{"id":1619,"date":"2017-01-06T15:00:00","date_gmt":"2017-01-06T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1611"},"modified":"2017-01-06T15:00:00","modified_gmt":"2017-01-06T14:00:00","slug":"herzenswarme-6","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/01\/06\/herzenswarme-6\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 6."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
„Je jedno, \u010do n\u00e1s \u010dak\u00e1, ak je na\u0161a l\u00e1ska skuto\u010dn\u00e1, my to spolu zvl\u00e1dneme.“
– Nezn\u00e1my<\/em><\/div>\n
\n

Bill sa mi u\u017e t\u00fd\u017ede\u0148 neozval a bol som z toho tot\u00e1lne na dne. Netu\u0161il som, \u010do rob\u00ed, ako sa m\u00e1. Nestretol som ho. Neodpovedal mi na jedin\u00fa SMS, nezdvihol telef\u00f3n… Proste ni\u010d. Akoby som po to\u013ek\u00fdch rokoch pre\u0148ho celkom prestal existova\u0165. Mal som z neho v hlave chaos. U\u017e sedem dn\u00ed som kv\u00f4li tomu, ako ma vyhodil, ani poriadne nespal. Bol som rozbit\u00fd ako cig\u00e1nske hra\u010dky a v hlave mi neprestajne hu\u010dalo, akoby mi do nej niekto namontoval mega otravn\u00fa a fakt nepr\u00edjemn\u00fa sir\u00e9nu, ktor\u00e1 mi v hlave robila \u010fal\u0161ie nervov\u00e9 z\u00e1chvevy. Nerozumel som tomu, pre\u010do sa tak ku mne spr\u00e1val, a v posledn\u00fdch hodin\u00e1ch som u\u017e nerozumel ani sebe sam\u00e9mu. Pre\u010do sa to v\u0161etko za\u010dalo len tak z ni\u010doho ni\u010d sra\u0165? Najprv mi povedal, \u017ee ma u\u017e DLHO miluje, dal mi najslad\u0161iu pusu v celom mojom \u017eivote, a potom ma vyhodil za dvere ako pra\u0161iv\u00e9ho psa?! \u010co sa to s n\u00edm stalo? Spravil to preto, lebo bol nasran\u00fd, \u017ee ochorel? Samozrejme, aj ja som bol nasran\u00fd a nechcel som, aby bol chor\u00fd, ale… Nesmel to vzda\u0165! Pre\u010do by to robil? On nechcel \u017ei\u0165? Chcel som mu LEN pom\u00f4c\u0165, ale on… \u010co sa to s n\u00edm stalo?! KURVA! Sed\u00edm tu ako posledn\u00e1 socka! Ako debiln\u00fd slim\u00e1k v ulite! Vst\u00e1vaj, ty blb\u00fd somr\u00e1k!<\/em> okr\u00edkol som sa v duchua kone\u010dne po dvoch d\u0148och vstal z postele. Zaboril som si hlavu do dlan\u00ed, preto\u017ee ma stra\u0161ne rozbolela. Musel som so sebou u\u017e nie\u010do robi\u0165. Toto nebol \u017eivot. Musel som HO vidie\u0165. \u010ci chcel, alebo nie. Musel sa so mnou o TOM proste bavi\u0165! Prin\u00fatim ho!<\/em> pomyslel som si odhodlane, a \u0161iel si da\u0165 sprchu.<\/div>\n

\n

Myslel som si, \u017ee by mi mohla spravi\u0165 aspo\u0148 trocha dobre na nervy, ale nepomohla a rovnako nepomohli ani wafle. Tento de\u0148 bol u\u017e len t\u00fdm predur\u010den\u00fd na to, aby sa v\u0161etko dosralo e\u0161te viac. Sedel som za kuchynsk\u00fdm stolom a hypnotizoval svoj mobil. Myslel som na to, \u010di mu e\u0161te raz nap\u00edsa\u0165, ale pomyslel som si, \u017ee by to bola len \u010fal\u0161ia zbyto\u010dn\u00e1 akcia. V tom mi napadlo: \u010co ak ma od seba Bill len chcel odohna\u0165 a preto ma ignoroval? Povedal mi, \u017ee nechce, aby som videl, ako…<\/em> A do o\u010d\u00ed sa mi nahrnuli slzy, ke\u010f som si predstavil svojho inak v\u017edy kr\u00e1sneho Billa ako jedn\u00e9ho z t\u00fdch \u013eud\u00ed trpiacich rakovinou z telky.
„Bastard jeden!“ zasipel som. \u0160tvalo ma to! Chcel ma zo svojho \u017eivota \u00faplne vyl\u00fa\u010di\u0165 len preto, lebo si myslel, \u017ee pre m\u0148a nebude dos\u0165 dobr\u00fd?! Nechal som sa un\u00e1\u0161a\u0165 hnevom a vyletel z bytu ako blesk. Utekal som k Billovmu panel\u00e1ku a zvonil pri vchode dovtedy, k\u00fdm sa jeho unaven\u00fd hlas neozval v mikrof\u00f3ne.
„Pusti ma!“ zakri\u010dal som.
„Ani n\u00e1hodou! Nechcem \u0165a u\u017e ani vidie\u0165!“ odpovedal nasrane a hlas mu pritom preskakoval.
„Budem zvoni\u0165, k\u00fdm neotvor\u00ed\u0161! Nenech\u00e1m \u0165a na pokoji, k\u00fdm mi, kurva, neotvor\u00ed\u0161 tie zasran\u00e9 dvere a nevysvetl\u00ed\u0161 mi, pre\u010do ti tak jebe v tej tvojej blbej palici!“ Ni\u010d mi na to neodpovedal, ale z\u00e1mok na dver\u00e1ch asi po min\u00fate kone\u010dne zap\u00edskal, a tak som vo\u0161iel do panel\u00e1ku. Vybehol som schody po dvoch a otravne mu zvonil tento raz pri dver\u00e1ch. Na moje prekvapenie sta\u010dilo zazvoni\u0165 len raz – dvakr\u00e1t a on otvoril.<\/div>\n

\n
„\u010co je?!“ vyr\u00fatil sa na m\u0148a. „Daj mi pokoj!“ Najprv ma trocha zarazilo, ako opustene vyzeral, ale nemohol som si dovoli\u0165 v\u00e1ha\u0165 pr\u00edli\u0161 dlho.
„Nevrieskaj a pusti ma dnu. Chcem \u0165a len pozrie\u0165,“ zmiernil som svoj hnev aj t\u00f3n hlasu a vtla\u010dil ho jemne do bytu. Zabuchol som za sebou dvere a pozrel sa na\u0148ho. Mal na sebe svetlomodr\u00fd \u017eupan a pod n\u00edm biele py\u017eamo. Takmer som nedok\u00e1zal potla\u010di\u0165 sm\u00fatok, ktor\u00fd sa mi tla\u010dil do o\u010d\u00ed. Teraz som ale nesmel povoli\u0165! „Pre\u010do si mi ani raz neodpovedal na spr\u00e1vu? Nezavolal? Ni\u010d?“ rozhodil som nech\u00e1pavo rukami.
„Tak videl si ma. M\u00f4\u017ee\u0161 KONE\u010cNE od\u00eds\u0165, pros\u00edm?“ celkom odignoroval to, na \u010do som sa ho p\u00fdtal a m\u00e1vol rukou, aby som zmizol. Jeho spr\u00e1vanie ma znova na\u0161tartovalo.
„Bill, okam\u017eite mi povedz, \u010do som ti spravil?!“ pribl\u00ed\u017eil som sa k nemu a sna\u017eil sa ho chyti\u0165 za ramen\u00e1, ale on mi uh\u00fdbal, akoby sa b\u00e1l, \u017ee ma nie\u010d\u00edm nakaz\u00ed. „Nechovaj sa ako decko!“
„Nechaj ma U\u017d kone\u010dne! Aspo\u0148 raz!“ oto\u010dil sa mi chrbtom a chcel mi ujs\u0165 do svojej izby, ale nestihol celkom zatvori\u0165 dvere. Privrel mi do nich nohu a kurevsky to zabolelo.<\/p>\n

„Au! Au! Au!“ zak\u0148u\u010dal som od bolesti, chodidlo nechal pricvaknut\u00e9 vo dver\u00e1ch a on sa na m\u0148a kone\u010dne pozrel. Vyzeral, akoby pr\u00e1ve vtedy precitol z nejak\u00e9ho divn\u00e9ho voodoo tranzu.
„Bo\u017ee, si v poriadku? Tomi!“ za\u0161epkal ustarostene a nechal dvere dverami. Vzal ma za ruku a pomohol mi k jeho posteli, aby som si na \u0148u mohol sadn\u00fa\u0165.
„Ni\u010d to nie je,“ zasy\u010dal som od bolesti s prehmat\u00e1val si chodidlo. Zdalo sa, \u017ee Bill u\u017e celkom zabudol na to, \u017ee ma e\u0161te pred min\u00fatou chcel vyhodi\u0165.
„Nechcel som, Tomi. Prep\u00e1\u010d mi to. Som tak\u00fd idiot,“ ospravedl\u0148oval sa mi a zrazu sa chytil za vlasy a za\u010dal si za ne prudko \u0165aha\u0165. Hne\u010f potom sa rozplakal a hodil o poste\u013e.
„Hey!“ okr\u00edkol som ho a sna\u017eil som sa mu zabr\u00e1ni\u0165 v tom, aby si trhal vlasy. „Bill, presta\u0148!“ Ni\u010d mi na to neodpovedal, ale aspo\u0148 si za ne prestal \u0165aha\u0165. Opatrne som sa k nemu prisunul a pohladkal ho po chrbte. „Som okay,“ ubezpe\u010dil som svojho kamo\u0161a.
„Nezasl\u00fa\u017eim si \u0165a,“ za\u0161epkal do postele a trocha potiahol nosom, ke\u010f sa ako tak upokojil.
„Presta\u0148 trepa\u0165 somariny,“ uzemnil som ho hne\u010f a na\u0161e poh\u013eady sa kone\u010dne stretli. „Nechcem, aby si si to myslel. Chcem ti pom\u00e1ha\u0165.“
„Ale ja nechcem, aby…“ oponoval mi a ja som ho okam\u017eite uml\u010dal poh\u013eadom. Presne som vedel, o \u010dom hovoril. Moje tu\u0161enie bolo celkom spr\u00e1vne! Ale aj tak ma touto celou zbyto\u010dnou dr\u00e1mou neskuto\u010dne sral.
„Bill, presta\u0148 sa kone\u010dne spr\u00e1va\u0165 ako idiot! Vysvetli mi… pre\u010do sa nechce\u0161 lie\u010di\u0165?! To rad\u0161ej umrie\u0161?! Nech\u00e1\u0161 ma tu sam\u00e9ho?!“ Nedok\u00e1zal som to u\u017e v sebe udr\u017ea\u0165 a on sa na m\u0148a len d\u00edval a v o\u010diach mal \u010doraz viac s\u013az, a ja som mal v sebe \u010doraz viac hnevu. „Proste si sp\u00e1cha\u0161 regul\u00e9rnu samovra\u017edu ako tot\u00e1lny sebec a na v\u0161etk\u00fdch a na v\u0161etko sa vyjebe\u0161?! Odkopne\u0161 ma ako pra\u0161iv\u00e9ho PSA bez JEDIN\u00c9HO slova na vysvetlenie, na rozl\u00fa\u010dku hne\u010f potom, ako dostanem NAJLEP\u0160IU pusu v \u017eivote?! \u010co sa to s tebou, kurva, stalo?! KTO si?! Nespozn\u00e1vam \u0165a! NIKDY si sa len tak kv\u00f4li nie\u010domu nevzdal a teraz, ke\u010f stoj\u00ed\u0161 pred \u010fal\u0161ou sk\u00fa\u0161kou, tak ma z toho chce\u0161 vynecha\u0165 a seba zabi\u0165?! A KV\u00d4LI \u010cOMU?! BLB\u00ddM VLASOM?!“<\/div>\n

\n

„JA U\u017d PROSTE NEVL\u00c1DZEM! JE TO TAK\u00c9 \u0164A\u017dK\u00c9 POCHOPI\u0164?! M\u00c1\u0160 DOS\u0164 STAROST\u00cd SO SVOJOU RODINOU – CHRISTY, TVOJA MAMA, TVOJ FOTER A AJ TY S\u00c1M, TOM! NECHCEM \u0164A ZA\u0164A\u017dOVA\u0164 E\u0160TE AJ JA! NECHCEM, ABY SI SA MUSEL POZERA\u0164 NA TO, AKO MA T\u00c1 VEC ZABIJE!“ vykr\u00edkol a rozvzlykal sa tak, ako som ho e\u0161te v \u017eivote nepo\u010dul. To, ako sa na m\u0148a pozeral, to, ako to povedal, to, ako sa pri tom triasol. Ostal som sa na\u0148ho zhrozene d\u00edva\u0165. Nedok\u00e1zal som v jeho hlasne nepostrehn\u00fa\u0165 \u010d\u00edru z\u00fafalos\u0165 a obrovsk\u00fd strach. Ale najviac ma \u0161okovalo, ke\u010f povedal, \u017ee mi prid\u00e1va starosti.
„Bill,“ ozval som sa a\u017e po chv\u00edli ticho, ke\u010f som ako tak vstrebal v\u0161etky pocity a dal sa trocha dokopy, „nechcem, aby si si myslel, \u017ee si pre m\u0148a LEN staros\u0165. M\u00e1me teraz v rodine probl\u00e9my, ale NI\u010c sa proste medzi teba a m\u0148a nem\u00f4\u017ee postavi\u0165. E\u0161te to ST\u00c1LE nech\u00e1pe\u0161?“
„T – Tom, ne – chaj ma proste…“ vzlykal.
„Nie si S\u00c1M a st\u00e1le JE \u0161anca. Kurva, nem\u00f4\u017ee\u0161 sa tomu tak podda\u0165,“ sna\u017eil som sa ho presved\u010di\u0165, chytil som ho za ruku a on sa na m\u0148a celkom bezmocne pozrel. „Povedz mi, pros\u00edm, pravdu. Pre\u010do sa nechce\u0161 necha\u0165 lie\u010di\u0165?“ a\u017e teraz som si uvedomil, \u017ee som zrazu \u0161epkal.
„M\u00e1 to v\u00f4bec nejak\u00fd zmysel? \u010co ak to nezaberie? Budem sa tr\u00e1pi\u0165 mesiace, roky… A aj tak to nezaberie. C\u00edtim, \u017ee to proste nezaberie, Tom. Som z toho proste psychicky na dne,“ za\u0161epkal a po l\u00edcach mu tiekli slzy. „B\u00e1l som sa a st\u00e1le sa boj\u00edm. Tak ve\u013emi… Nem\u00f4\u017eem preto v noci spa\u0165 a… Myslel som si, \u017ee keby si na m\u0148a zabudol, bolo by to pre teba ove\u013ea lep\u0161ie.“
„Nebu\u010f hl\u00fapy,“ usmial som sa na\u0148ho. „Nemohol by som na teba nikdy zabudn\u00fa\u0165,“ a Bill sa ku mne opatrne pritiahol. Ostra\u017eito sa na m\u0148a pozrel. „U\u017e sa nehnev\u00e1m,“ ubezpe\u010dil som ho a on ma silno objal. Vo chv\u00edli, ke\u010f si tv\u00e1r zaboril medzi m\u00f4j krk a rameno, po\u010dul som, ako zhlboka a s\u0165a\u017eka vyd\u00fdchol. Poc\u00edtil som, ako sa mu telo uvo\u013enilo z bolestiv\u00e9ho k\u0155\u010da. Jeho slzy sa vp\u00edjali do l\u00e1tky m\u00f4jho tri\u010dka, a tak som ho pohladkal po jeho kr\u00e1snych vlasoch, na ktor\u00e9 bol v\u017edy tak\u00fd hrd\u00fd. Viem, \u017ee som ich mo\u017eno teraz hladkal naposledy.To bolo jedin\u00e9, \u010do mi v tej chv\u00edli napadlo, a srdce mi op\u00e4\u0165 z\u00e1vratne pokleslo. „Som tu s tebou a pre teba,“ za\u0161epkal som mu do ucha a vtisol na\u0148 jemn\u00fd bozk.<\/div>\n

\n

„\u010eakujem,“ bolo v\u0161etko, \u010do Bill odpovedal, ale c\u00edtil som, \u017ee to bola sk\u00f4r prosba o pomoc. Vedel som, \u017ee sa musel bi\u0165 o to, \u010do vlastne chcel, s\u00e1m so sebou.
„Billy,“ naschv\u00e1l som pou\u017eil zdrobneninu jeho mena. Ani neviem, kedy som to spravil naposledy. „S\u013e\u00fab mi, \u017ee sa p\u00f4jde\u0161 lie\u010di\u0165, pros\u00edm,“ chytil som ho za bradu a prin\u00fatil ho, aby sa mi pozeral rovno do o\u010d\u00ed. Bol ticho. Nepo\u010dul som ho ani d\u00fdcha\u0165. Len sedel a vyzeral pritom ako mramorov\u00e1 socha. Keby sa jeho zrenice o milimeter neroz\u0161\u00edrili, pomyslel by som si, \u017ee naozaj skamenel. „Pros\u00edm \u0165a. Nenechaj ma tu. Potrebujem \u0165a,“ naliehal som na\u0148ho.
„Ja…“ zasekol sa.
„Billy,“ pobozkal som ho na \u00fasta. Zachytil som jeho jemn\u00e9 zak\u0148u\u010danie, ke\u010f som sa ho dotkol, ale pri\u0161lo mi ove\u013ea vzdialenej\u0161ie, ne\u017e bolo v skuto\u010dnosti. Jemne som sa pohyboval perami po t\u00fdch jeho. Ich sladk\u00e1 chu\u0165 sa zmie\u0161ala so slanou a pr\u00e1ve vtedy sa odo m\u0148a odtiahol.<\/div>\n

\n

„Nerob mi to,“ zavzlykal a prosebne sa na m\u0148a d\u00edval.
„To ty to NEROB mne,“ oponoval som mu, chytil ho za krkom a opatrne spojil na\u0161e \u010del\u00e1. V tomto podivnom uhle sme sa d\u00edvali jeden druh\u00e9mu do o\u010d\u00ed. „Na \u017eivot sa d\u00e1 pozera\u0165 z viacer\u00fdch uhlov. Ni\u010d nie je len \u010dierne alebo len biele. Bill, pros\u00edm \u0165a o to, aby si sa na svoje rozhodnutie pozrel z uhla poh\u013eadu chlapa, ktor\u00fd z\u00fafalo potrebuje, aby si sa nevzdal a aby si pre\u017eil.“ Z oka sa mi pritom skot\u00fa\u013eala slza a po nej nasledovali \u010fal\u0161ie. P\u00e1rkr\u00e1t som za\u017emurkal, aby som ich zahnal a mohol sa d\u00edva\u0165 na Billa.
„Tomi, ja sa tak stra\u0161ne boj\u00edm,“ za\u0161epkal a za\u010dal mi prstami z tv\u00e1re zotiera\u0165 slzy.
„Aj ja sa stra\u0161ne boj\u00edm. Nechcem o teba pr\u00eds\u0165,“ priznal som sa.
„A \u010do ak to nezaberie a ja…“ na\u010drtol mi katastrofick\u00fd scen\u00e1r.
„A \u010do ak to ZABERIE,“ podal som mu svoj scen\u00e1r ja a obaja sme sa na okamih ponorili do vlastnej predstavivosti.
„Tom, NAOZAJ ma miluje\u0161?“ Billov naliehav\u00fd hlas ma vytrhol z denn\u00e9ho snenia. Znova som sa ocitol v realite a zo\u010di – vo\u010di jeho zlatohned\u00fdm d\u00fahovk\u00e1m.
„Ja…“ ostal som zamrznute z\u00edza\u0165 a hlas mi celkom zlyhal. Nie\u010do mi br\u00e1nilo TO poveda\u0165, ale vedel som, \u017ee to proste poveda\u0165 MUS\u00cdM, a NAOZAJ to bola pravda. „Milujem \u0165a,“ d\u00edval som sa mu pritom st\u00e1le do o\u010d\u00ed. C\u00edtil som sa pred n\u00edm tak\u00fd nah\u00fd ako e\u0161te nikdy pred nik\u00fdm.
„To som potreboval po\u010du\u0165,“ za\u0161epkal a jemne sa na m\u0148a pousmial e\u0161te predt\u00fdm, ako mi na pery vtisol kr\u00e1tky bozk a pohladkal ma po tv\u00e1ri.
„A \u010d-\u010do teraz? Stoj\u00edm za to, aby…“ op\u00fdtal som sa ho so strachom a n\u00e1dejou z\u00e1rove\u0148.
„Pok\u00fasim sa,“ povedal a privrel pritom vie\u010dka. Videl som, ako sa mu pritom tv\u00e1r na mal\u00fd okamih zvra\u0161tila boles\u0165ou.<\/div>\n

\n

„Si ve\u013emi odv\u00e1\u017eny,“ za\u0161epkal som a pritiahol si ho k sebe. Objal som ho. Najsilnej\u0161ie, ako som len vedel, a on mi objatie op\u00e4toval s rovnakou intenzitou. „S\u013eubujem, \u017ee budem s tebou nech sa stane \u010doko\u013evek,“ za\u0161epkal som do jeho vlasov, ktor\u00e9 ma \u0161teklili na nose, a zrazu som si k\u00fdchol.
„Oh, Tomi,“ odtiahol sa odo m\u0148a a zlato sa na m\u0148a pozrel. „Na zdravie,“ poprial mi a zachichotal sa. „Ty vie\u0161 v\u0161etko tak kr\u00e1sne pokazi\u0165,“ usmial sa na m\u0148a.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories „Je jedno, \u010do n\u00e1s \u010dak\u00e1, ak je na\u0161a l\u00e1ska skuto\u010dn\u00e1, my to spolu zvl\u00e1dneme.“– Nezn\u00e1my Bill sa mi u\u017e t\u00fd\u017ede\u0148 neozval a bol som z toho tot\u00e1lne na dne. Netu\u0161il som, \u010do rob\u00ed, ako sa m\u00e1. Nestretol som ho. Neodpovedal<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1619","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1619","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1619"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1619\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1619"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1619"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1619"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}