{"id":15138,"date":"2009-03-01T17:00:00","date_gmt":"2009-03-01T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=15103"},"modified":"2009-03-01T17:00:00","modified_gmt":"2009-03-01T16:00:00","slug":"iluzia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/03\/01\/iluzia\/","title":{"rendered":"Il\u00fazia"},"content":{"rendered":"
\n
autor: Licona<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
„Si moja in\u0161pir\u00e1cia,“ za\u0161epkal som a pre\u0161iel som mu prstom po tej anjelskej tv\u00e1ri\u010dke, „ani nevie\u0161, ak\u00e9 je to n\u00e1dhern\u00e9, ke\u010f my\u0161lienky op\u00e4\u0165 prich\u00e1dzaj\u00fa.“<\/div>\n
Zhlboka sa nad\u00fdchol, ke\u010f som sa \u00fastami pribl\u00ed\u017eil k t\u00fdm jeho, ktor\u00e9 sa n\u00e1dherne usmievali.<\/div>\n
„Nie, neviem,“ za\u0161epkal mi sp\u00e4\u0165 a ja som poc\u00edtil vlnu horkosti, ke\u010f mi jeho sladk\u00fd tepl\u00fd dych po\u0161teklil tv\u00e1r. „Povedz mi o tom. Milujem, ke\u010f rozpr\u00e1va\u0161,“ pokra\u010doval, a ke\u010f som sa zatv\u00e1ril ako koc\u00far nad miskou mlieka, potichu sa zasmial. Presne vedel, \u010do m\u00e1m r\u00e1d. Poznal ma viac, ako som sa poznal s\u00e1m.<\/div>\n
„No tak, za\u010dni. Viem, \u017ee aj ty sa r\u00e1d po\u010d\u00fava\u0161,“ op\u00e4\u0165 ten tich\u00fd smiech. Mal som chu\u0165 prip\u00fata\u0165 ho k posteli, a potom mu sp\u00f4sobi\u0165 tak\u00fa slas\u0165, a\u017e bude prosi\u0165 o milos\u0165. Ale na to bude \u010das nesk\u00f4r.<\/div>\n
„Ty si moja m\u00faza,“ za\u010dal som a pri ka\u017edom slove som sa mu pozeral do o\u010d\u00ed, „si m\u00f4j prame\u0148 my\u0161lienok. Pozriem do tvojich o\u010d\u00ed a napadne ma hne\u010f tis\u00edc slov, tis\u00edc ver\u0161ov, tis\u00edc mel\u00f3di\u00ed… Dotknem sa \u0165a a zem zastane. Nie, vtedy u\u017e nie som schopn\u00fd uva\u017eova\u0165 ani nad t\u00fdm, kto som, nieto e\u0161te nad pies\u0148ami, ale… ke\u010f zasp\u00ed\u0161, zoberiem si do ruky pero a z\u00e1pisn\u00edk, pozer\u00e1m na tvoju tv\u00e1r, na ktorej sa odr\u00e1\u017ea mesa\u010dn\u00e9 svetlo a neraz sa prichyt\u00edm pri tom, \u017ee u\u017e takmer svit\u00e1 a ja som zap\u00edsal cel\u00e9 strany b\u00e1sn\u00ed a hlavu m\u00e1m pln\u00fa nov\u00fdch mel\u00f3di\u00ed.<\/div>\n
\n
Samozrejme, s rann\u00fdmi l\u00fa\u010dmi sa k\u00fazlo niektor\u00fdch textov vytrat\u00ed – s\u00fa pr\u00edli\u0161 zlo\u017eit\u00e9 na to, aby to pochopil niekto in\u00fd okrem n\u00e1s. Ale ka\u017ed\u00fa noc je medzi textami jeden v\u00fdnimo\u010dn\u00fd. Tak\u00e9 nie\u010do som e\u0161te nikdy neza\u017eil…“ dokon\u010dil som a prekonal som t\u00fdch p\u00e1r centimetrov, ktor\u00e9 n\u00e1s delili.<\/div>\n
Dotkol som sa jeho pier. Bol to opojn\u00fd pocit. N\u00e1\u0161 bozk sa prehlboval a ja som si uvedomil, \u017ee obaja sme tam dolu ako skaly. Zamieril som rukou k jeho rozkroku a vzdychy, ktor\u00e9 sa mu predierali cez pery, ma rozpa\u013eovali st\u00e1le viac. Bl\u00ed\u017eil sa k vrcholu a ja som takmer bl\u00e1znil t\u00fa\u017ebou, ktor\u00e1 sa vo mne nahromadila. Presunul som ruku, ktorou som ho dr\u00e1\u017edil, trochu vy\u0161\u0161ie. Vydal nes\u00fahlasn\u00fd ston. Vedel som si predstavi\u0165, ako sa tv\u00e1ri, i ke\u010f som mu neh\u013eadel do tv\u00e1re. O\u010di som mal zatvoren\u00e9 a u\u017e\u00edval som si jeho \u0165a\u017ek\u00fd dych, vzdychy a hladk\u00fa poko\u017eku.<\/div>\n
Prech\u00e1dzal som zhora nadol pomaly a dr\u00e1\u017edivo.<\/div>\n
„Ach, Bill…“ vzdychol, ke\u010f som sa nechal vies\u0165 l\u00edniou jemn\u00fdch ch\u013apkov op\u00e4\u0165 dolu. Jeho ruky sa mi teraz zar\u00fdvali do vlasov. Tentokr\u00e1t som ho pred vrcholom neopustil. Prehol sa a vykr\u00edkol moje meno.<\/div>\n
D\u00fdchal s\u0165a\u017eka. Jeho tv\u00e1r mala ru\u017eov\u00fd odtie\u0148 a on, akoby sa za to hanbil, si rukami zakryl tv\u00e1r. Mo\u017eno sa desil toho, \u010do pred chv\u00ed\u013eou za\u017eil.<\/div>\n
Nahol som sa nad jeho tv\u00e1r, chytil som ho za ruky a pomaly ich \u0165ahal pre\u010d, aby som si mohol vychutna\u0165 jeho spokojn\u00fd a z\u00e1rove\u0148 zm\u00e4ten\u00fd poh\u013ead, ktor\u00fd bol pre neho v tak\u00fdchto chv\u00ed\u013each typick\u00fd. \u010co som v\u0161ak zbadal, ma viac ako \u0161okovalo. Po tv\u00e1ri mu tiekli slzy.<\/div>\n
„\u010co sa deje? Nepla\u010d, pros\u00edm…“ zaprosil som \u00fapenlivo. Uprel na m\u0148a svoje uplakan\u00e9 o\u010di. V \u017eivote som v jedinom poh\u013eade nevidel to\u013eko bolesti.<\/div>\n
„Povedz, \u017ee ma miluje\u0161,“ za\u0161epkal.<\/div>\n
„Milujem \u0165a!“<\/div>\n
Po l\u00edci mu stiekla \u010fal\u0161ia slza.<\/div>\n
„Povedz: Milujem \u0165a, Mike.“<\/div>\n
„\u010co je to s tebou? Samozrejme, \u017ee \u0165a milujem, Mike.“<\/div>\n
Pomedzi slzy sa zasmial a pokr\u00fatil hlavou. Nech\u00e1pal som, \u010do sa deje.<\/div>\n
„Pozri sa mi do o\u010d\u00ed a povedz, ak\u00fa maj\u00fa farbu,“ prik\u00e1zal op\u00e4\u0165.<\/div>\n
Uprene som sa do nich zah\u013eadel.<\/div>\n
„S\u00fa…“ na chv\u00ed\u013eu som zav\u00e1hal, „modr\u00e9. Ako letn\u00e9 nebo.“<\/div>\n
Znovu sa zasmial. Neveselo.<\/div>\n
„Chcel si poveda\u0165 hned\u00e9. Ako \u010dokol\u00e1da.“<\/div>\n
„O \u010dom to…“ nenechal ma dohovori\u0165.<\/div>\n
„Ja nie som ON. Uvedomuje\u0161 si to? Uvedomuje\u0161 si to v\u00f4bec?“ pri t\u00fdch slov\u00e1ch u\u017e st\u00e1l pri posteli. Nemohol som si spomen\u00fa\u0165, kedy vstal. Schmatol oble\u010denie a r\u00fdchlo si ho navliekal.<\/div>\n
„Ak\u00fd ON?“ sp\u00fdtal som sa zm\u00e4tene.<\/div>\n
„Nikdy sa na m\u0148a nepozer\u00e1\u0161. Nikdy nevid\u00ed\u0161 m\u0148a. Vie\u0161, ak\u00e9 je to pre m\u0148a \u0165a\u017ek\u00e9? Milova\u0165 \u0165a a vedie\u0165, \u017ee mysl\u00ed\u0161 len na neho?
\u017de ke\u010f sa ma dot\u00fdka\u0161, nepozer\u00e1\u0161 sa na m\u0148a preto, aby si sa mohol v duchu dot\u00fdka\u0165 neho?
\u017de ke\u010f sa pozrie\u0161 do mojich o\u010d\u00ed, nevid\u00ed\u0161 modr\u00fa ale hned\u00fa?“<\/div>\n
„Ale…“ nevedel som, \u010do na to poveda\u0165. Len som st\u00e1l a pozeral som sa, ako odch\u00e1dza.<\/div>\n
Siahol na k\u013eu\u010dku, ale e\u0161te sa oto\u010dil.<\/div>\n
„Ty nerozli\u0161uje\u0161…“ zasekol sa a pohodil rukou, akoby to vzd\u00e1val.<\/div>\n
„Prijmi skuto\u010dnos\u0165. Toto je il\u00fazia,“ povedal napokon a otvoril dvere.<\/div>\n
„Tom, neodch\u00e1dzaj,“ za\u0161epkal som, ke\u010f u\u017e ma nemohol po\u010du\u0165. A ke\u010f mi to meno vy\u0161lo z \u00fast, bolo to definit\u00edvne. Dlho som nebol schopn\u00fd pohybu. My\u0161lienky mi v\u0161ak pr\u00fadili hlavou nev\u00eddanou r\u00fdchlos\u0165ou.<\/p>\n<\/div>\n
OOO<\/p>\n<\/div>\n
Sedel chrbtom ku dver\u00e1m a hlavu si dr\u017eal v dlaniach. Dready mu vo\u013ene spl\u00fdvali na chrb\u00e1t a plecia. Vyzeral skleslo. Na stole pred n\u00edm le\u017eal dopoly pln\u00fd poh\u00e1rik s tmavou modrozelenou tekutinou. Netipoval som to na d\u017e\u00fas. St\u00e1l som vo dver\u00e1ch a h\u013eadel na toho anjela a srdce mi prudko b\u00fa\u0161ilo.<\/div>\n
„Prijmi skuto\u010dnos\u0165. Svet, v ktorom si \u017eil posledn\u00fd rok, bola il\u00fazia,“ ozvalo sa mi v hlave Mikov\u00fdm hlasom. Zhlboka som sa nad\u00fdchol.<\/p>\n<\/div>\n
OOO<\/p>\n<\/div>\n
Sedel som chrbtom ku dver\u00e1m, tv\u00e1r v dlaniach a v \u017eal\u00fadku pr\u00edjemn\u00e9 teplo.<\/div>\n
Absinth – tajomn\u00fd i prekliaty n\u00e1poj. V absinthe sa nach\u00e1dza alkaloid thujon s halucinog\u00e9nnym \u00fa\u010dinkom – d\u00f4vod on\u00e9ho prekliatia.<\/em><\/div>\n
Tie slov\u00e1 st\u00e1li na f\u013ea\u0161i, z ktorej som si dnes ve\u010der nalial u\u017e dvakr\u00e1t.<\/div>\n
„Pre niekoho prekliatie, pre m\u0148a n\u00e1dej,“ pomyslel som si. A tak som sedel a \u010dakal. Za mal\u00fa chv\u00ed\u013eu som za moj\u00edm chrbtom po\u010dul n\u00e1dych. Prekvapene som sa narovnal, ale neodva\u017eoval som sa oto\u010di\u0165.<\/div>\n
„Si moja in\u0161pir\u00e1cia. Ty si moja m\u00faza, si m\u00f4j prame\u0148 my\u0161lienok. Ke\u010f sa pozriem do tvojich o\u010d\u00ed, napadne ma tis\u00edc slov, tis\u00edc ver\u0161ov, tis\u00edc mel\u00f3di\u00ed…“<\/div>\n
Ten hlas mi vohnal slzy do o\u010d\u00ed. St\u00e1le som sa neoto\u010dil. Nechcel som by\u0165 sklaman\u00fd, ve\u010f za sebou nem\u00e1m nikoho. Je to len il\u00fazia.<\/div>\n
Hlas na chv\u00ed\u013eu st\u00edchol a ja som u\u017e prestal d\u00fafa\u0165, \u017ee sa op\u00e4\u0165 ozve. Ale za chv\u00ed\u013eu \u0161eptom pokra\u010doval.<\/div>\n
„Ak sa \u0165a dotknem…“<\/div>\n
„Dotkni sa ma,“ m\u00f4j hlas bol slab\u00fd a chrap\u013eav\u00fd. Jeho ruka mi pre\u0161la po vlasoch, a potom mi ich odhrnula z pleca. Za chv\u00ed\u013eu som poc\u00edtil tepl\u00fd dych na krku a dotyk jeho pier.<\/div>\n
Odv\u00e1\u017eil som sa oto\u010di\u0165. Dokonal\u00e1 il\u00fazia. Jeho o\u010di horeli, l\u00edca mali ru\u017eov\u00fd n\u00e1dych, vlasy mal vo\u013ene spusten\u00e9. A\u017e pr\u00edli\u0161 dokonal\u00e1. Skuto\u010dn\u00e1.<\/div>\n
„Si to naozaj ty? Alebo…!? \u010co tu rob\u00ed\u0161?“<\/div>\n
Nahol sa ku mne a pr\u00edli\u0161 skuto\u010dn\u00fdm prstom mi pre\u0161iel po tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Prij\u00edmam skuto\u010dnos\u0165,“ za\u0161epkal mi do ucha.<\/div>\n
„Zvl\u00e1\u0161tne…“ odpovedal som. Zah\u013eadel som sa na poh\u00e1rik na stole. „Nech u\u017e je to akoko\u013evek…“ za\u0161epkal som a pritiahol som si ho k sebe.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Licona<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Licona „Si moja in\u0161pir\u00e1cia,“ za\u0161epkal som a pre\u0161iel som mu prstom po tej anjelskej tv\u00e1ri\u010dke, „ani nevie\u0161, ak\u00e9 je to n\u00e1dhern\u00e9, ke\u010f my\u0161lienky op\u00e4\u0165 prich\u00e1dzaj\u00fa.“ Zhlboka sa nad\u00fdchol, ke\u010f som sa \u00fastami pribl\u00ed\u017eil k t\u00fdm jeho, ktor\u00e9 sa n\u00e1dherne usmievali. „Nie,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-15138","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15138","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15138"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15138\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15138"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15138"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15138"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}