{"id":19801,"date":"2008-03-16T23:06:00","date_gmt":"2008-03-16T22:06:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19760"},"modified":"2008-03-16T23:06:00","modified_gmt":"2008-03-16T22:06:00","slug":"posledna-3-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/16\/posledna-3-3\/","title":{"rendered":"Posledn\u00e1 (3\/3)"},"content":{"rendered":"
A\/N: Tak teda, posledn\u00e1 kapitola. Niektor\u00e9 z v\u00e1s u\u017e mo\u017eno tu\u0161ia, \u010do sa stane.<\/em><\/div>\n
Bill si sadol ku svojmu dvoj\u010da\u0165u na poste\u013e.<\/div>\n
„Pre\u010do m\u00e1\u0161 na sebe to stra\u0161n\u00e9 tri\u010dko? Vie\u0161, \u017ee ho nezn\u00e1\u0161am,“ povedal Bill zamra\u010dene a potiahol za krik\u013eavo zelen\u00fa l\u00e1tku.<\/div>\n
Tom bez slova chytil lem tri\u010dka a pretiahol si ho cez hlavu.<\/div>\n
„Lep\u0161ie?“ u\u0161krnul sa. Bill sa usmial.<\/div>\n
„\u00c1no,“ povedal a zvalil Toma na poste\u013e. \u013dahol si ved\u013ea neho, zatia\u013e \u010do si jeho ruku pritiahol ku per\u00e1m. Vtisol mu bozk do dlane a preplietol si s n\u00edm prsty.<\/div>\n
„Si tak\u00fd studen\u00fd…“<\/div>\n
„Tak ma zohrej,“ povedal Tom provokat\u00edvne. Bill mu polo\u017eil ruku na hru\u010f a pevne sa k nemu pritisol.<\/div>\n
„Pre\u010do sa to muselo takto skon\u010di\u0165?“ za\u0161epkal Bill. Tom brata objal a zamyslene pozeral do stropu.<\/div>\n
„Nie v\u0161etky rozpr\u00e1vky sa v\u017edy kon\u010dia \u0161\u0165astne.“<\/div>\n
„Nie je to f\u00e9r,“ povedal Bill za\u0165ato.<\/div>\n
„\u017divot nie je f\u00e9r.“<\/div>\n
Bill sa trochu nadvihol a cel\u00fdm telom sa polo\u017eil na Toma. Kon\u010deky \u010diernych vlasov po\u0161teklili jeho dvoj\u010da na tv\u00e1ri. Tom zdvihol ruku a zapravil mu pramienky za ucho.<\/div>\n
„E\u0161te st\u00e1le ma miluje\u0161?“ za\u0161epkal Tom.<\/div>\n
Bill ne\u017ene pohladil svoje doj\u010da po tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Ni\u010d na svete ma nedon\u00fati, aby som \u0165a prestal milova\u0165,“ vyhl\u00e1sil a so z\u00fafalou t\u00fa\u017ebou ho pobozkal.<\/div>\n
Slnko zapadlo za obzor.<\/div>\n
*<\/div>\n
Ozval sa v\u00fdstrel.<\/em><\/div>\n
Bill zdesene vysko\u010dil zo stoli\u010dky, a\u017e s buchotom narazila do klav\u00edra. Rozbehol sa ku schodom a z\u00e1vratnou r\u00fdchlos\u0165ou ich zdolal. Mal pocit, \u017ee v \u017eivote nebe\u017eal r\u00fdchlej\u0161ie. Spla\u0161ene sa rozhliadal po ob\u00fdva\u010dke. Kde je? Kde je?!!<\/em><\/div>\n
Rozbehol sa ku dver\u00e1m. Ako n\u00e1hle zahol za roh chodby, zhrozene sa zastavil a zatmelo sa mu pred o\u010dami.<\/em><\/div>\n
Vchodov\u00e9 dvere boli otvoren\u00e9 dokor\u00e1n a v dia\u013eke bolo po\u010du\u0165 p\u00edskanie pneumat\u00edk. Na ulicu sa za\u010dali tr\u00fasi\u0165 \u013eudia, niektor\u00ed zvedavo pokukovali za r\u00fdchlo odch\u00e1dzaj\u00facim autom, niektor\u00ed so strachom h\u013eadali, odkia\u013e sa ozval ten v\u00fdstrel.<\/em><\/div>\n
„\u010co sa stalo? Za\u010dula som nejak\u00fd r\u00e1mus a… Panebo\u017ee. Zavolajte sanitku! R\u00fdchlo, zavolajte niekto sanitku!!!“<\/em><\/div>\n
Bill nevn\u00edmal. Zvuky k nemu doliehali z ve\u013ekej dia\u013eky a jedin\u00e9, na \u010do sa vedel s\u00fastredi\u0165, bolo to nevl\u00e1dne telo, le\u017eiace vo dver\u00e1ch. Mal pocit, \u017ee sa mu sn\u00edva zl\u00fd sen.<\/em><\/div>\n
„TOM!“<\/em><\/div>\n
Vrhol sa ku svojmu dvoj\u010da\u0165u a padol na kolen\u00e1. Z\u00farivo s n\u00edm triasol, vym\u00e1haj\u00fac nejak\u00fa reakciu, n\u00e1znak, hoci\u010do…<\/em><\/div>\n
„… zavola\u0165 pol\u00edciu…“<\/em><\/div>\n
Bill prevalil Toma na chrb\u00e1t a dych sa mu zastavil. Ve\u013ek\u00e1 \u010derven\u00e1 \u0161kvrna sa hrozivo vyn\u00edmala uprostred krik\u013eavo zelen\u00e9ho tri\u010dka a st\u00e1le sa roz\u0161irovala.<\/em><\/div>\n
Nie…<\/em><\/div>\n
„… pravdepodobne prepad…“<\/em><\/div>\n
Bill polo\u017eil roztrasen\u00e9 ruky na Tomovu hru\u010f a z\u00fafalo sa sna\u017eil zastavi\u0165 siln\u00e9 krv\u00e1canie. Tepl\u00e1 tekutina mu presakovala pomedzi prsty a mie\u0161ala sa s hor\u00facimi slzami, ktor\u00e9 Billovi stekali po tv\u00e1ri.<\/em><\/div>\n
Ako mohol.. po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch s\u013euboch… \u017ee od\u00eddu spolu… ako mohol?!<\/em><\/div>\n
„… si zapam\u00e4tal zna\u010dku auta…“<\/em><\/div>\n
Billa za\u010dali op\u00fa\u0161\u0165a\u0165 sily. Naposledy zatriasol s Tomov\u00fdm telom, akoby d\u00fafal, \u017ee z neho vytrasie aspo\u0148 \u0161tipku \u017eivota. Polo\u017eil mu ruku na srdce, ale nec\u00edtil ten tlkot, ktor\u00fd ho v noci to\u013eko kr\u00e1t upokojoval.<\/em><\/div>\n
Pre\u010do na neho nepo\u010dkal… chceli predsa sko\u010di\u0165 spolo\u010dne.. pre\u010do..<\/em><\/div>\n
Bill sa trochu posunul a oprel si Tomovu hlavu o stehno. Sna\u017eil sa poh\u013eadom zaostri\u0165 na jeho kr\u00e1snu tv\u00e1r, no cez slzy takmer ni\u010d nevidel.<\/em><\/div>\n
„Tom?“ za\u0161epkal.<\/em><\/div>\n
Opustil ho. Odi\u0161iel z jeho rozpr\u00e1vky a spolu s n\u00edm v\u0161etky jeho sny. Jedin\u00e9, \u010do mu zanechal, bola trpk\u00e1 chu\u0165 spomienok.<\/em><\/div>\n
Bill zaklonil hlavu a vydal z hrdla z\u00fafal\u00fd, do kost\u00ed prenikaj\u00faci v\u00fdkrik zlomen\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd v jedinom momente v\u0161etko stratil.<\/em><\/div>\n
Pros\u00edm, chcem \u00eds\u0165 s tebou…<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
Bill zi\u0161iel po schodoch. V ob\u00fdva\u010dke st\u00e1la jeho matka a v ruke dr\u017eala kyticu kvetov.<\/div>\n
„Ide\u0161 na cintor\u00edn?“ sp\u00fdtal sa Bill. Simone prik\u00fdvla.<\/div>\n
„Naozaj nechce\u0161 \u00eds\u0165 so mnou?“ sp\u00fdtala sa.<\/div>\n
Bill pokr\u00fatil hlavou. „Ke\u010f sa vr\u00e1ti\u0161, m\u00f4\u017eeme si niekam vyrazi\u0165. Napr\u00edklad do kina,“ usmial sa.<\/div>\n
Jeho matke sa rozjasnila tv\u00e1r.<\/div>\n
„S\u013eubuje\u0161? Nie\u017ee sa vr\u00e1tim a ty tu u\u017e nebude\u0161,“ pohrozila mu prstom.<\/div>\n
„Neboj sa,“ ubezpe\u010doval ju Bill. Cez okno sledoval ako odch\u00e1dza a \u0161\u0165astne si pospevuje. Trochu si vy\u010d\u00edtal, \u017ee sa tak m\u00e1lo vidia. Vedel, \u017ee ju t\u00e1 samota ub\u00edja. To kv\u00f4li nej vtedy zostal. Vedel, \u017ee smr\u0165 \u010fal\u0161ieho syna by u\u017e nezniesla.<\/div>\n
*<\/div>\n
„Hovor\u00ed sa, \u017ee l\u00e1ska prekon\u00e1 v\u0161etky prek\u00e1\u017eky. Niekedy je l\u00e1ska dostato\u010dne siln\u00e1 na to, aby prekonala smr\u0165. A niekedy je pr\u00e1ve smr\u0165 momentom, kedy za\u010d\u00edna l\u00e1ska prekvita\u0165,“ povedala kvetin\u00e1rka z\u00e1hadne. Niektor\u00ed z\u00e1kazn\u00edci sa na \u0148u divne pozerali, ale Billovi sa v o\u010diach zra\u010dilo porozumenie. Poh\u013ead mu zabl\u00fadil ku kytici \u017elt\u00fdch tulip\u00e1nov.<\/em><\/div>\n
„S\u00fa n\u00e1dhern\u00e9, \u017ee?“ poznamenala kvetin\u00e1rka.<\/em><\/div>\n
„\u00c1no,“ usmial sa Bill. „Jeden si vezmem.“<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
Podnik bol pln\u00fd na prasknutie. Z\u00e1kazn\u00edkov neodradila ani skuto\u010dnos\u0165, \u017ee tu v poslednom \u010dase vznikali nezhody a pletky so z\u00e1konom. Bolo to vychyten\u00e9 miesto. Mal\u00e9 okr\u00fahle stol\u00edky boli osvetlen\u00e9 matn\u00fdmi stoln\u00fdmi lamp\u00e1\u0161ikmi a vzduchom sa niesla ticha vrava. Niektor\u00ed \u013eudia oddychovali po nam\u00e1havom dni, niektor\u00ed sa pri\u0161li naba\u017ei\u0165 dobrej hudby a niektor\u00ed sa pri\u0161li pokocha\u0165 poh\u013eadom na b\u00fdval\u00e9ho spev\u00e1ka u\u017e neexistuj\u00facej skupiny.<\/div>\n
Na n\u00edzkom p\u00f3diu, za nale\u0161ten\u00fdm klav\u00edrom, sedel Bill. Pr\u00e1ve sa prezentoval skladbou Yesterday od Beatles, prisp\u00f4sobenou na klav\u00edrne prevedenie. Na per\u00e1ch mal smutn\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n
Ke\u010f Tom zomrel, Bill prestal spieva\u0165. U\u017e nemal pre koho. Netrvalo dlho a skupina Tokio Hotel \u013eahla popolom. Bill si za\u010dal privyr\u00e1ba\u0165 ako klavirista po r\u00f4znych podnikoch. Hra\u0165 prebrat\u00e9 skladby bolo predsa len in\u00e9 ako spieva\u0165 piesne, nad ktor\u00fdmi \u010dasto spolu s Tomom str\u00e1vili dlh\u00e9 hodiny. Okrem toho nemal ve\u013emi na v\u00fdber. Nebolo to \u0165a\u017ek\u00e9, ke\u010f\u017ee jeho tv\u00e1r bola st\u00e1le dobre zn\u00e1ma. Nakoniec skon\u010dil tu, v podniku na okraji \u0160vaj\u010diarska.<\/div>\n
Bill dohral posledn\u00e9 t\u00f3ny skladby a zo\u017eal ve\u013ek\u00fd potlesk. Ke\u010f rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010do zahr\u00e1 ako \u010fal\u0161ie, poc\u00edtil zrazu jemn\u00e9 pohladenie po tv\u00e1ri. Strhol sa a prekvapene sa rozhliadal po podniku.<\/div>\n
Tom?<\/em><\/div>\n
Jeho poh\u013ead sa op\u00e4\u0165 uprel na kl\u00e1vesy.<\/div>\n
Ty mysl\u00ed\u0161, \u017ee..<\/em><\/div>\n
V\u00e1havo si rukou hrabol do vlasov. Napokon sa rozhodol. Nahol sa ku mikrof\u00f3nu.<\/div>\n
Mami, odpus\u0165 mi.<\/em><\/div>\n
„Teraz by som r\u00e1d zahral skladbu, ktor\u00fa som doteraz hral len jedinej osobe. Kedysi d\u00e1vno som ju zlo\u017eil pre svoje dvoj\u010da.“<\/div>\n
Podnikom to za\u0161umelo.<\/div>\n
„Vol\u00e1 sa… Posledn\u00e1.“<\/div>\n
Bill sa vzpriamil, ruky polo\u017eil na kl\u00e1vesy a spustil. Hral. Hral ako e\u0161te nikdy predt\u00fdm. Do ka\u017ed\u00e9ho t\u00f3nu vlo\u017eil k\u00fasok zo svojich spomienok, k\u00fasok zo svojho bo\u013eav\u00e9ho srdie\u010dka. Pri veselej mel\u00f3dii jeho my\u0161lienky opustil ich prv\u00fd bozk, pri smutnej ich prv\u00e1 h\u00e1dka. K\u00fasok po k\u00fasku sa zbavoval tej tiahy, ktor\u00e1 mu cel\u00e9 tie roky nedovolila vo\u013ene sa nad\u00fdchnu\u0165. Ke\u010f dozneli posledn\u00e9 t\u00f3ny, v podniku vypukol b\u00farliv\u00fd potlesk.<\/div>\n
Bill sa spokojne usmieval. Nepo\u010dul, ke\u010f sa potlesk zmenil v panick\u00fd krik, nevidel, ke\u010f sa \u013eudia za\u010dali tla\u010di\u0165 z podniku, nec\u00edtil, ke\u010f sa mu hor\u00faci kus olova prev\u0155tal poko\u017ekou.<\/div>\n
Idem za tebou.<\/em><\/p>\n

autor: Retez<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A\/N: Tak teda, posledn\u00e1 kapitola. Niektor\u00e9 z v\u00e1s u\u017e mo\u017eno tu\u0161ia, \u010do sa stane. Bill si sadol ku svojmu dvoj\u010da\u0165u na poste\u013e. „Pre\u010do m\u00e1\u0161 na sebe to stra\u0161n\u00e9 tri\u010dko? Vie\u0161, \u017ee ho nezn\u00e1\u0161am,“ povedal Bill zamra\u010dene a potiahol za krik\u013eavo zelen\u00fa l\u00e1tku.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19801","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19801","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19801"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19801\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19801"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19801"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19801"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}