{"id":1550,"date":"2017-02-10T15:00:00","date_gmt":"2017-02-10T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1542"},"modified":"2017-02-10T15:00:00","modified_gmt":"2017-02-10T14:00:00","slug":"herzenswarme-11","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/02\/10\/herzenswarme-11\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 11."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
„Vieme vypa\u013eova\u0165 rany, ale e\u0161te nepozn\u00e1me liek na boles\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4sob\u00ed jedna veta.“
– Honor\u00e9 De Balzac<\/em><\/div>\n
\n

Le\u017eal som v posteli a obj\u00edmal Billa okolo ramien. Jeho dych ma pr\u00edjemne hrial na hrudi. H\u013eadel som pritom zamyslene na strop a sledoval ornamenty, ktor\u00e9 na \u0148om tvorilo svetlo z ulice. Pretrel som si vo\u013enou rukou unaven\u00e9 o\u010di, ale sp\u00e1nok ma naschv\u00e1l obch\u00e1dzal. Kurva fix! Toto je tot\u00e1lne na pi\u010du!<\/em> pomyslel som si a frustrovane vyd\u00fdchol nosom ako nasran\u00fd drak. Bill musel u\u017e dnes r\u00e1no od\u00eds\u0165 do nemocnice, kde ho potom mali operova\u0165, a ja som od nervov nedok\u00e1zal zaspa\u0165. B\u00e1l som sa \u010do i len oto\u010di\u0165, aby som ho n\u00e1hodou nezobudil. Chcel som, aby sa poriadne vyspal aspo\u0148 on, ke\u010f som to ja nedok\u00e1zal. V \u017eivote som sa neb\u00e1l tak ako teraz. Podvedome som si k sebe Billa pritiahol e\u0161te bli\u017e\u0161ie a nos zaboril do jeho \u010diapky. Aj cez \u0148u som dok\u00e1zal c\u00edti\u0165 jeho detsk\u00fa v\u00f4\u0148u spojen\u00fa s jemn\u00fdm n\u00e1dychom sladkej vanilky. Do o\u010d\u00ed sa mi nahrnuli slzy pri pomyslen\u00ed na to, \u017ee by pri tak v\u00e1\u017enej oper\u00e1cii sta\u010dila len jedin\u00e1 chyba a u\u017e by som ho pri sebe nikdy nemal tak bl\u00edzko a nec\u00edtil jeho v\u00f4\u0148u. Unaven\u00e9 o\u010di ma pritom st\u00e1le hrozne p\u00e1lili. U\u017e som pla\u010d nedok\u00e1zal zadr\u017eiava\u0165. Nechal som preto slzy steka\u0165 dole tv\u00e1rou a c\u00edtil, ako zo m\u0148a zm\u00fdvali strach, nervozitu a nap\u00e4tie. Neplakal som dlho. S\u00edce to pomohlo, ale len na kr\u00e1tky \u010das, a hru\u010f sa mi op\u00e4\u0165 zovrela \u00fazkos\u0165ou. V hrdle mi vyschlo a stiahlo sa tak, \u017ee som sotva d\u00fdchal. Prin\u00fatil som sa zavrie\u0165 o\u010di aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu a v duchu si opakoval: V\u0161etko dobre dopadne. V\u0161etko bude v poriadku.<\/em> Netu\u0161\u00edm, ko\u013ekokr\u00e1t som to zopakoval, ale pomohlo mi to upokoji\u0165 sa aspo\u0148 nato\u013eko, \u017ee som bol nakoniec schopn\u00fd zaspa\u0165 aspo\u0148 na nieko\u013eko hod\u00edn.<\/div>\n

\n

Ke\u010f som znova nadobudol vedomie, uvedomil som si, \u017ee ma niekto jemne hladkal po tv\u00e1ri a krku. Dotyk bol tak\u00fd \u013eahk\u00fd. Myslel som si, \u017ee to bol len pozostatok sna. Zamrn\u010dal som a lenivo pootvoril vie\u010dka. Zachytil som tie najkraj\u0161ie zlatohned\u00e9 o\u010di na svete.
„R\u00e1nko,“ poprial mi Bill s \u00fasmevom a dal mi r\u00fdchlu pusu. „Vyspal si sa aspo\u0148 trochu?“ op\u00fdtal sa, ke\u010f si ma lep\u0161ie prezrel a za\u010dal sa mi hra\u0165 s vlasmi.
„Pre\u010do si mysl\u00ed\u0161, \u017ee som m\u00e1lo spal?“ odpovedal som zachr\u00edpnuto a usmial sa na\u0148ho. Nechcel som, aby vedel, ako ve\u013emi som sa o\u0148ho b\u00e1l. Nemohol som mu teraz prid\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161ie starosti. Dnes potreboval pokoj.
„Ani ja som toho ve\u013ea nenaspal,“ na sekundu sa zamyslene zamra\u010dil. „Tomi?“ usmial sa na m\u0148a nevinne.
„Uhm?“ na viac som sa akosi nezmohol.
„Mus\u00edme sa porozpr\u00e1va\u0165,“ za\u0161epkal zrazu a ja som pod\u013ea t\u00f3nu jeho hlasu okam\u017eite vedel, o \u010cOM sa chcel tak ve\u013emi porozpr\u00e1va\u0165.
„Bill, pros\u00edm, nem\u00f4\u017eem na TO ani pomyslie\u0165 a u\u017e v\u00f4bec sa o TOM nechcem rozpr\u00e1va\u0165,“ a spravil som na\u0148ho psie o\u010di. Presne tak, ako to robil on mne.
„Oh, nerob to,“ zak\u0148u\u010dal Bill a na chv\u00ed\u013eu sklopil poh\u013ead. „Viem, \u017ee je to pre teba \u0165a\u017ek\u00e9, ale ja to POTREBUJEM,“ hovoril zrazu naliehavo a po chv\u00edli ticha dodal: „Urob to pre m\u0148a, pros\u00edm. NAPOSLEDY.“ Ke\u010f\u017ee bol v\u017edy f\u00e9rov\u00fd hr\u00e1\u010d, dal mi chv\u00ed\u013eu na rozmyslenie a ja som si uvedomil, \u017ee som mu to vlastne nemohol odmietnu\u0165. <\/div>\n

\n
„Tak dobre,“ povzdychol som si porazene a on ma za odmenu pobozkal. Pritiahol som si ho a on mi dovolil, aby som mu chv\u00ed\u013eu zvn\u00fatra ne\u017ene sk\u00famal \u00fasta. Ke\u010f som zac\u00edtil chu\u0165 jeho sladk\u00e9ho jazyka na svojom, neubr\u00e1nil som sa z\u00fafal\u00e9mu zak\u0148u\u010daniu a znova ma prebodol oste\u0148 ob\u00e1v a bolesti z MO\u017dNO nevydarenej oper\u00e1cie. C\u00edtil som, ako sa vtedy Bill do bozku usmial a hladkal ma pritom upokojuj\u00faco kon\u010dekmi prstov po l\u00edcach.
„Nech sa stane \u010doko\u013evek, som s tebou,“ usmial sa na m\u0148a, ke\u010f sme sa odtiahli a mne sa do o\u010d\u00ed natla\u010dili slzy bez toho, aby som to predt\u00fdm postrehol a mohol ich zastavi\u0165. „Chcem ti poveda\u0165, \u017ee sa nemienim vzda\u0165. Rob\u00edm to hlavne kv\u00f4li tebe, Tomi,“ odml\u010dal sa a zotieral mi slzy. Smutne som sledoval, ako si v hlave skladal \u010fal\u0161iu vetu. Vedel som presne, o \u010dom bude druh\u00e1 \u010das\u0165 jeho monol\u00f3gu. A nebude ani z\u010faleka tak\u00e1 optimistick\u00e1 ako t\u00e1 prv\u00e1. „Ak sa nepreberiem… Mus\u00ed\u0161 si zapam\u00e4ta\u0165, \u017ee \u0165a milujem najviac na celom svete a potom budem JA tvojim anjelom str\u00e1\u017enym,“ pohladkal ma pritom po tv\u00e1ri a znova mi zotrel nieko\u013eko s\u013az. „V pr\u00edpade, \u017ee tu u\u017e nebudem,“ zhlboka sa nad\u00fdchol, prehltol a na kratu\u010dk\u00fd okamih stisol vie\u010dka, „m\u00f4\u017ee\u0161 mi kedyko\u013evek zavola\u0165 a poveda\u0165 v\u0161etko, \u010do \u0165a tr\u00e1pi,“ usmial sa na m\u0148a smutne, ale neplakal. Vedel som, \u017ee sa kv\u00f4li mne sna\u017eil osta\u0165 siln\u00fd a ja som ho za to v tom okamihu neskuto\u010dne obdivoval.<\/div>\n
\n

„\u010co? Ako zavola\u0165?“ op\u00fdtal som sa po chv\u00edli, preto\u017ee som to nech\u00e1pal a prehltol \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edval s\u013az, aby som mu uk\u00e1zal, \u017ee mi jeho podpora pomohla.
„Bude so mnou,“ vytiahol si Bill z vrecka svoj iPhone a uk\u00e1zal mi ho. „Odkazovka,“ dodal a ja som len k\u00fdvol, \u017ee rozumiem.
„Pre\u010do mi to rob\u00ed\u0161, mil\u00e1\u010dik?“ op\u00fdtal som sa ho tras\u00facim sa hlasom a silno ho objal.
„Nerob\u00edm to r\u00e1d,“ zachytil m\u00f4j poh\u013ead, „ale c\u00edtim, \u017ee som ti to musel poveda\u0165 a \u017ee je to tak spr\u00e1vne. Vie\u0161, \u017ee si posledn\u00fd \u010dlovek, ktor\u00e9mu by som chcel nejako ubl\u00ed\u017ei\u0165.“
„Viem,“ odpovedal som s istotou a stisol ho ako ply\u0161\u00e1ka. Bill sa mi v n\u00e1ru\u010d\u00ed zavrtel. „TOHTO sa len tak nevzd\u00e1m,“ po\u010dul som ho za\u0161epka\u0165. Mal som pocit, \u017ee to hovoril viac sebe ako mne, ale aj tak ma to pote\u0161ilo. Prin\u00fatilo ma to znova sa aspo\u0148 na sekundu usmia\u0165.
„Ko\u013eko je vlastne hod\u00edn?“ op\u00fdtal som sa po chv\u00edli a Bill povedal, \u017ee osem. „Asi si d\u00e1m sprchu,“ sadol som si a v\u0161imol si, ako sa na m\u0148a m\u00f4j kamo\u0161 u\u0161k\u0155\u0148al. „\u010co si zasa vymyslel?“ zasmial som sa.
„Ni\u010d,“ pokr\u010dil ramenami a tv\u00e1ril sa pritom ako neviniatko.<\/div>\n

\n

„To ur\u010dite. Pozn\u00e1m \u0165a ako svoje boty,“ podpichol som ho tro\u0161ka, a aby som uvo\u013enil nap\u00e4tie po Billovom hrozivom prejave, zatla\u010dil som ho na matrac a za\u0161iel mu prstami pod tri\u010dko.
„Tom,“ trochu pr\u00edsne sa na m\u0148a pozrel a pohotovo ma chytil za ruku, „lek\u00e1r povedal \u017dIADNE int\u00edmnosti,“ u\u0161krnul sa.
„Ako chce\u0161,“ pobozkal som ho na nos.
„Mal by som sa \u00eds\u0165 osprchova\u0165,“ povzdychol si Bill, smutne sa na m\u0148a usmial a ja som sa z neho odvalil.
„Asi sa p\u00f4jdem nara\u0148ajkova\u0165,“ povedal som, vstal, neodpustil som si to a chv\u00ed\u013eu ho \u0161teklil. Bill sa podo mnou zmietal ako chr\u00fast a potom som ho prepustil zo zajatia smiechu. A tak k\u00fdm bol Bill v k\u00fape\u013eni, ja som sa najedol, a jeho veci v cestovnej ta\u0161ke, ktor\u00e9 si bral do nemocnice, som polo\u017eil k dver\u00e1m. Ke\u010f sa Bill osprchoval, vystriedal som ho, obliekol sa a zaviezol ho do nemocnice. Cestou sme nepovedali ani slovo. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s prem\u00fd\u0161\u013eal o tom, \u010do bude potom. Mo\u017enos\u0165, \u017ee by to nepre\u017eil, som st\u00e1le odmietal prija\u0165 a spoliehal som sa na to, \u017ee ma vesm\u00edr za moje pozit\u00edvne myslenie odmen\u00ed. Cesta ubehla tak r\u00fdchlo, \u017ee som si ani neuvedomil, kedy sme dorazili na miesto.<\/div>\n

\n

„Tak nesk\u00f4r, Tomi,“ vytrhol ma Bill z my\u0161lienok svoj\u00edm hlasom a tuh\u00fdm objat\u00edm.
„Neopov\u00e1\u017ete sa ma necha\u0165 v \u0161tichu, mister Gray,“ zavtipkoval som, aby som tak pred n\u00edm skryl obavy a nervozitu.
„Ve\u010f po\u010dkaj doma,“ zasmial sa Bill a potiahol si ma k sebe. „V\u0161etko bude v poriadku,“ uprene sa mi zah\u013eadel do o\u010d\u00ed a za\u0161epkal: „Milujem \u0165a.“
„Aj ja teba,“ pobozkali sme sa na rozl\u00fa\u010dku. Chv\u00ed\u013eku mi trvalo, ne\u017e som sa od neho odlepil, a Bill mi hne\u010f potom u\u0161tedril jednu zo svojich extra p\u00e4s\u0165oviek. Zak\u0148u\u010dal som.
„To m\u00e1\u0161 za to, \u017ee nevie\u0161, kedy presta\u0165,“ zasmial sa a uk\u00e1zal na zamra\u010den\u00fa sestru vo dver\u00e1ch. „Teraz mi napchaj\u00fa dezinfekciu a\u017e do \u00fast,“ poslal mi vzdu\u0161n\u00fd bozk a dodal: „Vid\u00edme sa.“ Zam\u00e1val som mu a sledoval ho, k\u00fdm nezmizol za dverami oddelenia. Bol som r\u00e1d, \u017ee si ani Bill neprip\u00fa\u0161\u0165al to, \u017ee by sa u\u017e neprebudil, ale kolen\u00e1 som mal ako zo \u017eelat\u00edny. E\u0161te chv\u00ed\u013eu som sa d\u00edval na zatvoren\u00e9 dvere a prosil v\u0161etk\u00fdch bohov na svete, nech ho ochr\u00e1nia. Nechcel som ho opusti\u0165, ale vedel som, \u017ee ho aj tak nebudem m\u00f4c\u0165 vidie\u0165 sk\u00f4r ako zajtra r\u00e1no, a tak som odi\u0161iel do pr\u00e1ce, preto\u017ee som potreboval nejako zamestna\u0165 mozog a samozrejme aj zarobi\u0165 nejak\u00e9 peniaze.<\/div>\n

\n

Ke\u010f som sa hne\u010f skoro r\u00e1no dostal do nemocnice a p\u00fdtal sa na Billa, sestra sa na m\u0148a zvl\u00e1\u0161tne zah\u013eadela.
„Som jeho priate\u013e. Pros\u00edm, pustite ma k nemu,“ naliehal som na \u0148u, ale ona ma k nemu nechcela pusti\u0165. Srdce mi za\u010dalo bi\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie ne\u017e obvykle a mal som pocit, \u017ee ak Billa hne\u010f neuvid\u00edm a neubezpe\u010d\u00edm sa, \u017ee je v poriadku, tak sa na mieste rozpla\u010dem. „Je tu jeho matka? Op\u00fdtajte sa jej, pros\u00edm,“ naliehal som na sestri\u010dku a ona na chv\u00ed\u013eu zmizla. Ke\u010f sa znova zjavila vo dver\u00e1ch, vpustila ma, pomohla mi do \u0161peci\u00e1lneho obleku a zalo\u017eila mi r\u00fa\u0161ku. Zaviedla ma do izby, kde Bill le\u017eal. Po\u010fakoval som jej a pozdravil Billovu matku, ktor\u00e1 ku mne hne\u010f na to pri\u0161la a zotierala si slzy. „Ako je na tom?“ pozrel som sa na svojho najlep\u0161ieho priate\u013ea, ktor\u00fd ticho le\u017eal na posteli a jedin\u00e9, \u010do som po\u010dul, bol pravideln\u00fd zvuk p\u00edpaj\u00facich pr\u00edstrojov, ktor\u00e9 merali jeho \u017eivotn\u00e9 funkcie. Znova som sa pozrel na Billovu matku, ktor\u00e1 si sadla k nemocni\u010dnej posteli, pritiahla k nej e\u0161te jednu stoli\u010dku, a tak som zaujal miesto ved\u013ea. „Je v poriadku?“ za\u0161epkal som so strachom, ale odpove\u010f, ktor\u00fa som dostal, ma tot\u00e1lne dorazila.
„Oper\u00e1cia sa podarila, ale… je v k\u00f3me, preto\u017ee po oper\u00e1cii dostal alergick\u00fa reakciu na anest\u00e9ziu,“ Billova mama sa potom odml\u010dala a zavzlykala. Objal som ju a sna\u017eil sa v sebe potla\u010di\u0165 pocit tot\u00e1lnej bezn\u00e1deje a sm\u00fatku, ale pri poh\u013eade na JEHO nevl\u00e1dne telo a na zni\u010den\u00fa matku som pochopil, \u017ee som dorazil akur\u00e1t v\u010das na to, aby som sa s n\u00edm e\u0161te stihol rozl\u00fa\u010di\u0165. To vedomie ma celkom zlomilo a rozplakal som sa ako mal\u00fd chlapec.<\/div>\n

\n

„U\u017e mu bude dobre,“ sna\u017eila sa ma ute\u0161i\u0165 Billova matka, ale ja som sa nevedel upokoji\u0165. V\u0161etky vn\u00fatornosti sa mi vo vn\u00fatri zmr\u0161\u0165ovali do jednej ve\u013ekej gule. Chcel som na Billa kri\u010da\u0165, aby sa prebudil, ale nemohol som n\u00e1js\u0165 hlas a ani silu. Mal som pocit, \u017ee som zlyhal na plnej \u010diare. Oto\u010dil som sa k nemu a potom prosebne pozrel na jeho mamu. Ona len k\u00fdvla, chytila ma za rameno a nechala ma s Billom na chv\u00ed\u013eu sam\u00e9ho. Prisunul som sa k nemu, chytil ho za ruku a zad\u00edval sa na jeho tv\u00e1r obalen\u00fa bielym ov\u00ednadlom. Vyzer\u00e1 e\u0161te bled\u0161ie ne\u017e tie obv\u00e4zy,<\/em> pomyslel som si, potla\u010dil vzlyk a pohladkal ho kon\u010dekmi prstov po ruke. Zad\u00edval som sa na\u0148ho a dal si dole r\u00fa\u0161ku.
„Nem\u00f4\u017ee\u0161 ma opusti\u0165. Dal si mi s\u013eub. Neopov\u00e1\u017e sa ma necha\u0165 v \u0161tichu, lebo…“ nahol som sa nad neho a za\u0161epkal mu do ucha: „Milujem \u0165a,“ a pobozkal som ho na l\u00edce. Bol tak\u00fd studen\u00fd. Omnoho chladnej\u0161\u00ed, ne\u017e bol o takomto \u010dase v\u010dera. Slzy mi zrazu celkom zahmlili zrak, ale ja som ho CHCEL vidie\u0165. Polo\u017eil som si hlavu na jeho ruku a zhlboka d\u00fdchal. Sna\u017eil som sa zachyti\u0165 jeho v\u00f4\u0148u, ale v\u0161etko, \u010do som c\u00edtil, bol len odporn\u00fd z\u00e1pach dezinfekcie. Zranene som zavyl ako pes a naplno sa rozvzlykal. E\u0161te ani TO mi nebolo dopriate. Ak\u00fd bol tento svet otrasn\u00fd! Srdce mi pritom pomaly pukalo a ja som si myslel, \u017ee zomriem e\u0161te sk\u00f4r ako on. Tak\u00fa bodav\u00fa boles\u0165 som e\u0161te v \u017eivote neza\u017eil. Raz to bolelo a potom p\u00e1lilo. Zah\u013abil som sa do svojej bolesti, ale zrazu som poc\u00edtil, ako mi Bill trikr\u00e1t za sebou silno stisol ruku. S n\u00e1dejou som sa na\u0148ho pozrel a prestal som na okamih plaka\u0165. „Billy?“ za\u0161epkal som a pohladkal ho kon\u010dekmi prstov po obv\u00e4zoch na \u010dele.<\/div>\n

\n

„P\u00cdP! P\u00cdP! P\u00cd\u00cd\u00cdP!“ zrazu mi namiesto m\u00f4jho mil\u00e1\u010dika odpovedal stroj a ja som si v\u0161imol rovn\u00fa \u010diaru na monitore. Pustil som Billa a vybehol z izby.
„DOKTORA! DOTKORA!“ kri\u010dal som hystericky na cel\u00fa chodbu. Billova matka sa rozplakala a lek\u00e1ri spolu so sestri\u010dkami sa zatvorili do izby. Objal som Billovu mamu a sna\u017eil sa ju ute\u0161i\u0165. St\u00e1le som neveril tomu, \u017ee by to mohla by\u0165 pravda. E\u0161te st\u00e1le som ako na ihl\u00e1ch \u010dakal, \u017ee z izby vyjde lek\u00e1r a povie, \u017ee bude v poriadku. Trvalo to ve\u010dnos\u0165, k\u00fdm vy\u0161li, ale v\u0161etci mali na tv\u00e1rach celkom in\u00fd v\u00fdraz ne\u017e ten, v ktor\u00fd som d\u00fafal.
„\u00daprimn\u00fa s\u00fastras\u0165,“ za\u017eelal lek\u00e1r Billovej matke, ktor\u00e1 sa okam\u017eite nervovo zr\u00fatila, a tak ju museli odvies\u0165. Ja som sa sna\u017eil dr\u017ea\u0165, ale z\u00fafalo som sa zah\u013eadel na lek\u00e1ra, ktor\u00fd mi povedal, \u017ee m\u00f4\u017eem vojs\u0165 do izby a rozl\u00fa\u010di\u0165 sa, ak chcem. Mal som pocit, \u017ee tam ani ned\u00f4jdem. Nohy som mal ako z olova, srdce mi bilo ako o z\u00e1vod a slzy mi nedovo\u013eovali vidie\u0165. C\u00edtil som sa, akoby som bol s\u00e1m m\u0155tvy, ale dostal som sa a\u017e k stoli\u010dke a zr\u00fatil sa na \u0148u. Rozvzlykal som sa, objal Billa silno okolo hrude a sna\u017eil sa vstreba\u0165 do seba posledn\u00e9 teplo z jeho tela.
„\u010cO si mi to urobil? Vr\u00e1\u0165 sa!“ zatriasol som n\u00edm jemne a nedok\u00e1zal som ho pusti\u0165. Vedel som, \u017ee ho u\u017e nikdy neuvid\u00edm, ale nedok\u00e1zal som si predstavi\u0165 bud\u00facnos\u0165, v ktorej nebude. Toto bol najhor\u0161\u00ed de\u0148 v mojom \u017eivote. Bolo to prebudenie do no\u010dnej mory – tej najhor\u0161ej mo\u017enej reality. Jedin\u00e1 veta mi vzala v\u0161etko – zmysel \u017eivota, \u0161\u0165astie, l\u00e1sku, n\u00e1dej a aj oporu.<\/div>\n

\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories „Vieme vypa\u013eova\u0165 rany, ale e\u0161te nepozn\u00e1me liek na boles\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4sob\u00ed jedna veta.“– Honor\u00e9 De Balzac Le\u017eal som v posteli a obj\u00edmal Billa okolo ramien. Jeho dych ma pr\u00edjemne hrial na hrudi. H\u013eadel som pritom zamyslene na strop a sledoval<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1550","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1550","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1550"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1550\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1550"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1550"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1550"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}