{"id":19533,"date":"2008-03-19T22:43:00","date_gmt":"2008-03-19T21:43:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19492"},"modified":"2008-03-19T22:43:00","modified_gmt":"2008-03-19T21:43:00","slug":"psycho-sk-verze","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/19\/psycho-sk-verze\/","title":{"rendered":"Psycho (SK verze)"},"content":{"rendered":"
Toto je na\u0161a prv\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 a z\u00e1rove\u0148 prv\u00e1 psychicky retardovan\u00e1 poviedka. D\u00fafame, \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165. Koment\u00e1re pote\u0161ia. Shellayn a Licona<\/em><\/div>\n
Bill sedel v lavici a slnko na neho pra\u017eilo. Po tv\u00e1ri mu stekal pot. Nemohol sa s\u00fastredi\u0165 na u\u010dite\u013ekin v\u00fdklad, len nepr\u00edtomne h\u013eadel v\u0161ade naokolo. Vtom zbadal mal\u00e9ho \u010dierneho chrob\u00e1\u010dika. Liezol po lavici a pomaly sa pribli\u017eoval k jeho ruke, ktor\u00e1 doteraz v pokoji le\u017eala. Billovou tv\u00e1rou preletel \u00fasmev.<\/div>\n
„No po\u010f sem, mali\u010dk\u00fd,“ prihovoril sa mu potichu a natiahol k chrob\u00e1kovi prst. Chrob\u00e1k chv\u00ed\u013eu v\u00e1hal, potom v\u0161ak podi\u0161iel bli\u017e\u0161ie k prstu a s n\u00e1mahou sa na\u0148 vy\u0161plhal. Bill sa zachechtal. Chrob\u00e1k ho jemne \u0161teklil na prste.<\/div>\n
„No, neboj sa,“ op\u00e4\u0165 sa mu prihovoril s \u00fasmevom, „u\u017e bude v\u0161etko dobr\u00e9.“<\/div>\n
Ruku s chrob\u00e1kom dr\u017eal pred sebou a druhou sa na\u010diahol do predn\u00e9ho vrecka svojej ta\u0161ky.<\/div>\n
„Aha, pozri, \u010do pre teba m\u00e1m.“ Vytiahol ruku na lavicu a otvoril dla\u0148. Na nej sa v slne\u010dnom svetle zaligotal leskl\u00fd predmet. Ihla. Pomaly ju zdvihol, jemne \u0148ou pohladil chrob\u00e1ka po tele. Chrob\u00e1k za\u010dal spla\u0161ene pobieha\u0165 po Billovej dlani, av\u0161ak Billovmu pozorn\u00e9mu oku neutiekol.<\/div>\n
„Ve\u010f sa neboj, nebude to bolie\u0165,“ znovu sa zachechtal. Spla\u0161en\u00e9ho chrob\u00e1ka chytil medzi palec a ukazov\u00e1k a ihlou sa k nemu op\u00e4\u0165 pribl\u00ed\u017eil. Chv\u00ed\u013eu ho \u0148ou hladil, potom si ju chytil pevnej\u0161ie a pomaly ju zabod\u00e1val do chrob\u00e1kovho tela. Vytiahol ju a op\u00e4\u0165 ju do neho zabodol. Na tv\u00e1ri mu hral diabolsk\u00fd \u00fa\u0161krn.<\/div>\n
„No vid\u00ed\u0161, ja som ti hovoril, \u017ee to nebude bolie\u0165,“ povedal, ke\u010f sa chrob\u00e1k kone\u010dne prestal zviera\u0165 v k\u0155\u010doch. Bill, bez ak\u00fdchko\u013evek em\u00f3ci\u00ed, odhodil chrob\u00e1ka pod okno a ihlu op\u00e4\u0165 schoval do ta\u0161ky. Poobzeral sa. V\u0161etci sledovali u\u010dite\u013eku. Nik ho pri tom nevidel.<\/div>\n
U\u0161krnul sa. Je tak jednoduch\u00e9 prin\u00e1\u0161a\u0165 boles\u0165 druh\u00fdm bez toho, aby t\u00fdm niekto in\u00fd trpel. Pozrel sa na svojho mil\u00e9ho<\/em> spolu\u017eiaka Nikolasa, ktor\u00fd si miesto sledovania vyu\u010dovania kreslil obr\u00e1zok. Tv\u00e1ril sa pri tom zamyslene, takmer nevn\u00edmal okolie. Jeho hned\u00e9 vlasy spleten\u00e9 do dredov mu nezbedne padali do tv\u00e1re a pery sa mu krivili do poh\u0155dav\u00e9ho \u00fasmevu. Billa toto priam pri\u0165ahovalo, musel nahliadnu\u0165. Opatrne sa k nemu naklonil, aby nevzbudil ne\u017eelan\u00fa pozornos\u0165. Len\u017ee zdanlivo ni\u010d nevediaci Nikolas mal zrejme o\u010di v\u0161ade, zachytil Billov poh\u013ead a poh\u0155davo mu ho op\u00e4toval. Do jeho vec\u00ed nikoho ni\u010d nie je a u\u017e v\u00f4bec nie buz\u00edkovi odved\u013ea! N\u00e1padne sa od Billa nato\u010dil a posunul sa na \u00fapln\u00fd okraj lavice, v\u010faka \u010domu teraz Bill videl len tri dredy v hnedej nevy\u017eivenej slame, ktor\u00e9 naz\u00fdval vlasmi.<\/div>\n
„Na moje vlasy nikto nem\u00e1, a… a kto vie, \u010di od Nikolasa nie\u010do nechyt\u00edm. Napr\u00edklad nejak\u00e9 v\u0161i… tie vraj v dredoch b\u00fdvaj\u00fa,“ pomyslel si Bill.<\/div>\n
Ale nechcel to vzda\u0165 tak r\u00fdchlo, ner\u00e1d prehr\u00e1val. Preto do Nikolasovho chrbta, ktor\u00fd sa mu vysmieval, tvrdo drgol lak\u0165om.<\/div>\n
Nikolas si ho nev\u0161\u00edmal. Ve\u010f… cez prest\u00e1vku to Billovi vr\u00e1tia, t\u00fdm si m\u00f4\u017ee by\u0165 ist\u00fd. A e\u0161te ke\u010f uvid\u00ed tento obr\u00e1zok…<\/div>\n
U\u0161krnul sa. Na svoju kresbu e\u0161te pri\u010dm\u00e1ral n\u00e1pis, ktor\u00fd vypovedal o situ\u00e1cii na obr\u00e1zku. Potom kresbu s tajomn\u00fdm \u00fasmevom schoval do lavice, pohodlne sa usadil na stoli\u010dke a bezstarostne sa za\u010dal venova\u0165 vyu\u010dovacej hodine.<\/div>\n
Billovi sa zr\u00fdch\u013eoval dych. Mal podozrenie, \u017ee obr\u00e1zok sa t\u00fdka jeho. A z neho si teda nikto srandu robi\u0165 nebude! R\u00fdchlym hmatom sa pok\u00fasil vzia\u0165 Nikolasovi obr\u00e1zok z lavice, av\u0161ak ne\u00faspe\u0161ne.<\/div>\n
„Chcel by si to vidie\u0165, v\u0161ak buz\u00edk?“ zasy\u010dal Nikolas a obr\u00e1zok hodil Patrikovi, l\u00eddrovi triedy. Potom obr\u00e1zok pre\u0161iel kontrolou nieko\u013ek\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch poh\u013eadov. V\u00e4\u010d\u0161ina triedy nemohla prich\u00e1dzaj\u00faci z\u00e1chvat smiechu zastavi\u0165. Bill sa od zlosti zatriasol. Ruky zat\u00ednal v p\u00e4ste. Zad\u00edval sa na Nikolasov krk. Ako by ho len chcel ma\u0165 vo svojej moci! Prstami mu zastavi\u0165 pr\u00edvod vzduchu, pozera\u0165 sa, ako sa jeho poh\u013ead men\u00ed: v o\u010diach m\u00e1 re\u0161pekt.. a strach. \u00c1no, strach. Pri tejto predstave sa Billove \u00fasta op\u00e4\u0165 skrivili v \u00fasmeve. Nechal sa un\u00e1\u0161a\u0165 svojou kr\u00e1snou predstavou.<\/div>\n
Nikolas bol oto\u010den\u00fd k Patrikovi a potichu si s n\u00edm vymie\u0148al \u00fa\u0161krny na Billov \u00fa\u010det. Zrazu ho zozadu chytili nie\u010die ruky. Nikolas chcel vykr\u00edknu\u0165, ale nemal na to dostatok vzduchu.<\/div>\n
„Pani profesorka, pani profesorka!“ zakri\u010dal Patrik.<\/div>\n
„Bill! \u010co to tam stv\u00e1rate?“<\/div>\n
Billov \u00fasmev zmrzol.<\/div>\n
„On sa mi smial,“ povedal chladne a nep\u00fa\u0161\u0165al ruky z Nikolasovho krku. Ten sa doteraz nezmohol na \u017eiaden odpor.<\/div>\n
„Okam\u017eite ho pustite!“ skr\u00edkla profesorka v panike a rozbehla sa k miestu boja.<\/div>\n
„\u00c1no, pani profesorka,“ ods\u00fahlasil Bill. Nevad\u00ed, dokon\u010d\u00ed to inokedy. A zariadi to tak, aby videl do Nikolasov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
Nikolas sa kone\u010dne spam\u00e4tal a po tv\u00e1ri mu za\u010dali steka\u0165 slzy. Takto ho zahanbi\u0165! Vysko\u010dil zo stoli\u010dky a s pla\u010dom vybehol z triedy. V\u0161etky poh\u013eady sa teraz upreli na Billa.<\/div>\n
„P\u00e1n Kaulitz, mysl\u00edm, \u017ee by sme mali z\u00e1js\u0165 za riadite\u013eom,“ vyhl\u00e1sila profesorka po chv\u00edli ohromen\u00e9ho ticha.<\/div>\n
„To nebude potrebn\u00e9,“ povedal Bill, schmatol ta\u0161ku a chystal sa od\u00eds\u0165. Na polceste k dver\u00e1m sa obr\u00e1til.<\/div>\n
„A e\u0161te nie\u010do… Pros\u00edm si ten obr\u00e1zok,“ pokynul hlavou k diev\u010da\u0165u v druhej lavici, ktor\u00e9 pomaly vstalo a s obozretnos\u0165ou podalo Billovi kresbu, ktor\u00e1 Nikolasa takmer st\u00e1la \u017eivot.<\/div>\n
„U\u017e ma tu ne\u010dakajte,“ zvolal Bill a tresol dverami. Cel\u00e1 trieda, vr\u00e1tane pani profesorky, civela na miesto, kde pred chv\u00ed\u013eou st\u00e1l Bill, s \u00fadivom.<\/div>\n
Bill sa r\u00e1znym krokom bl\u00ed\u017eil k \u0161atniam. Za \u017eiadnym riadite\u013eom chodi\u0165 nebude! Ani v tejto \u0161kole u\u017e dlh\u0161ie nebude a v \u017eiadnom pr\u00edpade tu u\u017e nikdy nevkro\u010d\u00ed! Ani keby ho k tomu mocnosti pekiel n\u00fatili!<\/div>\n
Chystal sa prejs\u0165 presklenn\u00fdmi dverami, av\u0161ak nie\u010do mu v tom zabr\u00e1nilo. Zastavil sa. V pravej ruke e\u0161te st\u00e1le \u017emolil papierik, na ktorom sa vyn\u00edmala kresba. S obavami v o\u010diach sa rozhodol na papierik pozrie\u0165.<\/div>\n
Vyn\u00edmala sa na \u0148om kresba dvoch \u013eud\u00ed a nie oby\u010dajn\u00fdch. Len jedna jedin\u00e1 slza kvapla na papier. Na tej kresbe bol Bill a Tom. To by v\u0161ak nebolo ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne, neby\u0165 toho, \u017ee Tom mal hlavu polo\u017een\u00fa na dreve a Bill sa nad n\u00edm t\u00fd\u010dil so sekerou v ruke, ktor\u00e1 sa nebezpe\u010dne vzn\u00e1\u0161ala pri Tomovom krku.<\/div>\n
Billova tv\u00e1r s\u010dervenala, supel od zlosti a papierik roztrhal na mal\u00e9 k\u00fasky, ktor\u00e9 pomaly dopadli na zelen\u00e9 linoleum. Toto si niekto vypije… A nebude to len t\u00e1 jedin\u00e1 osoba.<\/div>\n
Rozhodne pre\u0161iel dverami, pred ktor\u00fdmi tak dlho post\u00e1val, a do\u0161iel a\u017e ku skrink\u00e1m, kde si odlo\u017eil \u0161kolsk\u00fa ta\u0161ku. Predt\u00fdm z nej v\u0161ak \u010dosi vybral a predmet si vlo\u017eil do vrecka. \u010ealej pokra\u010doval \u0161kolskou chodbou a\u017e k triede, do ktorej okrem nieko\u013ek\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ho nen\u00e1videli, patril aj Tom.<\/div>\n
Nerozm\u00fd\u0161\u013eal ani p\u00e1r sek\u00fand, sebaisto zaklopal. Presne trikr\u00e1t. Po\u010duj, ako trieda st\u00edchla a klopav\u00e9 zvuky, ktor\u00e9 vytv\u00e1rali profesorkine podp\u00e4tky, sa r\u00fdchlo bl\u00ed\u017eili smerom k nemu. Nato sa otvorili dvere, tak\u017ee mohol nazrie\u0165 do triedy a zbada\u0165 nielen profesorku, ktor\u00e1 si ho prezerala opovr\u017eliv\u00fdm poh\u013eadom, ale tie\u017e \u017eiakov, medzi ktor\u00fdmi kone\u010dne v rohu triedy zbadal Toma. Venoval mu povrchn\u00fd \u00fa\u0161krn, nad ktor\u00fdm sa Tom zamra\u010dil. \u010co len m\u00f4\u017ee chcie\u0165?<\/div>\n
„Dobr\u00fd de\u0148, prep\u00e1\u010dte \u017ee ru\u0161\u00edm, ale profesorka Kleinov\u00e1 ma po\u017eiadala, aby som doviedol Toma do jej kabinetu,“ prehovoril Bill rozhodne. Profesorka zodvihla obo\u010die ale neprotestovala.<\/div>\n
„\u010co ste zase vyviedli, p\u00e1n Kaulitz?“ sp\u00fdtala sa Toma so znechuten\u00fdm v\u00fdrazom. Ten len pokr\u010dil ramenami.<\/div>\n
„Tak u\u017e cho\u010fte,“ popohnala ho r\u00e1znym gestom, preto\u017ee Tom akoby primrzol k stoli\u010dke. Vrhol obozretn\u00fd poh\u013ead na brata, ale z jeho v\u00fdrazu nevy\u010d\u00edtal ni\u010d. Schmatol teda ta\u0161ku a vybral sa za svoj\u00edm dvoj\u010da\u0165om.<\/div>\n
„\u010co chce\u0161?“ sp\u00fdtal sa Tom, ke\u010f sa za nimi zabuchli dvere triedy. V poslednom \u010dase sa Bill zmenil. Tom sa mu rad\u0161ej pok\u00fa\u0161al vyh\u00fdba\u0165. A na tie chv\u00edle, ke\u010f sa mu to nepodarilo, spom\u00ednal ner\u00e1d…<\/div>\n
Billovu jemn\u00fa tv\u00e1r op\u00e4\u0165 skrivil \u00fa\u0161krn.<\/div>\n
„Po\u010f za mnou. Nie\u010do ti chcem uk\u00e1za\u0165,“ povedal a pobral sa chodbou smerom k z\u00e1chodom. Tom zostal chv\u00ed\u013eu st\u00e1\u0165 uprostred chodby, ale Billov poh\u013ead ho n\u00fatil nasledova\u0165 ho. Pred dverami s n\u00e1pisom WC-mu\u017ei chv\u00ed\u013eu zav\u00e1hal, ale napokon vo\u0161iel. Len \u010do sa za nimi zatvorili dvere, Bill tvrdo oprel Toma o kachli\u010dky a za dredy mu zatiahol hlavu dozadu.<\/div>\n
„Komu si to povedal?“ sp\u00fdtal sa n\u00e1hlivo a sna\u017eil sa zamaskova\u0165 zr\u00fdchlen\u00fd tep.<\/div>\n
„Ja? Ja som ni\u010d…“ bolestn\u00fd v\u00fdkrik preru\u0161il Tomovu re\u010d. Billova ruka mu potiahla za dredy e\u0161te silnej\u0161ie.<\/div>\n
„Neklam mi! Povedal si to Nikolasovi, v\u0161ak?“<\/div>\n
„Nie, naozaj, ve\u010f som prisahal, \u017ee to nikomu…“ Tomovi po l\u00edci stiekla slza. On bol tvrd\u00fd chalan a len jedna osoba ho dok\u00e1zala zlomi\u0165. A t\u00e1 osoba pr\u00e1ve st\u00e1la pri \u0148om, \u0165ahala ho za dredy a bolestivo ho tla\u010dila na chladn\u00e9 kachli\u010dky, tak\u017ee sa nemohol ani pohn\u00fa\u0165. Jeho milovan\u00fd brat – dvoj\u010da, ktor\u00e9ho mal nadov\u0161etko r\u00e1d a v\u017edy ho br\u00e1nil, ke\u010f mu niekto ubli\u017eoval, teraz ubli\u017eoval jemu. Ako ve\u013emi sa len za tie posledn\u00e9 dva mesiace zmenil!<\/div>\n
„Naozaj hovor\u00ed\u0161 pravdu?“ sp\u00fdtal sa Bill trochu miernej\u0161ie. Chcel to u\u017e ma\u0165 za sebou. Nep\u00e1\u010dilo sa mu, \u010do rob\u00ed bratova bl\u00edzkos\u0165 s jeho telom. A to u\u017e dlh\u0161\u00ed \u010das. Srdce sa mu rozb\u00fachalo dvojn\u00e1sobnou r\u00fdchlos\u0165ou a on mal zrazu \u0161ialen\u00fa chu\u0165 urobi\u0165… Ale to je jedno. Bolo to zl\u00e9. Ve\u013emi zl\u00e9. Ke\u010f na neho pomyslel, c\u00edtil ukrutn\u00fa boles\u0165. T\u00e1 boles\u0165 sa nedala vydr\u017ea\u0165. Boles\u0165 ho pripravila o rozum… Kone\u010dne ale zistil sp\u00f4sob, ako sa s boles\u0165ou vyrovna\u0165…<\/div>\n
Tom sa pok\u00fasil prik\u00fdvnu\u0165 na znak s\u00fahlasu, \u017ee naozaj hovor\u00ed pravdu, ale Billova ruka ho st\u00e1le silno dr\u017eala. Zrazu sa Bill akoby spam\u00e4tal a pustil bratove vlasy. Trochu poodst\u00fapil. Tom si od \u00fa\u013eavy vyd\u00fdchol. Bill sa opatrne usmial a vlo\u017eil ruku do vrecka.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, \u017ee som ti neveril,“ povedal, „a prep\u00e1\u010d aj za v\u0161etko, \u010do som spravil.“<\/div>\n
Tom neveriacky vytre\u0161til o\u010di. \u017de by sa vr\u00e1til ten star\u00fd Bill? Ten Bill, ktor\u00e9ho mal tak ve\u013emi r\u00e1d?<\/div>\n
Bill vytiahol ruku z vrecka ale dla\u0148 nechal zatvoren\u00fa. Tom sa na \u0148u podozrievavo zad\u00edval.<\/div>\n
„To je pre teba. Zatvor o\u010di a nadstav ruku.“<\/div>\n
V Tomovi sa ozval varovn\u00fd hlas, ale on ho nepo\u010d\u00favol. Chcel veri\u0165. Zatvoril o\u010di. Billova dla\u0148 sa otvorila a na nej le\u017eal predmet, ktor\u00fd predned\u00e1vnom vybral z ta\u0161ky. \u017diletka. Pomaly natiahol ruku k Tomovej, jemne pohladil jeho tepl\u00fa poko\u017eku od z\u00e1p\u00e4stia a\u017e po lake\u0165 a vr\u00e1til sa nasp\u00e4\u0165 k z\u00e1p\u00e4stiu. \u017diletka sa ponorila do ko\u017ee. Z\u00e1chodom sa ozval v\u00fdkrik.<\/div>\n
Tom vystra\u0161ene otvoril o\u010di a sna\u017eil sa vytrhn\u00fa\u0165 ruku z Billovho pevn\u00e9ho zovretia. Nato Bill op\u00e4\u0165 pribl\u00ed\u017eil \u017eiletku, na ktorej sa teraz bl\u00fdskala Tomova krv, nebezpe\u010dne bl\u00edzko jeho z\u00e1p\u00e4stia. V\u00fdhra\u017ene sa usmial.<\/div>\n
„Bill,“ neveriacky za\u0161epkal Tom, ke\u010f jeho brat kone\u010dne skon\u010dil. Tomovi sa zakr\u00fatila hlava a na noh\u00e1ch sa dr\u017eal u\u017e len kv\u00f4li stene, o ktor\u00fa sa opieral.<\/div>\n
„Bill, pre\u010do si to urobil?“ Tomov hlas slabol po ka\u017edej slabike.<\/div>\n
„Nabud\u00face mi neklam,“ odpovedal mu brat chladne a pritom poh\u013eadom zavadil o krv, ktor\u00e1 stekala po Tomovej ruke. P\u00e1r kvapiek kvaplo na zem a rozprsklo sa do okolia. Bill to s nap\u00e4t\u00edm a pootvoren\u00fdmi \u00fastami sledoval. Krv, ktor\u00e1 vytekala z jeho brata ho nesmierne vzru\u0161ovala.<\/div>\n
„Ja sa ob\u00e1vam, \u017ee \u017eiadne nabud\u00face u\u017e nebude…“ Tomova ple\u0165 nadob\u00fadala siv\u00fa farbu.<\/div>\n
„Po\u010f na chv\u00ed\u013eu bli\u017e\u0161ie,“ Tomov hlas sa takmer str\u00e1cal. Bill zav\u00e1hal, ale napokon prist\u00fapil k svojmu dvoj\u010da\u0165u.<\/div>\n
„\u010co chce\u0161? E\u0161te ti nesta\u010dilo?“<\/div>\n
„Ja chcem len toto…“ Tomove pery sa pribl\u00ed\u017eili k bratov\u00fdm a jazyky sa im dotkli.<\/div>\n
Bill na moment zabudol na pr\u00edtomnos\u0165. Na to, kde je a \u010do rob\u00ed. Nechal sa pohlti\u0165 t\u00fdm \u00fa\u017easn\u00fdm pocitom, ktor\u00fd pr\u00e1ve pre\u017e\u00edval a s\u00e1m sa zapojil do tejto \u017ehavej hry medzi nebom a peklom. Jeho ruky po dlhej dobe ne\u017ene objal rukami okolo ramien. V\u0161imol si slzu, ktor\u00e1 bratovi stekala po l\u00edci. Od dojatia \u010di \u013e\u00fatosti? Nevedel. Bolo mu to v\u0161etko tak \u013e\u00fato, ale aj napriek tomu bol pr\u00e1ve teraz \u0161\u0165astn\u00fd. Nech u\u017e sa stane po tomto \u00fa\u017easnom okamihu \u010doko\u013evek, nezabudne.<\/div>\n
Tomovi unikol bolestn\u00fd ston, kr\u00fatila sa mu hlava. Nohy sa podlamovali, telu odch\u00e1dzala sila… Bill ho vypla\u0161ene chytil e\u0161te pevnej\u0161ie. V o\u010diach sa mu leskol strach, spomienky sa vracali. My\u0161lienky a \u00favahy nach\u00e1dzali spr\u00e1vnu cestu, v\u00fd\u010ditky zaplavili jeho rozum a srdce…<\/div>\n
„Tom, nie, pros\u00edm…“ za\u0161epkal. Toma, ktor\u00fd klesol k zemi, si polo\u017eil do n\u00e1ru\u010dia. Uprene mu h\u013eadel do o\u010d\u00ed, v ktor\u00fdch sa odr\u00e1\u017eal nielen sm\u00fatok, ale aj \u0161\u0165astie… Ak umrie, umrie \u0161\u0165astn\u00fd. So spomienkou na posledn\u00fd okamih svojho \u017eivota, ke\u010f sa v Billovi nie\u010do zlomilo a on sa poddal. \u010cierna slza dopadla na hladk\u00fa Tomovu tv\u00e1r. Vtedy si Bill uvedomil \u00faplne v\u0161etko. Ubli\u017eoval \u010dloveku, ktor\u00e9ho nadov\u0161etko miloval. Bo\u017ee, ako ve\u013emi sa len za to nen\u00e1videl!<\/div>\n
„Odpus\u0165 mi to, Tom, odpus\u0165 mi to v\u0161etko… Ja, neviem, \u010di to nie je len pobl\u00faznenie, ale asi \u0165a milujem. Tak to teraz c\u00edtim. A mysl\u00edm, \u017ee som \u0165a miloval cel\u00fa t\u00fa dobu… “ vylial si Bill svoje srdie\u010dko, ktor\u00e9ho tlkot sa musel rozlieha\u0165 po celej miestnosti.<\/div>\n
„Odp\u00fa\u0161\u0165am ti, bra\u010dek… Po\u010f sem…“ Bill vysly\u0161al jeho prianie a sklonil sa k jeho per\u00e1m, ktor\u00e9 s \u013eahkos\u0165ou v\u00e1nku pobozkal. Druh\u00fdkr\u00e1t a naposledy. Bozk, ktor\u00fd zmyl v\u0161etky prehre\u0161ky minulosti a l\u00fa\u010dil sa s t\u00fdmto ojedinel\u00fdm okamihom.<\/div>\n
N\u00e1hle Tomovo telo stuhlo.<\/div>\n
„NIEEEEE! “ zakri\u010dal Bill a jeho hlas sa v malej miestnosti hlasno oz\u00fdval, „Tom, nie, pros\u00edm!“ Po l\u00edcach sa mu spustili slzy. Roztrasene hmatkal po bratovom krku a h\u013eadal tep. Pomaly str\u00e1cal n\u00e1dej.<\/div>\n
„Tom, neumieraj,“ za\u0161epkal. Vtedy kone\u010dne pod prstami zac\u00edtil n\u00e1znak \u017eivota. Tep bol ale ve\u013emi slab\u00fd. Tom o\u010dividne len omdlel, ale \u010di pre\u017eije…<\/div>\n
Potichu sa posadil do tureck\u00e9ho sedu ved\u013ea brata a pevne st\u00edskal jeho ruku.<\/div>\n
Tom… \u010do som to len urobil? Kl\u00e1dol si \u010diernovlas\u00fd chlapec ot\u00e1zku, na ktor\u00fa postr\u00e1dal rozumn\u00fa odpove\u010f. Ve\u010f jeho bra\u010dek tu umiera… len kv\u00f4li nemu. Mal by \u00eds\u0165 po niektor\u00fa z profesoriek alebo zavola\u0165 z\u00e1chranku… Ale… Nie! Bolo by to e\u0161te hor\u0161ie. Poznal svoje vn\u00fatro. Toma by sa za chv\u00ed\u013eu op\u00e4\u0165 str\u00e1nil, stal by sa e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi nen\u00e1viden\u00fdm a t\u00fdm by sa ni\u010d nevyrie\u0161ilo.<\/div>\n
Bill sa smutne usmial. Poh\u013eadom vyh\u013eadal \u017eiletku, ktor\u00e1 le\u017eala ved\u013ea Tomovho tela. Pomaly ju zobral do ruky a proti slnku, ktor\u00e9 sem malou \u0161k\u00e1rou v okne prenikalo, si ju obzeral. Kr\u00e1sne sa leskla a krv sa trblietala… krv jeho brata, jeho druh\u00e9ho ja. Usmial sa. Av\u0161ak v jeho poh\u013eade sa odr\u00e1\u017eal strach.<\/div>\n
Pozrel na brata a s prian\u00edm kr\u00e1sneho \u017eivota si prilo\u017eil \u017eiletku k z\u00e1p\u00e4stiu. K\u0155\u010dovito zavrel o\u010di a prudko pre\u0161iel po svojej ko\u017ei. Zac\u00edtil \u0161tip\u013eav\u00fa boles\u0165 ale nechcel to vzda\u0165. \u010co si zaumienil, to dokon\u010d\u00ed. Zarezal druh\u00fdkr\u00e1t, op\u00e4\u0165 t\u00e1 boles\u0165. Chcel, aby to skon\u010dilo, ale smr\u0165 st\u00e1le neprich\u00e1dzala. \u00c1no, mo\u017eno bol bl\u00e1zon, ale on si ju zasl\u00fa\u017ei.. zasl\u00fa\u017ei si pyka\u0165 za v\u0161etko, \u010do urobil. Za boles\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4soboval in\u00fdm.<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 mu na tv\u00e1ri zahral \u00fasmev – je to tak dobre. Tak to m\u00e1 by\u0165. Z jeho \u013eav\u00e9ho z\u00e1p\u00e4stia u\u017e vytekal siln\u00fd pramienok krvi, ale to mu nesta\u010dilo. Nepr\u00edjemne sa mu to\u010dila hlava a telom mu prech\u00e1dzal nezn\u00e1my chlad. Bolo mu ve\u013emi zle. E\u0161te tret\u00edkr\u00e1t, za\u0161iel \u017eiletkou a\u017e do m\u00e4sa. Usykol. Nebolo mu to v \u017eiadnom pr\u00edpade pr\u00edjemn\u00e9. \u017diletka mu vyk\u013azla z roztrasenej ruky, nebol schopn\u00fd pohybu. Tmav\u00e1 krv za\u010dala po tomto smrte\u013enom z\u00e1reze prudko tiec\u0165, nach\u00e1dzala si cestu do okolia. Z Billa vych\u00e1dzalo v\u0161etko jeho zlo, jeho telo bolo osloboden\u00e9…<\/div>\n
S posledn\u00fdm dychom spadol na zem. Jeho poh\u013ead sa upieral na Toma a potom sa jeho ruka dotkla kon\u010dekov Tomov\u00fdch prstov…<\/div>\n
Ak p\u00f4jde\u0161, ja chcem \u00eds\u0165 s tebou<\/div>\n
A ak umrie\u0161, chcem umrie\u0165 s tebou<\/div>\n
Dr\u017ea\u0165 tvoju ruku<\/div>\n
A od\u00eds\u0165 pre\u010d…<\/p>\n

autor: Shellayn<\/strong>, Licona<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Toto je na\u0161a prv\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 a z\u00e1rove\u0148 prv\u00e1 psychicky retardovan\u00e1 poviedka. D\u00fafame, \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165. Koment\u00e1re pote\u0161ia. Shellayn a Licona Bill sedel v lavici a slnko na neho pra\u017eilo. Po tv\u00e1ri mu stekal pot. Nemohol sa s\u00fastredi\u0165 na u\u010dite\u013ekin v\u00fdklad,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19533","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19533","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19533"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19533\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19533"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19533"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19533"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}