{"id":16602,"date":"2008-09-10T17:00:00","date_gmt":"2008-09-10T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=16565"},"modified":"2008-09-10T17:00:00","modified_gmt":"2008-09-10T16:00:00","slug":"diablov-strazny-anjel-10","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/09\/10\/diablov-strazny-anjel-10\/","title":{"rendered":"Diablov str\u00e1\u017eny anjel 10."},"content":{"rendered":"
autor: Nena<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
Nena a\u017e prestala vari\u0165 a tie\u017e to pozorovala so mnou.
„Waw. Teba museli v\u00e1\u017ene milova\u0165.“
„No \u00e1no. M\u00f4\u017ee\u0161 to rad\u0161ej vypn\u00fa\u0165?“ poprosil som. Urobila tak a sna\u017eil som sa svoje citov\u00e9 rozpolo\u017eenie upokoji\u0165.
„Neboj… p\u00f4jdeme na pohreb a v\u0161etko sa d\u00e1 doporiadku. Len vydr\u017e e\u0161te dnes a zajtra je pohreb.“
„St\u00e1le to opakuje\u0161, ale never\u00edm tomu, lebo Tom \u0165a nebude po\u010d\u00fava\u0165, ak si si e\u0161te neuvedomila.“
„Ale bude. Ja m\u00e1m svoje zbrane. Ale mus\u00ed\u0161 mi pom\u00f4c\u0165. Prv\u00fd z\u00e1\u017eitok ak\u00fd si pam\u00e4t\u00e1\u0161 s Tomom je?“
Zah\u013eadel som sa jej do o\u010d\u00ed a uva\u017eoval. \u010co to asi je?
„Mali sme 5 a rodi\u010dia Toma pres\u0165ahovali do samostatnej izby. Aby sme si zvykali na s\u00fakromie. Sedel som prv\u00fdkr\u00e1t vo svojej izbe len s jednou poste\u013eou, s\u00e1m som h\u013eadel z okna, a s\u00e1m som zapol telku. U\u017e tam nebol Tom, aby ma hneval, aby mi bral veci, aby po mne ziapal. Toto mi u\u017e vtedy letelo hlavou,“ po sm\u00fatku ma premohla neskuto\u010dn\u00e1 rados\u0165 pri t\u00fdchto spomienkach, „dovtedy sme sa v izbe bili, ale neskuto\u010dne mi to len po hodine ch\u00fdbalo. Preto som vy\u0161iel z izby a h\u013eadel na dvere oproti, kde bola nalepen\u00e1 Tomova vtedy \u0161kared\u00e1 kresba,“ rozosmial som sa, „telo si nakreslil len ako pali\u010dky,“ v\u0161imol som si ako Nena sed\u00ed, pozorne po\u010d\u00fava a usmieva sa ako ja, „no a opatrne som otvoril dvere.<\/div>\n
\n
On sedel rovnako na posteli ako ja v izbe oproti a h\u013eadel na okno. Sp\u00fdtal som sa ho, \u010di ide do z\u00e1hrady. Oto\u010dil sa a rozbehli sme sa tam. Pochopili sme, \u017ee aj ke\u010f sme dostali u\u017e oddelen\u00e9 izby, neoddelili sme sa my. Ale potom pri\u0161iel ve\u010der. U\u017e sme spali, ke\u010f n\u00e1s prebudil krik zdola. Mama a otec sa h\u00e1dali. V tom obdob\u00ed to za\u010dalo medzi nimi \u0161kr\u00edpa\u0165. Len som si zakr\u00fdval u\u0161i vank\u00fa\u0161om, ke\u010f som zbadal, \u017ee sa otvorili dvere. Vo\u0161iel Tom.
„Nezn\u00e1\u0161am ke\u010f sa h\u00e1daj\u00fa,“ po\u0161epkal mi so svojim mackom v ruke. Odkryl som papl\u00f3n a \u013eahol si ved\u013ea m\u0148a. Vtedy sa to dalo. Mali sme mo\u017eno tretinu teraj\u0161ej v\u00fd\u0161ky a \u0161\u00edrky. Ka\u017edop\u00e1dne sme takto spali, k\u00fdm sa na\u0161i nerozviedli. Inak sa to nedalo. Nad r\u00e1nom, k\u00fdm n\u00e1s pri\u0161la mama zobudi\u0165, sa Tom vr\u00e1til do svojej postele.“
Zasnenie z jej poh\u013eadu zmizlo hne\u010f, ke\u010f som prestal hovori\u0165. Ako ke\u010f l\u00fasknete.
„Ty si si nikdy neuvedomil, \u017ee to je nie\u010do viac ako bratsk\u00e9 pochopenie?“
„Vn\u00fatorne to pod\u013ea m\u0148a bolo u\u017e dlho, ale nejak som si to neuvedomoval spr\u00e1vne. S Tomom sme hovorili, \u017ee m\u00e1me tak\u00fd vz\u0165ah preto, lebo sme dvoji\u010dky. Ale po tom, \u010do mi povedal v ten de\u0148, \u010do som umrel, sa moje prav\u00e9 city dostali na povrch a za\u010dali sa tot\u00e1lne mie\u0161a\u0165. Ni\u010d som nevn\u00edmal, len som…“ zlomil sa mi hlas, „chcel vykri\u010da\u0165, \u017ee c\u00edtim to ist\u00e9.“
„To je tak\u00e9 kr\u00e1sne,“ naplnili sa jej o\u010di slzami.
„\u017deby si u\u017e zahodila t\u00fa svoju tvrd\u00fa masku?“ aspo\u0148 dobera\u0165 si ju ma bavilo.
„Presta\u0148, dobre? Ja sr\u0161\u00edm dobrom. Len na to nevyzer\u00e1m.“
„Prehovorila Satanistka a \u0160piritistka.“
„Satanistka nie som, po\u010d\u00favam len ich hudbu. To je nie\u010do in\u00e9,“ vyviedla ma z „omylu“.
„Jaj,“ tajne som sa usmieval.<\/div>\n
Na druh\u00fd de\u0148:
Kr\u00e1\u010dali sme chodn\u00edkom, no oz\u00fdvali sa len Nenine op\u00e4tky. Bola „nezvy\u010dajne“ cel\u00e1 v \u010diernom s korzetom, dlh\u00fdmi nohavicami a kab\u00e1tom a\u017e po zem. Za\u010d\u00ednal som si na \u0148u zvyka\u0165. Na parkovisku pred domom sm\u00fatku sa pomaly nedalo prech\u00e1dza\u0165, to\u013eko \u00e1ut tam bolo. Celkovo to\u013eko \u013eud\u00ed.
„Me\u0161k\u00e1me,“ pripomenul som jej.
„Viem! Mal by si ma upokojova\u0165 a nie to zhor\u0161ova\u0165,“ hyster\u010dila. Zastala pred dverami domu sm\u00fatku a dvakr\u00e1t sa nad\u00fdchla.
„To bude dobre. Prinajhor\u0161om \u0165a po\u0161l\u00fa na psychiatriu vo zvieracej kazajke.“
„Ch\u00e1pe\u0161 v\u00fdznamu slova upokoji\u0165?!“ na\u0161tvane skoro vykr\u00edkla. Rad\u0161ej som zm\u013akol. Po chv\u00edli sa odhodlala a vo\u0161la dnu. Ja s \u0148ou.
Bola to ve\u013ek\u00e1 miestnos\u0165 s kopou lav\u00edc po stran\u00e1ch, potiahnut\u00fdch \u010dervenou l\u00e1tkou. V strede sa tiahla cesta rovno dopredu k rakve. Videl som sa tam. U\u017e z dia\u013eky som videl ak\u00fd som bled\u00fd… m\u0155tvo bled\u00fd.
„D\u00fafam \u017ee aj ja za\u017eijem tak\u00fdto poh\u013ead,“ po\u010dul som Nenu ved\u013ea. Prebodol som ju poh\u013eadom a na\u0161iel Toma. Sedel \u00faplne vpredu, po l\u00edcach mu tiekli slzy a h\u013eadel na moje bezvl\u00e1dne telo.
Ved\u013ea neho sedeli rodi\u010dia. Moje srdce sa ako keby zmenilo na \u0161pongiu, ktor\u00e1 sa s\u0165ahuje st\u00e1le viac a viac.
Tom sa postavil s ru\u017eou v ruke a podi\u0161iel k telu.
„Chcem po\u010du\u0165 \u010do hovor\u00ed! R\u00fdchlo cho\u010f bli\u017e\u0161ie!“ s\u00faril som Nenu. Nen\u00e1padne, \u010do najtich\u0161ie, sa pribl\u00ed\u017eila a ja som do\u0161iel k Tomovi. Chytil mi ruku.
„Studen\u00fd a bez \u017eivota. Tak\u00fd opak teba,“ odml\u010dal sa a utrel si slzy, „si to jedin\u00e9, \u010do ma nap\u013a\u0148a. \u00c1no si! Lebo aj ke\u010f ne\u017eije\u0161, ja som s tebou a ty so mnou. N\u00e1s nem\u00f4\u017ee rozdeli\u0165 ani smr\u0165. A vie\u0161 pre\u010do? Zabijem sa. Dnes. Po v\u0161etkom tomto cirkuse. Falo\u0161n\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed sm\u00fatia… nikdy \u0165a nepoznali! Nikdy \u0165a ne\u013e\u00fabili! Nikdy \u0165a nech\u00e1pali,“ vzlykol, „Nena mala pravdu. Nemal som sa takto spr\u00e1va\u0165. U\u017e nebudem. Budem s tebou. S\u00edce neviem, \u010do nasleduje po smrti, ale si tam ty. A to jedin\u00e9 rozhoduje o mojej existencii. Nehanb\u00edm sa za to. Milujem \u0165a.“
Pohladkal ma po l\u00edci s \u00fasmevom a polo\u017eil ved\u013ea m\u0148a ru\u017eu. Vr\u00e1til sa na svoje miesto a chytil mamu za ruku, ktor\u00e1 sa o\u010dividne ledva dr\u017eala na noh\u00e1ch.
Cez slzy som sa usmial a chytil si l\u00edce, kde ma Tom pohladkal. Bolo to nie\u010do neskuto\u010dn\u00e9. S\u00edce ma pohladkal na tele a ja som bol duch, ktor\u00fd to pozoroval, aj tak to pre m\u0148a znamenalo nie\u010do neskuto\u010dn\u00e9. Stiahnut\u00e9 srdce za\u010dalo akoby bi\u0165 a rados\u0165, ktor\u00fa som poc\u00edtil, sa nedala porovna\u0165 s ni\u010d\u00edm. Ani t\u00e1 sl\u00e1va, fan\u00fa\u0161i\u010dky na celom svete a prepych, sa nedalo porovna\u0165 s t\u00fdmto.
St\u00e1le som si dr\u017eal l\u00edce a h\u013eadel na jeho dokonalos\u0165.
„Aj ja \u0165a milujem,“ usmial som sa.<\/p>\n

autor: Nena<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nenabetaread: Janule Nena a\u017e prestala vari\u0165 a tie\u017e to pozorovala so mnou.„Waw. Teba museli v\u00e1\u017ene milova\u0165.“„No \u00e1no. M\u00f4\u017ee\u0161 to rad\u0161ej vypn\u00fa\u0165?“ poprosil som. Urobila tak a sna\u017eil som sa svoje citov\u00e9 rozpolo\u017eenie upokoji\u0165.„Neboj… p\u00f4jdeme na pohreb a v\u0161etko sa d\u00e1 doporiadku.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[159],"tags":[],"class_list":["post-16602","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-diablov-strazny-anjel"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16602","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=16602"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/16602\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=16602"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=16602"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=16602"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}