{"id":19500,"date":"2008-03-20T23:14:00","date_gmt":"2008-03-20T22:14:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19459"},"modified":"2008-03-20T23:14:00","modified_gmt":"2008-03-20T22:14:00","slug":"samota-noci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/20\/samota-noci\/","title":{"rendered":"Samota noci"},"content":{"rendered":"<div>Slnko zapadlo a obloha pozvo\u013ena prech\u00e1dzala zo \u017eltej na bledomodr\u00fa.<\/div>\n<div>Toma by nikdy nenapadlo, \u017ee sa sem vr\u00e1ti &#8211; \u017ee op\u00e4\u0165 uvid\u00ed to mesto, ktor\u00e9 kedysi tak miloval.<\/div>\n<div>Kr\u00e1\u010dal k rekrea\u010dnej chate. Pod nohami mu ob\u010das zapukotala vetvi\u010dka, ktor\u00e1 pre\u0165ala nezvy\u010dajn\u00e9 ticho ru\u0161en\u00e9 len malou riekou, ktor\u00e1 tiekla ne\u010faleko a nad hlavou mal r\u00fdchlo tmavn\u00facu oblohu. T\u00e1 obloha mu d\u00e1vala pocit, \u017ee je mal\u00fd a celkom s\u00e1m v celom \u0161\u00edrom svete.<\/div>\n<div>Samota ho \u0165a\u017eila, ako e\u0161te nikdy. Chcel sa vyvliec\u0165 z jej krut\u00fdch okov, aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu ma\u0165 pocit, \u017ee niekam patr\u00ed, ale nechcela ho pusti\u0165. Akoby sa vy\u017e\u00edvala v pocitoch, ktor\u00e9 vyvol\u00e1vala v tomto mladom mu\u017ei, ktor\u00fd st\u00e1le kr\u00e1\u010dal \u010falej od sveta smerom k chate.<\/div>\n<div>V jej okn\u00e1ch sa odr\u00e1\u017ealo posledn\u00e9 svetlo dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a. Za nimi v\u0161ak svetlo nebolo. To Toma presved\u010dilo, \u017ee je pr\u00e1zdna. Pre\u0161iel okolo nej a mieril do kopca k drev\u00e1rni patriacej ku chate.<\/div>\n<div>Vlastne to nebola doslova drev\u00e1re\u0148, len n\u00edzky pr\u00edstre\u0161ok, pod ktor\u00fdm le\u017ealo osamel\u00e9 polienko dreva. Drev\u00e1re\u0148 bola star\u00e1 u\u017e vtedy, ke\u010f tu bol naposledy, ale teraz sa nanajv\u00fd\u0161 pov\u00e1\u017elivo nakl\u00e1\u0148ala dolu svahom.<\/div>\n<div>Spomenul si, ako po nej lozili, bezstarostn\u00e9 dni pln\u00e9 hudby a l\u00e1sky. Vyliezli na n\u00edzku strie\u0161ku a \u013eahli si, sledovali hviezdy a do u\u0161ka si \u0161epkali slov\u00e1 l\u00e1sky. Neraz ich odtia\u013e vyhnali chat\u00e1ri, ale oni dvaja si z toho ni\u010d nerobili &#8211; rozbehli sa a so smiechom utiekli sk\u00f4r, ako na nich vyleteli naz\u00faren\u00ed v\u00fdletn\u00edci alebo psy, ktor\u00e9 \u010dasto zobrali so sebou.<\/div>\n<div>Teraz tu st\u00e1l so v\u0161etk\u00fdmi t\u00fdmi spomienkami na tie ve\u010dery, ale najm\u00e4 na ten posledn\u00fd. Ak si myslel, \u017ee sa nevr\u00e1ti do tohto mesta, tak na toto miesto nechcel ani len pomyslie\u0165. Chcel ho vymaza\u0165 zo svojej pam\u00e4te, akoby nikdy neexistovalo. A predsa sa sem vr\u00e1til. Nie\u010do ho tu \u0165ahalo. \u0164ahal ho sm\u00fatok, \u0165ahal ho strach a \u0165ahala ho samota.<\/div>\n<div>Pomaly sa vliekol okolo drev\u00e1rne, zakopol o spr\u00e1chniven\u00e9 drevo, ktor\u00fdm si kedysi pom\u00e1hali vyliez\u0165 na strechu, ke\u010f boli mlad\u0161\u00ed, a takmer zletel hlavou napred dolu svahom. Na\u0161\u0165astie sa zachytil strechy a tlmene si zanad\u00e1val za to, \u017ee na drevo zabudol.<\/div>\n<div>Zav\u00e1hal. Cel\u00fd pr\u00edstre\u0161ok sa h\u00fdbal len, \u010do sa ho dotkol. Pozrel na ne\u010falek\u00e9 stromy \u0161umiace od vetra a pomaly sa str\u00e1caj\u00face v tie\u0148och a potom obr\u00e1til zrak hore na skoro jasn\u00fa oblohu, po ktorej sa neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou pohybovali mal\u00e9 mr\u00e1\u010diky a priamo nad n\u00edm sa trblietala prv\u00e1 hviezda. To rozhodlo. Sna\u017eil sa nemyslie\u0165 na to, \u017ee drev\u00e1re\u0148 je u\u017e star\u00e1 a nem\u00f4\u017ee ho udr\u017ea\u0165. Vyliezol na strechu a chystal si \u013eahn\u00fa\u0165, ke\u010f v polo\u0161ere nie\u010do uvidel. Opatrne sa posunul na streche doprava a vystrel ruku k p\u00edsmen\u00e1m vyryt\u00fdm do \u0161kridle:<\/div>\n<div><em>T + B = \u2665<\/em><\/div>\n<div>T\u00fdch p\u00e1r p\u00edsmen mu celkom zastavilo myse\u013e. Bolo to, akoby sa stretol s priate\u013eom, o ktorom si myslel, \u017ee ho u\u017e nikdy neuvid\u00ed. Tie p\u00edsmen\u00e1 toti\u017e do \u0161kridle vyryla ruka, ktor\u00fa miloval. Billova ruka&#8230;<\/div>\n<div>Nevedel o tom. Sna\u017eil sa spomen\u00fa\u0165 si, kedy to mohol urobi\u0165, ale nakoniec musel uzna\u0165, \u017ee to Bill vyryl v TEN de\u0148, p\u00e1r min\u00fat pred svojou smr\u0165ou&#8230;<\/div>\n<div>Na strechu dopadla kvapka slzy, Tom bolestivo privrel vie\u010dka a vr\u00e1til sa zase k\u00fasok nazad, aby strechu neprev\u00e1\u017eil. Ruku mal v\u0161ak st\u00e1le polo\u017een\u00fa ne\u010faleko n\u00e1pisu.<\/div>\n<div>\u013dahol si na chrb\u00e1t. Na tv\u00e1ri ho hladil vietor, po\u010dul \u0161um vetra a p\u00e1r cvr\u010dkov v tr\u00e1ve a nad jeho hlavou zhasla hviezda, ktor\u00e1 bola doned\u00e1vna na oblohe jedin\u00e1.<\/div>\n<div>Mal to ch\u00e1pa\u0165 ako znamenie?<\/div>\n<div>Dlho sledoval oblohu a pok\u00fa\u0161al sa po\u010d\u00edta\u0165 hviezdy, ktor\u00e9 sa zjavovali, ale po chv\u00edli to vzdal. Tma sa zhus\u0165ovala a jeho strach r\u00e1stol. Pre\u010do tu vlastne pri\u0161iel? Aby zomrel rovnako ako Bill? Aby ho TO odvlieklo do tmy za tie stromy, a potom smerom do lesa? Bol si ist\u00fd, \u017ee to chcel. Mo\u017eno je Bill st\u00e1le na\u017eive, mo\u017eno ho TO k nemu dovedie. Nechcel si pripusti\u0165, \u017ee Bill ho nav\u017edy opustil, i ke\u010f c\u00edtil, \u017ee je to tak. TO &#8211; \u010di u\u017e to bolo zviera, ako tvrdili policajti, alebo to bolo nie\u010do z in\u00e9ho sveta, ako tvrdil Tom &#8211; Billa ur\u010dite zabilo. Zabilo a zjedlo. A teraz si TO ide pre neho.<\/div>\n<div>Trhlo ho, ke\u010f stromy op\u00e4\u0165 za\u0161umeli. Tentokr\u00e1t to nebolo od vetra. Tomove srdce sa rozbehlo dvojn\u00e1sobnou r\u00fdchlos\u0165ou, ale \u010dakal \u010falej. Nad hlavou sa mu objavil \u010dierny tie\u0148. Netopier. Len netopier. Trochu si vyd\u00fdchol, ale strach ho neopustil. C\u00edtil sa ako v t\u00fa noc&#8230;<\/div>\n<div>Strecha zapraskala a naklonila sa e\u0161te viac. Tomove nervy ne\u010dakan\u00fd zvuk nevydr\u017eali, poja\u0161ene vysko\u010dil, \u010do sa streche zrejme nep\u00e1\u010dilo a za\u010dala sa prepada\u0165 na stranu. Zosko\u010dil do tr\u00e1vi a drev\u00e1re\u0148 sa zr\u00fatila ako dom\u010dek z kar\u00e1t. Chv\u00ed\u013eu sa r\u00fatila dolu svahom, ale napokon zastala. Tom na \u0148u zarazene pozeral. \u010eal\u0161ie znamenie?<\/div>\n<div>Vykro\u010dil ku chate (op\u00e4\u0165 sa potkol o drevo) a sadol si na dl\u00e1\u017eden\u00fa terasu k dver\u00e1m. S nostalgiou sa zad\u00edval na kusy dreva, ktor\u00e9 pre neho znamenali to\u013eko spomienok. Vedel, \u017ee by mal hne\u010f vypadn\u00fa\u0165, k\u00fdm niekto nepr\u00edde a nevynad\u00e1 mu &#8211; ten lomoz muselo po\u010du\u0165 cel\u00e9 meste\u010dko &#8211; ale zdalo sa, \u017ee nikto ni\u010d nepo\u010dul. Alebo sa \u013eudia len chceli vyhn\u00fa\u0165 tomuto miestu s neblahou poves\u0165ou.<\/div>\n<div>Tomov poh\u013ead op\u00e4\u0165 pritiahli stromy &#8211; vysok\u00e9 a tmav\u00e9 &#8211; za ktor\u00fdmi nav\u017edy zmizol jeho br\u00e1\u0161ko. E\u0161te teraz po\u010dul tie v\u00fdkriky, e\u0161te teraz sa zdalo, \u017ee keby za tie stromy za\u0161iel, na\u0161iel by ho tam &#8211; s\u00edce vy\u013eakan\u00e9ho, ale \u017eiv\u00e9ho.<\/div>\n<div>Medzi stromami sa n\u00e1hle mihol tie\u0148. \u00c1no, u\u017e je to tu. TO si ide pre\u0148ho. Roztrasene, ale napriek tomu odhodlane vstal a vykro\u010dil TOMU v \u00fastrety.<\/div>\n<div>Po p\u00e1r krokoch tie\u0148 zmizol. Bola to len il\u00fazia. Videl len to, \u010do si prial vidie\u0165. Rozplakal sa. Horko a z\u00fafalo.<\/div>\n<div>Chcel zomrie\u0165, ale smr\u0165 neprich\u00e1dzala.<\/div>\n<div>S\u00e1m skon\u010di\u0165 nedok\u00e1zal, d\u00fafal, \u017ee to skon\u010d\u00ed niekto in\u00fd.<\/div>\n<div>Za n\u00edm sa ozval zvuk. Bolo to auto. Osvetlilo ho a pomaly sa k nemu bl\u00ed\u017eilo. Zvrtol sa, nen\u00e1hlivo obi\u0161iel chatu z druhej strany a cez l\u00faku sa pobral domov.<\/div>\n<div>Chcel zomrie\u0165, ale nemohol.<\/div>\n<div>St\u00e1le d\u00fdchal.<\/div>\n<div>\u017divot &#8211; nen\u00e1videl ho aj miloval.<\/div>\n<div>Prekliate spomienky.<\/div>\n<div>Chcel zabudn\u00fa\u0165, ale nedalo sa.<\/div>\n<div>Spom\u00ednal a \u017eivot i\u0161iel \u010falej&#8230;<\/p>\n<p>autor: <strong>Licona<\/strong><br \/>betaread: <strong>Flixo<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Slnko zapadlo a obloha pozvo\u013ena prech\u00e1dzala zo \u017eltej na bledomodr\u00fa. Toma by nikdy nenapadlo, \u017ee sa sem vr\u00e1ti &#8211; \u017ee op\u00e4\u0165 uvid\u00ed to mesto, ktor\u00e9 kedysi tak miloval. Kr\u00e1\u010dal k rekrea\u010dnej chate. Pod nohami mu ob\u010das zapukotala vetvi\u010dka, ktor\u00e1 pre\u0165ala nezvy\u010dajn\u00e9 ticho<\/p>\n<p class=\"link-more\"><a class=\"myButt \" href=\"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/20\/samota-noci\/\">Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19500","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19500","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19500"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19500\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19500"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19500"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19500"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}