{"id":14792,"date":"2009-04-11T18:30:00","date_gmt":"2009-04-11T17:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=14758"},"modified":"2009-04-11T18:30:00","modified_gmt":"2009-04-11T17:30:00","slug":"the-vampire-story-5","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/04\/11\/the-vampire-story-5\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 5."},"content":{"rendered":"
\n
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
\u010eakujem za komenty…xD…ve\u013emi ma zauj\u00edma v\u00e1\u0161 n\u00e1zor… \u010do sa v\u00e1m p\u00e1\u010di a \u010do v\u00e1m pre zmenu vad\u00ed… sk\u00faste mi to nap\u00edsa\u0165 a ja sa to pok\u00fasim zmeni\u0165 xD… pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie… misi.xD<\/em><\/strong><\/p>\n<\/div>\n
„Si si ist\u00fd, \u017ee ideme spr\u00e1vne?“<\/div>\n
„\u00c1no; je to presne tu,“ zastavili sa pred vysok\u00fdm panel\u00e1kom, podobn\u00fdm tomu, v ktorom b\u00fdval Bill, a podobn\u00fdm celej kope \u010fal\u0161\u00edch v tomto meste.<\/div>\n
Bill sa celou cestu sem nemohol zbavi\u0165 pocitu, \u017ee to tu u\u017e pozn\u00e1. T\u00e1 ulica mu bola povedom\u00e1. To prostredie. Nie\u010do sa zmenilo odkedy tu bol naposledy, ale… je mo\u017en\u00e9, \u017ee t\u00e1 \u017eena…<\/div>\n
„Pozn\u00e1m to tu,“ prist\u00fapil k Tomovi, nap\u00e4to h\u013eadiacemu na rad okien siedmeho poschodia.<\/div>\n
Videl na \u0148om nervozitu a nerozhodnos\u0165. Stisol jeho ruku vo svojej, aby mu dodal odvahu.<\/div>\n
Po tom, \u010do sa vr\u00e1tili, trvalo e\u0161te tri \u010fal\u0161ie dni, k\u00fdm sa skuto\u010dne odhodlal tam \u00eds\u0165 a Bill si doteraz nebol ist\u00fd, \u010di to je pr\u00e1ve najlep\u0161\u00ed n\u00e1pad.<\/div>\n
„Si definit\u00edvne rozhodnut\u00fd?“<\/div>\n
Tom sa zhlboka nad\u00fdchol a vyd\u00fdchol. „S\u00fa to moje spomienky. Chcem si ich vzia\u0165 so sebou.“<\/p>\n<\/div>\n
Vst\u00fapili do \u00fazkej chodbi\u010dky, ktor\u00fa mal sn\u00e1\u010f ka\u017ed\u00fd byt v tomto panel\u00e1ku.<\/div>\n
Tom vbehol do bytu, za\u010dal zbesilo beha\u0165 z miestnosti do miestnosti a v\u0161etko preh\u013ead\u00e1val.<\/div>\n
Bill vedel, \u010do h\u013ead\u00e1. \u017de ke\u010f uvidel toto miesto, svitla v \u0148om n\u00e1dej, \u017ee sn\u00e1\u010f e\u0161te \u017eij\u00fa. \u017de tu niekde niekoho n\u00e1jde.<\/div>\n
Odrazu kroky ustali.<\/div>\n
\n
Bill zamieril do miestnosti, v ktorej Tom zmizol posledne. Ke\u010f otvoril dvere, zistil, \u017ee toto je Tomova izba. Na\u0161iel ho tu skleslo sedie\u0165 na posteli.<\/div>\n
Ne\u0161iel za n\u00edm, len st\u00e1l vo dver\u00e1ch. Mo\u017eno teraz potrebuje by\u0165 chv\u00ed\u013eu s\u00e1m. Vedel, \u017ee je priskoro, aby sa sem vracal.<\/div>\n
Tom sa naraz oto\u010dil a uslzen\u00fdmi o\u010dami pozrel na Billa.<\/p>\n<\/div>\n
„Teraz si jedin\u00fd, komu na svete ver\u00edm.“<\/p>\n<\/div>\n
Bill na\u010falej ml\u010dal. Len pre\u0161iel k Tomovi a prisadol si k nemu na poste\u013e. Ustarostene sa zah\u013eadel na jeho smutn\u00fd v\u00fdraz. Nemal mu dovoli\u0165 sem \u00eds\u0165.<\/div>\n
Naklonil sa k nemu, a ako vtedy v parku, za\u010dal mu svojimi perami su\u0161i\u0165 slzy. Jazykom sa dot\u00fdkal slan\u00fdch l\u00edc, brady, pier… \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie slzy zm\u00e1\u010dali Tomove l\u00edca, zatia\u013e\u010do Billov jazyk hladil ten jeho v dlh\u00fdch leniv\u00fdch bozkoch.<\/p>\n<\/div>\n
„Potrebujem \u0165a,“ \u0161epol a zatla\u010dil na Billovu hru\u010f, \u010d\u00edm ho polo\u017eil na poste\u013e.<\/p>\n<\/div>\n
Bez zbyto\u010dn\u00fdch slov za\u010dal z neho strh\u00e1va\u0165 oble\u010denie, a to lietalo do v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov miestnosti.<\/div>\n
Drsne prech\u00e1dzal rukami po jeho tele a bezoh\u013eadne ho drtil v zovret\u00ed.<\/div>\n
Bill mohol cez jeho ruky c\u00edti\u0165 v\u0161etku t\u00fa boles\u0165, sm\u00fatok, sklamanie a z\u00fafalstvo, ktor\u00e9 nap\u013a\u0148ali Tomovu bytos\u0165 v tomto okamihu. Mal pocit, \u017ee ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu vybuchne pod tlakom v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto pocitov, a to vlastne ani neboli jeho.<\/p>\n<\/div>\n
Tom si dnes ned\u00e1val pr\u00e1cu s ne\u017en\u00fdmi predohrami a Bill mu to ani nezazlieval. Nezazlieval mu ani to, ke\u010f mu kolen\u00e1 natla\u010dil takmer a\u017e na hru\u010f a bez varovania, bezoh\u013eadne do\u0148ho vst\u00fapil. Nezazlieval a nikdy nebude.<\/div>\n
Cel\u00fdm jeho telom prestupovala boles\u0165 tak siln\u00e1, a\u017e sa mu chcelo kri\u010da\u0165. Len za\u0165al zuby, a sna\u017eil sa na to nemyslie\u0165.<\/div>\n
Po chv\u00edli Tomovho r\u00e1zneho prir\u00e1\u017eania si v\u0161ak uvedomil, \u017ee si to za\u010d\u00edna u\u017e\u00edva\u0165, \u017ee e\u0161te nikdy s nik\u00fdm neza\u017eil nie\u010do tak\u00e9 a v\u0161etka t\u00e1 boles\u0165 ho v skuto\u010dnosti vzru\u0161uje. Burcuje ka\u017ed\u00fd, aj ten najmen\u0161\u00ed nerv v jeho tele a dov\u00e1dza ho k nepr\u00ed\u010detnosti.<\/div>\n
Vo chv\u00edli, ke\u010f si to uvedomil, z jeho \u00fast vy\u0161iel slastn\u00fd ston a Tom s tvrd\u00fdm pr\u00edrazom vyvrcholil hlboko vovn\u00fatri jeho tela.<\/div>\n
Zad\u00fdchane sa zviezol dolu na Billa a hlavu zaboril ved\u013ea tej jeho do vank\u00fa\u0161a, aby spomalil dych.<\/div>\n
Bill ho objal rukami aj nohami a silno ho k sebe pritisol.<\/p>\n<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, stratil som kontrolu.“ Zahuhlal do vank\u00fa\u0161a.<\/div>\n
„Sprav\u00ed\u0161 to znova?“ op\u00fdtal sa Bill zastret\u00fdm hlasom.<\/div>\n
Tom sa zdvihol na lak\u0165och. „V\u00e1\u017ene?“ zah\u013eadel sa zm\u00e4tene do Billov\u00fdch tmav\u00fdch o\u010d\u00ed…<\/p>\n<\/div>\n
Tom bez slova pre\u0161iel ku skrinke v rohu ob\u00fdva\u010dky, na ktorej boli poukladan\u00e9 fotky. Jednu z nich vybral z r\u00e1mika a str\u010dil si ju do vrecka.<\/div>\n
Bill si za\u010dal fotky prezera\u0165 a zdesil sa. Tak predsa! Je to ona! T\u00e1 \u017eena, ktor\u00fa na\u0161iel m\u0155tvu de\u0148 pred t\u00fdm, ako stretol Toma, bola jeho mama. Teraz u\u017e nie je poch\u00fdb, \u017ee ju tu nen\u00e1jde. On s\u00e1m dozrel nato, aby bola d\u00f4stojne pochovan\u00e1. Ale Tomovi ni\u010d nepovie; bude to tak lep\u0161ie.<\/p>\n<\/div>\n
„Deje sa nie\u010do?“<\/div>\n
Bill sa striasol. „Ni\u010d. Rad\u0161ej u\u017e po\u010fme. M\u00e1\u0161 v\u0161etko?“<\/div>\n
„Ani zlomok toho v\u0161etk\u00e9ho, \u010do by som si odtia\u013eto chcel zobra\u0165, ale asi m\u00e1m,“ po\u0165a\u017ekal men\u0161\u00ed ruksak, do ktor\u00e9ho si zbalil svoje „spomienky“.<\/div>\n
Tom vykro\u010dil ku dver\u00e1m a zastavil sa. „\u010co sa vlastne teraz stane s t\u00fdmto bytom?“<\/div>\n
„No, ke\u010f\u017ee u\u017e nem\u00e1 kto plati\u0165 n\u00e1jomn\u00e9, asi ho prenajm\u00fa niekomu in\u00e9mu.“<\/div>\n
„A \u010do keby-…“<\/div>\n
„Nemysl\u00edm si, \u017ee by bolo vhodn\u00e9 sa sem e\u0161te niekedy vraca\u0165,“ preru\u0161il Tomove \u00favahy hne\u010f na za\u010diatku.<\/div>\n
„Aj tak nech\u00e1pem, \u017ee mamku nikto neh\u013ead\u00e1.“<\/p>\n<\/div>\n
**<\/p>\n<\/div>\n
Trvalo \u0161tyri dni od pr\u00edchodu Salome, k\u00fdm sa rozhodlo o d\u00e1tume zasadania Rady.<\/div>\n
\u017de to je d\u00f4le\u017eit\u00e1 udalos\u0165, spozoroval Tom aj na Billovom oble\u010den\u00ed. Ke\u010f sa ho na to p\u00fdtal, povedal mu:<\/div>\n
„Zhroma\u017edenie Ve\u013ekej rady sa kon\u00e1 mo\u017eno tak raz za tristo rokov. Je to fakt ve\u013ek\u00e1 vec. Ale na druhej strane to znamen\u00e1, \u017ee sa deje nie\u010do ve\u013emi z\u00e1va\u017en\u00e9 a o \u010do ide, vie len ten, kto radu zvolal. Selena a Alexander mi v\u0161ak nechc\u00fa ni\u010d poveda\u0165. M\u00e1m ale pocit, \u017ee to m\u00e1 nie\u010do spolo\u010dn\u00e9 so Sebastianom, up\u00edrom, ktor\u00fd m\u00e1 na svedom\u00ed tvoju ro-…“<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 s tebou?!“ pri tom mene vyh\u0155kol, ani nerozm\u00fd\u0161\u013eal.<\/div>\n
„Mrz\u00ed ma to, ale nie je to mo\u017en\u00e9. Zasadnutia sa m\u00f4\u017eu z\u00fa\u010dastni\u0165 len up\u00edri star\u0161\u00ed ako 500 rokov. Je to \u010fal\u0161ie z hl\u00fapych pravidiel tohto sveta. Ale ak chce\u0161, m\u00f4\u017ee\u0161 ma tam po\u010dka\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Bez klopania vst\u00fapili do domu Seleny a Alexandra. Zamierili cez halu a\u017e ku schodom, ktor\u00e9 viedli na poschodie.<\/div>\n
Bill sa naraz zastavil, zaklopal na stenu. „Nez\u013eakni sa,“ upozornil Toma, vtom sa na mieste, kde a\u017e doteraz nebolo ni\u010d okrem steny, objavili dvere. Bill ich otvoril a Tom vyjavene civel na podzemn\u00e9 schodi\u0161te osvetlen\u00e9 len fak\u013eami*.<\/div>\n
Tento dom mus\u00ed by\u0165 ove\u013ea star\u0161\u00ed, ako p\u00f4vodne predpokladal.<\/p>\n<\/div>\n
Na konci schodi\u0161tia bola obrovsk\u00e1 sie\u0148, po okrajoch lemovan\u00e1 mohutn\u00fdmi st\u013apmi* z \u010dierneho mramoru.<\/div>\n
Tom len oh\u00farene* h\u013eadel na vysok\u00fa klenbu, gotick\u00fa v\u00fdzdobu a lomen\u00e9 obl\u00faky vysoko na sten\u00e1ch, ktor\u00e9 nazna\u010dovali, \u017ee tam kedysi boli okn\u00e1.<\/div>\n
Vyzeralo to ako starobyl\u00fd chr\u00e1m, ktor\u00fd sa pred stovkami rokov prepadol pod zem.<\/div>\n
Kr\u00e1\u010dal a\u017e dovtedy, k\u00fdm nenarazil na ve\u013ek\u00e9 dreven\u00e9 dvere.<\/div>\n
Bill sa rozosmial.<\/div>\n
„To sa tam a\u017e tak ve\u013emi chce\u0161 dosta\u0165?“<\/div>\n
„Za t\u00fdmito dverami je snemov\u0148a?“<\/div>\n
„Spr\u00e1vne. Je fakt \u0161koda, \u017ee tam nem\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 so mnou. Ale ur\u010dite sa tu bude\u0161 dobre bavi\u0165 s ostatn\u00fdmi,“ oto\u010dil hlavu smerom do siene.<\/div>\n
„S ostatn\u00fdmi?“ aj Tom pozrel t\u00fdm smerom a zbadal p\u00e1r skupiniek, ako o \u010domsi potichu debatuj\u00fa.<\/div>\n
„Taktie\u017e s\u00fa zvedav\u00ed, k \u010domu Rada dospeje. U\u017e rad\u0161ej p\u00f4jdem.“<\/div>\n
„Tak zatia\u013e.“<\/div>\n
„A ve\u013emi sa tu neprech\u00e1dzaj. \u013dahko by si sa mohol strati\u0165,“ to u\u017e mizne za ve\u013ek\u00fdmi dreven\u00fdmi dverami a Tom ponad jeho plece m\u00f4\u017ee vidie\u0165 k\u00fasok ve\u013ekej miestnosti, podobnej t\u00fdm, v ak\u00fdch zasadaj\u00fa poslanci v parlamente, len\u017ee trochu v star\u0161om vydan\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
Znovu sa oto\u010d\u00ed na post\u00e1vaj\u00face skupinky. Hm. Zvl\u00e1\u0161tne. Vlastne ani nevedia, \u010doho sa zhroma\u017edenie t\u00fdka, a aj tak tu \u010dakaj\u00fa na v\u00fdsledok.<\/div>\n
„Ahoj, Tom,“ ozve sa ved\u013ea neho zn\u00e1my, vesel\u00fd hlas.<\/div>\n
„Alan? Ahoj,“ a\u017e ke\u010f st\u00e1l tesne pred n\u00edm, uvedomil si, ak\u00fd je Alan v skuto\u010dnosti n\u00edzky.<\/div>\n
„Si tu s Billom?“<\/div>\n
„No… \u00c1no.“<\/div>\n
„Vtedy r\u00e1no-…“<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 sa ospravedl\u0148ova\u0165.“<\/div>\n
„Ja som sa nechcel ospravedl\u0148ova\u0165. Len som chcel poveda\u0165, \u017ee mi to bolo od prvej chv\u00edle jasn\u00e9, \u017ee sa d\u00e1te do kopy,“ preniesol s istotou v hlase.<\/div>\n
„Ako si to mohol vedie\u0165? Vlastne je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina up\u00edrov n\u00e1s pokladala za p\u00e1r u\u017e v ten prv\u00fd ve\u010der v bare. St\u00e1le dookola opakovali, ako n\u00e1m to spolu pristane*, no Bill nad t\u00fdm v\u017edy len k\u00fdvol rukou a ja som na to nesk\u00f4r zabudol.“<\/div>\n
„Je to jasn\u00e9. Je takmer pravidlom, \u017ee sa to stane. Puto to v\u017edy zariadi.“<\/div>\n
„Puto?“<\/div>\n
„\u00c1no. T\u00fdm, \u017ee to bola Billova krv, v\u010faka ktorej si sa vtedy premenil, teda sa stal tvoj\u00edm stvorite\u013eom, vytvorilo sa medzi vami puto, ktor\u00e9 si vlastne ani neuvedomujete, ale je tam a je siln\u00e9.“<\/div>\n
„Hm, vedel som, \u017ee to nie je l\u00e1ska,“<\/div>\n
Alan sa rozosmial.<\/div>\n
„Nesmej sa. Mysl\u00edm to v\u00e1\u017ene. Nikdy som nebol… no… na chlapcov,“ Al sa rozosmial e\u0161te viac.<\/div>\n
„A \u010do ty? Ty si tie\u017e sp\u00fatan\u00fd?“ nadhodil a Al sa prestal smia\u0165.<\/div>\n
„Ja som sirota. Nikdy som nebol sp\u00fatan\u00fd.“<\/div>\n
„Ako to mysl\u00ed\u0161, sirota?“<\/div>\n
„To je dlh\u00fd pr\u00edbeh. Mo\u017eno ti ho niekedy porozpr\u00e1vam.“<\/div>\n
„A \u010do teraz? M\u00e1me e\u0161te dos\u0165 \u010dasu.“<\/p>\n<\/div>\n
„Dobre teda. Ja vlastne ani s\u00e1m neviem, ako som sa dostal do tohto sveta. Proste som otvoril o\u010di, a bol som tu. Zauj\u00edmalo \u0165a niekedy, kde sa vzali prv\u00ed up\u00edri? Odkia\u013e pri\u0161li, ako vznikli? Star\u00e1 legenda hovor\u00ed, \u017ee prv\u00ed up\u00edri vznikli z chaosu a utrpenia, vo v\u00edre besnenia a krviprelievania star\u00fdch kme\u0148ov. \u017de vyst\u00fapili spod zeme presiaknutej krvou a bezoh\u013eadne za\u010dali hasi\u0165 svoj sm\u00e4d po krvi. V na\u0161ich dejin\u00e1ch ich naz\u00fdvame Najstar\u0161\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
Z m\u00f4jho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota si pam\u00e4t\u00e1m len z\u00e1blesky. Zbrane, tanky. Predpoklad\u00e1m, \u017ee aj ja som bol zroden\u00fd v chaose jednej vojny, ods\u00faden\u00fd, aby som sa s\u00e1m pret\u013akal t\u00fdmto drsn\u00fdm \u017eivotom. Zo za\u010diatku to bolo \u0165a\u017ek\u00e9, k\u00fdm som zistil, kto som a kam patr\u00edm. No dnes som tu a som \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee som nemusel zahyn\u00fa\u0165 vo vojne a \u017eijem takto. S\u00edce si nepam\u00e4t\u00e1m svoju minulos\u0165, \u017eijem pr\u00edtomnos\u0165ou, a tak si vychutn\u00e1vam ka\u017ed\u00fa sekundu. Tento \u017eivot pre m\u0148a nikdy nebude nudn\u00fd.“<\/p>\n<\/div>\n
„Bill sa mi nikdy nezmienil o Najstar\u0161\u00edch.“<\/div>\n
„A to si vrav\u00ed u\u010dite\u013e,“ uchechtol sa Al. „Mo\u017eno je to t\u00fdm, \u017ee on s\u00e1m mal len chab\u00e9ho u\u010dite\u013ea.“<\/div>\n
„Povedz mi o \u0148om nie\u010do.“<\/div>\n
„O jeho u\u010dite\u013eovi? Je to psychopat.“<\/div>\n
„Tak\u017ee on e\u0161te \u017eije?“<\/div>\n
„Iste\u017ee. Ale po Billovom odchode sa spr\u00e1va \u00faplne inak.“<\/div>\n
„Pre\u010do Bill odi\u0161iel?“<\/div>\n
„Zrejme-…“ bol preru\u0161en\u00fd hlasn\u00fdm hlukom prich\u00e1dzaj\u00facim spoza ve\u013ek\u00fdch dver\u00ed, za ktor\u00fdmi st\u00e1li. „Zasadnutie skon\u010dilo.“<\/p>\n<\/div>\n
„Hej, Bill! Je celkom mil\u00fd! Nechce\u0161 mi ho niekedy po\u017ei\u010da\u0165*?!“ kri\u010dal za nimi Al.<\/div>\n
„Na to zabudni!“ s \u00fa\u0161k\u013eabkom sa na\u0148ho oto\u010dil Bill.<\/div>\n
„To s t\u00fdm po\u017ei\u010dan\u00edm nemyslel v\u00e1\u017ene.“<\/div>\n
„Myslel,“ pokojne prehl\u00e1sil Bill a kr\u00e1\u010dal \u010falej.<\/div>\n
Tom sa zarazil. „Ale ako…“<\/div>\n
„T\u00fdm, \u017ee som \u0165a „stvoril“, st\u00e1vam sa vlastne v istom zmysle tvoj\u00edm p\u00e1nom a ty-…“<\/div>\n
„Som teraz tvoj\u00edm majetkom.“<\/div>\n
„Presne. Ale nikomu by som \u0165a nepo\u017ei\u010dal, ani keby si s t\u00fdm s\u00e1m s\u00fahlasil.“<\/div>\n
„Vy ste vlastne jedna ve\u013ek\u00e1 banda \u00fachyl\u00e1kov,“ zalo\u017e\u00ed si Tom ruky.<\/div>\n
Bill sa rozosmeje.<\/div>\n
„Ke\u010f \u017eije\u0161 tak dlho, mus\u00ed\u0161 si nie\u010d\u00edm predsa kr\u00e1ti\u0165 \u010das. A sk\u00fas mi navrhn\u00fa\u0165 nie\u010do z\u00e1bavnej\u0161ie ako je sex.“<\/div>\n
„Aj tak,“ st\u00e1le urazene kr\u00e1\u010dal za n\u00edm. „Bill?“<\/div>\n
„Hm?“ pr\u00e1ve vych\u00e1dzali z domu Sel a Alexa.<\/div>\n
„T\u00ed ostatn\u00ed… Boli to tie\u017e u\u010dni?“<\/div>\n
„\u00c1no. Pre\u010do sa p\u00fdta\u0161?“<\/div>\n
„Tak zvl\u00e1\u0161tne na m\u0148a pozerali, ke\u010f si \u0161epkali.“<\/div>\n
„Heh, z\u00e1vidia.“<\/div>\n
„Mne? A \u010do?“<\/div>\n
„Myslel si koho. M\u0148a, iste\u017ee.“<\/div>\n
„Teba?“ Tom sa rozosmial na cel\u00e9 kolo.<\/div>\n
„Je tu nie\u010do smie\u0161ne?“ Bill podr\u00e1\u017edene odomykal dvere na byte.<\/div>\n
„Tak\u017ee teba. A ak\u00fd nato maj\u00fa d\u00f4vod?“ \u010falej sa chechtal.<\/div>\n
„Ak ti to e\u0161te nedo\u0161lo, som najstar\u0161\u00ed Str\u00e1\u017eca a teda aj najsilnej\u0161\u00ed. Ka\u017ed\u00fd z nich by sa up\u00edsal Diablovi, len aby mohol by\u0165 moj\u00edm u\u010d\u0148om. A ty si preto nemusel urobi\u0165 ni\u010d. Mal by si mi ka\u017ed\u00fa min\u00fatu \u010fakova\u0165,“ ozvalo sa Billovo nakopnut\u00e9 ego.<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa na\u010falej smial. „Ale to vie\u0161, \u017ee ti \u010fakujem. Len m\u00e1m trochu in\u00e9 sp\u00f4soby v\u010faky,“ nar\u00e1\u017eal na ich spolo\u010dne str\u00e1ven\u00e9 noci.<\/div>\n
Prist\u00fapil k Billovi a provokat\u00edvne sa mu za\u010dal hra\u0165 s pramienkom vlasov, padaj\u00facim do tv\u00e1re.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee hociktor\u00fd z nich, by mi po\u010fakoval lep\u0161ie,“ provokoval pre zmenu Bill.<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene? Tak to by som \u0165a mal presved\u010di\u0165 o opaku,“ za\u0161iel mu rukami pod tri\u010dko.<\/div>\n
„Asi ti za\u010d\u00ednam veri\u0165,“ vzdychol mu do ucha.<\/div>\n
Tom za\u010dal tla\u010di\u0165 proti jeho telu, a Bill c\u00faval, a\u017e k\u00fdm sa nezosunul na seda\u010dku za sebou.<\/div>\n
Tom mu vyzliekol tri\u010dko a ako prv\u00e9 sa zameral na jeho krk, ktor\u00fd ho od prvej chv\u00edle tak ve\u013emi pri\u0165ahoval. Rukami sa pomaly bl\u00ed\u017eil k jeho opasku.<\/div>\n
„Milujem \u0165a, Tomi.“ \u0161epol Bill ved\u013ea jeho ucha.<\/div>\n
Tom sa s r\u00fdchlos\u0165ou blesku odtiahol a na\u0161tvane na\u0148ho h\u013eadel.<\/div>\n
„Presta\u0148 s t\u00fdm,“ precedil pomedzi zuby.<\/div>\n
„S \u010d\u00edm?“ nech\u00e1pavo na\u0148ho ha\u013eadel polovyzle\u010den\u00fd Bill.<\/div>\n
„Presta\u0148 mi to vravie\u0165.“<\/div>\n
„Je to pravda!“<\/div>\n
„Klame\u0161! M\u0148a aj s\u00e1m seba.“<\/div>\n
„Chce\u0161 mi poveda\u0165, \u017ee pre teba je to len o sexe?“<\/div>\n
„Cel\u00fd v\u00e1\u0161 svet je o sexe! Ale toto nie je l\u00e1ska. Al mi povedal o pute.“<\/div>\n
„\u010co s t\u00fdm m\u00e1 puto?“<\/div>\n
„To ono n\u00e1s k sebe pri\u0165ahuje. Nie je to l\u00e1ska ani ni\u010d in\u00e9! Ja nie som na chlapcov, ch\u00e1pe\u0161?“<\/div>\n
Celou miestnos\u0165ou sa roz\u013eahlo ticho, ktor\u00e9 oboch \u0165a\u017eilo.<\/div>\n
„Puto neexistuje.“<\/div>\n
„Pre\u010do si to mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„S\u00e1m som toho pr\u00edkladom. Keby puto existovalo, nie som tu teraz s tebou.“<\/div>\n
„Bol by si s n\u00edm,“ do\u0161lo to Tomovi. „Ale ako je potom mo\u017en\u00e9…“<\/div>\n
„Neviem. Na t\u00fa ot\u00e1zku si mus\u00ed\u0161 odpoveda\u0165 s\u00e1m,“ postavil sa zo seda\u010dky a za\u010dal si oblieka\u0165 tri\u010dko.<\/p>\n<\/div>\n
„Po\u010dkaj, Bill!“ zastavil ho Tom, ke\u010f sa chystal na odchod.<\/div>\n
Bill sa zastavil, no pozeral do zeme.<\/div>\n
„M\u00e1m \u0165a r\u00e1d…“<\/div>\n
Zdvihol hlavu.<\/div>\n
„Ako kamar\u00e1ta,“ dodal Tom.<\/div>\n
Bill si zhryzol tras\u00facu sa peru, akoby sa sna\u017eil potla\u010di\u0165 v\u00fdkrik.<\/div>\n
„Raz to mo\u017eno pochop\u00ed\u0161. A ke\u010f sa to stane, pr\u00ed\u010f mi to poveda\u0165,“ odkr\u00e1\u010dal pomaly do k\u00fape\u013ene a zaklapol za sebou dvere.<\/p>\n<\/div>\n
Tomovi sa pri poh\u013eade na zavret\u00e9 dvere chcelo plaka\u0165. Nechcel tomu ne\u017en\u00e9mu stvoreniu ubl\u00ed\u017ei\u0165. No bolo to lep\u0161ie, ako ho klama\u0165.<\/div>\n
S\u00e1m seba nedok\u00e1zal pochopi\u0165, pre\u010do to rob\u00ed. Pre\u010do ho od seba neust\u00e1le odh\u00e1\u0148a, ke\u010f po \u0148om tak t\u00fa\u017ei. Keby mu tak vadilo, \u017ee je chlapec, nesp\u00e1val by s n\u00edm. To sa skuto\u010dne a\u017e tak boj\u00ed\u0161 l\u00e1sky?…<\/p>\n<\/div>\n
„Zajtra odch\u00e1dzame,“ otvorili sa k\u00fape\u013e\u0148ov\u00e9 dvere.<\/div>\n
„Kam?“<\/div>\n
„M\u00e1me za \u00falohu chyti\u0165 Sebastiana.“<\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
fak\u013eami – lou\u010demi<\/div>\n
st\u013apmi – sloupy<\/div>\n
oh\u00farene – om\u00e1men\u011b<\/div>\n
pristane – slu\u0161\u00ed<\/div>\n
po\u017ei\u010da\u0165 – p\u016fj\u010dit<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi \u010eakujem za komenty…xD…ve\u013emi ma zauj\u00edma v\u00e1\u0161 n\u00e1zor… \u010do sa v\u00e1m p\u00e1\u010di a \u010do v\u00e1m pre zmenu vad\u00ed… sk\u00faste mi to nap\u00edsa\u0165 a ja sa to pok\u00fasim zmeni\u0165 xD… pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie… misi.xD „Si si ist\u00fd, \u017ee ideme spr\u00e1vne?“ „\u00c1no; je to<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-14792","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14792","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14792"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14792\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14792"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14792"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14792"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}