{"id":14739,"date":"2009-04-17T18:00:00","date_gmt":"2009-04-17T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14705"},"modified":"2009-04-17T18:00:00","modified_gmt":"2009-04-17T17:00:00","slug":"the-vampire-story-6","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/04\/17\/the-vampire-story-6\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 6."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
„Chyti\u0165?“<\/div>\n
„\u00c1no. Rozhodla o tom Rada a ja som ich po\u017eiadal, aby t\u00fa \u00falohu zverili mne,“ na jeho o\u010diach bolo vidie\u0165 za\u010dervenanie. Plakal sn\u00e1\u010f? Bolo to kv\u00f4li nemu?<\/div>\n
„\u00daplne som zabudol,“ popri ich h\u00e1dke. „Bill, ty si plakal?“ op\u00fdtal sa starostlivo a rukou pohladil jeho l\u00edce.<\/div>\n
Bill v\u0161ak odvr\u00e1til tv\u00e1r a Tomovu ruku striasol. „Predsa som ti s\u013e\u00fabil, \u017ee ti pom\u00f4\u017eem.“<\/div>\n
„\u010eakujem,“ bolo jedin\u00e9, \u010do mohol poveda\u0165.<\/div>\n
„Chyst\u00e1m sa do klubu. M\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 so mnou ak chce\u0161,“ zahodil smutn\u00fd v\u00fdraz a vymenil ho za provokat\u00edvny.<\/div>\n
„Nemysl\u00edm, \u017ee to je dobr\u00fd… p\u00f4jdem.“<\/div>\n
Bill sa s \u00fa\u0161k\u013eabkom oto\u010dil. Tomovi pripadal a\u017e trochu zlomyse\u013en\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
Vampire club bol dnes v noci \u00faplne preplnen\u00fd. Tomovi sa zdalo, \u017ee sa sem sn\u00e1\u010f dnes pri\u0161li pobavi\u0165 v\u0161etci up\u00edri z mesta.<\/div>\n
Hne\u010f pri vstupe sa mu Bill stratil v dave tancuj\u00facich \u013eud\u00ed a on nemal najmen\u0161iu \u0161ancu n\u00e1js\u0165 ho.<\/div>\n
Predieral sa davom a\u017e dozadu, kde \u00faplne v rohu na\u0161iel posledn\u00fd pr\u00e1zdny box. Alebo do\u010dasne pr\u00e1zdny, ke\u010f\u017ee na stole st\u00e1li nedopit\u00e9 drinky.<\/div>\n
Zauj\u00edmalo by ho, \u010do v nich je, preto\u017ee farbu maj\u00fa a\u017e podozrivo \u010derven\u00fa. Privonia. Jahody. M\u00e1 r\u00e1d jahody. A znovu sa za\u010dne obzera\u0165 po klube.<\/div>\n
Od baru mu na pozdrav zak\u00fdvala Bell, ktor\u00e1 mala dnes naozaj ve\u013ea pr\u00e1ce, aby v\u0161etk\u00fdch obsl\u00fa\u017eila. V duchu ju nachv\u00ed\u013eu po\u013eutoval.<\/div>\n
\n
„Ahoj, pozn\u00e1me sa?“ vzhliadol a nad n\u00edm st\u00e1la vysok\u00e1 blond\u00fdna s dvoma zapleten\u00fdmi vrk\u00f4\u010dikmi. Vyzerala by\u0165 pribli\u017ene v jeho veku, mo\u017eno dokonca trochu mlad\u0161ia.<\/div>\n
Pri\u0161lo mu to \u0161ialen\u00e9, aby niekto menil na up\u00edra tak\u00e9 die\u0165a.<\/div>\n
„Nemysl\u00edm, som tu nov\u00fd,“ sna\u017eil sa ju odbi\u0165 s o\u010dami st\u00e1le bl\u00fadiacimi po bare.<\/div>\n
„Aj ja. Vol\u00e1m sa Ritta,“ pod\u00e1vala mu ruku.<\/div>\n
„Tom,“ tie\u017e sa predstavil a to diev\u010da sa samo pozvalo, prisadlo si k nemu.<\/div>\n
„Ako dlho si u\u017e \u00fap\u00edrom?“<\/div>\n
Tom sa zamyslel. „Ani nie mesiac,“ odpovedal trochu zahanbene.<\/div>\n
„Ja len od v\u010dera,“ uchechtla sa. „Ale p\u00e1\u010di sa mi to,“ usrkne si z poh\u00e1rika, ktor\u00fd dr\u017e\u00ed v ruke, znovu pozrie na Toma a trochu sa za\u010derven\u00e1. Nevyzer\u00e1 by\u0165 triezva.<\/div>\n
„Ty m\u00f4\u017ee\u0161 pi\u0165?“ udivene na \u0148u pozer\u00e1.<\/div>\n
„Vie\u0161, \u017ee by som nemala?“ znovu sa opito uchechtne. „Vraj mi to m\u00f4\u017ee u\u0161kodi\u0165.“<\/div>\n
„V tom pr\u00edpade…“ vzal jej poh\u00e1rik z ruky a polo\u017eil ho na stol\u00edk pred seba.<\/div>\n
Ni\u010d nenamietala, len na\u0148ho \u010falej h\u013eadela. Za\u010d\u00ednalo mu to by\u0165 dos\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9 a tak sa na\u010falej obzeral po bare. Poh\u013eadom zabl\u00fadil ku vchodu, ktor\u00fdm prich\u00e1dzali st\u00e1le nov\u00ed a nov\u00ed \u00fap\u00edri. A vtedy ho napadlo:<\/div>\n
„Ako ja mo\u017en\u00e9, \u017ee sa sem nedostan\u00fa \u013eudia?“ vyslovil svoju ot\u00e1zku, aj ke\u010f pochyboval, \u017ee dva dni star\u00e1 up\u00edrka o tom nie\u010do bude vedie\u0165.<\/div>\n
„Oby\u010dajn\u00ed \u013eudia tie dvere nevidia. Preto sa sem nedostan\u00fa,“ Toma zosko\u010dila pohotov\u00e1 odpove\u010f a tak sa rozhodol p\u00fdta\u0165 \u010falej.<\/div>\n
„Ako je to mo\u017en\u00e9?“<\/div>\n
„M\u00e1gia.“<\/div>\n
„Up\u00edri vedia pou\u017e\u00edva\u0165 m\u00e1giu?“<\/div>\n
„Len jeden. Presnej\u0161ie alch\u00fdmiu. Ale vraj to u\u017e d\u00e1vno nerob\u00ed.“<\/div>\n
„Pre\u010do?“<\/div>\n
„M\u00e1 v tom by\u0165 \u010dosi osobn\u00e9,“<\/div>\n
„Odkia\u013e to v\u0161etko vie\u0161?“<\/div>\n
„Predsa od svojho u\u010dite\u013ea. Ty nem\u00e1\u0161 u\u010dite\u013ea?“<\/div>\n
„M\u00e1m ale…“ …ale aj tak sa o tomto svete dozved\u00e1m viac od ostatn\u00fdch. Dopovie si v duchu.<\/div>\n
„Ale? Kto je to?“<\/div>\n
„Najstar\u0161\u00ed Str\u00e1\u017eca, ak si o \u0148om po\u010dula.“<\/div>\n
„Ooo, to \u00e1no. Mus\u00ed to by\u0165 v\u00fdborn\u00fd u\u010dite\u013e.“<\/div>\n
„To sotva,“ op\u00e4\u0165 sa zah\u013eadel ku baru a jeho o\u010di sa stretli s t\u00fdmi Billov\u00fdmi.<\/div>\n
Sedel pri bare a s ak\u00fdmsi mlad\u00fdm mu\u017eom. Tom ho videl len odzadu, no pod\u013ea strapat\u00fdch \u010diernych vlasov vedel, \u017ee ho nepozn\u00e1.<\/div>\n
Znovu pozrel na Billa. Ten z neho nesp\u00fa\u0161\u0165al o\u010di, s provokat\u00edvnym \u00fasmevom sa naklonil k tomu mu\u017eovi a \u010dosi mu pomaly \u0161epkal do ucha.<\/div>\n
„Ak\u00fa m\u00e1\u0161 v\u00fdnimo\u010dn\u00fa schopnos\u0165?“ pokra\u010dovala Ritta v spovedan\u00ed ho.<\/div>\n
„Nem\u00e1m \u017eiadnu,“ odpovedal nepr\u00edtomne, st\u00e1le pozeraj\u00fac na Billa, ako sa rozpr\u00e1va s nezn\u00e1mym.<\/div>\n
„Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 nejak\u00fa,“ pokra\u010dovala, ani si nev\u0161imla, \u017ee ju nevn\u00edma. „Ja napr\u00edklad…“ \u010falej ju u\u017e naozaj nevn\u00edmal.<\/div>\n
Pozoroval Billa, ktor\u00fd provokat\u00edvne hr\u00fdzol slamku a o\u010dividne s t\u00fdm chlapom flirtoval. Ob\u010das pozrel na Toma rovnak\u00fdm zvodn\u00fdm poh\u013eadom a potom sa znovu venoval osobe pred sebou.<\/div>\n
Toma to stra\u0161ne \u0161tvalo. Mal chu\u0165 tam \u00eds\u0165, vzia\u0165 Billa za ruku a od\u00eds\u0165. A aby nezabudol, tomu chlap\u00edkovi poriadnu vrazi\u0165.<\/div>\n
Bill sa za\u010dal hra\u0165 s vlasmi a odhalil tak bled\u00fd \u0161t\u00edhly krk.<\/div>\n
To mu rob\u00ed schv\u00e1lne. Chce mu vr\u00e1ti\u0165 to poobedie. Chce, aby \u017eiarlil. Ale to sa mu nepodar\u00ed. Vlastne sa mu to u\u017e podarilo. Nie! To nie je mo\u017en\u00e9! Pre\u010do by mal \u017eiarli\u0165? Ve\u010f to, \u010do sa dialo medzi n\u00edm a Billom… o ni\u010d ne\u0161lo.<\/div>\n
\u010eal\u0161\u00ed \u017ehav\u00fd poh\u013ead Tomovym smerom a pomaly sa prest\u00e1val kontrolova\u0165, ke\u010f si Bill zhryzol spodn\u00fa peru a s hran\u00fdm z\u00e1ujmom po\u010d\u00faval vykladanie toho idiota. \u00c1no idiota, lebo sa mu Bill venuje viac ako Tomovi. Hl\u00fapos\u0165. Ve\u010f tomu mu\u017eovi nevenuje ani spolovice tak\u00fa pozornos\u0165, ako jemu.<\/p>\n<\/div>\n
„Ritta, v\u0161ade som \u0165a h\u013eadal,“ za\u010dul ved\u013ea seba hrub\u00fd mu\u017esk\u00fd hlas, no nesp\u00fa\u0161\u0165al o\u010di z Billa.<\/div>\n
„Maj sa, Tom,“ rozl\u00fa\u010dila sa Ritta a Tom v boxe osamel.<\/div>\n
Zat\u00ednal p\u00e4ste, ke\u010f Bill u\u017e sn\u00e1\u010f po st\u00fdkr\u00e1t \u0161epkal tomu mu\u017eovi \u010dosi do ucha a tentokr\u00e1t sa ho nezabudol dotkn\u00fa\u0165 jazykom a zhryzn\u00fa\u0165, o\u010di st\u00e1le pevne zabodnut\u00e9 v t\u00fdch Tomovych.<\/div>\n
Ke\u010f ho ten chlap, o\u010dividne pobl\u00e1znen\u00fd Billovym p\u00f4vabom a re\u010di\u010dkami, chytil za ruku a druhou za\u010dal po\u0165ahova\u0165 za lem jeho tri\u010dka, Tom myslel, \u017ee vybuchne.<\/div>\n
Ve\u013ek\u00e9 fin\u00e1le pri\u0161lo v\u0161ak a\u017e vtedy, ke\u010f sa Bill k nemu naklonil a s n\u00e1znakom \u0161kodoradostn\u00e9ho \u00fasmevu na per\u00e1ch ho pobozkal, s v\u00ed\u0165azosl\u00e1vnym poh\u013eadom na Toma.<\/div>\n
U\u017e sa to nedalo vydr\u017ea\u0165. Bolo to tak prieh\u013eadn\u00e9, \u017ee mu bolo od za\u010diatku jasn\u00e9, o \u010do Billovi ide. Postavil sa a na\u0161tvane zamieril pre\u010d. Predral sa davom tancuj\u00facich opilcov a vyletel z baru ako namydlen\u00fd blesk. Potom ako zdolal \u010fal\u0161iu tla\u010denicu, na\u0161tvane vybehol na ulicu a r\u00fdchlo zamieril domov. Potreboval \u013eadov\u00fa sprchu a fakt, \u017ee ho Billovo zv\u00e1dzanie vzru\u0161ilo, mu ve\u013emi nepom\u00e1hal.<\/p>\n<\/div>\n
Vchodov\u00e9 dvere ticho klapli, o p\u00e1r min\u00fat nesk\u00f4r sa ozvala sprcha.<\/div>\n
Pozrie na hodinky, 3:23.<\/div>\n
Ke\u010f pri\u0161iel domov, nemohol zaspa\u0165 a tak sa rozhodol na Billa po\u010dka\u0165. Ten si ale dal poriadne na\u010das. Zauj\u00edmalo by ho, kam a\u017e sa s t\u00fdm chlap\u00edkom dostali. Bolo by mo\u017en\u00e9 \u017ee by… nie. To by mu Bill nespravil. Alebo…??<\/div>\n
Za\u010duje kroky. Okam\u017eite zavrie o\u010di a tv\u00e1ri sa, \u017ee sp\u00ed.<\/div>\n
Dvere a potom tich\u00e9 v\u0155zganie podlahy. Uc\u00edti, ako sa matrac ved\u013ea zhupla pod v\u00e1hou in\u00e9ho tela a ovanie ho jemn\u00e1 v\u00f4\u0148a.<\/div>\n
Bill sa ulo\u017e\u00ed tesne ved\u013ea neho, aj ke\u010f v posteli je e\u0161te ve\u013ea miesta.<\/div>\n
Uc\u00edti na tv\u00e1ri z\u00e1van hor\u00faceho dychu a obleje ho teplo.<\/div>\n
„Viem, \u017ee nesp\u00ed\u0161,“ ozve sa nad n\u00edm tich\u00e9 \u0161epnutie.<\/div>\n
Prudko otvor\u00ed o\u010di a h\u013ead\u00ed priamo do t\u00fdch Billovych. Pozer\u00e1 na\u0148ho ostro, mo\u017eno sk\u00f4r a\u017e zazer\u00e1. Chce, aby Bill vedel, \u017ee sa na\u0148ho hnev\u00e1. M\u00e1 na to predsa patri\u010dn\u00e9 d\u00f4vody.<\/div>\n
Av\u0161ak pod Billovym jemn\u00fdm poh\u013eadom sa ako v\u017edy chtiac-nechtiac za\u010dal rozt\u00e1pa\u0165 ako zmrzlina na slnku.<\/div>\n
Nedalo sa mu odola\u0165. Tie \u00faprimn\u00e9 hned\u00e9 o\u010di. Str\u00e1cal sa v ich h\u013abkach, \u00faplne ho pohltili. Nachv\u00ed\u013eu \u00faplne zabudol, pre\u010do sa na Billa hnev\u00e1 a \u017ee sa v\u00f4bec hnev\u00e1. \u010c\u00edtal v t\u00fdch o\u010diach a jedin\u00e9, \u010do sa z nich dalo vy\u010d\u00edta\u0165, bola neskuto\u010dn\u00e1 neha, s akou na Toma upieral poh\u013ead.<\/div>\n
Jeho tv\u00e1r bola tak bl\u00edzko, a\u017e c\u00edtil na nose Billov dych.<\/div>\n
Odrazu akoby sa spam\u00e4tal, prebudil sa z tranzu a uvedomil si, \u017ee to jemn\u00e9, dokonal\u00e9 stvorenie sa e\u0161te pred p\u00e1r hodinami v bare lepilo na cudzieho chlapa a spr\u00e1valo sa ako t\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia mrcha na svete.<\/div>\n
„A \u010do s t\u00fdm mieni\u0161 robi\u0165?“ odpovedal najodmeranej\u0161ie, ako to v tej chv\u00edli len dok\u00e1zal a aj tak sa mu to zdalo m\u00e1lo chladn\u00e9.<\/div>\n
„V\u00f4bec ni\u010d,“ odpovedal Bill zastret\u00fdm hlasom takmer do jeho \u00fast.<\/div>\n
Pomaly sa odtiahol a \u013eahol si tv\u00e1rou k Tomovi.<\/div>\n
Nastalo ticho.<\/div>\n
Tom nap\u00e4to pozoroval \u010derven\u00fd baldach\u00fdn nad sebou a v duchu d\u00fafal, \u017ee mo\u017eno ke\u010f Bill zasp\u00ed, to nap\u00e4tie, ktor\u00e9 sa tu usadilo odkedy pri\u0161iel, mo\u017eno nachv\u00ed\u013eu povol\u00ed.<\/div>\n
Bol v\u0161ak naivn\u00fd, ak si to myslel.<\/div>\n
Po chv\u00edli toti\u017eto ticho preru\u0161ilo tenk\u00e9 p\u00edpnutie.<\/div>\n
„Tomi?“<\/div>\n
„Hm,“ sna\u017eil sa \u010do najmenej komunikova\u0165.<\/div>\n
„M\u00e1m men\u0161\u00ed probl\u00e9m.“ Probl\u00e9m? Ak\u00fd probl\u00e9m? Teda vedel by si hne\u010f predstavi\u0165 jeden ve\u013emi l\u00e1kav\u00fd, s ktor\u00fdm by mu r\u00fdchlo, s rados\u0165ou, mo\u017eno aj bez zbyto\u010dn\u00e9ho Billovho pros\u00edkania, pomohol.<\/div>\n
Napriek tomu v\u0161ak ml\u010dal a \u010dakal, \u010di Bill bude s\u00e1m od seba pokra\u010dova\u0165.<\/div>\n
„Som neznesite\u013ene hladn\u00fd. M\u00e1m pocit, \u017ee ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu odpadnem.“<\/div>\n
„A? pre\u010do si to nepovedal tomu svojmu t\u00fdpkovi?“ neudr\u017eal sa a okam\u017eite po \u0148om vy\u0161tartoval.<\/div>\n
„\u017diarli\u0161?“<\/div>\n
„Iste\u017ee nie. Nem\u00e1m d\u00f4vod,“ op\u00e4\u0165 chladne odpovedal.<\/div>\n
Nastala \u010fal\u0161ia chv\u00ed\u013eka ticha.<\/div>\n
„Pros\u00ed\u00ed\u00edm. Dobre vie\u0161, \u017ee o takomto \u010dase \u0165a\u017eko na ulici niekoho n\u00e1jdem,“ za\u010dal mu dlh\u00fdm nechtom ukazov\u00e1\u010dika robi\u0165 cesti\u010dky na ramene.<\/div>\n
Tom sa o\u0161il, trochu odsunul. Nech si nemysl\u00ed, \u017ee ho t\u00fdmto dostane. Ale pre\u010do mu potom naskakuj\u00fa zimomriavky a z\u00e1rove\u0148 ho oblieva pot?<\/div>\n
„Ve\u010f len tro\u0161i\u010dku.“<\/div>\n
Tom v duchu zasku\u010dal. Pod\u013eahol. „Tak dobre.“<\/div>\n
No sk\u00f4r, ako stihol nastavi\u0165 z\u00e1p\u00e4stie, Bill sa dravo vrhol na jeho krk. Slastne vyd\u00fdchol. Bolo to \u00fa\u017easn\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 neznesite\u013en\u00e9. Jeho pery na Tomovom krku, jeho telo pritisnut\u00e9 na tom jeho. Ako zmyslov zbaven\u00fd za\u010dal prech\u00e1dza\u0165 rukami jeho hor\u00facu poko\u017eku. Nevedel sa ho naba\u017ei\u0165 a t\u00fa\u017eil po nie\u010dom viac, ke\u010f vtom ten prekr\u00e1sny pocit zmizol.<\/div>\n
Bill sa odtiahol od zr\u00fdchlene d\u00fdchaj\u00faceho Toma len na p\u00e1r sek\u00fand, potom sa znovu sklonil k jeho krku a na jazyku mohol c\u00edti\u0165 posledn\u00e9 kvap\u00f4\u010dky krvi, ke\u010f obl\u00edzol mal\u00fa ranku, ktor\u00e1 n\u00e1sledne zmizla. Na to mieste\u010dko potom vlepil malu\u010di\u010dk\u00fa ne\u017en\u00fa pusu.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ obtreli sa Billove pery o Tomovo ucho a n\u00e1sledne dostal jemn\u00fa pusu na l\u00edce. „Dobr\u00fa noc,“ Tom mu neodpovedal.<\/div>\n
St\u00e1le sa zarazene d\u00edval do stropu a sna\u017eil sa len silou v\u00f4le strias\u0165 to otravn\u00e9 vzru\u0161enie, ktor\u00e9 sa mu v poslednej dobe v Billovej pr\u00edtomnosti stalo prekliat\u00edm.<\/div>\n
Oto\u010dil sa Billovi chrbtom a sch\u00falil sa do klb\u00f4\u010dka.<\/div>\n
Tentoraz m\u00e1 probl\u00e9m on. A to trochu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed. Pochybuje v\u0161ak, \u017ee by mu s n\u00edm Bill pomohol, po tom, \u010do mu povedal.<\/div>\n
Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed si uvedom\u00ed, \u017ee ke\u010f si toto posledne myslel, tak sa spolu prv\u00fdkr\u00e1t skuto\u010dne vyspali. Nedok\u00e1zal si predstavi\u0165, \u010do viac by mohlo pr\u00eds\u0165 tentokr\u00e1t a tak sa rozhodol rad\u0161ej neriskova\u0165.<\/div>\n
Do kelu, to sn\u00e1\u010f ani nie je mo\u017en\u00e9!<\/div>\n
Bolo by ve\u013emi hl\u00fape, keby teraz odi\u0161iel do k\u00fape\u013ene a… vyrie\u0161il to…??… Na studen\u00fa sprchu u\u017e nem\u00f4\u017ee ani pomyslie\u0165, preto\u017ee m\u00e1 v\u00e1\u017ene podozrenie, \u017ee ke\u010f pri\u0161iel z klubu a potreboval sa schladi\u0165, minul vodu sn\u00e1\u010f pre cel\u00fd panel\u00e1k.<\/div>\n
Sna\u017e\u00ed sa myslie\u0165 na nie\u010do in\u00e9. Vytla\u010di\u0165 si Billa z hlavy. Av\u0161ak ide to len ve\u013emi \u0165a\u017eko, ke\u010f\u017ee osobu, jemne sa k nemu t\u00faliacu a ticho oddychuj\u00facu za jeho chrbtom, vn\u00edmal ka\u017ed\u00fdm mizern\u00fdm nervom svojho tela. Nenorm\u00e1lne ho to \u0161tvalo.<\/div>\n
A v tej chv\u00edli mu hlavou prebleskla jedna osamoten\u00e1 my\u0161lienka. SEBASTIAN! V tom momente z neho v\u0161etko vzru\u0161enie opadlo a vystriedala ho nen\u00e1vis\u0165, a hlavne zvedavos\u0165. V\u00f4bec sa e\u0161te Billa nep\u00fdtal, \u010do viac o tom celom pr\u00edpade zistili. Pre\u010do to vlastne rob\u00ed?<\/div>\n
Zav\u0155tal sa hlb\u0161ie do per\u00edn a v\u0161etko vypustil z hlavy. Zajtra bude na to \u010das. Ak sa bude s Billom v\u00f4bec rozpr\u00e1va\u0165. To si e\u0161te rozmysl\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
Av\u0161ak nebol by to Bill, keby sa na\u0148ho cel\u00fa noc netla\u010dil. Za in\u00fdch okolnost\u00ed by mu to nevadilo, ale teraz… za\u010d\u00ednal ma\u0165 pocit, \u017ee Bill to sn\u00e1\u010f rob\u00ed schv\u00e1lne.<\/div>\n
Odsunul sa o k\u00fasok dozadu, Bill sa prisunul o k\u00fasok bli\u017e\u0161ie k nemu. Vyzeral tak nevinne, ke\u010f spal. Av\u0161ak jeho ruky, prilepen\u00e9 na Tomovi a v sp\u00e1nku hladiace jeho telo v\u00f4bec nevinn\u00e9 neboli.<\/div>\n
Striasol Billove ruky, odsunul sa e\u0161te o k\u00faso\u010dek dozadu a nap\u00e4to \u010dakal, \u010do sa bude dia\u0165.<\/div>\n
Bill sa ani nepohol, len na\u010falej ticho odfukoval. Tom si v duhu vyd\u00fdchol. U\u017e za\u010d\u00ednal ma\u0165 pocit, \u017ee sa po tejto nekone\u010dnej posteli bud\u00fa pos\u00fava\u0165 ako tak\u00e9 slim\u00e1\u010diky cel\u00fa noc.<\/div>\n
To, \u017ee poste\u013e nie je nekone\u010dn\u00e1, zistil ale hne\u010f v \u010fal\u0161om okamihu, ke\u010f sa prevr\u00e1til na druh\u00fd bok a na\u0161iel sa le\u017ea\u0165 na zemi.<\/div>\n
AAAAU!!! vykr\u00edkol v duchu, v skuto\u010dnosti z jeho \u00fast vy\u0161lo len ak\u00e9si zasku\u010danie. R\u00fdchlo sa pozbieral zo zeme a skontroloval poste\u013e. Bill sa ani nepohol. St\u00e1le tak roztomilo spal.<\/div>\n
Tom sa cel\u00fd dol\u00e1man\u00fd postavil a namieril si to do k\u00fape\u013ene. Po tom p\u00e1de si bol ist\u00fd, \u017ee by u\u017e aj tak nezaspal.<\/p>\n<\/div>\n
D\u00e1 si sprchu, ke\u010f\u017ee voda sa u\u017e stihla zohria\u0165… zas m\u00e1 pocit, \u017ee len pre\u0148ho.<\/div>\n
Posadil sa na podlahu sprchov\u00e9ho k\u00fatu a nechal sa zm\u00e1\u010da\u0165 hor\u00facou vodou. Sna\u017eil sa rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Bol zvedav\u00fd nato, kam p\u00f4jdu a ako chce Bill Sebastiana chyti\u0165. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa up\u00edri nejak\u00e9 zbrane? A ako prebieha s\u00fad? Najrad\u0161ej by \u0161iel Billa zobudi\u0165 a sp\u00fdtal sa nato. R\u00e1d by zdokonalil svoje predstavy o tom, ako ho tam dovle\u010d\u00fa a potom ho popravia za to, \u010do spravil jeho rodine a mo\u017eno aj mnoh\u00fdm in\u00fdm.<\/div>\n
Hor\u00faca voda ho upokojovala, opant\u00e1vala jeho zmysly. Mal pocit, \u017ee ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu zasp\u00ed. To si v\u0161ak na tomto mieste mohol \u0165a\u017eko dovoli\u0165. A tak asi po hodine vysed\u00e1vania v sprche sa kone\u010dne postavil a vodu vypol. Aj tak mal pocit, \u017ee susedia pod nimi sa najsk\u00f4r bud\u00fa musie\u0165 umy\u0165 v parku vo font\u00e1ne, lebo in\u00fd rozumn\u00fd zdroj vody v bl\u00edzkom okol\u00ed ho nenapadal. Mo\u017eno z\u00e1chod ale… aj tak cel\u00e9 toto jeho uva\u017eovanie m\u00e1 od rozumn\u00e9ho \u010faleko.<\/p>\n<\/div>\n
Vzal uter\u00e1k, osu\u0161il sa a omotal si ho okolo bokov. Cestou k um\u00fdvadlu ho zaujali Billove veci zo v\u010deraj\u0161ka, len tak prehoden\u00e9 cez okraj vane. Doslova ho l\u00e1kali. Zmenil smer a zamieril ku vani.<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu neisto pozeral na oble\u010denie, potom siahol po \u010diernom tri\u010dku, s ak\u00fdmsi zlat\u00fdm n\u00e1pisom.<\/div>\n
Bolo by zvrhl\u00e9, keby si k nemu privo\u0148al? No… koniec koncov, nikto ho nevid\u00ed.<\/div>\n
Privo\u0148al si k Billovmu tri\u010dku. Ako prv\u00e9 mu do nosa udrel odporn\u00fd z\u00e1pach cigaretov\u00e9ho dymu, ktor\u00fd sa v\u010dera niesol cel\u00fdm klubom. Aj tak ten z\u00e1pach slabo, ale predsa prer\u00e1\u017eala Billova v\u00f4\u0148a. Tom sa nachv\u00ed\u013eu zasnil. Vonia tak kr\u00e1sne…<\/div>\n
Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed si v\u0161ak uvedomil, \u017ee to, \u010doho sa ob\u00e1val najviac, nec\u00edti. Nec\u00edti v\u00f4\u0148u nikoho in\u00e9ho, len Billovu. Nachv\u00ed\u013eu mu padol kame\u0148 zo srdca, no potom sa tam zasa za\u010dal \u0161plha\u0165, ke\u010f sa mu v hlave za\u010dali odv\u00edja\u0165 r\u00f4zne scen\u00e1re toho, \u010do sa mohlo sta\u0165, \u017ee nec\u00edti in\u00fa v\u00f4\u0148u…<\/p>\n<\/div>\n
„Nespal som s n\u00edm; ak \u0165a to tak zaj\u00edma,“ ozvalo sa za jeho chrbtom a Tom sebou trhol, a\u017e pustil tri\u010dko do vane.<\/div>\n
Prekvapene sa oto\u010dil na Billa, stojaceho len p\u00e1r metrov od neho, na sebe len obtiahnut\u00e9 \u010dierne boxerky.<\/div>\n
Ako dlho tu u\u017e stoj\u00ed?<\/div>\n
„Ale ja som sa nep\u00fdtal,“ odpovie pohotovo, trochu roztrasen\u00fdm hlasom.<\/div>\n
„Nie nahlas,“ u\u0161krnul sa Bill.<\/div>\n
Bolo by mo\u017en\u00e9, \u017ee mu hovor\u00ed pravdu? Ale pre\u010do mu to v\u00f4bec vrav\u00ed? Je to nakoniec jeho vec…<\/div>\n
„A ak\u00fa m\u00e1m istotu, \u017ee neklame\u0161?“<\/div>\n
„Pre\u010do by som ti klamal?“<\/div>\n
Tom sa u\u017e chystal na odpove\u010f, ke\u010f sa vo dver\u00e1ch za Billom objavila strapat\u00e1 Alova hlava.<\/div>\n
„Zasa idem vhod?“ nahodil \u0161kodoradostn\u00fd \u00fa\u0161k\u013eabok a oprel sa o z\u00e1rub\u0148u. „K\u013eudne pokra\u010dujte. R\u00e1d sa pozriem na mileneck\u00fa h\u00e1dku.“<\/div>\n
„Nie sme milenci!“ okr\u00edkol ho Tom.<\/div>\n
„To iste,“ za\u0161omral ironicky.<\/div>\n
„To teda nie sme! Ak to povie\u0161 e\u0161te raz…!“ nedokon\u010dil vyhr\u00e1\u017eku, ke\u010f si uvedomil, \u017ee sa mu vlastne nem\u00e1 \u010d\u00edm vyhr\u00e1\u017ea\u0165.<\/div>\n
„Tak? \u010co mi sprav\u00ed\u0161?“ e\u0161te viac ho dopa\u013eoval. „Rad\u0161ej sa vy dvaja dajte dokopy. Nemienim cestova\u0165 s tak\u00fdmi pr\u00ed\u0161erami.“<\/div>\n
„Cestova\u0165? Kam?“ ozvalo sa dvojhlasne.<\/div>\n
„Oh, tak hrdli\u010dk\u00e1m to nikto nepovedal?“<\/div>\n
„Si slizk\u00fd; vie\u0161 to?!“ zh\u00fakol na\u0148ho Bill. „Daj n\u00e1m u\u017e pokoj!“ prer\u00fatil sa okolo Toma a strelil dverami Alovi rovno pred nosom. Sn\u00e1\u010f ho aj trafil, lebo vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa ozvalo zasku\u010danie a kopa nepekn\u00fdch slov…<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co chce\u0161 ako teraz robi\u0165?“ nech\u00e1pavo sa sp\u00fdtal Billa, ke\u010f sa k nemu oto\u010dil od zavret\u00fdch dver\u00ed.<\/div>\n
„No, napadalo by ma ve\u013ea vec\u00ed, ale… sme len kamo\u0161i, v\u0161ak\u017ee,“ nat\u00e1\u010dal si vlasy na ukazov\u00e1\u010dik. Tomovi to pri\u0161lo tak mil\u00e9, no nedal na sebe ni\u010d pozna\u0165.<\/div>\n
„Ako mu zdrhneme?“<\/div>\n
„Oknom,“ za\u017eiarili Billovi o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Bill!!! Som len v uter\u00e1ku!“<\/div>\n
„A ja len v boxerk\u00e1ch, a \u010do?!“<\/div>\n
Tom sa tresol do \u010dela, aby mu dal vedie\u0165, \u010do si o \u0148om mysl\u00ed.<\/div>\n
„Fajn,“ Bill sa zvrtol a kr\u00e1\u010dal sp\u00e4\u0165 ku dver\u00e1m. „Fakt ide\u0161 s nami?“<\/div>\n
„Iste\u017ee, ty debil! \u010co si si myslel?“ dr\u017eal si Al e\u0161te st\u00e1le nezahojen\u00fd nos.<\/div>\n
„\u017de sa \u0165a zbav\u00edm,“ odpovedal dos\u0165 presved\u010divo nato, aby to vyznelo \u00faprimne.<\/div>\n
„Tak na to zabudni. M\u00e1me sa vyda\u0165 na sever.“<\/div>\n
„\u00da\u017easn\u00e9. Ty tam b\u00fdva\u0161, tak sa m\u00f4\u017ee\u0161 vybra\u0165 sk\u00f4r a nie\u010do si tam zariadi\u0165, nie?“<\/div>\n
„To ma fakt a\u017e tak nezn\u00e1\u0161a\u0161?“<\/div>\n
„Nie, len…“ zvy\u0161ok vety Tom nepo\u010dul, lebo Bill ju \u0161epol pr\u00edli\u0161 potichu.<\/div>\n
Al sa s ve\u013eav\u00fdznamn\u00fdm nadvihnut\u00edm obo\u010dia oto\u010dil, a odkr\u00e1\u010dal.<\/div>\n
„\u010cak\u00e1m dole!“ zahu\u010dal pri dver\u00e1ch a potom sa u\u017e kone\u010dne vyparil.<\/div>\n
„\u010co si mu povedal?“<\/div>\n
„Ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne.“<\/div>\n
„Bill.“<\/div>\n
„\u017de je tu navy\u0161e.“<\/div>\n
„Ale-…“<\/div>\n
„M\u00e1me pokoj? M\u00e1me. Tak sa nes\u0165a\u017euj,“ a v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne vypochodoval z k\u00fape\u013ene.<\/div>\n
Tom sa namos\u00farene vybral za n\u00edm.<\/p>\n<\/div>\n
V sp\u00e1lni na posteli bola mal\u00e1 k\u00f4pka vec\u00ed, ktor\u00e9 Bill za\u010dal starostlivo uklada\u0165 do bat\u00f4\u017eteka.<\/div>\n
Tom sa posadil ku veciam a za\u010dal si jeden k\u00fasok po druhom obzera\u0165.<\/div>\n
„Ako dlho asi budeme pre\u010d?“ op\u00fdtal sa nezaujato.<\/div>\n
„Neviem, pre\u010do?“<\/div>\n
„Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u017ee by som sa mo\u017eno vr\u00e1til do \u0161koly.“<\/div>\n
„Chce\u0161 \u0161tudova\u0165?“<\/div>\n
„\u00c1no. \u010co je toto?“ v ruke dr\u017eal mal\u00e9 vrec\u00fa\u0161ko s bielym pr\u00e1\u0161kom.<\/div>\n
„Mesa\u010dn\u00fd prach. Nie z Mesiaca, ale z mesa\u010dn\u00e9ho kame\u0148a.“<\/div>\n
„Mesa\u010dn\u00e9ho kame\u0148a?“<\/div>\n
„\u00c1no. Kedysi d\u00e1vno \u013eudia verili, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto m\u00e1 pri sebe mesa\u010dn\u00fd kame\u0148, za svitu mesiaca m\u00f4\u017ee chodi\u0165 po vode. A vie\u0161 ty \u010do, ono je to fakt pravda,“ u\u0161krnul sa Bill. „Mesa\u010dn\u00fd kame\u0148 m\u00e1 chr\u00e1ni\u0165 cestovate\u013eov. Teda n\u00e1s.“<\/div>\n
„Odkia\u013e to m\u00e1\u0161?“<\/div>\n
„Dala mi to Salome.“<\/div>\n
„Ve\u010f \u0165a nem\u00e1 rada.“<\/div>\n
„Svoj\u00edm sp\u00f4sobom ma miluje.“<\/div>\n
„Ou, potom je ve\u013emi svojsk\u00e1.“<\/div>\n
„To mi rozpr\u00e1vaj. Tak po\u010fme,“ vzal Tomovi z ruky vrec\u00fa\u0161ko a ako posledn\u00e9 ho vhodil do mal\u00e9ho bat\u00f4\u017eku.<\/div>\n
„Kam vlastne?“<\/div>\n
„Na sever. Sebastiana vraj posledne videli niekde v okol\u00ed D\u00e1nska.“<\/div>\n
„To je \u010faleko.“
„Uhm. \u010co ma v\u0161ak najviac tr\u00e1pi je, \u017ee neviem, pre\u010do to v\u0161etko rob\u00ed. Na\u0161li by sme ho ove\u013ea \u013eah\u0161ie, keby sme to vedeli,“ za\u010dal sa zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165.<\/div>\n
„Ja neviem. Mo\u017eno sa ma boj\u00ed,“ za\u017eartoval Tom.<\/div>\n
Bill sa zamra\u010dil, no potom sa mu tv\u00e1r rozjasnila. „Tom, ty si g\u00e9nius!“ objal ho.<\/div>\n
„\u010eakujem, no nemyslel som to v\u00e1\u017ene.“<\/div>\n
„Nie, myslel. M\u00e1\u0161 pravdu! Ideme do \u0160vaj\u010diarska!“ zdrapil mal\u00fd bat\u00f4\u017etek, biely cestovn\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 a rozbehol sa ku dver\u00e1m.<\/div>\n
„Bill! Po\u010dkaj!“<\/div>\n
…<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi „Chyti\u0165?“ „\u00c1no. Rozhodla o tom Rada a ja som ich po\u017eiadal, aby t\u00fa \u00falohu zverili mne,“ na jeho o\u010diach bolo vidie\u0165 za\u010dervenanie. Plakal sn\u00e1\u010f? Bolo to kv\u00f4li nemu? „\u00daplne som zabudol,“ popri ich h\u00e1dke. „Bill, ty si plakal?“ op\u00fdtal sa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14739","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14739","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14739"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14739\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14739"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14739"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14739"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}