{"id":15256,"date":"2009-02-16T16:00:00","date_gmt":"2009-02-16T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=15221"},"modified":"2009-02-16T16:00:00","modified_gmt":"2009-02-16T15:00:00","slug":"love-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2009\/02\/16\/love-13\/","title":{"rendered":"Love"},"content":{"rendered":"
autor: Licona<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
„Pozri sa okolo. Vid\u00ed\u0161? Svet pln\u00fd \u013eud\u00ed – ka\u017ed\u00fd chce nie\u010do dosiahnu\u0165, ka\u017ed\u00fd sa za nie\u010d\u00edm \u017eenie. Ka\u017ed\u00fd chce nie\u010do znamena\u0165, potrebuje l\u00e1sku a \u010do si budeme nahov\u00e1ra\u0165… potrebuje aj nen\u00e1vis\u0165, z\u00e1vis\u0165, v\u0161etky tie hriechy, o ktor\u00fdch p\u00ed\u0161e Biblia.<\/div>\n
Ka\u017ed\u00fd si mysl\u00ed, \u017ee tu bude naveky. Samozrejme, zam\u00fd\u0161\u013ea sa nad smr\u0165ou, niekedy si ju dokonca praje, v\u00e4\u010d\u0161inou sa jej len boj\u00ed. Ale je na \u0148u niekedy pripraven\u00fd? Nie. To si nemysl\u00edm. Vie, \u017ee zomrie, ale pok\u00fa\u0161a sa to odlo\u017ei\u0165 na nesk\u00f4r, o p\u00e1r desiatok rokov, aspo\u0148 o p\u00e1r mesiacov… Ale chce\u0161 vedie\u0165 pravdu? Raz to bude „dnes“. V jeden de\u0148 zomrie a on ten de\u0148 bude vn\u00edma\u0165 ako „dnes“. A nebude to m\u00f4c\u0165 odlo\u017ei\u0165. Viac nie. Zrejme si ani neuvedom\u00ed, \u010do prich\u00e1dza. Pravdepodobne nebude ma\u0165 \u0161ancu sa rozl\u00fa\u010di\u0165, poveda\u0165 niekomu, \u017ee ho miluje…“ jeho hlas sa zlomil, ale st\u00e1le h\u013eadel na m\u0148a, o\u010di temn\u00e9 a upret\u00e9, v o\u010diach nekone\u010dn\u00fa boles\u0165, zlobu a nen\u00e1vis\u0165, o ktorej hovoril.<\/div>\n
\n
„A potom bude v\u0161etko pre\u010d. Straten\u00fd v temnote, z ktorej niet n\u00e1vratu. Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee vtedy v\u0161etko skon\u010d\u00ed? Kde\u017ee. \u013dudia zapla\u010d\u00fa nad hrobom a vr\u00e1tia sa ku ka\u017edodenn\u00e9mu \u017eivotu. Ro\u010dn\u00e9 obdobia sa bud\u00fa strieda\u0165, zem sa bude to\u010di\u0165, \u013eudia bud\u00fa st\u00e1le vyrubova\u0165 da\u017e\u010fov\u00e9 pralesy a ka\u017ed\u00e9mu bude srde\u010dne jedno, \u017ee jeden \u010dlovek u\u017e nechod\u00ed po tejto zemi, ale odpo\u010d\u00edva v nej.“<\/div>\n
Pozrel sa na m\u0148a a potom sa zah\u013eadel von oknom, ktor\u00e9 som zo svojej poz\u00edcie nemohol vidie\u0165. Zrejme ho nie\u010do rozveselilo, preto\u017ee sa usmial. Nikdy som nevidel desivej\u0161\u00ed \u00fasmev, ale predsa v \u0148om bolo nie\u010do, \u010do ma upokojilo. Nie\u010do \u013eudsk\u00e9ho, \u010do mi dodalo n\u00e1dej. Pok\u00fa\u0161al som sa trochu pohn\u00fa\u0165, aby sa mi prekrvili ruky a jeho \u00fasmev n\u00e1hle zmizol.<\/div>\n
„Pok\u00fa\u0161a\u0161 sa mi ujs\u0165? Tak je to?“ jeho o\u010di sa z\u00fa\u017eili na \u00fazke \u0161trbinky.<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal som odv\u00e1\u017enej\u0161ie, ako som sa v skuto\u010dnosti c\u00edtil. Vlastne, nevedel som, \u010do c\u00edtim. Bolo to … zvl\u00e1\u0161tne. Po to\u013ek\u00fdch rokoch skr\u00fdvania sa, no\u010dn\u00fdch mor\u00ed… som bol v\u010fa\u010dn\u00fd. \u00c1no, bol som v\u010fa\u010dn\u00fd tomuto \u010dloveku. Rozplakal som sa.<\/div>\n
„Len si popla\u010d, ni\u010d \u0165a nezachr\u00e1ni,“ op\u00e4\u0165 ten \u00fa\u0161krn. Nepochopil moje slzy, ve\u010f ako aj mohol, s\u00e1m som sa nech\u00e1pal.<\/div>\n
„\u010eakujem…“ za\u0161epkal som pomedzi slzy. Zodvihol som hlavu k chlapovi predo mnou. Vyzeral by mlado, keby mu starosti nevyryli do tv\u00e1re pred\u010dasn\u00e9 vr\u00e1sky. \u010celo sa mu zachm\u00farilo a do tv\u00e1re sa mu nahrnula krv.<\/div>\n
„\u010cO\u017dE?!“<\/div>\n
„\u010eakujem ti za v\u0161etko…“ zopakoval som. Rana priletela sk\u00f4r, ako som sa stihol pripravi\u0165, ale tak to bolo asi lep\u0161ie. C\u00edtil som krv na tv\u00e1ri, ale aj napriek tomu mi tv\u00e1rou preletel \u00fasmev.<\/div>\n
„\u010eakujem ti. Bez teba… by som nikdy neza\u017eil tie najkraj\u0161ie okamihy m\u00f4jho \u017eivota. Nikdy by sme sa nezbl\u00ed\u017eili, keby n\u00e1s nezbl\u00ed\u017eila tvoja nen\u00e1vis\u0165 k n\u00e1m,“ pretisol som pomedzi pery. Videl som, \u017ee okrem slov mi cez ne prenik\u00e1 aj krv.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?“ zopakoval, ale u\u017e bez hnevu. Sk\u00f4r akoby ho hnala zvedavos\u0165.<\/div>\n
„Ja a Tom.“<\/div>\n
Odp\u013eul si a na tv\u00e1ri sa mu zjavil v\u00fdraz hnusu.<\/div>\n
„Ja som jej vravel, \u017ee ste oby\u010dajn\u00fd buz\u00edci,“ znovu si odp\u013eul, priamo k mojim noh\u00e1m. Neviem, pre\u010do si myslel, \u017ee ma to popud\u00ed, moment\u00e1lne mi to bolo jedno. Str\u00e1cal som sa v spomienkach.<\/div>\n
„Bolo to… n\u00e1dhern\u00e9,“ pokra\u010doval som, akoby som ho nebol po\u010dul, „hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9, ale napriek tomu n\u00e1dhern\u00e9. Skr\u00fdvali sme sa vtedy v Egypte. Boli sme si pozrie\u0165 pyram\u00eddy a bol stra\u0161ne roztomil\u00fd v tom bielom r\u00fachu, do ktor\u00e9ho sme sa museli zabali\u0165, aby sme neboli n\u00e1padn\u00ed.“<\/div>\n
„Presta\u0148!“ skr\u00edkol.<\/div>\n
„A po tom v\u00fdlete sa to stalo. Prv\u00fdkr\u00e1t ma pobozkal. Bez varovania, bez op\u00fdtania… v\u017edy bol ten odv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed.“<\/div>\n
„Povedal som, PRESTA\u0147!“<\/div>\n
Zarazil som sa. Nechcel som predsa skazi\u0165 t\u00fa \u0161tipku n\u00e1deje, ktor\u00e1 pre m\u0148a mo\u017eno zostala.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ ospravedlnil som sa a zavrel som \u00fasta. Len v mojej mysli sa op\u00e4\u0165 odohr\u00e1val ten vzru\u0161uj\u00faci z\u00e1\u017eitok. On op\u00e4\u0165 pochodoval pred oblokom a pohr\u00e1val sa s pi\u0161to\u013eou za opaskom.<\/div>\n
„Neviem, ako ste to spravili,“ ozval sa po chv\u00edli. Zastal a postavil sa tv\u00e1rou ku mne.<\/div>\n
„Ni\u010d sme nespravili,“ povedal som pomaly zd\u00f4raz\u0148uj\u00fac ka\u017ed\u00e9 slovo.<\/div>\n
„Neviem, ako ste to spravili, ale nejako ste ju… o\u010darovali. Pripravili ste ju o rozum!“<\/div>\n
„Rozhodla sa vzia\u0165 si \u017eivot sama.“ M\u00f4j hlas znel ticho a uk\u013eud\u0148uj\u00faco. Napadlo ma, \u017ee takto sa asi rozpr\u00e1vaj\u00fa cvi\u010ditelia divok\u00fdch \u0161eliem so svojimi zverencami.<\/div>\n
„Ona by to nikdy nespravila!“ vykr\u00edkol a o\u010d\u00ed mu sr\u0161ali iskry. Jeho ruka op\u00e4\u0165 namierila za zbra\u0148ou, ale nevytiahla ju. Zatia\u013e.<\/div>\n
„Je mi to \u013e\u00fato, ale…“<\/div>\n
„Tak tebe je to \u013e\u00fato?“ z o\u010d\u00ed mu teraz namiesto iskier vyh\u0155kli slzy.<\/div>\n
„Zrejme si ma nepo\u010d\u00faval. Zd\u00e1 sa ti, \u017ee sa prestala to\u010di\u0165 zem, ke\u010f zomrela? Zd\u00e1 sa ti, \u017ee svet zanikol? NIE! Nie pre TEBA! Lebo pre teba ni\u010d neznamenala! MILOVALA MA a VY ste ju OKLAMALI svojou… svojou MUZIKOU!! Svojim buz\u00edckym vzh\u013eadom!“<\/div>\n
Jeho ruka na\u0161la zbra\u0148 a tentokr\u00e1t tasila. A ja som pochopil, \u017ee je koniec. Pochopil som a prijal som to s \u00fasmevom. Pok\u00fa\u0161al som sa trochu vystrie\u0165, ve\u010f nem\u00f4\u017eem zomrie\u0165 skr\u010den\u00fd, akoby som sa b\u00e1l, ale rozboleli ma v\u0161etky zranenia, ktor\u00e9 mi za ten t\u00fd\u017ede\u0148, \u010do ma na\u0161iel, sp\u00f4sobil. Nechal som to tak.<\/div>\n
„Milovala \u0165a?“ sp\u00fdtal som sa.<\/div>\n
„Milovala ma! Vy ste boli len KLAM!“ divoko m\u00e1val pi\u0161to\u013eou, a\u017e som sa z\u013eakol, \u017ee mi vypichne oko. Nie, \u017ee by na tom v kone\u010dnom d\u00f4sledku z\u00e1le\u017ealo.<\/div>\n
„Povedala ti to niekedy? \u017de \u0165a miluje?“ nemilosrdne som sa p\u00fdtal \u010falej.<\/div>\n
Zostal zarazen\u00fd na mieste, ale potom sa usmial.<\/div>\n
„Nemala \u0161ancu. Zabili ste ju sk\u00f4r, ako to stihla poveda\u0165. Ale nemusela ni\u010d hovori\u0165, rozumel som jej aj bez slov.“<\/div>\n
„My sme ju nezabili. Sp\u00e1chala samovra\u017edu. Asi by si si to mal kone\u010dne uvedomi\u0165.“<\/div>\n
Zavr\u010dal. Celkom ako \u0161elma, ktor\u00e1 sa chyst\u00e1 na \u00fatok. Namieril zbra\u0148.<\/div>\n
„Nikdy ti nepovedala, \u017ee \u0165a miluje, preto\u017ee \u0165a nemilovala. M\u00e1\u0161 pravdu, \u017eila v klame. Klamala samu seba. My sme boli nedostupn\u00ed, sl\u00e1vni, preto n\u00e1s chcela… A nevidela, \u010do m\u00e1 priamo pri sebe.“<\/div>\n
Na chv\u00ed\u013eu zav\u00e1hal, ale zbra\u0148 dr\u017eal pevne pred sebou, namieren\u00fa do mojej tv\u00e1re.<\/div>\n
„L\u00e1sku…“ za\u0161epkal a tv\u00e1r sa mu v\u00ed\u0165azne pretiahla. Myslel si, \u017ee vyhral. Natiahol pi\u0161to\u013e.<\/div>\n
„Nie l\u00e1sku, ty kret\u00e9n. Vraha,“ za\u0161epkal som.<\/div>\n
\u010cakal som na v\u00fdstrel, ale ten neprich\u00e1dzal. Naposledy som mu pozrel do tv\u00e1re.<\/div>\n
„Ako to, \u017ee sa neboj\u00ed\u0161 smrti?“ za\u0161epkal nen\u00e1vistne.<\/div>\n
„Preto\u017ee ja viem, \u017ee milujem a som milovan\u00fd…“<\/div>\n
V malej miestnosti sa ozval hlu\u010dn\u00fd v\u00fdstrel nasledovan\u00fd \u010fal\u0161\u00edm. Dve tel\u00e1 le\u017eali na studenej kamennej podlahe. A zem sa neprestala to\u010di\u0165…<\/p>\n<\/div>\n
autor: Licona<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Licona „Pozri sa okolo. Vid\u00ed\u0161? Svet pln\u00fd \u013eud\u00ed – ka\u017ed\u00fd chce nie\u010do dosiahnu\u0165, ka\u017ed\u00fd sa za nie\u010d\u00edm \u017eenie. Ka\u017ed\u00fd chce nie\u010do znamena\u0165, potrebuje l\u00e1sku a \u010do si budeme nahov\u00e1ra\u0165… potrebuje aj nen\u00e1vis\u0165, z\u00e1vis\u0165, v\u0161etky tie hriechy, o ktor\u00fdch p\u00ed\u0161e Biblia. Ka\u017ed\u00fd<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-15256","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15256","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15256"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15256\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15256"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15256"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15256"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}