{"id":19344,"date":"2008-03-23T16:26:00","date_gmt":"2008-03-23T15:26:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19303"},"modified":"2008-03-23T16:26:00","modified_gmt":"2008-03-23T15:26:00","slug":"pod-kridlami-fenixa","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/23\/pod-kridlami-fenixa\/","title":{"rendered":"Pod kr\u00eddlami F\u00e9nixa"},"content":{"rendered":"
A\/N: Experimentovala som s up\u00edrskou tematikou a toto z toho vzniklo. Je to AU, \u010di\u017ee poviedka zasaden\u00e1 do in\u00e9ho prostredia. Tokio Hotel neexistuje. H\u00e1dam sa v\u00e1m podar\u00ed n\u00e1js\u0165 pointu, lebo ja ju e\u0161te st\u00e1le h\u013ead\u00e1m. 8-D \u017d\u00e1nrovo sa to tv\u00e1ri ako horor, mo\u017eno je to t\u00fdm. xD V\u0161ak pos\u00fa\u010fte samy. Znesiem v\u0161etko.<\/em><\/div>\n
Ozvena n\u00e1hliv\u00fdch krokov sa odr\u00e1\u017eala od pochm\u00farnych stien tmav\u00fdch budov. Mestu vl\u00e1dla noc a tma zaliezala do ka\u017ed\u00e9ho k\u00fata v \u00fazkych uli\u010dk\u00e1ch ako nepr\u00edjemn\u00e1 nemoc. Ob\u010das ju pre\u0165alo svetlo pouli\u010dnej lampy, ale v\u00fdsledok bol tak\u00fd, ako keby sa niekto sna\u017eil svie\u010dkou vohna\u0165 svetlo do ve\u013ekej tmavej priekopy.<\/div>\n
Kroky ustali a pr\u00e1zdnou ulicou sa roz\u013eahol tlmen\u00fd n\u00e1raz. Ticho, ktor\u00e9 nasledovalo, preru\u0161ily tich\u00e9 vzlyky.<\/div>\n
V strede ulice, na studenom vlhkom chodn\u00edku, le\u017eal mlad\u00fd mu\u017e. \u0160aty sa mu pri p\u00e1de trochu roztrhli. Odretou dla\u0148ou si pre\u0161iel po zaf\u00fa\u013eanej tv\u00e1ri a sna\u017eil sa zotrie\u0165 slzy, ktor\u00e9 sa mu jednostaj tisli do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Kde si… Tom..“<\/div>\n
Bill nam\u00e1havo vstal a odhrnul si \u010dierny prame\u0148 vlasov z o\u010d\u00ed. Ulicou sa preva\u013eovala hust\u00e1 hmla a on nemal najmen\u0161ie po\u0148atie, kam be\u017e\u00ed. Vedel len to, \u017ee mus\u00ed uteka\u0165. Pre\u010d od nich<\/em>, od t\u00fdch bytost\u00ed, ktor\u00e9 z celej du\u0161e nen\u00e1videl. Od bytost\u00ed, ktor\u00e9 jemu a Tomovi zni\u010dili \u017eivot.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 sa rozbehol a u\u017e sa ani nesna\u017eil zastavi\u0165 pr\u00fady s\u013az, ktor\u00e9 mu tiekli po tv\u00e1ri. B\u00e1l sa. Stra\u0161ne sa b\u00e1l, ale ani nie tak o seba ako o svoje dvoj\u010da. Ako vo sne si vybavoval okamihy ich odl\u00fa\u010denia. St\u00e1le dokola sa mu premietali v mysli ako nekone\u010dn\u00fd film. Ako nekone\u010dn\u00fd horor.<\/div>\n
Bolo to len p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov, \u010do sa s Tomom pres\u0165ahovali do tohto mesta. U\u017e to\u013eko kr\u00e1t menili bydlisko, \u017ee to ani nevedel por\u00e1ta\u0165. Boli prenasledovan\u00ed, \u0161tvan\u00ed, boli koris\u0165ou.<\/em> Stali sa \u0148ou toho osudn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f zabili jedn\u00e9ho z nich.<\/em> Ke\u010f Tom<\/em> jedn\u00e9ho z nich zabil. A to v\u0161etko len preto, lebo sa sna\u017eil ochr\u00e1ni\u0165 milovan\u00fa osobu, milovan\u00e9 dvoj\u010da.<\/div>\n
Bill sa oprel o st\u013ap pokazenej, blikaj\u00facej lampy a sna\u017eil sa vyd\u00fdcha\u0165, nabra\u0165 nov\u00e9 sily. V boku ho pichalo a v hrdle p\u00e1lilo. Z \u00fast mu vych\u00e1dzali mal\u00e9 obl\u00e1\u010diky pary. Noc bola studen\u00e1 a chlad sa mu zakus\u00e1val do tela. No ni\u010d z toho ho nebolelo tak ako srdce, ktor\u00e9 mu zvieral strach. Op\u00e4\u0165 sa rozbehol.<\/div>\n
Neskoro sa dozvedeli, komu Tom ukon\u010dil \u017eivot. Spr\u00e1va o tom, \u017ee padla jedna z najvy\u0161\u0161\u00edch hl\u00e1v up\u00edrskeho podsvetia, a to doslovne, sa roz\u0161\u00edrila ako po\u017eiar. Up\u00edr. Billa to slovo p\u00e1lilo na jazyku. Chcelo sa mu z neho zvraca\u0165. Nemali z\u013eutovanie s ni\u010d\u00edm a nik\u00fdm. Robili v\u0161etko preto, aby dosiahli svoj cie\u013e. A pomsta bola v ich svete amen, ktor\u00e9 ukon\u010dovalo ka\u017ed\u00e9 odriekanie.<\/div>\n
Bill zahol do pomerne dobre osvetlenej uli\u010dky a ostra\u017eito sa obzeral. Jeho my\u0161lienky op\u00e4\u0165 zabl\u00fadili k Tomovi.<\/div>\n
Mohlo to by\u0165 p\u00e1r min\u00fat, \u010do t\u00e1 krvila\u010dn\u00e1 svorka vtrhla do ich bytu. Mohlo to by\u0165 p\u00e1r hod\u00edn. Bill nevedel. Stratil pojem o \u010dase. Dobu, ktor\u00fa boli s Tomom odl\u00fa\u010den\u00ed, vn\u00edmal ako povraz, ktor\u00fd mu st\u00e1le tuh\u0161ie zvieral hrdlo. V mysli st\u00e1le po\u010dul ako Tom na neho kri\u010d\u00ed, nech be\u017e\u00ed, nech sa nezastavuje. St\u00e1le mal pred o\u010dami ako ho jedna z t\u00fdch be\u0161ti\u00ed schytila pod krk a tresla s n\u00edm o stenu ich izby. Zvy\u0161ok udalost\u00ed sa utopil v hmle. Be\u017eal.<\/div>\n
Osvetlen\u00e1 uli\u010dka sa roz\u0161\u00edrila do mal\u00e9ho n\u00e1mestia. V strede sa vyn\u00edmala socha F\u00e9nixa, symbolizuj\u00faceho ve\u010dn\u00fd \u017eivot. Bola to u\u017e dlh\u00e9 roky nefunk\u010dn\u00e1 font\u00e1na. Bill sa o \u0148u oprel a zosunul sa na chladn\u00fa zem. Vedel, \u017ee by sa nemal zastavova\u0165, ale potreboval sa vyd\u00fdcha\u0165. Ledva sa dr\u017eal na noh\u00e1ch. Poh\u013eadom \u0161ibol po \u010dasom nahlodanej soche. Zdalo sa mu, \u017ee sa mu vysmieva. \u017de vysmieva jeho pohn\u00fatky uteka\u0165 pred nie\u010d\u00edm, \u010do znamen\u00e1 ve\u010dn\u00fd \u017eivot. Ako keby ho to ur\u00e1\u017ealo. Bill s odporom odvr\u00e1til hlavu.<\/div>\n
Okrem jeho vlastn\u00e9ho d\u00fdchania sa n\u00e1mest\u00edm neniesol \u017eiadny zvuk. V\u0161ade vl\u00e1dlo hrobov\u00e9 ticho a strach, ktor\u00fd nap\u013a\u0148al Billovu myse\u013e, za\u010dal pr\u00fadom preteka\u0165. C\u00edtil, \u017ee sa nie\u010do stane. Nie\u010do, \u010do v\u0161etko zmen\u00ed. Mal z toho husiu ko\u017eu.<\/div>\n
„Kde si… chcem by\u0165 s tebou…“ zavzlykal Bill a trochu potiahol. Za\u010d\u00ednal sa trias\u0165 zimou a biele obl\u00e1\u010diky pary sa permanentne vzn\u00e1\u0161ali pred jeho tv\u00e1rou. Mal pocit, \u017ee to nevydr\u017e\u00ed. Bez Toma sa c\u00edtil, ako keby mal len polku tela.<\/div>\n
N\u00e1mestie potemnelo. Aspo\u0148 Bill mal ten pocit. Ako keby mu zpred o\u010d\u00ed za\u010dalo ods\u00e1va\u0165 v\u0161etok \u017eivot. Ch\u013apky na krku sa mu postavili a cel\u00fd ztuhol. Pomali\u010dky oto\u010dil hlavu a zreni\u010dky sa mu roz\u0161\u00edrili hr\u00f4zou. H\u013eadel do \u010derven\u00fdch o\u010d\u00ed. \u010cerven\u00fdch ako krv. Boli \u00faplne bl\u00edzko, a\u017e mal pocit, \u017ee sa v tej krvi utop\u00ed. Chcel kri\u010da\u0165, ale z hrdla mu nevy\u0161iel ani hl\u00e1sok. Nemohol pohn\u00fa\u0165 jedin\u00fdm svalom. Vedel, \u017ee dobe\u017eal.<\/div>\n
Ostr\u00e9 paz\u00fary sa mu zatly do ramena a bled\u00e9 pery sa nedo\u010dkavo vyformovali do hroziv\u00e9ho \u00fa\u0161k\u013eabku. \u0160picat\u00e9 tes\u00e1ky sa r\u00fdchlo pribli\u017eovali.<\/div>\n
Bill unavene zavrel o\u010di. Predt\u00fdm, ne\u017e ho opustili v\u0161etky sily a on upadol do sladk\u00e9ho bezvedomia, mu k u\u0161iam do\u013eahol z\u00fafal\u00fd v\u00fdkrik.<\/div>\n
Niekto kri\u010dal jeho meno.<\/div>\n
Tom…<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
„Bill!“<\/div>\n
Niekto ho volal. Chcel otvori\u0165 o\u010di, ale nevl\u00e1dal. V\u0161etko ho bolelo.<\/div>\n
„Bill! No tak, preber sa!“<\/div>\n
Bill nam\u00e1havo pohol vie\u010dkami. Mal pocit, ako keby v\u00e1\u017eili pol tony. Sna\u017eil sa zaostri\u0165 a pomaly za\u010dal rozozn\u00e1va\u0165 obrysy nie\u010dej tv\u00e1re. H\u013eadel do zn\u00e1mych hned\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Tom?“ za\u0161epkal.<\/div>\n
Jeho brat sa usmial a na tv\u00e1ri sa mu zra\u010dila nesmierna \u00fa\u013eava. Silno Billa objal.<\/div>\n
„\u010co som ti povedal, \u017ee sa nem\u00e1\u0161 zastavova\u0165! Ach Bo\u017ee, Bill…“ Tom hojdal svoje dvoj\u010da v n\u00e1ru\u010d\u00ed. „Stra\u0161ne som sa o teba b\u00e1l.“<\/div>\n
Bill sa nechal kol\u00edsa\u0165 a v hlave mal zm\u00e4tok. Zozbieral zvy\u0161ok s\u00edl a ruku si roztrasene prilo\u017eil ku hrdlu.<\/div>\n
„Neboj sa, nepok\u00fasal \u0165a,“ ubezpe\u010doval ho Tom, ke\u010f postrehol jeho gesto.<\/div>\n
Bill nechal ruku bezvl\u00e1dne klesn\u00fa\u0165 ved\u013ea tela.<\/div>\n
„\u010co sa stalo? Si v poriadku?“ za\u0161epkal Bill \u00fazkostlivo. Telom sa mu za\u010dal rozlieva\u0165 ten zn\u00e1my pocit bezpe\u010dia a \u00faplnosti. Tom bol zase s n\u00edm.<\/div>\n
„Utekal som za tebou, len \u010do sa to dalo. Tie be\u0161tie mi dali zabra\u0165,“ povedal Tom unavene. „V\u0161ade som \u0165a h\u013eadal. B\u00e1l som sa, \u017ee \u0165a nen\u00e1jdem… \u017ee pr\u00eddem neskoro…“ Hlas sa mu zlomil. Tuh\u0161ie zovrel Billa v n\u00e1ru\u010d\u00ed. „Ale u\u017e je to v poriadku. U\u017e ti nikto neubl\u00ed\u017ei.“<\/div>\n
Bill sa rozhliadol okolo seba. St\u00e1le boli na n\u00e1mest\u00ed a up\u00edra nebolo nikde vidie\u0165. Trochu Toma od seba odtla\u010dil a zad\u00edval sa mu do tv\u00e1re.<\/div>\n
„U\u017e to nikdy nerob, rozumie\u0161?“ povedal Bill zachr\u00edpnuto.<\/div>\n
„Ale…“<\/div>\n
„Po\u010d\u00favaj ma,“ preru\u0161il ho Bill. „U\u017e ma nikdy neop\u00fa\u0161\u0165aj. Ja to u\u017e druh\u00fd kr\u00e1t nevydr\u017e\u00edm..“ Billovi sa zachvel hlas a do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy.<\/div>\n
Tom ho pohladil po tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Nepla\u010d. V\u0161ak ja nikam nejdem,“ usmial sa.<\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi to,“ naliehal Bill. „S\u013e\u00fab mi, \u017ee u\u017e nav\u017edy zostaneme spolu.“<\/div>\n
Tom sa sklonil, a\u017e sa nosmi takmer dot\u00fdkali.<\/div>\n
„S\u013eubujem.“<\/div>\n
Ich pery sa spojili a Bill pomali\u010dky zavrel o\u010di. Chcel si bozk vychutna\u0165, ale st\u00e1le ho nie\u010do ru\u0161ilo. Nie\u010do mu nesedelo. Nie\u010do na tom, \u010do jeho brat povedal.<\/div>\n
Tom tro\u0161ku naklonil hlavu a bozk preh\u013abil. Bill nasledoval jeho pr\u00edklad a jemne mu vsunul jazyk do \u00fast. Zrazu prudko otvoril o\u010di a zdesene sa od neho odtrhol.<\/div>\n
„Tom… ty…“<\/div>\n
Jeho brat sa usmial a odhalil biele zuby. Billom sa prevalila vlna hroziv\u00e9ho poznania. Stuhnut\u00fd desom sa pozeral do \u010derven\u00fdch o\u010d\u00ed, \u010derven\u00fdch ako krv.<\/div>\n
„S\u013eubujem,“ za\u0161epkal Tom. „S\u013eubujem, \u017ee nav\u017edy zostaneme spolu.“ Jazykom si pre\u0161iel po per\u00e1ch a pomaly sa nakl\u00e1\u0148al k divo pulzuj\u00facej tepne na Billovom krku. „Nav\u017edy.“<\/em><\/div>\n
Bill odovzdane zaklonil hlavu a po tv\u00e1ri sa mu skot\u00fa\u013eali dve perle\u0165ov\u00e9 slzy. V k\u00fatiku du\u0161e v\u017edy tu\u0161il, \u017ee sa tomu raz nevyhne, ale teraz, ke\u010f bol ten moment tu, by sto kr\u00e1t rad\u0161ej sko\u010dil do rozb\u00faren\u00e9ho mora. Poc\u00edtil bodav\u00fa boles\u0165, ktor\u00fa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vystriedala vlna hor\u00fa\u010davy. Zastonal. Vie\u010dka sa mu op\u00e4\u0165 za\u010dali zatv\u00e1ra\u0165, ke\u010f mu zrak padol na zvl\u00e1\u0161tny kamenn\u00fd \u00fatvar. Myse\u013e mu zaplnil ironick\u00fd smiech, ako n\u00e1hle si uvedomil, na \u010do sa pozer\u00e1.<\/div>\n
Le\u017eali pod kr\u00eddlami F\u00e9nixa.<\/p>\n

autor: Retez
<\/strong>betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A\/N: Experimentovala som s up\u00edrskou tematikou a toto z toho vzniklo. Je to AU, \u010di\u017ee poviedka zasaden\u00e1 do in\u00e9ho prostredia. Tokio Hotel neexistuje. H\u00e1dam sa v\u00e1m podar\u00ed n\u00e1js\u0165 pointu, lebo ja ju e\u0161te st\u00e1le h\u013ead\u00e1m. 8-D \u017d\u00e1nrovo sa to tv\u00e1ri ako horor,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19344","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19344","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19344"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19344\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19344"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19344"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19344"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}