{"id":1472,"date":"2017-03-17T16:00:00","date_gmt":"2017-03-17T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1465"},"modified":"2017-03-17T16:00:00","modified_gmt":"2017-03-17T15:00:00","slug":"government-hooker-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/03\/17\/government-hooker-4\/","title":{"rendered":"Government Hooker 4."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
Vianoce, \u010das starost\u00ed a nepokoja<\/em><\/strong><\/div>\n
\n

Vr\u00e1til som sa domov ve\u010der pred \u0160tedr\u00fdm d\u0148om. Bol som hrozne unaven\u00fd z cesty autobusmi a \u0165ahanie kufrov nebolo o ni\u010d pr\u00edjemnej\u0161ie. Ke\u010f sa v\u0161ak vo dver\u00e1ch objavila moja matka, nebol som a\u017e tak\u00fd sk\u013e\u00fa\u010den\u00fd, vlastne som bol pr\u00edjemne prekvapen\u00fd t\u00fdm, \u017ee som ju videl a ona mi venovala jedno zo svojich najmami\u010dkovskej\u0161\u00edch objat\u00ed.
„Vitaj doma, mil\u00e1\u010dik,“ pobozkala ma na obe l\u00edca a pomohla mi odnies\u0165 kufre do izby. Bol som r\u00e1d, \u017ee ju vid\u00edm, ale niekde vzadu v hlave ma st\u00e1le bodal ten nepr\u00edjemn\u00fd okamih – ot\u010dimov pr\u00edchod. „Zase si vyr\u00e1stol,“ povedala, ke\u010f som st\u00e1l ved\u013ea a bol som u\u017e vy\u0161\u0161\u00ed ne\u017e ona.
„Kde je… ON?“ op\u00fdtal som sa, preto\u017ee som to nap\u00e4tie u\u017e nevydr\u017eal.
„Oh, Bill, teba to e\u0161te nepre\u0161lo?“ op\u00fdtala sa ma ustarostene a ja som mal sto chut\u00ed jej poveda\u0165, \u017ee by to ani ju len tak po pol roku nepre\u0161lo, keby jej niekto proti jej v\u00f4li \u0161tyri roky pchal vt\u00e1ka do zadku. Namiesto toho som si rad\u0161ej zahryzol do jazyka. „Vie\u0161, \u017ee ma to nete\u0161\u00ed. Chcela by som, aby ste spolu vych\u00e1dzali,“ dodala a pohladkala ma po pa\u017ei.
„Je to v pohode, ak si s n\u00edm \u0161\u0165astn\u00e1,“ usmial som sa na \u0148u falo\u0161ne ako v\u017edy, ke\u010f pri\u0161lo na t\u00fato t\u00e9mu.
„Mysl\u00edm, \u017ee by bolo dobr\u00e9, ak by si prest\u00fapil na gymn\u00e1zium do Magdeburgu,“ povedala len tak odrazu a ja som sa na \u0148u neveriacky zah\u013eadel. Len som k\u00fdval hlavou. „Bill, je to dos\u0165 finan\u010dne…“
„Budem pokojne pracova\u0165, len… Nem\u00f4\u017eem tu osta\u0165,“ preru\u0161il som ju okam\u017eite a postrehol vo svojom vlastnom hlase n\u00e1val paniky.
„Zhodli sme sa s Frederikom na tom, \u017ee…“
„Tak to ON ti nakl\u00e1dol do hlavy tie sra\u010dky?!“ vybuchol som a nemohol som veri\u0165 vlastn\u00fdm u\u0161iam, \u017ee mu tak slepo verila.<\/div>\n

\n

„Bill, nekri\u010d a nenad\u00e1vaj,“ napomenula ma a zamra\u010dila sa. „S\u00fa Vianoce, mali by sme by\u0165 v\u0161etci spolu a hlavne v pokoji.“
„Ale…“ oponoval som jej.
„Proste, ti nebudem ni\u010d plati\u0165. Ak tam chce\u0161 naozaj chodi\u0165, bude\u0161 si musie\u0165 v\u0161etko hradi\u0165 s\u00e1m. M\u00e1\u0161 u\u017e \u0161estn\u00e1s\u0165, m\u00f4\u017ee\u0161 si n\u00e1js\u0165 nie\u010do popri \u0161kole,“ ukon\u010dila to a ja som nasucho prehltol. Poc\u00edtil som, ako mi pomaly ale isto zlyh\u00e1vali spodn\u00e9 kon\u010datiny, a tak som si rad\u0161ej r\u00fdchlo sadol na poste\u013e.
„Neboj sa, postar\u00e1m sa o seba, ale… Proste TU nevydr\u017e\u00edm,“ dodal som u\u017e trocha viac pokojne a ona si ku mne prisadla.
„Bill, ob\u00e1vam sa, ke\u010f \u0165a tak vid\u00edm. Viem, \u017ee \u0165a nie\u010do tr\u00e1pi, ale ani za ni\u010d na svete neviem pr\u00eds\u0165 na to, \u010do to je. Hovoril si, \u017ee v novej \u0161kole m\u00e1\u0161 kamar\u00e1tov, ale ja jednoducho c\u00edtim, \u017ee sa nie\u010do deje,“ chytila ma za ruku a ja som ju proste len objal. Netrvalo dlho a niekto zaklopal na dvere mojej izby. Oto\u010dil som hlavu a uvidel toho bastarda.
„Vitaj sp\u00e4\u0165,“ u\u0161krnul sa na m\u0148a.
„\u010cau,“ odpovedal som bez n\u00e1lady a vstal. Obliekol som si bundu.
„Ide\u0161 niekam?“ op\u00fdtala sa ma matka.
„Poprech\u00e1dza\u0165 sa. Ne\u010dakaj ma,“ pobozkal som ju na l\u00edce a pre\u0161iel okolo ot\u010dima, akoby ani neexistoval.<\/div>\n

\n
Vy\u0161iel som z domu a automaticky si to namieril k parku. Kr\u00e1\u010dal som s rukami hlboko vo vreck\u00e1ch, hlavou dole a kopal pritom na\u0161tvane do v\u0161etk\u00e9ho, \u010do sa mi dostalo pod nohy. Nech\u00e1pal som, ako dok\u00e1zal Frederik matku presved\u010di\u0165, \u017ee mi nebude NI\u010c plati\u0165. Hor\u00fa\u010dkovito som prem\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, do akej sra\u010dky som sa to znova dostal, ke\u010f som v tom za\u010dul, \u017ee ma niekto volal. Oto\u010dil som hlavu za hlasom a na druhom konci uvidel niekoho, kto mi vzal z p\u013e\u00fac v\u0161etok vzduch.
„Stephi?“ zamumlal som prekvapene a prebehol cez cestu.
„Billy!“ hodila sa mi do n\u00e1ru\u010de a silno ma objala. Objatie som op\u00e4toval s rovnakou vervou a zhlboka som nasal jej jemn\u00fa v\u00f4\u0148u. „Tak ve\u013emi si vyr\u00e1stol,“ povedala, ke\u010f sa odtiahla a chytila ma za tv\u00e1r. Mala na ruk\u00e1ch tepl\u00e9 vlnen\u00e9 rukavice a jej tv\u00e1r bola presne tak\u00e1 kr\u00e1sna, ako som si ju pam\u00e4tal. Nahol som sa, aby som ju pobozkal, ale ona sa zrazu odtiahla a trocha vydesene sa na m\u0148a pozrela. Zarazil som sa a ona pokr\u00fatila hlavou.
„Mohol som si myslie\u0165, \u017ee nebude\u0161 \u010daka\u0165,“ povedal som sklamane a ona chcela nie\u010do poveda\u0165, ale ja som ju predbehol. „To ni\u010d. Je to… v pohode,“ usmial som sa nasilu a v duchu si vy\u010d\u00edtal, \u017ee som si s \u0148ou nep\u00edsal \u010dastej\u0161ie.
„Ide\u0161 niekam?“ op\u00fdtala sa ma a ja som pokr\u010dil ramenami. „M\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 so mnou a Oliverom, ak chce\u0161,“ pon\u00fakla sa a ja som neveril vlastn\u00fdm u\u0161iam.
„TY CHOD\u00cd\u0160 S OLIVEROM?!“ skr\u00edkol som na\u0161tvane na cel\u00fa ulicu.
„Bill, nerob, pros\u00edm, un\u00e1hlen\u00e9…“<\/div>\n
\n

„SERIEM NA TO! TEN IDIOT A TY?! TY!“ nech\u00e1pal som, ako si mohla vybra\u0165 pr\u00e1ve toho najv\u00e4\u010d\u0161ieho hlup\u00e1ka. Ja som jej dal V\u0160ETKO, \u010do som mal, a ona bola tak\u00e1 \u00fa\u017easn\u00e1 a on bol… „Sklamala si ma. Hrozne,“ za\u0161epkal som, ke\u010f som si predstavil, ako sa mi Oliver neust\u00e1le vysmieval a ona s n\u00edm teraz chodila. Bolo to hrozne poni\u017euj\u00face a bolo mi z toho, \u00faprimne povedan\u00e9, do pla\u010du.
„Billy, pros\u00edm,“ sna\u017eila sa ma presved\u010di\u0165, ale ja som sa len oto\u010dil na p\u00e4te a nechal ju \u010faleko za sebou. Stratil som sa v tmavom parku a sadol si na t\u00fa najod\u013eahlej\u0161iu lavi\u010dku, aby som si mohol u\u013eavi\u0165 slzami. Dne\u0161n\u00fd de\u0148 mi u\u017e nemohol prinies\u0165 viac nepr\u00edjemn\u00fdch prekvapen\u00ed. Zaboril som si tv\u00e1r do dlan\u00ed a nechal slzy tiec\u0165. Nad\u00e1val som si za to, \u017ee som sa Tinou nechal ukeca\u0165.
„Pre\u010do som st\u00e1le tak\u00e1 naivka?“ povedal som si nahlas s\u00e1m pre seba a myslel si, \u017ee mi boles\u0165ou praskne srdce. Mal som sto chut\u00ed sa \u00eds\u0165 hodi\u0165 pod najbli\u017e\u0161\u00ed vlak alebo sko\u010di\u0165 z najbli\u017e\u0161ieho mosta. Sch\u00falil som sa do klbka a sna\u017eil sa n\u00e1js\u0165 AK\u00c9KO\u013dVEK v\u00fdchodisko z obrovskej kopy sra\u010diek, ktor\u00e1 mi padala na hlavu. C\u00edtil som sa, akoby aj to najmen\u0161ie svetielko n\u00e1deje zrazu zhaslo a ja som sa ocitol celkom s\u00e1m v \u00faplnej tme, kde na m\u0148a v ka\u017edom rohu \u010d\u00edhalo mon\u0161trum v podobe Frederika. Prem\u00fd\u0161\u013eal som o tom, pre\u010do to proste nevzda\u0165, ale v tom mi zazvonil mobil a ja som na displayi uvidel meno, ktor\u00e9 som pr\u00e1ve potreboval. „T – Tina,“ vzlykol som do telef\u00f3nu hne\u010f, ako som zdvihol, a ona sa ma vypytovala, \u010do sa stalo. \u010c\u00edm viac sa vypytovala, t\u00fdm viac mi bolo zle, a t\u00fdm viac som vzlykal.
„Billy, nepla\u010d. Upokoj sa. A kurva, keby som \u0165a tak mohla aspo\u0148 obja\u0165,“ zanad\u00e1vala si a mne to pri\u0161lo tak trochu vtipn\u00e9, tak som sa jemne zasmial. „Hej, tak, \u010do sa vlastne stalo?“ op\u00fdtala sa, ke\u010f som u\u017e kone\u010dne nevzlykal.<\/div>\n

\n

„Matka mi u\u017e nebude plati\u0165 ani \u0161kolu ani intr\u00e1k, proste ni\u010d. Ten kret\u00e9n ju proti mne nahuckal,“ potiahol som nosom.
„Neboj sa, ak chce\u0161, tak m\u00f4\u017ee\u0161 pokojne b\u00fdva\u0165 aj u m\u0148a,“ ubezpe\u010dovala ma a ja som jej \u010fakoval. „Ve\u010f vie\u0161, aspo\u0148 u\u017e nebudem musie\u0165 \u010d\u00edha\u0165 pred intr\u00e1kom,“ zasmiala sa a ja s \u0148ou. „No a \u010do s… Ve\u010f vie\u0161,“ op\u00fdtala sa a o\u010dividne bola okolo t\u00e9my Stephanie opatrn\u00e1.
„M\u00e1 priate\u013ea,“ za\u0161epkal som a c\u00edtil som, ako ma na l\u00edcach hriali vlastn\u00e9 slzy.
„No, to je mi hrozne \u013e\u00fato,“ odpovedala a ja som po\u010dul, \u017ee bola takmer rovnako zdrven\u00e1 ako ja. „Videl si ju? Ako si sa to dozvedel?“
„Pred chv\u00ed\u013eou som ju stretol a ona… Bo\u017ee, za\u010dalo to tak DOBRE, a potom… Chcel som ju pobozka\u0165 a ona… mi to povedala, \u017ee u\u017e nie je sama. To tak hrozne bol\u00ed, Tina!“ znova som vzlykol. Myslel som, \u017ee som pr\u00e1ve dostal infarkt, ke\u010f sa mi srdce v hrudi naraz prudko stiahlo.
„Uhm, Bill, mus\u00ed\u0161 sa cez to nejako proste dosta\u0165. Vie\u0161, \u017ee m\u00e1\u0161 moju pln\u00fa podporu,“ po\u010dul som, ako potiahla nosom.
„Ty pla\u010de\u0161?“ op\u00fdtal som sa jej pri\u0161krtene.
„\u0160\u00eds, samozrejme, \u017ee pla\u010dem,“ odpovedala mi rovnak\u00fdm t\u00f3nom. „Bo\u017ee, v\u0161etk\u00fdch by som najrad\u0161ej nakopala!“ skr\u00edkla a ja som sa zasmial. „Vr\u00e1\u0165 sa \u010d\u00edm sk\u00f4r. Toto mus\u00edme prebra\u0165 osobne,“ dodala a ja som len k\u00fdvol. „Bude\u0161 okay?“ op\u00fdtala sa ustarostene a ja som si len povzdychol.<\/div>\n

\n

„Tie dva – tri dni to sn\u00e1\u010f nejako ustoj\u00edm,“ utrel som si nos do ruk\u00e1va.
„Dr\u017e sa, Billy, a pekn\u00e9 Vianoce,“ popriala mi a ja jej tie\u017e. Potom som zavesil a hodil mobil sp\u00e4\u0165 do vrecka. Zah\u013eadel som sa do tmy a po\u010dul, \u017ee z ne\u010falekej diskot\u00e9ky ku mne doliehala hudba. Oprel som si hlavu a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do \u010falej. Nakoniec som vstal, utrel si tv\u00e1r a \u0161iel za hudbou. Nahmatal som vo vrecku p\u00e1r drobn\u00fdch a d\u00fafal, \u017ee to bude sta\u010di\u0165 na poriadneho pan\u00e1ka. Vo\u0161iel som do klubu a zamieril si to rovno k baru, ke\u010f ma niekto chytil za rameno.
„Hey, to si ty!“ skr\u00edkol chalan, ktor\u00e9ho som u\u017e viac ne\u017e pol roka nevidel, a usmial sa na m\u0148a.
„A – hoj,“ vyd\u00fdchol som.
„Stalo sa nie\u010do? K\u00fapim ti drink?“ staral sa a ja som sa usmial.
„Nie\u010do fakt tvrd\u00e9,“ odpovedal som a on sa za\u010dervenal. U\u0161krnul som sa a pomyslel si, \u017ee mi mo\u017eno pr\u00e1ve svitlo aspo\u0148 mali\u010dk\u00e9 svetielko. „Myslel som ch\u013east,“ dodal som. On si ma k sebe pritiahol a viedol ma k baru.
„D\u00fafam, \u017ee to neostane LEN pri tom,“ za\u0161epkal mi do ucha pri bare a ja som sa na\u0148ho musel znova usmia\u0165. K\u00fapil mi tri whisky a ja som ich do seba nar\u00fdchlo hodil. Ke\u010f mi objednal \u0161tvrt\u00fa, op\u00fdtal sa ma: „Kde si bol tak dlho?“
„Teraz \u017eijem v Berl\u00edne,“ odpovedal som mu a hodil do seba \u010fal\u0161ieho pan\u00e1ka. U\u017e som to pomaly za\u010d\u00ednal c\u00edti\u0165 v hlave a dost\u00e1val som tie spr\u00e1vne chute.
„Ako sa vlastne vol\u00e1\u0161?“ op\u00fdtal sa ma a ja som ho chytil za ruku.
„Nemysl\u00edm, \u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ako sa vol\u00e1m,“ pritisol som sa k nemu a zachytil som do \u00fast jeho ucho.<\/p>\n

„Oh, kurva,“ zastonal a chytil ma za zadok. C\u00edtil som, ako mi nie\u010do v tren\u00edrkach znova o\u017eilo, a odtiahol som sa.
„Po\u010f ma proste znova omrda\u0165,“ navrhol som mu zvrhlo a on ma \u0165ahal k z\u00e1chodom. Zatvorili sme sa do kab\u00ednky, vyzliekali sa a bozk\u00e1vali. Presne ako za star\u00fdch dobr\u00fdch \u010dias. Pritisol som ho k stene a z\u00farivo sa o\u0148ho trel. Stonal som tak nahlas, \u017ee by to pokojne preru\u0161ilo aj hudbu v klube, ale bolo mi to srde\u010dne jedno. Chcel som, aby mi ten chalan z hlavy vy\u0161ukal v\u0161etky probl\u00e9my. Zaklonil som hlavu a on ma bozk\u00e1val na krku. Prstom mi prech\u00e1dzal medzi polovicami a ja som sa o\u0148ho otrel. Zafunel a ja som sa zviezol na kolen\u00e1. Vzal som jeho tvrd\u00fd penis do \u00fast a z\u00fafalo ho sal. Chcel som, aby bol tak\u00fd tvrd\u00fd, ako sa len bude da\u0165, ke\u010f ma n\u00edm bude prer\u00e1\u017ea\u0165. Chalan stonal a ja som po chv\u00edli prestal. Nar\u00fdchlo som z vrecka vybral kond\u00f3m a lubrigant. „Daj si to,“ podal som mu obal a on sa usmial. R\u00fdchlo som si za\u010dal spracov\u00e1va\u0165 vstup, ale dlho som to nedok\u00e1zal, preto\u017ee som sa pritom musel neust\u00e1le d\u00edva\u0165 na jeho vt\u00e1ka.
„Hotovo?“ op\u00fdtal sa ma a ja som k\u00fdvol. Omotal som mu nohy okolo p\u00e1sa, chytil sa vrchu steny a jazda za\u010dala. Nemal som z\u00e1ujem o obvykl\u00e9 ne\u017enosti a on to r\u00fdchlo pochopil, tak\u017ee som len prudko dosadal a takmer pritom slas\u0165ou plakal. Chytil som s\u00e1m seba a za\u010dal rytmicky h\u00fdba\u0165 po celej svojej d\u013a\u017eke, k\u00fdm som sa kone\u010dne nedo\u010dkal svojho najlep\u0161ieho stavu. Zahryzol som si do pery a zmiernil tak trocha v\u00fdkrik. C\u00edtil som, ako si nezn\u00e1my oprel hlavu o moju hru\u010f a oddychoval. Vedel som, \u017ee bol na tom rovnako.<\/div>\n

\n

Ke\u010f som sa ako tak spam\u00e4tal, prin\u00fatil som ho, aby zo m\u0148a vy\u0161iel, a postavil som sa na vlastn\u00e9 nohy. Za\u010dal som sa bleskur\u00fdchle oblieka\u0165 a on tie\u017e.
„Bude\u0161 tu o t\u00fd\u017ede\u0148?“ op\u00fdtal sa ma, ke\u010f som odomkol dvere kab\u00ednky a chystal sa od\u00eds\u0165.
„Popravde, modl\u00edm sa, aby som tu nebol,“ odpovedal som mu na to a odi\u0161iel. Nechal som ho za sebou a e\u0161te st\u00e1le c\u00edtil slab\u00e9 dozvuky orgazmu a alkoholu. V pr\u00edjemnom om\u00e1men\u00ed som sa dostal nadr\u00e1nom domov a dal si sprchu sk\u00f4r, ne\u017e som vliezol do izby, zamkol dvere a upadol do hlbok\u00e9ho sp\u00e1nku.<\/div>\n

<\/p>\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n

\n

Bol \u0160tedr\u00fd ve\u010der a ja som ako z\u00e1zrakom pre\u017eil sedie\u0165 pri stole s bastardom bez jedinej sprostej nad\u00e1vky alebo nar\u00e1\u017eky. Pomohol som mame s riadom a potom sa vybral znova von. Vedel som, \u017ee dnes bola prekliato mal\u00e1 \u0161anca, \u017ee by som niekoho ulovil, ale znova som mal ten neodbytn\u00fd pocit, \u017ee TO proste potrebujem a nechcel som, aby to ostalo len pri samoobsluhe. V\u0161etko v meste bolo zatvoren\u00e9 a jedin\u00e1 vec, ktor\u00e1 ako tak fungovala, bol viano\u010dn\u00fd strom\u010dek na n\u00e1mest\u00ed. Chv\u00ed\u013eu som sa okolo neho potuloval, ale bolo to na ni\u010d. St\u00e1le ma prenasledovali my\u0161lienky na to, ako si budem m\u00f4c\u0165 plati\u0165 intern\u00e1t, stravu a veci do \u0161koly. Naviac som e\u0161te st\u00e1le nebol zmieren\u00fd s t\u00fdm, \u017ee Stephanie je teraz Oliverova priate\u013eka. Zaboril som si ruky hlboko do vreciek na nohaviciach a na nie\u010do som tam narazil. Bol to pokr\u010den\u00fd papierik. Chcel som ho zahodi\u0165, ale nie\u010do ma prin\u00fatilo ho rozmota\u0165. Uvedomil som si, \u010do to bolo – vizitka, ktor\u00fa mi dal Bu. Chv\u00ed\u013eu som sa na \u0148u v\u00e1havo d\u00edval a prem\u00fd\u0161\u013eal. Nevedel som, \u010di na m\u0148a u\u017e celkom nezabudol, ke\u010f mi jeho ponuka celkom vypadla z hlavy. Pre\u010do by potom nezabudol aj on? Spomenul som si, \u010do v\u0161etko mi o tej pr\u00e1ci hovoril a aj to, \u010do mi vravela Tina. Uvedomil som si, \u017ee to bola jedin\u00e1 cesta von, preto\u017ee… KTO by mi za hodinu len tak dal p\u00e4\u0165 stoviek? To bol takmer jeden cel\u00fd mesiac na intr\u00e1ku a to len za JEDNU hodinu. Str\u010dil som vizitku sp\u00e4\u0165 do vrecka a \u010falej sa t\u00falal. \u010c\u00edm dlh\u0161ie som nad t\u00fdm prem\u00fd\u0161\u013eal, t\u00fdm viac som c\u00edtil, ako ma vo vrecku svrbel mobil. Nebol som si ist\u00fd, \u010di bola vhodn\u00e1 doba na to, aby som ho ru\u0161il pr\u00e1ve teraz, a e\u0161te st\u00e1le som nevedel, \u010di som to NAOZAJ chcel.<\/p><\/div>\n

\n

St\u00e1le som nech\u00e1pal, ako som sa k tomuto cel\u00e9mu vlastne dostal. Mal som LEN \u0161estn\u00e1s\u0165 a dostal do ruky t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165. Sadol som si na najbli\u017e\u0161iu lavi\u010dku a d\u00edval sa na hrot viano\u010dn\u00e9ho strom\u010deka. Musel som si zisti\u0165, \u010do vlastne chcem. Ak som to chcel vzda\u0165, tak som t\u00fa vizitku mohol pokojne zahodi\u0165 a rovno nastavi\u0165 zadok Frederikovi, alebo nastavi\u0165 zadok niekomu in\u00e9mu a ma\u0165 aspo\u0148 mal\u00e9 vyhliadky do bud\u00facnosti. Tak \u010di tak by v tom hral m\u00f4j zadok hlavn\u00fa \u00falohu a v\u0161etci ostatn\u00ed boli lep\u0161\u00ed ne\u017e ten \u00fachyl. Pokr\u010dil som ramenami a vybral z vrecka mobil, odomkol som ho a za\u010dal z vizitky prepisova\u0165 \u010d\u00edslo do mobilu. Ulo\u017eil som si ho pod n\u00e1zvom „Bu“ a znova zav\u00e1hal, preto\u017ee som si spomenul na Stephanie. C\u00edtil som, ako ma v o\u010diach znova p\u00e1lili slzy. Srdce sa mi znova odporne stislo a ja som si v hlave spomenul na to, \u010do povedala Tina: Mus\u00ed\u0161 sa cez to proste nejako prenies\u0165.
„Fajn, tak sa cez to proste NEJAKO prenesiem,“ stisol som zuby a vyto\u010dil kontakt „Bu.“ Po\u010dul som, \u017ee telef\u00f3n zvonil a ja som si nerv\u00f3zne obhr\u00fdzal nechty, po\u010d\u00edtal zazvonenia a prisahal si, \u017ee po \u0161iestom ur\u010dite zlo\u017e\u00edm: „Jeden, dva, tri, \u0161tyri, p\u00e4\u0165, \u0161e…“
„Hey, tu je Bu,“ ozvalo sa a ja som na okamih zamrzol. „Hal\u00f3, kto vol\u00e1?“
„Ehm, t – to som ja,“ odpovedal som a nebol si ist\u00fd, \u010di v\u00f4bec poznal moje meno.
„Kto JA? Nepozn\u00e1m nikoho, kto by sa tak blbo volal,“ zavtipkoval do telef\u00f3nu.
„No, Bill. Neviem, \u010di si na m\u0148a spom\u00edna\u0161. Stretli sme sa u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie…“ vysvet\u013eoval som mu.<\/p>\n

„Ah, tak. To si mal poveda\u0165 hne\u010f,“ odpovedal pohotovo a po\u010dul som, \u017ee v jeho hlase zaznelo nad\u0161enie. „Rozhodol si sa?“
„No, tak trochu,“ po\u0161krabal som sa cez \u010diapku vo vlasoch. „Plat\u00ed v\u0161etko, \u010do si mi s\u013e\u00fabil?“
„Pr\u00ed\u010f zajtra do baru. Je to na Yorckstra\u00dfe. Presn\u00e1 adresa je na vizitke a v\u0161etko ti vysvetl\u00edm,“ za\u010dal hne\u010f nad\u0161ene.
„Ale… ja teraz nie som v Berl\u00edne,“ odpovedal som trocha rozochvene.
„Okay, tak mi povedz, kde si a zajtra sa tam stretneme,“ navrhol.
„Som v Magdeburgu a m\u00f4\u017eeme sa stretn\u00fa\u0165… pri viano\u010dnom strom\u010deku na hlavnom n\u00e1mest\u00ed,“ rozhodol som sa r\u00fdchlo.
„Okay, zajtra okolo tretej ma tam \u010dakaj, Bill. Vid\u00edme sa,“ a zlo\u017eil. Rozochvene som sledoval, ako sa mobil automaticky zamkol a modlil som sa, aby to nebola najv\u00e4\u010d\u0161ia chyba v celom mojom \u017eivote.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Vianoce, \u010das starost\u00ed a nepokoja Vr\u00e1til som sa domov ve\u010der pred \u0160tedr\u00fdm d\u0148om. Bol som hrozne unaven\u00fd z cesty autobusmi a \u0165ahanie kufrov nebolo o ni\u010d pr\u00edjemnej\u0161ie. Ke\u010f sa v\u0161ak vo dver\u00e1ch objavila moja matka, nebol som a\u017e tak\u00fd sk\u013e\u00fa\u010den\u00fd,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1472","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1472","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1472"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1472\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1472"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1472"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1472"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}