{"id":1578,"date":"2017-01-27T15:00:00","date_gmt":"2017-01-27T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1570"},"modified":"2017-01-27T15:00:00","modified_gmt":"2017-01-27T14:00:00","slug":"herzenswarme-9","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/01\/27\/herzenswarme-9\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 9."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
„Telesn\u00e9 choroby vieme lie\u010di\u0165 liekmi, ale jedin\u00fdm liekom na samotu, z\u00fafalstvo a bezn\u00e1dej je l\u00e1ska. Ve\u013ea \u013eud\u00ed zomiera pre k\u00fasok chleba, ale ove\u013ea viac ich zomiera od t\u00fa\u017eby po tro\u0161ke l\u00e1sky.“
– Matka Tereza<\/em>
<\/em> <\/p>\n

Vo\u0161iel som autom do podzemnej gar\u00e1\u017ee a zaparkoval. Ke\u010f sa dvere do gar\u00e1\u017ee zatv\u00e1rali, v\u0161imol som si, \u017ee Bill pomaly pootvoril vie\u010dka. Usmial som sa na\u0148ho, vyst\u00fapil a za\u010dal z kufra vyklada\u0165 bato\u017einu. Ke\u010f sa kufor zatvoril, uvidel som, ako Bill vyst\u00fapil a nasadil si na hlavu \u0161iltovku NY Yankees.
„Pom\u00f4\u017eem ti,“ pribehol ku mne a vzal nieko\u013eko ta\u0161iek.
„Nemal by si,“ ustarostene som sa na\u0148ho zah\u013eadel.
„Tom, pros\u00edm, nem\u00f4\u017eem sa st\u00e1le pozera\u0165 na to, ako namiesto m\u0148a v\u0161etko vl\u00e1\u010di\u0161. U\u017e mi to ide na nervy,“ zamra\u010dil sa trocha.
„Okay, tak vezmi toto,“ podal som mu jeho kabelku, igelitku s n\u00e1kupom a vzal si od neho svoju napakovan\u00fa cestovn\u00fa ta\u0161ku cez plece.
„TO nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene,“ povedal urazene a ja som mu podal k\u013e\u00fa\u010de od auta a bytu.
„Zamkni auto a otvor mi dvere,“ u\u0161krnul som sa na\u0148ho.
„Prep\u00e1na,“ preto\u010dil o\u010di. „Ty si fakt ned\u00e1\u0161 poveda\u0165,“ zamkol auto. Potom mi otvoril dvere na schodisko a vy\u0161li sme spolu na druh\u00e9 poschodie. Nechal som ho odomkn\u00fa\u0165 dvere do mal\u00e9ho apartm\u00e1nu, ktor\u00fd n\u00e1m na t\u00fd\u017ede\u0148 po\u017ei\u010dal Benji, a vo\u0161li sme. K\u00fdm som zo seba skladal n\u00e1klad bato\u017einy, nechal som Billa, nech sa tu poriadne porozhliadne. „Je to tu tak\u00e9 mali\u010dk\u00e9, ale \u00fatuln\u00e9,“ povedal s \u00fasmevom a otvoril dvere na balk\u00f3n dokor\u00e1n, aby trocha vyvetral. „St\u00e1le neviem, ako si to urobil Tomi, ale chcem sa ti za to VE\u013dMI po\u010fakova\u0165,“ hodil sa mi do n\u00e1ru\u010de so \u0161irok\u00fdm \u00fasmevom a ja som ho zachytil. Objal ma rukami okolo krku a nohami okolo p\u00e1sa. Usmieval sa a v o\u010diach mal iskri\u010dky, ktor\u00e9 som v poslednej dobe nev\u00eddal pr\u00edli\u0161 \u010dasto, ale mal som z toho kr\u00e1sny hrejiv\u00fd pocit.<\/div>\n

\n

„Som proste frajer,“ \u017emurkol som na\u0148ho. „Kde je sp\u00e1l\u0148a?“ u\u0161krnul som sa na\u0148ho a on mi ju spiklenecky uk\u00e1zal. Vypol som teda svetlo a po tme som s n\u00edm v n\u00e1ru\u010d\u00ed pre\u0161iel do sp\u00e1lne, kde som ho bez ostychu polo\u017eil na div\u00e1n. Za\u010dal som z neho strh\u00e1va\u0165 oble\u010denie a t\u00fa jeho blb\u00fa \u010diapku som odhodil \u010do naj\u010falej.
„Oh, Tomi,“ zastonal Bill, ke\u010f som sa mu perami prisal na jednu z odhalen\u00fdch bradaviek a r\u00fdchlo z neho s\u0165ahoval nohavice. C\u00edtil som, ako sa mi pritom nechtami zab\u00e1ral do poko\u017eky na ramen\u00e1ch. Nechcel som kazi\u0165 n\u00e1ladu, a tak som sa s\u00e1m ur\u00fdchlene vyzliekol. Bill ma pritom pozorne sledoval, a ke\u010f som sa k nemu v posteli pridal, r\u00fdchlo sa na mne uvelebil. „Toto bude ve\u013emi r\u00fdchle,“ za\u0161epkal, ke\u010f sa na mne za\u010dal pohupova\u0165 a ja som mu pritom mas\u00edroval zadok. Nahol sa nado m\u0148a a za\u010dal ma v\u00e1\u0161nivo bozk\u00e1va\u0165.
„Kokos, zabudol som lubrigant,“ zamumlal som do bozku a Bill zasku\u010dal. R\u00fdchlo zo m\u0148a zosko\u010dil a po chv\u00edli sa vr\u00e1til.
„Na, a hlavne r\u00fdchlo,“ vtisol mi do ruky d\u00e1vkova\u010d a znova zaujal polohu.
„Niekomu tu utek\u00e1 vlak,“ podpichol som ho, ke\u010f som si dal na prsty potrebn\u00e9 mno\u017estvo g\u00e9lu.
„Bu\u010f ticho. Dobre vie\u0161, pre\u010do to tak s\u00farim,“ povedal ubl\u00ed\u017eene a dal mi za to p\u00e4s\u0165ovku. Zasy\u010dal som od bolesti, ale nebola to a\u017e tak\u00e1 rana.
„Ty \u010dertisko jedno!“ okr\u00edkol som ho hravo a sto\u010dil ho pod seba. Bill prekvapene vykr\u00edkol. Roztiahol som mu nohy a za\u010dal ho bez upozornenia dr\u00e1\u017edi\u0165 prstami. O chv\u00ed\u013eu u\u017e pod moj\u00edm velen\u00edm ticho zastonal a zapohyboval panvou, aby som \u010d\u00edm sk\u00f4r a \u010do najlep\u0161ie trafil jeho bod bla\u017eenosti.<\/div>\n

\n
„Viac doprava,“ navigoval ma Bill a nahlas zastonal. V\u00ed\u0165azne som sa u\u0161krnul a c\u00edtil som, ako sa m\u00f4j kamo\u0161 tam dole zob\u00fadzal. Dr\u00e1\u017edil som Billa e\u0161te nieko\u013eko min\u00fat, k\u00fdm neza\u010dal \u017eobra\u0165 o milos\u0165: „Oh, pros\u00edm, Tom!“ Nechcel som to na\u0165ahova\u0165, preto\u017ee odkedy bol Bill vystaven\u00fd chemoterapii a r\u04e7ntgenoterapii, jeho v\u00fdkonnos\u0165 viac ako v\u00fdrazne klesla. Vybral som z neho preto prsty, r\u00fdchlo namazal svoj n\u00e1stroj, zaprel sa rukami ved\u013ea jeho hlavy a pomaly do\u0148ho prenikal.
„No, kurva fix,“ takmer som zamdlel, ke\u010f som poc\u00edtil, ak\u00fd bol dnes vo vn\u00fatri \u00fazky a hor\u00faci.
„Pohni sa,“ zafu\u010dal Bill z\u00fafalo a chytil ma za zadok.
„Ke\u010f to urob\u00edm r\u00fdchlo, roztrhnem \u0165a ako \u017eabu,“ odpovedal som rovnako frustrovane.
„Prep\u00e1na, Tom, rob U\u017d nie\u010do,“ panik\u00e1ril Bill a ja som ho r\u00fdchlo pobozkal, aby som ho nejako rozpt\u00fdlil. Znova som sa pomaly pos\u00faval vpred a on mi zaboril prsty do vlasov. Za\u0165ahal za ne, ke\u010f som v \u0148om u\u017e bol kone\u010dne cel\u00fd.
„Bol\u00ed?“ op\u00fdtal som sa ho, ke\u010f som preru\u0161il bozk. V \u0161ere izby som sledoval, ako r\u00fdchlo prehltol a pokr\u00fatil hlavou.
„Po\u010f, Tomi,“ vyzval ma ne\u017ene, pritiahol si ma k sebe a znova spojil na\u0161e pery. Za\u010dali sme sa oproti sebe pomaly pohybova\u0165 a h\u013eadali sme spr\u00e1vne tempo. Trvalo nieko\u013eko min\u00fat, k\u00fdm sme sa dokonale zosynchronizovali a izbu naplnili na\u0161e bla\u017een\u00e9 stony.<\/div>\n
\n

C\u00edtil som, ako mi pritom po chrbte stekal pot, a to, ako do m\u0148a Billovo telo nar\u00e1\u017ealo, ma vzru\u0161ovalo \u010doraz viac. C\u00edtil som sa pritom ako na h\u00fasenkovej dr\u00e1he. Dosiahnu\u0165 vrchol sa mi zdalo takmer nemo\u017en\u00e9, a pritom to tak ve\u013emi bolelo. Pri\u0161pendlil som Billa k posteli celou svojou v\u00e1hou a otieral sa mu pri prir\u00e1\u017ean\u00ed bruchom o penis.
„Pre Kristove rany!“ skr\u00edkol Bill, ke\u010f sa na\u0161e \u00fasta oddelili, a hne\u010f na to lapaj\u00fac po dychu vyvrcholil. Moje uvo\u013enenie ho nasledovalo len o jeden pr\u00edraz nesk\u00f4r. Vy\u010derpane som sa na\u0148ho polo\u017eil a objal ho, aby mu n\u00e1hodou nebola zima. On mi hne\u010f na to za\u010dal prehrab\u00e1va\u0165 vlasy prstami a po\u010dul som, ako hlasno oddychoval. „Zabudol som si vzia\u0165 lieky,“ za\u0161epkal po chv\u00edli a ja som sa z neho lenivo odvalil. Zakryl som sa aspo\u0148 do pol p\u00e1sa a sledoval jeho tmav\u00fa, krehk\u00fa siluetu, ktor\u00e1 sa pomaly vykradla von z izby. K\u00fdm bol pre\u010d, prem\u00fd\u0161\u013eal som nad t\u00fdm, ko\u013eko sa toho medzi nami za posledn\u00e9ho pol roka zmenilo. N\u00e1\u0161 vz\u0165ah s Billom sa prehlboval ka\u017ed\u00fdm d\u0148om viac, ale starosti mi, samozrejme, robilo nie\u010do celkom in\u00e9 – jeho zdravotn\u00fd stav. Lie\u010dba s\u00edce pom\u00e1hala a zmen\u0161ila jeho n\u00e1dor na mozgu tak, aby ho bolo mo\u017en\u00e9 operova\u0165, ale na druhej strane si z m\u00f4jho n\u00e1dhern\u00e9ho priate\u013ea aj prive\u013ea vzala. Vypadali mu vlasy, obo\u010die, pre\u010d boli aj jeho kr\u00e1sne, dlh\u00e9 mihalnice. Schudol, a to dos\u0165 v\u00fdrazne. Pripom\u00ednal viac kostlivca ne\u017e kr\u00e1sneho chalana a jeho n\u00e1lady sa striedali ako na hojda\u010dke. Nemohol sa so mnou milova\u0165, kedy by na to mal chu\u0165. Musel som sa v\u017edy prisp\u00f4sobi\u0165 tomu, kedy sa na to jeho telo c\u00edtilo, a v \u00faplnej tme, aby som sa na\u0148ho pritom nemohol pozera\u0165. Presne tak ako dnes v noci. Ale aj napriek tomu v\u0161etk\u00e9mu som ho st\u00e1le miloval rovnako, ak nie e\u0161te viac. Netvrd\u00edm, \u017ee by\u0165 s n\u00edm bolo jednoduch\u00e9, preto\u017ee bolo viac zl\u00fdch ako dobr\u00fdch dn\u00ed, ale st\u00e1le som mal n\u00e1dej, \u017ee ho jedn\u00e9ho d\u0148a budem ma\u0165 sp\u00e4\u0165 tak\u00e9ho, ak\u00fd bol predt\u00fdm, preto\u017ee mu lek\u00e1ri kone\u010dne napl\u00e1novali oper\u00e1ciu.<\/div>\n

\n

Te\u0161il som sa, ale z\u00e1rove\u0148 aj ob\u00e1val. Nemohol som to dosta\u0165 z hlavy, a \u010d\u00edm viac sa term\u00edn pribli\u017eoval, t\u00fdm nerv\u00f3znej\u0161\u00ed som bol. Billovi som to nepovedal, preto\u017ee som vedel, \u017ee sa kv\u00f4li tomu b\u00e1l aj za m\u0148a. Preto som sa rozhodol, \u017ee s n\u00edm na t\u00fd\u017ede\u0148 od\u00eddem niekam pre\u010d. Obaja sme u\u017e potrebovali zmeni\u0165 vzduch, lek\u00e1r to povolil a Benji mi pon\u00fakol rodinn\u00fd apartm\u00e1n na Makarskej v Chorv\u00e1tsku. Nemohol som tak\u00fa dobr\u00fa ponuku odmietnu\u0165, a ke\u010f som dnes videl, ak\u00fd bol Billa \u0161\u0165astn\u00fd, hne\u010f som vedel, \u017ee som urobil spr\u00e1vny krok.
„Oh, Tomi, \u010fakujem ti za v\u0161etko, \u010do pre m\u0148a rob\u00ed\u0161,“ za\u0161epkal Bill, ke\u010f si ku mne \u013eahol a prikryl sa.
„Po\u010f sem, mil\u00e1\u010dik,“ objal som ho a jemne k sebe pritisol.
„Milujem tvoje prekvapenia,“ pobozkal ma na l\u00edce a polo\u017eil si hlavu na moje rameno.
„A ja milujem teba,“ usmial som sa na\u0148ho cez \u0161ero v izbe.
„Kto by to bol povedal, \u017ee z teba raz bude tak\u00fd dokonal\u00fd partner,“ za\u0161epkal zamyslene a zachytil m\u00f4j poh\u013ead. Zdvihol som ruku, aby som ho pohladkal po hlave, ale Bill ma hne\u010f zastavil. Nechcel, aby som sa dot\u00fdkal jeho holej hlavy.
„Prep\u00e1\u010d, zabudol som,“ vtisol som mu aspo\u0148 bozk na \u010delo.
„Ty za ni\u010d nem\u00f4\u017ee\u0161,“ pohladkal ma po hrudi a sna\u017eil sa v posteli uvelebi\u0165.
„Mal by si u\u017e rad\u0161ej spa\u0165,“ pritisol som si jeho dla\u0148 na srdce a oprel sa l\u00edcom o vrch jeho hlavy. K\u00fdm sa mi neza\u010dali zatv\u00e1ra\u0165 o\u010di, ani som si neuvedomil, \u017ee som predt\u00fdm takmer 11 hod\u00edn \u0161of\u00e9roval.
„Nechce sa mi,“ za\u0161epkal Bill.
„Zajtra si to tu mus\u00edme omrkn\u00fa\u0165, tak si pospi,“ z\u00edvol som.
„Tak sladk\u00e9 sny,“ za\u017eelal mi nakoniec a ne\u017ene ma pobozkal na dobr\u00fa noc.
„Aj tebe, Billy,“ pootvoril som o\u010di, usmial sa na\u0148ho a nechal sa kone\u010dne un\u00e1\u0161a\u0165 na vlne snov…<\/div>\n

\n

Ke\u010f som op\u00e4\u0165 precitol, bol u\u017e za oknom v sp\u00e1lni jasn\u00fd de\u0148. Skontroloval som preto \u010das na mobile. 10.03 r\u00e1no,<\/em> pomyslel som si a vr\u00e1til telef\u00f3n na no\u010dn\u00fd stol\u00edk. Pona\u0165ahoval som sa a poh\u013eadom skontroloval Billa, ktor\u00fd spal ved\u013ea – v skr\u010denej polohe a tv\u00e1rou oto\u010denou smerom ku mne. Chv\u00ed\u013eu som sledoval jeho pokojn\u00fd v\u00fdraz a sna\u017eil sa spomen\u00fa\u0165 si na to, ako vyzeral predt\u00fdm. Teraz bola jeho poko\u017eka a\u017e neobvykle bled\u00e1, pod o\u010dami mal v\u00fdrazn\u00e9 tmav\u00e9 kruhy a l\u00edca hlboko vpadnut\u00e9. Na hlave mal siv\u00fa \u010diapku z jemn\u00e9ho \u00fapletu, ktor\u00e1 sa nedala prehliadnu\u0165. V noci si musel obliec\u0165 aj jednu z mojich extra \u0161irok\u00fdch tepl\u00e1kov\u00fdch s\u00faprav, ktor\u00e9 som nosil v\u017edy, ke\u010f som pri\u0161iel z pr\u00e1ce domov. To v\u0161etko robil preto, aby som si nev\u0161imol, ako ho lie\u010dba a choroba ni\u010dili. Nechce, aby som sa kv\u00f4li nemu tr\u00e1pil,<\/em> pomyslel som si a smutne povzdychol. Opatrne som si ho k sebe pritiahol tak, aby sa neprebudil, a objal ho. To, ak\u00fd bol \u013eahk\u00fd a krehk\u00fd na dotyk, ma a\u017e desilo. Aj pod hrubou l\u00e1tkou som c\u00edtil v\u0161etky jeho vy\u010dnievaj\u00face kosti.
„Oh, Billy,“ za\u0161epkal som ustarostene a jemne ho rukami pohladkal po chrbte. Jemne som ho pobozkal na \u010diapku a v tom som poc\u00edtil, ako sa zamrvil. Nahlas pritom z\u00edvol.
„Uhm, Tomi,“ pozrel sa na m\u0148a a pretrel si o\u010di. „Ty u\u017e nesp\u00ed\u0161?“ usmial sa, preto\u010dil na brucho a hladkal ma po hrudi.
„A \u010do ty? Vyspal si sa dobre?“ usmial som sa na\u0148ho a za\u0165ahal ho za svoju tepl\u00e1kov\u00fa s\u00fapravu.
„Bola mi zima,“ k\u00fdvol Bill a nahodil nevinn\u00fd v\u00fdraz.
„Mohol si ma zobudi\u0165. Vie\u0161, \u017ee by som \u0165a zahrial,“ pritiahol som si ho k sebe, u\u0161krnul sa a po\u0161teklil ho. Bill sa roztomilo zasmial a sna\u017eil sa ma od seba odohna\u0165.
„\u010co budeme dnes robi\u0165?“ zmenil t\u00e9mu, ke\u010f sa mu to podarilo.
„Sprav\u00edme si ra\u0148ajky, vezme\u0161 si lieky a p\u00f4jdeme sa prejs\u0165,“ navrhol som a Bill sa trocha zamra\u010dil.
„Neviem, \u010di je to dobr\u00fd n\u00e1pad,“ sadol si a pozrel sa von oknom.
„Vyka\u0161li sa na to,“ vzal som ho za ruku a on sa na m\u0148a zlato pozrel. Dal som mu len tak zo srandy prstom po nose a on sa znova zachichotal. Miloval som jeho smiech.<\/p>\n

„Vie\u0161, \u017ee nezn\u00e1\u0161am ten pocit, ke\u010f na m\u0148a v\u0161etci z\u00edzaj\u00fa,“ zah\u013eadel sa na m\u0148a smutne po chv\u00edli a objal ma okolo krku.
„Vyser sa na nich, Bill. Sme tu preto, aby sme si u\u017eili,“ oprel som si \u010delo o jeho.
„Ale ja sa na to naozaj nec\u00edtim,“ oponoval mi a ubl\u00ed\u017eene si povzdychol.
„Ch\u00e1pem, \u017ee to nie je ni\u010d pr\u00edjemn\u00e9, ale nechce\u0161 sa predsa necha\u0165 obmedzova\u0165 blb\u00fdmi vypatlancami,“ povedal som na\u0161tvane a d\u00edval som sa mu pritom uprene do o\u010d\u00ed. Bill uhol poh\u013eadom a v tom momente som sa okam\u017eite nasral na v\u0161etk\u00fdch idiotov, ktor\u00ed \u010dloveka hne\u010f ods\u00fadili bez toho, aby mali aspo\u0148 trocha \u0161ajnu o tom, \u010do sa vlastne dialo. „Nem\u00f4\u017ee\u0161 za to a nemal by si sa skr\u00fdva\u0165. Si skuto\u010dn\u00fd hrdina,“ podporil som ho a on nahlas potiahol nosom.
„Oh, Tomi,“ rozvzlykal sa a hodil sa mi okolo krku. Hladkal som ho upokojuj\u00faco po chrbte a c\u00edtil pritom jeho boles\u0165. Nen\u00e1videl som ten bodav\u00fd pocit uprostred hrude. Hor\u0161ie v\u0161ak bolo vedomie, \u017ee m\u00f4j najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t, kedysi n\u00e1dhern\u00fd, sebavedom\u00fd a spolo\u010densk\u00fd, bol dnes utiahnut\u00fd a samot\u00e1rsky typ, ktor\u00fd sa b\u00e1l cudz\u00edch \u013eud\u00ed. Sna\u017eil som sa ho znova vytiahnu\u0165 z ulity a dok\u00e1za\u0165 mu, \u017ee sa nemal za \u010do hanbi\u0165.
„Billy, no t\u00e1k,“ jemne som si ho kol\u00edsal v n\u00e1ru\u010d\u00ed a \u0161epkal som mu do ucha: „Vie\u0161, \u017ee si pre m\u0148a ten najlep\u0161\u00ed, najkraj\u0161\u00ed a najodv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed \u010dlovek na celom svete. Chcem, aby si si to tu u\u017eil.“
„Ja viem,“ odpovedal mi ticho, ke\u010f ako tak zahnal pla\u010d a neprest\u00e1val sa ma dr\u017ea\u0165. „St\u00e1le nerozumiem, pre\u010do so mnou ost\u00e1va\u0161. Vyzer\u00e1m hrozne, a dokonca sa k tebe aj hrozne spr\u00e1vam. Ja som tot\u00e1lna socka a ty si tak\u00fd n\u00e1dhern\u00fd,“ pozrel sa na m\u0148a a znova zavzlykal. Hovoril tak zranene a vyzeral ako zbit\u00e9 \u0161te\u0148a. Mne sam\u00e9mu sa z toho tisli slzy do o\u010d\u00ed, ale nemohol som ho v tejto n\u00e1lade podporova\u0165.<\/p>\n

„Presta\u0148 s t\u00fdmi somarinami. Dobre vie\u0161, \u017ee nezn\u00e1\u0161am, ke\u010f TAK o sebe hovor\u00ed\u0161,“ zamra\u010dil som sa na\u0148ho. „Som s tebou, preto\u017ee \u0165a milujem a aj ke\u010f ku mne nie si v\u017edy mil\u00fd, viem, \u017ee to nehovor\u00ed\u0161 TY,“ uviedol som ho na prav\u00fa mieru a on sa na m\u0148a len bez slova d\u00edval. „Sme spolu, nech sa deje \u010doko\u013evek,“ dodal som rozhodne a za\u010dal ho ne\u017ene bozk\u00e1va\u0165. C\u00edtil som, ako sa mu pritom neust\u00e1le chvela spodn\u00e1 pera, ale neodporoval mi. Naopak pritisol sa ku mne e\u0161te viac a pootvoril pery, aby som mohol zachyti\u0165 jeho jazyk. Chv\u00ed\u013eu som sk\u00famal jeho \u00fasta ja, potom sme sa vymenili. Ke\u010f som si ho polo\u017eil na div\u00e1n, aby sme boli v pohodlnej\u0161ej polohe, zastavil ma.
„Nem\u00f4\u017eem, Tomi,“ za\u0161epkal ubl\u00ed\u017eene a sledoval som slzy, ktor\u00e9 po stran\u00e1ch op\u00fa\u0161\u0165ali jeho o\u010di a vp\u00edjali sa do postele.
„A ja \u0165a nem\u00f4\u017eem necha\u0165 padn\u00fa\u0165 na dno,“ venoval som mu letm\u00fd bozk na \u010delo.
„Nem\u00f4\u017eem tam \u00eds\u0165,“ pokr\u00fatil hlavou a ja som sa na\u0148ho prosebne zah\u013eadel. „Nie teraz.“
„\u010co by si povedal na to, keby sme \u0161li ve\u010der. Nemus\u00edme osta\u0165 dlho,“ pok\u00fasil som sa o kompromis a zbadal som, \u017ee Bill trochu v\u00e1hal. Tu\u0161il som, \u017ee to tu chcel vidie\u0165, ale jeho strach bol v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e odvaha. „Pros\u00edm. Sprav mi rados\u0165,“ vzal som ho za ruku.
„No tak dobre. P\u00f4jdeme, ke\u010f bude tma,“ k\u00fdvol a pozrel sa na m\u0148a so strachom.
„Neboj sa. Budem LEN s tebou a u\u017e nepla\u010d,“ ubezpe\u010dil som ho a zotrel mu slzy. „Usmej sa,“ nahol som sa nad neho a otrel sa mu nosom o ten jeho.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories „Telesn\u00e9 choroby vieme lie\u010di\u0165 liekmi, ale jedin\u00fdm liekom na samotu, z\u00fafalstvo a bezn\u00e1dej je l\u00e1ska. Ve\u013ea \u013eud\u00ed zomiera pre k\u00fasok chleba, ale ove\u013ea viac ich zomiera od t\u00fa\u017eby po tro\u0161ke l\u00e1sky.“– Matka Tereza Vo\u0161iel som autom do podzemnej gar\u00e1\u017ee a<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1578","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1578","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1578"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1578\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1578"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1578"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1578"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}