{"id":20235,"date":"2008-03-13T11:29:00","date_gmt":"2008-03-13T10:29:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=20193"},"modified":"2008-03-13T11:29:00","modified_gmt":"2008-03-13T10:29:00","slug":"smrtou-nic-nekonci-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2008\/03\/13\/smrtou-nic-nekonci-1\/","title":{"rendered":"Smr\u0165ou ni\u010d nekon\u010d\u00ed 1."},"content":{"rendered":"
„Bill??“ zakri\u010dal som na\u0148ho, ale nikto sa mi neoz\u00fdval. „Bill!“ \u2026v poslednom \u010dase upadol znovu do nejakej svojej depresie\u2026 s nik\u00fdm sa nerozpr\u00e1val, nikoho nevn\u00edmal, v\u017edy, ke\u010f po\u010dul v r\u00e1diu nejak\u00fa pomal\u0161iu pesni\u010dku, zaslzili sa mu o\u010di… tak\u00e9to stavy na\u0148ho pri\u0161li raz za \u010das, ale po jednom, dvoch, maxim\u00e1lne troch d\u0148och to pre\u0161lo\u2026 ale toto trvalo u\u017e vy\u0161e dvoch t\u00fd\u017ed\u0148ov. Nechcel ma ani vidie\u0165, nie e\u0161te sa so mnou rozpr\u00e1va\u0165. St\u00e1le bol zavret\u00fd v izbe a bu\u010f len tak pozeral z okna, sedel na posteli a po\u010d\u00faval Ipod alebo si prezeral star\u00e9 fotografie\u2026v\u017edy som ho potichu sledoval. St\u00e1l som vo dver\u00e1ch ale on ma v\u00f4bec nevn\u00edmal\u2026 nejedol, nekomunikoval, nespal, b\u00e1l som sa \u017ee aj prestane d\u00fdcha\u0165\u2026 za\u010dal som ma\u0165 o\u0148ho strach\u2026 ve\u013emi ve\u013ek\u00fd strach\u2026 \u00faplne ma vydesil\u2026 v \u017eivote som sa o niekoho tak neb\u00e1l, ako o\u0148ho, ke\u010f som ho pred piatimi d\u0148ami na\u0161iel za z\u00e1bradl\u00edm balk\u00f3na, ako sa nakl\u00e1\u0148a a chce sko\u010di\u0165 dolu\u2026 odvtedy som ho mal v\u017edy na o\u010diach. Spal som pri jeho posteli, vedel som o ka\u017edom jeho kroku, ktor\u00fd spravil… a\u017e doteraz. Zaspal som pri nejakom filme a Bill mi zmizol. Vonku nem\u00f4\u017ee by\u0165, preto\u017ee bundu aj top\u00e1nky m\u00e1 tu\u2026<\/div>\n
„Bill, sakra, tak sa mi ozvy!“ kri\u010dal som na cel\u00fd bar\u00e1k, ale asi som naivn\u00fd\u2026 za dva t\u00fd\u017edne ni\u010d nepovedal a teraz d\u00fafam \u017ee sa mi ozve??… pch\u2026 som asi v\u00e1\u017ene naivn\u00fd\u2026 v r\u00fdchlosti som vybehol do jeho izby. Nebol tam. Preh\u013eadal som v\u0161etky izby v dome, nikde nebol\u2026 po\u010dka\u0165\u2026 v\u0161etky a\u017e na\u2026 prudko som otvoril dvere, ktor\u00e9 viedli do pivnice<\/div>\n
„Bill??“ zakri\u010dal som, ale po\u010dul som len svoju ozvenu „Bill!“, znova som zakri\u010dal a rozsvietil som. Zi\u0161iel som dolu po schodoch. Ani tu nebol. Vy\u0161iel som z chladnej pivnice, zhasol som a zavrel dvere. E\u0161te som pre istotu vybehol na z\u00e1hradu\u2026 nebol tam. Ulica z\u00edvala pr\u00e1zdnotou\u2026 za\u010dal som by\u0165 z\u00fafal\u00fd. Zavrel som vchodov\u00e9 dvere. Nerv\u00f3zne som vy\u0161iel po schodoch hore\u2026 Zamieril som si to do k\u00fape\u013ene, ale dvere boli zvn\u00fatra zamknut\u00e9.<\/div>\n
„Bill??“ sp\u00fdtal som sa opatrne\u2026 nikto sa neoz\u00fdval. „Bill!“ po chv\u00edli sa mi ozvalo zvn\u00fatra tich\u00e9: „Cho\u010f pre\u010d\u2026“ norm\u00e1lne mi spadol kame\u0148 zo srdca, \u017ee Bill je v poriadku.<\/div>\n
„Bill, pros\u00edm \u0165a, otvor tie dvere\u2026 cho\u010f rad\u0161ej dolu do ob\u00fdva\u010dky, ale nebu\u010f tu\u2026“ za\u010dal som naliehavo.<\/div>\n
„Nie\u2026 cho\u010f pros\u00edm pre\u010d\u2026“ ozval sa.<\/div>\n
„Pre\u010do?“<\/div>\n
„Tak\u2026 pros\u00edm cho\u010f\u2026“<\/div>\n
„Nie, Bill, otvor mi! Chcem \u0165a vidie\u0165!“<\/div>\n
„Pre\u010do\u2026“<\/div>\n
„Chcem vedie\u0165, \u017ee si v poriadku!“ zrazu cvakol z\u00e1mok a Bill prudko otvoril dvere. R\u00fdchlo d\u00fdchal: „Pre\u010do by som nemal by\u0165 v poriadku?!“ kri\u010dal a po l\u00edcach mu znova za\u010dali tiec\u0165 slzy<\/div>\n
„Ja neviem\u2026 boj\u00edm sa o teba, pros\u00edm \u0165a cho\u010f pre\u010d z tej k\u00fapelne,“ povedal som a zad\u00edval som sa na miesto pred va\u0148ou, na ktorom bol kober\u010dek, na ktorom pravdepodobne Bill sedel\u2026 nebolo by na tom asi ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne, keby na \u0148om nele\u017ealo p\u00e1r rozsypan\u00fdch \u017eiletiek. Odsotil som ho r\u00fdchlo od dvier a schmatol t\u00fdch p\u00e1r \u017eiletiek do ruky\u2026 bolo mi jedno, \u017ee mi z ruky za\u010dala pramienkom steka\u0165 krv od ostr\u00fdch hr\u00e1n, ktor\u00e9 sa mi zar\u00fdvali do r\u00fak.<\/div>\n
„\u010co si s t\u00fdm chcel robi\u0165?!“ zakri\u010dal som na Billa, ktor\u00fd sedel na zemi pri dver\u00e1ch.<\/div>\n
„Ni\u010d\u2026“ povedal ticho.<\/div>\n
„Ni\u010d?? A to ti m\u00e1m ako\u017ee uveri\u0165?! Chcel si sa zabi\u0165?! Hmm?? No tak rozpr\u00e1vaj sa so mnou!! Chcel si sa zabi\u0165?!!!“ kri\u010dal som a volnou rukou som ho postavil na nohy a oprel o chladn\u00fa stenu.<\/div>\n
„No tak chcel?!“<\/div>\n
„Chce\u0161 to vedie\u0165??! V\u00e1\u017ene to chce\u0161 vedie\u0165?!“<\/div>\n
„Samozrejme \u017ee chcem!!“<\/div>\n
„\u00c1no chcel!! Chcel som sa zabi\u0165!!“<\/div>\n
„Ale pre\u010do… Bill, pre\u010do?!“ hovoril som u\u017e potichu\u2026 ve\u013emi potichu\u2026<\/div>\n
„Nechaj to tak, \u00e1no??“ povedal a vy\u0161iel z k\u00fape\u013ene.<\/div>\n
„\u010co?! Zbl\u00e1znil si sa?! N\u00e1jdem \u0165a na zemi so \u017eiletkami a ty mi na to povie\u0161 iba nechaj to tak?! Si norm\u00e1lny?!“<\/div>\n
„Nie!! Asi nie a pr\u00e1ve preto to nechaj tak!!!“ povedal a zbehol dolu po schodoch.<\/div>\n
„Bill, po\u010dkaj!“ kri\u010dal som za n\u00edm ale po\u010dul som iba buchnutie vchodov\u00fdch dver\u00ed.<\/div>\n
Zbehol som dolu do chodby, r\u00fdchlo som sa obul, z ve\u0161iaka som schmatol mikinu a be\u017eal som za n\u00edm. Videl som, ako zahol za roh. Ke\u010f som tam ale pri\u0161iel, nikde som ho nevidel… po oboch stran\u00e1ch boli dlh\u00e9 ulice bez odbo\u010diek a jeho nikde … Kam teraz?? … p\u00fdtal som sa s\u00e1m seba… nakoniec som sa rozhodol pre prav\u00fa stranu, ktor\u00e1 viedla do centra…. preh\u013eadal som asi ka\u017ed\u00fa lavi\u010dku, ka\u017ed\u00fd podnik a ka\u017ed\u00fd park, ktor\u00fd bol v meste…..<\/div>\n
O 2 hodiny som sa unaven\u00fd vracal domov… Bola u\u017e tma a pote\u0161ilo ma, ke\u010f som v na\u0161om dome zbadal svetlo… hne\u010f som vedel, \u017ee je to Bill, preto\u017ee mama sa nas\u0165ahovala k svojmu priate\u013eovi… otvoril som dvere a o\u010dami h\u013eadal Billa. Sedel sch\u00falen\u00fd pri krbe a pozoroval na\u0161e fotografie z detstva. Vyzul som sa a opatrne som si k nemu sadol. Mikol sa…asi ani nepostrehol \u017ee som pri\u0161iel.<\/div>\n
„\u010co \u0165a to napadlo… kam si \u0161iel?“ sp\u00fdtal som sa ho ticho… on sa do m\u0148a len vpil poh\u013eadom, z ktor\u00e9ho som nemohol ni\u010d vy\u010d\u00edta\u0165. Po chv\u00edli odvr\u00e1til hlavu a znova za\u010dal hypnotizova\u0165 fotografie na stene.<\/div>\n
„Tom?“ po chv\u00edli preru\u0161il ticho.<\/div>\n
„Hmm??“<\/div>\n
„V\u0161ak ma nebude\u0161 nikdy nen\u00e1vidie\u0165…?“<\/div>\n
„Preboha, ako \u0165a mohlo nie\u010do tak\u00e9 napadn\u00fa\u0165?! Pre\u010do by som \u0165a mal nen\u00e1vidie\u0165?“ Jeho ot\u00e1zka mi pripadala \u00faplne absurdn\u00e1… Bill ticho povzdychol.<\/div>\n
„Bill, \u010do \u0165a tr\u00e1pi?…“ sp\u00fdtal som sa ho jemne.<\/div>\n
„No….ja….“ za\u010dal.<\/div>\n
„Ale rad\u0161ej ni\u010d,“ povedal napokon.<\/div>\n
„Nie, Bill! Hovor \u010do ti je? Ty nevie\u0161 ako ma tr\u00e1pi, \u017ee sa len t\u00fala\u0161 po dome, nikdy mi ni\u010d nepovie\u0161 a o t\u00fdch pokusoch sa zabi\u0165 u\u017e ani nehovor\u00edm!“ Billovi za\u010dali tiec\u0165 slzy, \u010do ma dos\u0165 zarazilo. Chytil som jeho tv\u00e1r do dlan\u00ed a pobozkal som ho… neviem pre\u010do som to urobil, ale c\u00edtil som to tak. Nie\u010do ma k nemu \u0165ahalo … u\u017e dlh\u0161iu dobu… nevedel som presne \u010do, ale v\u017edy ke\u010f som ho videl smutn\u00e9ho, chcelo sa mi plaka\u0165… v\u017edy ke\u010f sa smial, tak som mal ove\u013ea lep\u0161iu n\u00e1ladu… \u010dasto sa mi o \u0148om sn\u00edvali sny… nie ako o Billovi, mojom bratovi…. ale ako o niekom \u00faplne inom… v t\u00fdch snoch ma s n\u00edm nep\u00fatal \u017eiaden rodinn\u00fd vz\u0165ah… proste som ho nevn\u00edmal ako svoje dvoj\u010da… ale ako… neviem to ani s\u00e1m vyjadri\u0165… ako niekoho in\u00e9ho… Bill mi zrazu za\u010dal bozk opl\u00e1ca\u0165. Odtiahol som sa od neho a v\u0161imol som si, \u017ee sa \u010derven\u00e1… jeho chovanie mi u\u017e naozaj pripadalo divn\u00e9.<\/div>\n
„Bill?“ ale on odvr\u00e1til hlavu… vtedy ma napadla zvl\u00e1\u0161tna my\u0161lienka… \u010do ke\u010f aj on c\u00edti to \u010do ja?… \u010do ke\u010f sa toho boj\u00ed a preto sa mi to\u013eko vyh\u00fdba!!……..<\/div>\n
„Tr\u00e1pi \u0165a to, \u010do si mysl\u00edm?“ sp\u00fdtal som sa ho a on sa na m\u0148a prekvapene pozrel.<\/div>\n
„\u010c-\u010do si mysl\u00ed\u0161?“ vykoktal … ja som ho namiesto odpovede znova pobozkal… Po chv\u00edli sa odo m\u0148a odtiahol.<\/div>\n
„Je to teda to, \u010do si mysl\u00edm?“ znova som sa ho sp\u00fdtal.<\/div>\n
„Ak mysl\u00edme na to ist\u00e9…tak….tak asi \u00e1no…“ povedal a uslzen\u00fdmi o\u010dami sa na m\u0148a pozrel. „Nepla\u010d…u\u017e nie… “ zotrel som mu slzu, ktor\u00e1 mu stekala po tv\u00e1ri. Bill ma pevne objal.<\/div>\n
„Tom?“<\/div>\n
„Hmm??“<\/div>\n
„V\u0161ak ma nikdy neopust\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„Nie… nikdy… v\u017edy budem pri tebe.“<\/p>\n

autor: Lenkka<\/strong>
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

„Bill??“ zakri\u010dal som na\u0148ho, ale nikto sa mi neoz\u00fdval. „Bill!“ \u2026v poslednom \u010dase upadol znovu do nejakej svojej depresie\u2026 s nik\u00fdm sa nerozpr\u00e1val, nikoho nevn\u00edmal, v\u017edy, ke\u010f po\u010dul v r\u00e1diu nejak\u00fa pomal\u0161iu pesni\u010dku, zaslzili sa mu o\u010di… tak\u00e9to stavy na\u0148ho pri\u0161li raz<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[70],"tags":[],"class_list":["post-20235","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-smrtou-nic-nekonci"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20235","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=20235"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/20235\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=20235"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=20235"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=20235"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}