{"id":1518,"date":"2017-02-24T15:00:00","date_gmt":"2017-02-24T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1511"},"modified":"2017-02-24T15:00:00","modified_gmt":"2017-02-24T14:00:00","slug":"government-hooker-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/02\/24\/government-hooker-1\/","title":{"rendered":"Government Hooker 1."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Ahoj v\u0161etci!
V prvom rade by som sa chcela ve\u013emi pekne po\u010fakova\u0165 v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed \u010d\u00edtali, komentovali alebo hodnotili moju prv\u00fa poviedku „Herzensw\u00e4rme.“ VE\u013dMI ste ma pote\u0161ili! \ud83d\ude42 Mus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee som to\u013eko ani ne\u010dakala, ale o to som teraz \u0161\u0165astnej\u0161ia, \u017ee v\u00e1m m\u00f4\u017eem predstavi\u0165 nie\u010do nov\u00e9 – poviedku „Government Hooker“ (= vl\u00e1dna \u0161\u013eapka). N\u00e1zov som si po\u017ei\u010dala zo songu od Lady Gaga. Len tak pre zauj\u00edmavos\u0165 poviem, \u017ee hlavn\u00e1 postava je traumatizovan\u00e1 ist\u00fdmi udalos\u0165ami, o ktor\u00fdch sa dnes nie\u010do dozviete, a od t\u00fdchto z\u00e1\u017eitkov sa za\u010dne odv\u00edja\u0165 jej povaha a t\u00fa\u017eba po h\u013eadan\u00ed.<\/em><\/div>\n

E\u0161te raz ve\u013emi pekne \u010fakujem a d\u00fafam, \u017ee sa bude nov\u00fd k\u00fasok p\u00e1\u010di\u0165.
Prajem pekn\u00e9 \u010d\u00edtanie.
MoreInsidiousKindOfStories<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
Za\u010diatky a konce<\/strong><\/div>\n
\n

Mal som len jeden\u00e1s\u0165, ke\u010f sa TO stalo po prv\u00fd raz. Pri\u0161iel som zo \u0161koly ako ka\u017ed\u00fd de\u0148. Spravil si nie\u010do na obed a zaliezol do svojej izby, kde som sa mohol skry\u0165 pred hrozn\u00fdm svetom dospievaj\u00facich. Mal som z toho slzy na kraj\u00ed\u010dku. Sedel som na posteli a z\u00edzal na bielu stenu. Pritisol som si k hrudi kolen\u00e1 a potiahol nosom. Vonku bol kr\u00e1sny slne\u010dn\u00fd de\u0148, ale mne v\u0161etko pripadalo ponur\u00e9 a smutn\u00e9. V mysli mi neust\u00e1le lietali ur\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 mi denne padali na hlavu. Nech\u00e1pal som, \u010do vo mne sp\u00f4sobovalo, \u017ee ma ka\u017ed\u00fd tak nen\u00e1videl. Poh\u013eadom som zavadil o knihu na svojom no\u010dnom stol\u00edku a rozhodol sa, \u017ee sa v nej jednoducho strat\u00edm. Otvoril som ju a za\u010d\u00edtal sa. Bol to pr\u00edjemn\u00fd a jedin\u00fd mo\u017en\u00fd sp\u00f4sob, ako ujs\u0165 z reality, no po chv\u00edli sa dvere mojej izby otvorili. Nemohol som nepostrehn\u00fa\u0165 v\u00fdhra\u017en\u00e9 buchnutie dver\u00ed o skri\u0148u. Takmer ma to vy\u013eakalo.<\/p>\n

„\u010co tu chce\u0161?“ zamra\u010dil som sa na matkinho priate\u013ea. Bol znova opit\u00fd.
„Ty vie\u0161, \u010cO chcem,“ odpovedal a jeho tv\u00e1r nadobudla zvl\u00e1\u0161tny, hroziv\u00fd v\u00fdraz.
„Neviem, \u010cO chce\u0161, ale viem, \u017ee ja CHCEM, aby si hne\u010f VYPADOL,“ pokr\u00fatil som hlavou a Frederik vst\u00fapil do izby. Zamkol za sebou dvere a k\u013e\u00fa\u010d sa stratil vo vrecku jeho nohav\u00edc. Zlovestne sa u\u0161krnul. Srdce mi v hrudi podivne vynechalo nieko\u013eko \u00faderov a potom sa rozpumpovalo strachom. Kniha mi vypadla z r\u00fak a on sa pomaly pribli\u017eoval. D\u00edval sa na m\u0148a tak… Bolo to desiv\u00e9. Podvedome som sa od\u010fa\u013eoval, ale na konci postele som u\u017e nemal kam ujs\u0165. „P – pomoc,“ za\u0161epkal som zm\u00e4tene a on ma chytil za kotn\u00edk. Prudko ma stiahol smerom k sebe. Sk\u00f4r ne\u017e by som \u010doko\u013evek stihol urobi\u0165 alebo poveda\u0165, hlava mi prudko narazila o roh skrinky pri posteli. Bolestne som zak\u0148u\u010dal a chytil si pulzuj\u00face miesto na hlave. Svet sa so mnou zato\u010dil a posledn\u00e1 vec, ktor\u00fa m\u00e1m dodnes v \u017eivej pam\u00e4ti, s\u00fa jeho hrozn\u00e9 o\u010di pln\u00e9 hnevu a chtivosti…<\/div>\n

\n

Zobudil som sa na boles\u0165, ke\u010f u\u017e vonku za\u010dalo by\u0165 \u0161ero. Prv\u00e1 vec, ktor\u00fa som si dok\u00e1zal vybavi\u0165, bol fakt, \u017ee moja hlava narazila o roh a to bol d\u00f4vod, pre\u010do som stratil vedomie. Pok\u00fasil som sa posadi\u0165.
„AU!“ zavyl som a do tela mi vystrelila ostr\u00e1 boles\u0165. Okam\u017eite som sa prestal h\u00fdba\u0165 a \u010dakal, kedy to prejde. Potom som sa s n\u00e1mahou usyk\u00e1vaj\u00fac zviezol po posteli a za pomoci steny postavil. A\u017e pri poh\u013eade dole som zistil, \u017ee spodn\u00e1 polovica m\u00f4jho tela bola celkom nah\u00e1. Nasucho som prehltol a m\u00f4j poh\u013ead up\u00fatala tmav\u00e1 \u0161kvrna na oblie\u010dke. Nedok\u00e1zal som si to nejako spoji\u0165, ale nahnalo mi to strach a slzy do o\u010d\u00ed.<\/div>\n

<\/div>\n
\n
O 2 ROKY NESK\u00d4R<\/div>\n
\n

* * * * * *<\/p><\/div>\n

\n

Bol som po prv\u00fdkr\u00e1t zamilovan\u00fd. Ten chalan bol o dva roky star\u0161\u00ed ne\u017e ja. Vysok\u00fd, blond, pekn\u00e9 siv\u00e9 o\u010di a \u010do bolo najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie – NEUR\u00c1\u017dAL MA. V\u0161imol som si ho jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f ma pred br\u00e1nou \u0161koly pr\u00e1ve t\u00fdrali nad\u00e1vkami moji spolu\u017eiaci. Prech\u00e1dzal okolo a na\u0161e poh\u013eady sa stretli. Bola to l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead a stalo sa to presne tak ako v tej knihe – \u010das sa zastavil, v\u0161etko st\u00edchlo a ja som videl LEN jeho. Nespom\u00ednam si na to, ako odo m\u0148a mojich tyranov odohnal, ale dokonale si spom\u00ednam na ten pocit, ke\u010f mi jemne polo\u017eil ruku na rameno.
„Si v poriadku?“ op\u00fdtal sa ma a ustarostene sa na m\u0148a zad\u00edval. Zmohol som sa len na jemn\u00e9 k\u00fdvnutie a on sa trocha usmial. Srdce sa mi prudko rozb\u00fachalo a c\u00edtil som, ako mi pritom horeli l\u00edca. „Som Andreas. A ty si…“
„Bill,“ odpovedal som s povzdychom.
„Kde b\u00fdva\u0161?“ op\u00fdtal sa ma a ja som mu odrecitoval svoju adresu. Nahlas sa zasmial. „Fajn, tak to m\u00e1me spolo\u010dn\u00fa cestu,“ dodal a ja som neveril tomu, \u017ee som s n\u00edm mohol \u00eds\u0165 domov. Po prv\u00fd raz v \u017eivote som s niek\u00fdm i\u0161iel domov. Zrazu bolo toho \u0161\u0165astia tak trochu prive\u013ea, ale nes\u0165a\u017eoval som sa. B\u00fdval na susednej ulici, a ke\u010f sme zastali pred jeho domom, pozval ma \u010falej. Neodmietol som, preto\u017ee som na to nemal d\u00f4vod. Vlastne som ani nechcel. Vo\u0161li sme teda dnu. Pon\u00fakol mi kolu. V\u0161etko vyzeralo tak nevinne. Zatvorili sme sa do jeho izby a tam sa TO stalo.<\/div>\n

\n

Pobozkal ma a ja som prekvapen\u00edm do\u0161iroka otvoril o\u010di. Pritiahol si ma a mas\u00edroval mi pery svojimi. Sk\u00famal som svoje pocity a trocha sa zachvel. Nebol to zl\u00fd pocit a tak som za\u010dal trocha nesmelo spolupracova\u0165. Pootvoril som pery a jeho jazyk ma ne\u017ene pohladkal na podneb\u00ed. Nahlas som vyd\u00fdchol nosom a poddal sa jeho ne\u017en\u00fdm dotykom. Robil v\u0161etko tak opatrne a starostlivo. Ani neviem, kedy a ako sa to v\u0161etko stalo. Pripadalo mi to ako kr\u00e1tka min\u00fata, ke\u010f som zrazu precitol a on sa vo mne h\u00fdbal. Bol som prekvapen\u00fd t\u00fdm, \u017ee to v\u00f4bec nebolelo, a dokonca mi jeho pohyby do tela vysielali zvl\u00e1\u0161tne brnenie. C\u00edtil som, ako mnou postupuje slab\u00e9 elektrick\u00e9 nap\u00e4tie, \u017ee dole tvrdnem. Zastonal som slas\u0165ou a zaboril prsty do hust\u00fdch blond vlasov. C\u00edtil som sa s n\u00edm ako princezn\u00e1 z rozpr\u00e1vky a nedok\u00e1zal potla\u010di\u0165 bla\u017een\u00fd \u00fasmev, ktor\u00fd sa mi dral na pery, ke\u010f ma nap\u013a\u0148al svoj\u00edm mu\u017estvom. Rozozn\u00e1val som v sebe ka\u017ed\u00fd jeho pohyb a c\u00edtil jeho prsty omotan\u00e9 okolo seba. Za\u010dal na mne pracova\u0165 a ja som len prekvapen\u00edm lapal po dychu. Pot mi stekal po tv\u00e1ri, po tele. Urobil som sa r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e on, ale slastn\u00e9 brnenie a to v\u0161etko, \u010do som v ten okamih c\u00edtil, som ur\u010dite chcel za\u017ei\u0165 znova, a potom znova. Predych\u00e1val som svoje vlastn\u00e9 vyvrcholenie a myse\u013e mal dokonale zahmlen\u00fa, ke\u010f som poc\u00edtil, ako sa v mojom vn\u00fatri rozprestrel zn\u00e1my pocit tepla. Tento raz ma v\u0161ak nezanechal znechuten\u00e9ho vlastn\u00fdm byt\u00edm, ale naopak uspokojen\u00e9ho.<\/p><\/div>\n

\n

Andreas sa prestal h\u00fdba\u0165 a oprel si \u010delo o moju hru\u010f. Le\u017eali sme bez slova aj po tom, \u010do zo m\u0148a vy\u0161iel. Nech\u00e1pal som, \u017ee TO mohlo by\u0165 tak\u00e9 dobr\u00e9, dokonca kr\u00e1sne, preto\u017ee matkin priate\u013e, ktor\u00fd mi TO robil tie\u017e, ma v\u017edy nechal v slz\u00e1ch a ubolen\u00e9ho. Nerozumel som tomu, pre\u010do to zrazu s Andym bolo tak\u00e9 in\u00e9. Tento chalan vo mne v\u00f4bec nevzbudzoval strach a ani \u017eiaden odpor.
„Uhm, Bill, asi by si mal u\u017e \u00eds\u0165,“ bolo v\u0161etko, \u010do Andreas po p\u00e1r min\u00fatach povedal a ja som to ihne\u010f pochopil. Opatrne som sa posadil, vzal svoje veci, obliekol sa a odi\u0161iel domov. Na per\u00e1ch mi hral \u00fasmev, no ten zmizol hne\u010f, ako som vo dver\u00e1ch uvidel svojho ot\u010dima.
„Kde si bol?“ p\u00fdtal sa a sk\u00f4r pritom vr\u010dal, ne\u017e hovoril.
„Bol som sa prejs\u0165,“ odpovedal som mu pokojne a on ma surovo chytil za z\u00e1p\u00e4stia. Zak\u0148u\u010dal som od bolesti, ke\u010f sa mi jeho prsty zaryli hlboko do poko\u017eky.
„Nabud\u00face \u017dIADNE prech\u00e1dzky. E\u0161te RAZ sa to zopakuje a budem \u0165a vozi\u0165 do \u0161koly a aj zo \u0161koly,“ povedal Frederik v\u00fdhra\u017ene a pustil ma. Chv\u00ed\u013eu som pred n\u00edm len st\u00e1l om\u00e1men\u00fd strachom, ale nakoniec som sa odv\u00e1\u017eil ni\u010d\u00edm zbyto\u010dne nezdr\u017eiava\u0165. Zatvoril som sa vo svojej izbe d\u00fafaj\u00fac, \u017ee si na mne dnes znova nepr\u00edde vybi\u0165 svoj hnev.<\/div>\n

\n

* * * * * *<\/p><\/div>\n

\n

Po tom, \u010do sa medzi mnou a Andym stalo, som ho samozrejme u\u017e nikdy nevidel. Hne\u010f \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 odi\u0161iel Andreas za otcom do Holandska, kde mal v septembri \u0161tudova\u0165 na strednej. Bol som dlho smutn\u00fd z toho, \u017ee ma opustil jedin\u00fd \u010dlovek, o ktorom som si myslel, \u017ee ma aspo\u0148 TROCHU miloval, ale nakoniec som sa t\u00fdm sna\u017eil pr\u00edli\u0161 netr\u00e1pi\u0165 a nau\u010dil sa t\u00fato sk\u00fasenos\u0165 bra\u0165 ako ponau\u010denie, \u017ee TO nikdy nem\u00e1m robi\u0165 s niek\u00fdm, kto sa chyst\u00e1 na stredn\u00fa niekam \u010faleko. Z\u00e1rove\u0148 som ale zistil e\u0161te jednu vec, a to, \u017ee \u010do mi dal Andreas, mi akosi podivne CH\u00ddBALO. Takmer ka\u017ed\u00fa noc som sa budil s pocitom bolestiv\u00e9ho vzru\u0161enia a musel si pom\u00f4c\u0165 s\u00e1m. Zo za\u010diatku to bola z\u00e1bava, sk\u00fa\u0161a\u0165 na sebe nov\u00e9 veci, ale po \u010dase som pochopil, \u017ee to nedok\u00e1\u017ee nahradi\u0165 ten pocit, ke\u010f sa VO MNE h\u00fdbal. Jedn\u00e9ho d\u0148a som si preto po \u0161kole tajne k\u00fapil lubrigant a v ten ist\u00fd ve\u010der si prstami privodil ten dobr\u00fd pocit V SEBE, ale st\u00e1le som ho nemohol poklada\u0165 za dostato\u010dn\u00fd. A presne kv\u00f4li tomu som asi po roku od Andreasovho odchodu za\u010dal v noci uteka\u0165 z domu. T\u00falal som sa v noci s\u00e1m po uliciach a h\u013eadal niekoho, kto by mi ten pocit dal. Ob\u0161mietal som sa okolo barov a diskot\u00e9k. Ob\u010das sa mi podarilo nepozorovane prek\u013aznu\u0165 dnu, ale nevedel som pr\u00eds\u0165 na to, AKO a \u010cO urobi\u0165, aby som niekoho mohol dosta\u0165 do seba. A to je vlastne aj ten d\u00f4vod, pre\u010do teraz spom\u00ednam.<\/p><\/div>\n

\n

V ten ve\u010der som stretol niekoho, kto mi dal to, \u010do som h\u013eadal. Meno toho chalana dodnes nepozn\u00e1m, ale pri poh\u013eade na\u0148ho som mal znova ten ist\u00fd pocit, ak\u00fd mi dal Andreas – slastn\u00e1 energia pr\u00fadiaca do m\u00f4jho tela. Siln\u00e9 nutkanie ma prin\u00fatilo. Dal som sa s n\u00edm do re\u010di, on mi k\u00fapil drink alebo dva. Opil ma, ale mne to nevadilo. Nebol som na ten pocit zvyknut\u00fd, ale c\u00edtil som sa pr\u00edjemne uvo\u013enen\u00fd a on ma chytil za ruku. Smial som sa, k\u00fdm ma viedol na opusten\u00e9 miesto v parku, kde ma oprel o strom. Bozk\u00e1val ma a jeho ruky mi bl\u00fadili po tele. Zavzdychal som a m\u00f4j rozkrok poc\u00edtil prv\u00fd pr\u00edval vzru\u0161enia. Ke\u010f sa na m\u0148a pritisol, c\u00edtil som jeho tvrdos\u0165 a to ma vzru\u0161ilo e\u0161te viac. Zrazu sa odtiahol a rozop\u00ednal si nohavice. Sledoval som ho a on si stiahol boxerky.
„Vezmi ho do pusy,“ za\u0161epkal takmer prosebne, oprel sa rukou o strom a uprene sa mi d\u00edval do o\u010d\u00ed. Poc\u00edtil som, ako ma jeho ruka tla\u010dila na kolen\u00e1, a tak som povolil. K\u013eakol som si, chytil ho do ruky a zapohyboval. Zastonal. Ol\u00edzal som si spodn\u00fa peru a kon\u010dekom jazyka ochutnal vrch jeho mu\u017estva. Nechutil zle, a tak som vrcholok pevne objal perami. Nevedel som, \u010do s t\u00fdm, ale chv\u00ed\u013eu som ho sal. Pulzoval mi v \u00fastach a on stonal: „Dobr\u00fd.“ Pohladkal ma kon\u010dekmi prstov vo vlasoch a t\u00e1 ne\u010dakan\u00e1 ne\u017enos\u0165 vo mne vyvolala pocit, \u017ee ho mus\u00edm zobra\u0165 hlb\u0161ie. Spravil som to a on trochu pohol bokmi vpred. H\u00fdbal som \u00fastami po jeho d\u013a\u017eke, sal som ho a olizoval. Priznal som si, \u017ee sa mi to p\u00e1\u010dilo. Sledoval som ka\u017ed\u00fd jeho pohyb, z\u00e1chvev, zvuk, ktor\u00fd vydal. Pod\u013ea toho som zistil, \u017ee sa \u010doskoro urob\u00ed, a tak som prestal. MUSEL som HO c\u00edti\u0165 V SEBE. To bol ten d\u00f4vod, pre\u010do som sem pri\u0161iel, a nechcel som od\u00eds\u0165 bez toho. „Pre\u010do si prestal?“ op\u00fdtal sa zrazu a zachytil m\u00f4j poh\u013ead.<\/div>\n

\n

„Chcem HO v sebe,“ odpovedal som trocha v\u00e1havo a on mi r\u00fdchlo pomohol na nohy. Rozopol mi opasok, stiahol nohavice spolu s boxerkami. Oprel ma o strom, chytil a zdvihol. Ruky a nohy som mu obto\u010dil okolo tela. C\u00edtil som jeho teplo na svojom vstupe a u\u017e len pri pomyslen\u00ed na to som zastonal. V tom som si v\u0161ak uvedomil, \u017ee to nebude dobr\u00e9. „Po\u010dkaj,“ za\u0161epkal som a chlapec sa nepokojne zavrtel. Ako z\u00e1zrakom som vylovil z vrecka nohav\u00edc lubrikant a s\u00e1m sa za\u010dal r\u00fdchlo roz\u0165ahova\u0165. Nevn\u00edmal som ni\u010d, \u010do robil, ale ja som si to dokonale u\u017e\u00edval. Trafil som svoj bod a hlboko zastonal. Po chv\u00edli som bol pripraven\u00fd a on do m\u0148a drsne zasunul. Vyd\u00fdchol som prvotnou boles\u0165ou, zvra\u0161til \u010delo. Chalan chv\u00ed\u013eu \u010dakal a potom na m\u00f4j pokyn pokra\u010doval. K\u013azal vo mne trocha drsnej\u0161ie, ale bol to dobr\u00fd pocit. Nar\u00e1\u017eal som bokmi oproti a sna\u017eil sa n\u00e1js\u0165 svoj bod. Podarilo sa mi to prekvapivo r\u00fdchlo a takmer som zakri\u010dal. Chytil som sa a pumpoval v rytme. Netrvalo dlho a urobil som sa. On nasledoval hne\u010f po mne. E\u0161te som sa p\u00e1rkr\u00e1t stiahol, aby som mu dopomohol k dokonale \u0161\u0165astn\u00e9mu koncu, a on zo m\u0148a potom vy\u0161iel. Natiahli sme si veci a on odch\u00e1dzal. Pozorne som ho sledoval, ale bol pritom e\u0161te st\u00e1le tak trocha v opojen\u00ed. Chalan zrazu zastal a vr\u00e1til sa nieko\u013eko krokov sp\u00e4\u0165.<\/p>\n

„Bude\u0161 tu aj na bud\u00faci t\u00fd\u017ede\u0148?“ op\u00fdtal sa ticho a ja som k\u00fdvol, \u017ee budem. „Stretneme sa tu o jeden\u00e1stej?“ op\u00fdtal sa a ja som znova k\u00fdvol. „Okay. Tak nabud\u00face,“ zam\u00e1val mi a odi\u0161iel. E\u0161te chv\u00ed\u013eu som ho sledoval, a a\u017e ke\u010f sa celkom stratil v dia\u013eke, vybral som sa domov. Potichu som sa vpl\u00ed\u017eil do domu a modlil sa, aby ma niekto nenachytal. Na\u0161\u0165astie, v\u0161etko prebehlo bez probl\u00e9mu a ja som si dal dobr\u00fa sprchu e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e som si \u013eahol do postele a tvrdo zaspal.<\/div>\n

\n

O ROK NESK\u00d4R<\/p><\/div>\n

\n

* * * * *<\/p><\/div>\n

\n

Bol som pr\u00e1ve v \u0161kole a mali sme sexu\u00e1lnu v\u00fdchovu. V\u0161etci sa na nej dobre bavili, a\u017e na m\u0148a. V\u0161etko to, \u010do u\u010dite\u013eka vravela, som viac – menej poznal z prvej ruky, hoci som to e\u0161te nikdy nerobil s babou. Prem\u00fd\u0161\u013eal som nad t\u00fdm, \u017ee s t\u00fdm chalanom som mal dobr\u00fd \u0161uk nieko\u013eko mesiacov pravidelne. C\u00edtil som sa s n\u00edm fajn a pomaly sme sa u\u010dili, \u010do m\u00e1me radi, ale vysk\u00fa\u0161a\u0165 nie\u010do nov\u00e9 s babou ma l\u00e1kalo. Poobzeral som sa preto po triede a premeriaval si spolu\u017eia\u010dky. Nevyzerali zle, ale najviac ma l\u00e1kala Stephanie – mal\u00e1, prirodzene kr\u00e1sna hnedovl\u00e1ska s peknou \u017eenskou postavou. Pomyslel som si, \u017ee by som ju mo\u017eno mohol pozva\u0165 na rozl\u00fa\u010dkov\u00fa party a potom by sa to mohlo sta\u0165. Ke\u010f zazvonilo a u\u010dite\u013eka odi\u0161la, vstal som a vydal sa dopredu, k jej lavici. Vedel som, \u017ee v\u0161etci z\u00edzali, ale bolo mi to jedno.
„Stephi,“ oslovil som ju m\u00e4kko a ona sa na m\u0148a trocha prekvapene pozrela.
„Ahoj, Bill,“ zamihala mihalnicami a trocha sa za\u010dervenala. Usmial som sa automaticky nasp\u00e4\u0165, preto\u017ee mi to pri\u0161lo roztomil\u00e9.
„M\u00e1\u0161 u\u017e par\u0165\u00e1ka na t\u00fa party?“ op\u00fdtal som sa jej a ona len k\u00fdvla, \u017ee nem\u00e1. Po\u010dul som, ako v\u0161etci v triede n\u00e1hle st\u00edchli, a ja som sa narovnal. „M\u00f4\u017eem to by\u0165 ja?“
„No, budem rada,“ jej \u00fasmev sa roztiahol e\u0161te viac a ja som neodolal urobi\u0165 to ist\u00e9. Tak trochu som neveril tomu, \u017ee moje pozvanie fakt prijala, ale mal som z toho dobr\u00fd pocit.
„Tak super. Te\u0161\u00edm sa,“ priznal som, oto\u010dil sa na odchod a ona ma chytila za ruku. Oto\u010dil som sa k nej.
„Uhm, Billy, nechce\u0161 \u00eds\u0165 dnes niekam na zmrzku?“ op\u00fdtala sa ma zrazu a mne poklesla \u010de\u013eus\u0165.
„No, ve\u013emi r\u00e1d. Hne\u010f po \u0161kole?“ navrhol som a ona nad\u0161ene prik\u00fdvla. Usmial som sa na \u0148u a odi\u0161iel na miesto. Nap\u00edsal som matke spr\u00e1vu, \u017ee sa po \u0161kole p\u00f4jdem prejs\u0165 so spolu\u017eia\u010dkou a \u010dakal na koniec vyu\u010dovania, ktor\u00fd pri\u0161iel ne\u010dakane r\u00fdchlo.<\/div>\n

\n

Po\u010dkal som teda na Stephanie pri br\u00e1ne a bol z toho trocha nerv\u00f3zny. E\u0161te nikdy predt\u00fdm som nemal, tak povediac, rande. Uvedomil som si, \u017ee to bolo trocha divn\u00e9, preto\u017ee som nemal probl\u00e9m necha\u0165 sa o\u0161uka\u0165 chalanom, ktor\u00e9ho meno som ani nepoznal. Nejako som sa t\u00fa nervozitu sna\u017eil potla\u010di\u0165. Ke\u010f sa ku mne kone\u010dne pripojila, bavili sme sa celkom nen\u00fatene a ja som sa c\u00edtil neobvykle pr\u00edjemne a pokojne. Nikdy som s nik\u00fdm ni\u010d podobn\u00e9 neza\u017eil a musel som prizna\u0165, \u017ee bola skuto\u010dne sladk\u00e1. Svojimi vtipn\u00fdmi pozn\u00e1mkami ma n\u00fatila sa neust\u00e1le smia\u0165, a tak som sa rozhodol, \u017ee jej jahodovo-vanilkov\u00fa zmrzlinu zacvak\u00e1m. Sedeli sme na lavi\u010dke v parku ne\u010faleko od miesta, kde som sa tak r\u00e1d nech\u00e1val mrda\u0165, ale v tej chv\u00edli mi to ani nenapadlo. Nechal som sa un\u00e1\u0161a\u0165 pr\u00edjemnou atmosf\u00e9rou jej pr\u00edtomnosti a sledoval, ako jedla zmrzlinu. Poc\u00edtil som mal\u00fd, zn\u00e1my z\u00e1chvev v rozkroku a vedel, \u017ee to nie je dobr\u00e9 znamenie. Aspo\u0148 nie pre tento pr\u00edpad.
„Si tak\u00fd zlat\u00fd, Billy. Nech\u00e1pem, pre\u010do sa ti v\u0161etci posmievaj\u00fa,“ zachytil som jej slov\u00e1 a smutne sa na \u0148u usmial. Tak trocha to zabolelo, ke\u010f to povedal niekto celkom in\u00fd.
„Tak to sme dvaja,“ odpovedal som jej na to trocha z\u00e1dum\u010divo a ona ma chytila za ruku. Za\u010dudovane som dvihol poh\u013ead od zeme a zachytil jej poh\u013ead pln\u00fd podpory a porozumenia. Srdce sa mi v hrudi podivne rozb\u00fachalo a \u017eal\u00fadok zachvel.
„V\u017edy si sa mi p\u00e1\u010dil, ale b\u00e1la som sa \u0165a niekam pozva\u0165, preto\u017ee… si tak\u00fd tich\u00fd,“ priznala a ja som sa usmial. Ani som si nev\u0161imol, kedy sa pribl\u00ed\u017eila tak ve\u013emi, aby ma pobozkala. Nech\u00e1pal som, \u010do sa to dialo. Nemohlo to by\u0165 predsa A\u017d tak\u00e9 \u013eahk\u00e9! Ale na moje po\u010dudovanie BOLO.<\/div>\n

\n

Pritiahol som si ju k sebe a sna\u017eil sa potla\u010di\u0165 v\u00e1\u0161ne, ktor\u00e9 mnou lomcovali. Pripadala mi v tom momente tak\u00e1 nevinn\u00e1 a ja som sa c\u00edtil ako kus zvr\u00e1tenej \u0161piny, ale nedok\u00e1zal som sa od nej odtrhn\u00fa\u0165. Jej pery mali \u013eahk\u00fd malinovo-mel\u00f3nov\u00fd n\u00e1dych a chutili presne tak sladko, ak\u00e1 som si myslel, \u017ee bola ona sama. C\u00edtil som, ako sa na m\u0148a pritisla a jej prsia narazili na moju hru\u010f. Nevyhnutn\u00e9 zacukanie v rozkroku pri\u0161lo bez toho, aby som dok\u00e1zal potla\u010di\u0165 slastn\u00fd ston. C\u00edtil som, ako ma chytila za ruku a polo\u017eila si ju na prsn\u00edk. Roztiahol som prsty a jemne ho stisol. Zastonala mi do \u00fast s rovnakou n\u00e1stoj\u010divos\u0165ou a ja som vedel, \u017ee to ani jeden z n\u00e1s proste nevydr\u017e\u00ed. Pomaly som sa odtiahol a vstal. Zm\u00e4tene sa na m\u0148a zah\u013eadela, a tak som ju vzal za ruku. Zobral som na\u0161e ta\u0161ky a viedol som ju na moje star\u00e9 dobr\u00e9 tajn\u00e9 miesto v parku. Dal som si dole bundu, prestrel ju na zem a obaja sme si sadli. Dot\u00fdkali sme sa jeden druh\u00e9ho, pomaly vyzliekali a ja som ju bozk\u00e1val v\u0161ade na celom tele. Neveril som tomu, ak\u00fa pr\u00edjemne jemn\u00fa a m\u00e4kk\u00fa poko\u017eku mala. Na toto som definit\u00edvne nebol zvyknut\u00fd, ale p\u00e1\u010dilo sa mi dr\u00e1\u017edi\u0165 jej bradavky. Ticho podo mnou stonala, prehrabovala sa mi vo vlasoch a bola ku mne ne\u017en\u00e1. Nasucho som prehltol, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee som u\u017e \u010falej nemohol \u010daka\u0165. Vytiahol som z ta\u0161ky kond\u00f3m, ktor\u00fd sme dostali na dne\u0161nej hodine sexu\u00e1lnej n\u00e1uky, rozbalil ho, natiahol si ho a skusmo som do nej str\u010dil prst. Vo vn\u00fatri bola m\u00e4kk\u00e1, vlhk\u00e1 a hor\u00faca. Zanariekal som nad predstavou, \u017ee o chv\u00ed\u013eu budem v nej, ale pomyslel si, \u017ee ju mo\u017eno budem musie\u0165 trocha pripravi\u0165. Presne tak, ako som to v\u017edy robil sebe. G\u00e9l som na\u0161\u0165astie nepotreboval a ona tak pekne stonala, a\u017e som sa takmer urobil len z toho zvuku.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f pri\u0161iel ten okamih, zasunul som. Tiahlo som zastonal a ona sa trocha zamrvila. Pritiahla si ma k sebe a z\u00fafalo mi drancovala \u00fasta jazykom, k\u00fdm som si neprerazil cestu do jej tela \u00faplne. V tej chv\u00edli som nemyslel na to, \u017ee asi bola vtedy e\u0161te panna, ale s odstupom \u010dasu si to mysl\u00edm. Bol som jej prv\u00fd a ona v podstate moja prv\u00e1 – pekn\u00e1, dos\u0165 romantick\u00e1 predstava. Prir\u00e1\u017eal som do nej a ona sa s\u0165ahovala. Stonali sme si do \u00fast tak dlho.
„Bude\u0161 u\u017e?“ uniklo mi pomedzi bozky a ona k\u00fdvla. „To je dobre,“ za\u0161epkal som om\u00e1mene a znova do nej prirazil. Zah\u00fakala mi do \u00fast a cel\u00e9 jej telo sa podo mnou skr\u00fatilo a stiahlo. Vedel som, \u017ee som ju urobil, a tak som si dovolil urobi\u0165 sa aj ja. Ke\u010f som z nej vy\u0161iel, stiahol som si kond\u00f3m a zahodil ho \u010faleko do vysokej tr\u00e1vy. Zrazu sa stalo nie\u010do, \u010d\u00edm ma prekvapila – prit\u00falila sa ku mne a ja som neodolal jej tepl\u00e9mu objatiu. Uvedomil som si, \u017ee toto bolo TO najlep\u0161ie, \u010do som kedy mal, a tak som s \u0148ou za\u010dal chodi\u0165, aby som TO nestratil.<\/div>\n

\n

* * * * * *<\/p><\/div>\n

\n

Bolo samozrejm\u00e9, \u017ee matkin frajer nebol nad\u0161en\u00fd t\u00fdm, \u017ee som si na\u0161iel priate\u013eku, ale bol som u\u017e ve\u013ek\u00fd chlapec a on mi TO u\u017e nemohol robi\u0165. U\u017e som sa n\u00edm nemienil necha\u0165 kontrolova\u0165, a hne\u010f ako som zistil, \u010do mi ten chlap vlastne cel\u00e9 tie \u0161tyri roky robil, za\u010dal som protestova\u0165 a br\u00e1ni\u0165 sa. Frederik bol z toho samozrejme frustrovan\u00fd a ob\u010das aj agres\u00edvny, ale ja som sa c\u00edtil \u00fa\u017easne. Bol som si ist\u00fd, \u017ee sa ma jeho odporn\u00fd vt\u00e1k u\u017e nikdy ani nedotkne. A naviac som sa prihl\u00e1sil na gymn\u00e1zium v Berl\u00edne, tak\u017ee v septembri proste od\u00eddem do hlavn\u00e9ho mesta a u\u017e ho NIKDY neuvid\u00edm. Na druhej strane som to ale aj trocha \u013eutoval kv\u00f4li Stephanie. Sna\u017eila sa ma neust\u00e1le presvied\u010da\u0165, aby som ostal, ale ja som jednoducho NEMOHOL. Najhor\u0161ie na tom bolo, \u017ee ona bola prv\u00fd \u010dlovek na svete, ktor\u00e9ho som mal skuto\u010dne r\u00e1d a vedel som, \u017ee aj ona mala rada m\u0148a. Chcela vedie\u0165, pre\u010do som tak ve\u013emi chcel od\u00eds\u0165, ale ja som jej nemohol poveda\u0165, \u017ee som to musel urobi\u0165 preto, aby som bol \u010do naj\u010falej od svojho zvr\u00e1ten\u00e9ho ot\u010dima, ktor\u00e9ho som u\u017e nemohol ani c\u00edti\u0165. Ka\u017ed\u00fdm d\u0148om som sa na ten osudn\u00fd de\u0148 te\u0161il viac, a viac. Aj ke\u010f to v\u00ed\u0165azstvo malo tak trocha horko-sladk\u00fa pr\u00edchu\u0165.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Ahoj v\u0161etci!V prvom rade by som sa chcela ve\u013emi pekne po\u010fakova\u0165 v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed \u010d\u00edtali, komentovali alebo hodnotili moju prv\u00fa poviedku „Herzensw\u00e4rme.“ VE\u013dMI ste ma pote\u0161ili! \ud83d\ude42 Mus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee som to\u013eko ani ne\u010dakala, ale o to som teraz \u0161\u0165astnej\u0161ia,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1518","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1518","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1518"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1518\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1518"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1518"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1518"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}