{"id":1680,"date":"2016-11-25T16:00:00","date_gmt":"2016-11-25T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1672"},"modified":"2016-11-25T16:00:00","modified_gmt":"2016-11-25T15:00:00","slug":"herzenswarme-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/11\/25\/herzenswarme-1\/","title":{"rendered":"Herzensw\u00e4rme 1."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Ahojte v\u0161etci priaznivci twincest-blogu,
vol\u00e1m sa MoreInsidiousKindOfStories<\/strong>. Blog nav\u0161tevujem dlho a pr\u00edbehy sa mi ve\u013emi p\u00e1\u010dia, tak by som aj ja sama rada prispela svojou tro\u0161kou.
Nikdy predt\u00fdm som neuverej\u0148ovala ni\u010d zo svojich diel, hoci p\u00ed\u0161em, ako sa hovor\u00ed, „do \u0161upl\u00edka“ u\u017e nejak\u00fd ten rok. Budem rada, ak sa pod poviedkou objav\u00ed V\u00e1\u0161 koment\u00e1r a budem ho ve\u013emi rada bra\u0165 do \u00favahy, ke\u010f\u017ee t\u00e1to poviedka je e\u0161te st\u00e1le v procese tvorby a in\u0161pir\u00e1cia je pre umelca (alebo mo\u017eno sk\u00f4r pisate\u013ea) palivom.
Prajem V\u00e1m v\u0161etk\u00fdm pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie a te\u0161\u00edm sa na va\u0161e odozvy!<\/em><\/div>\n

<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
Prol\u00f3g<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

„Und Du wei\u00dft, was sonst keiner wei\u00df
Jedes Geheimnis
Die kleinsten Details
Treib‘ ich zu weit
Bist Du mein Anker
Ich bin Dir unendlich dankbar.“
– Adesse<\/em><\/div>\n

\n

„A Ty vie\u0161, \u010do inak nik,<\/em><\/div>\n

ka\u017ed\u00e9 tajomstvo,<\/em><\/div>\n
najmen\u0161ie detaily,<\/em><\/div>\n
pok\u00fa\u0161am sa dosta\u0165 pr\u00edli\u0161 \u010faleko,<\/em><\/div>\n
si moja kotva,<\/em><\/div>\n
som Ti nekone\u010dne v\u010fa\u010dn\u00fd.“<\/em><\/div>\n
– Adesse<\/em><\/div>\n
\n

„Hey! To som ja… Znova. Odvtedy ako som volal naposledy, ubehlo u\u017e to\u013eko \u010dasu, ale vie\u0161, ako to tu chod\u00ed. V\u0161ade panuje chaos. Viem, \u017ee mi to nebude\u0161 ma\u0165 za zl\u00e9. Mal si pravdu, boles\u0165 sa stala mojou s\u00fa\u010das\u0165ou, ale hoj\u00ed sa to. Pomaly, ale dobre. St\u00e1le never\u00edm tomu, ko\u013eko sme toho spolu pre\u017eili. Tak zatia\u013e,“ a stisnem „ukon\u010di\u0165 hovor.“<\/p><\/div>\n

Polo\u017e\u00edm telef\u00f3n na stol\u00edk a sledujem plaf\u00f3n, na ktorom sa pr\u00e1ve odr\u00e1\u017ea svetlo z ulice. V\u0161ade je celkom ticho. Dokonca aj v mojej hlave. Zatvor\u00edm o\u010di a odd\u00e1vam sa pokojn\u00e9mu sp\u00e1nku. Kone\u010dne…<\/div>\n
\n
1. kapitola<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

„\u013dudia, ktor\u00ed vedia vyc\u00edti\u0165 sm\u00fatok za va\u0161im \u00fasmevom, l\u00e1sku za va\u0161\u00edm hnevom, a zmysel za va\u0161\u00edm tichom, s\u00fa Va\u0161i skuto\u010dn\u00ed priatelia v tomto \u017eivote…“
– Nezn\u00e1my<\/em><\/div>\n

\n

St\u00e1l som na zast\u00e1vke pred Bundestagom a \u010dakal na svojho najlep\u0161ieho kamo\u0161a. P\u00e1rkr\u00e1t som potiahol z cigarety a nedo\u010dkavo vyk\u00fakal na cestu. U\u017e to ide!<\/em> pomyslel som si, zahodil r\u00fdchlo \u0161pak a zatv\u00e1ril sa nevinne. Bus zastal a hne\u010f z neho vysko\u010dil Bill.
„Hey,“ pozdravil ma veselo a objal. Ke\u010f sa odtiahol, okam\u017eite znechutene nakr\u010dil nos: „Zase si faj\u010dil.“
„No a? Star\u00e9ho psa nov\u00fdm trikom nenau\u010d\u00ed\u0161,“ mykol som plecami presne tak ako to nezn\u00e1\u0161al. Dal mi poriadnu p\u00e4s\u0165ovku do ramena. „Au, ty hov\u00e4do,“ po\u0161\u00fachal som si bo\u013eav\u00fa ruku a on sa len ticho smial.<\/div>\n

„To \u0165a toho zlozvyku zbav\u00ed.“<\/div>\n
„To ur\u010dite. Akur\u00e1t si ma nasral,“ vytiahol som z vrecka cigy.
„Daj pokoj,“ chytil ma za ruku a milo na m\u0148a pozrel. „Po\u010f,“ u\u017e ma \u0165ahal cez park k n\u00e1mestiu.
„\u010co m\u00e1\u0161 v pl\u00e1ne?“ Oto\u010dil sa ku mne.
„Starbucks,“ \u017emurkol.
„Fuj, to si rob\u00ed\u0161 srandu. Ako tie chcanky m\u00f4\u017ee\u0161 pi\u0165?“ zanad\u00e1val som, preto\u017ee nen\u00e1vid\u00edm Starbucks. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 ten na n\u00e1mest\u00ed. Bolo to tam 24\/7 prepchat\u00e9.
„Tom, pros\u00edm,“ pozrel na m\u0148a.
„Okay, psie oko. Ale toto je naposledy. Cho\u010f si tam nabud\u00face s frajerkou,“ u\u0161krnul som sa a on tie\u017e.<\/div>\n
\n

„Ako to ide s rodi\u010dmi?“ p\u00fdtal sa ma Bill cestou.
„Ako v\u017edy – na hovno,“ odpovedal som u\u017e \u017eovi\u00e1lne. „V kuse sa h\u00e1daj\u00fa. Nerie\u0161im.“<\/div>\n

Zad\u00edval sa na m\u0148a. Rozobral ma na kocky jedin\u00fdm poh\u013eadom. Vedel, \u017ee mi to nebolo jedno.
„Neoklame\u0161 ma,“ zjemnil t\u00f3n. „Tom, viem, \u017ee je to pre teba \u0165a\u017ek\u00e9, ale ur\u010dite to sk\u00f4r alebo nesk\u00f4r skon\u010d\u00ed,“ ute\u0161oval ma jemn\u00fdm po\u0161\u00fachan\u00edm ramena.
„Hey, rozvodom,“ zamru\u010dal som navonok otr\u00e1vene, ale c\u00edtil som, ako mi srdce v hrudi sm\u00fatkom pokleslo a\u017e do gat\u00ed. Vtom ma ironicky zachr\u00e1nil Starbucks. „Nech sa p\u00e1\u010di, my lady,“ otvoril som Billovi dvere gentlemansky.<\/div>\n
„Thanks,“ odpovedal a postavil sa do radu. Prezeral si tabu\u013eky s ponukou.
„\u010co to bude dnes? Ve\u013ek\u00e1 mokka?“ vypytoval som sa ho r\u00fdchlo, aby zabudol na to, o \u010dom sme hovorili predt\u00fdm.
„Dr\u017e klapa\u010dku. Neviem sa s\u00fastredi\u0165,“ odbil ma okam\u017eite.
„A to odkedy? Ty nikdy nedr\u017e\u00ed\u0161 klapa\u010dku a e\u0161te toho popri tom stihne\u0161,“ podpichoval som ho naschv\u00e1l.
„Ticho,“ spravil kr\u00e1tke gesto Bill a postavil sa k pultu. Objednal si a t\u00fdpek za barom sa na\u0148ho podozrivo usmieval a… On mu pr\u00e1ve TYKAL?!<\/div>\n
\n

Nejako ma toto zistenie vyviedlo z miery. Ako to, \u017ee mi nepovedal, \u017ee si potykal s t\u00fdpkom zo Starbucks? Toto som nemohol len tak necha\u0165, a ke\u010f sme kone\u010dne boli von zo zasmraden\u00e9ho kr\u00e1mu, tak som to na\u0148ho vysypal.
„To sa ako v tvojej nepr\u00edtomnosti nesmiem rozpr\u00e1va\u0165 s in\u00fdmi \u013eu\u010fmi alebo \u010do?“ pozrel na m\u0148a poh\u013eadom nasran\u00e9ho tigra a usrkol si z mokky, aby to zakryl. Nepodarilo sa mu to. Prevr\u00e1til som nad t\u00fdm r\u00fdchlo o\u010di.
„Myslel som, \u017ee si hovor\u00edme V\u0160ETKO,“ zd\u00f4raznil som posledn\u00e9 slovo.
„Chcel som ti to poveda\u0165, ale zabudol som. Sorry.“
„Okay,“ k\u00fdvol som nad t\u00fdm, preto\u017ee som to nechcel zbyto\u010dne rozmaz\u00e1va\u0165, ale nie\u010do sa mi na Billovi aj tak nezdalo v poriadku. Znova som si ho pozorne prezrel.<\/div>\n

„Ty, po\u010duj. Nie\u010do sa mi na tebe zd\u00e1 by\u0165 in\u00e9,“ prepichol som ho poh\u013eadom hne\u010f. Nie\u010do hlboko v jeho o\u010diach, v \u010drt\u00e1ch jeho tv\u00e1re… Nie\u010do bolo inak, ne\u017e na \u010do som u\u0148ho bol zvyknut\u00fd.
„Tom, mus\u00edm ti nie\u010do poveda\u0165,“ povedal zrazu v\u00e1\u017ene a znerv\u00f3znel.
„\u010co – sa – stalo?“ zakoktal som sa.
„Ja…“ za\u010dervenal sa a pozrel na top\u00e1nky. Potom aj ja. Mal svoje Superstary. Ako v\u017edy perfektne biele. Pozrel som na svoje Air Max. Perfektne biele.
„Do prdele, \u010do sa tu deje?“ znerv\u00f3znel som u\u017e aj ja. Bill bol nezvykle ticho a zdalo sa mi, \u017ee celkom stuhol. Nejako to tu hustlo. „Kurva, Bill, \u010do sa ti stalo?“ chytil som ho za ramen\u00e1 vystra\u0161ene. „Top\u00e1nkami to nebude, tak nie\u010do povedz,“ jemne som n\u00edm zatriasol. Videl som ako sa zhlboka nad\u00fdchol a zachytil m\u00f4j poh\u013ead.<\/div>\n
\n

„S\u013e\u00fab mi, \u017ee to bude\u0161 akceptova\u0165,“ za\u0161epkal rozochvene. V hlave mi prebehlo – \u010do sa to s n\u00edm stalo? Bo\u017ee, mal sn\u00e1\u010f rakovinu v poslednom \u0161t\u00e1diu? Umieral? Podvedome sa mi stiahlo hrdlo. Nemohol som hovori\u0165, ale aspo\u0148 som k\u00fdvol. Pozerali sme na seba a obaja mali strach. „Som gay,“ vypadlo z neho zrazu a namiesto kolien som mal n\u00e1hle \u017eelat\u00ednu. Jemne som sa zakol\u00edsal, ale ust\u00e1l som to, preto\u017ee som ho st\u00e1le nepustil. Zalapal som po dychu a nevedel, \u010do mu na to poveda\u0165. St\u00e1li sme ticho. Mal som pocit, \u017ee ak nie\u010do nepoviem alebo nesprav\u00edm, tak sa rozpla\u010de a strat\u00edm ho ako kamar\u00e1ta u\u017e nav\u017edy.
„K – kedy si to…“ spravil som rukou neur\u010dit\u00e9 gesto.<\/div>\n

„Ned\u00e1vno. Asi… pred mesiacom,“ sklopil nevinne poh\u013ead. Na znak toho, \u017ee som v\u017edy bol a aj budem na jeho strane, som ho jemne vzal za lake\u0165 a r\u00fdchlo odviedol pre\u010d. Niekam, kde budeme iste len my dvaja a celkom sami.
„Pre\u010do mi to hovor\u00ed\u0161 A\u017d teraz?“ nech\u00e1pal som, pre\u010do to tak dlho tajil. „Vedia o tom u\u017e rodi\u010dia? Ako si to zistil?“ sypali sa zo m\u0148a ot\u00e1zky r\u00fdchlo.
„Tom,“ oprel sa o stenu bar\u00e1ku a srkol k\u00e1vu, „nemal som odvahu. Nevedia. A… Proste som…“ chytil sa za \u010delo a pok\u00fdval neveriacky hlavou.<\/div>\n
„Chce\u0161 im to poveda\u0165? Pom\u00f4\u017eem ti. Ak potrebuje\u0161 moju pomoc, tak…“ pon\u00fakol som hne\u010f pomocn\u00fa ruku ako prav\u00fd kamo\u0161, ale Bill zam\u00e1val rukou, \u017ee netreba. Vedel som, \u010do si myslel – \u017ee ho hne\u010f po tomto priznan\u00ed zavrhnem, ale ja som ho mal NAOZAJ r\u00e1d a nikdy by som mu to nespravil.<\/p>\n

„Aj tak to asi vedeli sk\u00f4r ne\u017e ja,“ aj on vedel, nad \u010d\u00edm som prem\u00fd\u0161\u013eal, a tak rad\u0161ej zmenil t\u00e9mu a trocha smutne sa pousmial.
„A to u\u017e pre\u010do?“ nerozumel som mu. Po prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote som mu len tak z ni\u010doho nerozumel a nahnevalo ma to. Bolo to znamenie, \u017ee sa nie\u010do na na\u0161om super kamar\u00e1tstve zmen\u00ed? A ak \u00e1no? Zalial ma z toho strach.
„Pozri sa na m\u0148a,“ uk\u00e1zal na seba. Prezrel som si ho. Bol nal\u00ed\u010den\u00fd ako v\u017edy, oble\u010den\u00fd ako v\u017edy. Celkom ako v\u017edy – proste Bill.<\/div>\n

„Nehovor sra\u010dky, Bill. Nikdy si na to nedal,“ pripomenul som mu hne\u010f.
„Ja viem. To aj \u010falej plat\u00ed,“ usmial sa.
„Tak potom? Pre\u010do im to nepovie\u0161 priamo?“
„Poviem im to. Neboj sa,“ usmial sa zahanbene.
„Vid\u00edm, \u017ee si s t\u00fdm v pohode, ale kde je potom, kurva, probl\u00e9m?“ Raz to vyzeralo tak, \u017ee sa to b\u00e1l poveda\u0165 rodi\u010dom a teraz je s t\u00fdm v pohode<\/em>? Nie\u010do s n\u00edm nebolo v poriadku. Vedel som to. Priam som to vetril ako pes. „Bill, vyklop to,“ vyzval som ho okam\u017eite n\u00e1stoj\u010div\u00fdm poh\u013eadom.
„Vie\u0161, \u010do sa stalo pred mesiacom?“ nadvihol obo\u010die s piercingom. Zamyslel som sa.<\/div>\n
\n

„Boli sme nikde von? Na byte? Pili sme pivo? Ve\u013ea piva?“ h\u00e1dal som a on prikyvoval. „Uhm, tak viem, o \u010do ide, ale pam\u00e4t\u00e1m si to len do istej \u010dasti. Tak\u017ee mi zvy\u0161ok mus\u00ed\u0161 dopoveda\u0165,“ pozrel som na\u0148ho uprene a on sa stiahol. „\u010co je? Zml\u00e1til som \u0165a?“ z\u013eakol som sa. „Bo\u017ee, Bill, nechcel som,“ u\u017e som sa ospravedl\u0148oval.
„Tom, stop!“ zastavil ma a ja som prestal panik\u00e1ri\u0165. „Stalo sa nie\u010do… Nie\u010do celkom in\u00e9,“ hovoril divn\u00fdm t\u00f3nom. Tak\u00fd som u\u0148ho e\u0161te nepoznal.
„A \u010do?“ bol som z toho cel\u00fd nesvoj.
„Pokia\u013e si to pam\u00e4t\u00e1\u0161?“ op\u00fdtal sa placho.
„Sedeli sme na gau\u010di,“ prem\u00fd\u0161\u013eal som, „a rozpr\u00e1vali sa. Vylial si na m\u0148a pivo a potom u\u017e neviem \u010do.“<\/div>\n

„No,“ vyzeral op\u00e4\u0165 rozpa\u010dito. Zase si pozeral na tie blb\u00e9 Superstary a ja som chytal \u010fal\u0161iu vlnu nervov.
„Kurva, lezie to z teba ako z chlpatej deky. Vyklop to u\u017e,“ precedil som pomedzi zuby nedo\u010dkavo.
„Uhm,“ ni\u010d nepovedal, ale na\u0161p\u00falil m\u00e1li\u010dko \u00fasta. Pred o\u010dami sa mi zrazu vyjasnilo…<\/div>\n
<\/p>\n

…“Foter je debil,“ povedal som, napil sa a odgrgol.
„Prasa,“ zasmial sa Bill a za\u010dkal.
„Super. Si na minder, k\u00e1mo,“ pob\u00fachal som ho po chrbte a sledoval, ako sa pod mojimi b\u00fachancami jemne pohupoval dopredu a dozadu.
„Ty mi nie\u010do hovor, prasa,“ napil sa Bill a znova zasmial. Jeho smiech preru\u0161ilo \u010fal\u0161ie \u010dkanie.
„Chce\u0161 poveda\u0165, \u017ee som na minder? To ani z\u010faleka. Sleduj,“ a vych\u013eastal som na ex pol piva, \u010do e\u0161te ostalo vo f\u013ea\u0161i. Nasledoval dlh\u00fd, mega hlasn\u00fd grg. Bill sa rozrehotal a v z\u00e1chvate smiechu roztomilo \u010dkal a ja som tupo sledoval, ako sa mu v ruke natriasala f\u013ea\u0161a Heinekenu. V sekunde mu vypadla z ruky. Dopadla na zem a trocha piva mi postriekala nohavice.
„Hik, vy\u010dist\u00edm ti to,“ pozrel na m\u0148a Bill a hne\u010f ma \u0165ahal previnilo za nohavice.<\/em><\/div>\n

„Kurva, Bill, ser na to. Len u\u017e d\u00e1vaj pozor. Teraz budem smrdie\u0165 ako pivo,“ pri\u010duchol som k l\u00e1tke infikovanej pivnou ar\u00f3mou. „Nebude ma chcie\u0165 \u017eiadna pipka, ke\u010f budem smrdie\u0165 ako somr\u00e1k,“ na\u0161tval som sa, ale nie nejako zvl\u00e1\u0161tne. Nikdy som sa na\u0148ho nehneval dlho. Po chv\u00edli som nad t\u00fdm m\u00e1vol rukou, akoby sa ni\u010d nestalo.
„Ja by som \u0165a chcel, aj keby si smrdel ako bezdomovcove nohy,“ usmial sa na m\u0148a anjelsky m\u00f4j najlep\u0161\u00ed kamo\u0161.<\/em><\/div>\n
„Oh, tak\u00fd roztomil\u00fd kompliment som e\u0161te v \u017eivote nedostal,“ oplatil som mu to a obaja sme sa k sebe naraz pritiahli. Objal ma a hlavu si polo\u017eil na moje rameno. Moja spit\u00e1 hlava sa na\u0148ho d\u00edvala a videla ho fakt \u017ee HEI\u00df. „No kurva,“ a pobozkal som ho. Dal som mu tak\u00e9ho francuz\u00e1ka, \u017ee sa e\u0161te min\u00fatu po \u0148om nevedel spam\u00e4ta\u0165. Len sa o m\u0148a \u010falej opieral a videl som svetlohned\u00e9 d\u00fahovky spod tie\u0148a jeho dlh\u00fdch \u010diernych rias. ‚Keby si bol \u017eensk\u00e1, tak sa s tebou hne\u010f o\u017een\u00edm,‘ to som si len pomyslel…
<\/em> <\/p>\n

A v gatiach mi to myklo aj teraz. Akosi som pochopil, \u017ee moja iniciat\u00edva, aj ke\u010f pod vplyvom, v \u0148om prebudila sympatie k mu\u017esk\u00e9mu pohlaviu. Na jednej strane mi to dodalo e\u0161te viac ega, ale na tej druhej som si vy\u010d\u00edtal, \u010do som to Billovi urobil. Nechcel som, aby sa tr\u00e1pil. Ja nie som na chlapov a nikdy ani nebudem a on teraz… Bo\u017ee, nech nestoj\u00ed!
„Sorry, Bill,“ pozrel som sa na\u0148ho. „Ja som bol o\u017erat\u00fd. Nevedel som, \u010do…“
„Pst,“ dal mi prst na \u00fasta a objal ma. „Otvoril si mi dvere. Teraz som ove\u013ea \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed,“ povedal ticho a ja som sa trocha upokojil. Objal som ho sp\u00e4\u0165, ale bol som z toho zm\u00e4ten\u00fd. „Hnev\u00e1\u0161 sa na m\u0148a preto, \u017ee som… ?“<\/div>\n

„\u010co? Nebu\u010f magor,“ odmietol som to hne\u010f. „Si m\u00f4j najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t. To, \u017ee si… gay… ma nena\u0161tvalo. Som s tebou,“ usmial som sa na\u0148ho, ale vo vn\u00fatri sa objavovala obava, \u017ee ak bude ma\u0165 priate\u013ea, skon\u010d\u00edm na druhej ko\u013eaji. Bol som z toho chv\u00ed\u013eu smutn\u00fd, ale hne\u010f som to potla\u010dil. Teraz je predsa tu a povedal mi nie\u010do, \u010do pre\u0148ho ve\u013ea znamen\u00e1. Ver\u00ed mi tak ako nikomu. Toto je d\u00f4kaz<\/em>, pomyslel som si.
„Tom, si fakt kamo\u0161,“ usmial sa a v o\u010diach mal znova zn\u00e1me radostn\u00e9 plamienky. Presne tak ako v\u017edy, ke\u010f sme spolu. Kone\u010dne som v sebe znova c\u00edtil ten pokoj ako v\u017edy, ke\u010f sme boli spolu.
„Inak to ani nejde,“ pot\u013eapkal som ho po ramene. „Kam teraz?“<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Ahojte v\u0161etci priaznivci twincest-blogu,vol\u00e1m sa MoreInsidiousKindOfStories. Blog nav\u0161tevujem dlho a pr\u00edbehy sa mi ve\u013emi p\u00e1\u010dia, tak by som aj ja sama rada prispela svojou tro\u0161kou.Nikdy predt\u00fdm som neuverej\u0148ovala ni\u010d zo svojich diel, hoci p\u00ed\u0161em, ako sa hovor\u00ed, „do \u0161upl\u00edka“ u\u017e<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[661],"tags":[],"class_list":["post-1680","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-herzenswarme"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1680","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1680"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1680\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1680"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1680"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1680"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}