{"id":15041,"date":"2009-03-12T18:00:00","date_gmt":"2009-03-12T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=15006"},"modified":"2009-03-12T18:00:00","modified_gmt":"2009-03-12T17:00:00","slug":"ked-zhasnu-svetla-budes-mi-ziarit-na-cestu-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/03\/12\/ked-zhasnu-svetla-budes-mi-ziarit-na-cestu-1\/","title":{"rendered":"The Vampire Story 1."},"content":{"rendered":"
autor: misi<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Tak V\u00e1m pon\u00fakam moju prv\u00fa viacdielovku… pod\u013ea m\u0148a to nie je ni\u010d moc, no n\u00e1zor nech\u00e1m na v\u00e1s… prv\u00e1 \u010das\u0165 je trochu dlh\u00e1, ale mus\u00ed sa to predsa nejak rozbehn\u00fa\u0165… d\u00fafam, \u017ee sa medzi vami n\u00e1jdu nejak\u00ed up\u00edrski nad\u0161enci, lebo ja up\u00edrov milujem a tak aj t\u00e1to poviedka proste musela by\u0165 o nich… Bill, temn\u00fd anjel a Tom… ve\u010f to u\u017e sa do\u010d\u00edtate sami, ak sa do\u010d\u00edtate xD<\/em><\/div>\n
Va\u0161a misi \ud83d\ude00<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Ticho. Podivn\u00e9 ticho sa vzn\u00e1\u0161alo ulicou bez osvetlenia. Nikto sa nepon\u00e1h\u013eal po chodn\u00edku, aut\u00e1 nejazdili. Zostalo tu len nepr\u00edjemn\u00e9 nap\u00e4tie.<\/div>\n
V tmavej noci uprostred cesty st\u00e1la postava bez tie\u0148a. Na prv\u00fd poh\u013ead by ste ho ani nezazreli. No hne\u010f na druh\u00fd by ste sa za\u010dali zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165, kto je t\u00e1 zvl\u00e1\u0161tna bytos\u0165, ktor\u00e1 sa takmer str\u00e1ca v tme.<\/div>\n
Trochu pripom\u00ednal ducha svoj\u00edm nepr\u00edtomn\u00fdm v\u00fdrazom. No jeho jemn\u00e1 zamatov\u00e1 ple\u0165 nezvy\u010dajne biela, niesla tmav\u00e9 stopy po boji, \u010do znamenalo, \u017ee predsalen mu v \u017eil\u00e1ch koluje krv. Teda je to anjel. Mus\u00ed by\u0165, ke\u010f je tak n\u00e1dhern\u00fd. Pri poh\u013eade na\u0148ho v\u00e1m po chrbte prebehol hor\u00faci mr\u00e1z. \u00c1no hor\u00faci. Akoby to strach z temnoty, ktor\u00fd sa mie\u0161a so vzru\u0161en\u00edm z nepoznan\u00e9ho. A on to vie…<\/div>\n
Hlbok\u00e9 tmav\u00e9 o\u010di sa upierali dolu pred seba, na nehybn\u00e9 \u017eensk\u00e9 telo, bezcitne a nehanebne pohoden\u00e9 uprostred cesty.<\/div>\n
Havranie vlasy mu spl\u00fdvali po pleciach a dlh\u00fd \u010dierny kab\u00e1t mu vial vo vetre, ktor\u00fd odnikia\u013e nef\u00fakal. Akoby vych\u00e1dzal priamo z neho a v jemnom v\u00edre sa obt\u00e1\u010dal okolo jeho \u0161t\u00edhleho tela ako nevidite\u013en\u00fd had.<\/div>\n
\n
Aj ten chlad, ktor\u00fd sa odrazu rozniesol okol\u00edm a vytvoril tak akoby obal, v ktorom sa zrazu zastavil \u010das, musel vych\u00e1dza\u0165 z neho.<\/div>\n
Odrazu sa na\u010dierno nama\u013eovan\u00e9 vie\u010dka pohli a na moment skryli tmav\u00e9 o\u010di, ktor\u00e9 sa op\u00e4\u0165 objavili ako dva nekone\u010dn\u00e9 \u017eiariace body v temnote.<\/div>\n
Upreli sa znovu na bezvl\u00e1dne, dor\u00e1\u0148an\u00e9 telo, v ktorom sa u\u017e nena\u0161la ani kvap\u00f4\u010dka \u017eivota.<\/div>\n
Spravil to sn\u00e1\u010f on? Bola by tak krehky vyzeraj\u00faca bytos\u0165 schopn\u00e1 \u010dohosi tak ohavn\u00e9ho? Prekvapivo, \u00e1no. Ale toto nebola jeho pr\u00e1ca. Nikdy sa nemstil na nevinn\u00fdch.<\/div>\n
T\u00ed, \u010do to spravili, bud\u00fa potrestan\u00ed!<\/div>\n
Ale pre\u010do ten pokojn\u00fd v\u00fdraz v jeho o\u010diach? Ve\u010f sa tu pr\u00e1ve stalo nie\u010do hrozn\u00e9 a neodpustite\u013en\u00e9!<\/div>\n
Spravil krok vpred a \u0161pi\u010dka jeho top\u00e1nky sa dotkla st\u00e1le sa zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00facej \u010dervenej ml\u00e1ky.<\/div>\n
Bez n\u00e1znaku odporu sa sklonil a vzal telo do n\u00e1ru\u010dia. Oto\u010dil sa a zmizol v tme tak, ako tie\u0148, ktor\u00fd jemu ch\u00fdbal.<\/div>\n
**<\/div>\n
„Op\u00e4\u0165 to urobili!“ roz\u010du\u013eoval sa vysok\u00fd ga\u0161tanovlas\u00fd mu\u017e, chodiac hore-dolu po miestnosti.<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd mlad\u00edk sediaci v kresle pri okne, ktor\u00fd si pr\u00e1ve hojil svoje rany, len prik\u00fdvol. Bolo a\u017e pozoruhodn\u00e9, ak\u00fdm sebaovl\u00e1dan\u00edm opl\u00fdva.<\/div>\n
„Nemal si ich necha\u0165 \u00fajs\u0165, William!“ zv\u00fd\u0161ila na\u0148ho hlas bled\u00e1, zato kr\u00e1sna tmavovlas\u00e1 Selena.<\/div>\n
„Nevolaj ma tak!“ trochu sa zahniezdil v kresle.<\/div>\n
„Pri\u0161iel neskoro. Chyt\u00ed ich nabud\u00face,“ pohladil ju po ramene jej druh.<\/div>\n
Selena a Alexander. Poch\u00e1dzali e\u0161te z Byzantskej r\u00ed\u0161e. Jedni z najstar\u0161\u00edch up\u00edrov, ktor\u00fdch pozn\u00e1 a nepochybne ten najkraj\u0161\u00ed p\u00e1r, ak\u00fd kedy videl.<\/div>\n
Obaja boli kr\u00e1sni a p\u00f4vabn\u00ed. A hlavne ve\u013emi mocn\u00ed. I ke\u010f jeho moc by sa im vo ve\u013ea veciach vyrovnala.<\/div>\n
„Ako to chce\u0161 urobi\u0165?“ op\u00fdtala sa Serene u\u017e ove\u013ea k\u013eudnej\u0161ie. Alexova pr\u00edtomnos\u0165 ju o\u010dividne ve\u013emi upokojovala.<\/div>\n
„Budem \u010daka\u0165. Nabud\u00face tam budem v\u010das nato, aby som ich chytil a spravil, \u010do je potrebn\u00e9,“ odpovedal napij\u00fac sa hor\u00faceho \u010daju. „A teraz, prep\u00e1\u010dte, ale odch\u00e1dzam.“<\/div>\n
„Ur\u010dite sa n\u00e1m ozvi.“<\/div>\n
„Pr\u00eddem v\u00e1s nav\u0161t\u00edvi\u0165,“ pokynul im e\u0161te vo dver\u00e1ch a potom sa u\u017e len \u010dosi mihlo a bol pre\u010d.<\/div>\n
**<\/div>\n
„P\u00e1n Kaulitz,“ Tom zdvihol hlavu a zadriemane pozrel na profesorku hist\u00f3rie, ktor\u00e1 doteraz vykladala nie\u010do o stredovek\u00fdch sp\u00f4soboch popravy. A vykladala to dos\u0165 nudne. Celkovo jej vzh\u013ead bol nudn\u00fd. Ry\u0161av\u00e9 vlasy zopnut\u00e9 do drdola a aj tak rozlietan\u00e9 po celej hlave, zelen\u00fd sveter, dlh\u00e1 tmav\u00e1 suk\u0148a a na nose jej \u017eiarili \u0161kared\u00e9 dioptrick\u00e9 okuliare. „Ur\u010dite chcete odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku,“ sladko sa na\u0148ho usmiala a nadvihla obo\u010die.<\/div>\n
„Nie, to teda nechcem,“ v r\u00fdchlosti a otupenosti si Tom neuvedomil, \u017ee tejto \u017eene netreba odporova\u0165.<\/div>\n
„To znamen\u00e1, \u017ee mi zajtra samozrejme s ve\u013ekou rados\u0165ou donesiete 5-stranov\u00fd projekt o stredovekej kult\u00fare,“ a hne\u010f si to mrcha za\u010dala zna\u010di\u0165 do z\u00e1pisn\u00ed\u010dku.<\/div>\n
Ja ju raz zabijem,<\/em> povedal si v duchu.<\/div>\n
Pr\u00e1ve zazvonilo. Toto bola posledn\u00e1 dne\u0161n\u00e1 hodina a on sa mohol vybra\u0165 zo \u0161koly, rovno do kni\u017enice… Stredovek\u00e1 kult\u00fara.<\/div>\n
„Do-br\u00fd de\u0148,“ pozdravil knihovn\u00edka.<\/div>\n
Kto je to?? Nepozn\u00e1m ho<\/em>, zarazil sa ke\u010f zbadal nov\u00fa tv\u00e1r za knihovn\u00edckym pultom.<\/div>\n
„Dobr\u00fd \u010fe\u0148,“ usmial sa mlad\u00edk a \u010falej sa len na\u0148ho d\u00edval. Bol tak\u00fd kr\u00e1sny. Hned\u00e9 o\u010di jemne zv\u00fdraznen\u00e9 p\u00e1r \u0165ahmi ceruzky, dlh\u00e9 \u010dierne vlasy zopnut\u00e9 do n\u00edzkeho vrko\u010da. Biela ko\u0161e\u013ea ktor\u00e1 sa mu neskuto\u010dne hodila, s nimi dokonale kontrastovala.<\/div>\n
A\u017e ke\u010f tajomn\u00fd nezn\u00e1my nadvihol sp\u00fdtavo obo\u010die, Tom sa spam\u00e4tal.<\/div>\n
„Potreboval by som nie\u010do o stredovekej kult\u00fare,“ sna\u017eil sa rozpr\u00e1va\u0165 tak, aby nebolo po\u010du\u0165 rozru\u0161enie.<\/div>\n
Knihovn\u00edk sa na\u0148ho op\u00e4\u0165 ok\u00faz\u013euj\u00faco usmial a bez slova sa vybral medzi vysok\u00e9 reg\u00e1le. Tom ho ml\u010dky nasledoval. Pre\u0161li nieko\u013ek\u00fdmi uli\u010dkami, a\u017e sa zastavili niekde v \u00faplne zadnej \u010dasti obrovskej kni\u017enice.<\/div>\n
„Stredovek\u00e1 kult\u00fara,“ zamyslene si \u0161omral popod nos. „O tej by som vedel rozpr\u00e1va\u0165.“<\/div>\n
„Pros\u00edm?“ zarazil sa Tom.<\/div>\n
„V\u00f4bec ni\u010d. Nech sa p\u00e1\u010di. D\u00fafam, \u017ee ti posl\u00fa\u017ei,“ pod\u00e1val mu so zachm\u00faren\u00fdm v\u00fdrazom, nie ve\u013emi hrub\u00fa knihu.<\/div>\n
„Vy tu pracujete?“ vybehlo z Toma, ani to nekontroloval. A na knihu u\u017e \u00faplne zabudol.<\/div>\n
„Nie, len brig\u00e1dujem. Mus\u00edm predsa z nie\u010doho \u017ei\u0165. A nemus\u00ed\u0161 mi vyka\u0165. Som Bill,“ pod\u00e1val mu ruku a Tomovi sa skoro podlomili kolen\u00e1. Chcel o \u0148om vedie\u0165 viac.<\/div>\n
„Tom… Kaulitz,“ bolo jedin\u00e9, \u010do zo seba dostal.<\/div>\n
Bill sa znovu usmial a vtisol mu do ruky t\u00fa knihu.<\/div>\n
Potom sa bez slova oto\u010dil a zamieril nasp\u00e4\u0165 tou sple\u0165ou uli\u010diek.<\/div>\n
Tom tam e\u0161te chv\u00ed\u013eu st\u00e1l, a\u017e potom sa spam\u00e4tal a rozbehol sa za Billom, aby nezabl\u00fadil.<\/div>\n
No u\u017e ho nikde nevidel. E\u0161te dobr\u00fa pol hodinu bl\u00fadil, k\u00fdm sa dostal sp\u00e4\u0165 na za\u010diatok.<\/div>\n
Bill st\u00e1l za pultom a \u010dosi \u0165ukal do po\u010d\u00edta\u010da.<\/div>\n
„Dovidenia, Tom,“ pozdravil ho, ke\u010f videl, \u017ee je na odchode.<\/div>\n
„Dovidenia,“ pozdravil s k\u0155\u010dovit\u00fdm \u00fasmevom a hrnul sa pre\u010d.<\/div>\n
\u010co to bolo?<\/em> Nech\u00e1pal. E\u0161te sa mu nestalo, aby ho niekto takto zaujal na prv\u00fd poh\u013ead. A navy\u0161e chlapec. Nie som na chlapcov!<\/em> Presvied\u010da sa a je si t\u00fdm ist\u00fd. V\u017edy sa mu p\u00e1\u010dili diev\u010dat\u00e1 a aj sa mu p\u00e1\u010dia.<\/div>\n
\u010co je na \u0148om in\u00e9 ako na ostatn\u00fdch? \u010cosi z neho vy\u017earuje. \u010cosi magick\u00e9, pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9, \u010do v\u00e1s n\u00fati st\u00e1le sa na\u0148ho pozera\u0165. Kocha\u0165 sa jeho kr\u00e1sou a obdivova\u0165 ho, aj ke\u010f o \u0148om v\u00f4bec ni\u010d neviete. \u010cosi nadprirodzen\u00e9… oto\u010d\u00ed sa a zamieri domov. D\u00fafam, \u017ee mamka u\u017e bude doma.<\/em> Pomysl\u00ed si. V\u010dera ve\u010der sa toti\u017eto nevr\u00e1tila. Predpokladal, \u017ee spala u nejakej kamar\u00e1tky. Nedv\u00edha mobil, ale nie je to prv\u00fd kr\u00e1t, \u010do nesp\u00ed doma…<\/div>\n
**<\/em><\/div>\n
Stmieva sa. U\u017e je \u010das.<\/div>\n
Vy\u0161iel von a a\u017e pri zamykan\u00ed dver\u00ed si uvedomil, \u017ee vo svojej roztr\u017eitosti si zabudol pl\u00e1\u0161\u0165.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 odomkol a vr\u00e1til sa po\u0148.<\/div>\n
My\u0161lienkami bol niekde \u00faplne inde. Od poobedia myslel len na tie kr\u00e1sne hlbok\u00e9 o\u010di, na hanbliv\u00e9 spr\u00e1vanie sebavedomo vyzeraj\u00faceho chlapca. Na za\u010dervenanie sa, kedyko\u013evek sa na\u0148ho Bill usmial.<\/div>\n
Vedel o svojej schopnosti ka\u017ed\u00e9ho pobl\u00e1zni\u0165 a dos\u0165 ju aj vyu\u017e\u00edval, no ke\u010f zbadal Toma, vedel, \u017ee je in\u00fd. Nepodmanite\u013en\u00fd. Vo\u013en\u00fd. Zato jeho sp\u00fatavalo tajomstvo.<\/div>\n
Chcel ho e\u0161te vidie\u0165.<\/div>\n
No teraz sa nemohol zaobera\u0165 svojimi t\u00fa\u017ebami. Nebol \u010das. Dnes m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e9 poslanie, ktor\u00e9 mus\u00ed splni\u0165. Zne\u0161kodni\u0165 t\u00fdch \u0161ialencov. Mus\u00ed by\u0165 s\u00fastreden\u00fd.<\/div>\n
Ke\u010f vy\u0161iel von, zarazil sa. Jeho telom prebleskla vlna vzru\u0161enia, ke\u010f si uvedomil, \u017ee zac\u00edtil u\u017e zn\u00e1my pach. Ten ist\u00fd, ako v\u010dera.<\/div>\n
Zavrel o\u010di, sna\u017eil sa odsun\u00fa\u0165 v\u0161etky nepotrebn\u00e9 vnemy a lokalizova\u0165 t\u00fdch up\u00edrov.<\/div>\n
Rozbehol sa t\u00fdm smerom. R\u00fdchlo, k\u00fdm nie je neskoro. Pach krvi, smiech a potom u\u017e len ticho.<\/div>\n
Ocitol sa v zdanlivo pr\u00e1zdnej uli\u010dke. Nebola pr\u00e1zdna, tv\u00e1rou k zemi tam le\u017ealo nehybn\u00e9 telo. Nevn\u00edmal ho. Vedel, \u017ee tam e\u0161te st\u00e1le niekde s\u00fa.<\/div>\n
Vyslal my\u0161lienku Alexovi. Pr\u00eddu mu so Selenou na pomoc.<\/div>\n
„Vra\u017edi\u0165 za s\u00famraku. Tr\u00fafal\u00e9,“ preniesol poh\u0155davo.<\/div>\n
„Chcel si poveda\u0165 p\u00f4sobiv\u00e9,“ z tie\u0148a sa vynorila mlad\u00e1 \u017eena s krvavo \u010derven\u00fdmi vlasmi a neprirodzene modr\u00fdmi o\u010dami.<\/div>\n
Ako to, \u017ee si ju doteraz nev\u0161imol?<\/div>\n
„Ohavn\u00e9. Proti pravidl\u00e1m,“ odporoval.<\/div>\n
„Hl\u00fape pravidl\u00e1!“ zvreskla.<\/div>\n
„Pokoj, Cath,“ z tie\u0148a za \u0148ou vyst\u00fapil plavovlas\u00fd mu\u017e a polo\u017eil jej ruku na plece.<\/div>\n
„Sebastian,“ k\u00fdvol mu Bill chladne na pozdrav.<\/div>\n
Po tom, \u010do t\u00ed dvaja narobili, potreboval ve\u013ek\u00fa d\u00e1vku sebaovl\u00e1dania, aby ich oboch hne\u010f neroztrhal na kusy.<\/div>\n
„\u010co tu chce\u0161?“ vrhol na\u0148ho nen\u00e1vistn\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Spravodlivos\u0165.“<\/div>\n
„T\u00e1 tvoja spravodlivos\u0165. Nikdy nevyhr\u00e1,“ zlomyse\u013ene sa na\u0148ho pozrela Catherine.<\/div>\n
Pozrel na telo le\u017eiace na zemi.<\/div>\n
„E\u0161te nie je m\u0155tvy. Dokon\u010dite premenu,“ prik\u00e1zal chladne.<\/div>\n
„Mus\u00ed zomrie\u0165.“<\/div>\n
„Pre\u010do to rob\u00edte?“<\/div>\n
„Pre vy\u0161\u0161ie moci.“<\/div>\n
„\u010co to znamen\u00e1?“<\/div>\n
„Nikdy si nebol ve\u013emi d\u00f4vtipn\u00fd.“<\/div>\n
„Nie\u010do som sa p\u00fdtal.“<\/div>\n
„A pre\u010do by som ti mala odpoveda\u0165?“ op\u00e4\u0165 sa zatv\u00e1rila tak zlomyse\u013ene.<\/div>\n
„Ten \u010dlovek umrie a ty mu nijako nepom\u00f4\u017ee\u0161,“ preru\u0161il ich konverz\u00e1ciu jej brat Sebastian.<\/div>\n
„Ste naivn\u00ed, ak si mysl\u00edte, \u017ee v\u00e1m to prejde.“<\/div>\n
„Vieme to,“ a zrazu obaja zmizli. Bill sa rozbehol za nimi.<\/div>\n
O chv\u00ed\u013eu sa vr\u00e1til do tmavej uli\u010dky. Medzi \u010dasom sa zotmelo a tu lampy nesvietili.<\/div>\n
Alexander so Selenou st\u00e1li nad telom.<\/div>\n
„Dostal som ju,“ ozn\u00e1mil im s rukami od Catherininej krvi.<\/div>\n
„E\u0161te mu m\u00f4\u017ee\u0161 pom\u00f4c\u0165,“ nezdvihla zrak od tela.<\/div>\n
„Ja? Oni za\u010dali premenu. Nem\u00e1m pr\u00e1vo-…“<\/div>\n
„S\u00fa v\u00fdnimky.“<\/div>\n
„Je to proti pravidl\u00e1m. Je v bezvedom\u00ed. Nem\u00f4\u017eem sa ho sp\u00fdta\u0165.“<\/div>\n
„D\u00e1\u0161 mu \u017eivot.“<\/div>\n
„A \u010do ak by rad\u0161ej umrel? Ja som tie\u017e nemal na v\u00fdber.“<\/div>\n
„Je to na tebe,“ prehl\u00e1sil Alex a obaja zmizli v tme.<\/div>\n
Bill sa sklonil k telu. TOM!! do\u0161lo mu odrazu a okam\u017eite dr\u017eal v ruke strieborn\u00fa d\u00fdku.<\/div>\n
**<\/div>\n
Hor\u00face letn\u00e9 noci odrazu vystriedal studen\u00fd jesenn\u00fd vietor a telo, v hor\u00fa\u010dkach sa zv\u00edjaj\u00face na posteli, kone\u010dne dostalo vyd\u00fdchnu\u0165.<\/div>\n
Vie\u010dka mu ochabli, kone\u010dne vyzeral tak pokojne.<\/div>\n
Zrazu za\u010dal vn\u00edma\u0165 svet. Inak ako oby\u010dajne. Vedel, \u017ee je niekde inde aj bez toho, aby otvoril o\u010di a presved\u010dil sa o tom. A nakoniec, nechcel ich otv\u00e1ra\u0165. Jednak to bolo \u00fanavou a potom aj strachom. Z toho, \u010do by mohol vidie\u0165. \u010co by sa mohlo sta\u0165, ak ich otvor\u00ed.<\/div>\n
Posl\u00fachol teda, a rozlepil vie\u010dka. Pomaly a aj tak to bolelo a rezalo. V\u0161etky farby sa zlievali do jednej a jedin\u00e9, \u010do vedel rozpozna\u0165, boli nejak\u00e9 rozmazan\u00e9 postavy. Boli tri. A po\u010dul aj hlasy. Za\u010dul ich a\u017e teraz. Mo\u017eno mu doposia\u013e my\u0161lienky zahmlievali zmysly.<\/div>\n
„Nie je mo\u017en\u00e9, aby sa skr\u00fdval naveky,“ rozhodila rukami tmavovlas\u00e1 \u017eena.<\/div>\n
„Ani nebude. Bude sa chcie\u0165 pomsti\u0165,“ po\u010dka\u0165, ve\u010f jeho pozn\u00e1. To je predsa Bill. Ale \u010do tu rob\u00ed? U\u017e si spom\u00ednam. \u0160iel som a t\u00e1 \u017eena… a potom… krv… hlasy… tak som tu… a kde vlastne???<\/em><\/div>\n
„\u010co ma ale zauj\u00edma je, pre\u010do to vlastne v\u0161etko robili, ak nie s\u00fa \u0161ialen\u00ed,“ pokra\u010duje Bill.<\/div>\n
„Ur\u010dite mali svoje d\u00f4vody.“<\/div>\n
„Pr\u00eddeme na ne. \u010casom,“ ukon\u010d\u00ed to plavovlas\u00fd mu\u017e.<\/div>\n
Odrazu sa v\u0161etci traja oto\u010dia k posteli, na ktorej Tom le\u017e\u00ed.<\/div>\n
„Kone\u010dne,“ vyd\u00fdchne si \u00fa\u013eavne Bill.<\/div>\n
Nezn\u00e1mi mu\u017e so \u017eenou na seba pozr\u00fa a s potutlen\u00fdm \u00fasmevom od\u00eddu.<\/div>\n
Bill prist\u00fapi k posteli a usad\u00ed sa do pohodln\u00e9ho kresla hne\u010f ved\u013ea.<\/div>\n
„B\u00e1l som sa o teba.“<\/div>\n
„Nech\u00e1pem. Kde som to? Pre\u010do tu som?“<\/div>\n
„To ani nem\u00f4\u017ee\u0161 ch\u00e1pa\u0165. Nem\u00f4\u017ee\u0161 si to pam\u00e4ta\u0165,“ prehl\u00e1si tajomne.<\/div>\n
„\u010co si nem\u00f4\u017eem pam\u00e4ta\u0165? Nena\u0165ahuj ma a povedz mi to!“<\/div>\n
Bill sa usmial nad jeho detskou nedo\u010dkavos\u0165ou. „V\u0161etko sa dozvie\u0161. Teraz spi,“ postav\u00ed sa z kresla a ml\u010dky sa vyberie ku dver\u00e1m.<\/div>\n
„Ve\u010f som sa pr\u00e1ve… (z\u00edvne)… pr\u00e1ve zobudil. Po\u010dkaj!“ vykr\u00edkne, ke\u010f Bill nereaguje na jeho oponovanie a u\u017e stoj\u00ed tesne pri dver\u00e1ch. „Stoj!“ chce vyletie\u0165 z postele, no v tej chv\u00edli zist\u00ed, \u017ee je \u00faplne nah\u00fd.<\/div>\n
Bill sa oto\u010d\u00ed a vid\u00ed rozpaky v jeho tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Si kr\u00e1sny,“ povie mu s \u00fasmevom a zbehne ho poh\u013eadom.<\/div>\n
Tom na\u0148ho zachm\u00farene zazrie a prikr\u00fdvku si vytiahne a\u017e po krk.<\/div>\n
Bill sa oto\u010d\u00ed a s pobaven\u00fdm v\u00fdrazom mizne za dverami.<\/div>\n
Sed\u00ed tam na posteli \u00faplne zasko\u010den\u00fd t\u00fdm, \u010do sa tu deje. Mus\u00ed od\u0165ia\u013eto pre\u010d!<\/div>\n
Za\u010dne sa obzera\u0165 po izbe. V\u0161etko je tak\u00e9 in\u00e9. Zvl\u00e1\u0161tne. Akoby veci zrazu videl pestrej\u0161ie, no nebolo to n\u00e1ladou. Po\u010dul ve\u013ea r\u00f4znych zvukov \u00faplne bl\u00edzko, no z\u00e1rove\u0148 si uvedomoval, \u017ee prich\u00e1dzaj\u00fa z dia\u013eky. M\u00e1m z toho zl\u00fd pocit.<\/em><\/div>\n
Ved\u013ea postele na no\u010dnom stol\u00edku le\u017eia na k\u00f4pke poskladan\u00e9 jeho veci.<\/div>\n
Oble\u010die sa, pomaly vykro\u010d\u00ed k ve\u013ek\u00fdm ebenov\u00fdm dver\u00e1m, za ktor\u00fdmi zmizol Bill.<\/div>\n
M\u00e1 v \u00famysle vrazi\u0165 do ved\u013eaj\u0161ej miestnosti a poriadne na\u0148ho nakri\u010da\u0165. Zrazu sa v\u0161ak zaraz\u00ed. Uvedom\u00ed si, \u017ee v\u00f4bec netu\u0161\u00ed, \u010do za t\u00fdmi dverami je.<\/div>\n
Potiahne za k\u013eu\u010dku. Najsk\u00f4r len nesmelo nakukne, aby zistil, \u010do sa za dverami nach\u00e1dza.<\/div>\n
Vyzer\u00e1 to, ako nejak\u00e1 ob\u00fdva\u010dka. M\u00e1 vysok\u00fd strop ako aj sp\u00e1l\u0148a, je priestrann\u00e1 a na druhej strane s\u00fa rovnako ve\u013ek\u00e9 dvere.<\/div>\n
Pod oknom je seda\u010dka, konferen\u010dn\u00fd stol\u00edk a p\u00e1r kresiel.<\/div>\n
A pr\u00e1ve v jednom z nich sed\u00ed Bill. Len si tak sed\u00ed a pokojne \u010dosi \u010d\u00edta.<\/div>\n
Tak to je drzos\u0165. Namiesto toho, aby mi vysvetlil, \u010do sa tu deje, si tu sed\u00ed a k\u013eudne si \u010d\u00edta!<\/em><\/div>\n
Toma prepadne rozhor\u010denie.<\/div>\n
„Ako dlho ma tu mieni\u0161 dr\u017ea\u0165?“ so vzt\u00fd\u010denou hlavou vpochoduje do miestnosti.<\/div>\n
„Dr\u017ea\u0165,“ uchechtne sa Bill. „Nemal si n\u00e1hodou odpo\u010d\u00edva\u0165?“ ani sa neun\u00fava zdvihn\u00fa\u0165 na\u0148ho zrak.<\/div>\n
„Nechcem odpo\u010d\u00edva\u0165. Ty si ma uniesol?“ op\u00e4\u0165 sa sna\u017e\u00ed z neho \u010dosi vytiahnu\u0165.<\/div>\n
„Tak ja ti zachr\u00e1nim \u017eivot, a ty zo m\u0148a sprav\u00ed\u0161 \u00fanoscu,“ op\u00e4\u0165 sa zasmeje. Vyzer\u00e1 tak pokojne, akoby sa ni\u010d nedialo.<\/div>\n
„Zachr\u00e1nil \u017eivot? O \u010dom to hovor\u00ed\u0161?!“<\/div>\n
„Povedal som ti, \u017ee sa v\u0161etko dozvie\u0161.“<\/div>\n
„Tak mi to vysvetli! Vysvetli mi, pre\u010do ma v\u0161etko bol\u00ed a ukrutne mi hu\u010d\u00ed v hlave!?! Pre\u010do vid\u00edm a po\u010dujem, \u010do som predt\u00fdm nepo\u010dul! Zobud\u00edm sa nah\u00fd v posteli niekoho, koho v\u00f4bec nepozn\u00e1m!?! A do kelu mi vysvetli, pre\u010do je tu tak\u00e1 tma!“ zakon\u010d\u00ed svoj v\u00fdbuch t\u00fdm, \u017ee zamieri k oknu, aby vytiahol roletu. \u010eal\u0161iu vec, ktor\u00e1 bola na tomto celom \u010dudn\u00e1.<\/div>\n
„Presta\u0148,“ jeho ruku zrazu zadr\u017e\u00ed t\u00e1 Billova. Akoby z\u00e1zrakom, zrazu st\u00e1l ved\u013ea neho. „Chce\u0161 n\u00e1s zabi\u0165?“ dod\u00e1. „Prv\u00fd de\u0148 \u017eivota a u\u017e sa pok\u00fa\u0161a o samovra\u017edu,“ pokr\u00fati hlavou. Tomovi to ned\u00e1va zmysel.<\/div>\n
„Tak?“ nadvihne obo\u010die a \u010dak\u00e1 na vysvetlenie.<\/div>\n
„Mal by si si sadn\u00fa\u0165. Si vy\u010derpan\u00fd.“<\/div>\n
„Nechcem si sadn\u00fa\u0165! A ako m\u00f4\u017ee\u0161 vedie\u0165, \u017ee som vy\u010derpan\u00fd?! Pre\u010do mi s t\u00fdm kone\u010dne ned\u00e1\u0161 pok-…“<\/div>\n
„Si up\u00edr,“ preru\u0161\u00ed ho Bill s v\u00e1\u017enou tv\u00e1rou.<\/div>\n
Nastane hrobov\u00e9 ticho. Obaja si navz\u00e1jom pozeraj\u00fa do o\u010d\u00ed. Bill pevne a rozhodne, Tom zas vystra\u0161ene.<\/div>\n
Odrazu sa za\u010dne rehota\u0165 na cel\u00e9 kolo, a\u017e pristane v jednom z kresiel ved\u013ea Billa.<\/div>\n
„To nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene.“<\/div>\n
No Bill mu st\u00e1le pevne h\u013ead\u00ed do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
Tom sa prestane smia\u0165.<\/div>\n
„Dos\u0165 blb\u00fd \u017eart,“ zasy\u010d\u00ed na\u0161tvane.<\/div>\n
Bill sa z \u013eahkos\u0165ou usmeje.<\/div>\n
„To nie je \u017eart. D\u00e1\u0161 si nie\u010do na pitie?“<\/div>\n
„Ha! A m\u00e1m \u0165a! Keby som bol up\u00edr, pil by som len krv, nie?“ zahl\u00e1si v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne.<\/div>\n
„Presne tak,“ u\u0161krnie sa Bill.<\/div>\n
„Rad\u0161ej nie\u010do tvrd\u0161ie,“ vyd\u00fdchne unavene.<\/div>\n
„Alkohol e\u0161te nem\u00f4\u017ee\u0161.“ Bill sa postav\u00ed a prejde na druh\u00fd koniec miestnosti ku baru.<\/div>\n
„Za\u010d\u00edna\u0161 ma \u0161tva\u0165. Chcel som po\u010du\u0165 pravdu a nie tvoje v\u00fdmysly! Pre\u010do som tu!?!“<\/div>\n
„Ty mi never\u00ed\u0161?“ ozve sa odrazu tesne pri Tomovom uchu.<\/div>\n
„Ako si…?“ oto\u010d\u00ed sa na Billa, ktor\u00fd e\u0161te pred p\u00e1r sekundami st\u00e1l pri bare.<\/div>\n
„Povedal som,“ ocitol sa ved\u013ea neho na seda\u010dke. „Vieme sa ve\u013emi r\u00fdchlo pohybova\u0165.“<\/div>\n
„Hl\u00fapos\u0165! Never\u00edm na duchov a in\u00e9 hl\u00faposti.“<\/div>\n
„Ale ja som skuto\u010dn\u00fd.“<\/div>\n
„To preto, \u017ee si len \u010dlovek.“<\/div>\n
Bill sa usmeje a spod jazyka vyvynie e\u0161te jeden, o nie\u010do dlh\u0161\u00ed, ten\u0161\u00ed, skoro ako had\u00ed. A\u017e nato, \u017ee tento m\u00e1 na konci dva ostr\u00e9 z\u00fabky.<\/div>\n
Tom neveriacky h\u013ead\u00ed a potom jazyk zmizne a Bill sa tv\u00e1ri, akoby sa ni\u010d nestalo.<\/div>\n
„\u010co-to-bolo?!“<\/div>\n
„Tomu sa povie terapia \u0161okom.“<\/div>\n
„Odrazu si doktor? Sme v nejakej reality show? Kde s\u00fa kamery? \u010co odo m\u0148a chce\u0161?!“<\/div>\n
„V\u00f4bec ni\u010d.“<\/div>\n
„Odch\u00e1dzam,“ zahl\u00e1si a na\u0161tvane zamieri ku dver\u00e1m.<\/div>\n
Tesne pred nimi sa zaraz\u00ed. Over si to, z<\/em>nie mu v hlave. Aspo\u0148 to sk\u00fasim.<\/em> Pomysl\u00ed si a za\u010dne sk\u00fama\u0165 miesto pod jazykom. Svoj\u00edm vlastn\u00fdm jazykom nahmat\u00e1 dva skryt\u00e9 z\u00fabky. Sakra!<\/em><\/div>\n
„Pre\u010do?“ op\u00fdta sa bez toho, aby sa oto\u010dil.<\/div>\n
Bill po\u010dul zdesenie v jeho hlase a vyc\u00edtil o \u010do ide.<\/div>\n
„Napadli \u0165a. Chcel som ti zachr\u00e1ni\u0165 \u017eivot. Viem, bolo to proti pravidl\u00e1m a mal som sa \u0165a sp\u00fdta\u0165, ale bol si v bezvedom\u00ed a Selena s Alexandrom mi s\u013e\u00fabili, \u017ee to zaml\u010dia. Naozaj by si mal odpo\u010d\u00edva\u0165.“<\/div>\n
„Ak\u00e9 pravidl\u00e1?“ nereagoval Tom, na Billovu posledn\u00fa vetu.<\/div>\n
„Pravidlo znie, \u017ee tvorca sa v\u017edy mus\u00ed sp\u00fdta\u0165 \u010dloveka, \u010di sa chce sta\u0165 up\u00edrom. V tvojom pr\u00edpade. Zomrie\u0165, alebo \u017ei\u0165 ve\u010dne.“<\/div>\n
„Som teraz nesmrte\u013en\u00fd?“<\/div>\n
„Nie tak celkom. No pri troche \u0161\u0165astia…“<\/div>\n
„Ne\u017eartuj. Je mo\u017en\u00e9 \u0165a zabi\u0165.“<\/div>\n
„A kto s\u00fa Selena a Alexander?“ pokra\u010duje so svojimi ot\u00e1zkami.<\/div>\n
„S\u00fa to jedni z najstar\u0161\u00edch up\u00edrov a teda aj najmocnej\u0161\u00edch. Nie\u010do ako neofici\u00e1lni p\u00e1ni. A teraz-…“<\/div>\n
„Nechcem odpo\u010d\u00edva\u0165!“ preru\u0161il Billa.<\/div>\n
„A teraz, som tvoj u\u010dite\u013e.“<\/div>\n
„Bude\u0161 ma u\u010di\u0165 zab\u00edja\u0165?“ poh\u0155davo na\u0148ho vzhliadol. Mal pocit, \u017ee v\u0161etko to po\u010diato\u010dn\u00e9 k\u00fazlo sa z neho stratilo.<\/div>\n
„Len sa\u0165 krv. Nie som vrah.“<\/div>\n
To Toma odrovnalo. Bill mal pravdu. Nevyzeral ako vrah. Sk\u00f4r ako anjel. Anjel z temnoty.<\/em> Pomyslel si a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa za\u010dudoval, kde sa v \u0148om vzalo to b\u00e1snick\u00e9 \u010drevo.<\/div>\n
„Ve\u010der \u0165a predstav\u00edm ostatn\u00fdm.“<\/div>\n
„Je v\u00e1s viac?“<\/div>\n
Bill s \u00fasmevom prik\u00fdvol. Teraz to u\u017e Toma za\u010d\u00ednalo mierne desi\u0165. Pri predstave, \u017ee cel\u00fd \u017eivot \u017eil v meste plnom up\u00edrov, nen\u00e1sytne ba\u017eiacich po krvi, mu po chrbte behali zimomriavky.<\/div>\n
„Som hladn\u00fd,“ zahl\u00e1sil s ve\u013ek\u00fdmi o\u010dami a Bill sa rozosmial…<\/p>\n<\/div>\n
autor: misi<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: misi Tak V\u00e1m pon\u00fakam moju prv\u00fa viacdielovku… pod\u013ea m\u0148a to nie je ni\u010d moc, no n\u00e1zor nech\u00e1m na v\u00e1s… prv\u00e1 \u010das\u0165 je trochu dlh\u00e1, ale mus\u00ed sa to predsa nejak rozbehn\u00fa\u0165… d\u00fafam, \u017ee sa medzi vami n\u00e1jdu nejak\u00ed up\u00edrski nad\u0161enci, lebo<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[213],"tags":[],"class_list":["post-15041","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-vampire-story"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15041","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15041"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15041\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15041"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15041"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15041"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}