{"id":17369,"date":"2008-07-03T14:00:00","date_gmt":"2008-07-03T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=17331"},"modified":"2008-07-03T14:00:00","modified_gmt":"2008-07-03T13:00:00","slug":"opusteny-dom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/07\/03\/opusteny-dom\/","title":{"rendered":"Opusten\u00fd dom"},"content":{"rendered":"
autor: Licona<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n
„Bill? Bill, necho\u010f pre\u010d! Ja…“ z\u00fafal\u00e9 slov\u00e1 pln\u00e9 bolesti ut\u00edchli akon\u00e1hle sa zabuchli dvere. Bill ne\u010dakal, aby zistil, \u010di to brat s \u00famyslom zastavi\u0165 ho vzdal. Rozbehol sa do za\u010d\u00ednaj\u00facej noci.<\/div>\n
Okolo neho sa mihali z\u00e1hrady pln\u00e9 jarn\u00fdch kvetov, ktor\u00e9 sa pr\u00e1ve ukladali k sp\u00e1nku. Pri poslednej z\u00e1hrade zastal, aby popadol dych. Keby vtedy susedia vykukli na ulicu, zbadali by mlad\u00e9ho p\u00e1na Kaulitza, ako stoj\u00ed uprostred cesty, nam\u00e1havo d\u00fdcha a s plan\u00facimi o\u010dami pozoruje temnej\u00facu oblohu, na ktorej sa za\u010dali tvori\u0165 hust\u00e9 mraky.<\/div>\n
Zdvihol sa vietor a za\u010dal sa pohr\u00e1va\u0165 s Billov\u00fdmi dlh\u00fdmi vlasmi. Tma sa zrazu stala nepreniknute\u013enou. Akoby niekto naraz vydal svetlu pr\u00edkaz, aby zhaslo. Bill na okamih zav\u00e1hal. Pozrel sa na oblohu, ktor\u00e1 neve\u0161tila ni\u010d dobr\u00e9 a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed svoj poh\u013ead uprel na pramienky vlasov, ktor\u00e9 lietali v\u0161ade okolo neho un\u00e1\u0161an\u00e9 besnej\u00facim vetrom. Urobil krok vzad, oto\u010dil sa smerom k domu, z ktor\u00e9ho vybehol, ale nie\u010do ho don\u00fatilo odvr\u00e1ti\u0165 poh\u013ead a op\u00e4\u0165 vykro\u010di\u0165. Vykro\u010dil opa\u010dn\u00fdm smerom kamsi do nezn\u00e1ma…<\/div>\n
\n
E\u0161te st\u00e1le ni\u010d nec\u00edtil. Nechcel rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad t\u00fdm, \u010do povedal Tomovi. Chcel len kr\u00e1\u010da\u0165 a nikdy sa nezastavi\u0165. Kr\u00e1\u010da\u0165 a sledova\u0165 jar okolo seba…<\/div>\n
Oblohu pre\u0165al blesk. Osvetlil cel\u00fa krajinu, tak\u017ee sa Billovi na okamih naskytol neskuto\u010dn\u00fd v\u00fdh\u013ead na v\u0161etko pred n\u00edm. Najviac ho up\u00fatal poh\u013ead na pole, ktor\u00e9 vo vetre radostne tancovalo a od svetla blesku malo neprirodzen\u00fa bled\u00fa farbu, ktor\u00e1 sa Billovi zdala priam magick\u00e1.<\/div>\n
Zahrmel hrom, tmavovlas\u00fd chlapec sa trochu prikr\u010dil a pustil sa do r\u00fdchlej ch\u00f4dze. E\u0161te st\u00e1le nerozm\u00fd\u0161\u013eal, len tak kr\u00e1\u010dal a pozoroval, ako sa vietor hr\u00e1 so stromami, ktor\u00e9 lemuj\u00fa cestu.<\/div>\n
Odrazu sa spustil d\u00e1\u017e\u010f. V jednej sekunde vietor za\u010dal nabera\u0165 e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu silu a na zem dopadali \u0165a\u017ek\u00e9 kvapky. Onedlho cez d\u00e1\u017e\u010f nebolo vidie\u0165 ani na krok. Bill bol cel\u00fd premoknut\u00fd a keby sa mu tri\u010dko nelepilo na chud\u00fd hrudn\u00edk, ur\u010dite by mu ho odniesol vietor.<\/div>\n
Obzrel sa – domov bol pri\u010faleko – a pustil sa do behu k opustenej budove, ktor\u00e1 odjak\u017eiva st\u00e1la pri kri\u017eovatke, ktor\u00fa miestni naz\u00fdvali Dubov\u00e1.<\/div>\n
OOO<\/div>\n
R\u00fdchlo zatvoril dvere a posadil sa na zem chrbtom k stene tesne k v\u00fdchodu. Tv\u00e1r si skryl do dlan\u00ed a nam\u00e1havo d\u00fdchal. Vo vn\u00fatri malej budovy bola tma a pokia\u013e Bill vedel, nebol tu ani \u017eiadny vyp\u00edna\u010d. Kedysi, ke\u010f boli s bratom mal\u00ed, sa vybrali na prieskum starej budovy. Neboli jedin\u00ed – v t\u00fdch \u010dasoch to bolo ob\u013e\u00faben\u00e9 miesto mlad\u00fdch. Bill vedel, \u017ee okolo sa pova\u013euje mnoho pr\u00e1zdnych plechoviek od piva a \u0161pakov z cigariet.<\/div>\n
Jedin\u00fdm oknom ob\u010das prenikol l\u00fa\u010d z pouli\u010dnej lampy. Bolo to naozaj len ob\u010das – tesne pred domom toti\u017e st\u00e1li tri vysok\u00e9 duby s mohutn\u00fdmi kon\u00e1rmi, ktor\u00e9 v\u0155zgali vo vetre.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 \u0161\u013eahol blesk a Bill vypla\u0161ene zodvihol hlavu, \u010do vz\u00e1p\u00e4t\u00ed o\u013eutoval. F\u013ea\u0161e a r\u00f4zne in\u00e9 odpadky predpokladal, ale ani na um mu nezi\u0161lo, \u017ee opusten\u00fd dom sa stal kr\u00e1\u013eovstvom potkanov a hmyzu v\u0161etk\u00e9ho druhu. Z Billov\u00fdch \u00fast sa ozval ston, a i ke\u010f to bol ston celkom hlasn\u00fd, \u00faplne zanikol v hluku, ktor\u00fd sp\u00f4sobil hrom.<\/div>\n
Billovi \u010dosi prebehlo cez ruku. Zvreskol. Chystal sa vsta\u0165 a okam\u017eite vypadn\u00fa\u0165, z tohto domu pln\u00e9ho odporn\u00fdch h\u00e1ved\u00ed, ale jeho pl\u00e1ny skr\u00ed\u017eil \u010fal\u0161\u00ed blesk.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 osvetlilo cel\u00fa izbu a ozval sa zvuk, akoby sa nad mestom trhala obloha. D\u00e1\u017e\u010f bol teraz ako neut\u00edchaj\u00faci vodop\u00e1d. Bill nepochyboval, \u017ee dolu cestou u\u017e te\u010d\u00fa cel\u00e9 potoky vody. \u010eal\u0161\u00ed blesk, l\u00e1manie stromu. Bill vystra\u0161ene vyva\u013eoval o\u010di na dvere. Ich stredom dnu vletel hrub\u00fd kon\u00e1r a prelia\u010dil cel\u00e9 dvere dovn\u00fatra. Zvuky z vonku boli teraz e\u0161te p\u00e4\u0165kr\u00e1t silnej\u0161ie.<\/div>\n
Bill zapi\u0161\u0165al a op\u00e4\u0165 sa posadil k stene – teraz u\u017e trochu \u010falej od dver\u00ed. Zaboril si tv\u00e1r do dlan\u00ed a rozplakal sa.<\/div>\n
V jeho vn\u00fatri sa dialo nie\u010do podobn\u00e9 ako tam vonku. Pomaly sa v \u0148om hromadil strach, sm\u00fatok a bezn\u00e1dej, a\u017e to jeho telo nevydr\u017ealo a vydalo rozkaz: VYPUSTI\u0164. A Bill plakal. E\u0161te predned\u00e1vnom sa v\u0161etko zdalo tak\u00e9 kr\u00e1sne, milovali sa, z ich bozkov sr\u0161ala l\u00e1ska a podchv\u00ed\u013eou si hovorili, ako ve\u013emi pre seba znamenaj\u00fa. Ale tieto dva t\u00fd\u017edne…<\/div>\n
„NIE!“ zvreskol Bill do pr\u00e1zdnej miestnosti a akoby na odpove\u010f sa ozval \u010fal\u0161\u00ed blesk nasledovan\u00fd zvukom, pri ktorom sa Billovi je\u017eili chlpy na krku. Slzy po p\u00e1r min\u00fatach kone\u010dne prest\u00e1vali tiec\u0165 (kie\u017eby sa to ist\u00e9 dalo poveda\u0165 aj o da\u017edi za oknom) a sm\u00fatok aspo\u0148 pre t\u00fato chv\u00ed\u013eu vystriedal strach. Op\u00e4\u0165 sa zablyslo a Bill si na stene oproti v\u0161imol n\u00e1pis ZOMRIE\u0160 TU! nap\u00edsan\u00fd nie\u010d\u00edm \u010derven\u00fdm. Pomyslel si, \u017ee t\u00e1 dne\u0161n\u00e1 ml\u00e1de\u017e u\u017e naozaj nem\u00e1 d\u00f4le\u017eitej\u0161ie veci na pr\u00e1ci, len \u010dm\u00e1ra\u0165 po sten\u00e1ch kadejak\u00e9 n\u00e1pisy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu \u010dloveka aj vy\u013eaka\u0165.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 nastala tma a Bill sa prit\u00falil bli\u017e\u0161ie ku stene, akoby sa chcel dosta\u0165 \u010do naj\u010falej od tej miestnosti a tmy v nej. Jeho o\u010di hor\u00fa\u010dkovito behali zo strany na stranu, ale nevidel ni\u010d. Zdalo sa, \u017ee na ulici vypadla elektrika.<\/div>\n
Blesk. Bill zapi\u0161\u0165al. Pod n\u00e1pisom ZOMRIE\u0160 TU! Pribudli ve\u013ek\u00e9 roztrasen\u00e9 slabiky HA HA ukon\u010den\u00e9 nepeknou tmavo\u010dervenou machu\u013eou.<\/div>\n
„Je tu niekto?“ zvolal Bill vysok\u00fdm hlasom, ktor\u00fd ani neznel ako jeho, „Kde si? Uk\u00e1\u017e sa,“ pok\u00fasil sa rozk\u00e1za\u0165, ale znelo to sk\u00f4r prestra\u0161ene ako hrozivo. Billove srdce sa n\u00e1hle bolestivo rozb\u00fachalo dvojn\u00e1sobnou r\u00fdchlos\u0165ou.<\/div>\n
„Nie,“ za\u0161epkal a do o\u010d\u00ed sa mu op\u00e4\u0165 tisli slzy – pri \u010fal\u0161om z\u00e1blesku sa toti\u017e na stene objavilo KDE SOM? NA TOM NEZ\u00c1LE\u017d\u00cd! Z\u00c1LE\u017d\u00cd JEDINE NA TOM? \u017dE ZOMRIE\u0160!<\/div>\n
„Nie, nie, nie.“ Opakoval Bill v panike pomedzi slzy. O\u010dami sa sna\u017eil prenikn\u00fa\u0165 tmu, postavil sa a pomaly sa zakr\u00e1dal k dver\u00e1m. V novom neo\u010dak\u00e1vanom strachu \u00faplne zabudol, \u017ee dvere s\u00fa zabarik\u00e1dovan\u00e9… Desil sa \u010fal\u0161ieho blesku…<\/div>\n
OOO<\/div>\n
Za\u010dalo sa bl\u00fdska\u0165 a bolo po\u010du\u0165 zav\u00edja\u0165 vietor v odkvapov\u00fdch r\u00farach. Onedlho sa obloha roztrhla ale chlapec sediaci pri stole to nevn\u00edmal. Pre\u010do len nena\u0161iel odvahu poveda\u0165 mu, \u010do c\u00edti? Pre\u010do povedal len… Ke\u010f on sa b\u00e1l, \u017ee jeho hlbok\u00e9 city Billa vystra\u0161ia. Ach, m\u00e1rne rozm\u00fd\u0161\u013eanie, rad\u0161ej by ho mal \u00eds\u0165 h\u013eada\u0165. Trochu sa spam\u00e4tal, ke\u010f si pomyslel, ako sa Bill kr\u010d\u00ed kdesi pod stromom a pla\u010de kv\u00f4li nemu…<\/div>\n
Miestnos\u0165 n\u00e1hle osvetlil blesk a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa hromom v\u0161etko otriaslo. To Toma prebralo definit\u00edvne. Teraz sa za\u010dal o Billa skuto\u010dne b\u00e1\u0165. Ve\u010f jeho l\u00e1ska je niekde tam vonku, v tom besnej\u00facom pekle…<\/div>\n
OOO<\/div>\n
V ceste k dver\u00e1m ho zastavilo l\u00edstie z kon\u00e1ra vy\u010dnievaj\u00faceho z dver\u00ed, ktor\u00e9 mu pripomenulo, \u017ee tou vecou, \u010do b\u00fdvala v\u00fdchodom, sa von nedostane. Miestnos\u0165ou zaznel ostr\u00fd smiech. Bill z\u00fafalo zh\u00edkol a oto\u010dil sa smerom k oknu. V o\u010diach mal slzy a ve\u013ea mu nech\u00fdbalo do psychick\u00e9ho zr\u00fatenia. Jeho myse\u013e sa nemohla zrovna\u0165 s faktom, \u017ee je tu zrejme zabarik\u00e1dovan\u00fd s vrahom, ktor\u00fd v tme p\u00ed\u0161e n\u00e1pisy nie\u010d\u00edm, \u010do desne pripom\u00ednalo krv.<\/div>\n
„Toom, Toooom…“ Bill si v\u00f4bec neuvedomoval, \u017ee si pri pokuse otvori\u0165 okno, spieva bratovo meno. Bola to zvl\u00e1\u0161tna cliv\u00e1, ale pekn\u00e1 mel\u00f3dia. Jeho myse\u013e balancovala na hrane norm\u00e1lnosti.<\/div>\n
\u010eal\u0161\u00ed blesk – ZOMRIE\u0160 ZA TEN VE\u013dK\u00dd HRIECH! Bill plakal a na\u010falej trhal oknom, aby sa otvorilo. No okno si zrejme za tie veky zvyklo v tejto polohe a odol\u00e1valo v\u0161etk\u00fdm Billov\u00fdm pokusom. Blesk. Bill sa tam nechcel pozrie\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 musel. \u00daplne naspodku steny sa skvel n\u00e1pis – VIEM,\u010cO C\u00cdTI\u0160 K BRATOVI…<\/div>\n
Bil boj s oknom vzdal a oto\u010dil sa smerom k miestnosti. Strach trochu ust\u00fapil, Bill poc\u00edtil potrebu kri\u010da\u0165.<\/div>\n
„Uk\u00e1\u017e sa! Si srab, \u017ee sa neuk\u00e1\u017ee\u0161!“ skr\u00edkol a v hlase u\u017e zaznel len odtienok strachu. \u010cakal na \u010fal\u0161\u00ed blesk a rozm\u00fd\u0161\u013eal, ktorou stenou bude ten \u0161ialenec pokra\u010dova\u0165, ke\u010f u\u017e jednu zap\u00edsal.<\/div>\n
N\u00e1pis sa objavil na\u013eavo od neho – JA SA TI UK\u00c1\u017dEM, ALE BUDE\u0160 \u013dUTOVA\u0164… \u010cAKAJ NA \u010eAL\u0160\u00cd . Bill vedel, \u017ee m\u00e1 \u010daka\u0165 na \u010fal\u0161\u00ed blesk a zrazu ho napadlo, \u017ee to, \u010do urobil, zrejme nebol a\u017e tak dobr\u00fd n\u00e1pad. Trochu sa prikr\u010dil v snahe br\u00e1ni\u0165 sa, ak na neho \u00fato\u010dn\u00edk vysko\u010d\u00ed.<\/div>\n
OOO<\/div>\n
„Bill! Si tam? Bill!“ kri\u010dal Tom do zatvoren\u00e9ho okna opusten\u00e9ho domu, kde sa teoreticky mohol pred da\u017e\u010fom schova\u0165 jeho brat.<\/div>\n
„Dokelu,“ zahundral si pre seba. U\u017e sa chystal od\u00eds\u0165, ke\u010f z vn\u00fatra za\u010dul nejak\u00e9 zvuky. Obzrel sa po okol\u00ed a akon\u00e1hle zbadal dostato\u010dne ve\u013ek\u00fd kame\u0148, rozbehol sa k nemu. Kame\u0148 dobre\u017ee nepl\u00e1val vo vode – cel\u00fd dvor zaliala voda, ktor\u00e1 Tomovi zamokrila cel\u00e9 botasky. Pre\u010d\u013eapkal sa nasp\u00e4\u0165 k oknu.<\/div>\n
„Bill! Ak si tam, ust\u00fap \u010do naj\u010falej od okna.“<\/div>\n
„Tom! Necho\u010f sem!“ ozvala sa tlmen\u00e1 odpove\u010f. Tom zajasal, ke\u010f za\u010dul bratov hlas.<\/div>\n
„Neboj, v\u0161etko bude fajn, len ust\u00fap!“<\/div>\n
Kame\u0148 s rachotom prerazil sklo, ale nezostala po \u0148om len diera zodpovedaj\u00faca jeho ve\u013ekosti, ale cel\u00e9 sklo, o\u010dividne tenk\u00e9, sa zosypalo na zem, ako Tom d\u00fafal.<\/div>\n
„U\u017e idem, si v pohode?“<\/div>\n
„Som! Ale necho\u010f sem!“<\/div>\n
Tom v\u0161ak bratove protesty nevn\u00edmal. E\u0161te sa pozrel na oblohu, ktor\u00e1 u\u017e vyzerala trochu pokojnej\u0161ie – nezablyslo sa odkedy pri\u0161iel na dvor. Odtrhol poh\u013ead od oblohy a vliezol dnu.<\/div>\n
Pri dver\u00e1ch prerazen\u00fdch stromom, ktor\u00e9 ho vonku vystra\u0161ili, sa kr\u010dila tmav\u00e1 postava. Av\u0161ak na rozoznanie, \u010di je to v\u00f4bec \u010dlovek, bola dnu prive\u013ek\u00e1 tma.<\/div>\n
„Bill?“<\/div>\n
Z rohu sa ozvalo len zak\u0148u\u010danie.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d mi to, Bill. Ja … chcel som ti poveda\u0165… Milujem \u0164a. Milujem \u0164a najviac na svete. Milujem \u0164a viac, ako hviezdy na oblohe…“<\/div>\n
„Tom…“<\/div>\n
„… viac, ako v\u0161etky kvety na svete…“<\/div>\n
„Tom…“<\/div>\n
„…viac ako svoj \u017eivot!“<\/div>\n
„TOM!“<\/div>\n
„Zomrel by som pre Teba!“<\/div>\n
Miestnos\u0165 o\u017eiaril blesk a Tom videl \u017ee to tmav\u00e9 skr\u010den\u00e9 a zrejme poriadne prestra\u0161en\u00e9 stvorenie je naozaj jeho dvoj\u010da. Billove o\u010di vypla\u0161ene h\u013eadeli na stenu. Tomov poh\u013ead sa hne\u010f oto\u010dil na \u0148u, ale stihol len zbada\u0165 kopu n\u00e1pisov p\u00edsan\u00fdch \u010d\u00edmsi \u010derven\u00fdm, ale nestihol ich pre\u010d\u00edta\u0165. Bill sa v k\u00fate rozvzlykal.<\/div>\n
„Mal si zosta\u0165 vonku… Teraz zaplat\u00edme obaja…“<\/div>\n
„\u010co sa to tu preboha deje?? Za \u010do zaplat\u00edme?“<\/div>\n
„Zaplat\u00edme za l\u00e1sku. Za l\u00e1sku, ktor\u00e1 u\u017e vyhasla…“<\/div>\n
„Ale ja \u0165a milujem!“<\/div>\n
„Nie Tom, to si nemysl\u00edm…“<\/div>\n
Blesk.<\/div>\n
autor: Licona<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Liconabetaread: Janule „Bill? Bill, necho\u010f pre\u010d! Ja…“ z\u00fafal\u00e9 slov\u00e1 pln\u00e9 bolesti ut\u00edchli akon\u00e1hle sa zabuchli dvere. Bill ne\u010dakal, aby zistil, \u010di to brat s \u00famyslom zastavi\u0165 ho vzdal. Rozbehol sa do za\u010d\u00ednaj\u00facej noci. Okolo neho sa mihali z\u00e1hrady pln\u00e9 jarn\u00fdch kvetov,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-17369","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/17369","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=17369"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/17369\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=17369"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=17369"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=17369"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}