{"id":20223,"date":"2008-03-13T14:15:00","date_gmt":"2008-03-13T13:15:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=20181"},"modified":"2008-03-13T14:15:00","modified_gmt":"2008-03-13T13:15:00","slug":"smrtou-nic-nekonci-5-konec","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/13\/smrtou-nic-nekonci-5-konec\/","title":{"rendered":"Smr\u0165ou ni\u010d nekon\u010d\u00ed 5. (konec)"},"content":{"rendered":"
Domka, \u010fakujem za in\u0161pir\u00e1ciu \ud83d\ude42 bez tvojho n\u00e1padu by to tu le\u017ealo mo\u017eno e\u0161te mesiac \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n
Vy\u0161iel som von a nechal sa nies\u0165, kam ma nohy zaved\u00fa… zrazu som sa ocitol pri dobre zn\u00e1mej v\u0155be, pri ktorej bola lavi\u010dka. Zni\u010dene som si na \u0148u sadol a zah\u013eadel sa na tie dve p\u00edsmen\u00e1, ktor\u00e9 tam vyryl Tom svojimi k\u013e\u00fa\u010dami…<\/div>\n
Ko\u013ek\u00fdkr\u00e1t u\u017e pla\u010dem??“ sp\u00fdtal som sa s\u00e1m seba a nechal som slzy pomaly steka\u0165 po svojich l\u00edcach … zaklonil som hlavu a pozoroval som \u0161ediv\u00fa oblohu … schy\u013eovalo sa k da\u017e\u010fu. Za\u010dali na m\u0148a pada\u0165 kvapky da\u017e\u010fa, ale ja som tam sedel \u010falej so zavret\u00fdmi o\u010dami. Na oblohe za\u017eiarilo svetlo a ozval sa prv\u00fd hrom, ktor\u00fd oznamoval pr\u00edchod celodennej b\u00farky.<\/div>\n
Pomaly som sa za\u010dal pobera\u0165 domov, preto\u017ee hromy za\u010dali by\u0165 hlasnej\u0161ie a ja b\u00farky v ob\u013eube ve\u013emi nem\u00e1m. O pol jednej som otvoril dvere domu a vo\u0161iel som dnu… mokr\u00e9 a zablaten\u00e9 top\u00e1nky robili na podlahe \u0161pinav\u00e9 f\u013eaky. Zhodil som zo seba \u0161pinav\u00e9 mokr\u00e9 veci, ktor\u00e9 som nechal le\u017ea\u0165 na chodbe a zamieril som do k\u00fapelne. Zavrel som dvere na sprchovom k\u00fate a pustil som na seba hor\u00facu vodu. V sprche sa v\u017edy uvoln\u00edm… sadol som si na zem a nechal som na seba pada\u0165 kvapky hor\u00facej vody…<\/div>\n
Ke\u010f som otvoril dvere na k\u00fate, do k\u00fapelne sa vovalila para…Nebolo tam vidie\u0165 ani na krok. Ako keby tam bola hmla. Ani neviem ako, ale do ruky sa mi dostal uter\u00e1k… poutieral som sa a obliekol som si \u010dist\u00e9 boxerky, ktor\u00e9 sa tam tie\u017e len tak n\u00e1hodou zjavili. Zrkadlo bolo cel\u00e9 zahmlen\u00e9, tak som po \u0148om pre\u0161iel rukou, aby bolo aspo\u0148 nie\u010do vidie\u0165. Ale na moje prekvapenie sa ni\u010d nestalo. Znova som pre\u0161iel rukou po zrkadle, ale zase ni\u010d. St\u00e1le bolo zahmlen\u00e9.<\/div>\n
„Boha!!! Chcem sa len u\u010desa\u0165!!!“ skr\u00edkol som. Na zrkadle sa za\u010dali objavova\u0165 p\u00edsmenk\u00e1: „Nemus\u00ed\u0161… takto vyzer\u00e1\u0161 dobre…\u00b4<\/div>\n
„No to je s\u00edce pekn\u00e9, ale ja by som sa r\u00e1d u\u010desal!“ povedal som na\u0161tvane.<\/div>\n
„Tak ke\u010f ti to tak ide, tak l\u00e1skavo o\u010disti to zrkadlo cel\u00e9…“ povedal som urazene a dal som si ruky vbok. Zrkadlo sa za\u010dalo \u010disti\u0165, ako keby po \u0148om niekto prech\u00e1dzal rukou. Ticho som vzdychol a zobral som si kefu a za\u010dal som sa \u010desa\u0165… Silnej\u0161ie zahrmelo a svetlo nad zrkadlom zablikalo a potom zhaslo. Ticho som zak\u0148u\u010dal…<\/div>\n
„Nem\u00e1m r\u00e1d b\u00farky…“ \u00b4Ja viem…\u00b4 ozvalo sa ticho za mnou. Strhol som sa a oto\u010dil som sa \u010delom do k\u00fapelne… ale nikto tam nebol. Zrazu sa zap\u00e1lila svie\u010dka, ktor\u00e1 sa zjavila na um\u00fdvadle.<\/div>\n
„Tom??“ sp\u00fdtal som sa ticho, ale nikto mi neodpovedal… smutne som sa a oto\u010dil sp\u00e4\u0165 ku zrkadlu. Za\u010dal som sa \u010desa\u0165… Znova sa ozval hrom. Zdvihol som poh\u013ead ku zrkadlu a zdesene som vykr\u00edkol. Kefa mi vypadla z ruky. St\u00e1le som sa pozeral na zrkadlo a cel\u00fd som sa triasol…<\/div>\n
„Tom?!“ za\u0161epkal som a st\u00e1le som hypnotizoval zrkadlo, v ktorom bol m\u00f4j odraz a o moje pleco sa opieral Tom… r\u00fdchlo som sa oto\u010dil \u010delom do k\u00fapelne, ale nikto tam nebol. Znova som sa pozrel do zrkadla. Teraz sa opieral o zavret\u00e9 dvere a usmieval sa. „Tom?“ sk\u00fasil som to znova. Usmial sa a zdvihol jedno obo\u010die. Pri\u0161iel pomaly ku mne, zozadu ma objal a polo\u017eil si hlavu na moje plece. Znova som sa oto\u010dil, ale znova to sklamanie. Nebol tam.<\/div>\n
„Pre\u010do mi to rob\u00ed\u0161??…“ sp\u00fdtal som sa pla\u010dliv\u00fdm hlasom. Smutne sa na m\u0148a pozrel, dal mi jeden prame\u0148 vlasov za ucho a pobozkal ma na krk… Zrazu sa mi stra\u0161ne zato\u010dila hlava. Musel som sa pridr\u017ea\u0165 um\u00fdvadla, aby som nespadol. To mi ale ve\u013emi nepomohlo a o chv\u00ed\u013eu som u\u017e le\u017eal v bezvedom\u00ed na zemi…<\/div>\n
***************************<\/div>\n
Zobudil som sa a pomaly som sa posadil. Za\u010dalo ma stra\u0161ne boda\u0165 v sp\u00e1nkoch. Dotkol som sa pulzuj\u00faceho miesta a na mojej hlave nahmatal som obv\u00e4z. Pomaly som sa postavil a pri\u0161iel som k zrkadlu, ktor\u00e9 som mal v izbe. Za\u010dal som si ho odmot\u00e1va\u0165. Hne\u010f ako som si ho odmotal a dal som si pre\u010d kapesn\u00edk z hlavy, za\u010dala mi z malej jazvy vyteka\u0165 krv. Niekto mi ale z r\u00fak vytrhol obv\u00e4z a za\u010dal mi s n\u00edm op\u00e4\u0165 obmot\u00e1va\u0165 zranen\u00e9 miesto. Zah\u013eadel som sa do zrkadla. Bol tam znova a mal smutn\u00fd v\u00fdraz na tv\u00e1ri. Chcel som sa ho dotkn\u00fa\u0165 a tak som sa chytil za pleco, na ktorom mal polo\u017een\u00fa ruku… ale ni\u010d som nec\u00edtil. Tom sa pozrel tie\u017e do zrkadla a na\u0161e poh\u013eady sa stretli. Smutne sa na m\u0148a usmial.<\/div>\n
„Ako si spadol, tak si si hlavu udrel do um\u00fdvadla…“ povedal smutne a m\u0148a a\u017e zamrazilo… mal tak\u00fd neprirodzen\u00fd hlas…“udrel si si hlavu…udrel…udrel…“ oz\u00fdval sa v mojej hlave a nie a nie presta\u0165. Vydesene som sa pozrel na Toma. Ten sa na m\u0148a znova usmial, ale u\u017e nie tak smutne. Naklonil sa ku mne a za\u0161epkal: „Milujem \u0165a…“ Zavrel som o\u010di a pomaly som sa oto\u010dil. Otvoril som ich, ale so sklaman\u00edm som ich znova zavrel.<\/div>\n
„To sa m\u00e1m teraz cel\u00fd \u017eivot pozera\u0165 do zrkadla?“ za\u0161epkal som<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161,“ ozvalo sa pri mne, ale ja som mal st\u00e1le o\u010di zatvoren\u00e9.<\/div>\n
„Ale ja \u0165a chcem vidie\u0165… potrebujem \u0165a vidie\u0165…“<\/div>\n
„Nikto ti v tom nebr\u00e1ni,“ povedal pobavene.<\/div>\n
„T\u00fdm si zas \u010do myslel?!“<\/div>\n
„Zober si to takto… nevidel si ma v\u00f4bec, teraz ma vid\u00ed\u0161 aspo\u0148 v zrkadl\u00e1ch… nepo\u010dul si ma, ale teraz ma po\u010duje\u0161… a vie\u0161 pre\u010do?“<\/div>\n
„…Pre\u010do…“<\/div>\n
„Lebo si to chcel.“ Povedal ticho.<\/div>\n
„T\u00fdm si mi chcel teraz nazna\u010di\u0165 \u010do?! \u017de klamem?! \u017de \u0165a nepotrebujem?! \u017de mi je jedno, \u017ee sa rozpr\u00e1vam s m\u0155tvym \u010dlovekom?! \u017de mi je jedno \u017ee si umrel iba k\u00f4li mne?!?!… tak \u010do!!“ kri\u010dal som a unavene som sa zr\u00fatil na poste\u013e. Zac\u00edtil som na svojom l\u00edci pr\u00edjemn\u00e9 teplo…<\/div>\n
„Nie… t\u00fdm som chcel poveda\u0165, \u017ee ma m\u00f4\u017ee\u0161 vidie\u0165, ale mus\u00ed\u0161 to chcie\u0165… ale nem\u00f4\u017ee\u0161 len chcie\u0165. Mus\u00ed\u0161 to potrebova\u0165… nem\u00f4\u017ee\u0161 len potrebova\u0165, mus\u00ed\u0161 pre to nie\u010do spravi\u0165…“ povedal a ne\u017e som stihol nejako reagova\u0165 na jeho pre m\u0148a moment\u00e1lne nepochopite\u013en\u00e9 slov\u00e1, zaspal som… znova… a nie svojou v\u00f4\u013eou…<\/div>\n
„Au…“ povedal som, ke\u010f som sa zobudil na zemi. Pomaly som sa postavil a obzeral som si narazen\u00e9 miesta na mojom boku. „Mal by si sa v noci kroti\u0165,“ po\u010dul som, ako sa Tom pri mne zasmial.<\/div>\n
„Ve\u013emi vtipn\u00e9…“<\/div>\n
„Mal by si sa vidie\u0165…“ znova sa zasmial. Musel som sa tie\u017e usmia\u0165. Znova po\u010du\u0165 jeho hlas bol pre m\u0148a neop\u00edsate\u013en\u00fd pocit. Vedie\u0165, \u017ee ma m\u00e1 tak r\u00e1d, \u017ee je so mnou aj po smrti … a Tom akoby vytu\u0161il, \u010do si mysl\u00edm.<\/div>\n
„U\u017e nad t\u00fdm nerozm\u00fd\u0161\u013eaj…“ povedal potichu. Z postele som si zobral perinu a zakryl som sa \u0148ou. Zavrel som o\u010di, ale hne\u010f som ich otvoril lebo „niekto“ ju zo m\u0148a strhol.<\/div>\n
„Je u\u017e pol druhej,“ povedal Tom a ja som c\u00edtil, \u017ee sa usmieva.<\/div>\n
„No to je s\u00edce pekn\u00e9, ale pre m\u0148a to je e\u0161te \u010das k sp\u00e1nku, tak mi daj pokoj!!!!“ povedal som trochu ostrej\u0161\u00edm t\u00f3nom, ako som mal p\u00f4vodne v pl\u00e1ne. Vy\u0161kriabal som sa na poste\u013e a Tom do m\u0148a t\u00fa perinu hodil.<\/div>\n
„Fajn,“ povedal a uc\u00edtil som v sebe tak\u00e9 pr\u00e1zdno, ktor\u00e9 mi nazna\u010dovalo, \u017ee odi\u0161iel z izby. „Tom po\u010dkaj!“ zakri\u010dal som a vybehol som z izby, ale bolo mi to nani\u010d, lebo absolutne som netu\u0161il, kde je, ke\u010f\u017ee som ho nevidel. „Tom!“ znova som zakri\u010dal. „Ja som to tak nemyslel… prep\u00e1\u010d…“ dodal som potichu a oprel som sa o stenu, po ktorej som sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed zviezol na zem.<\/div>\n
„Ja viem…“ ozvalo sa mi pri pravom uchu a ja som sa oto\u010dil za jeho hlasom. Hne\u010f na to som sa usmial, preto\u017ee na konci chodby sme mali zrkadlo a ja som zrete\u013ene videl, ako ma dr\u017e\u00ed za ruku, ako sa usmieva… Zdola zrazu zazvonil zvon\u010dek pri vchodov\u00fdch dver\u00e1ch. Postavil som sa a zi\u0161iel som dolu. Otvoril som vchodov\u00e9 dvere a tam st\u00e1la pani Andrewsov\u00e1 (na\u0161a mil\u00e1 tu\u010dn\u00e1 susedka, ktor\u00e1 n\u00e1s s Tomom ako mal\u00fdch str\u00e1\u017eila, ke\u010f sme boli sami doma) s nejak\u00fdm ko\u0161om v ruk\u00e1ch tv\u00e1rila sa ve\u013emi smutne.<\/div>\n
„Ahoj Bill… pr\u00e1ve som sa vr\u00e1tila od sestry zo Stuttgartu a dopo\u010dula som sa tu smutn\u00fa novinu… je mi to \u013e\u00fato…“ povedala a utrela si slzy. „My-myslela som … no … napiekla som ti p\u00e1r kol\u00e1\u010dov, viem \u017ee to nieje bohvie \u010do, ale-ale … no tu m\u00e1\u0161…“ vzlykala a pod\u00e1vala mi ten k\u00f4\u0161.<\/div>\n
„\u010eakujem, pani Andrewsov\u00e1…“ povedal som ticho a zobral som si ho od nej. Hne\u010f na to sa mi vrhla okolo krku a rozvzlykala sa naplno. Mierne som sa zapot\u00e1cal, ale nakoniec som udr\u017eal rovnov\u00e1hu a tie\u017e som ju objal. „Ach Bill…je mi to tak \u013e\u00fato…“ opakovala a namiesto toho, aby ona ute\u0161ovala m\u0148a, tak som ute\u0161oval ja ju. Po chv\u00edli sa rozl\u00fa\u010dila a smrkaj\u00fac do bavlnen\u00e9ho vy\u0161\u00edvan\u00e9ho kapesn\u00edka odi\u0161la. Zavrel som dvere, odlo\u017eil som k\u00f4\u0161 na stol\u00edk v ob\u00fdva\u010dke a sadol som si na gau\u010d.<\/div>\n
„Je to mil\u00e1 pani…“ ozvalo sa pri mne.<\/div>\n
„Hej… to je…“ povedal som a r\u00fdchlo som si zotrel slzy, ktor\u00e9 sa mi pomaly kot\u00fa\u013eali po l\u00edci.<\/div>\n
„…\u010co sa stalo?…“ sp\u00fdtal sa opatrne Tom a c\u00edtil som, \u017ee ma objal<\/div>\n
„…Ale ni\u010d, len si zomrel…“ povedal som ticho s ve\u013ekou d\u00e1vkou ir\u00f3nie v hlase. „Ale v\u0161ak som tu…vie\u0161, niektor\u00fd tak\u00e9 \u0161\u0165astie nemaj\u00fa… budem tu pre teba v\u017edy, Bill…“ povedal a objal ma… nebolo by na tom ni\u010d tak\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne, ale ja som ho c\u00edtil. C\u00edtil som jeho ruky na mojich bokoch, jeho telo, ktor\u00e9 sa dot\u00fdkalo toho m\u00f4jho… c\u00edtil som, \u017ee je ved\u013ea m\u0148a…<\/div>\n
**************************************************<\/div>\n
Ve\u010der<\/div>\n
„Bude\u0161 tu aj zajtra?“ sp\u00fdtal som sa potichu Toma.<\/div>\n
„U\u017e sa ma to p\u00fdta\u0161 \u0161tvrt\u00fdkr\u00e1t\u2026“<\/em> zasmial sa Tom.<\/div>\n
„Ja sa len uis\u0165ujem.“ Povedal som a pritiahol som si perinu k brade.<\/em><\/div>\n
„Budem tu\u2026“<\/em> ozvalo sa mi pri uchu „\u2026a teraz spi,“<\/em> za\u0161epkal Tom a ja som pomaly zaspal\u2026<\/div>\n
(Tom)<\/div>\n
Sadol som si k Billovej posteli a pozoroval som ho, ako zasp\u00e1va. Spokojne oddychoval. Natiahol som k nemu ruku, \u017ee ho pohladk\u00e1m po tv\u00e1ri, ke\u010f vtom akoby som sa zasekol a nemohol som sa pohn\u00fa\u0165. Zrazu som sa akoby zvl\u00e1\u0161tnou mocou zdvihol a bol som \u010doraz vy\u0161\u0161ie a vy\u0161\u0161ie, a\u017e som sa ocitol v obrovskom svetlom priestore plnom r\u00f4znofarebn\u00fdch oblakov.<\/div>\n
„Dok\u00e1zal si to,“\u2026povedal hlas za mnou a ja som sa oto\u010dil, ale nikoho som nevidel.<\/div>\n
„\u010co som dok\u00e1zal??“ sp\u00fdtal som sa.<\/div>\n
„Dok\u00e1zal si, \u017ee vie\u0161 milova\u0165 a \u017ee sa dok\u00e1\u017ee\u0161 povznies\u0165 nad veci, ktor\u00e9 by mnoh\u00fd \u013eudia nedok\u00e1zali prekona\u0165. T\u00fdm mysl\u00edm tvoju smr\u0165. Nezastavil si sa pri tom, \u017ee HO u\u017e nikdy neuvid\u00ed\u0161 a bojoval si. Ve\u013emi si to cen\u00edm, Tom. Dok\u00e1zal si, \u017ee si zasl\u00fa\u017ei\u0161 druh\u00fa \u0161ancu.“ Dopovedal hlas a v oblakoch sa zdvihol siln\u00fd vietor.<\/div>\n
„Ak\u00fa druh\u00fa \u0161ancu?“ zakri\u010dal som.<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017eem \u0165a ale navr\u00e1ti\u0165 \u00faplne\u2026 Bude\u0161 ho chr\u00e1ni\u0165…“ dopovedal siln\u00fd mu\u017esk\u00fd hlas<\/div>\n
„Chr\u00e1ni\u0165?!“ zakri\u010dal som a nejako mi nedoch\u00e1dzala s\u00favislos\u0165 jeho viet\u2026<\/div>\n
„\u00c1no, chr\u00e1ni\u0165.“<\/div>\n
„Chr\u00e1ni\u0165\u2026“ opakoval som si v duchu, ale z prem\u00fd\u0161\u013eania ma vytrhla a\u017e ostr\u00e1 boles\u0165 pri lopatk\u00e1ch.<\/div>\n
„Le\u0165. U\u017e \u0165a \u010dak\u00e1\u2026“ povedal hlas. Nestihol som mu polo\u017ei\u0165 \u010fal\u0161iu ot\u00e1zku, preto\u017ee som sa vzniesol a pomaly som letel dolu\u2026<\/div>\n
(Bill)<\/div>\n
Zobudil som sa, sadol som si a pozrel som sa na hodinky. Bolo pol deviatej r\u00e1no.<\/div>\n
„Tom??“ za\u0161epkal som, ale nikde sa ni\u010d nedialo. „Tom???“ sk\u00fasil som to znovu, ale znova ni\u010d. „Odi\u0161iel\u2026\u010do ke\u010f nav\u017edy\u2026\u010do ke\u010f ho u\u017e neuvid\u00edm\u2026\u010do ke\u010f som ho nav\u017edy stratil\u2026“<\/em> p\u00fdtal som sa s\u00e1m seba tieto ot\u00e1zky. \u013dahol som si sp\u00e4\u0165 do postele, zavrel som o\u010di a v hlave sa mi mihali obr\u00e1zky udalost\u00ed, ktor\u00e9 sa stali za tento mesiac\u2026 chv\u00ed\u013eu som takto odpo\u010d\u00edval. Potom som sa zdvihol a zi\u0161iel som do kuchyne. Z drezu som vybral jeden hrn\u010dek a spravil som si kakao. Oprel som sa chrbtom o drez a usrkol som si z tepl\u00e9ho n\u00e1poja. Zrazu kuchy\u0148u zaplavila modr\u00e1 \u017eiara, v ktorej sa objavil Tom. Hrn\u010dek dopadol na zem a rozbil sa. Fascinovane som sledoval to, \u010do sa dialo predo mnou. Tom pomaly vyst\u00fapil z \u017eiary a veselo sa na m\u0148a usmial.<\/div>\n
„Tom?“ povedal som a zvl\u00e1\u0161tne mi presko\u010dil hlas. Tom sa prestal usmieva\u0165.<\/div>\n
„Ty ma vid\u00ed\u0161?“ sp\u00fdtal sa \u0161okovane. Pomaly som k nemu pri\u0161iel a prstami som sa jemne dotkol jeho tv\u00e1re. Po l\u00edcach sa mi za\u010dali kot\u00fa\u013ea\u0165 slzy. Slzy \u0161\u0165astia. Tom ma objal.<\/div>\n
„A-ako to??“ sp\u00fdtal som sa ho medzi vzlykmi. Tom sa pozrel hore.<\/div>\n
“ To on\u2026“ za\u0161epkal a ja som ho e\u0161te pevnej\u0161ie objal, ale nie\u010do mi v tom prek\u00e1\u017ealo. Potom som si v\u0161imol ve\u013ek\u00fdch bielych kr\u00eddel, ktor\u00e9 som predt\u00fdm nezaregistroval, preto\u017ee som bol v \u0161oku. Sp\u00fdtavo som sa pozrel na Toma a ten sa oto\u010dil. Nadvihol jedno obo\u010die a tie\u017e sa ich dotkol prstami.<\/div>\n
„Zavadz\u00e1 to\u2026“ povedal a ja som sa musel zasmia\u0165. V tom kr\u00eddla zmizli, \u017eiara sa tie\u017e vytratila a ja som sa pritisol k Tomovi a kone\u010dne som ho po t\u00fdm d\u0148och znova pobozkal\u2026<\/div>\n
V\u0161etko, \u010doho sa dotkne l\u00e1ska, je zachr\u00e1nen\u00e9 od smrti.
<\/em> Romain Rolland<\/em>
<\/strong>
konec
autor: Lenkka<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Domka, \u010fakujem za in\u0161pir\u00e1ciu \ud83d\ude42 bez tvojho n\u00e1padu by to tu le\u017ealo mo\u017eno e\u0161te mesiac \ud83d\ude42 Vy\u0161iel som von a nechal sa nies\u0165, kam ma nohy zaved\u00fa… zrazu som sa ocitol pri dobre zn\u00e1mej v\u0155be, pri ktorej bola lavi\u010dka. Zni\u010dene som si<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[70],"tags":[],"class_list":["post-20223","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-smrtou-nic-nekonci"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20223","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=20223"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20223\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=20223"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=20223"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=20223"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}