou, odlo\u017eil bat\u00f4\u017etek, postavil sa a zamieril do k\u00fapelne.<\/p>\n<\/div>\n
O chv\u00ed\u013eu sa odtia\u013e ozvalo otr\u00e1ven\u00e9: „Tom, nevidel si mi niekde opasok?“<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal a tie\u017e sa kone\u010dne postavil z postele.<\/div>\n
Za\u010dal sa obzera\u0165 po sten\u00e1ch, \u010di niekde neuvid\u00ed hodiny, aby zistil, ko\u013eko m\u00e1 e\u0161te \u010dasu.<\/div>\n
„P\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat,“ ozvalo sa z k\u00fape\u013ene.<\/div>\n
„Pros\u00edm?“ nech\u00e1pavo skrivil tv\u00e1r.<\/div>\n
„P\u00fdtal si sa na \u010das. M\u00e1me e\u0161te p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat a mus\u00edme tam by\u0165 presne. Hodiny tam nie s\u00fa, ale na no\u010dnom stol\u00edku je mal\u00fd bud\u00edk,“ objas\u0148oval mu Bill. „M\u00e1m ho,“ dodal a navliekaj\u00fac si opasok do nohav\u00edc vy\u0161iel z k\u00fape\u013ene.<\/div>\n
„Ale ja som sa ni\u010d nep\u00fdtal. Teda, nie nahlas,“ op\u00e4\u0165 po \u0148om ned\u00f4ver\u010divo pozrel.<\/div>\n
„Si si ist\u00fd? Zdalo sa mi, \u017ee som \u0165a po\u010dul, ako sa p\u00fdta\u0161, ko\u013eko m\u00e1\u0161 e\u0161te \u010dasu,“ zarazil sa Bill.<\/div>\n
„Naozaj som t\u00fa ot\u00e1zku nevyslovil nahlas. T\u00fdm som si ist\u00fd.“<\/div>\n
„Rob\u00ed\u0161 si zo m\u0148a srandu?“<\/div>\n
„Nie. Ty si rob\u00ed\u0161 srandu zo m\u0148a! To nie je f\u00e9r! Tvrdil si predsa, \u017ee nedok\u00e1\u017ee\u0161 \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky!“ ofu\u010dane* si zalo\u017eil ruky.<\/div>\n
„Ve\u010f ani nedok\u00e1\u017eem. Teda… na \u010do teraz mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„Na ni\u010d.“<\/div>\n
„Tak na nie\u010do mysli,“ prik\u00e1zal mu a zavrel o\u010di.<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa s\u00fastredil, no sk\u00f4r ako t\u00fa my\u0161lienku stihol zastavi\u0165, prebehlo mu hlavou, \u017ee by sa mal \u00eds\u0165 poum\u00fdva\u0165 a vydrhn\u00fa\u0165 si zuby, aby mu n\u00e1hodou por\u00e1nky nep\u00e1chlo z pusy.<\/div>\n
Zatv\u00e1ril sa zni\u010dene, no Bill sa rozosmial.<\/div>\n
„Myslel som, \u017ee bude\u0161 rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad nie\u010d\u00edm zmysluplnej\u0161\u00edm.“<\/div>\n
„Toto je dos\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9,“ znovu sa ofu\u010dal, no vtom mu to do\u0161lo. „Ty si mi \u010d\u00edtal my\u0161lienky?“<\/div>\n
„No… asi. Sk\u00fas myslie\u0165 na nejak\u00fa farbu. Modr\u00e1,“ uh\u00e1dol sk\u00f4r, ako si Tom s\u00e1m uvedomil, \u017ee si spomenul pr\u00e1ve na t\u00fato farbu.<\/div>\n
„\u00c1no,“ hlesol prekvapene a Bill sa roz\u017eiaril.<\/div>\n
„To je super!“<\/div>\n
„Nie, to teda nie je.“<\/div>\n
„Akoto? Ja dok\u00e1\u017eem \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky. To je ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9. A ojedinel\u00e9,“ dodal hrdo.<\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi… prisahaj, \u017ee to na m\u0148a nebude\u0161 pou\u017e\u00edva\u0165.“<\/div>\n
„Ale Tom-…“<\/div>\n
„Nebude\u0161 mi \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky bez m\u00f4jho vedomia,“ preru\u0161il ho r\u00e1zne.<\/div>\n
„Tak dobre. Ale keby to bolo ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9-…“<\/div>\n
„Ani vtedy. Jedine, ak ti to s\u00e1m dovol\u00edm.“<\/p>\n<\/div>\n
Bill zv\u00e1\u017enel, v\u0161etko nad\u0161enie z novej schopnosti z neho razom opadlo.<\/p>\n<\/div>\n
„V poriadku. Bude po tvojom.“<\/div>\n
„\u010eakujem,“ usmial sa Tom a v\u00e1\u017enos\u0165 situ\u00e1cie zmizla.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 u\u017e len osem min\u00fat,“ upozornil ho Bill a Tom okam\u017eite vystrelil do k\u00fape\u013ene…<\/p>\n<\/div>\n
Celou cestou dolu do \u010dajovne, ktor\u00fa mohol Tom v\u010dera ve\u010der pozorova\u0165, si Bill sk\u00fa\u0161al svoju nov\u00fa schopnos\u0165 sn\u00e1\u010f na ka\u017edom, koho stretli. Podchv\u00ed\u013eou sa pohih\u0148\u00e1val a Tom sa ho zaka\u017ed\u00fdm musel p\u00fdta\u0165, \u010do je mu tak smie\u0161ne. Ob\u010das bolo naozaj absurdn\u00e9, ak\u00e9 my\u0161lienky \u013eu\u010fom v\u00edria hlavami.<\/p>\n<\/div>\n
V \u010dajovni ich u\u017e \u010dakali Al a Keiko, obaja k\u013ea\u010diaci na vank\u00fa\u0161ikoch pri malom stol\u00edku.<\/div>\n
Zlo\u017eili sa na zem ved\u013ea Alana a ml\u010dky sledovali, \u010do Sle\u010dna Keiko rob\u00ed.<\/div>\n
V\u0161adepr\u00edtomn\u00e9 Sai a Meyi jej priniesli podnos s nieko\u013ek\u00fdmi pr\u00e1zdnymi \u0161\u00e1lo\u010dkami, kr\u010dahom* s vodou, p\u00e1r mi\u0161ti\u010dkami a plosk\u00fdm mal\u00fdm \u010dajn\u00ed\u010dkom.<\/div>\n
Keiko vzala misku s vysu\u0161en\u00fdmi l\u00edsto\u010dkami a nasypala ich do \u010dajn\u00ed\u010dka. Zaliala ich k\u00faskom vody a premie\u0161ala. Vzala \u010fal\u0161iu misku.<\/p>\n<\/div>\n
Tom ani tak nesledoval to \u010do rob\u00ed, sk\u00f4r si ju prezeral. Bola to jeho prv\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 prezrie\u0165 si t\u00fato princezn\u00fa zbl\u00edzka, preto\u017ee prv\u00fdkr\u00e1t bola zaujat\u00e1 svojou pr\u00e1cou nato\u013eko, aby ho neprepa\u013eovala laserov\u00fdm poh\u013eadom, a\u017e by mal pocit, \u017ee mu vid\u00ed priamo do \u017eal\u00fadka.<\/div>\n
Zbl\u00edzka nevyzerala a\u017e tak hrozivo. Vlastne bola ve\u013emi mlad\u00e1 a pekn\u00e1. Nemohla by\u0165 viac ako o tri roky star\u0161ia od Toma. P\u00f4sobila ne\u017ene a krehko, no v jej tv\u00e1ri bolo aj tak st\u00e1le nie\u010do, \u010do u \u013eud\u00ed vzbudzovalo re\u0161pekt a pocit autority.<\/div>\n
Pozrel hore na Sai, ktor\u00e1 st\u00e1la za Sle\u010dnou Keiko. Jej urazenos\u0165 zo v\u010dera u\u017e zrejme vyprchala, ke\u010f\u017ee na\u0148ho nepatrne \u017emurkla. Tom si spomenul na jej pozn\u00e1mky k Billovi, na rozpa\u010dit\u00e9ho Ala a jedin\u00e9, \u010do si mohol z toho cel\u00e9ho vyvodi\u0165, bolo jedno nepekn\u00e9 slovo na jej adresu…<\/div>\n
Prestal sa zaobera\u0165 Sai, ke\u010f sa ved\u013ea neho ozval Billov tich\u00fd chichot.<\/p>\n<\/div>\n
„Keby si vedel, \u010do si o tebe mysl\u00ed,“ za\u0161epkal mu Bill do ucha v\u0161ehovoriacim t\u00f3nom.<\/p>\n<\/div>\n
Pred Tomom sa objavila dymiaca \u0161\u00e1lo\u010dka. Do nosa mu udrela pr\u00edjemn\u00e1 v\u00f4\u0148a \u010daju.<\/div>\n
V\u0161etci pri stole sa navz\u00e1jom uklonili a odpili si zo \u0161\u00e1lo\u010diek. Bill neisto pozrel na Toma, no ten rozhodne zdvihol \u0161\u00e1lo\u010dku a odpil si.<\/div>\n
Bill na\u0148ho prekvapene vyvalil o\u010di.<\/div>\n
„Ty u\u017e m\u00f4\u017ee\u0161…???“<\/div>\n
„Je to vinikaj\u00face,“ pochv\u00e1lil \u010daj s \u00fasmevom.<\/div>\n
V skuto\u010dnosti to zas tak vinikaj\u00faco nechutilo, no bolo to celkom chutn\u00e9, a\u017e nato, \u017ee ho to p\u00e1lilo na jazyku. Aspo\u0148 u\u017e nemal pocit, \u017ee bude zvraca\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
V tichosti vypili \u010daj a rovnako v tichosti Keiko poprosila Billa o kr\u00e1tky rozhovor. Bill prik\u00fdvol a obaja zamierili do tmavej chodbi\u010dky pod schodmi.<\/div>\n
Alan mu ozn\u00e1mil, \u017ee si e\u0161te zdriemne, o \u010dom Tom \u00faprimne pochyboval po jeho hl\u00fapych pozn\u00e1mkach k sp\u00e1nku up\u00edrov, ale nerie\u0161il to.<\/div>\n
Za\u010dal sa obzera\u0165 a zamieril do tmavej kamennej chodbi\u010dky, kde zmizol Bill. Rozhodol sa ho tam po\u010dka\u0165. V tlmenom svetle lampi\u010diek mohol vidie\u0165 mnoho dver\u00ed, lemuj\u00facich chodbu ve\u013emi bl\u00edzko pri sebe.<\/div>\n
Nenapadalo ho, \u010do za nimi asi tak m\u00f4\u017ee by\u0165.<\/div>\n
Z nudy sa za\u010dal prech\u00e1dza\u0165 hore-dolu po chodbe a po\u010d\u00faval ozvenu svojich krokov. Rozhodol sa zaostri\u0165 zmysly a po\u010d\u00faval, o \u010dom sa \u013eudia v dome rozpr\u00e1vaj\u00fa.<\/div>\n
Po\u010dul chichotanie sl\u00fa\u017eok, tich\u00e9 oddychovanie spiacich host\u00ed a zarazil sa, ke\u010f za\u010dul zn\u00e1my hlas patriaci Keiko.<\/p>\n<\/div>\n
„Ja viem, \u017ee ho chce\u0161 ma\u0165 pri sebe, ale je to nebezpe\u010dn\u00e9 a on je nesk\u00fasen\u00fd. Navy\u0161e, ak je tvoja te\u00f3ria spr\u00e1vna, Sebastian sa ho znovu pok\u00fasi zabi\u0165. Si si vedom\u00fd tohto rizika?“<\/div>\n
Ozvalo sa Billovo tich\u00e9 povzdychnutie. „Je to rovnak\u00e9 riziko pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch.“<\/div>\n
„Ale my nevieme, \u010doho je Sebastian schopn\u00fd. Ak za\u00fato\u010d\u00ed, bude \u00faplne neschopn\u00fd br\u00e1ni\u0165 sa.“<\/div>\n
„Naozaj sa o\u0148ho a\u017e tak boj\u00ed\u0161, alebo sa ti zd\u00e1 by\u0165 len zbyto\u010dnou pr\u00ed\u0165a\u017eou? Nie, nemus\u00ed\u0161 odpoveda\u0165. Viem, \u017ee je to druh\u00e1 mo\u017enos\u0165. P\u00f4jde s nami. Moje posledn\u00e9 slovo.“<\/p>\n<\/div>\n
A vtom z dver\u00ed len p\u00e1r metrov od neho vy\u0161iel Bill. Tv\u00e1ril sa v\u00e1\u017ene, no akon\u00e1hle spozoroval Toma, po tv\u00e1ri sa mu rozlial vrel\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n
„Gratulujem k pokroku Tomi. Ne\u010dakal som, \u017ee sa ti to podar\u00ed tak r\u00fdchlo. Vidno, \u017ee silnie\u0161,“ nar\u00e1\u017eal na jeho prekvapenie s \u010dajom.<\/div>\n
„Rozpr\u00e1vali ste sa o mne?“<\/div>\n
Bill sa zarazil. Z dver\u00ed za n\u00edm vy\u0161la Keiko a bez jedin\u00e9ho poh\u013eadu na nich odkr\u00e1\u010dala pre\u010d.<\/div>\n
„Mo\u017eno e\u0161te nie si pripraven\u00fd na tak nebezpe\u010dn\u00fa a zlo\u017eit\u00fa misiu, ale m\u00e1\u0161 tu m\u0148a.“<\/div>\n
„\u010co to znamen\u00e1, \u017ee \u0165a m\u00e1m?“<\/div>\n
Bill sa znovu trochu zarazil.<\/div>\n
„\u017de nedovol\u00edm, aby sa ti nie\u010do stalo.“<\/div>\n
„Nerozpr\u00e1vaj tak. Beztak sa c\u00edtim, ako mal\u00e9 bezbrann\u00e9 mimino. Nechcem, aby si ma ochra\u0148oval. Zvl\u00e1dnem to s\u00e1m.“<\/div>\n
„Tomu ver\u00edm, ale aj tak-…“<\/div>\n
„\u017diadne aj tak,“ cel\u00e1 atmosf\u00e9ra v\u010deraj\u0161ieho ve\u010dera sa vytratila. Tom si uvedomil, \u017ee chodbou sa rozniesol chlad. Nebol to ten chlad, z ktor\u00e9ho je v\u00e1m zima a naskakuj\u00fa zimomriavky. Bol to ak\u00fdsi chlad, ktor\u00fd vych\u00e1dzal z jeho vn\u00fatra. Alebo sa mu to len zdalo? Dotkol sa svojej ruky a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed zistil, \u017ee jeho poko\u017eka je studen\u00e1. Bill teda neklamal.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 pozrel na\u0148ho. Tv\u00e1ril sa trochu nahnevane, no hlavne zarm\u00fatene. Mus\u00ed mu to objasni\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Potrebujem ma\u0165 pocit, \u017ee na tebe nie som z\u00e1visl\u00fd. \u017de dok\u00e1\u017eem \u017ei\u0165 aj bez teba,“ \u0161epol, no ozvena kamennej podlahy chodby jeho hlas zosilnila.<\/div>\n
„Ja nechcem, aby si dok\u00e1zal \u017ei\u0165 bezom\u0148a, ak ja u\u017e nedok\u00e1\u017eem \u017ei\u0165 bez teba,“ v Billov\u00fdch o\u010diach sa zra\u010dila \u00faprimn\u00e1 \u013e\u00fatos\u0165 nad Tomov\u00fdmi slovami.<\/p>\n<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu bolo ticho.<\/p>\n<\/div>\n
„Ak sa ma op\u00e4\u0165 pok\u00fasi zabi\u0165, nechcem by\u0165 odk\u00e1zan\u00fd, na ochranu ostatn\u00fdch.“<\/div>\n
„Ale ja \u0165a chcem ochra\u0148ova\u0165,“ p\u00edpol Bill takmer nepo\u010dute\u013ene.<\/div>\n
Tom pozrel do zeme. Op\u00e4\u0165 sa c\u00edtil previnilo, lebo videl, \u017ee Bill je smutn\u00fd. Nechcel, aby kv\u00f4li nemu zase plakal. Nechcel odmieta\u0165 jeho pomoc, lebo po v\u010deraj\u0161ku si bol vedom\u00fd toho, ako ve\u013emi Billa potrebuje; no z\u00e1rove\u0148 nevedel, ako mu vysvetli\u0165, \u017ee sa c\u00edti by\u0165 slab\u00fd a \u017ee ho to hnev\u00e1.<\/div>\n
„Ty to nech\u00e1pe\u0161, Bill!“<\/div>\n
„Ona nemala pravdu. Dok\u00e1\u017ee\u0161 sa ubr\u00e1ni\u0165!“<\/div>\n
„A \u010d\u00edm pros\u00edm \u0165a? Ve\u010f ani nem\u00e1m v\u00fdnimo\u010dn\u00fa schopnos\u0165,“ poh\u0155davo odfrkol nad vlastnou bezmocnos\u0165ou.<\/div>\n
„To pr\u00edde \u010dasom.“<\/div>\n
„A \u010do ak u\u017e bude neskoro?“<\/div>\n
„Potom som tu ja.“<\/div>\n
„A o to pr\u00e1ve ide.“<\/div>\n
Billovi sa do o\u010d\u00ed nahrnuli slzy. V\u0161etka ta rozhodnos\u0165, ktorou opl\u00fdval, ke\u010f vy\u0161iel z dver\u00ed sa zmenila na zdrvuj\u00facu neistotu. „Chce\u0161 odom\u0148a od\u00eds\u0165?“ slzy sa mu spustili po l\u00edcach, ke\u010f za\u017emurkal.<\/div>\n
„Ani n\u00e1hodou.“<\/div>\n
„Tak pre\u010do potom…? ak bol v\u010deraj\u0161ok pre teba rozl\u00fa\u010dkou…“<\/p>\n<\/div>\n
Tom zmeravel*. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee si Bill toto mysl\u00ed? Mo\u017eno by teraz bolo predsa len lep\u0161ie, keby sa mu mohol pozrie\u0165 do hlavy a v jeho my\u0161lienkach vy\u010d\u00edta\u0165 v\u0161etko to, \u010do on s\u00e1m slovami poveda\u0165 nedok\u00e1\u017ee. Av\u0161ak takto neschopn\u00fd vymyslie\u0165 dostato\u010dn\u00fa odpove\u010f sa vrhol dopredu a celou svojou silou sa zavesil Billovi okolo krku. „Hlup\u00e1\u010dik,“ \u0161epol mu do ucha a silno ho objal.<\/p>\n<\/div>\n
Miestnos\u0165, ktor\u00fa Sle\u010dna Keiko naz\u00fdvala kni\u017enicou \u010di arch\u00edvom, bola ohuruj\u00faca. Bola obrovsk\u00e1- nie, bola gigantick\u00e1. V\u0161ade sa tiahli vysok\u00e1nske reg\u00e1le pln\u00e9 hrub\u00fdch kn\u00edh a zv\u00e4zkov.<\/div>\n
Toma by nikdy nenapadlo, \u017ee sa do tohto mal\u00e9ho dom\u010deka zmest\u00ed tak\u00e1 obrovsk\u00e1 miestnos\u0165.<\/div>\n
Nevedel, \u010do nakoniec Keiko-san presved\u010dilo, aby im uk\u00e1zala svoju zbierku, no teraz u\u017e ch\u00e1pal, pre\u010do je na \u0148u tak h\u00e1kliv\u00e1. V\u0161etko to mus\u00ed by\u0165 ve\u013emi star\u00e9 a vz\u00e1cne.<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu ohromene s otvoren\u00fdmi \u00fastami z\u00edzal na reg\u00e1le a potom sa zhrozil.<\/p>\n<\/div>\n
„Toto v\u0161etko budeme musie\u0165 preh\u013eada\u0165?“<\/div>\n
„Nie,“ uistil ho Bill a Tom si vyd\u00fdchol. „Mysl\u00edm, \u017ee bude sta\u010di\u0165, ak preh\u013ead\u00e1me tieto dva rady,“ uk\u00e1zal na dva asi p\u00e4tn\u00e1s\u0165metrov\u00e9- o v\u00fd\u0161ke u\u017e ani nehovori\u0165- rady reg\u00e1lov, s nejak\u00fdmi zv\u00e4zkami a spismi naukladan\u00fdmi na sebe.<\/div>\n
„\u010co? To nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene!“<\/div>\n
„Neboj sa. Niektor\u00e9 men\u00e1 nie s\u00fa a\u017e tak typick\u00e9, tak\u017ee bude \u013eah\u0161ie ich n\u00e1js\u0165.“<\/div>\n
„Upokojil si ma,“ zahl\u00e1sil s n\u00e1dychom hyst\u00e9rie v t\u00f3ne.<\/p>\n<\/div>\n
„Akoto, \u017ee s\u00fa tie z\u00e1znamy u nej? To na matrike nech\u00fdbaj\u00fa?“ sp\u00fdtal sa asi o dve hodiny stojac na vysokom rebr\u00edku, v ruke listoval z\u00e1znamom u\u017e asi piateho Kellenera.<\/div>\n
„Na matrike s\u00fa len k\u00f3pie. Origin\u00e1ly s\u00fa na bezpe\u010dnej\u0161om mieste.“<\/div>\n
„V bordeli. \u00da\u017easn\u00e9,“ zachechtal sa a skoro zletel z rebr\u00edka.<\/div>\n
„V hoteli, Tom,“ upozornil ho Bill sn\u00e1\u010f u\u017e post\u00fdkr\u00e1t.<\/div>\n
Popravde sa mu z tej v\u00fd\u0161ky robilo zle, a tak u\u017e asi tret\u00edkr\u00e1t zliezol dole, na chv\u00ed\u013eu si odpo\u010din\u00fa\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Pozoroval Billovu dobr\u00fa n\u00e1ladu a jeho neust\u00e1le podp\u00e1sovky na Alana, ke\u010f \u010d\u00edtal jeho my\u0161lienky, a potom ich so smiechom nahlas vyslovoval. Bolo to naozaj trochu nef\u00e9r, ale Alan si to zasl\u00fa\u017eil a za Billov smiech to st\u00e1lo.<\/div>\n
Zauj\u00edmalo by ho, s ak\u00fdm zn\u00e1mym up\u00edrom by mohla by\u0165 spojen\u00e1 jeho rodina, preto\u017ee jedin\u00e9 sl\u00e1vne up\u00edrske meno, ktor\u00e9 poznal, bolo Draculla, a aj to pova\u017eoval len za kreat\u00edvny v\u00fdplod fant\u00e1zie znuden\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill, m\u00e1m p\u00e1r ot\u00e1zok.“<\/div>\n
„\u00c1no?“<\/div>\n
„Ako by n\u00e1m pomohlo, keby t\u00ed \u013eudia boli spol\u010den\u00ed s up\u00edrmi?“<\/div>\n
Vesel\u00e1 atmosf\u00e9ra v miestnosti zredla.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee jedin\u00e9 \u010do m\u00f4\u017ee ma\u0165 v pl\u00e1ne, je dosta\u0165 sa k Najstar\u0161\u00edm.“<\/div>\n
„K Najstar\u0161\u00edm? A to by bolo zl\u00e9?“<\/div>\n
„Vie\u0161, ke\u010f som ti rozpr\u00e1val o Najstar\u0161\u00edch, nepovedal som ti v\u0161etko. Povedal som ti s\u00edce ako vznikli, ale nie to, pre\u010do,“ zamie\u0161al sa do rozhovoru Alan.<\/div>\n
„\u013dudia vtedy mali viac v\u00fdkladov toho, pre\u010do tieto bytosti pri\u0161li na svet,“ vysvet\u013eoval mu Bill. „V\u00e4\u010d\u0161inou to pripisovali Bohu. Jednou z nich bola povera, \u017ee ich zoslal, aby potrestali hrie\u0161nikov; in\u00e1 zas vravela, \u017ee s\u00fa sluhami Diabla a k\u0155mia sa krvou nevinn\u00fdch, aby mu dodali silu a pomohli ovl\u00e1dnu\u0165 tento svet. Nech to u\u017e bolo akoko\u013evek, Sebastian sa nikdy netajil t\u00fdm, \u017ee je naklonen\u00fd prvej verzii.“<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co to ale znamen\u00e1? Pre\u010do by sa k nim chcel dosta\u0165? Ako?“<\/div>\n
„Sebastian bol za \u017eivota k\u0148azom a dlho sa nemohol vyrovna\u0165 so skuto\u010dnos\u0165ou, \u017ee sa z neho stal up\u00edr. Potom v\u0161ak za\u010dal prehlasova\u0165, \u017ee v\u0161etci \u013eudia, ktor\u00ed v t\u00fdch \u010dasoch up\u00edrov prenasledovali, by mali za svoje besnenie by\u0165 potrestan\u00ed. Pre\u0148ho boli a s\u00fa Najstar\u0161\u00ed rovnako sv\u00e4t\u00ed ako anjeli. Navy\u0161e nest\u00e1valo sa \u010dasto aby \u013eudia chytili skuto\u010dn\u00e9ho up\u00edra. To bolo takmer nemo\u017en\u00e9. Vlastne vtedy kv\u00f4li kriv\u00fdm obvineniam a neexistuj\u00facim d\u00f4kazom pri\u0161lo o \u017eivot ve\u013ea nevinn\u00fdch,“ Bill sa na chv\u00ed\u013eu odml\u010dal „Ak st\u00e1le ver\u00ed, \u017ee Najstar\u0161\u00ed potrestaj\u00fa vinn\u00edkov, bude sa ich sna\u017ei\u0165 prebudi\u0165. U\u017e d\u00e1vno som \u010dakal, \u017ee nie\u010do tak\u00e9 bude chcie\u0165 spravi\u0165. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee a\u017e teraz pri\u0161iel na sp\u00f4sob ako, a tie vra\u017edy s t\u00fdm bud\u00fa ur\u010dite s\u00favisie\u0165,“ znovu sa zad\u00edval do z\u00e1znamov. „M\u00e1m \u010fal\u0161ieho,“ a polo\u017eil roztvoren\u00fd spis na st\u00f4l, ved\u013ea \u010fal\u0161\u00edch desiatich.<\/div>\n
„Keby ich prebudil, oni by ho posl\u00fachali?“<\/div>\n
„Nie. A to je asi n\u00e1\u0161 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m. Oni toti\u017eto neboli ako my.“<\/div>\n
„Ako to mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„Najstar\u0161\u00ed neboli civilizovan\u00ed. Nezapadali medzi \u013eud\u00ed tak, ako my. Boli to vlastne okr\u00eddlen\u00e9 be\u0161tie. Ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9. Nesali krv po k\u00faskoch, oni vra\u017edili. Preto sa dne\u0161n\u00ed up\u00edri rozhodli ich uspa\u0165 a zape\u010dati\u0165 ich v hrobke. Keby sa prebudili po to\u013ek\u00fdch storo\u010diach, boli by hladn\u00ed a za\u010dali by zab\u00edja\u0165 rovnako nekontrolovate\u013ene, ako predt\u00fdm. To si nem\u00f4\u017eeme dovoli\u0165. Nie v dne\u0161nom svete,“ Bill si ustarostene povzdychol.<\/p>\n<\/div>\n
„Si si ist\u00fd, \u017ee toto je jeho z\u00e1mer?“<\/div>\n
„Ke\u010f n\u00e1jdeme predkov obet\u00ed, potvrd\u00ed sa n\u00e1m to, alebo vyvr\u00e1ti.“<\/div>\n
„Je e\u0161te nie\u010do, \u010do by som mal vedie\u0165?“ obozretne sa op\u00fdtal a pevne sa zad\u00edval Billovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„A je e\u0161te nie\u010do, \u010do by si sa chcel sp\u00fdta\u0165?“ op\u00e4toval mu pevn\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Nie.“<\/div>\n
„Tak potom pokra\u010dujme v h\u013eadan\u00ed poslednej rodiny.“<\/div>\n
Ke\u010f povedal slovo „poslednej“, Tomovi st\u00fapol adrenal\u00edn. S\u00fa tak bl\u00edzko.<\/p>\n<\/div>\n
Nestihol sa v\u0161ak ani postavi\u0165 a Alan k nim kr\u00e1\u010dal s posledn\u00fdm spisom.<\/div>\n
„M\u00e1m to.“<\/div>\n
„V\u00fdborne,“ zaradoval sa Bill a vzal mu spis z ruky. Polo\u017eil ho na st\u00f4l k ostatn\u00fdm a chv\u00ed\u013eku si ich s\u00fastredene prezeral.<\/div>\n
„Nalistuj rodokme\u0148,“ poradil mu Alan stojaci na jednom z kresiel, aby mal lep\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead a Bill za\u010dal nap\u00e4to listova\u0165 v z\u00e1hadn\u00fdch z\u00e1znamoch.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak \u010do tam je?“ do\u017eadoval sa Tom odpovedi, lebo ni\u010domu z toho, \u010do tam bolo nap\u00edsan\u00e9, nerozumel.<\/div>\n
Bill nalistoval str\u00e1nku v poslednom zv\u00e4zku a zarazil sa. Tom sa nap\u00e4to oto\u010dil za \u0161okovan\u00fdm zheknut\u00edm Alana, ktor\u00fd sa bled\u00fd okam\u017eite posadil.<\/div>\n
„\u010co si zistil? \u010co tam je nap\u00edsan\u00e9?“ naliehal, no Bill akoby skamenel, poko\u017eka e\u0161te bled\u0161ia ako zvy\u010dajne.<\/div>\n
„\u010cakal som to,“ hlesol Bill tich\u00fdm, roztrasen\u00fdm hlasom. Alan v kresle e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi zalapal po dychu.<\/div>\n
„\u010co si \u010dakal?“ sna\u017eil sa ho Tom popohna\u0165 s odpove\u010fou, nerv\u00f3zne sa pohupuj\u00fac na \u0161pi\u010dk\u00e1ch.<\/div>\n
„V\u0161etky obete smeruj\u00fa k jednej rodine,“ odml\u010dal sa a nap\u00e4tie sa e\u0161te vystup\u0148ovalo, „K mojej.“<\/p>\n<\/div>\n
Miestnos\u0165ou sa roz\u013eahlo hrobov\u00e9 ticho…<\/p>\n<\/div>\n
ml\u00e1ka – lou\u017ee, kalu\u017e<\/strong><\/div>\n
ofu\u010dan\u011b – na\u0161tvan\u011b<\/strong><\/div>\n
kr\u010dah – d\u017eb\u00e1n<\/strong><\/div>\n
zmeravie\u0165 – strnout
<\/strong><\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi R\u00e1no ho zobudil \u0161plechot vody, rozr\u00e1\u017eanej kolesami \u00e1ut, preh\u00e1\u0148aj\u00facich sa ulicami mesta. Otvoril o\u010di, bolo \u0161ero. Pozrel smerom ku oknu a zistil, \u017ee je e\u0161te st\u00e1le otvoren\u00e9. Pozrel ceze\u0148, av\u0161ak jedin\u00e9, \u010do mohol vidie\u0165, bolo okno susednej budovy, v\u010faka \u00fazkej<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14624","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14624","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14624"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14624\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14624"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14624"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14624"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}