{"id":19802,"date":"2008-03-16T23:06:00","date_gmt":"2008-03-16T22:06:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19761"},"modified":"2008-03-16T23:06:00","modified_gmt":"2008-03-16T22:06:00","slug":"posledna-2-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/16\/posledna-2-3\/","title":{"rendered":"Posledn\u00e1 (2\/3)"},"content":{"rendered":"
A\/N: Cel\u00e1 t\u00e1to kapitola sa bude odohr\u00e1va\u0165 viac v minulosti ako v pr\u00edtomnosti. H\u00e1dam ste nezabudli, \u010do sa doteraz stalo. \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n
Potemnelou ob\u00fdva\u010dkou sa niesli t\u00f3ny roz\u0165ahanej piesne a jedin\u00fdm zdrojom svetla bola obrazovka telev\u00edzora. Dvoj\u010dat\u00e1 le\u017eali na gau\u010di, v tesnom objat\u00ed, sch\u00falen\u00ed pod tenkou dekou. Bill sa trochu triasol od potl\u00e1\u010dan\u00fdch vzlykov.<\/em><\/div>\n
„Je\u017ei\u0161i, Bill… Ako nad t\u00fdm m\u00f4\u017ee\u0161 tak f\u0148uka\u0165?“ divil sa Tom, prilepen\u00fd k Billovmu chrbtu. „V\u0161ak to bol len b\u00e9\u010dkov\u00fd film.“<\/em><\/div>\n
Bill oto\u010dil k svojmu bratovi uslzen\u00e9 o\u010di.<\/em><\/div>\n
„Ty si tak\u00fd necitliv\u00fd!“ povedal dotknuto. „V\u0161ak to bolo n\u00e1dhern\u00e9!“<\/em><\/div>\n
Tom prevr\u00e1til o\u010di. „Jasn\u00e9. \u017de vraj ‚ani smr\u0165 ich nerozdel\u00ed’… To je smie\u0161ne. Smr\u0165 je moment, ktor\u00fdm sa v\u0161etko kon\u010d\u00ed.“<\/em><\/div>\n
Bill sa oto\u010dil na druh\u00fd bok, aby si nemusel vykr\u00faca\u0165 krk. Natla\u010dil sa na Tomovu hru\u010f, a\u017e sa zdalo, \u017ee ich srdcia tl\u010d\u00fa ako jedno.<\/em><\/div>\n
„Pokia\u013e na\u0161ich zosnul\u00fdch milujeme a spom\u00edname na nich, zostan\u00fa s nami nav\u017edy,“ povedal Bill v\u00e1\u017ene, pri\u010dom svojmu dvoj\u010da\u0165u h\u013eadel priamo do tv\u00e1re.<\/em><\/div>\n
Tom sa trochu nerv\u00f3zne zavrtel. T\u00e1to t\u00e9ma mu nebola dva kr\u00e1t pr\u00edjemn\u00e1.<\/em><\/div>\n
„\u00c1no, zostanu s nami, ale len v na\u0161ich spomienkach.“<\/em><\/div>\n
Bill sa zamyslel. „No, ja neviem. Okam\u017eik smrti je ten, ke\u010f sa du\u0161a odpoj\u00ed od tela. Ale to len preto, aby op\u00e4\u0165 vst\u00fapila do nov\u00fdch vz\u0165ahov. Na\u0161a du\u0161a je svojou prirodzenos\u0165ou nesmrte\u013en\u00e1.“<\/em><\/div>\n
Tom na svojho brata pozeral s otvoren\u00fdmi \u00fastami. Bill sa zasmial a zatvoril mu ich jedn\u00fdm sladk\u00fdm bozkom.<\/em><\/div>\n
„Goethe. V poslednom \u010dase ve\u013ea \u010d\u00edtam,“ povedal Bill vecne.<\/em><\/div>\n
„V\u0161imol som si. Ale nevedel som, \u017ee \u010d\u00edta\u0161 tak\u00e9to veci,“ povedal Tom trochu \u0161okovane.<\/em><\/div>\n
„Pre\u010do nie? Je to zauj\u00edmav\u00e9.“<\/em><\/div>\n
„Mo\u017eno. Ale nie pre n\u00e1s.“<\/em><\/div>\n
Bill sa zatv\u00e1ril prekvapene.<\/em><\/div>\n
„Od\u00eddeme spolo\u010dne, u\u017e si zabudol?“ usmial sa Tom. Billov poh\u013ead sa naplnil nehou. Nahol sa k Tomovi a vr\u00facne ho pobozkal.<\/em><\/div>\n
„Idem do svojej izby,“ povedal Bill po chv\u00edli. Tom sklamane zastonal a ke\u010f Bill vstal, chytil ho za ruku.<\/em><\/div>\n
„Zosta\u0148 so mnou e\u0161te chv\u00ed\u013eu. Nechce sa mi ani pohn\u00fa\u0165.“<\/em><\/div>\n
Bill mu venoval zmierliv\u00fd poh\u013ead. „Chcem dokon\u010di\u0165 t\u00fa skladbu.“<\/em><\/div>\n
„Ale ke\u010f ty ju u\u017e dokon\u010duje\u0161 dva t\u00fd\u017edne. Tr\u00e1vi\u0161 s t\u00fdm klav\u00edrom viacej \u010dasu ako so mnou!“<\/em><\/div>\n
„H\u00e1dam len ne\u017eiarli\u0161 na kus dreva?“ smial sa Bill.<\/em><\/div>\n
„Keby som si do\u0148ho aspo\u0148 mohol kopn\u00fa\u0165 bez toho, aby ma bolel palec,“ za\u0161omral Tom.<\/em><\/div>\n
Bill sa na neho l\u00e1skyplne usmial.<\/em><\/div>\n
„Chcem, aby bola t\u00e1 skladba dokonal\u00e1.“<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
Napnut\u00e9 struny klav\u00edra sa chveli a plynule vyp\u00fa\u0161\u0165ali do ticha podmaniv\u00e9 t\u00f3ny kr\u00e1snej skladby. Raz pomal\u0161ie, raz r\u00fdchlej\u0161ie, Bill s \u013eahkos\u0165ou prech\u00e1dzal okt\u00e1vy a cez sk\u00fasen\u00e9 prsty vylieval svoju du\u0161u.<\/div>\n
Tom po\u010d\u00faval so zavret\u00fdmi o\u010dami. Piese\u0148 pr\u00fadila jeho telom, lahodila zmyslom a vyplavovala na povrch spomienky. Ob\u010das \u0161\u0165astn\u00e9, ob\u010das trpk\u00e9, pod\u013ea toho ako sa menila mel\u00f3dia. \u010cakal. \u010cakal na ten<\/em> moment.. U\u017e sa bl\u00ed\u017eil, e\u0161te p\u00e1r t\u00f3nov…<\/div>\n
Bill prestal hra\u0165 a Tom roz\u010darovane otvoril o\u010di.<\/div>\n
„Zahraj mi ju cel\u00fa,“ prosil.<\/div>\n
„Dobre vie\u0161, \u017ee nem\u00f4\u017eem,“ povedal Bill a hlas sa mu zlomil. Tom nenaliehal.<\/div>\n
„Pevne ver\u00edm, \u017ee raz mi ju zahr\u00e1\u0161 cel\u00fa,“ povedal s presved\u010den\u00edm v hlase. Bill sa smutne usmial.<\/div>\n
„Raz ur\u010dite \u00e1no.“<\/div>\n
„U\u017e si jej dal meno?“ sp\u00fdtal sa Tom a objal si kolen\u00e1.<\/div>\n
„E\u0161te nie.“<\/div>\n
„A \u010do ti br\u00e1ni?“<\/div>\n
„Potrebujem sa… vyrovna\u0165 s na\u0161\u00edm rozchodom. Potom ju budem m\u00f4c\u0165 pomenova\u0165.“<\/div>\n
Tom prik\u00fdvol. „Rozumiem.“<\/div>\n
„Po\u010dk\u00e1\u0161 si na to? Po\u010dk\u00e1\u0161 si na m\u0148a<\/em>?“<\/div>\n
„Ja m\u00e1m \u010dasu dos\u0165,“ zasmial sa Tom. Billovi sa zaleskli o\u010di a zah\u013eadel sa z obloka. Slnko sa u\u017e skl\u00e1\u0148alo nad obzorom.<\/div>\n
*<\/div>\n
Bill otvoril dvere do bratovej izby. V ruke nerv\u00f3zne zvieral \u017elt\u00fd tulip\u00e1n.<\/em><\/div>\n
„Tom?“<\/em><\/div>\n
Izba bola pr\u00e1zdna, po jeho dvoj\u010dati ani stopy. Bill sklamane zavrel dvere.<\/em><\/div>\n
„Kde si, l\u00e1ska? M\u00e1m pre teba dar\u010dek,“ povedal si t\u00ed\u0161ko. Vo\u0161iel do svojej izby a prekvapene sa zastavil.<\/em><\/div>\n
„Tom! \u010co tu rob\u00ed\u0161?“<\/em><\/div>\n
Jeho br\u00e1\u0161ko sa vykl\u00e1\u0148al z obloka a sledoval horizont.<\/em><\/div>\n
„Je kr\u00e1sny z\u00e1pad slnka. U m\u0148a z okna to nie je vidno, kv\u00f4li tej prekliatej \u010dere\u0161ni. Tie kvety s\u00fa stra\u0161ne hust\u00e9,“ s\u0165a\u017eoval sa a pozeral do dia\u013eky.<\/em><\/div>\n
Bill sa usmial a vd\u00fdchol v\u00f4\u0148u rozkvitnut\u00fdch \u010dere\u0161n\u00ed. Podi\u0161iel k oknu a objal svoje dvoj\u010da okolo p\u00e1sa. Tom si v\u0161imol tulip\u00e1n v jeho ruke.<\/em><\/div>\n
„Ten je pre m\u0148a?“<\/em><\/div>\n
„\u00c1no,“ povedal Bill a trochu sa za\u010dervenal.<\/em><\/div>\n
„A \u010d\u00edm som si ho zasl\u00fa\u017eil?“ sp\u00fdtal sa Tom zvedavo.<\/em><\/div>\n
„Ni\u010d\u00edm. Len t\u00fdm, \u017ee si. Vie\u0161 ak\u00fd je v\u00fdznam \u017elt\u00fdch tulip\u00e1nov?“<\/em><\/div>\n
Tom pokr\u00fatil hlavou a privo\u0148al si ku kvetu.<\/em><\/div>\n
„Predstavuj\u00fa svetlo v na\u0161om \u017eivote. U mnoh\u00fdch zna\u010d\u00ed, \u017ee si bezn\u00e1dejne zamilovan\u00fd,“ za\u0161epkal mu Bill do vlasov.<\/em><\/div>\n
„To si sa zase niekde do\u010d\u00edtal?“<\/em><\/div>\n
„To mi povedala kvetin\u00e1rka.“<\/em><\/div>\n
Tom sa zasmial a zaklonil hlavu. Ich pery sa stretli v jemnom bozku.<\/em><\/div>\n
„Ty si tak\u00fd stra\u0161n\u00fd romantik, Bill.“<\/em><\/div>\n
Bill mu vtisol bozk do vlasov a pustil ho.<\/em><\/div>\n
„Dokon\u010dil som t\u00fa skladbu.“<\/em><\/div>\n
„Naozaj?“ pote\u0161il sa Tom. „No kone\u010dne! D\u00fafam, \u017ee mi ju zahr\u00e1\u0161.“<\/em><\/div>\n
Bill podi\u0161iel ku klav\u00edru. Pre\u0161iel rukou po lesklom povrchu a usmial sa.<\/em><\/div>\n
„Zlo\u017eil som ju pre teba.“<\/em><\/div>\n
Tom prekvapene roztvoril o\u010di.<\/em><\/div>\n
„Pre m\u0148a? Tak\u017ee v\u0161etok ten \u010das, \u010do si ma vyh\u00e1\u0148al z izby..“<\/em><\/div>\n
Bill sa na neho usmieval. Sadol si na stoli\u010dku a posunkom mu nazna\u010dil, nech pr\u00edde bli\u017e\u0161ie. Tom nev\u00e1hal. P\u00e1r krokmi prebehol izbu a lak\u0165ami sa oprel o povrch klav\u00edra.<\/em><\/div>\n
„Ako sa vol\u00e1?“<\/em><\/div>\n
„E\u0161te neviem. To pr\u00edde \u010dasom. Zatia\u013e ju ber ako tak\u00e9 moje vyznanie bez slov.“<\/em><\/div>\n
Bill za\u010dal hra\u0165. Sta\u010dilo p\u00e1r t\u00f3nov a Tom zalapal po dychu. Vedel, \u017ee t\u00e1 skladba bude dokonal\u00e1. Zavrel o\u010di a nechal sa l\u00ed\u0161ka\u0165 tou n\u00e1dhernou mel\u00f3diou. Ob\u010das mal pocit, \u017ee sa odlepuje od zeme. No zrazu ho \u010dosi vyru\u0161ilo. Za\u010dul ako niekto silno lomcuje z\u00e1mkom vo vchodov\u00fdch dver\u00e1ch.<\/em><\/div>\n
„Je\u017ei\u0161i, to bude mama!“ povedal zrazu a Bill prestal hra\u0165. „Zabudol som jej poveda\u0165, \u017ee sa n\u00e1m pokazil z\u00e1mok.“<\/em><\/div>\n
Bill si sklamane povzdychol. Tom sa k nemu nahol a dal mu bozk na \u010delo.<\/em><\/div>\n
„Nezabudni, kde si prestal. Hne\u010f som sp\u00e4\u0165,“ a vybehol z izby.<\/em><\/div>\n
Bill si op\u00e4\u0165 povzdychol a s \u00fasmevom sa pozrel z okna. U\u017e d\u00e1vno nebol tak\u00fd \u0161\u0165astn\u00fd. Mali s Tomom n\u00e1dhern\u00fd vz\u0165ah a ani fakt, \u017ee ho musia skr\u00fdva\u0165, im nepokazil rados\u0165. Nemysleli na to, ako to vyrie\u0161ia v bud\u00facnosti. Proste si vychutn\u00e1vali pr\u00edtomnos\u0165.<\/em><\/div>\n
Zrazu zazvonil mobil a Bill sa strhol. Siahol do vrecka a zdvihol to.<\/em><\/div>\n
„Pros\u00edm? Mami? Tom u\u017e… Kde si?“ Bill sa zarazil. „Kedy pr\u00edde\u0161? A\u017e zajtra? Ale v\u0161ak…“ Bill zrazu zbledol ako stena a mobil s buchnut\u00edm dopadol na zem.<\/em><\/div>\n
Slnko zapadlo za obzor.<\/em><\/p>\n

autor: Retez<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A\/N: Cel\u00e1 t\u00e1to kapitola sa bude odohr\u00e1va\u0165 viac v minulosti ako v pr\u00edtomnosti. H\u00e1dam ste nezabudli, \u010do sa doteraz stalo. \ud83d\ude42 Potemnelou ob\u00fdva\u010dkou sa niesli t\u00f3ny roz\u0165ahanej piesne a jedin\u00fdm zdrojom svetla bola obrazovka telev\u00edzora. Dvoj\u010dat\u00e1 le\u017eali na gau\u010di, v tesnom objat\u00ed,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19802","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19802","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19802"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19802\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19802"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19802"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19802"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}