{"id":1606,"date":"2017-01-13T15:00:00","date_gmt":"2017-01-13T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1598"},"modified":"2017-01-13T15:00:00","modified_gmt":"2017-01-13T14:00:00","slug":"herzenswarme-7","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/01\/13\/herzenswarme-7\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 7."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
„Ni\u010d nesp\u00f4sobuje v\u00e4\u010d\u0161iu boles\u0165 ako vidie\u0165 trpie\u0165 t\u00fdch, ktor\u00fdch milujeme.“
– Terezie z Lisieux
<\/em> <\/p>\n

Sedel som v \u010dakacej miestnosti onkologick\u00e9ho oddelenia a nerv\u00f3zne pritom podupk\u00e1val nohou. Bill \u0161iel pred nieko\u013ek\u00fdmi hodinami na svoje prv\u00e9 o\u017earovanie, ale zdalo sa, \u017ee som bol ove\u013ea nerv\u00f3znej\u0161\u00ed ne\u017e on s\u00e1m. Vedel som, \u017ee som na\u0148ho nemusel tak dlho \u010daka\u0165. Mohol som sa niekam \u00eds\u0165 prevetra\u0165, ale nevedie\u0165 v\u00f4bec ni\u010d a len sa tak poflakova\u0165, by ma znerv\u00f3znilo e\u0161te viac. Toto \u010dakanie bolo pre m\u0148a ako najhor\u0161ia no\u010dn\u00e1 mora, ale aspo\u0148 sa nie\u010do dialo. St\u00e1le to d\u00e1valo aspo\u0148 nejak\u00fa n\u00e1dej na to, \u017ee sa Billov n\u00e1dor na mozgu zmen\u0161\u00ed a bud\u00fa ho m\u00f4c\u0165 vyoperova\u0165. Neust\u00e1le som musel myslie\u0165 na to, \u010do tam s n\u00edm robili a ako sa musel c\u00edti\u0165. Bolelo to? B\u00e1l som sa o\u0148ho tak ve\u013emi, a z\u00e1rove\u0148 som ho neskuto\u010dne obdivoval za to, \u017ee to nakoniec predsa len nevzdal a rozhodol sa zo seba t\u00fa kurevsk\u00fa chorobu dosta\u0165.<\/p><\/div>\n

Vo chv\u00edli, ke\u010f som u\u017e asi mili\u00f3nty raz kontroloval \u010das na mobile, sa dvere do \u010dak\u00e1rne otvorili. Uvidel som Billa sediaceho na invalidnom voz\u00edku a hne\u010f za n\u00edm milo vyzeraj\u00facu zdravotn\u00fa sestru, ktor\u00e1 sa k nemu nah\u00fdnala, \u010dosi mu \u0161epkala a povzbudivo ho pohladkala po ramene. Poh\u013ead na strhan\u00e9ho a unaven\u00e9ho priate\u013ea mi ale tot\u00e1lne zlomil srdce. Mal som o\u0148ho v tom momente neskuto\u010dn\u00fa staros\u0165 a takmer som sa vinil za to, \u017ee som ho k tomu dohnal. Takmer som nezniesol ten pocit, \u017ee TOTO V\u0160ETKO podstupoval hlavne kv\u00f4li tomu, aby sme raz mohli by\u0165 spolu. Do hlavy sa mi v\u0161ak z toho v\u0161etk\u00e9ho nahrnuli \u010fal\u0161ie obavy: Ale \u010do ak to nezvl\u00e1dne? \u010co ak o\u0148ho naozaj pr\u00eddem a toto jeho tr\u00e1penie bude celkom na ni\u010d?!<\/em> E\u0161te v \u017eivote som ho nevidel tak zni\u010den\u00e9ho a toto bola len PRV\u00c1 r\u04e7ntgenoterapia!<\/em> <\/div>\n
\n

„Dobr\u00fd,“ pozdravil som zdravotnej sestre a hne\u010f sa hnal k Billovi, aby som mu pomohol z voz\u00edka. Sestra odzdravila a podala mi zdravotn\u00fa kartu a nejak\u00fd papier. R\u00fdchlo som si to od nej vzal a ustr\u00e1chane sa pozrel na Billa, ktor\u00e9mu od \u00fanavy u\u017e klesala hlava.
„M\u00e1te tam recept na lieky. Treba ich za\u010da\u0165 u\u017e\u00edva\u0165 hne\u010f a d\u00e1vkovanie v\u00e1m podrobne vysvetlia v lek\u00e1rni,“ zachytil som nar\u00fdchlo poh\u013ead zdravotn\u00ed\u010dky. Usmiala sa aj na m\u0148a a dodala: „Potrebuje si odd\u00fdchnu\u0165, ale zvl\u00e1dal to stato\u010dne.“ Nevedel som, ako na to zareagova\u0165. Nechcel som si ani predstavova\u0165, \u010do v\u0161etko sa tam dialo, a tak som jej len po\u010fakoval a pomohol Billovi, aby si sadol na lavi\u010dku v \u010dak\u00e1rni. Sestra s voz\u00edkom odi\u0161la. Dvere sa za \u0148ou zabuchli a v tichu \u010dak\u00e1rne to vyznelo a\u017e hororovo.
„Ako sa c\u00edti\u0161?“ in\u0161tinkt\u00edvne som mu polo\u017eil ruku na \u010delo, ako ke\u010f meriate decku teplotu. Bol tak stra\u0161ne bled\u00fd, a\u017e som sa toho b\u00e1l.
„Chcem – spa\u0165,“ odpovedal a hlava sa mu znova zakym\u00e1cala.
„Vezmem \u0165a dnes k sebe, dobre?“ podoprel som ho. Bill sa s\u00edce postavil, ale nohy ho nechceli po\u010d\u00fava\u0165.
„Tomi, pros\u00edm, chcem u\u017e spa\u0165,“ zanariekal zrazu a spustil sa na m\u0148a celou v\u00e1hou.
„U\u017e, u\u017e,“ ubezpe\u010dil som ho, vzal jeho kabelku a prin\u00fatil ho, aby nejako spolupracoval. Nakoniec sme sa spolo\u010dne akosi dopot\u00e1cali a\u017e k m\u00f4jmu autu. Pomohol som mu nast\u00fapi\u0165 a prip\u00fatal ho. Bol pri tom nezvykle tich\u00fd. O\u010dividne sa nec\u00edtil vo svojej ko\u017ei. Z min\u00faty na min\u00fatu za\u010d\u00ednal vyzera\u0165 hor\u0161ie. Mal som pocit, \u017ee za\u010d\u00ednal h\u00fdri\u0165 v\u0161etk\u00fdmi farbami. „Bill, je ti zle?“<\/div>\n

\n
Nestihol som ani zavrie\u0165 dvere. Bill ma zastavil uprostred pohybu. Len sa prehol smerom k chodn\u00edku a vyvr\u00e1til v\u0161etko, \u010do mal v \u017eal\u00fadku. Ledva som sa sta\u010dil uhn\u00fa\u0165, a ke\u010f prestal, dal som mu vreckovku, aby sa utrel. Unavene sa oprel a utrel si \u00fasta. R\u00fdchlo som ho skontroloval, zabuchol dvere a sadol si na miesto vodi\u010da. To v\u0161etko, \u010do sa s n\u00edm za t\u00fdch p\u00e1r min\u00fat dialo, mi prevr\u00e1tilo cel\u00fd svet na ruby. Vedel som, \u017ee to nebude prech\u00e1dzka ru\u017eovou z\u00e1hradou, ale toto prekonalo aj moje najhroznej\u0161ie o\u010dak\u00e1vania. Smutne som sa pozrel na Billa a zdalo sa, \u017ee za ten kr\u00e1tky okamih zaspal. Preto som sa rozhodol, \u017ee mu r\u00fdchlo p\u00f4jdem vybra\u0165 lieky, a potom ho vezmem k sebe, preto\u017ee jeho matka dnes mala no\u010dn\u00fa \u0161ichtu. Nem\u00f4\u017eem ho predsa v takom stave necha\u0165 doma \u00faplne sam\u00e9ho! A naviac som mu s\u013e\u00fabil, \u017ee ho nenech\u00e1m v \u0161tichu,<\/em> pomyslel som si a vyrazil do najbli\u017e\u0161ej lek\u00e1rne. Ke\u010f som sa vr\u00e1til s liekmi a vysvetlen\u00fdm d\u00e1vkovan\u00edm, v\u0161imol som si, \u017ee Bill u\u017e nespal. Opieral si \u010delo o okenn\u00fa tabu\u013eu a \u0165a\u017eko d\u00fdchal.
„Billy?“ op\u00fdtal som sa ho a polo\u017eil mu ruku na rameno hne\u010f potom, ako som si sadol do auta a lieky dal do \u0161of\u00e9rskej prep\u00e1\u017eky.
„Je mi \u013e\u00fato, \u017ee si to v\u0161etko videl,“ za\u0161epkal a uplakane na m\u0148a pozrel. Ur\u010dite sa za to v\u0161etko hanbil, ale ja som sa na\u0148ho nemohol hneva\u0165. Vedel som, \u017ee to nedok\u00e1zal ovl\u00e1da\u0165.
„Nie je \u010do \u013eutova\u0165,“ usmial som sa na\u0148ho, zapol r\u00e1dio a sna\u017eil som sa n\u00e1s \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie dosta\u0165 domov. Bill celou cestu ani necekol. Ke\u010f som ho ob\u010das k\u00fatikom oka skontroloval, videl som, ako s\u00e1m so sebou z\u00e1pasil, aby sa znova nepovracal v aute. Mal pevne stisnut\u00e9 vie\u010dka, sch\u00falil sa do klbka a videl som, ako mu z brady kvapkali slzy. „U\u017e sme skoro doma,“ povedal som mu zaka\u017ed\u00fdm, a ke\u010f sme u\u017e boli skuto\u010dne v byte mojej mamy, odviedol som Billa do k\u00fape\u013ene a nechal mu trocha s\u00fakromia.<\/p>\n

Vy\u0161iel odtia\u013e a\u017e po hodnej chv\u00edli a mal u\u017e od pla\u010du opuchnut\u00e9 a za\u010dervenan\u00e9 o\u010di. Do mojej izby sa takmer doplazil, a ke\u010f si sadal na poste\u013e, vyzeralo to, akoby na \u0148u sk\u00f4r padal.<\/div>\n

„Je mi hrozne zle,“ za\u0161epkal a pozrel sa na m\u0148a. Dr\u017eal sa pritom za brucho.
„Ja viem, ale ur\u010dite to pom\u00f4\u017ee,“ ute\u0161oval som ho a opatrne sa k nemu zozadu pritisol. Objal som ho rukou okolo p\u00e1sa a po\u010d\u00faval, ako pomaly, zhlboka d\u00fdchal. „Znova zle?“ Ni\u010d neodpovedal, len som videl, ako prikyvoval. „Idem pre nie\u010do, keby… Ve\u010f vie\u0161,“ presko\u010dil som ho a za okamih mu priniesol vedro k posteli. K\u00fdvol mi na znak toho, \u017ee \u010fakuje, a u\u017e to nevydr\u017eal. Nemohol som sa na\u0148ho takto d\u00edva\u0165, ale nemohol som ho ani opusti\u0165. Ke\u010f som bol s n\u00edm, mal som ho pod kontrolou, vedel som, ako sa c\u00edtil… Mohol som ho aspo\u0148 trochu ute\u0161i\u0165 t\u00fdm, \u017ee som bol pri \u0148om, pom\u00e1hal mu a dr\u017eal ho, ke\u010f to potreboval. Nemal som potuchy, ako dlho to v\u0161etko trvalo, ale nakoniec to prestalo a Bill vysilene padol na poste\u013e. \u013dahol som si k nemu a on sa oto\u010dil smerom ku mne, vytvoril mal\u00e9 klbko a ja som sledoval, ako mu na o\u010di pomaly sadal sp\u00e1nok. E\u0161te chv\u00ed\u013eu potom ako zaspal som ho trochu bdelo str\u00e1\u017eil, ale v\u0161etko, \u010do sa dnes stalo, mi dalo poriadne zabra\u0165 nie len psychicky, emocion\u00e1lne, ale aj fyzicky.<\/div>\n
\n

Ke\u010f som znova otvoril o\u010di, uvidel som zn\u00e1me odrazy pouli\u010dn\u00fdch l\u00e1mp na strope svojej izby. Po chv\u00edli v\u0161ak m\u00f4j poh\u013ead up\u00fatal niekto mierne zhrben\u00fd a sediaci na mojej posteli.
„Nechcel som \u0165a zobudi\u0165. Vyzeral si ako anjelik,“ za\u010dul som Billa za\u0161epka\u0165.
„Pre\u010do tu len tak sed\u00ed\u0161?“ nadvihol som sa na lak\u0165och a pretrel si r\u00fdchlo o\u010di. „Mohol si si \u00eds\u0165 pozrie\u0165 telku alebo zapn\u00fa\u0165 komp,“ povedal som od sp\u00e1nku chrap\u013eav\u00fdm hlasom a trocha som sa pona\u0165ahoval.
„Nemal som chu\u0165. Je to fascinuj\u00face sledova\u0165 \u0165a, ke\u010f sp\u00ed\u0161. Nikdy predt\u00fdm som \u0165a tak nevidel,“ za\u0161epkal a v polotme som zaregistroval, \u017ee zvesil hlavu.
„Je ti u\u017e lep\u0161ie?“ posadil som sa a pritiahol ho k sebe.
„St\u00e1le m\u00e1m z toho svinstva, \u010do do m\u0148a napichali, \u017eal\u00fadok na vode,“ oprel si hlavu o moje rameno.
„Mal by si sa najes\u0165 a zobra\u0165 si lieky,“ napadlo mi hne\u010f.
„Nec\u00edtim sa na to, aby som do seba nie\u010do dok\u00e1zal vprata\u0165,“ chytil ma za ruku a hral sa mi s prstami.
„Viem, ale potrebuje\u0161 sa najes\u0165,“ pohladkal som ho po vlasoch a poh\u013eadom zavadil o jeho kostnat\u00e9 z\u00e1p\u00e4stie. Je tak neuverite\u013ene \u0161t\u00edhly a ak kv\u00f4li tomu, \u017ee je mu z terapie zle, odmietne aj jes\u0165, vyhladuje sa,<\/em> hrdlo sa mi pri pomyslen\u00ed na to stiahlo.
„Dobre,“ povzdychol si Bill ustarostene, a ke\u010f som zachytil jeho poh\u013ead, vedel som, \u017ee to rob\u00ed hlavne kv\u00f4li mne. Usmial som sa na\u0148ho a on pomaly vstal. Nasledoval som ho a spolu sme vo\u0161li do kuchyne, kde som n\u00e1m nar\u00fdchlo uvaril svoje \u0161peci\u00e1lne \u0161pagety.<\/div>\n

\n

Bill mi pomohol prestrie\u0165, a ke\u010f sme si sadli k stolu, za\u017eelali sme si dobr\u00fa chu\u0165. Jedli sme ml\u010dky a v\u00f4bec mi to ticho neprek\u00e1\u017ealo. Viem, \u017ee by sa mu oby\u010dajne \u00fasta nezastavili ani na sekundu, ale nemal som z toho ticha tak\u00fd strach ako pred nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami, ke\u010f mi prezradil pravdu o svojej chorobe. Bolo to sk\u00f4r tak\u00e9 upokojuj\u00face ticho, presne ten typ, ktor\u00fd som teraz potreboval. Pritom ako sme ve\u010derali, som musel Billa neust\u00e1le k\u00fatikom oka sledova\u0165. Potreboval som dosiahnu\u0165 to, aby do seba vpratal v\u0161etko, \u010do mal na tanieri, a aby to pod\u013ea mo\u017enosti znova nevyvr\u00e1til.
„Ak\u00e9 to je?“ preru\u0161il som ticho. Bill sa pozrel zo svojho taniera na m\u0148a a r\u00fdchlo prehltol, \u010do mal v \u00fastach.
„S\u00fa v\u00fdborn\u00e9, ale m\u00e1m stiahnut\u00fd \u017eal\u00fadok,“ pos\u0165a\u017eoval sa, oprel o stoli\u010dku a poklepkal sa po bruchu. „Neboj sa, ur\u010dite to dojem,“ dodal po chv\u00edli, ke\u010f som z neho nesp\u00fa\u0161\u0165al poh\u013ead a vzal si lieky. Potom pomaly pokra\u010doval v jedle, a\u017e to nakoniec nejako zvl\u00e1dol. „\u010eakujem,“ usmial sa na m\u0148a a podal mi pr\u00e1zdny tanier. Ke\u010f sme po sebe v\u0161etko upratali, vo\u0161li sme do ob\u00fdva\u010dky a uvelebili sa na gau\u010di. Zabalil som Billa do deky a on sa pritom roztomilo chichotal.
„Tomi, pros\u00edm, nemus\u00ed\u0161 sa o m\u0148a to\u013eko stara\u0165,“ pozrel sa mi pritom hlboko do o\u010d\u00ed a ja som sa v nich na kr\u00e1tky okamih celkom stratil. Do nosa mi udrela jeho v\u00f4\u0148a. Vo\u0148al tak krehko a sexy z\u00e1rove\u0148 – ako zmes vo\u0148av\u00e9ho detsk\u00e9ho oleja a sladkej vanilky. Nikdy predt\u00fdm som to nepostrehol! N\u00e1hle som mal pred o\u010dami ak\u00fdsi opar. Prestal som myslie\u0165 na v\u0161etky probl\u00e9my a videl som len jeho. Ako by ni\u010d in\u00e9 na svete neexistovalo.
„Tomi?“ za\u010dul som Billov hlas akoby z dia\u013eky. Chytil som ho za tv\u00e1r a pritiahol k sebe. Pobozkal som ho a on prekvapene pootvoril \u00fasta. Ne\u010dakal som na \u010fal\u0161iu pr\u00edle\u017eitos\u0165 a r\u00fdchlo som obi\u0161iel jeho pery predt\u00fdm, ne\u017e som kone\u010dne poc\u00edtil chu\u0165 jeho \u00fast aj zvn\u00fatra.<\/div>\n

\n

Hladkal som jazykom jeho podnebie a on mi v ruk\u00e1ch zmeravel, no neodtiahol sa, \u010do bolo dobr\u00e9 znamenie. Pridal som na intenzite a jemne zachytil jeho jazyk svoj\u00edm. Sna\u017eil som sa o to, aby mi pohybom odpovedal, a netrvalo to dlho. Zo za\u010diatku bol v\u00e1hav\u00fd, ale po chv\u00edli sa u\u017e na\u0161e jazyky preplietali v divokom rytme. In\u0161tinkt\u00edvne som na\u0148ho zatla\u010dil v\u00e1hou svojho tela a on privolil. Oprel som sa o jeho \u00fatlu hru\u010f tou svojou a na\u0161e pery sa pritom nevzdialili ani o jedin\u00fd milimeter. Prstami som ho pohladkal od krku cez ramen\u00e1 a\u017e k bokom. Kon\u010dekmi prstov som zavadil o mal\u00fd k\u00fasok odhalenej ko\u017ee na jeho panve. Palcami som za\u0161iel pod tri\u010dko a pohladkal mierne vystupuj\u00face kosti. Bill sa podo mnou zachvel a vyd\u00fdchol mi do \u00fast. C\u00edtil som, ako sa mi v\u0161etka krv hrnula do rozkroku a ani ten jeho nebol celkom v pokoji. Jemne som sa preto o\u0148ho bokmi otrel. Prenikla mnou elektrick\u00e1 vlna, ktor\u00e1 mi do tela vyslala slastn\u00e9 brnenie, a Bill sa pod intenzitou dotyku odtrhol od mojich \u00fast, hlboko zaklonil hlavu a nahlas zavzdychal. E\u0161te aj ten zvuk ma vzru\u0161oval! To sa mi e\u0161te nikdy nestalo! Chcel som mu z\u00e1js\u0165 rukami pod tri\u010dko, ale vtedy akoby Bill podo mnou vytriezvel z tranzu.
„Pros\u00edm, dos\u0165,“ zalapal po dychu a zaprel sa mi rukami do ramien celou silou. Prin\u00fatil ma k tomu, aby som sa odtiahol.
„\u010co sa stalo?“ op\u00fdtal som sa ho zm\u00e4tene a on len pok\u00fdval hlavou, \u017ee ni\u010d. Chcel som to preto sk\u00fasi\u0165 znova, ale on ma zastavil.
„Nie… DNES nie, pros\u00edm,“ za\u0161epkal a placho sa na m\u0148a pozrel. Nemohol som robi\u0165 ni\u010d in\u00e9 ne\u017e to, \u017ee som sa na\u0148ho usmial a pohladkal ho po vlasoch.
„V poriadku. Dnes nie, ak nechce\u0161,“ s\u00fahlasil som, ale bol som z toho sklaman\u00fd a trocha sa odtiahol. Zaplavil ma tak\u00fd divn\u00fd pocit. E\u0161te ma nikto v \u017eivote neodmietol. Pre\u010do mi TO Bill nechce dovoli\u0165, ke\u010f hovor\u00ed, \u017ee ma miluje?<\/em> nedalo mi to pokoj. Zrazu som na chrbte poc\u00edtil jeho hrejiv\u00fa dla\u0148 a toto gesto ma prin\u00fatilo, aby som sa na\u0148ho pozrel.
„Hnev\u00e1\u0161 sa?“ za\u0161epkal.
„Nie,“ takmer som vykr\u00edkol, „ale…“<\/div>\n

\n

„E\u0161te som s mu\u017eom…“ povedal mi na to Bill po chv\u00edli, h\u013eadiac kamsi pre\u010d a \u010dervenal sa pritom. Nevedel som presne, \u010do mu na to odpoveda\u0165 a on sa na m\u0148a zrazu odhodlane pozrel. „Ale chcem, aby si to bol po prv\u00fdkr\u00e1t TY a… chcem, aby si,“ znova sa za\u010dervenal, „ma videl pekn\u00e9ho.“
„Ale ty SI pekn\u00fd! Si n\u00e1dhern\u00fd!“ Bill sa na m\u0148a \u017eiarivo usmial, ale hne\u010f na to jeho \u00fasmev pohasol.
„Chcem, aby si si ma pam\u00e4tal tak\u00e9ho, ak\u00fd som bol pred t\u00fd\u017ed\u0148om, ke\u010f som e\u0161te o ni\u010dom nevedel. Preto by sa TO malo sta\u0165 \u010d\u00edm sk\u00f4r, ale… nie dnes. Nie som na to e\u0161te pripraven\u00fd,“ vysvet\u013eoval.
„Rozumiem,“ odpovedal som mu na to a sklonil pritom hlavu. Z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu sa mi z tohto priznania chcelo plaka\u0165. E\u0161te st\u00e1le sn\u00e1\u010f neveril tomu, \u017ee by to mohol pre\u017ei\u0165? Chcel to spravi\u0165 len preto, aby e\u0161te v tomto \u017eivote za\u017eil sex?
„Tomi,“ Bill nasadil ne\u017en\u00fd t\u00f3n hlasu a vedel som, \u017ee v tej chv\u00edli presne odhadol, na \u010do som myslel. Objal mi dla\u0148ami tv\u00e1r a prin\u00fatil ma, aby som sa na\u0148ho pozrel. „Milujem \u0165a a chcem by\u0165 LEN tvoj. Chcem sa s tebou MILOVA\u0164. Vie\u0161, \u010do to znamen\u00e1? Chcem c\u00edti\u0165 tvoju l\u00e1sku pri tom, ako sa ma bude\u0161… dot\u00fdka\u0165,“ a znova zahanbene skopli poh\u013ead. „Chcem sa ti odovzda\u0165, ale chcem, aby to pre teba bolo \u0161peci\u00e1lne,“ dodal a mne sa zrazu tak ve\u013emi u\u013eavilo. Musel som ho obja\u0165 a pobozka\u0165 vo vlasoch a po tv\u00e1ri aspo\u0148 mili\u00f3nkr\u00e1t.
„Bill, TY si to \u0161peci\u00e1lne,“ za\u0161epkal som mu do ucha, ke\u010f sme sa obaja op\u00e4\u0165 uvelebili na gau\u010di.
„Oh,“ bolo v\u0161etko, \u010do mi na to povedal a po chv\u00edli som na ruke poc\u00edtil \u010dosi vlhk\u00e9. Plakal, a tak som ho tuh\u0161ie objal. „Nikto mi e\u0161te nikdy ni\u010d tak kr\u00e1sne nepovedal,“ za\u0161epkal mi do krku.
„Moje komplimenty s\u00fa origin\u00e1lne a hlavne od srdca, a to si pam\u00e4taj,“ pobozkal som ho do vlasov a nasal ich v\u00f4\u0148u.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories „Ni\u010d nesp\u00f4sobuje v\u00e4\u010d\u0161iu boles\u0165 ako vidie\u0165 trpie\u0165 t\u00fdch, ktor\u00fdch milujeme.“– Terezie z Lisieux Sedel som v \u010dakacej miestnosti onkologick\u00e9ho oddelenia a nerv\u00f3zne pritom podupk\u00e1val nohou. Bill \u0161iel pred nieko\u013ek\u00fdmi hodinami na svoje prv\u00e9 o\u017earovanie, ale zdalo sa, \u017ee som bol<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1606","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1606","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1606"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1606\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1606"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1606"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1606"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}