{"id":19147,"date":"2008-03-29T15:02:00","date_gmt":"2008-03-29T14:02:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19106"},"modified":"2008-03-29T15:02:00","modified_gmt":"2008-03-29T14:02:00","slug":"obete-lasky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/29\/obete-lasky\/","title":{"rendered":"Obete l\u00e1sky"},"content":{"rendered":"
A\/N: Vo\u013ene (alebo tro\u0161ku viac ako vo\u013ene?) nadv\u00e4zuje na fanfiction „Zlomi\u0165 srdce“… A len tak pre zauj\u00edmavos\u0165, obe pesni\u010dky, ktor\u00e9 som v tejto „dvojr\u00e1zovke“ pou\u017eila, s\u00fa z nov\u00e9ho c\u00e9de\u010dka Good Charlotte – Good morning revival (pre\u010do im neurobi\u0165 reklamu, no nie?), ktor\u00e9 je skuto\u010dne jedno z najlep\u0161\u00edch, ktor\u00e9 vy\u0161li v poslednej dobe (Zimmer483 prirodzene vedie!) =D<\/em><\/div>\n
In the beginning, I tried to warn you
You play with fire, its gonna burn you
And here we are now, in the same situation,
You never listen, I never listen<\/em><\/strong><\/div>\n
„Bret! No tak, Bret! Stoj!“ kri\u010dal plavovlas\u00fd chlapec, v\u00fdzorom a rokmi sk\u00f4r mu\u017e, na svojho utekaj\u00faceho psa. Hnal sa dolu kopcom, s odtrhnutou v\u00f4dzkou (A\/N: Ja neviem ako vy, ale ja som sa len teraz dozvedela, \u017ee „vod\u00edtko“ nie je spisovne \ud83d\ude09<\/em>) v ruke a nohami, a\u017e po kolen\u00e1 zasypan\u00fdmi snehom. \u00c1no, tohtoro\u010dn\u00e1 zima bola k de\u0165om skuto\u010dne \u0161tedr\u00e1.<\/div>\n
Ve\u013ek\u00fd, hu\u0148at\u00fd bernsk\u00fd sala\u0161n\u00edcky Bret rovnako ako \u0161kol\u00e1ci, id\u00faci zo \u0161k\u00f4l domov, zat\u00fa\u017eil po chv\u00ed\u013eke neskrotn\u00e9ho behu vo vysok\u00fdch z\u00e1vejoch tvrd\u00e9ho bieleho snehu. A tak sa v nestr\u00e1\u017eenej chv\u00edli vytrhol svojmu majite\u013eovi a utekal smerom do mesta. Na miesta, kam sa jeho p\u00e1n u\u017e d\u00e1vno zaprisahal nechodi\u0165. Aby predi\u0161iel hl\u00fapym n\u00e1hod\u00e1m osudu, po ktor\u00fdch on skuto\u010dne net\u00fa\u017eil. E\u0161te nie.<\/div>\n
„Bret! Stoj u\u017e kone\u010dne!“ Tom si po\u010das behu strhol z hlavy nepotrebn\u00fa \u010diapku. Za\u010d\u00ednalo mu by\u0165 prive\u013emi teplo. Nebol zvyknut\u00fd na to\u013ek\u00fd pohyb. Najm\u00e4 nie v to\u013ek\u00fdch vrstv\u00e1ch tepl\u00e9ho oble\u010denia. „Bret!“ Nech sa sna\u017eil akoko\u013evek, vzdialenos\u0165 medzi n\u00edm a psom sa nezmen\u0161ovala. Pr\u00e1ve naopak. Pomaly ho str\u00e1cal z o\u010d\u00ed. Pok\u00fasil sa zr\u00fdchli\u0165 svoj beh. Ne\u00faspe\u0161ne. R\u00fdchlej\u0161ie u\u017e skuto\u010dne nevl\u00e1dal.<\/div>\n
Bret si zatia\u013e u\u017e\u00edval neskrotn\u00e9ho behu, ktor\u00fd mu bol po to\u013ek\u00e9 dni odopieran\u00fd. Jeho p\u00e1n ner\u00e1d beh\u00e1val. A on nemal mo\u017enos\u0165 chodi\u0165 na vych\u00e1dzky s\u00e1m. Zatia\u013e nie. Vbehol do jednej postrannej chodbi\u010dky medzi dvoma kamenn\u00fdmi budovami. \u0160iel rovno do mesta. Zaujali ho vrany, sediace na chodn\u00edku pozd\u013a\u017e hlavn\u00e9ho n\u00e1mestia. Odlietali pred n\u00edm. Leteli na strechy. Tam, kam Bret nemohol.<\/div>\n
„Bret!“ Tom v duchu jasal. Medzera sa medzi nimi zmen\u0161ovala neskuto\u010dnou r\u00fdchlos\u0165ou. Chlapec si a\u017e po chv\u00edli uvedomil, pre\u010do tomu je tak. Pre\u010do sa Bret zastavil. Uvedomil si to prineskoro. Prineskoro na to, aby mohol vzia\u0165 nohy na plecia a zbabelo ujs\u0165. Srdce sa mu takmer zastavilo prekvapen\u00edm. Dych sa po\u010dute\u013ene zr\u00fdchlil. Bo\u017ee, ve\u010f to o\u010dak\u00e1val! Vedel, \u017ee osud zapracuje. Mal by\u0165 zmieren\u00fd! Mal… len\u017ee nebol.<\/div>\n
Now I am thinking of a way that I can make an escape
It’s got me caught up in a web and my hearts the prey
Do you really wanna throw your heart away, away, away?<\/em><\/strong><\/div>\n
„T-tom?“ Billovi prekvapen\u00edm klesla s\u00e1nka. Pootvoril pery v dokonalom \u00fadive a automaticky si ich navlh\u010dil jazykom. Tak, ako u\u017e nespo\u010detnekr\u00e1t predt\u00fdm<\/em>.<\/div>\n
Tom sa don\u00fatil usmia\u0165. I ke\u010f ho svaly na tv\u00e1ri odmietali po\u010d\u00fava\u0165. Aby zakryl vidite\u013en\u00e9 rozpaky, sklonil sa ku svojmu psovi a l\u00e1skyplne ho pohladil. Odmietal si uvedomi\u0165 fakt, \u017ee Bret jeho dotyky nevn\u00edma. \u017de svojho p\u00e1na v stotine sekundy vymenil za Billa. Sta\u010dil jedin\u00fd dotyk Billovej teplej rukavice a radostn\u00fd poh\u013ead z o\u010d\u00ed do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Tom! Preboha, Tom. Si to skuto\u010dne ty?“ Bill fascinovane h\u013eadel na bratove \u010derstvo ostrihan\u00e9 vlasy, na ktor\u00fdch nebol ani jedin\u00fd znak toho, \u017ee e\u0161te pred ned\u00e1vnom boli ozdoben\u00e9 dlh\u00fdmi \u0165a\u017ek\u00fdmi dredmi. Poh\u013eadom sk\u00famal i jeho tv\u00e1r, ru\u017eov\u00fa od zimy. Chvej\u00face sa mihalnice. Ne\u017en\u00fd poh\u013ead, ktor\u00fd venoval svojmu dom\u00e1cemu zviera\u0165u. Nemohol tomu uveri\u0165. Po tak dlhej dobe…<\/div>\n
Tom sa don\u00fatil postavi\u0165 naproti svojmu dvoj\u010da\u0165u. Bolelo ho to. Aj po t\u00fdch rokoch c\u00edtil ostr\u00fa boles\u0165 v srdci pri spomienke na v\u0161etky kr\u00e1sne i tie menej pekn\u00e9 \u010dasy, str\u00e1ven\u00e9 so svojim bratom, ako s milencom. C\u00edtil neskuto\u010dn\u00fa boles\u0165 u\u017e len pri poh\u013eade na t\u00fa dokonalos\u0165. Na ten \u0161pecifick\u00fd zjav, ktor\u00fd na bratovi tak miloval. Na to vy\u017earovanie. Charizmu, ne\u017enos\u0165, krehkos\u0165, oddanos\u0165… Aj ke\u010f Tom u\u017e ve\u013emi d\u00e1vno zistil, \u017ee Billove vy\u017earovanie je len zjav. Vn\u00fatro nie je rovnako nepo\u0161kvrnen\u00e9. U\u017e nie.<\/div>\n
„Bo\u017ee, Tom!“ Bill so slzami \u0161\u0165astia a dojatia sko\u010dil bratovi okolo krku. Objal ho. Srde\u010dne, l\u00e1skyplne, nevinne. Bratsky. „Ch\u00fdbal si mi. Tak ve\u013emi!“ Ani Bill nezabudol. Nikdy nezabudol na to, \u010do sa stalo. Na svoje pocity, ktor\u00e9 ho nap\u013a\u0148ali pri ka\u017edom bratovom poh\u013eade. Na ich vz\u0165ah. Na v\u0161etky tie chv\u00edle l\u00e1sky a \u0161\u0165astia. Ani na to, ako to pokazil. Uzatvoril. Zabil.<\/div>\n
Bill brata okam\u017eite pustil. Rozpa\u010dito pre\u0161liapol z nohy na nohu a uprel \u010dokol\u00e1dovohned\u00fd poh\u013ead po zeme. \u013dutoval. Znelo to ako fr\u00e1za. Vedel, \u017ee \u00e1no. Preto sa so svojimi pocitmi nemienil niekomu prizna\u0165. Najm\u00e4 nie Tomovi. Neuveril by tomu. A v\u0161etko by sa len zhor\u0161ilo… U\u017e teraz i\u0161lo v\u0161etko dolu kopcom.<\/div>\n
„Ja… Myslel som, \u017ee si sa pres\u0165ahoval, Tom.“<\/div>\n
Tom odtrhol poh\u013ead od brata vo chv\u00edli, ke\u010f na\u0148ho on op\u00e4\u0165 pozrel. Mimovo\u013ene o\u010dervenel, akoby ho Bill prichytil pri nie\u010dom nez\u00e1konnom. Vlastne \u00e1no, jeho my\u0161lienky nez\u00e1konne boli. U\u017e zase. Prepadal spomienkam. A to nechcel! Preto sa tak dlho bratovi vyh\u00fdbal. Boli to u\u017e takmer dva roky. „Popravde, b\u00fdvam len za kopcom. Ja… Nedok\u00e1zal som sa vzda\u0165 rodn\u00e9ho mesta.“<\/div>\n
„Ch\u00e1pem.“ Obaja chlapci sa ponorili do nepr\u00edjemn\u00e9ho ticha. \u010co viac mali poveda\u0165? Samozrejme, bolo toho mnoho, \u010do potrebovali prediskutova\u0165. Len\u017ee ani jeden z nich nechcel za\u010da\u0165. Nechcel by\u0165 t\u00fdm, kto otvor\u00ed star\u00e9 rany.<\/div>\n
Bill si s kr\u00e1tkym povzdychom sadol sp\u00e4\u0165 na zasne\u017een\u00fa lavi\u010dku. Sedel tam, pok\u00fdm na\u0148ho Bret nevysko\u010dil a neza\u010dal ho oblizoval. Prem\u00fd\u0161\u013eal. Potreboval si pre\u010disti\u0165 hlavu predt\u00fdm, ne\u017e pr\u00edde z roboty domov. Nechcel sa u\u017e op\u00e4\u0165 s Natashou h\u00e1da\u0165. Musel sa upokoji\u0165. No teraz us\u00fadil, \u017ee to nebol pr\u00e1ve najlep\u0161\u00ed n\u00e1pad osta\u0165 tu. Mohol sa vyhn\u00fa\u0165 tak vyt\u00fa\u017een\u00e9mu a predsa bolestn\u00e9mu stretnutiu, ak\u00fdm to stretnutie s Tomom, skuto\u010dne bolo.<\/div>\n

Everybody’s hurt somebody before
Everybody’s been hurt by somebody before
You can change but you will always come back for more
Its a game and we are all just victims of love.
Don’t try to fight it, victims of love
You can’t decide it, victims of love, victims of love<\/em><\/strong><\/div>\n
„Tak… tak ako sa m\u00e1 Natasha?“<\/div>\n
Bill sa zamra\u010dil. Nahnevane? Iste. Nespokojne? Ako inak. Nechcel o nej hovori\u0165. Pri spomienke na ich ra\u0148aj\u0161\u00ed rozhovor v \u0148om vrela krv. V tej chv\u00edli ju tak nen\u00e1videl. Ako v mnoh\u00fdch vz\u0165ahoch, ani ten ich nebol \u00faplne idylick\u00fd. Teda zo za\u010diatku \u00e1no. Len\u017ee po svadbe to za\u010dalo \u0161kr\u00edpa\u0165. Ona nechcela die\u0165a, on \u00e1no. Ona nechcela osta\u0165 v meste, on \u00e1no. No okrem z\u00e1sadn\u00fdch ot\u00e1zok sa rie\u0161ili aj tie \u010fal\u0161ie. Natasha nebola man\u017eelkou, bola vychov\u00e1vate\u013ekou. Zakazovala, prikazovala, kri\u010dala, d\u00e1vala tresty. Akoby bol Bill len neposlu\u0161ne neplnolet\u00e9 decko, nie jej man\u017eel. Jej polovi\u010dka. L\u00e1ska sa vytratila, nahradila ju nen\u00e1vis\u0165. \u00c1no, Bill ju nen\u00e1videl. Nie za to, \u017ee bola pr\u00ed\u010dinou, pre\u010do sa vzdal Toma a s n\u00edm i n\u00e1dhernej bud\u00facnosti, ale preto, ak\u00e1 bola. Neoblomn\u00e1, ne\u00fastup\u010div\u00e1.<\/div>\n
A ich spor vyvrcholil v ra\u0148aj\u0161ej h\u00e1dke. Vykri\u010dala mu, \u017ee mal zosta\u0165 s bratom, ke\u010f sa mu man\u017eelstvo s \u0148ou nep\u00e1\u010di. \u017de je to jeho chyba, \u017ee je ne\u0161\u0165astn\u00fd… Bill nech\u00e1pal, ako vie o jeho vz\u0165ahu s bratom. A\u017e vtedy sa Bill dozvedel o tom, ako Natasha s Tomom dlho bojovala o jeho priaze\u0148. Dozvedel sa aj o tom, ako ich nez\u00e1konn\u00fd vz\u0165ah Tom obhajoval pred Natashou. Ako jej o v\u0161etkom povedal. O hist\u00f3rii ich vz\u0165ahu, o tom, \u010do Bill m\u00e1 r\u00e1d a \u010do nie. O tom, ako Tom bezmedzne veril, \u017ee i ke\u010f Natasha dr\u017e\u00ed v ruk\u00e1ch v\u0161etky es\u00e1, Bill jej na sladk\u00e9 re\u010di\u010dky nenalet\u00ed. \u017de ostane vern\u00fd. Neostal. Sklamal. \u013dutoval. Ale bohu\u017eia\u013e pre neho, bolo u\u017e neskoro.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee lep\u0161ie sa ma\u0165 nem\u00f4\u017ee,“ zamrmlal Bill s hlavou v ruk\u00e1ch. „Na rozdiel odo m\u0148a.“<\/div>\n
Tom sa zamra\u010dil. Nevedel, \u010do poveda\u0165. U\u017e zase. Jasn\u00e9, hlavou mu be\u017eali najr\u00f4znej\u0161ie scen\u00e1re pln\u00e9 v\u00e1\u0161n\u00ed a l\u00e1sky. No vedel, \u017ee realita je in\u00e1. \u017de realitu zmeni\u0165 nem\u00f4\u017ee. Ani jeho hl\u00fape my\u0161lienky nie. „Ideme… Nejdeme do kaviarni? Je tu celkom dos\u0165 zima.“<\/div>\n
Bill sa pousmial. V \u010do d\u00fafal? \u017de ho brat obj\u00edme a povie mu, \u017ee nedovol\u00ed, aby sa viac s Natashou tr\u00e1pil? Bol naivn\u00fd. Natasha – to bol jeho boj. Musel ho zvl\u00e1dnu\u0165. Vyrie\u0161i\u0165 a uzavrie\u0165. Alebo pokra\u010dova\u0165 v doteraj\u0161om \u017eivote plnom h\u00e1dok a nen\u00e1visti. V \u017eivote, kedy noci tr\u00e1vil na gau\u010di v ob\u00fdva\u010dke. V \u017eivote, kedy na obedy chodieval do re\u0161taur\u00e1ci\u00ed, len aby sa vyhol ban\u00e1lnym h\u00e1dkam.<\/div>\n
„Do na\u0161ej<\/em> kaviarni?“ op\u00fdtal sa Bill s trochu utr\u00e1pen\u00fdm \u00fasmevom na per\u00e1ch. R\u00e1d tak tu mal\u00fa zastr\u010den\u00fa kaviare\u0148 na konci mesta volal. Tr\u00e1vili tam s Tomom neskuto\u010dne mnoho \u010dasu, ke\u010f spolu… chodili? \u00c1no. Chodili spolu. Niekedy v minulosti \u00e1no.<\/div>\n
Toma jeho ot\u00e1zka zasko\u010dila. B\u00e1l sa odpoveda\u0165? Mal pocit, \u017ee sa moment\u00e1lne boj\u00ed v\u0161etk\u00e9ho. Ka\u017ed\u00e9ho n\u00e1dychu i v\u00fddychu. \u017dmurknutia. Sn\u00e1\u010f preto, lebo st\u00e1le nemohol uveri\u0165, \u017ee len nesn\u00edva. „\u00c1-\u00e1no tam.“<\/div>\n
„A kde bude…“ Bill posunkom uk\u00e1zal na Tomovho psa.<\/div>\n
„Vol\u00e1 sa Bret.“<\/div>\n
„\u00c1no. Kde teda ostane Bret?“<\/div>\n
„Pred kaviar\u0148ou,“ odpovedal Tom pokojne. Odrazu mal pocit, \u017ee to nie je a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9. Mal pocit, \u017ee odteraz u\u017e v\u0161etko bude len lep\u0161ie. Bl\u00faznil? Ak \u00e1no, boli to pekn\u00e9 halucin\u00e1cie.<\/div>\n
Now you’ve back tracked
You’re running away cause it just happened again and you don’t want it to end
Trying your best to not let yourself go cold, so cold.<\/em><\/strong><\/div>\n
„\u010co si d\u00e1te?“ \u010ca\u0161n\u00ed\u010dka si ich zvedavo prezerala. Poznala ich. Ur\u010dite \u00e1no. Len si nemohla v momente vybavi\u0165, odkia\u013e. Ani len netu\u0161ila, pre\u010do si zapam\u00e4tala pr\u00e1ve ich. Muselo to by\u0165 u\u017e d\u00e1vno, ke\u010f sem chodievali. Ale tv\u00e1re ostali vryt\u00e9 v jej vn\u00fatri. Pre\u010do?<\/div>\n
„\u010caj,“ vyh\u0155kol Bill, vyzliekaj\u00fac si tepl\u00fa bundu. N\u00e1sledne aj \u010diapku a \u0161\u00e1l. „Malinov\u00fd \u010daj.“<\/div>\n
„S cukrom alebo bez?“ op\u00fdtala sa \u010da\u0161n\u00ed\u010dka nau\u010den\u00fa formulku. V tej kaviarni obsluhovala u\u017e piaty rok. Popravde, na za\u010diatku d\u00fafala, \u017ee \u010dasom sa dostane k nie\u010domu lep\u0161iemu. M\u00fdlila sa.<\/div>\n
„S dvojitou d\u00e1vkou cukru.“ Tom si prekvapene prikryl \u00fasta. S\u00e1m nevedel, kde sa v \u0148om vzalo dostatok odvahy na to, aby odpovedal za brata. Po tom v\u0161etkom. A predsa si bol ist\u00fd, \u017ee odpovedal spr\u00e1vne. Bill ob\u013euboval \u010daje len s cukrom. S dostato\u010dn\u00fdm mno\u017estvom cukru.<\/div>\n
Bill nezakryl spokojn\u00fd \u00fasmev. U\u017e d\u00e1vno ho nie\u010do nepote\u0161ilo tak ve\u013emi, ako t\u00e1to bratova spont\u00e1nna reakcia, ktor\u00e1 bola odrazom dvadsiatich rokov, ktor\u00e9 str\u00e1vili spolu. \u010ci u\u017e ako bratia alebo milenci. „\u00c1no. Dvojit\u00e1 d\u00e1vka cukru.“<\/div>\n
„Mne prineste jednu k\u00e1vu. S cukrom a mliekom,“ zamrmlal Tom r\u00fdchlo. Sklopil hlavu k stolu a za\u010dervenal sa. U\u017e zase. Nemohol uveri\u0165 tomu, \u017ee sa neovl\u00e1dol.<\/div>\n
„A ako \u017eije\u0161 ty?“ Bill o\u010dividne nechcel brata tr\u00e1pi\u0165 rozpakmi, preto na\u0161iel vhodn\u00fa t\u00e9mu na vy\u010derp\u00e1vaj\u00facu debatu. Alebo nie? „Op\u00e4\u0165 \u017eije\u0161 zo d\u0148a na de\u0148? Ve\u010dierky a tak?“ Bill sa sna\u017eil hovori\u0165 s nadh\u013eadom. S \u013eahkos\u0165ou a predstieranou rados\u0165ou.<\/div>\n
„Ak chce\u0161 vedie\u0165, \u010di som si niekoho na\u0161iel,“ Tom sa na sekundu pristihol pri my\u0161lienke na to, \u017ee by mohol zaklama\u0165. Len raz, len aby brata vytrestal. Napokon to vzdal. „Nie. Nena\u0161iel. Som s\u00e1m.“<\/div>\n
Bill sa zahryzol do pery. Ko\u013ekokr\u00e1t rad\u0161ej by po\u010dul, \u017ee je jeho brat \u0161\u0165astn\u00fd! \u017de m\u00e1 niekoho, koho miluje. Sn\u00e1\u010f preto, aby sa mohol zbavi\u0165 pocitu hanby. Pocitu viny. Mohol by predstiera\u0165, \u017ee to Tom znemo\u017enil n\u00e1vrat ich l\u00e1sky. Nie jeho prste\u0148 na ruke, ktor\u00fd symbolizoval man\u017eelstvo. S Natashou. Ach, bo\u017ee!<\/div>\n
Tom, akoby vyc\u00edtil, na\u010do Bill mysl\u00ed. Natiahol sa cez st\u00f4l tak, aby do\u010diahol na bratovu ruku. Chytil ju do tej svojej a nato\u010dil si ju pred o\u010di tak, aby videl ten trblietav\u00fd kov, ktor\u00fd bol predmetom ich skazy. Bol vidite\u013en\u00fdm znakom toho, \u017ee oni dvaja nie s\u00fa spolu. \u017de nie s\u00fa \u0161\u0165astn\u00ed. „Pekn\u00fd.“<\/div>\n
To hl\u00fape tich\u00e9 kon\u0161tatovanie, ktor\u00e9 vy\u0161lo z Tomov\u00fdch \u00fast bolo d\u00fdkou. A Billove srdce bolo v ceste tejto d\u00fdky. A ona nemala na v\u00fdber. Zabodla sa. Do srdca, do pam\u00e4ti, do du\u0161e. Sp\u00f4sobila boles\u0165. Ve\u013emi ve\u013ek\u00fa.<\/div>\n
Bill si s tich\u00fdm povzdychom vytrhol svoju ruku z tej bratovej. Tomov dotyk bol mu\u010div\u00fd. Bolestn\u00fd, vriaci. P\u00e1lil a chladil z\u00e1rove\u0148. Zra\u0148oval a hojil. Bolo na Billovi, aby si vybral, ktor\u00fd z t\u00fdchto pocitov m\u00e1 prevl\u00e1da\u0165. Bolo na Billovi, aby si vybral, ak\u00e1 bud\u00facnos\u0165 ho \u010dak\u00e1. Vedel, \u017ee Tom ne\u010dak\u00e1 ospravedlnenie. \u017de ne\u010dak\u00e1 pocit zados\u0165u\u010dinenia. Ne\u010dak\u00e1 odplatu. \u010cak\u00e1 l\u00e1sku. A t\u00fa mu on chcel poskytn\u00fa\u0165. Chcel. Mienil. Musel. Okam\u017eite!<\/div>\n
Bill vstal prudko od stola. Pozbieral si svoje veci a doslova u\u0161iel z kaviarne. Bez slova, bez poh\u013eadu. I\u0161iel napravi\u0165 v\u0161etky svoje chyby. I\u0161iel zmaza\u0165 minulos\u0165 a \u017ei\u0165 pre bud\u00facnos\u0165.<\/div>\n
Now you think about the things you thought you wanted to say
But when you open up your mouth it don’t come out that way
Are you really gonna throw your heart away?<\/em><\/strong><\/div>\n
„Bret! No tak, Bret! Stoj!“ kri\u010dal plavovlas\u00fd chlapec, v\u00fdzorom a rokmi sk\u00f4r mu\u017e, na svojho utekaj\u00faceho psa. Hnal sa dolu kopcom, s odtrhnutou v\u00f4dzkou v ruke a nohami, a\u017e po kolen\u00e1 obrasten\u00fdmi tr\u00e1vou a kvetmi. \u00c1no, tohtoro\u010dn\u00e1 jar bola skuto\u010dne n\u00e1dhern\u00e1.<\/div>\n
Ve\u013ek\u00fd, hu\u0148at\u00fd bernsk\u00fd sala\u0161n\u00edcky Bret zat\u00fa\u017eil po chv\u00ed\u013eke neskrotn\u00e9ho behu vo vysok\u00fdch tr\u00e1vach a vo\u0148av\u00fdch kvetoch. A tak sa v nestr\u00e1\u017eenej chv\u00edli vytrhol svojmu majite\u013eovi a utekal smerom do mesta. Osud? \u00c1no, jeho p\u00e1n za\u010d\u00ednal na osud veri\u0165.<\/div>\n
„Bret! Stoj u\u017e kone\u010dne!“<\/div>\n
Bret si u\u017e\u00edval neskrotn\u00e9ho behu, ktor\u00fd mu bol po to\u013ek\u00e9 dni odopieran\u00fd. Jeho p\u00e1n ner\u00e1d beh\u00e1val. A on nemal mo\u017enos\u0165 chodi\u0165 na vych\u00e1dzky s\u00e1m. U\u017e nie. Vbehol do jednej postrannej chodbi\u010dky medzi dvoma kamenn\u00fdmi budovami. \u0160iel rovno do mesta. Zaujali ho vt\u00e1ky, sediace na chodn\u00edku pozd\u013a\u017e hlavn\u00e9ho n\u00e1mestia. Odlietali pred n\u00edm. Leteli na strechy. Tam, kam Bret nemohol.<\/div>\n
„Bret!“ Tom v duchu jasal. Medzera sa medzi nimi zmen\u0161ovala neskuto\u010dnou r\u00fdchlos\u0165ou. Chlapec si a\u017e po chv\u00edli uvedomil, pre\u010do tomu je tak. Pre\u010do sa Bret zastavil. Uvedomil si to prineskoro. Prineskoro na to, aby mohol vzia\u0165 nohy na plecia a zbabelo ujs\u0165. Srdce sa mu takmer zastavilo prekvapen\u00edm. Dych sa po\u010dute\u013ene zr\u00fdchlil. Bo\u017ee, ve\u010f to o\u010dak\u00e1val! Musel sa upokoji\u0165.<\/div>\n
Na lavi\u010dke uprostred n\u00e1mestia sedel Bill. Pravou rukou si zacl\u00e1\u0148al dotierav\u00e9 jarn\u00e9 slnko a druhou \u0161krabal Breta za u\u0161ami. Ke\u010f zbadal Toma, s \u00fasmevom na per\u00e1ch vysko\u010dil na nohy. Bez \u010dakania na t\u00fa spr\u00e1vnu chv\u00ed\u013eu<\/em> alebo na nie\u010do in\u00e9, rovnako hl\u00fape sa hodil Tomovi okolo krku. Nedo\u010dkavo, v\u00e1\u0161nivo, l\u00e1skyplne. U\u017e nie bratsky. Po chv\u00edli sa od brata odtiahol. Sk\u00f4r preto, aby Tom neskolaboval od nedostatku vzduchu v p\u013e\u00facach, ne\u017e z vlastnej v\u00f4le. Miesto pozdravu mu pred o\u010di nastr\u010dil svoju \u013eav\u00fa ruku. U\u017e ju nezdobil ten prekliaty kus kovu, ktor\u00fd ich rozde\u013eoval. U\u017e nie. Obr\u00fa\u010dka zmizla z Billovho prsta vo chv\u00edli, ako podp\u00edsal rozvodov\u00fa listinu…<\/div>\n
Everybody’s hurt somebody before
Everybody’s been hurt by somebody before
You can change but you will always come back for more
Its a game and we are all just victims of love.<\/em><\/strong><\/div>\n
(Good Charlotte – Victims of love)<\/p>\n

<\/em>autor: Anaj<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A\/N: Vo\u013ene (alebo tro\u0161ku viac ako vo\u013ene?) nadv\u00e4zuje na fanfiction „Zlomi\u0165 srdce“… A len tak pre zauj\u00edmavos\u0165, obe pesni\u010dky, ktor\u00e9 som v tejto „dvojr\u00e1zovke“ pou\u017eila, s\u00fa z nov\u00e9ho c\u00e9de\u010dka Good Charlotte – Good morning revival (pre\u010do im neurobi\u0165 reklamu, no nie?), ktor\u00e9<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19147","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19147","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19147"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19147\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19147"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19147"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19147"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}