{"id":19234,"date":"2008-03-26T20:00:00","date_gmt":"2008-03-26T19:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19193"},"modified":"2008-03-26T20:00:00","modified_gmt":"2008-03-26T19:00:00","slug":"just-so-you-know","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/26\/just-so-you-know\/","title":{"rendered":"Just so you know"},"content":{"rendered":"
I shouldn’t love you but I want you
I just can’t turn away
I shouldn’t see you but I can’t move
I can’t look away<\/em><\/div>\n
„Hej, Bill, chytaj!“ Tom s pobaven\u00fdm \u00fa\u0161krnom hodil bratovi k\u013e\u00fa\u010d od ich spolo\u010dnej hotelovej izby a vybuchol do \u0161\u0165astn\u00e9ho smiechu, ke\u010f Billovi k\u013e\u00fa\u010d prek\u013azol pomedzi dlh\u00e9 prsty a prist\u00e1l na zemi.<\/div>\n
S nesmel\u00fdm \u00fasmevom na per\u00e1ch som sa pre neho zohol a podal mu ho. Ako by to ka\u017ed\u00fd priate\u013e spravil. Najlep\u0161\u00ed priate\u013e<\/em>, ako mi v\u017edy Bill pr\u00edzvukoval. „Nesmie\u0161 \u00eds\u0165 na brata tak r\u00fdchlo, Tom. Na\u0161a hviezdi\u010dka by si predsa mohla v z\u00e1pale hry zlomi\u0165 necht.“<\/div>\n
Bill do m\u0148a napoly urazene \u0161tuchol lak\u0165om a vyplazil mi jazyk. Bo\u017ee, keby len vedel. Keby vedel, ako ve\u013emi ma t\u00fdmto gestom vie rozp\u00e1li\u0165. Keby vedel, ako ve\u013emi ma dok\u00e1\u017ee jedin\u00fdm \u00fasmevom dosta\u0165 na kolen\u00e1. Ako ve\u013emi ma dok\u00e1\u017ee ka\u017ed\u00fd jeho dotyk zahria\u0165 pri srdci. Ja viem, nie je to spr\u00e1vne. Ale nem\u00f4\u017eem si pom\u00f4c\u0165. U\u017e to jednoducho pre m\u0148a nie je len ten oby\u010dajn\u00fd Bill od susedov, s ktor\u00fdm sa ob\u010das hr\u00e1m po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 hry, alebo nah\u00e1\u0148am jeho psa po susedkinej z\u00e1hrade. A za zmenu mojich citov vo\u010di nemu rozhodne nem\u00f4\u017ee fakt, \u017ee za tie roky kamar\u00e1tstva sa stal Bill medi\u00e1lne zn\u00e1mym. Nie, s t\u00fdm to nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9.<\/div>\n
„Ale no, Andy, nebu\u010f na neho zl\u00fd. M\u00e1 \u010derstvo spraven\u00fd mejkap, nem\u00f4\u017ee sa teraz rozplaka\u0165,“ pretiahol Tom s hranou v\u00e1\u017enos\u0165ou.<\/div>\n
„Hej! Presta\u0148te si zo m\u0148a u\u0165ahova\u0165. Bo\u017ee, je to ka\u017ed\u00fd kr\u00e1t rovnak\u00e9. Na\u010do ma vol\u00e1te von so sebou, ke\u010f ma aj tak len ur\u00e1\u017eate?“ Billove ego sa ozvalo.<\/div>\n
Tom, vyc\u00edtiac nebezpe\u010denstvo sa s kaj\u00facim v\u00fdrazom na tv\u00e1ri pribl\u00ed\u017eil k bratovi a ne\u017ene ho pohladkal po tv\u00e1ri. „Ty predsa vie\u0161, \u017ee to nemysl\u00edme v\u00e1\u017ene, Bill,“ \u0161epol, s perami tesne pri jeho uchu a rukami obmotan\u00fdmi okolo Billovho p\u00e1sa. „Vie\u0161, \u017ee \u0165a m\u00e1me obaja radi, l\u00e1ska. Len ja trochu inak.“<\/div>\n
Vedel som, \u010do teraz pr\u00edde. Vedel som to, no i tak som sa nedon\u00fatil oto\u010di\u0165 pre\u010d. Pre\u010do sa tak tr\u00fdznim? Pre\u010do sa rad\u0161ej netv\u00e1rim, \u017ee ni\u010d nevid\u00edm? Pre\u010do na nich neskr\u00fdvane \u010dum\u00edm? Pre\u010do?!<\/div>\n
Vo chv\u00edli, ako sa Tomove pery spojili s t\u00fdmi Billov\u00fdmi – s t\u00fdmi, ktor\u00e9 som chcel tak ve\u013emi bozk\u00e1va\u0165 ja – som sa don\u00fatil zavrie\u0165 o\u010di. Sn\u00e1\u010f preto, aby som zabr\u00e1nil dotierav\u00fdm slz\u00e1m vyjs\u0165 na povrch. To by sa toti\u017e vysvet\u013eovalo skuto\u010dne zle.<\/div>\n
And I don’t know how to be fine when I’m not
‚Cause I don’t know how to make a feeling stop<\/em><\/div>\n
„Andy?“<\/div>\n
Neviem, ako dlho som dr\u017eal vie\u010dka pevne zavret\u00e9, ale ke\u010f som po nejakom \u010dase uc\u00edtil Billovu tepl\u00fa da\u0148 na tej svojej a jeho nech\u00e1pav\u00fd hlas bl\u00edzko pri svojom uchu, zneistel som. Mo\u017eno som sa predsa len mal na nich rad\u0161ej pozera\u0165. Zhlboka som sa nad\u00fdchol a otvoril o\u010di s neblah\u00fdm o\u010dak\u00e1van\u00edm nepr\u00edjemn\u00fdch ot\u00e1zok.<\/div>\n
Ja viem, \u017ee som sa u\u017e o celom tom hl\u00fapom vz\u0165ahu medzi nimi dvoma s Billom rozpr\u00e1val. Viem, \u017ee som mu povedal, \u017ee ich \u00faplne podporujem a z mojej strany sa skuto\u010dne nemusia b\u00e1\u0165 prezradenia. Ale kto mal vedie\u0165, \u017ee to nie je len nejak\u00fd ich v\u00fdstrelok? \u017de sa za dva mesiace neroz\u00eddu a Bill nebude zase len m\u00f4j slobodn\u00fd najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t? M\u00f4j nevinn\u00fd objekt tajnej l\u00e1sky?<\/div>\n
Bo\u017ee, e\u0161te st\u00e1le si pam\u00e4t\u00e1m na to, ak\u00fd to pre m\u0148a bol \u0161ok, ke\u010f som na to ich mal\u00e9 tajomstvo pri\u0161iel. Bolo to mesiac po tom, \u010do som si priznal, \u017ee moje city vo\u010di Billovi sa zmenili. Prech\u00e1dzal som pr\u00e1ve najzlo\u017eitej\u0161\u00edm obdob\u00edm svojho \u017eivota. A on sakra zabudol zamkn\u00fa\u0165 dvere do jeho k\u00fape\u013ene. Zhodou okolnost\u00ed pr\u00e1ve moja sprcha stagnovala a tak som potreboval n\u00e1hradu. V jeho k\u00fape\u013eni ma v\u0161ak \u010dakala skuto\u010dne studen\u00e1 sprcha. Obr\u00e1zok jeho a Toma pod te\u010d\u00facou vodou nikdy nevyma\u017eem zo svojej mysle. Bol to pr\u00edli\u0161 siln\u00fd okamih. Pr\u00edli\u0161 bolestiv\u00fd.<\/div>\n
„Andy, si v pohode?“ Nebol to Billov hlas, ktor\u00fd t\u00fato ot\u00e1zku vyslovil. I ke\u010f to mal by\u0165 on.<\/div>\n
„Jasn\u00e9.“ Pretvarovanie mi nikdy ne\u0161lo. A oni dvaja to vedeli.<\/div>\n
„Ale keby sa \u010doko\u013evek dialo, Andy,“ Bill nachv\u00ed\u013eu zm\u013akol, „skuto\u010dne \u010doko\u013evek, povedal by si n\u00e1m to, v\u0161ak?“ Jeho prenikav\u00fd poh\u013ead vypa\u013eoval dieru do mojej du\u0161e. Pre\u010do mi to rob\u00ed? \u010co to e\u0161te st\u00e1le nech\u00e1pe? Naozaj ni\u010d nech\u00e1pe?<\/div>\n
Moje koktanie, kedyko\u013evek sa ma nie\u010do op\u00fdta? M\u00f4j rumenec, kedyko\u013evek pr\u00edde re\u010d na baby a sex? Chvenie, kedyko\u013evek sa ma dotkne? Sna\u017e\u00edm sa tv\u00e1ri\u0165, \u017ee sa ni\u010d nedeje, ale nie som dobr\u00fd klam\u00e1r a ja to viem. A vedia to aj oni dvaja. Vie to aj Bill. Ak pre\u010do sa tak pretvaruje?<\/div>\n
„Sme predsa kamar\u00e1ti. Jasn\u00e9, \u017ee by som v\u00e1m to povedal,“ zasmial som sa trochu nerv\u00f3zne a vykro\u010dil po \u013eudopr\u00e1zdnej hotelovej chodbe, smerom ku schodom. „Hej, chalani, schv\u00e1lne. Kto bude prv\u00fd dole?“<\/div>\n
V\u0161etci traja sme sa na seba pozreli a v stotine sekundy sme sa ako o \u017eivot rozbehli dole, k hotelov\u00e9mu v\u00fdchodu.<\/div>\n
Just so you know
This feeling’s taking control of me
And I can’t help it
I won’t sit around, I can’t let him win now<\/em><\/div>\n
Neviem, ako dlho to e\u0161te vydr\u017e\u00edm. Ten jeho starostliv\u00fd poh\u013ead typu \u010co sa s tebou deje?<\/em>. Ja u\u017e nevl\u00e1dzem. Nevl\u00e1dzem predstiera\u0165, \u017ee sa ni\u010d nedeje. Predstieral som to u\u017e dos\u0165 dlho, nie? Pol roka. Cel\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov. Dvadsa\u0165\u0161tyri t\u00fd\u017ed\u0148ov. Sto\u0161es\u0165desiatosem dn\u00ed. Bol\u00ed to. Tak pre\u010do to nem\u00f4\u017ee pochopi\u0165?<\/div>\n
Viem odpove\u010f. Ve\u013emi dobre viem, pre\u010do to nech\u00e1pe. Preto\u017ee je \u0161\u0165astn\u00fd. Je \u0161\u0165astn\u00fd s Tomom. M\u00e1 v\u0161etko, po \u010dom v\u017edy t\u00fa\u017eil. Bl\u00edzky vz\u0165ah s bratom, skuto\u010dn\u00fa l\u00e1sku, kari\u00e9ru a hl\u00fapeho naivn\u00e9ho Andreasa, ktor\u00fd je mu po ruke, kedyko\u013evek zavol\u00e1.<\/div>\n
Preh\u00e1\u0148am. Ja viem, \u017ee \u00e1no, ale nem\u00f4\u017eem si pom\u00f4c\u0165. Z\u00farim. Miloval som Billa d\u00e1vno predt\u00fdm, ne\u017e \u010do i len jedn\u00e9ho z nich dvoch v\u00f4bec napadlo, \u017ee by so svojim dvoj\u010da\u0165om mohli udr\u017eiava\u0165 aj in\u00fd vz\u0165ah, ako len bratsk\u00fd. Kde je spravodlivos\u0165? Pre\u010do to nie som ja, s k\u00fdm sa teraz Bill obj\u00edma na lavi\u010dke v parku a sleduje tmavn\u00facu oblohu? Pre\u010do to nie som ja, kto sa mu prehrab\u00e1va vo vlasoch a hlad\u00ed ho po dokonalej tv\u00e1ri? Pre\u010do to nie som ja, komu Bill z \u010dasu na \u010das dar\u00fava svoje sladk\u00e9 bozky? Pre\u010do len sed\u00edm pri nich dvoch a sna\u017e\u00edm sa tv\u00e1ri\u0165, \u017ee som za nich \u0161\u0165astn\u00fd? Nie som. A oni to vedia!<\/div>\n
„Chalani?“ Billov melodick\u00fd hlas preru\u0161il vodop\u00e1d mojich obvi\u0148uj\u00faco \u013eutuj\u00facich my\u0161lienok.<\/div>\n
„Hm?“<\/div>\n
„Prem\u00fd\u0161\u013eali ste niekedy nad t\u00fdm, \u010do by s nami bolo, keby neexistoval Tokio Hotel?“<\/div>\n
Povzdychol som si. Presne po tom som t\u00fa\u017eil. Mo\u017eno to bolo odo m\u0148a nef\u00e9r, ale presne to som pova\u017eoval za hlavn\u00fa pr\u00ed\u010dinu ich zbl\u00ed\u017eenia. T\u00e1 dia\u013eka, ktor\u00e1 ich delila od domova. Vo\u013en\u00fd \u010das medzi koncertmi. Teraz, ke\u010f som si vysk\u00fa\u0161al, ak\u00e9 to je, cestova\u0165 po celom Nemecku, uvidel som mnoho vec\u00ed, ktor\u00e9 som predt\u00fdm nevidel. Predov\u0161etk\u00fdm v\u0161etky tie d\u00f4vody, pre\u010do si Bill na\u0161iel pr\u00e1ve bratovu n\u00e1ru\u010d, v ktorej sa skryl pred svetom. „Bolo by to ako predt\u00fdm. Chodili by sme spolu do \u0161koly a bojovali proti \u0161kolsk\u00fdm autorit\u00e1m.“<\/div>\n
„Ale Andy,“ Bill sa odrazu posadil, \u010d\u00edm zo seba striasol bratove ruky a pozrel mi rovno do o\u010d\u00ed. Bo\u017ee. V tej chv\u00edli, mal som pocit, \u017ee nem\u00f4\u017eem d\u00fdcha\u0165. \u017de sa nem\u00f4\u017eem ani pohn\u00fa\u0165. Jeho poh\u013ead ma doslova ochromil. A ja som si u\u017e\u00edval topenie v tom mori \u010dokol\u00e1dy. „Nem\u00e1\u0161 pocit, \u017ee pr\u00e1ve kapela n\u00e1s zbl\u00ed\u017eila? Predt\u00fdm sme predsa neboli tak\u00ed dobr\u00ed kamar\u00e1ti, nie? A \u010dasom by sa to e\u0161te zhor\u0161ilo. Tr\u00e1vili by sme spolu prive\u013ea \u010dasu. Takto si aspo\u0148 cen\u00edme ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu, ke\u010f sa m\u00f4\u017eeme v pokoji porozpr\u00e1va\u0165. Nemysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
\u010co to nech\u00e1pe\u0161, Bill? Presne to predsa chcem. Tr\u00e1vi\u0165 s tebou ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu svojho \u017eivota. Bez oh\u013eadu na bud\u00facnos\u0165. Na to, \u010di by sme si po \u010dase za\u010dali liez\u0165 na nervy. Chcem \u017ei\u0165 pr\u00edtomnos\u0165ou, nie t\u00fdm, \u010do bude. \u010co by mohlo by\u0165. Alebo \u010d\u00edmko\u013evek in\u00fdm okrem reality.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu, Bill. Zrejme je to takto lep\u0161ie.“ \u010eal\u0161ie klamstvo, ktor\u00e9 vy\u0161lo z mojich \u00fast. \u010eal\u0161ie zachvenie, neveriaci poh\u013ead, ktor\u00fdm ma obaja bratia \u010dastovali a \u010fal\u0161ie nepr\u00edjemn\u00e9 ticho. Toto bude e\u0161te dlh\u00e1 koncertn\u00e1 \u0161n\u00fara.<\/div>\n
Thought you should know
I’ve tried my best to let go of you
But I don’t want to
I just gotta say it all
Before I go
Just so you know<\/em><\/div>\n
„Dobre, chalani, mysl\u00edm, \u017ee ja to u\u017e na dnes zabal\u00edm,“ ozn\u00e1mil som im po tre\u0165om horore, ktor\u00fd sme si pozreli na d\u00e9vede\u010dku. Hodiny v ob\u00fdva\u010dke ukazovali nie\u010do po pol tretej v noci. Prav\u00fd \u010das odobra\u0165 sa do postele.<\/div>\n
„U\u017e?“ Tom vyzeral sklamane. Viem. V\u00e4\u010d\u0161inou sme to my dvaja, kto vydr\u017e\u00ed a\u017e do neskor\u00e9ho r\u00e1na a Bill je ten, kto od\u00edde spa\u0165 prv\u00fd. Ale dnes na to jednoducho nem\u00e1m n\u00e1ladu. Nechcem od\u010fa\u013eova\u0165 t\u00fa chv\u00ed\u013eu, kedy si \u013eahnem do postele a dovol\u00edm my\u0161lienkam, aby sa zat\u00falali, kam len chc\u00fa. V\u0161etci ve\u013emi dobre vieme, na koho v sp\u00e1nku mysl\u00edm. „Andy, e\u0161te necho\u010f!“<\/div>\n
„Nie, Tom, dnes u\u017e skuto\u010dne nevl\u00e1dzem,“ prudko som pokr\u00fatil hlavou a demon\u0161trat\u00edvne z\u00edvol. „Skuto\u010dne v\u00e1m chalani nevad\u00ed, \u017ee dnes budem spa\u0165 tu? Lebo ak \u00e1no, tak pokojne m\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 do svojej izby, to je v pohode.“<\/div>\n
„Nie, Andy. Povedali sme ti, \u017ee usporad\u00favame n\u00e1\u0161 spolo\u010dn\u00fd ve\u010der, ako za star\u00fdch \u010dias, tak\u017ee presta\u0148! V izbe m\u00e1\u0161 u\u017e ustlan\u00e9,“ zarazil ma Bill a unudene si namotal na prst \u010fal\u0161\u00ed prame\u0148 vlasov. V\u0161etci ve\u013emi dobre vieme, \u017ee jeho horory skuto\u010dne neber\u00fa.<\/div>\n
Trochu nerv\u00f3zne som si potiahol lem tri\u010dka na spanie a neisto na nich pozrel. „Ale chalani, u\u017e to predsa nie je tak\u00e9 ako niekedy, nie? Ste spolu a ja… Ja sa fakt nenahnev\u00e1m, tak\u017ee ak chcete ma\u0165 s\u00fakromie-„<\/div>\n
Preru\u0161il ma tvrd\u00fd dopad vank\u00fa\u0161a na moju tv\u00e1r. H\u00e1dzal Bill. „Presta\u0148, u\u017e! To \u0165a m\u00e1m \u00eds\u0165 ulo\u017ei\u0165 alebo \u010do?“ Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa spokojne pozrel na Toma a s kr\u00e1tkym bozkom na l\u00edce mu ozn\u00e1mil, \u017ee ma skuto\u010dne ide ulo\u017ei\u0165 do postele.<\/div>\n
Tom mi len nevzru\u0161ene poprial dobr\u00fa noc a str\u010dil do prehr\u00e1va\u010da \u010fal\u0161\u00ed horor. O\u010dividne vo mne nevidel \u017eiadnu hrozbu. Ale ja v Billovej bezprostrednej pr\u00edtomnosti \u00e1no. Ach, bo\u017ee, pom\u00f4\u017e mi!<\/div>\n
Tma. \u00dazky p\u00e1s svetla, presvitaj\u00faci spoza privret\u00fdch izbov\u00fdch dvier. Dva p\u00e1ry o\u010d\u00ed. \u0160tyri nesmel\u00e9 ruky. Dvoje nedo\u010dkav\u00e9 pery.<\/div>\n
Vlastne ani neviem, ako sa to stalo. Jedin\u00e9, \u010do viem je, \u017ee som odrazu st\u00e1l naproti Billovi, v tom stra\u0161nom pr\u00edtm\u00ed a obaja sme si navz\u00e1jom h\u013eadeli do o\u010d\u00ed. Boli sme tak bl\u00edzko. Tak prekliate bl\u00edzko, \u017ee sme sa takmer dot\u00fdkali nosmi. Billove neposlu\u0161n\u00e9 vlasy ma \u0161teklili na tv\u00e1ri a jeho zr\u00fdchlen\u00fd dych nar\u00e1\u017eal na ten m\u00f4j. Neviem, kto sa pohol prv\u00fd a neviem ani pre\u010do. Ale odrazu sa jeho pery nesmelo dot\u00fdkali t\u00fdch mojich a jeho jazyk sa vydal na prieskumn\u00fa p\u00fa\u0165 po mojej \u00fastnej dutine.<\/div>\n
Preplietol som svoje prsty na ruke s t\u00fdmi jeho a don\u00fatil ho, zdvihn\u00fa\u0165 ruky nad hlavu. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som sk\u013azol perami k jeho dokonal\u00e9mu krku. K porcel\u00e1novej poko\u017eke, neozdobenej \u017eiadnym znakom Tomovej v\u00e1\u0161nivej l\u00e1sky. A tak som ho ozna\u010dil ja. Neviem pre\u010do. Sn\u00e1\u010f som aj v k\u00fatiku du\u0161e d\u00fafal, \u017ee Tom pr\u00edde na to, \u010do sa medzi nami stalo. \u017de sme sa neudr\u017eali. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r sa to sta\u0165 muselo. Obaja sme to c\u00edtili. U\u017e dlho. Aj ke\u010f sme sa ani jeden neodv\u00e1\u017eili d\u00fafa\u0165, \u017ee sa to skuto\u010dne spln\u00ed. Bolo to nie\u010do tak neo\u010dak\u00e1vane o\u010dak\u00e1van\u00e9. Tak zm\u00e4ten\u00e9, pln\u00e9 citov a em\u00f3cii. T\u00fa\u017eby. V\u00e1\u0161ne. Nie v\u0161ak l\u00e1sky.<\/div>\n
Prudko som od seba Billa odstr\u010dil, pustiac mu ruky, zanechaj\u00fac za sebou tmavofialov\u00fa \u0161kvrnku na krku. Obaja sme d\u00fdchali zr\u00fdchlene. Bo\u017ee, bol to omyl! Nikdy sa to nemalo sta\u0165! Nie!<\/div>\n
„Andy, ja-„<\/div>\n
„Cho\u010f sp\u00e4\u0165, Bill. Cho\u010f za Tomom.“<\/div>\n
„Andy-„<\/div>\n
„M\u00e1 to tak by\u0165.“ Vedel som, \u017ee tentoraz vrav\u00edm pravdu. \u00c1no. Malo to tak osta\u0165. On mal by\u0165 s bratom. Boli si s\u00faden\u00ed. A nikto – ani ja nie – nemal pr\u00e1vo medzi nich vst\u00fapi\u0165. Nikdy nie.<\/div>\n
It’s getting hard to be around you
There’s so much I can’t say
Do you want me to hide the feelings
And look the other way<\/em><\/div>\n
„Andreas?“<\/div>\n
Prudko som sa oto\u010dil od dver\u00ed, ktor\u00e9 som u\u017e dr\u017eal za k\u013eu\u010dku. Za mnou st\u00e1l Tom. Rozospat\u00fd Tom. Musel som ho zobudi\u0165, ke\u010f som chodil po byte a h\u013eadal moju mikinu. Nakoniec som ju na\u0161iel na um\u00fdvadle v k\u00fape\u013eni. Nech\u00e1pem, ako sa tam dostala.<\/div>\n
„Br\u00e9 r\u00e1no.“<\/div>\n
„Kam ide\u0161, Andy?“<\/div>\n
Neisto som si zahryzol do pery. Mal som klama\u0165? Alebo jednoducho poveda\u0165 pravdu? Rozhodol som sa pre zlat\u00fa stredn\u00fa cestu. „Volala mi matka. Otec je v nemocnici, m\u00e1 z\u00e1pal slep\u00e9ho \u010dreva. Mus\u00edm \u00eds\u0165 domov, str\u00e1\u017ei\u0165 mal\u00fa Anne.“<\/div>\n
„Odch\u00e1dza\u0161?“<\/div>\n
„No \u00e1no. O chv\u00ed\u013eu pr\u00edde tax\u00edk, hod\u00ed ma na stanicu.“<\/div>\n
„Nechcel si sa rozl\u00fa\u010di\u0165?“<\/div>\n
„Nechcel som v\u00e1s budi\u0165, Tom. Nechal som odkaz.“ Uk\u00e1zal som na mal\u00fd \u0161tvorcov\u00fd papierik na kuchynskom stole. „Ve\u010f sa zase \u010doskoro uvid\u00edme, nie?“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, ozveme sa ti. Prinajmen\u0161om Bill ur\u010dite, ve\u010f ho pozn\u00e1\u0161,“ u\u0161krnul sa Tom. „Si jedin\u00fd chalan, s ktor\u00fdm m\u00f4\u017ee prebera\u0165 zna\u010dky maskar a o\u010dn\u00fdch tie\u0148ov.“<\/div>\n
Musel som sa zasmia\u0165. Tom mal pravdu. Vedel som, \u017ee aj cez to, \u010do sa stalo predch\u00e1dzaj\u00facu noc, som o Billa nepri\u0161iel. Vedel som to. Ke\u010f sa vr\u00e1til do ob\u00fdva\u010dky k Tomovi a sch\u00falil sa mu v n\u00e1ru\u010di, pochopil som, \u017ee som v\u017edy bol a aj budem Billov priate\u013e. Nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010do v\u0161etko e\u0161te medzi nami vznikne, ak\u00e9 v\u0161etky t\u00fa\u017eby si na\u0161e tel\u00e1 vyn\u00fatia ok\u00fasi\u0165. Nie, nez\u00e1le\u017e\u00ed. Preto\u017ee obaja vieme, \u017ee to nie je spr\u00e1vne. \u017de jedin\u00e1 spr\u00e1vna vec je osta\u0165 priate\u013emi. A tak to m\u00e1 by\u0165. V\u017edy to tak malo by\u0165. Len ja som to ignoroval.<\/div>\n
„Tak teda,“ Tom ma r\u00fdchlo objal a zase pustil, „maj sa.“<\/div>\n
„Pozdrav bra\u010deka.“<\/div>\n
„Nemaj strach.“<\/div>\n
„Postaraj sa o neho, jasn\u00e9?“ Pomaly som otvoril dvere od ich izby a vy\u0161iel na chodbu. Musel som si e\u0161te zabali\u0165 svoje veci do kufru. „A str\u00e1\u017e si ho. Preto\u017ee je skuto\u010dn\u00fd poklad.“<\/div>\n
„Ja to viem,“ ubezpe\u010dil ma potichu a naposledy mi zak\u00fdval.<\/div>\n
A ja som vedel, \u017ee Billa nech\u00e1vam v t\u00fdch najlep\u0161\u00edch ruk\u00e1ch. Skuto\u010dne. \u010co viac som si mohol pria\u0165?<\/div>\n
Srdce mi krv\u00e1calo. Ale tv\u00e1r sa usmievala. A o tom bola l\u00e1ska. Moja l\u00e1ska k Billovi.<\/div>\n
I just gotta say it all
Before I go
Just so you know<\/em><\/div>\n
(Jesse McCartney – Just so you know)<\/p>\n

<\/em>autor: Anaj<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

I shouldn’t love you but I want youI just can’t turn awayI shouldn’t see you but I can’t moveI can’t look away „Hej, Bill, chytaj!“ Tom s pobaven\u00fdm \u00fa\u0161krnom hodil bratovi k\u013e\u00fa\u010d od ich spolo\u010dnej hotelovej izby a vybuchol do \u0161\u0165astn\u00e9ho smiechu,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19234","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19234","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19234"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19234\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19234"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19234"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19234"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}