{"id":1630,"date":"2016-12-30T15:00:00","date_gmt":"2016-12-30T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1622"},"modified":"2016-12-30T15:00:00","modified_gmt":"2016-12-30T14:00:00","slug":"herzenswarme-5","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/12\/30\/herzenswarme-5\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 5."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
„Ak niekto s tebou vydr\u017e\u00ed v t\u00fdch najhor\u0161\u00edch \u010dasoch, potom si naozaj zasl\u00fa\u017ei by\u0165 s tebou v t\u00fdch dobr\u00fdch.“<\/em>
<\/em> – Nezn\u00e1my<\/div>\n
\n

Len \u010do som r\u00e1no otvoril o\u010di, u\u017e som sa nevedel do\u010dka\u0165, kedy Billa znova uvid\u00edm. Bol som z toho mimoriadne nerv\u00f3zny. Nikdy som zo stretnutia s n\u00edm nec\u00edtil tlak na hrudi ako pr\u00e1ve teraz. Nikdy som sa nejako obzvl\u00e1\u0161\u0165 perfektne neupravoval, ale dnes som to urobil. Dne\u0161n\u00fd de\u0148 sa mi zdal celkom in\u00fd ako tie predo\u0161l\u00e9. C\u00edtil som v kostiach, \u017ee sa dialo nie\u010do \u010dudn\u00e9. Toto som nebol ja – poho\u010f\u00e1k, drs\u0148\u00e1k Tom. Namiesto toho sa zo m\u0148a pomaly st\u00e1val nerv\u00e1k, citlivka Tom. Pokr\u00fatil som nad sebou hlavou a pozrel na mobil. Mal som tam spr\u00e1vu, ale nane\u0161\u0165astie nebola od Billa.
„Kurva, Laura,“ zanad\u00e1val som a okam\u017eite sa zamra\u010dil. Celkom som na \u0148u zabudol. „Kde si? Pre\u010do sa neozve\u0161?“ pre\u010d\u00edtal som si nahlas. „Lebo nechcem,“ zamrmlal som jej na odpove\u010f, ale neodp\u00edsal ni\u010d. Musel som to s \u0148ou jednoducho ukon\u010di\u0165. Jednak preto, \u017ee som jej mal pln\u00e9 zuby, a aj preto, \u017ee som to s\u013e\u00fabil Billovi. Ale ako som to mal spravi\u0165? Najlep\u0161ie bude, ke\u010f jej spr\u00e1vy proste odignorujem<\/em>, pomyslel som si a tajne d\u00fafal, \u017ee je aspo\u0148 nato\u013eko inteligentn\u00e1, \u017ee by to mohla pochopi\u0165. Sna\u017eil som sa ju vytesni\u0165 a nap\u00edsal som svojmu najlep\u0161iemu kamo\u0161ovi. Chv\u00ed\u013eu som \u010dakal na odpove\u010f a potom vzal k\u013e\u00fa\u010de od auta a \u0161iel pre\u0148ho do nemocnice, ako sme sa dohodli. Ke\u010f som dorazil na intern\u00e9, \u010dakal na m\u0148a u\u017e na chodbe a vybehol mi oproti.<\/div>\n

\n

„Tom!“ zakri\u010dal na m\u0148a u\u017e z dia\u013eky. Bol som tak\u00fd happy, ke\u010f som ho kone\u010dne znova uvidel. Na to, \u017ee str\u00e1vil nieko\u013eko dn\u00ed v nemocnici, vyzeral celkom dobre.
„\u010cau,“ objal som ho a vzal mu z ruky ta\u0161ky.
„Tom,“ pozrel na m\u0148a vy\u010d\u00edtavo, „nemus\u00ed\u0161 mi to nies\u0165. Nie som na tom…“ a nedopovedal.
„Ticho. Potrebuje\u0161 oddych,“ odbil som ho hne\u010f a spolu sme vykro\u010dili k autu. Cestou mi Bill chv\u00ed\u013eu kvetnato l\u00ed\u010dil svoje z\u00e1\u017eitky s ihlami a protivn\u00fdmi sestrami, ktor\u00e9 ho tam cel\u00fd \u010das ohov\u00e1rali a sek\u00edrovali.
„Vyser sa na nich. Len ti z\u00e1vidia,“ m\u00e1vol som rukou, nalo\u017eil ta\u0161ku do kufra a nasadli sme do auta. Vy\u0161tartovali sme a Bill ma chv\u00ed\u013eku sledoval pri \u0161of\u00e9rovan\u00ed. Ke\u010f som sa na\u0148ho k\u00fatikom oka pozrel, sklopil poh\u013ead. Zdalo sa mi divn\u00e9, \u017ee zrazu st\u00edchol. To sa e\u0161te nikdy predt\u00fdm nestalo. „Pre\u010do si zrazu ticho?“ op\u00fdtal som sa ho a pustil potichu r\u00e1dio.
„Tom, ty si ku mne tak\u00fd dobr\u00fd,“ za\u0161epkal ticho a mal som pocit, \u017ee sa rozpla\u010de.
„Hey,“ pozrel som sa na\u0148ho kr\u00e1tko, ke\u010f som zastavil na \u010dervenej a pousmial sa. „\u010co sa stalo?“
„Neviem. Asi som st\u00e1le nadrogovan\u00fd z t\u00fdch inf\u00faziek,“ m\u00e1vol rukou, oprel sa o sedadlo a pozeral z okienka.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„U\u017e vedia presne, \u010do ti je?“ op\u00fdtal som sa po dlh\u0161om \u010dase a pokra\u010doval v jazde.
„Povedali, \u017ee m\u00e1m m\u00e1lo \u017eeleza a m\u00e1m jes\u0165 ve\u013ea \u0161pen\u00e1tu a \u0161al\u00e1tu a… blah,“ a spravil gesto – je mi z toho na tiku. Rozosmiali sme sa a u\u017e som zastavil pred moj\u00edm vchodom a zaparkoval. Vzal som mu veci, on medzit\u00fdm vyst\u00fapil a ja som zamkol. Bez jedin\u00e9ho slova sme \u0161li jeden ved\u013ea druh\u00e9ho, k\u00fdm mi Bill neotvoril dvere do vchodu a potom sme si vzali v\u00fd\u0165ah k jeho bytu. Ke\u010f som vo\u0161iel, polo\u017eil som do chodby ta\u0161ky.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ usmial sa na m\u0148a Bill. „Chce\u0161 tu so mnou chv\u00ed\u013eu osta\u0165? Mama bude e\u0161te dlho v pr\u00e1ci a…“
„Jasn\u00e9,“ vyzul som si top\u00e1nky a nasledoval ho do jeho izby. Sadol som si na poste\u013e a sledoval ho, ako sa vyba\u013eoval. Pozorne som si ho prezeral a v\u0161imol som si, \u017ee mal ruky dopichan\u00e9 od ihiel a posypan\u00e9 modrinami. „Ve\u013emi sa tam s tebou asi nemaznali,“ poznamenal som, ke\u010f som to uvidel. Chytil som amok. Ako ho mohli tak doriadi\u0165?!<\/em> na\u0161tval som sa v duchu. Bill si pozrel na svoje modriny.
„No, nie je to ni\u010d moc, ale videl som tam pacientov, ktor\u00ed na tom boli hor\u0161ie ako ja,“ za\u0161k\u013eabil sa.
„To nie je v poriadku. Ako…“ za\u010dal som sa nad t\u00fdm pohor\u0161ova\u0165, ale sta\u010dil mi jeden Billov poh\u013ead a st\u00edchol som. Poc\u00edtil som v hrudi \u010dosi zvl\u00e1\u0161tne. Hlava mi za\u010dala z jeho poh\u013eadu pulzova\u0165 a v krku mi celkom vyschlo. \u010co to, do pekla, malo znamena\u0165?<\/p>\n

„Tom, nepovedal som ti CEL\u00da pravdu,“ povedal zrazu Bill len tak z ni\u010doho ni\u010d, sadol si na stoli\u010dku pri p\u00edsacom stole a rozplakal sa. Divn\u00e9 pocity zrazu vystriedalo \u010dosi celkom in\u00e9. Ani neviem, ako by som to pop\u00edsal. Bolo to nie\u010do ako fakt nepr\u00edjemn\u00e1, vn\u00fatro s\u0165ahuj\u00faca \u00fazkos\u0165. Ostal som v \u00faplnom \u0161oku. V hlave mi jeho veta rezonovala ako obrovsky dlhok\u00e1nske echo. „Nie je to nedostatok \u017eeleza,“ pozrel sa na m\u0148a uplakan\u00fdmi o\u010dami. „Prep\u00e1\u010d mi to. Nevedel som, ako ti to poveda\u0165. Ani teraz neviem, ako…“ a znova sa mu zlomil hlas. V u\u0161iach som za\u010dul \u010dosi ako hlasn\u00e9 PR\u00c1SK nasledovan\u00e9 mojimi vlastn\u00fdmi slzami. Stuhnuto som sa d\u00edval na svojho najlep\u0161ieho priate\u013ea pred sebou a v duchu sa p\u00fdtal: Pre\u010do mi doteraz klamal?<\/em> Bill sa na m\u0148a za dlh\u00fdch p\u00e4\u0165 min\u00fat nepozrel ani raz.<\/div>\n

\n

„Tom, nechcem, aby sme sa \u010falej kamar\u00e1tili. Nem\u00f4\u017eem… Nechcem, aby si TO musel vidie\u0165,“ povedal napokon r\u00fdchlo, takmer nezrozumite\u013ene.
„\u010cO\u017dE?!“ vykr\u00edkol som e\u0161te viac v \u0161oku. „T – to… Ty si asi zo m\u0148a u\u0165ahuje\u0161?!“ skr\u00edkol som na\u0148ho a hlas mi pritom preskakoval. „\u010co – do – PEKLA – sa – to – S TEBOU – stalo?!“ ostal som chv\u00ed\u013eu paralyzovan\u00fd pr\u00edvalom vlastn\u00fdch pocitov, ale hne\u010f ako som precitol, pokra\u010doval som: „\u010co je ti vlastne? Pre\u010do mi to nechce\u0161 poveda\u0165 priamo? Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee sa na teba vyka\u0161lem? CHCEM ti pom\u00f4c\u0165, Bill!“ M\u00f4j hlas bol pln\u00fd v\u00fd\u010ditiek a on sa naplno rozplakal. Nemohol som sa na\u0148ho aj pri v\u0161etkom svojom hneve len tak pozera\u0165. Natiahol som sa pre jeho ruku, chytil ju a pritiahol ho k sebe na poste\u013e. Objal ma a jeho slzy mi padali na rameno.
„M\u00e1m r – r…“ koktal, ale \u010falej nemusel ni\u010d vravie\u0165. Tu\u0161il som to! Bo\u017ee, ja som to niekde v k\u00fatiku du\u0161e vedel, ale aj tak ma oklamal! Mal rakovinu!<\/em> po\u010dul som s\u00e1m seba kri\u010da\u0165 vo svojej hlave.Srdce mi pritom prudko kleslo a\u017e do gat\u00ed.
„Ale Bill, predsa existuje lie\u010dba. Dnes je u\u017e…“ chcel som ho podpori\u0165, ale on sa na m\u0148a zrazu len pozrel.
„Nechcem sa necha\u0165 celkom zni\u010di\u0165,“ za\u0161epkal a ja som sa rozvzlykal ako mal\u00fd chlapec. V\u0161etko akoby sa vo mne trhalo. Akoby mi niekto do tela vpravil King Konga, ktor\u00fd tam za\u010dal v\u0161etko prevraca\u0165 naruby. Chcel som mu poveda\u0165, \u017ee to predsa nemohol len tak vzda\u0165, ale nedok\u00e1zal som v sebe n\u00e1js\u0165 silu. „Tomi,“ prit\u00falil si ma a hladkal ma po vlasoch. Pritisol som sa k nemu tak, ako sa len dalo. „Tom, nepla\u010d, pros\u00edm.“ Toto mi NEMOHOL spravi\u0165!<\/em> reval som vn\u00fatorne.<\/p>\n

„To mi predsa, kurva, NESMIE\u0160 spravi\u0165!“ vy\u0161lo zo m\u0148a nekontrolovane a pozrel som sa mu do o\u010d\u00ed. „Ja \u0165a…“ a v\u0161etko sa v mne zlomilo. Nemohol som ani len pomyslie\u0165 na to, \u017ee by tu jedn\u00e9ho d\u0148a u\u017e nebol, ale \u010do bolo hor\u0161ie… A\u017e TOTO jeho priznanie mi celkom otvorilo o\u010di a nedok\u00e1zal som sa tomu u\u017e \u010falej br\u00e1ni\u0165. „Milujem \u0165a,“ za\u0161epkal som a on sa na m\u0148a len d\u00edval a po l\u00edcach mu tiekli \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie slzy. Toto bolo stokr\u00e1t hor\u0161ie ako spomalen\u00e1 tragick\u00e1 sc\u00e9nka v tr\u00e1pnom, lacnom, sla\u010f\u00e1ckom filme pre naivn\u00e9 t\u00edne\u017eerky. Slzy mi celkom rozmazali videnie. Mal som pred o\u010dami len farebn\u00e9 \u0161muhy a jedin\u00e9, \u010do som c\u00edtil, bolo, ako sa m\u00f4j najlep\u0161\u00ed priate\u013e a moja L\u00c1SKA triasla. Ni\u010d nepovedal a m\u0148a sa zmocnil strach. To v\u0161etko na m\u0148a do\u013eahlo silou at\u00f3movky. V\u0161etko sa mi to v hlave pomixovalo do obrovskej \u010diernej diery, ktor\u00e1 zo m\u0148a vys\u00e1vala v\u0161etku pozit\u00edvnu energiu a n\u00e1dej, \u010do mi e\u0161te ostala. Mal som chu\u0165… Vlastne som ani nevedel na \u010do. Dlho sme tam len tak sedeli – bez jedn\u00e9ho slova. Bill sa neprest\u00e1val trias\u0165 a ja som sa nedok\u00e1zal pozbiera\u0165. Neplakal som u\u017e, ale boles\u0165 st\u00e1le neodch\u00e1dzala. Prilepila sa mi na hru\u010f ako neforemn\u00e1 masa a pulzovala… A pulzovala. Zmohol som sa na to, \u017ee som Billa len z\u013eahka pohladkal po vlasoch a on hlasno potiahol nosom. Pozrel som sa na\u0148ho a on predo mnou uh\u00fdbal, akoby sa za seba hanbil a ja som \u010dakal. \u010cakal som, \u010do na TO odpovie.
„Tomi,“ nahlas a dlho vyd\u00fdchol, chytil ma za ruku, ale aj tak sa na m\u0148a nepozrel, „pre\u010do A\u017d teraz?“ a vtedy som zachytil v\u00fd\u010ditku nie len v jeho d\u00fahovk\u00e1ch, ale aj hlase. Nevedel som mu na to da\u0165 odpove\u010f. Pohladkal ma po tv\u00e1ri. Tak jemne. Len kon\u010dekmi prstov. Jeho dotyk bol ako letn\u00fd v\u00e1nok – pr\u00edjemn\u00fd, ale r\u00fdchlo vyprchal. Vtedy som pochopil, \u017ee som nebol jedin\u00fd, kto miloval.<\/div>\n

\n

„Ty… Ako dlho ma u\u017e…“ zachytil som jeho plach\u00fd poh\u013ead. Tekal mi po tv\u00e1ri o\u010dami, akoby nevedel, kam sa d\u00edva\u0165.
„Odkedy som po prv\u00fdkr\u00e1t \u017eiarlil na…“ za\u0161epkal a e\u0161te tich\u0161ie dodal, \u017ee to trvalo u\u017e tri roky.
„Bo\u017ee,“ povzdychol som si a rukou prehmatal tv\u00e1r. Udrel ma tak\u00fd siln\u00fd pocit viny ako e\u0161te nikdy. Bol do m\u0148a za\u013e\u00faben\u00fd tak dlho a ja som si to ani raz nev\u0161imol! Ak\u00fd priate\u013e som to bol?! Ubli\u017eoval som mu cel\u00e9 TRI roky! AKO som mohol by\u0165 tak\u00fd SLEP\u00dd?! „Bill, ja… Nikdy som… Bol som otrasn\u00fd najlep\u0161\u00ed priate\u013e na svete. C\u00edtim sa ako tot\u00e1lna socka,“ a za\u010dal som sa mu hne\u010f ospravedl\u0148ova\u0165. On ma len ticho sledoval a pritom ma st\u00e1le dr\u017eal za ruku.
„Tomi, bol si ten najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t, ak\u00e9ho som kedy mal, m\u00e1m a budem ma\u0165. V\u017edy sme, boli sme a aj budeme na jednej lodi,“ vyznal sa mi, ke\u010f som skon\u010dil so svoj\u00edm sebaobvinen\u00edm. „Nikdy som ti to nepovedal, lebo som sa b\u00e1l, \u017ee by si ma od seba odsotil. V\u017edy som si myslel, \u017ee je lep\u0161ie ma\u0165 po boku priate\u013ea ako nikoho.“
„Prep\u00e1na, nie som \u017eiaden pokrytec, Bill,“ na\u0161tval som sa na\u0148ho. „V\u017edy som si myslel, \u017ee ma dobre pozn\u00e1\u0161 a vie\u0161 o tom, \u017ee by som \u0165a NIKDY neopustil! Keby si mi to povedal u\u017e d\u00e1vno, mo\u017eno by som u\u017e d\u00e1vno pri\u0161iel na to, \u017ee \u0165a…“ preglgol som a on sa na m\u0148a smutne zah\u013eadel. „Mohli sme by\u0165 spolu cel\u00e9 roky a teraz? Ko\u013eko \u010dasu…“ ani som to rad\u0161ej nedopovedal. Do mysle sa mi vkradol len obr\u00e1zok Billovho chorobou umu\u010den\u00e9ho tela le\u017eiaceho v tmavej mahag\u00f3novej rakve. Zavzlykal som a r\u00fdchlo sa mu oto\u010dil chrbtom.<\/div>\n

\n

Nechcel som, aby ma videl plaka\u0165, \u010do bolo dos\u0165 iracion\u00e1lne, preto\u017ee odkedy som sem dnes pri\u0161iel, nerobil som ni\u010d in\u00e9 ako to. Poc\u00edtil som, ako sa poste\u013e za mnou prehla pod jeho v\u00e1hou a jeho ruky ma ne\u017ene objali. Jeho hru\u010f sa dotkla m\u00f4jho chrbta a vysielala mi do\u0148 teplo.
„Tomi, nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ko\u013eko \u010dasu n\u00e1m ost\u00e1va. Nechcem tvoju \u013e\u00fatos\u0165 a ani tvoj sm\u00fatok. Potrebujem \u0165a hne\u010f a t\u00fdm viac, \u017ee…“ \u0161epkal mi do ucha a ja som sa k nemu oto\u010dil. Zachytil som jeho zlatohned\u00e9 d\u00fahovky a ut\u00e1pal sa v nich. Jemne som ho chytil za krkom. Pritiahol si ho a pobozkal. Dotyk na\u0161ich pier mi v okamihu z hrude vyp\u00e1lil \u0165a\u017eiv\u00fa masu, ktor\u00e1 ma tr\u00e1pila, a ostal len pocit om\u00e1menia. Presne, ako ke\u010f som bol zhulen\u00fd. Vn\u00edmal som len dotyk jeho hrejiv\u00fdch dlan\u00ed na tv\u00e1ri a chu\u0165 jeho m\u00e4kk\u00fdch \u00fast. C\u00edtil som sa ako hlup\u00e1k a z\u00fafalec z\u00e1rove\u0148. \u013dutoval som svoju tvrdohlavos\u0165.TOTO V\u0160ETKO som mohol ma\u0165 u\u017e tak d\u00e1vno!Hlavou mi behali v\u0161etky na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 z\u00e1\u017eitky svetelnou r\u00fdchlos\u0165ou. Akoby ma ten bozk celkom pohltil. Cel\u00e9 moje telo bolo zrazu v jednom obrovskom ohni, z ktor\u00e9ho ma mohol dosta\u0165 len ON. A podarilo sa mu to. Toto bolo nie\u010do celkom in\u00e9. Nikdy predt\u00fdm som ni\u010d podobn\u00e9 neza\u017eil. Nebola to t\u00fa\u017eba po tom sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie zbavi\u0165 svojho vzru\u0161enia, ani kvapka egoizmu alebo potreby nie\u010do niekomu dokazova\u0165. Ten bozk bol nezi\u0161tn\u00fd, \u010dist\u00fd a nevinn\u00fd. Chcel som mu da\u0165 pocit \u0161\u0165astia, a to ma sam\u00e9ho spravilo \u0161\u0165astn\u00fdm, hoci som to neo\u010dak\u00e1val. Toto bola najbl\u00e1znivej\u0161ia a najkraj\u0161ia jazda h\u00fasenkovou dr\u00e1hou, ktor\u00e1 mi celkom zamotala hlavu, v\u0161etko v mojom tele, a pritom moje srdce ostalo celkom pokojn\u00e9, ale s pocitom sladk\u00e9ho naplnenia. Neuverite\u013en\u00e9, ko\u013eko pocitov som v sebe objavil len po jednom int\u00edmnom dotyku s chalanom, po ktor\u00e9ho boku som \u017eil cel\u00fd svoj \u017eivot.<\/div>\n

\n

No ni\u010d v tomto nedokonalom svete nikdy netrvalo naveky. Na\u0161e pery sa z\u00e1konite museli znova rozdeli\u0165 a realita musela znova udrie\u0165 v plnej sile.
„Tak\u017ee… \u010co teraz?“ op\u00fdtal som sa ho ticho a obaja sme h\u013eadeli na koberec v jeho izbe. Stisol som vie\u010dka, nad\u00fdchol sa, vyd\u00fdchol a pozbieral v\u0161etku silu v sebe, ktor\u00e1 e\u0161te ostala. „Chce\u0161 sa na m\u0148a vyka\u0161\u013ea\u0165?“ pozrel som sa mu do o\u010d\u00ed s n\u00e1dejou, ale on neodpovedal. Namiesto toho sa odtiahol a sch\u00falil do klbka uprostred postele. „Bill, nesmie\u0161 to VZDA\u0164. Pre seba, pre svoju matku, pre M\u0147A. MUS\u00cd\u0160 sa lie\u010di\u0165.“ Akoby ma v\u00f4bec nevn\u00edmal. \u0160tvalo ma to! „Kurva, Bill! Pozri sa na m\u0148a, ke\u010f s tebou hovor\u00edm!“ kri\u010dal som na\u0148ho, aby som si jednak u\u013eavil od bolesti, a jednak preto, lebo ma ignoroval a ja som z\u00fafalo potreboval po\u010du\u0165 aspo\u0148 jedno slovo.
„Tom, daj mi pokoj!“ zavrieskal na m\u0148a tak ako e\u0161te nikdy, ale kone\u010dne sa na m\u0148a aspo\u0148 pozrel. „Cho\u010f… Cho\u010f domov. Chce sa mi spa\u0165,“ povedal u\u017e o nie\u010do pokojnej\u0161ie, ale nemal som z toho dobr\u00fd pocit. „Tak cho\u010f U\u017d!“ zakri\u010dal na m\u0148a a uk\u00e1zal prstom na dvere. Hnev\u00e1 sa?! ON sa na M\u0147A hnev\u00e1, preto\u017ee mu chcem pom\u00f4c\u0165?!<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal som a v\u00f4bec som nech\u00e1pal, pre\u010do len tak z ni\u010doho ni\u010d tak vybuchol.
„Bill, pros\u00edm…“ za\u010dal som zmierlivej\u0161ie, nechcel som od\u00eds\u0165, ke\u010f bol na tom tak zle.
„VYPADNI U\u017d!“ rozbehol sa ku mne a sotil ma smerom z izby. „CHO\u010e! CHO\u010e!“ a\u017e som ostal civie\u0165 na chodbe a on sa predo mnou zamkol. C\u00edtil som sa ako pes. Nech\u00e1pal som, \u010do sa to s n\u00edm stalo. Ani v my\u0161lienkach som k tomu nedok\u00e1zal ni\u010d poveda\u0165. Nevedel som, \u010do robi\u0165. Nechcel som od\u00eds\u0165, ale mo\u017eno len potreboval viac \u010dasu. Aj ja s\u00e1m som potreboval viac \u010dasu.<\/p>\n<\/div>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories „Ak niekto s tebou vydr\u017e\u00ed v t\u00fdch najhor\u0161\u00edch \u010dasoch, potom si naozaj zasl\u00fa\u017ei by\u0165 s tebou v t\u00fdch dobr\u00fdch.“ – Nezn\u00e1my Len \u010do som r\u00e1no otvoril o\u010di, u\u017e som sa nevedel do\u010dka\u0165, kedy Billa znova uvid\u00edm. Bol som z toho<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1630","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1630","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1630"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1630\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1630"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1630"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1630"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}