{"id":19443,"date":"2008-03-21T11:00:00","date_gmt":"2008-03-21T10:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19402"},"modified":"2008-03-21T11:00:00","modified_gmt":"2008-03-21T10:00:00","slug":"vona-leta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/21\/vona-leta\/","title":{"rendered":"Vo\u0148a l\u00e9ta"},"content":{"rendered":"
Pomaly som vkr\u00e1\u010dal do na\u0161ej izby. Bola tma a ja som mal trochu strach. \u00c1no, neboj\u00edm sa to prizna\u0165. V\u017edy som sa hral na hrdinu, ale ke\u010f som v sebe objavil l\u00e1sku k Tebe, in\u00fa ne\u017e t\u00fa bratsk\u00fa, ktor\u00fa som c\u00edtil predt\u00fdm, prestal som. U\u017e som sa nemusel pretvarova\u0165. Na\u010do? Nemal som na to d\u00f4vod. Mal som Teba. A tak t\u00e1 tma, ktor\u00e1 bola zrazu okolo m\u0148a v na\u0161ej izbe, ma vystra\u0161ila. Chcel som zasvieti\u0165, ale… Mus\u00edm sa prizna\u0165, v tej tme som videl tajomno. Tajomno, ktor\u00e9 \u0164a v\u017edy obklopovalo. A po\u010dka\u0165! Nie\u010do som zac\u00edtil! V\u00f4\u0148u, ktor\u00e1 vo mne vzbudilo teplo a pokoj.<\/div>\n
Bolo otvoren\u00e9 okno. Tak preto t\u00e1 v\u00f4\u0148a!<\/div>\n
Zhlboka som sa nad\u00fdchol a podi\u0161iel som bli\u017e\u0161ie. Na tv\u00e1ri sa mi rozhostil \u00fasmev – prv\u00fd po roku. Bo\u017ee, je to u\u017e rok. Tak ve\u013ea sa odvtedy udialo… Letmo som sa pozrel na z\u00e1p\u00e4stia, na ktor\u00fdch sa zra\u010dili jazvy od \u017eiletky, ktor\u00e1 ma mala oslobodi\u0165. Bol som naivn\u00fd. Sp\u00f4sobila mi len e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu boles\u0165, ak\u00fa som c\u00edtil dovtedy… U\u017e je to rok. Dokonca, nie\u010do vy\u0161e roka. Tak dlho som u\u017e nepo\u010dul tvoj hlas, nevidel tvoje o\u010di, pery, kr\u00e1sne \u010dierne vlasy. Ako ve\u013emi by som \u0164a chcel c\u00edti\u0165 pri mne, hladi\u0165 \u0164a po vlasoch…<\/div>\n
Z okna pr\u00fadil vzduch a hoci bolo u\u017e tesne pred polnocou, bol kr\u00e1sne tepl\u00fd. A vo\u0148al… Bo\u017ee, t\u00e1 v\u00f4\u0148a! \u010co je to za v\u00f4\u0148a? Pre\u010do zo m\u0148a zrazu opadol v\u0161etok strach a sm\u00fatok? Nemohol som si spomen\u00fa\u0165. Vedel som len, \u017ee sa to t\u00fdka Teba. Vlastne, v\u017edy sa v\u0161etko v mojom \u017eivote t\u00fdkalo len Teba. Ke\u010f sme vtedy- bolo to u\u017e d\u00e1vno- sedeli na stoli\u010dk\u00e1ch na p\u00f3diu- ja som hral a ty si spieval. Vtedy akoby v\u0161etci zmizli. Boli sme len my dvaja. Ja som hral iba Tebe a ty si spieval iba mne. Vedeli sme to. Pam\u00e4t\u00e1m sa, ke\u010f sme t\u00fa piese\u0148 skladali. \u00d3, \u00e1no! To je t\u00e1 v\u00f4\u0148a! T\u00e1 v\u00f4\u0148a leta a tr\u00e1vi, tvojich vlasov, tej piesne a mojej gitary! Zrazu sa to predo mnou zjavilo, akoby to bolo v\u010dera. Le\u017eali sme v tr\u00e1ve, nad nami hviezdy, v\u0161ade pokoj ru\u0161en\u00fd len cvr\u010dkami, ale tie na to mali pr\u00e1vo. To my sme tam vtrhli bez pozvania. Spomenul som si v\u0161etko, \u010do si mi vtedy vravel:<\/div>\n
„Tom, toto nebol dobr\u00fd n\u00e1pad, \u010do ak s\u00fa tu hady, mravce, kom\u00e1re alebo…“<\/div>\n
Uml\u010dal som \u0164a bozkom. Znovu sme si \u013eahli, v nose st\u00e1le t\u00fa v\u00f4\u0148u, v u\u0161iach cvr\u010dkov a v hrudi hlasno bij\u00face srdce.<\/div>\n
„Tom?“<\/div>\n
Oto\u010dil som sa na Teba na znak, \u017ee po\u010d\u00favam.<\/div>\n
„Zlo\u017eil som ti b\u00e1sni\u010dku,“ za\u0161epkal so takmer nesly\u0161ne.<\/div>\n
„Naozaj? A kedy?“ zauj\u00edmal som sa.<\/div>\n
„Teraz,“ za\u0161epkal si a za\u010dal si mi ju hovori\u0165. Bola kr\u00e1sna! \u00da\u017easn\u00e1! N\u00e1dhern\u00e1! Ale \u010do bolo najlep\u0161ie, bola len pre m\u0148a.<\/div>\n
Od dojatia mi vtedy vysko\u010dili slzy. ( Vlastne, nielen vtedy, kedyko\u013evek si na to spomeniem.)<\/div>\n
„Je prekr\u00e1sna, Bill. \u010eakujem Ti.“<\/div>\n
Vedy som zobral gitaru a za\u010dal som hra\u0165. Bola to mel\u00f3dia ako stvoren\u00e1 na tie slov\u00e1. Po chv\u00ed\u013eke si sa ku mne pridal. Len tak sme le\u017eali s osobou, ktor\u00fa sme milovali a robili sme to, \u010do bol n\u00e1\u0161 \u017eivot- hudbu. Neviem, pre\u010do som si vtedy neuvedomil, \u017ee je to najkraj\u0161\u00ed de\u0148 m\u00f4jho \u017eivota. Tak\u00e9 veci n\u00e1s asi napadn\u00fa a\u017e nesk\u00f4r. A m\u0148a to napadlo, a\u017e ke\u010f som zac\u00edtil t\u00fa v\u00f4\u0148u leta…<\/div>\n
Vr\u00e1til som sa do pr\u00edtomnosti. Neuvedomil som si, \u017ee pri okne u\u017e stoj\u00edm cel\u00fa ve\u010dnos\u0165. I\u0161iel som si \u013eahn\u00fa\u0165 do postele. Zaspal som hne\u010f.<\/div>\n
„Ahoj Tom,“ po\u010dujem a oto\u010d\u00edm sa za hlasom. Do o\u010d\u00ed sa mi tisn\u00fa slzy.<\/em><\/div>\n
„Bill, Bill,“ \u0161epk\u00e1m zm\u00e4tene a ty mi u\u017e kr\u00e1\u010da\u0161 oproti. Vid\u00edm, \u017ee m\u00e1\u0161 trochu vlhk\u00e9 o\u010di.<\/em><\/div>\n
„Tom, tak ve\u013emi si mi ch\u00fdbal,“ \u0161epk\u00e1\u0161 a sko\u010d\u00ed\u0161 mi do n\u00e1ru\u010dia. Pla\u010deme spolo\u010dne. Potom \u0164a trochu odtiahnem a obaja sa rozosmejeme. Pla\u010deme, smejeme sa, ja \u0164a to\u010d\u00edm dokola. Potom \u0164a polo\u017e\u00edm op\u00e4\u0165 na zem a ty zv\u00e1\u017enie\u0161.<\/em><\/div>\n
„Netr\u00e1p sa, Tom. Ja som st\u00e1le s Tebou. St\u00e1le. Chcem, aby si \u017eil a bol \u0161\u0165astn\u00fd,“ povie\u0161 a v\u00e1\u017ene mi pozer\u00e1\u0161 do o\u010d\u00ed.<\/em><\/div>\n
„Bez Teba som ni\u010d,“ odpoviem Ti, „a m\u00f4j \u017eivot nem\u00e1 cenu.“<\/em><\/div>\n
„Tom, pros\u00edm, tak nehovor. A nie\u010do mi s\u013e\u00fab- u\u017e sa o to viac nepok\u00fa\u0161aj,“ povie\u0161 naliehavo a poh\u013eadom zalet\u00ed\u0161 k mojim z\u00e1p\u00e4stiam.<\/em><\/div>\n
„Ale ja chcem by\u0165 s Tebou!“ takmer vykr\u00edknem.<\/em><\/div>\n
„E\u0161te nie je Tvoj \u010das. Ver mi.“<\/em><\/div>\n
Tv\u00e1rim sa asi dos\u0165 nahnevane a skepticky, lebo si vzdychne\u0161.<\/em><\/div>\n
„Ach, Tom. Ru\u010d\u00edm Ti, \u017ee bude\u0161 e\u0161te v \u017eivote \u0161\u0165astn\u00fd. Ver mi.“<\/em><\/div>\n
„Ale v\u017edy sme si vraveli, \u017ee zomrieme spolu a…“ namietam, ale uml\u010d\u00ed\u0161 ma prstom.<\/em><\/div>\n
„Zabudni na to. Lem mi s\u013e\u00fab, \u017ee si u\u017e nebude\u0161 ubli\u017eova\u0165.“<\/em><\/div>\n
„Ale…“<\/em><\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi to!“<\/em><\/div>\n
„S\u013eubujem,“ \u0161epk\u00e1m odovzdane.<\/em><\/div>\n
Sen sa pomaly vytr\u00e1ca. V r\u00fdchlosti mi vlo\u017e\u00ed\u0161 nie\u010do do ruky…<\/em><\/div>\n
Zobudil som sa s pla\u010dom.<\/div>\n
„Biiiiill!“ zakri\u010dal som do tmy. Av\u0161ak to, \u010do som zbadal v ruke, mi zastavilo re\u010d aj slzy. Ru\u017ea. Preboha, ru\u017ea. Presne tak\u00e1, ak\u00fa som Ti dal predt\u00fdm, ako sme za\u010dali nov\u00fd \u017eivot… \u017divot spolu… Op\u00e4\u0165 som sa rozplakal. Tentokr\u00e1t ani neviem, \u010di od \u0161\u0165astia alebo od sm\u00fatku.<\/div>\n
O_o<\/div>\n
To diev\u010da nikdy nemali pusti\u0165 z bl\u00e1zinca. Teda, v\u00f4bec sa nemala narodi\u0165. Mysleli si, \u017ee je u\u017e zdrav\u00e1. Pche! Zmenili n\u00e1zor a\u017e ke\u010f pred hotelom zodvihla pi\u0161to\u013e a zastrelila \u010dloveka, ktor\u00e9ho som miloval a nav\u017edy budem milova\u0165, i ke\u010f m\u00e1m \u017eenu a dve deti. Bill bude nav\u017edy v mojom srdci. A raz sa op\u00e4\u0165 stretneme, ale e\u0161te nie je ten \u010das…<\/p>\n

autor: Licona<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pomaly som vkr\u00e1\u010dal do na\u0161ej izby. Bola tma a ja som mal trochu strach. \u00c1no, neboj\u00edm sa to prizna\u0165. V\u017edy som sa hral na hrdinu, ale ke\u010f som v sebe objavil l\u00e1sku k Tebe, in\u00fa ne\u017e t\u00fa bratsk\u00fa, ktor\u00fa som c\u00edtil predt\u00fdm,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19443","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19443","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19443"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19443\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19443"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19443"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19443"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}