{"id":20224,"date":"2008-03-13T14:00:00","date_gmt":"2008-03-13T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=20182"},"modified":"2008-03-13T14:00:00","modified_gmt":"2008-03-13T13:00:00","slug":"smrtou-nic-nekonci-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/13\/smrtou-nic-nekonci-4\/","title":{"rendered":"Smr\u0165ou ni\u010d nekon\u010d\u00ed 4."},"content":{"rendered":"
„Heh… bude ma to prenasledova\u0165 do konca \u017eivota…“ povedal som si, ke\u010f som sa zobudil… sn\u00edvalo sa mi o \u0148om… a ur\u010dite to nebolo posledn\u00fd kr\u00e1t… posadil som sa a odkopol od seba deku … po\u010dka\u0165 deku?? … ale ja som sa nezakr\u00fdval! … pomyslel som si, ale hne\u010f ma to prestalo tr\u00e1pi\u0165, preto\u017ee som si v\u0161\u00edmal hne\u010f \u010fal\u0161ie divn\u00e9 veci … ke\u010f som \u0161iel spa\u0165, krb bol vyhasnut\u00fd… ale teraz v \u0148om \u017eiaril ohe\u0148. Nebol som ani v mokrom oble\u010den\u00ed, ale bol som such\u00fd, bol som len v spodnom pr\u00e1dle a na stole st\u00e1la \u0161\u00e1lka hor\u00facej k\u00e1vy…<\/div>\n
„Mami?? Si tu??“ zavolal som, ale odpove\u010fou mi bola iba moja ozvena. Postavil som sa a pri\u0161iel k vchodov\u00fdm dver\u00e1m… boli zamknut\u00e9 presne tak, ako som to spravil… aj retiazka bola pripevnen\u00e1 na dver\u00e1ch… Ja som sa zbl\u00e1znil!!!… hovoril som si v duchu. Vo\u0161iel som do kuchyne a opl\u00e1chol som si tv\u00e1r \u013eadovou vodou…V ob\u00fdva\u010dke nie\u010do padlo na zem… strhol som sa a opatrne som nakukol do ob\u00fdva\u010dky. Na zemi le\u017eal rozbit\u00fd obr\u00e1zok m\u0148a a Toma, ke\u010f sme boli e\u0161te mali\u010dk\u00fd…<\/div>\n
„Je tu niekto??“ zavolal som, ale vedel som, \u017ee mi nikto neodpovie. Za\u010dala ma chyta\u0165 panika. Pomaly som pri\u0161iel ku schodom, ktor\u00e9 viedli na druh\u00e9 poschodie, ale st\u00e1le som bol tv\u00e1rou oto\u010den\u00fd do ob\u00fdva\u010dky. Ohe\u0148 v krbe zrazu zhasol a v izbe nebolo ni\u010d vidie\u0165. Krb bol jedin\u00fd zdroj svetla. Z\u013eakol som sa a utekal som hore. Zabuchol som dvere od mojej izby a zamkol som ich na dvakr\u00e1t. Zapol som mal\u00fa lampu, sadol som si na zem a oprel som sa o dreven\u00fd r\u00e1m mojej postele… Tento dom ma za\u010dal desi\u0165… bol som v \u0148om s\u00e1m a nemal som sa komu zd\u00f4veri\u0165… predt\u00fdm tu bol Tom, ale teraz… Pomaly som sa postavil a pri\u0161iel som ku komode. Otvoril som jeden \u0161upl\u00edk a vytiahol som odtia\u013e vreckov\u00fd no\u017e\u00edk… Ke\u010f jeden, tak aj ten druh\u00fd… pomyslel som si a prilo\u017eil som si ho ku z\u00e1pestiu. Jemne som na\u0148ho zatla\u010dil a z ruky mi za\u010dal vyteka\u0165 mal\u00fd pramienok krvi. To ale nesta\u010dilo. Chcel som to spravi\u0165 znova, ale v izbe zhaslo svetlo a nie\u010do mi vyrazilo n\u00f4\u017e z ruky. Vykr\u00edkol som a vydesene som sa posunul bli\u017e\u0161ie k posteli. Lampa sa op\u00e4\u0165 rozsvietila a n\u00f4\u017e le\u017eal v rohu izby. Poh\u013ead mi zabl\u00fadil ku stene, na ktor\u00fa dopadal m\u00f4j tie\u0148. M\u00f4j dych sa v\u00fdrazne zr\u00fdchlil. Ved\u013ea neho si sadal druh\u00fd tie\u0148, ale ved\u013ea m\u0148a nikto nebol!!! Bol som nato\u013eko vydesen\u00fd, \u017ee som sa nevl\u00e1dal ani postavi\u0165. St\u00e1le som pozoroval dva tie\u0148e… m\u00f4j a … Tomov … \u00e1no, bol to jeho tie\u0148. Zrete\u013ene som videl jeho dredy, \u0161iltovku…polo\u017eil mi ruku na rameno. na sebe som ale ni\u010d nec\u00edtil… u\u017e som to nevydr\u017eal a hlasno som sa rozvzlykal.<\/div>\n
„Pre\u010do mi to rob\u00ed\u0161?!“ zakri\u010dal som. Tie\u0148 odo m\u0148a odtiahol ruku, postavil sa a zrazu zmizol…<\/div>\n
…Postavil som sa a utrel som si slzy, ktor\u00e9 sa mi kot\u00fa\u013eali po tv\u00e1ri. Vy\u010derpane som sa posadil ku stolu a odsunul som od seba blok papierov, aby som mal na stole priestor. Vlo\u017eil som si tv\u00e1r do dlan\u00ed a znova som sa rozplakal… bo\u017ee, tak mi ch\u00fdba, ale z\u00e1rove\u0148 ma des\u00ed… ak to teda bol on… pre\u010do sa to muselo sta\u0165 pr\u00e1ve n\u00e1m?!… Ve\u010f ja som ho miloval… a teraz… teraz m\u00e1m dom, v ktorom stra\u0161\u00ed, svetl\u00e1 samy od seba zhas\u00ednaj\u00fa, samovolne sa tu pohybuj\u00fa tie\u0148e… ak sa mi to nezd\u00e1… takto som to nechcel… pre\u010do ma len opustil?<\/div>\n
„Pre\u010do si ma opustil?!“ zakri\u010dal som do ticha domu a buchol som rukami do stola. Po chv\u00edli som zdvihol hlavu, na \u0161u\u0161\u0165anie papiera. Pozrel som sa na blok, ktor\u00fd le\u017eal na stole, s v\u00fdkrikom som vysko\u010dil a pritisol sa chrbtom ku stene… pozoroval som, ako ceruzka sama od seba \u010darbe po bloku. Potom sa znova pomaly polo\u017eila na st\u00f4l. Opatrne som pri\u0161iel ku stolu a vzal som do ruky blok, na ktorom bolo nap\u00edsan\u00e9: „Ja som \u0165a nikdy neopustil… to si dobre zapam\u00e4taj…“ a pod textom boli nakreslen\u00e9 dve srdie\u010dka… znova som sa rozvzlykal a s blokom v n\u00e1ru\u010d\u00ed som sa zosunul na zem. Papiere som polo\u017eil ved\u013ea seba a kolen\u00e1 som si pritiahol k brade …<\/div>\n
„Ja som sa zbl\u00e1znil…“ opakoval som si potichu. Pozrel som sa uslzen\u00fdmi o\u010dami na blok, po ktorom znova \u010darbala ceruzka.<\/div>\n
„To si mysl\u00ed\u0161 ty…“ st\u00e1lo tam. „Ja si to nemysl\u00edm, ja to viem,“ povedal som rozhodne … na papieri sa znova objavil \u010fal\u0161\u00ed text, ktor\u00fd mi vyvr\u00e1til my\u0161lienky, \u017ee sa rozpr\u00e1vam s\u00e1m so sebou.<\/div>\n
„Pre\u010do si mysl\u00ed\u0161 \u017ee to vie\u0161?“ a za textom bol smajl\u00edk. Nech\u00e1pavo som sa zah\u013eadel na papier<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161 si \u017ee si sa zbl\u00e1znil a toto nieje pravda?“<\/div>\n
„Bodaj by to tak bolo…“ vzdychol som si nahlas.<\/div>\n
„Nieje…“<\/div>\n
„Ja viem…“ povedal som a nemotorne som sa presunul k posteli, na ktor\u00fa som sa okam\u017eite zr\u00fatil… Zrazu ma prikryla deka. „\u010eakujem…“ povedal som a oto\u010dil som sa do izby a zobral som si lev\u00edka, ktor\u00e9ho mi raz daroval Tom… \u017dal\u00fazie sa \u00b4samy\u00b4 zatiahli a zhaslo sa svetlo … „Pre\u010do \u0165a nem\u00f4\u017eem vidie\u0165?“ sp\u00fdtal som sa, ale namiesto odpovedi sa za\u017elo svetlo a ved\u013ea m\u0148a le\u017ealo zrkadlo. Pozrel som sa na svoj odraz a znova som zv\u00e1\u017enel. „Ja to mysl\u00edm v\u00e1\u017ene…“ za\u0161epkal som, polo\u017eil som zrkadlo na zem a svetlo sa znovu zhaslo… po chv\u00edli som zaspal s pocitom, \u017ee vlastne som mo\u017eno s\u00e1m nezostal…<\/div>\n
R\u00e1no som sa zobudil na moje pomery dos\u0165 skoro… bolo pol \u00f4smej. Rukou som chcel nahmata\u0165 lev\u00edka, s ktor\u00fdm som zasp\u00e1val, ale nikde nebol… nebol som ani prikryt\u00fd dekou a v izbe bola stra\u0161n\u00e1 zima. Pozrel som sa pod poste\u013e, \u010di mi nespadol, ale ani tam nebol… pri\u0161iel som k otvoren\u00e9mu oknu a zavrel som ho. Zohol som sa, \u017ee zodvihnem blok papierov, kde mi Tom v\u010dera nech\u00e1val odkazy, ale nebol tam!… Sn\u00edvalo sa mi to?!… p\u00fdtal som sa s\u00e1m seba a obzeral som sa okolo seba… v\u0161etko nasved\u010dovalo tomu, \u017ee to bol len sen… Tak\u017ee potom Tom \u017eije!!… st\u00f4l bol upratan\u00fd, neboli na \u0148om nijak\u00e9 veci, \u017eiaden blok… vy\u0161iel som \u0161\u0165astne z izby a automaticky som zamieril do kuchyne, aj ke\u010f som nebol hladn\u00fd. Ako bolo v mojom zvyku, postavil som vodu na \u010daj a otvoril som chladni\u010dku. Vybral som odtia\u013e maslo a jednu paradajku, aj ke\u010f paradajky nem\u00e1m r\u00e1d. Maslom som natrel \u0161tyri chleby, dva pre m\u0148a a dva pre Toma a paradajky som nakr\u00e1jal na tanier. Zovret\u00fa vodou som nalial do dvoch hrn\u010dekov a dal do nich poriadne ve\u013ea cukru. Sadol som si za st\u00f4l a zahryzol som sa do chlebu… Chcelo by to so\u013e… povedal som si a na\u010diahol som sa pre so\u013eni\u010dku, ktor\u00e1 st\u00e1la na linke. Vy\u0161mykla sa mi ale z r\u00fak. S rachotom padla na zem, otvoril sa na nej poklop a biele kry\u0161t\u00e1liky soli sa rozsypali po podlahe… No v\u00fdborne… povedal som si a zobral som metli\u010dku, aby som to upratal… so\u013e sa ale za\u010dala presyp\u00e1va\u0165 a vytv\u00e1rala ak\u00e9si obrazce. Fascinovane som pozoroval ten \u00b4\u00fakaz\u00b4 pred sebou… na podlahe sa zrazu rysovali vety.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee ten jeden \u010daj m\u00f4\u017ee\u0161 vylia\u0165…a tou so\u013eou sa netr\u00e1p… ja ju upracem,“ srdce mi akoby prestalo bi\u0165… To nebol len sen?!… preh\u00e1\u0148alo sa mi hlavou a do o\u010d\u00ed sa mi u\u017e znova drali slzy. So\u013e sa znova za\u010dala zh\u0155\u0148a\u0165 na kopu a sypali sa sp\u00e4\u0165 do so\u013eni\u010dky, ktor\u00e1 sa sama zavrela.<\/div>\n
„To…t-to nebol len sen?“ sp\u00fdtal som sa potichu a magnetky p\u00edsmeniek na chladni\u010dke mi dali odpove\u010f… farebn\u00fdmi p\u00edsmenkami na nej st\u00e1lo jasn\u00e9 a v\u00fdrazn\u00e9 NIE… „Ale \u010do potom t\u00e1 izba??“ povedal som nahlas ale magnetky tentoraz nespravili ni\u010d…<\/div>\n
„Chcem \u0165a vidie\u0165…“ povedal som potichu a hne\u010f na to som sa strhol, preto\u017ee sa s rachotom otvorilo okno a magnetky popadali na zem. Slzy sa mi znova za\u010dali pomaly sp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 po l\u00edcach… Pre\u010do ja?? … t\u00e1to ot\u00e1zka mi st\u00e1le znela v hlave. Pomaly som sa postavil a zamieril som do k\u00fapelne. Opl\u00e1chol som si tv\u00e1r a za\u010dal som s rannou hygienou. Obliekol som sa a nenama\u013eovan\u00fd som vy\u0161iel s rukami vo vreck\u00e1ch do chladn\u00e9ho r\u00e1na… v tom dome som u\u017e nemohol by\u0165 ani min\u00fatu…<\/p>\n

autor: Lenkka<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

„Heh… bude ma to prenasledova\u0165 do konca \u017eivota…“ povedal som si, ke\u010f som sa zobudil… sn\u00edvalo sa mi o \u0148om… a ur\u010dite to nebolo posledn\u00fd kr\u00e1t… posadil som sa a odkopol od seba deku … po\u010dka\u0165 deku?? … ale ja som sa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[70],"tags":[],"class_list":["post-20224","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-smrtou-nic-nekonci"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20224","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=20224"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20224\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=20224"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=20224"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=20224"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}