{"id":1532,"date":"2017-02-17T15:00:00","date_gmt":"2017-02-17T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1525"},"modified":"2017-02-17T15:00:00","modified_gmt":"2017-02-17T14:00:00","slug":"herzenswarme-12-konec","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/02\/17\/herzenswarme-12-konec\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 12. (konec)"},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
Epil\u00f3g<\/div>\n
<\/p>\n

„Smr\u0165 je len \u010fal\u0161ia cesta, ktorou mus\u00edme \u00eds\u0165.“
– J. R. R. Tolkien<\/em><\/div>\n

\n

* BILL *<\/p>\n

Ocitol som sa v \u00faplnej tme a tichu. Obzeral som sa, \u010di n\u00e1hodou niekoho alebo nie\u010do neuvid\u00edm, ale nech som si nam\u00e1hal o\u010di akoko\u013evek, nedok\u00e1zal som v nej rozozna\u0165 ani najmen\u0161\u00ed obrys. Natiahol som preto ruky pred seba a spravil nesmel\u00fd krok vpred. Zdalo sa mi podivn\u00e9, \u017ee hoci som pod nohami jasne c\u00edtil pevn\u00fa zem, neza\u010dul som ani jedin\u00fd svoj krok.
„Hal\u00f3?!“ zakri\u010dal som do pr\u00e1zdneho priestoru z pln\u00e9ho hrdla, ale m\u00f4j hlas nevytv\u00e1ral \u017eiadne echo. Bolo to tak\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne. E\u0161te nikdy som nie\u010do tak\u00e9 neza\u017eil. „Je tu niekto?!“ sk\u00fasil som to e\u0161te raz trocha inak, ale znova nik neodpovedal. N\u00e1hle sa ma zmocnil ak\u00fdsi zvl\u00e1\u0161tny pocit. Akoby som zrazu nevedel o nie\u010dom, \u010do bolo ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale aj tak som z toho nemal strach. Chv\u00ed\u013eu som bezradne st\u00e1l na mieste a na\u010d\u00faval ohlu\u0161uj\u00facemu tichu. Musel som si pretrie\u0165 o\u010di, ke\u010f som \u010faleko v tme priamo predo mnou uvidel nie\u010do ako malilink\u00fa dierku. Nemohla by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ia ako hrot tej najten\u0161ej ihly, ale svetlo a teplo, ktor\u00e9 dovn\u00fatra p\u00fa\u0161\u0165ala, ma svojou silou oslepilo nato\u013eko, \u017ee som si rukou musel zatieni\u0165 zrak. Napol som sluch a za\u010dul hlasy, ktor\u00e9 z nej vych\u00e1dzali. Nerozumel som tomu, \u010do hovorili, ale akosi som vedel, \u017ee som sa k nim musel stoj \u010do stoj dosta\u0165. Pozrel som sa za seba do hustej tmy a rozbehol sa za svetlom.<\/div>\n

\n

Be\u017eal som najr\u00fdchlej\u0161ie, ako som len vedel, ale ni\u010d som pritom nec\u00edtil – vzduch svi\u0161tiaci okolo u\u0161\u00ed, vlastn\u00fd krok, nebol som ani zad\u00fdchan\u00fd. Akoby som ani nemal telo. Svetlo bolo \u010doraz bli\u017e\u0161ie, jasnej\u0161ie, oslepuj\u00facej\u0161ie a hlasy hlasnej\u0161ie. Ke\u010f som u\u017e bol takmer vo svetle, podvedome som zatvoril o\u010di, prekryl si ich rukami a poslepia\u010dky do\u0148 sko\u010dil. Chv\u00ed\u013eu som sa vzn\u00e1\u0161al ako v \u010distom v\u00e1kuu a znova ni\u010d nevidel. V tom som ale poc\u00edtil, \u017ee sa moje nohy op\u00e4\u0165 z\u013eahka dotkli tvrdej zeme a otvoril som o\u010di. V\u0161ade naokolo sa zrazu zelenala tr\u00e1va. Bol som na rozsiahlej, dokonale rovnej l\u00fake. Za\u010dudovane som sa obzeral a tento raz som zachytil nezrozumite\u013en\u00e9 volanie. Po\u010d\u00faval som a ot\u00e1\u010dal sa za zvukom. I\u0161iel som za n\u00edm. Akoby ma k nemu nie\u010do magicky pri\u0165ahovalo. Zrazu som v dia\u013eke rozoznal nie\u010do ako dve farebn\u00e9, trocha rozmazan\u00e9 postavy. Pozrel som sa lep\u0161ie a za\u010dul zrete\u013en\u00fd \u017eensk\u00fd hlas volaj\u00faci moje meno: „BILLY!“
„Stark\u00e1? STARK\u00c1!“ zakri\u010dal som z celej sily a utekal za zn\u00e1mym hlasom, ktor\u00fd ma neprestajne volal. Be\u017eal som smerom k postav\u00e1m a videl, ako na m\u0148a z dia\u013eky m\u00e1vali. Bol som \u010doraz bli\u017e\u0161ie a videl ich \u010doraz jasnej\u0161ie.
„Billy!“ zakri\u010dala na m\u0148a star\u00e1 mama spolu so star\u00fdm otcom e\u0161te naposledy predt\u00fdm, ne\u017e ma obaja naraz objali.<\/div>\n

<\/div>\n
\n
„Ahojte,“ pozdravil som ich nate\u0161ene a znova ich oboch stisol v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Chv\u00ed\u013eku som sa s nimi rozpr\u00e1val, no po chv\u00edli som zachytil ustarosten\u00fd poh\u013ead svojho star\u00e9ho otca.
„Bill, vie\u0161, kde vlastne si?“ op\u00fdtal sa ma a ja som bezstarostne pokr\u010dil ramenami.
„Asi sn\u00edvam, nie?“ zasmial som sa od radosti, \u017ee som ich oboch kone\u010dne videl, ale ke\u010f som sa znova oto\u010dil k starkej, \u00fasmev mi okam\u017eite zamrzol na per\u00e1ch.
„Nesn\u00edva\u0161, zlatko,“ povedala mi tentoraz star\u00e1 mama, pokr\u00fatila pritom nes\u00fahlasne hlavou a ja som sa zm\u00e4tene pozrel sp\u00e4\u0165 na druh\u00e9ho zo star\u00fdch rodi\u010dov.
„Zomrel si,“ smutne sa na m\u0148a usmial star\u00fd otec a nakr\u00e1tko ma objal.
„\u010co\u017ee?“ zalapal som po dychu a zmocnila sa ma panika. „Ale ako? \u010co sa stalo? Nespom\u00ednam si!“
„My nevieme, Billy,“ stark\u00e1 ma chytila za ruku.
„Ale ja… A \u010do Tom?“ pozrel som sa na nich a pri pomyslen\u00ed na Toma mnou prenikla ostr\u00e1, takmer neznesite\u013en\u00e1 boles\u0165. „Au,“ chytil som sa za miesto, kde by mala by\u0165 hru\u010f. Ni\u010d tam ale nebolo a ja som si uvedomil, \u017ee som v\u00f4bec nemal hmotn\u00e9 telo. „Naozaj som zomrel?“ pozrel som sa na stark\u00e9ho \u0161okovane.<\/div>\n
\n

„Sme tu so starkou vlastne preto, aby sme ti vysvetlili, \u017ee sa e\u0161te m\u00f4\u017ee\u0161 vr\u00e1ti\u0165,“ povedal mi star\u00fd otec a obaja sa na m\u0148a naraz srde\u010dne usmiali.
„Naozaj? Ako?“ op\u00fdtal som sa a nemohol z hlavy dosta\u0165 obraz pla\u010d\u00faceho Toma.
„Presne takto,“ odpovedala mi stark\u00e1. „Len na\u0148ho mysli,“ a polo\u017eila mi ruku na miesto, kde by malo by\u0165 rameno.
„Nebudete sa na m\u0148a hneva\u0165, ak…“ ustarostene som sa na nich pozrel, ale oni sa len usmievali.
„Cho\u010f za hlasom svojho srdca, Billy,“ povedali obaja naraz a objali ma na rozl\u00fa\u010dku. V tom momente, ke\u010f som ich pustil a rozbehol sa smerom od nich sp\u00e4\u0165 ku svetlu, ma do hlavy silou urag\u00e1nu zasiahla boles\u0165. Akoby ma do nej niekto pr\u00e1ve bodal no\u017eom. Sna\u017eil som sa ju ignorova\u0165 a s\u00fastredi\u0165 sa len na Toma. \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ie bol k svetlu, t\u00fdm hlasnej\u0161ie som po\u010dul pla\u010d a c\u00edtil, ako mi o\u0165a\u017eievalo telo. Boles\u0165, ktor\u00e1 mnou prenikala, ma ub\u00edjala k zemi, svetlo ma oslepovalo a ja som do\u0148 napokon spadol. C\u00edtil som sa, akoby som zletel z obrovskej v\u00fd\u0161ky a tvrdo dopadol na poste\u013e. Vybilo mi to dych a sna\u017eil som sa ho znova zachyti\u0165.<\/div>\n

\n

Do u\u0161\u00ed mi do\u013eahol hlasn\u00fd pla\u010d a nezrozumite\u013en\u00e9 slov\u00e1. Chcel som sa pohn\u00fa\u0165, nad\u00fdchnu\u0165 alebo otvori\u0165 o\u010di, ale v tomto momente sa to zdalo by\u0165 nemo\u017en\u00e9. C\u00edtil som ako ma niekto silno st\u00edskal okolo hrudn\u00edka a bral mi tak mo\u017enos\u0165 nasa\u0165 vzduch do p\u013e\u00fac.
„Oh,“ zastonal som zrazu ticho, nam\u00e1havo a \u0165a\u017eoba z m\u00f4jho tela zmizla. Nad\u00fdchol som sa a op\u00e4\u0165 sa pok\u00fasil otvori\u0165 o\u010di.
„\u017dIJE!“ za\u010dul som Tomov rozochven\u00fd hlas a poc\u00edtil jeho tepl\u00e9 dlane na tv\u00e1ri. „Bill, otvor o\u010di. Daj mi znamenie, \u017ee to nie je sen,“ prosil ma z\u00fafalo a pomaly mi oto\u010dil hlavu. „Po\u010dul som \u0165a. Billy, po\u010duje\u0161 ma? Pohni sa,“ \u0161epkal Tom n\u00e1stoj\u010divo, ale telo ma odmietalo po\u010d\u00fava\u0165. Vn\u00edmal som len to, \u017ee v miestnosti znova na okamih zavl\u00e1dlo ticho ako v hrobe a Tom sa znova z\u00fafalo rozplakal a drvil mu ruku vo svojej. Zmohol som sa na \u010fal\u0161\u00ed, tento raz hlasnej\u0161\u00ed, bolestn\u00fd ston. Po\u010dul som, ako Tom vysko\u010dil zo stoli\u010dky a moja ruka padla pozd\u013a\u017e postele. „Mil\u00e1\u010dik, nevzd\u00e1vaj to, pros\u00edm. Vydr\u017e chv\u00ed\u013eku. Idem pre lek\u00e1ra. Len to PROS\u00cdM vydr\u017e,“ povedal rozochven\u00fdm hlasom, pobozkal ma na \u010delo a hne\u010f ako sa za n\u00edm zatvorili dvere, zaliala ma tma.<\/p>\n

Do u\u0161\u00ed mi do\u013eahlo pravideln\u00e9 p\u00edpanie pr\u00edstrojov. P\u00e1rkr\u00e1t som zaklipkal o\u010dami a zaostril poh\u013ead na osobu sediacu ved\u013ea postele na stoli\u010dke. Usmial som sa na Toma, ktor\u00fd ma cel\u00fd \u010das uprene sledoval unaven\u00fdmi o\u010dami. Pohol som prstami.
„Vitaj nasp\u00e4\u0165,“ usmial sa na m\u0148a a stisol mi ruku.
„Ahoj,“ pozdravil som ho zachr\u00edpnut\u00fdm hlasom.
„Myslel som si, \u017ee som \u0165a stratil,“ za\u0161epkal a po tv\u00e1ri mu stieklo nieko\u013eko s\u013az. Prilo\u017eil si moju ruku k l\u00edcu a potom ju dlho pobozkal. Cel\u00fd ten \u010das sa pritom usmieval ako slnie\u010dko.
„Vr\u00e1til som sa,“ trocha som mu stisol ruku, ale nemal som pocit, \u017ee by to v\u00f4bec poc\u00edtil.
„Vystra\u0161il si ma na smr\u0165. M\u00e1m pocit, \u017ee som dnes prekonal dva infarkty v priebehu 15 min\u00fat,“ povedal mi Tom smrte\u013ene v\u00e1\u017ene, ale ja som sa usmial. „TO – NIE – JE – SMIE\u0160NE,“ dodal na\u0161tvane, ale \u00fasmev mu z pier aj tak nezmizol. Pohladkal ma po l\u00edci.
„Ty si naozaj m\u00f4j anjel,“ za\u0161epkal som a c\u00edtil som, ako sa mi \u00fanavou znova zatv\u00e1rali o\u010di.
„Neopov\u00e1\u017e sa zaspa\u0165,“ zachytil som v Tomovom hlase n\u00e1hly n\u00e1val paniky a pritiahol si stoli\u010dku bli\u017e\u0161ie k posteli. Jemne mnou zatriasol.
„\u010co sa stalo?“ za\u0161epkal som a prin\u00fatil sa na\u0148ho pozrie\u0165.
„Dostal si alergiu na anest\u00e9ziu,“ pohladkal ma a bozk\u00e1val ma na ruku. „Preboha, neviem, \u010do by som robil, keby si sa neprebudil. Bola to najhor\u0161ia \u0161tvr\u0165hodina v \u017eivote.“
„Ja u\u017e nikam neod\u00eddem, Tomi,“ usmial som sa na\u0148ho znova.<\/div>\n

\n

* O ROK *<\/p><\/div>\n

\n<\/div>\n
* TOM *<\/div>\n
\n

Prech\u00e1dzal som sa s Billom ruka v ruke po n\u00e1mest\u00ed. Prech\u00e1dzali sme popod Brandenburgsk\u00fa br\u00e1nu a podvedome som poh\u013eadom u\u017e z dia\u013eky zachytil obrovsk\u00fd zelen\u00fd nadpis – STARBUCKS. K\u00fatikom oka som o\u010dekoval svojho priate\u013ea.
„Ehm, Tomi?“ usmial sa na m\u0148a Bill a spravil tie najnevinnej\u0161ie o\u010di na svete.
„Na to ani nepomysli, psie oko,“ pritiahol som si ho k sebe najsilnej\u0161ie, ako som vedel. Dr\u017eal som si ho pri sebe celou cestu a Bill sa sna\u017eil z\u00fafalo vyslobodi\u0165. „U\u017e nikdy \u0165a do toho obchodu s chcankami nepust\u00edm,“ zasmial som sa a zdvihol som si ho do n\u00e1ru\u010de.
„TOM!“ vykr\u00edkol Bill \u0161okovane n\u00e1hlou zmenou polohy a chytil sa ma ako klie\u0161\u0165a. Po chv\u00edli sa na m\u0148a ale uprene zah\u013eadel svoj\u00edm najviac HEI\u00df zlatohned\u00fdm poh\u013eadom a ja som do nie\u010doho pri ch\u00f4dzi narazil. Z\u013eakol som sa a pustil ho. Bill nad\u0161ene vyp\u00edskol, ke\u010f prist\u00e1l na noh\u00e1ch a zatlieskal si. Ke\u010f som sa oto\u010dil, hne\u010f som vedel, pre\u010do sa tak ve\u013emi te\u0161il.
„No, kurva,“ zanad\u00e1val som, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee ma Bill zhypnotizoval a priviedol rovno do jamy levovej. „Bill, necho\u010f…“ nestihol som ani dopoveda\u0165 TAM a u\u017e si objedn\u00e1val pri pokladni svoju vyt\u00fa\u017een\u00fa mokku. To by mi ani tak nevadilo, ale vadil mi ten predava\u010d chcaniek – ERIK, ktor\u00fd ho s \u00fasmevom obsluhoval.
„\u010eakujem,“ vzal si od neho Bill svoju k\u00e1vu, zaplatil a ja som sa sna\u017eil dr\u017ea\u0165. Nechcel som Starbucks – mannovi vrazi\u0165, hoci by som na to mal pr\u00e1vo, ke\u010f sa tak okato sna\u017eil bali\u0165 M\u00d4JHO Billa a e\u0161te rovno PREDO MNOU!<\/p>\n

„Aj ja si d\u00e1m jednu,“ precedil som cez zuby, ke\u010f som prist\u00fapil k pokladni a vylo\u017eil na pult peniaze. Ke\u010f ma predava\u010d chcaniek spoznal, okam\u017eite mu z tv\u00e1re zmizol \u00fasmev a stuhol. Chytil som ho za z\u00e1steru farby nab\u013eutej zelenej. „E\u0161te RAZ sa bude\u0161 tak TUPO usmieva\u0165 na M\u00d4JHO kamo\u0161a a odtrhnem ti HO,“ odsotil som ho od seba, vzal si sp\u00e4\u0165 peniaze, chytil Billa za ruku a vy\u0161iel s n\u00edm von z kr\u00e1mu. Bol som nasran\u00fd ako b\u00fdk a Bill popri mne len ticho cupkal ako my\u0161 a pop\u00edjal si k\u00e1vu, k\u00fdm sme si nesadli na lavi\u010dku v parku pred Bundestagom. E\u0161te aj tam som bol na\u0161tvan\u00fd, a tak som si zap\u00e1lil.
„Tomi,“ chytil ma Bill za ruku, ke\u010f som si chcel potiahnu\u0165 znova. „Hnev\u00e1\u0161 sa e\u0161te?“ za\u0161epkal.
„To sa, KURVA, hnev\u00e1m,“ povedal som trocha hlasnej\u0161ie. „Ale nie na teba,“ usmial som sa na svoju l\u00e1sku a brnkol mu s \u00fasmevom prstom po nose.
„Nev\u0161\u00edmaj si toho debila.“ Bill polo\u017eil k\u00e1vu stranou a objal ma. Hlavu si polo\u017eil na moje plece a d\u00edval sa na m\u0148a najroztomilej\u0161ie, ako vedel.<\/p>\n

„Nebolo jednoduch\u00e9 pozera\u0165 sa na to, ako \u0165a ten zmrd balil. Kurva, to mi robil naschv\u00e1l. Mal som mu rozkopa\u0165 palicu,“ za\u010dal som na\u0148ho nad\u00e1va\u0165.
„Nemus\u00ed\u0161 na\u0148ho \u017eiarli\u0165,“ pobozkal ma Bill na l\u00edce. „Milujem LEN teba,“ usmial sa na m\u0148a a ja som sa na\u0148ho chv\u00ed\u013eu d\u00edval a analyzoval ho. Nemal som d\u00f4vod mu neveri\u0165. Vedel som, \u017ee by ma nikdy neopustil. „Ako sa c\u00edti\u0161?“ op\u00fdtal sa ma znova po chv\u00edli ne\u017ene a pohladkal ma po kolene.
„U\u017e som asi v pohode,“ potiahol som si znova z cigy a Bill sa ku mne natiahol.
„Bol si pritom tak\u00fd sexy. E\u0161te nikdy predt\u00fdm som \u0165a nevidel \u017eiarli\u0165. Skoro som tam na teba sko\u010dil,“ za\u0161epkal mi do ucha t\u00fdm najviac sexy hlasom a m\u00f4j kamo\u0161 tam dole okam\u017eite stvrdol. Nasucho som preglgol, odhodil cigaretu, schytil Billa a utekal s n\u00edm k najbli\u017e\u0161iemu hust\u00e9mu kroviu. Ke\u010f sme u\u017e boli na mieste, vyzeral m\u00f4j mil\u00e1\u010dik trochu zm\u00e4tene, ale ke\u010f som zaboril prsty do jeho znova kr\u00e1snych, hust\u00fdch vlasov, zalapal po dychu.
„Sn\u00e1\u010f to nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene? Tu? Zabudol som si tam svoju mokku,“ za\u0161epkal, ke\u010f som sa mu rukami dostal do nohav\u00edc, mas\u00edroval mu zadok a bozk\u00e1val ho pritom na krku.<\/a><\/p>\n

„Vyser sa na mokku. Ke\u010f \u0165a opriem o tento strom a vy\u0161uk\u00e1m ti mozog z hlavy za to, \u017ee som sa musel pozera\u0165 na to, ako \u0165a okukuje Starbucks – mann, tak si na \u0148u u\u017e ani nespomenie\u0161,“ za\u0161epkal som mu do ucha a on nahlas zastonal, ke\u010f som sa otrel rozkrokom o jeho. „A to len preto, aby si n\u00e1hodou nezabudol, \u017ee \u0165a nikomu len tak nenech\u00e1m.“
„Prep\u00e1na, toto je tot\u00e1lne \u0161ialen\u00e9, Tom,“ za\u0161epkal Bill a zachichotal sa, ke\u010f som mu stiahol nohavice spolu s boxerkami, a to ist\u00e9 zopakoval na sebe. Pritisol som ho ku kme\u0148u, zdvihol si ho a za\u010dal ho spracov\u00e1va\u0165 aspo\u0148 naslinen\u00fdmi prstami, ke\u010f ni\u010d lep\u0161ie nebolo. Bill pritom hlasno stonal a hr\u00fdzol sa do ruky. Poh\u013ead na\u0148ho ma vzru\u0161oval viac ne\u017e kedyko\u013evek predt\u00fdm, a tak netrvalo dlho a u\u017e som sa v \u0148om h\u00fdbal. Stonal som mu do ramena a on mne. Na\u0161\u0165astie to trvalo len kr\u00e1tko a oboch som n\u00e1s doviedol k zdarn\u00e9mu a sladk\u00e9mu vyvrcholeniu. „Ty si m\u00f4j anjel,“ za\u010dul som za\u0161epka\u0165 Billa.
„A ty m\u00f4j \u017eivot,“ odpovedal som mu na to a ne\u017ene ho pobozkal, aby som mu svoje tvrdenie e\u0161te fyzicky potvrdil.
„Toto je najkraj\u0161\u00ed kompliment, ak\u00fd som kedy dostal,“ za\u0161epkal a uprene sa mi zah\u013eadel do o\u010d\u00ed.
„Moje komplimenty s\u00fa v\u017edy origin\u00e1lne, ale zato od srdca,“ pohladkal som ho po vlasoch a znova spojil na\u0161e pery.<\/p>\n

KONEC<\/strong><\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Epil\u00f3g „Smr\u0165 je len \u010fal\u0161ia cesta, ktorou mus\u00edme \u00eds\u0165.“– J. R. R. Tolkien * BILL * Ocitol som sa v \u00faplnej tme a tichu. Obzeral som sa, \u010di n\u00e1hodou niekoho alebo nie\u010do neuvid\u00edm, ale nech som si nam\u00e1hal o\u010di akoko\u013evek,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1532","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1532","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1532"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1532\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1532"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1532"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1532"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}