{"id":19803,"date":"2008-03-16T23:05:00","date_gmt":"2008-03-16T22:05:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=19762"},"modified":"2008-03-16T23:05:00","modified_gmt":"2008-03-16T22:05:00","slug":"posledna-1-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/16\/posledna-1-3\/","title":{"rendered":"Posledn\u00e1 (1\/3)"},"content":{"rendered":"
A\/N: K tejto poviedke ma in\u0161pirovala n\u00e1dhern\u00e1 piese\u0148 Vyznanie od Mariky Gombitovej. \u0160ikm\u00fdm p\u00edsmom s\u00fa p\u00edsan\u00e9 udalosti, \u010do sa stali v minulosti. Vlastne cel\u00e1 poviedka je p\u00edsan\u00e1 v dvoch \u010dasov\u00fdch rovin\u00e1ch. \u00daplne ma vy\u0161\u0165avila a nec\u00edtim si chrb\u00e1t. Mala to by\u0165 p\u00f4vodne jednodielovka, ale bola pr\u00edli\u0161 dlh\u00e1, tak to bude ma\u0165 tri \u010dasti. Tak pros\u00edm v\u00e1s, nepresta\u0148te \u010d\u00edta\u0165 po prvej \u010dasti. xD<\/em><\/div>\n
\u0164a\u017ek\u00e1 v\u00f4\u0148a rozkvitnut\u00fdch \u010dere\u0161n\u00ed sa niesla vzduchom. Ve\u010dern\u00e9 slnko vrhalo paprsky svetla na strechy rodinn\u00fdch domov a hust\u00e9 biele koruny stromov a dod\u00e1valo im krvavo\u010derven\u00fd n\u00e1dych. Na ulici nebolo jedin\u00e9ho \u010dlovie\u010dika a v\u0161ade vl\u00e1dol priam nede\u013en\u00fd pokoj.<\/div>\n
Ospal\u00e9 ticho preru\u0161ili pomal\u00e9 kroky. Jedin\u00e1 osoba si bezstarostne vykra\u010dovala pr\u00e1zdnou ulicou. \u013dahk\u00fdm krokom m\u00ed\u0148ala \u010d\u00edsla domov, zatia\u013e \u010do sa jej v\u00e1nok pohr\u00e1val s vlasmi, \u010diernymi ako uho\u013e. Napokon kroky ustali.<\/div>\n
\u017dlt\u00fd tulip\u00e1n sa zachvel pod silnej\u0161\u00edm n\u00e1porom vetra a Bill si ho l\u00e1skyplne zdvihol k \u00fastam. H\u013eadel na dvere jeho rodn\u00e9ho domu.<\/div>\n
„U\u017e je to tak dlho, \u010do som tu bol naposledy,“ za\u0161epkal a vd\u00fdchol sladk\u00fa v\u00f4\u0148u. „Presne rok.“<\/div>\n
Prist\u00fapil ku dver\u00e1m a zazvonil. Poh\u013ead mu zabl\u00fadil k oknu jeho izby. Mierne zneistel, ke\u010f zistil, \u017ee je zavret\u00e9.<\/div>\n
„Bill! Bo\u017ee m\u00f4j, som tak\u00e1 rada, \u017ee \u0165a vid\u00edm!“ priv\u00edtala ho matka. Bill sa s \u0148ou objal a ke\u010f jej d\u00e1val bozk na l\u00edce, v\u0161imol si, \u017ee jej pribudli \u010fal\u0161ie vr\u00e1sky.<\/div>\n
„E\u0161te st\u00e1le som si nezvykla na to, \u017ee sme tak m\u00e1lo spolu,“ s\u0165a\u017eovala si, ke\u010f prech\u00e1dzala chodbou. Bill ju ml\u010dky nasledoval. „Odkedy si sa ods\u0165ahoval, nav\u0161tevuje\u0161 ma len raz za rok!“<\/div>\n
„Ale v\u0161ak ku mne m\u00f4\u017ee\u0161 kedyko\u013evek pr\u00eds\u0165,“ chl\u00e1cholil ju Bill. „V\u017edy sa pote\u0161\u00edm tvoj\u00edm n\u00e1v\u0161tev\u00e1m.“<\/div>\n
„Ale ke\u010f ty b\u00fdva\u0161 tak stra\u0161ne \u010faleko,“ horekovala Simone. „Ale na tom nez\u00e1le\u017e\u00ed,“ dodala veselo. „Teraz si tu a to je podstatn\u00e9.“<\/div>\n
Bill sa usmial a za\u010dal sa pohr\u00e1va\u0165 s tulip\u00e1nom.<\/div>\n
„Tom je doma?“<\/div>\n
Simonin \u00fasmev pohasol a v o\u010diach sa jej usadil trpk\u00fd v\u00fdraz.<\/div>\n
„Na\u010do sa ma p\u00fdta\u0161, s\u00e1m vie\u0161 dobre, kde je,“ povedala smutne. Bill sa na \u0148u ospravedl\u0148uj\u00faco pozrel a zamieril ku schodom.<\/div>\n
*<\/div>\n
Siln\u00fd vietor sf\u00fakol p\u00e1r zoschnut\u00fdch listov zo stromu. Poletovali nad pr\u00e1zdnym ihriskom, zatia\u013e \u010do sa tich\u00fd vrzgot mie\u0161al so zvukom ut\u00edchaj\u00faceho v\u00e1nku. Bill sedel na starej re\u0165azovej hojda\u010dke a nepr\u00edtomne pohupoval nohami. Jeho poh\u013ead bol upret\u00fd do pr\u00e1zdna.<\/em><\/div>\n
„Bill.“<\/em><\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd Kaulitz prekvapene oto\u010dil hlavu. Po zapr\u00e1\u0161enej cesti\u010dke sa k nemu pomaly bl\u00ed\u017eilo jeho dvoj\u010da. Bill ho sledoval poh\u013eadom a\u017e dok\u00fdm sa Tom neusadil na hojda\u010dke ved\u013ea neho.<\/em><\/div>\n
„Ako si vedel, \u017ee budem tu?“ sp\u00fdtal sa Bill.<\/em><\/div>\n
Tom mu venoval prekvapen\u00fd poh\u013ead a zdvihol obo\u010die.<\/em><\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, blb\u00e1 ot\u00e1zka. Tak teda pre\u010do si tu?“<\/em><\/div>\n
Tom sa trochu nerv\u00f3zne za\u010dal pohr\u00e1va\u0165 s lemom svojho tri\u010dka.<\/em><\/div>\n
„Vie\u0161… myslel som… myslel som, \u017ee by ti bodla spolo\u010dnos\u0165. Nechcem, aby si sa tr\u00e1pil. Ur\u010dite nie kv\u00f4li diev\u010da\u0165u. Ona za to proste… nestoj\u00ed. Ka\u017ed\u00fd aspo\u0148 raz v \u017eivote dostane kopa\u010dky, Bill. Nesmie\u0161 sa t\u00fdm zo\u017eiera\u0165.“<\/em><\/div>\n
Bill ml\u010dky po\u010d\u00faval a ke\u010f Tom skon\u010dil, na per\u00e1ch mu pohr\u00e1val \u00fasmev.<\/em><\/div>\n
„Tak\u017ee ty si si myslel, \u017ee potrebujem spolo\u010dnos\u0165?“ Bill sa zasmial. „A preto som sa vybral na to najopustenej\u0161ie miesto v na\u0161om okol\u00ed?“<\/em><\/div>\n
Tom skorm\u00fatene zvesil plecia.<\/em><\/div>\n
„Ona ma neopustila,“ povedal zrazu Bill.<\/em><\/div>\n
„\u010co?“ sp\u00fdtal sa Tom zm\u00e4tene.<\/em><\/div>\n
„Ja som ju opustil.“<\/em><\/div>\n
„\u010co\u017ee? Ale pre\u010do?“<\/em><\/div>\n
Bill sa usmial a slabo sa rozhojdal.<\/em><\/div>\n
„Lebo chcem by\u0165 s tebou.“<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
Bill pomaly vystupoval po vr\u017agaj\u00facich schodoch. Neboli osvetlen\u00e9 a v\u00f4kol vl\u00e1dlo \u0161ero. Ke\u010f prekonal posledn\u00fd schod, zastavil sa a sk\u00famavo h\u013eadel na Tomove dvere. Nakoniec sa zvrtol a zamieril ku svojej b\u00fdvalej izbe. Stla\u010dil k\u013eu\u010dku a pomaly otvoril.<\/div>\n
V\u0161etko ho v\u00edtalo tak\u00e9, ako ke\u010f tu bol naposledy. N\u00e1bytok, plag\u00e1ty na sten\u00e1ch, zastr\u00fahan\u00e9 ceruzky a \u010dist\u00e9 papiere na p\u00edsacom stol\u00edku, zapr\u00e1\u0161en\u00fd klav\u00edr…<\/div>\n
Tom h\u013eadiaci z obloku.<\/div>\n
„\u010cakal som na teba,“ povedal Tom s poh\u013eadom upret\u00fdm na zapadaj\u00face slnko. Jemn\u00fd v\u00e1nok ho hladil po tv\u00e1ri a vlnil mu \u0161irok\u00e9 zelen\u00e9 tri\u010dko.<\/div>\n
„Ja viem,“ povedal Bill sotva \u010dutelne. Podi\u0161iel bli\u017e\u0161ie.<\/div>\n
„Priniesol som ti tulip\u00e1n,“ povedal trochu nesmelo.<\/div>\n
Tom sa kone\u010dne oto\u010dil a obdaril ho bielym \u00fasmevom.<\/div>\n
„\u010eakujem. Zbo\u017e\u0148ujem ich.“<\/div>\n
Bill si s \u00fa\u013eavou vyd\u00fdchol a podi\u0161iel \u00faplne k Tomovi. Jeho br\u00e1\u0161ko si prevzal tulip\u00e1n a jemne si ho prilo\u017eil k l\u00edcu.<\/div>\n
„Nezabudol si.“<\/div>\n
„Ako by som mohol.“<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eku v tichosti pozorovali horizont. Sfarben\u00e9 oblaky a jemne sa vlniace hory poskytovali kr\u00e1sny poh\u013ead.<\/div>\n
„Pre\u010do si sa ods\u0165ahoval?“ sp\u00fdtal sa zrazu Tom. Odtrhol poh\u013ead od tej n\u00e1dhery a sadol si na Billovu poste\u013e.<\/div>\n
Bill na moment bolestne zavrel o\u010di. „P\u00fdta\u0161 sa ma to ka\u017ed\u00fd rok.“<\/div>\n
„Tak mi odpovedz. Ako ka\u017ed\u00fd rok.“<\/div>\n
„Nie! Pre\u010do jednoducho nem\u00f4\u017ee\u0161 by\u0165 r\u00e1d, \u017ee sme po takom dlhom \u010dase zase spolu?!“<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 svoj vlastn\u00fd \u017eivot, Bill. Ja do\u0148 nepatr\u00edm,“ povedal Tom potichu.<\/div>\n
„V\u017edy do\u0148 bude\u0161 patri\u0165,“ povedal Bill so samozrejmos\u0165ou, ktor\u00e1 nikoho nemohla necha\u0165 na pochyb\u00e1ch. Prisadol si k Tomovi a silno ho objal. „Ja som tak\u00fdto \u017eivot nechcel. Bol mi nan\u00faten\u00fd.“<\/div>\n
*<\/div>\n
„\u010co\u017ee chce\u0161? Klav\u00edr? A na\u010do ti bude?“ sp\u00fdtal sa Tom svojho dvoj\u010da\u0165a so smiechom v hlase.<\/em><\/div>\n
„No predsa, aby som sa nau\u010dil poriadne hra\u0165,“ vysvet\u013eoval Bill netrpezlivo. „V\u0161etci viete profesion\u00e1lne hra\u0165 na hudobn\u00fd n\u00e1stroj, tak aj ja chcem!“<\/em><\/div>\n
„Ale my nevieme tak pekne spieva\u0165 ako ty.“<\/em><\/div>\n
„Ale cho\u010f, chce\u0161 ma len odradi\u0165,“ m\u00e1vol rukou Bill, no nezakryl, \u017ee Tomova pozn\u00e1mka mu polichotila. „Ve\u013ea sl\u00e1vnych spev\u00e1kov na svojich vyst\u00fapeniach hr\u00e1 na klav\u00edr a spieva z\u00e1rove\u0148. Napr\u00edklad Axel. Alebo Elton John!“<\/em><\/div>\n
„\u010co\u017e? H\u00e1dam \u0165a len neprestalo bavi\u0165 poskakovanie po javisku,“ u\u0161krnul sa Tom.<\/em><\/div>\n
„Mohol by si presta\u0165 robi\u0165 si zo m\u0148a srandu?!“ urazil sa Bill a oto\u010dil sa mu chrbtom. „D\u00fafal som, \u017ee ma podpor\u00ed\u0161!“<\/em><\/div>\n
Tom objal svojho brata okolo p\u00e1sa a hlavu si mu polo\u017eil na rameno.<\/em><\/div>\n
„Ale samozrejme, \u017ee \u0165a podpor\u00edm,“ za\u0161epkal mu do ucha. „A pre\u010do pr\u00e1ve klav\u00edr?“<\/em><\/div>\n
„Lebo na gitare by som si dol\u00e1mal nechty.“<\/em><\/div>\n
Tom zaklonil hlavu a za\u010dal sa nahlas smia\u0165.<\/em><\/div>\n
„Tak to hej, to je naozaj neprekonate\u013en\u00e1 prek\u00e1\u017eka,“ povedal pobavene. Odtiahol sa od svojho dvoj\u010da\u0165a a sadol si na stoli\u010dku.<\/em><\/div>\n
„Po\u010f sem,“ pob\u00e1dal Billa a plesol si po stehn\u00e1ch. Bill k nemu docupkal a rozko\u0161n\u00edcky si mu sadol na kolen\u00e1. Jednou rukou ho objal okolo krku.<\/em><\/div>\n
„U\u017e som ti dneska povedal, ako ve\u013emi \u0165a \u013e\u00fabim?“ sp\u00fdtal sa Tom s vesel\u00fdmi iskierkami v o\u010diach.<\/em><\/div>\n
„Asi p\u00e4\u0165 kr\u00e1t.“<\/em><\/div>\n
„Tak ti to hovor\u00edm \u0161iesty kr\u00e1t. A dnes ve\u010der ti to poviem e\u0161te ve\u013ea kr\u00e1t,“ povedal a provokat\u00edvne p\u00e1r kr\u00e1t nadvihol panvu. Billovi zahorelo v o\u010diach.<\/em><\/div>\n
„To je s\u013eub?“<\/em><\/div>\n
„Tak tomu ver,“ u\u0161krnul sa Tom.<\/em><\/div>\n
„V poriadku. Ale na\u010do \u010daka\u0165 do ve\u010dera?“ nadhodil Bill a vrhol sa na Toma s takou silou, a\u017e sa stoli\u010dka prevr\u00e1tila.<\/em><\/div>\n
*<\/div>\n
Izbu zalievalo \u010derven\u00e9 svetlo. V\u0161etky predmety vyzerali ako utopen\u00e9 v krvi a Bill po ka\u017edom z nich prech\u00e1dzal kon\u010dekmi prstov. Jemne pohladil star\u00fa fotografiu a so zamyslen\u00fdm \u00fasmevom vzal do r\u00fak list \u010dist\u00e9ho papiera.<\/div>\n
„Mal som to\u013eko snov,“ povedal potichu. Polo\u017eil papiere nasp\u00e4\u0165 a pomal\u00fdmi krokmi zamieril ku sklenenej vitr\u00ednke, ktor\u00e1 sa p\u00fd\u0161ila mnoh\u00fdmi oceneniami. „\u0160koda, \u017ee sa u\u017e nedaj\u00fa zrealizova\u0165.“<\/div>\n
„Mrz\u00ed ma to,“ povedal Tom sk\u013e\u00fa\u010dene. St\u00e1le sedel na Billovej posteli a sledoval ka\u017ed\u00fd jeho pohyb. „Nechcel som ti sp\u00f4sobi\u0165 tak\u00fa boles\u0165.“<\/div>\n
Bill polo\u017eil ruku na sklo vitr\u00ednky. Poh\u013ead upieral na ich posledn\u00e9 ocenenie.<\/div>\n
„Nemus\u00ed \u0165a to mrzie\u0165. U\u017e d\u00e1vno som ti odpustil.“<\/div>\n
„Ale e\u0161te st\u00e1le \u0165a to bol\u00ed.“<\/div>\n
„Niektor\u00e9 rany \u010das jednoducho nedok\u00e1\u017ee zahoji\u0165,“ povedal Bill trpko. Odvr\u00e1til sa od vitr\u00ednky a jeho kroky zamierili k najob\u013e\u00fabenej\u0161iemu predmetu v jeho izbe. A z\u00e1rove\u0148 najviac nen\u00e1viden\u00e9mu.<\/div>\n
„Heh, akoby to bolo v\u010dera, \u010do n\u00e1m to dotiahli do domu,“ povedal Tom s n\u00e1znakom veselosti v hlase, ke\u010f sledoval ako Bill kon\u010dekmi prstov stiera n\u00e1nos prachu na mas\u00edvnom tmavom klav\u00edri. „E\u0161te st\u00e1le hr\u00e1va\u0161 v tom podniku?“<\/div>\n
Bill prik\u00fdvol. „\u013du\u010fom sa to p\u00e1\u010di.“<\/div>\n
„Bodaj by nie,“ usmial sa Tom. „V\u0161etk\u00fdch si n\u00e1s prekvapil. Kto by to bol povedal, \u017ee sa v tebe skr\u00fdva tak\u00fd talent.“<\/div>\n
Bill s vrzgotom otvoril pr\u00edklop a s \u013eahkos\u0165ou pre\u0161iel p\u00e1r kl\u00e1ves.<\/div>\n
„Pam\u00e4t\u00e1\u0161 sa, ako si mi ozn\u00e1mil, \u017ee si pre m\u0148a zlo\u017eil skladbu?“ sp\u00fdtal sa Tom trochu neisto.<\/div>\n
„Na to sa \u0165a\u017eko zab\u00fada.“<\/div>\n
„Zahr\u00e1\u0161 mi ju?“<\/div>\n
Bill chv\u00ed\u013eu v\u00e1hal. Napokon si elegantne sadol na klav\u00edrov\u00fa stoli\u010dku a za\u010dal hra\u0165.<\/p>\n

autor: Retez<\/strong>
betaread: Michelle M.<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A\/N: K tejto poviedke ma in\u0161pirovala n\u00e1dhern\u00e1 piese\u0148 Vyznanie od Mariky Gombitovej. \u0160ikm\u00fdm p\u00edsmom s\u00fa p\u00edsan\u00e9 udalosti, \u010do sa stali v minulosti. Vlastne cel\u00e1 poviedka je p\u00edsan\u00e1 v dvoch \u010dasov\u00fdch rovin\u00e1ch. \u00daplne ma vy\u0161\u0165avila a nec\u00edtim si chrb\u00e1t. Mala to by\u0165 p\u00f4vodne<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-19803","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19803","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19803"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19803\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19803"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19803"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19803"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}