{"id":18998,"date":"2008-04-02T19:15:00","date_gmt":"2008-04-02T18:15:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=18957"},"modified":"2008-04-02T19:15:00","modified_gmt":"2008-04-02T18:15:00","slug":"hemorrhage","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/04\/02\/hemorrhage\/","title":{"rendered":"Hemorrhage"},"content":{"rendered":"
Memories are just where you laid them
Dragging the waters til the depths give up their dead
What did you expect to find?
Was it something you left behind?
Don’t you remember anything I said when I said…<\/em><\/div>\n
Pomal\u00fdm krokom prech\u00e1dzal cez \u013eadov\u00fa, nepreniknute\u013en\u00fa hmlu, ktor\u00e1 dosadla na ru\u0161n\u00e9 mesto len pred nieko\u013ek\u00fdmi desiatkami min\u00fat. S rukami hlboko vo vreck\u00e1ch tenkej mikiny sa sna\u017eil udr\u017ea\u0165 telesn\u00fa teplotu svojho tela aspo\u0148 zop\u00e1r stup\u0148ov nad tridsiatimi dvoma. S \u00fastami skryt\u00fdmi v clone \u010diernych vlasov vydychoval mal\u00e9 obl\u00e1\u010diky pary do ovzdu\u0161ia.<\/div>\n
Obzrel sa okolo seba, s hr\u00f4zou si uvedomuj\u00fac, ako \u010faleko je u\u017e od hotela. Vedel, \u017ee by sa mal vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165. Vedel, \u017ee bud\u00fa ma\u0165 strach. No nedok\u00e1zal to. Bolo pre neho omnoho jednoduch\u0161ie predstiera\u0165, \u017ee m\u00e1 dostatok \u010dasu na dlh\u00fa prech\u00e1dzku nezn\u00e1mou krajinou, ako uzna\u0165, \u017ee naveky uteka\u0165 pred probl\u00e9mami nem\u00f4\u017ee. \u017de sa pred spomienkami a besn\u00fdmi, dotierav\u00fdmi my\u0161lienkami nedok\u00e1\u017ee skry\u0165. \u017de ich nedok\u00e1\u017ee odpla\u0161i\u0165, zahna\u0165, zadusi\u0165, zabi\u0165…<\/div>\n
Poh\u013ead op\u00e4\u0165 uprel do zeme. Nemusel d\u00e1va\u0165 pozor na cestu. Nikto okrem neho sa nevybral prech\u00e1dza\u0165 popri rieke v tomto po\u010das\u00ed. \u00c1no. Tak\u00e9to boli tohtoro\u010dn\u00e9 Vianoce. Hmlist\u00e9, \u013eadov\u00e9, bez snehu. Aspo\u0148 tu, v tomto meste. Hamburg, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed pr\u00edstav Nemecka. Nen\u00e1videl to tam. Neby\u0165 toho mesta, nikdy by sa nestalo to, \u010do sa stalo. Nikdy by nepoc\u00edtil to, \u010do c\u00edtil teraz a \u010doho sa nevedel zbavi\u0165. Ten pocit ho zab\u00edjal! Rozo\u017eieral zvn\u00fatra, dusil, pot\u00e1pal. A on nevedel, ako sa m\u00e1 spr\u00e1va\u0165. Nikdy s ni\u010d\u00edm tak\u00fdmto bojova\u0165 nemusel. Nikdy, nikdy, nikdy… i ke\u010f si to nespo\u010detne mnohokr\u00e1t prial. Len\u017ee, kto mal vedie\u0165, \u017ee to bude tak\u00e9 zlo\u017eit\u00e9? \u017de l\u00e1ska<\/em> nie je len pocit \u0161\u0165astia a bezpe\u010dia, ale aj z\u00fafalstvo, strach, hnev, boles\u0165. Kto to mohol tu\u0161i\u0165? Kto mohol vedie\u0165, komu bude patri\u0165 jeho srdce?!<\/div>\n
Kamienky pod jeho nohami nepr\u00edjemne za\u0161kr\u00edpali, ke\u010f sa so slzami na tv\u00e1ri zvrtol na p\u00e4te a zamieril k lesklej hladine rieky.<\/div>\n
Mal\u00e9 vlnky, vytvoren\u00e9 slab\u00fdm v\u00e1nkom takmer spl\u00fdvali s nepreniknute\u013enou hmlou. V tichosti nar\u00e1\u017eali na kamenist\u00fd breh, akoby chlapca l\u00e1kali vst\u00fapi\u0165 dnu. Akoby ho vyz\u00fdvali k tomu, aby sa k nim pribl\u00ed\u017eil. Aby len na okamih ponoril \u010das\u0165 svojho tela dnu. Aby roz\u010deril t\u00fa nadprirodzen\u00fa vodn\u00fa hladinu. Aby zru\u0161il aj t\u00fa nepatrn\u00fa vzdialenos\u0165 medzi nimi. Prudko vyd\u00fdchol. Toto nebolo rie\u0161en\u00edm!<\/div>\n
Don’t fall away and leave me to myself
Don’t fall away and leave love bleeding in my hands, in my hands again
And leave love bleeding in my hands, in my hands
Love lies bleeding<\/em><\/div>\n
Stiahol ruku pre\u010d od vody a pohodlne sa usadil na chladn\u00e9 kamienky na brehu rieky. Mimovo\u013ene si prehrabol vlhk\u00e9 pramene pestovan\u00fdch vlasov. Zhrnul si ich z \u010dela za u\u0161i, akoby ony mohli za to, \u017ee v hmle nevidel takmer ani na jedin\u00fd krok.<\/div>\n
Odmietal sa \u010falej zapodieva\u0165 svojimi citmi! Von \u0161iel so z\u00e1merom trochu si odd\u00fdchnu\u0165. Uvo\u013eni\u0165 zanepr\u00e1zdnen\u00fa myse\u013e i psychicky zni\u010den\u00e9 telo. Od\u00eds\u0165 z jeho<\/em> dosahu. Veril, \u017ee odl\u00fa\u010den\u00edm sa nie\u010do zmen\u00ed! Mus\u00ed! Nem\u00f4\u017ee predsa do\u017eivotne trpie\u0165 my\u0161lienkami na neho, i ke\u010f nie je pri \u0148om, no nie? Takto to predsa u\u017e \u010falej nejde. Mus\u00ed to presta\u0165 a to okam\u017eite. Inak… bude zle.<\/div>\n
Z\u00fafalo sa u\u0161krnul. S\u00e1m pre seba, akoby si chcel dok\u00e1za\u0165, \u017ee e\u0161te st\u00e1le to dok\u00e1\u017ee. \u017de t\u00e1 \u013eadov\u00e1 maska, ktor\u00fa si mus\u00ed nasadzova\u0165 de\u0148 \u010do de\u0148 sa nest\u00e1va jeho s\u00fa\u010das\u0165ou. \u017de je len prechodn\u00fdm sp\u00f4sobom, ako zaml\u010da\u0165 svoje t\u00fa\u017eby pred okolit\u00fdm svetom. Uzavrie\u0165 city do svojho vn\u00fatra a nikomu nedovoli\u0165 zb\u00fara\u0165 t\u00fa stenu, ktor\u00e1 ich chr\u00e1ni tak hlboko v \u0148om. Poh\u013ead mu nesmelo tikal po okol\u00ed a u\u017e sn\u00e1\u010f po st\u00fd kr\u00e1t op\u00e4\u0165 dosiahol \u00farove\u0148 \u013eadovej rieky. \u010co ak predsa je rie\u0161en\u00edm? \u010co ak sa t\u00fdm v\u0161etko vyrie\u0161i? Kone\u010dne bude po v\u0161etkom!<\/div>\n
Samovo\u013ene sa vy\u0161vihol do sedu a skrehnut\u00fdmi prstami rozopol tmav\u00fa mikinu, ktor\u00fa n\u00e1sledne nechal spadn\u00fa\u0165 na zem. T\u00fa u\u017e predsa potrebova\u0165 nebude…<\/div>\n
Oh hold me now I feel contagious
Am I the only place that you’ve left to go?
He cries his life is like
Some movie in black and white
Dead actors faking lines, over and over and over again he cries<\/em><\/div>\n
Nikdy by si nebol pomyslel, \u017ee takto raz skon\u010d\u00ed. \u017de bude pomal\u00fdm, nesmel\u00fdm krokom vstupova\u0165 do hladiny tichej rieky a s divo b\u00fa\u0161iacim srdcom sa bude modli\u0165 k Bohu. Vlastne ani nevedel, za \u010do sa modl\u00ed. Slov\u00e1, akoby sami vytv\u00e1rali vety, ktor\u00e9 nikto nepo\u010dul. Akoby sami chceli vyjs\u0165 na povrch, opusti\u0165 jeho telo, vyjadri\u0165 i posledn\u00e9 zvy\u0161ky jeho neutrieden\u00fdch my\u0161lienok. A on ich nech\u00e1val robi\u0165, \u010do len chc\u00fa. U\u017e mu na nich nez\u00e1le\u017ealo. Vlastne mu u\u017e nez\u00e1le\u017ealo na ni\u010dom. Na ni\u010dom len…<\/div>\n
Hor\u00faca slza si na\u0161la cestu von z jeho oka a roz\u010derila vodn\u00fa hladinu. Ako zhypnotizovan\u00fd h\u013eadel na mal\u00e9 kruhy, ktor\u00e9 po sebe zanechala. \u00c1no, teraz u\u017e bol pripraven\u00fd. So slzou predsa odi\u0161iel aj kus jeho<\/em>. Jeho brata. Jeho dvoj\u010da\u0165a. Jeho Toma. My\u0161lienky na neho sa potopili so slzou a on bol odrazu pripraven\u00fd. Pripraven\u00fd opusti\u0165 tento svet.<\/div>\n
S hlbok\u00fdm n\u00e1dychom vkro\u010dil do rieky. Nesmel\u00e9 vlny obop\u00e4li jeho \u010dlenok. L\u00e1kali ho \u00eds\u0165 hlb\u0161ie. \u010ealej. R\u00fdchlej\u0161ie. S hlbok\u00fdm n\u00e1dychom spravil krok dnu. A potom e\u0161te jeden. A \u010fal\u0161\u00ed. Voda sa takmer priate\u013esky obkr\u00fatila okolo jeho pasu. U\u017e nec\u00edtil chlad. Nec\u00edtil ni\u010d. Len t\u00fa pr\u00e1zdnotu a boles\u0165 v srdci, ako ka\u017ed\u00fd jeden de\u0148 v jeho posratom \u017eivote. Tak ve\u013emi ho nen\u00e1videl…<\/div>\n
Krok za krokom st\u00fapal pod vodn\u00fa hladinu. A bol r\u00e1d. Prv\u00fd kr\u00e1t po dlhom \u010dase mal rados\u0165 z nie\u010doho, \u010do robil. Ten pocit, \u017ee o chv\u00ed\u013eu bude po v\u0161etkom bol pre\u0148ho dostato\u010dn\u00fdm zados\u0165u\u010dinen\u00edm. Sta\u010dil na to, aby ho naplnil \u0161\u0165ast\u00edm, ak\u00e9 u\u017e d\u00e1vno nec\u00edtil. Odvtedy, \u010do sa zamiloval<\/em>.<\/div>\n
Zmysli ho pomaly op\u00fa\u0161\u0165ali, my\u0161lienky odch\u00e1dzali z jeho hlavy pre\u010d. Studen\u00e1 voda ich odn\u00e1\u0161ala do nezn\u00e1ma. A jemu sa za nimi necnelo. U\u017e nikdy ich nechcel sp\u00e4\u0165. Nikdy! S \u00fasmevom na per\u00e1ch urobil e\u0161te zop\u00e1r posledn\u00fdch krokov. V \u00fastach odrazu uc\u00edtil pachu\u0165 rybacej rieky a v hlave zase ostr\u00e9 bodnutie, ke\u010f do p\u013e\u00fac miesto vzduchu vd\u00fdchol \u013eadov\u00fa vodu.<\/div>\n
„Bill, nie!“ bolo posledn\u00e9, \u010do zapo\u010dul predt\u00fdm, ako sa definit\u00edvne ponoril pod hladinu.<\/div>\n
Don’t fall away and leave me to myself
Don’t fall away and leave love bleeding in my hands, in my hands again
And leave love bleeding in my hands, in my hands
Love lies bleeding<\/em><\/div>\n
Boles\u0165. Ve\u013ek\u00e1, neuti\u0161uj\u00faca boles\u0165. To bolo to, \u010do c\u00edtil a \u010doho sa nemohol ani za svet zbavi\u0165. Ani netrpezliv\u00fdmi pohybmi skrehnut\u00fdm telom, ani zat\u00ednan\u00edm nechtov do svojich dlan\u00ed. Ni\u010d ho nedok\u00e1zalo oslobodi\u0165 od bolesti, ak\u00fa c\u00edtil. C\u00edtil… on c\u00edtil! E\u0161te st\u00e1le? Nemal predsa…? Potopil sa, nie? Nemohol to pre\u017ei\u0165!<\/div>\n
Zo zvedavosti, nevn\u00edmaj\u00fac ostr\u00e9 svetlo, ktor\u00e9 ho pri pohybu vie\u010dok p\u00e1lilo, roztvoril o\u010di dokor\u00e1n. Jeho srdce vynechalo nieko\u013eko \u00faderov, len \u010do pred o\u010dami uvidel jeho<\/em> tv\u00e1r. Tomovu tv\u00e1r. \u010co ten tu robil?!<\/div>\n
Bill sa mu prudko vy\u0161klbol z n\u00e1ru\u010de, ke\u010f si uvedomil, \u017ee s\u00fa to jeho ruky, ktor\u00e9 ho obj\u00edmaj\u00fa a tisn\u00fa bli\u017e\u0161ie k sebe. \u017de je to jeho dych, ktor\u00fd c\u00edti na tv\u00e1ri. \u017de je to voda z jeho tv\u00e1re, ktor\u00e1 na neho kvapk\u00e1. Nemohol mu predsa dovoli\u0165, aby bol tak bl\u00edzko! Nebezpe\u010dne bl\u00edzko po tom v\u0161etkom, \u010do u\u017e kv\u00f4li nemu urobil. Teda, naozaj kv\u00f4li nemu? Nie. Samozrejme \u017ee nie. Robil to kv\u00f4li sebe. Ve\u010f Tom ani len netu\u0161il… A tak to malo aj osta\u0165! Nevedomos\u0165 je sladk\u00e1 a on nechcel, aby Tom poc\u00edtil hork\u00fa pr\u00edchu\u0165 pravdy.<\/div>\n
„Bill! \u010co si to urobil? Sakra, ako si mohol na nie\u010do tak\u00e9 v\u00f4bec pomyslie\u0165!“ Tom zaujal bojov\u00fa poz\u00edciu. Za pomoci r\u00fak s Billom triasol, akoby z neho chcel vytrias\u0165 du\u0161u. Tak stra\u0161ne sa b\u00e1l! Nikdy nec\u00edtil tak\u00fd strach ako vtedy, ke\u010f vytiahol Billa z vody a on sa nepreberal. Ke\u010f ned\u00fdchal a Tom myslel, \u017ee u\u017e nikdy ani d\u00fdcha\u0165 nebude. „\u010co si si myslel, \u017ee rob\u00ed\u0161?! Bill!“ Po tv\u00e1ri sa mu kot\u00fa\u013eali tis\u00edce s\u013az. Vytv\u00e1rali priam potoky, ktor\u00e9 sa nie a nie zastavi\u0165. Bol vystra\u0161en\u00fd. Tak, ako nikdy. V hlave mu hu\u010dala iba jedin\u00e1 ot\u00e1zka. Pre\u010do?<\/em><\/div>\n
And I watched as you turned away
You don’t remember, but I do
You never even tried<\/em><\/div>\n
„Je mi zle,“ \u0161epol Bill, od\u0165ahuj\u00fac od seba bratove ne\u00faprosn\u00e9 ruky. Bolelo ho zovretie, ak\u00fdm ho dr\u017eal medzi svojimi rukami. Bolel ho sp\u00f4sob, ak\u00fdm s n\u00edm brat hovoril. A hlavne, bolel ho pocit, \u017ee za to neuverite\u013en\u00e9 sklamanie v bratovom poh\u013eade m\u00f4\u017ee on. Naozaj si myslel, \u017ee smr\u0165 bude najlep\u0161\u00edm rie\u0161en\u00edm? Teraz, ke\u010f videl Toma, vedel, \u017ee to bola hl\u00fapos\u0165. Oby\u010dajn\u00e9 sebectvo. Len\u017ee ako inak vyrie\u0161i\u0165 to, \u010do sa odohr\u00e1valo v jeho mysli? V jeho srdci? V jeho… rozkroku? Zhnusene si pretrel rukami svoje o\u010di a zlomene sa rozplakal. Pre\u010do to bolo tak \u0165a\u017ek\u00e9? Pre\u010do sa to muselo sta\u0165 pr\u00e1ve jemu? Pre\u010do sa pr\u00e1ve ON musel zamilova\u0165 do svojho brata?<\/div>\n
Tom ho s tich\u00fdm pla\u010dom pustil a vstal z chladnej zeme. S opovrhnut\u00edm vp\u00edsan\u00fdm v poh\u013eade si premeral Billa, sediaceho ako k\u00f4pka ne\u0161\u0165astia. „Si naozaj tak\u00fd hl\u00fapy? \u010co si si myslel, \u017ee sa stane, ke\u010f sa ponor\u00ed\u0161 pod vodu?!“<\/div>\n
„Nekri\u010d!“ vzlykol chlapec, tras\u00fac sa zimou. A\u017e teraz si uvedomil, \u017ee je e\u0161te st\u00e1le pri rieke. Tom ho teda zachr\u00e1nil s\u00e1m. Bez pomoci. Riskoval svoj \u017eivot, len aby zachr\u00e1nil ten jeho. Bo\u017ee, nen\u00e1videl sa! Bol oby\u010dajn\u00fd egoista! Nemyslel na to, \u010do bude potom, ke\u010f zomrie<\/em>. \u010co bude s kapelou, s Tomom, s mamou, s Davidom. Len konal. Bol… hl\u00fapy nebolo dos\u0165 siln\u00e9 slovo.<\/div>\n
„Nekri\u010d? Bill! Mohol si sa zabi\u0165! Ty si sn\u00e1\u010f v\u00f4bec neprem\u00fd\u0161\u013eal?!“ Tom si op\u00e4\u0165 k\u013eakol k bratovi. Odtiahol mu ruky od zaslzenej tv\u00e1re. Hnev ho \u00faplne ovl\u00e1dol. Bez rozm\u00fd\u0161\u013eania sa napriahol a vlepil bratovi siln\u00fa facku na \u013eav\u00e9 l\u00edce. Prudko oddychuj\u00fac a so z\u00fafalstvom v poh\u013eade pozeral na zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00faci sa \u010derven\u00fd f\u013eak, ktor\u00fd ostal po jeho dlani. Z\u00faril. No tentoraz nie na brata, ale na seba. Ako mohol…? A\u017e takto? Mal sa ovl\u00e1dnu\u0165. Akoko\u013evek ho brat sklamal, nemal sa necha\u0165 vyto\u010di\u0165. Nie a\u017e takto.<\/div>\n
Bill len \u0161okovane h\u013eadel do Tomov\u00fdch neist\u00fdch o\u010d\u00ed, neschopn\u00fd slova. Prehnal to, \u00e1no, nemal sa chcie\u0165 zabi\u0165. Len\u017ee \u010dakal viac porozumenia. Najm\u00e4 od Toma! Robil to predsa kv\u00f4li nemu, nie? Aby ho zbyto\u010dne neza\u0165a\u017eoval a neznechucoval, aby mu nebral il\u00fazie o sebe samom. Aby ho ochr\u00e1nil pred realitou. Naozaj si zasl\u00fa\u017eil, aby na\u0148ho Tom zdvihol ruku? Nie. A teraz bola rada na jeho hneve.<\/div>\n
Roztrasene sa vyhupol na vlastn\u00e9 nohy. I ke\u010f sa motal, nedovolil svojmu telu znova klesn\u00fa\u0165 na zem. Ba dokonca ani oprie\u0165 sa o rameno brata. Nie! Nie po tom, ako ho udrel. Nemal pr\u00e1vo… Nezahodil cel\u00fd svoj \u017eivot pre ni\u010d za ni\u010d, no nie? Ale ke\u010f tak ve\u013emi Tom chce pozna\u0165 pravdu, vedie\u0165 \u010do sa vlastne deje, tak… M\u00e1 to ma\u0165!<\/div>\n
Don’t fall away and leave me to myself
Don’t fall away and leave love bleeding in my hands, in my hands again
Leave love bleeding in my hands, in my hands again
Leave love bleeding in my hands, in my hands again<\/em><\/div>\n
Zhora h\u013eadel do vystra\u0161enej tv\u00e1re dvoj\u010da\u0165a. Niekedy d\u00e1vno sa v nej videl. Poznal tie o\u010di, tie iskri\u010dky v nich. Ten \u00fasmev, mimiku. Priate\u013estvo, ktor\u00e9 z nich vy\u017earovalo. No to bolo u\u017e d\u00e1vno. Teraz nebolo ni\u010d, \u010do by mali rovnak\u00e9. Tomove plamienky v o\u010diach e\u0161te nevyhasli, zato tie jeho… boli v nen\u00e1vratne. A \u00fasmev? Kedy sa vlastne naposledy \u00faprimne smial? A jeho tv\u00e1r u\u017e d\u00e1vno nevy\u017earovala priate\u013eskos\u0165. Bol chladn\u00fd a odmeran\u00fd. \u017divot ho to nau\u010dil. L\u00e1ska<\/em> ho k tomu don\u00fatila!<\/div>\n
„Chce\u0161 vedie\u0165 pre\u010do? Naozaj chce\u0161 vedie\u0165, \u010do st\u00e1lo za to, aby som obetoval svoj \u017eivot?“ Bill sa zhlboka nad\u00fdchol. Mimovo\u013ene ust\u00fapil o krok dozadu, akoby sa b\u00e1l, \u017ee ho za odpove\u010f brat znova udrie. „Ty, Tom.“<\/div>\n
Tomove o\u010di nadobudli nev\u00eddan\u00e9 rozmery. Jeho zreni\u010dky sa od prekvapenia roz\u0161\u00edrili a jeho vie\u010dka odmietli \u017emurka\u0165. V\u0161etko nav\u00f4kol sa odrazu Tomovi rozplynulo pred o\u010dami. On… On mohol za to, \u017ee sa jeho brat pok\u00fasil zabi\u0165?<\/em> Nech\u00e1pal to! \u010co urobil? \u010co z toho, \u010do spravil, takmer st\u00e1lo Billov \u017eivot? „Ja? \u010co som-„<\/div>\n
„Milujem \u0165a!“ Nebolo to pr\u00e1ve najromantickej\u0161ie vyznanie l\u00e1sky. Billov hlas od rozru\u0161enia preskakoval a triasol sa zimou. Z ka\u017edej slabiky bolo po\u010du\u0165 jeho z\u00fafalstvo a bezn\u00e1dej. Nen\u00e1videl sa za to.<\/div>\n
„Ty… sranduje\u0161, v\u0161ak? Je to iba \u017eart.“ Tomov hlas bol rozhodn\u00fd. Akoby si bol ist\u00fd t\u00fdm, \u010do vrav\u00ed. A predsa v bratov\u00fdch o\u010diach videl \u010dosi in\u00e9. Videl, \u017ee to mysl\u00ed v\u00e1\u017ene. \u017de nikdy ni\u010d nemyslel v\u00e1\u017enej\u0161ie. „Ale ako m\u00f4\u017ee\u0161? Ve\u010f… som tvoj brat!“<\/div>\n
„Preboha, bu\u010f rad\u0161ej ticho, Tom! Mysl\u00ed\u0161 sn\u00e1\u010f, \u017ee to neviem? \u017de neviem, \u017ee je to trestn\u00e9? Zvr\u00e1ten\u00e9? Hl\u00fape? A… a \u017ee je to neop\u00e4tovan\u00e9?“ Bill sa op\u00e4\u0165 tlmene rozplakal. Sily ho v tom okamihu opustili a on sa zvalil na zem. Vy\u010derpan\u00fd, slab\u00fd, porazen\u00fd. Sklaman\u00fd.<\/div>\n
Pevne zatvoril o\u010di, presved\u010den\u00fd, \u017ee je to to posledn\u00e9, \u010do vo svojom \u017eivote urob\u00ed. Umrie. Nie preto, lebo sa podchladil vo vode. Nie preto, lebo jeho p\u013e\u00faca e\u0161te st\u00e1le neboli vypr\u00e1zdnen\u00e9 od vody. Ale preto, lebo jeho zlomen\u00e9 srdce vykrv\u00e1ca. A \u010do vlastne \u010dakal? \u017de sa mu Tom hod\u00ed okolo krku a povie, \u017ee c\u00edti to ist\u00e9? Blbos\u0165! Vedel, \u017ee je to nere\u00e1lne… Tak pre\u010do e\u0161te st\u00e1le \u010dakal na z\u00e1zrak?<\/div>\n
Don’t fall away and leave me to myself
Don’t fall away and leave love bleeding in my hands, in my hands again
And leave love bleeding in my hands, in my hands
Love lies bleeding
(Fuel – Hemorrhage )<\/p>\n

<\/em>autor: Anaj<\/strong>
betaead: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Memories are just where you laid themDragging the waters til the depths give up their deadWhat did you expect to find?Was it something you left behind?Don’t you remember anything I said when I said… Pomal\u00fdm krokom prech\u00e1dzal cez \u013eadov\u00fa, nepreniknute\u013en\u00fa hmlu, ktor\u00e1<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-18998","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18998","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=18998"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18998\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=18998"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=18998"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=18998"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}