{"id":1670,"date":"2016-12-02T16:00:00","date_gmt":"2016-12-02T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1662"},"modified":"2016-12-02T16:00:00","modified_gmt":"2016-12-02T15:00:00","slug":"herzenswarme-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/12\/02\/herzenswarme-2\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 2."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Ahojte!
V prvom rade by som sa chcela ve\u013emi pekne po\u010fakova\u0165 v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed mi minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 zanechali koment\u00e1r! Ve\u013emi ste ma nimi pote\u0161ili – ani neviete ako! \ud83d\ude42
Hne\u010f v \u00favode by som rada odpovedala na jednu z ot\u00e1zok oh\u013eadne veku chalanov, ktor\u00e1 aj m\u0148a sam\u00fa zaujala. Ke\u010f som poviedku za\u010dala p\u00edsa\u0165, neprem\u00fd\u0161\u013eala som o tom, ko\u013eko maj\u00fa rokov a nikde zatia\u013e nebolo spomenut\u00e9, ko\u013eko maj\u00fa chalani rokov. Preto m\u00e1 Va\u0161a fant\u00e1zia pln\u00fa mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 si ich obraz a zaradi\u0165 si ich do ur\u010dit\u00e9ho obdobia tak, ako chcete Vy sami. \ud83d\ude42
E\u0161te raz \u010fakujem a ve\u013emi sa te\u0161\u00edm na Va\u0161e pripomienky, koment\u00e1re alebo ot\u00e1zky.
Prajem V\u00e1m pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie!
MoreInsidiousKindOfStories<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
„Egal, wo wir hingehen, nimm Dir ‚ne Minute Zeit,
Eine Welle aus Namen, Wortern und Zahlen bricht \u00fcber unseren Kopf herein,
Und egal, wo wir hinsehen, es bleibt nicht f\u00fcr die Ewigkeit,
Komm, tritt mal die Bremse, beim allem was eilt, nimm Dir ‚ne Minute Zeit,
Wie sehr es auch eilt, nimm Dir ‚ne Minute Zeit, Zeit.“
– Adesse<\/em><\/div>\n
<\/p>\n

„Je jedno, kam ideme, vezmi si na min\u00fatu \u010das,
vlna mien, slov a \u010d\u00edsel n\u00e1m nar\u00e1\u017ea do hlavy,
a je jedno, kam pozrieme, neostane to na ve\u010dnos\u0165,
po\u010f, st\u00fap na brzdu, pri v\u0161etkom, \u010do sa n\u00e1hli, vezmi si na min\u00fatu \u010das,
ako ve\u013emi to pon\u00e1h\u013ea, vezmi si na min\u00fatu \u010das, \u010das.“
– Adesse<\/em><\/div>\n

\n

Cez stenu svojej detskej som po\u010d\u00faval h\u00e1dku rodi\u010dov a obj\u00edmal mlad\u0161iu sestru, ktor\u00e1 usedavo plakala na mojej posteli. Prit\u00falil som si ju k sebe a pobozkal p\u00e1rkr\u00e1t do vlasov, aby sa neb\u00e1la. Bolo po\u010du\u0165 rin\u010danie skla. Chcel som si zapcha\u0165 u\u0161i, ale ne\u0161lo to. Musel by som pusti\u0165 Christy. Po min\u00fate zrazu tresli vchodov\u00e9 dvere a v\u0161etko st\u00edchlo. Po\u010dul som u\u017e len matkin pla\u010d z kuchyne. Opatrne som sa od sestry odtiahol a nazna\u010dil jej, aby ostala a ticho le\u017eala. Zakradol som sa do kuchyne a chv\u00ed\u013eu sledoval matku, ktor\u00e1 sedela pri stole s tv\u00e1rou v dlaniach a ticho vzlykala.<\/p><\/div>\n

\n

„Si v pohode?“ objal som ju okolo ramien z\u013eahka a ona len k\u00fdvla. „Je u\u017e pre\u010d? Nevr\u00e1ti sa?“ za\u0161epkal som a c\u00edtil, \u017ee to bolelo, hoci by som mal by\u0165 rad\u0161ej \u0161\u0165astn\u00fd.
„Uhm,“ potiahla nosom. „Christy?“ pozrela sa na m\u0148a a zotrela si slzy.
„V mojej izbe,“ odpovedal som smutne.<\/div>\n

\n
„Idem za \u0148ou,“ vstala a e\u0161te raz sa na m\u0148a pozrela. „Tomi, si ve\u013emi odv\u00e1\u017eny,“ pousmiala sa, pohladkala ma po tv\u00e1ri a odi\u0161la za sestrou. Vedel som, \u017ee to tu viac nevydr\u017e\u00edm. Potreboval som okam\u017eit\u00fd ventil. Vzal som si basketbalku a vybral sa na ihrisko za bytovkou. Chv\u00ed\u013eu som tam len tak sedel na lavi\u010dke a sledoval b\u00farkov\u00e9 mraky, ktor\u00e9 sa s\u0165ahovali nad ihriskom. Potom ma to prestalo bavi\u0165 a za\u010dal som si driblova\u0165 a h\u00e1dza\u0165 na k\u00f4\u0161. Neviem, ako dlho som to robil, ale ke\u010f som precitol z basketbalov\u00e9ho tranzu, boli u\u017e na oblohe hviezdy a svietili lampy. Premkol ma pocit samoty a na nos mi dopadla prv\u00e1 kvapka. Zvesil som hlavu a pomaly sa \u0165ahal ku vchodu. Ke\u010f som vo vrecku zalovil po k\u013e\u00fa\u010doch, niekto ma poklepkal po pleci.<\/div>\n
\n

„Prekvapenie!“ za\u010dul som Billa nad\u0161ene vyp\u00edsknu\u0165 a s \u00fasmevom som sa k nemu oto\u010dil. Ke\u010f som za n\u00edm uvidel t\u00fdpka zo Starbucks m\u00f4j \u00fasmev bol znova v prdeli.
„\u010cau – te,“ odpovedal som zrazu bez n\u00e1lady. A to som si myslel, \u017ee som sa u\u017e mizernej\u0161ie c\u00edti\u0165 ani nemohol.
„Stalo sa nie\u010do, Tom?“ Billovo nad\u0161enie o\u010dividne opadlo. Nemal som mu to za zl\u00e9. Nemohol vedie\u0165, \u010do sa u n\u00e1s za posledn\u00fdch p\u00e1r dn\u00ed stalo. A u\u017e v\u00f4bec nie to, \u010do sa stalo pred p\u00e1r hodinami.
„V pohodi\u010dke,“ odpovedal som stroho a pomyslel si: Nebudem predsa rozobera\u0165 svoje sra\u010dky pred t\u00fdm tr\u00e1pnym predava\u010dom chcaniek!<\/em><\/div>\n

\n

„Uhm, to je Erik,“ uk\u00e1zal na ERIKA alias predava\u010da zna\u010dkov\u00fdch chcaniek.
„\u010cau, som Tom,“ podal som mu ruku slu\u0161ne, ale najrad\u0161ej by som mu nakopal ri\u0165. „Sorry, dnes nie som v n\u00e1lade,“ pozrel som na Billa bezv\u00fdrazne a on n\u00e1hle vyzeral zasko\u010dene. Mal som chu\u0165 mu zabuchn\u00fa\u0165 dvere pred nosom a bez rozl\u00fa\u010dky, ale… Kurva, vedel som, \u017ee to nebola jeho vina! Erik sa na m\u0148a vra\u017eedne pozrel, ale mal som to na h\u00e1ku.
„A – aha, tak inokedy,“ povedal Bill, zam\u00e1val mi, vzal svojho „priate\u013ea“ za ruku a \u0161iel s n\u00edm pre\u010d. Dne\u0161n\u00fd de\u0148 u\u017e proste nemohol by\u0165 viac na pi\u010du. Vylovil som kone\u010dne k\u013e\u00fa\u010de, odomkol a vy\u0161iel hore do bytu. Hodil som loptu do k\u00fata a vzal si z chladni\u010dky otcove pivo, ktor\u00e9 tu na\u0161\u0165astie zabudol. V byte bolo nezvykle ticho, tak\u017ee matka so sestrou u\u017e asi spali.<\/div>\n

\n

Pre\u0161iel som po prstoch do svojej izby, zap\u00e1lil mal\u00fa lampu a na\u0161tartoval PC. Bez n\u00e1lady som bl\u00fadil po internetov\u00fdch str\u00e1nkach a pil pritom pivo. Pripadal som si ako tot\u00e1lny z\u00fafalec a naviac mal v\u00fd\u010ditky, preto\u017ee som nemal Billa hnusne odp\u00e1lkova\u0165. Mohol som trochu po\u010dka\u0165, k\u00fdm tamten od\u00edde, a mohol mu POTOM vylia\u0165 svoje srdce. Teraz som tu namiesto toho celkom s\u00e1m \u010dumel na monitor a nepom\u00e1halo to ani trochu. Potreboval som sa aspo\u0148 o\u017era\u0165.Tak som si za\u0161iel pre \u010fal\u0161ie pivo. Sledoval som pritom online nejak\u00fd tup\u00fd film, ktor\u00fd som ani nevn\u00edmal. V duchu som sa modlil, aby sa Bill nehneval a aby sa nie\u010do stalo. \u010coko\u013evek. Zrazu mi p\u00edpla SMS. S povzdychom som z vrecka vyberal mobil a pre\u010d\u00edtal spr\u00e1vu od Billa: „Tom, si okay?“ R\u00fdchlo som mu odp\u00edsal, nech sa zastav\u00ed. Po piatich min\u00fatach prezv\u00e1\u0148al, a tak som mu i\u0161iel otvori\u0165. Po min\u00fate u\u017e Bill st\u00e1l zadych\u010dane vo dver\u00e1ch.
„Uf, ty kokos,“ zafu\u010dal.<\/div>\n

\n

„Be\u017eal si kv\u00f4li mne po schodoch?“ op\u00fdtal som sa ho prekvapene a zasvietil na chodbe, aby sa mohol vyzu\u0165. Bill by NIKDY nebehal. On nebehal ani na tel\u00e1ku! Fakt mal o m\u0148a strach. Prizn\u00e1vam, \u017ee som z toho mal trocha rados\u0165.
„Samozrejme. Vid\u00edm, \u017ee je nie\u010do zle,“ odpovedal na\u0161tvane a odhodil top\u00e1nku k tej predch\u00e1dzaj\u00facej. Hne\u010f ved\u013ea mojich. Ni\u010d som mu na to neodpovedal, len som zobral z chladni\u010dky piv\u00e1 a zatvorili sme sa v mojej izbe. Bill si sadol na poste\u013e ja na stoli\u010dku k p\u00edsaciemu stolu a chv\u00ed\u013eu sme len tak ticho pop\u00edjali.
„Ak\u00e9 bolo rande?“ op\u00fdtal som sa ho s horkos\u0165ou nie len po pive, ale aj po nie\u010dom INOM. K\u00fatikom oka som sa na\u0148ho pozrel.
„Ako rande,“ m\u00e1vol rukou Bill.<\/div>\n

„Tak\u017ee je to debil?“ pote\u0161il som sa v duchu znova \u0161kodoradostne, ale nenechal som ho, aby to spoznal.
„Proste… Nie je to tak\u00e9 ako na za\u010diatku. Ch\u00e1pe\u0161,“ odpovedal stroho a sp\u00fdtavo sa na m\u0148a pozrel. Bol to jasn\u00fd sign\u00e1l.
„Otec je pre\u010d,“ vypustil som to zo seba a c\u00edtil sa ako vyfu\u010dan\u00fd bal\u00f3n. Proste tot\u00e1lne na prd.
„Ako sa c\u00edti\u0161?“ op\u00fdtal sa a zjemnil hlas tak ako v\u017edy, ke\u010f o m\u0148a mal strach. Zahrialo ma z toho.<\/div>\n
„Myslel som, \u017ee sa budem c\u00edti\u0165 lep\u0161ie. Myslel som si, \u017ee zo m\u0148a spadne obrovsk\u00fd balvan, ale zatia\u013e sa c\u00edtim len ako posledn\u00e1 sra\u010dka.“ \u010co na srdci, to na jazyku von, Tom Kaulitz,<\/em> presne to mi v tej chv\u00edli preletelo v mysli.
„Oh, Tomi,“ pokr\u00fatil hlavou a pot\u013eapkal po matraci ved\u013ea seba. Potreboval som obja\u0165, a tak som si k nemu prisadol a nechal ho, nech ma obj\u00edme. „Bude to v\u0161etko v poriadku. Zaberie to \u010das, ale bude.“<\/div>\n
\n

„Bo\u017ee, ch\u00fdbal si mi,“ prezradil som vo chv\u00ed\u013eke slabosti a c\u00edtil som, ako mi po tv\u00e1ri te\u010d\u00fa slzy. Objal som ho silnej\u0161ie ne\u017e obvykle a on si polo\u017eil l\u00edce na moju hlavu.
„Aj ty mne,“ povedal a tie\u017e ma tuh\u0161ie objal.
„Matka je z toho na ka\u0161u. Sestra plakala, akoby ju niekto chcel zabi\u0165. Myslel som, \u017ee to neustoj\u00edm, Bill,“ prizn\u00e1val som sa mu so v\u0161etk\u00fdm, \u010do mi \u0161rotovalo v hlave. „Chcel som, aby vypadol. Je to kret\u00e9n, ale… Predsa je to otec. Nebol tak\u00fd v\u017edy. Pam\u00e4t\u00e1m si aj dobr\u00e9 \u010dasy. Chcel by som, aby si ho aj Christy pam\u00e4tala tak ako ja, ale pochybujem o tom.“ Bill na to ni\u010d nepovedal a bol som r\u00e1d, lebo som vedel, \u017ee to ch\u00e1pal. Jeho rodi\u010dia sa tie\u017e pred troma rokmi rozviedli. Akur\u00e1t ten d\u00f4vod bol in\u00fd. „Prisah\u00e1m, \u017ee som sa u\u017e na\u0148ho posledn\u00e9 dni nedok\u00e1zal ani pozrie\u0165. Hrozne ma sklamal. Tej kurve, \u010do n\u00e1m zni\u010dila rodinu, by som najrad\u0161ej rozkopal hlavu,“ letelo to zo m\u0148a celkom samo.<\/div>\n

„Ja viem, Tomi.“ Bill ma pohladkal po vlasoch a ja som sa na\u0148ho pozrel.
„Ty a tvoj Starbucks – Mann mi tie\u017e neprid\u00e1vate na pokoji,“ priznal som sa.
„Oh, pros\u00edm. Ne\u0165ahaj to sem teraz,“ pozrel sa na m\u0148a pr\u00edsne.
„V\u00e1\u017ene, Bill,“ odtiahol som sa od neho. „Je to blbec.“
„A to vie\u0161 odkia\u013e? Rand\u00ed\u0161 s n\u00edm?“ odtiahol sa odo m\u0148a a zlo\u017eil si ruky na hrudi.
„No dovo\u013e,“ urazil som sa.<\/div>\n
„Ani ho nepozn\u00e1\u0161, Tom. Chcem, aby si ho mal r\u00e1d. Je to pre m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9. \u010co to nech\u00e1pe\u0161?“ rozhodil rukami vo vzduchu.
„Vo vz\u0165ahu s\u00fa v\u017edy len dvaja \u013eudia. M\u0148a tam nepotrebuje\u0161,“ odbil som ho.
„\u017diarli\u0161?“ op\u00fdtal sa na rovinu a ja som ostal zasko\u010dene sedie\u0165.
„\u010c – \u010do? Pre\u010do by som mal?“ vyhov\u00e1ral som sa, ale vedel som, \u017ee je to presne tak. \u017diarlil som na toho debila, preto\u017ee ma okr\u00e1dal o \u010das s Billom.
„Nie som hl\u00fapy,“ za\u0165ukal si na \u010delo.
„Fajn, tak \u017eiarlim,“ rozhodil som rukami vo vzduchu. „M\u00e1m pocit, \u017ee si ma odstavil,“ vy\u0161iel som nakoniec s pravdou von.<\/div>\n
\n

„Super. Kone\u010dne si to povedal,“ usmial sa na m\u0148a a ja som sa tv\u00e1ril, ako by som pr\u00e1ve zjedol extra kysl\u00e9 Haribo.
„Okay, okay. Dostal si ma,“ priznal som sa znova.
„N\u00e1jdi si nejak\u00fa st\u00e1lu frajerku a budeme chodi\u0165 von spolu – v\u0161etci \u0161tyria,“ navrhol Bill.
„Bill, pozri sa na m\u0148a. Na moju rodinu. M\u00e1\u0161 dojem, \u017ee chcem nejak\u00fd st\u00e1ly vz\u0165ah?“ uviedol som ho do reality.
„V poriadku, ke\u010f nechce\u0161. Len som sa sna\u017eil o nejak\u00fd kompromis,“ obra\u0148oval svoj n\u00e1vrh.
„Oce\u0148ujem to, ale pozn\u00e1\u0161 ma a\u017e prive\u013emi,“ usmial som sa na\u0148ho a on na m\u0148a. \u010eal\u0161ia kr\u00edza bola za nami. „Pivo?“<\/div>\n

„To sa p\u00fdta\u0161 M\u0147A? Ako by si ma nepoznal,“ zasmial sa Bill, \u0161trngli sme si a posadili ved\u013ea seba na posteli. Pop\u00edjali sme, pozerali film a komentovali ho. Bol som v tom dobr\u00fd a bolo to dokonal\u00e9 rozpt\u00fdlenie od probl\u00e9mov doma. Bill sa ticho chichotal, ob\u010das dusil smiech vank\u00fa\u0161om. Ke\u010f sme sa takto dostali a\u017e k titulkom, pri\u0161li sme na to, \u017ee sa minulo aj pivo.
„Ajaj,“ povedal Bill a vycedil zo svojej f\u013ea\u0161e posledn\u00fa kvapku piva. „To aby som u\u017e pomaly i\u0161iel domov,“ dodal, ke\u010f skontroloval \u010das na mobile.
„Necho\u010f nikam. Osta\u0148 tu spa\u0165. Nechcem by\u0165 s\u00e1m. Nechcem myslie\u0165 na tie sra\u010dky,“ pozrel som na\u0148ho prosebne a sledoval, ako si zamyslene hr\u00fdzol peru.<\/div>\n
„Tom, nem\u00e1m tu py\u017eamo a ani ni\u010d na odma\u013eovanie, sprch\u00e1\u010d. Proste ni\u010d,“ vyhov\u00e1ral sa.
„Py\u017eamo ti po\u017ei\u010diam, odma\u013eova\u0165 sa m\u00f4\u017ee\u0161 s mamin\u00fdm mliekom a sprch\u00e1\u010d ti tie\u017e po\u017ei\u010diam. Dokonca aj uter\u00e1k, predstav si,“ zasmiali sme sa na tom.
„No dobre. A kde budem spa\u0165?“ povedal a porozhliadol sa po izbe.
„Tu,“ uk\u00e1zal som na svoju poste\u013e. „Je to mega – poste\u013e.“ Bill nadvihol obo\u010die.
„Neviem, \u010di je to… \u010co by na to povedal Erik?“ zav\u00e1hal.
„Vyser sa na Starbucks – Manna. Nedozvie sa o tom ni\u010d. S\u013eubujem, \u017ee \u0165a v noci nezn\u00e1siln\u00edm. Mo\u017eno a\u017e r\u00e1no. Teraz by sa mi aj tak asi nepostavil,“ zavtipkoval som.
„Ty si v\u00e1\u017ene prasa,“ vyprskol Bill.<\/div>\n
\n

„Vrana k vrane sad\u00e1,“ \u017emurkol som na\u0148ho a vstal. „Po\u010f uk\u00e1\u017eem ti \u010do a ako.“ A tak sa aj stalo. Potom som sa vr\u00e1til do izby, hodil sa do spacieho \u00faboru, tren\u00edrok a ulo\u017eil sa do postele. Medzit\u00fdm som na\u0161iel na nete \u010fal\u0161\u00ed film a \u010dakal, k\u00fdm sa Bill vr\u00e1ti. V k\u00fape\u013eni bol asi hodinu. Zadriemal som trocha, ale ke\u010f som ho po\u010dul, ako sa s\u0165a\u017euje na to, \u017ee na zajtra nem\u00e1 \u010dist\u00e9 boxerky, hne\u010f som nadobudol vedomie. „Po\u017ei\u010diam ti,“ m\u00e1vol som rukou a sledoval ho, ako si ku mne \u013eah\u00e1. Vypol som mal\u00fa lampu na stol\u00edku a pustil film.
„To je Titanic?“ op\u00fdtal sa hne\u010f po prvom z\u00e1bere.
„Uhm,“ z\u00edvol som.<\/div>\n

„Oh, Tom, to si nemusel. Viem, \u017ee na romantiku nie si,“ zasmial sa.
„Si hos\u0165,“ oto\u010dil som sa k nemu a usmial. Trocha som sa nad jeho v\u00fdzorom pozastavil.
„\u010co je? M\u00e1m nie\u010do na tv\u00e1ri? Zle som sa odma\u013eoval?“ vypytoval sa hne\u010f a hmatkal prstami po tv\u00e1ri.
„Ale nie, len som \u0165a u\u017e d\u00e1vno nevidel bez…“ a uk\u00e1zal som si na tv\u00e1r nie\u010do v zmysle omietka.
„Vyzer\u00e1m hrozne, \u010do?“ zasmial sa.<\/div>\n
„Nebu\u010f blb\u00fd. Si kr\u00e1sny,“ zalichotil som mu a za\u010dal sa so mnou h\u00e1da\u0165 o tom, \u017ee nie je. Chv\u00ed\u013eu sme sa h\u00e1dali a potom som povedal: „Okay, si ako Lochnessk\u00e1 pr\u00ed\u0161era,“ a m\u00e1vol som nad t\u00fdm rukou.
„No, Thomas!“ oboril sa na m\u0148a hne\u010f.
„Ale ve\u010f si to chcel, nie?“ pozrel som sa na\u0148ho s drz\u00fdm \u0161k\u013eabom.
„Blb\u010dek,“ dal mi vank\u00fa\u0161om ne\u010dakane po hlave a vyplazil na m\u0148a jazyk.
„Ty m\u00e1\u0161 v jazyku piercing? Odkedy?“ o\u010dividne som ho t\u00fdmto zisten\u00edm zasko\u010dil.<\/div>\n
„Ehm, len p\u00e1r dn\u00ed. V\u010dera mi kone\u010dne odpuchol .“
„Okay, odp\u00fa\u0161\u0165am ti, \u017ee si mi ni\u010d nepovedal. A teraz u\u017e rad\u0161ej pozerajme,“ uk\u00e1zal som na monitor m\u00f4jho PC a obaja sme sa znova uvelebili. A tak sme spolu sledovali romantick\u00fa dr\u00e1mu s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet. Sna\u017eil som sa to pozera\u0165, ale po piatich min\u00fatach som u\u017e zalomil, preto\u017ee romantick\u00e9 filmy boli v\u017edy pln\u00e9 nap\u00e4tia. Mysl\u00edm to samozrejme ironicky.<\/div>\n
\n

Ke\u010f som sa znova prebudil, uvidel som zn\u00e1me svetl\u00e1 z ulice odr\u00e1\u017eaj\u00face sa na strope mojej izby. Sna\u017eil som sa znova zaspa\u0165, ale to, \u010do sa dnes stalo, mi to nedovolilo. V tom som si uvedomil, \u017ee ved\u013ea m\u0148a niekto pravidelne a zhlboka d\u00fdchal. Oto\u010dil som hlavu a v matnom svetle zachytil Billovu tv\u00e1r mierne opuchnut\u00fa hlbok\u00fdm sp\u00e1nkom. Mal pootvoren\u00e9 pery, jeho vie\u010dka a mihalnice sa mierne chveli. Nie\u010do sa mu sn\u00edvalo. Prem\u00fd\u0161\u013eal som nad t\u00fdm, \u010do pekn\u00e9 sa mu mohlo sn\u00edva\u0165, a po chv\u00edli som rad\u0161ej prestal, preto\u017ee som si takmer okam\u017eite spomenul na toho idiota: Pre\u010do musel chodi\u0165 pr\u00e1ve s t\u00fdm blbcom? Naozaj nech\u00e1pem, \u010do na \u0148om vid\u00ed! Bill je kr\u00e1sny a pod\u013ea m\u0148a si ur\u010dite m\u00f4\u017ee vybera\u0165.<\/em> Poh\u013ead mi sk\u013azol k jeho pootvoren\u00fdm \u00fastam.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Ahojte!V prvom rade by som sa chcela ve\u013emi pekne po\u010fakova\u0165 v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed mi minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 zanechali koment\u00e1r! Ve\u013emi ste ma nimi pote\u0161ili – ani neviete ako! \ud83d\ude42Hne\u010f v \u00favode by som rada odpovedala na jednu z ot\u00e1zok oh\u013eadne veku chalanov,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1670","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1670","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1670"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1670\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1670"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1670"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1670"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}