{"id":2137,"date":"2016-04-07T15:00:00","date_gmt":"2016-04-07T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2128"},"modified":"2016-04-07T15:00:00","modified_gmt":"2016-04-07T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-22","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/04\/07\/stretli-sme-sa-na-vianoce-22\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 22."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Tom bol nerv\u00f3znej\u0161\u00ed ako pred prv\u00fdm sexom. A \u017ee vtedy bol nerv\u00f3zny fakt poriadne. Ale teraz… teraz to bolo omnoho intenz\u00edvnej\u0161ie. A to sa s Billom videli dohromady tak trikr\u00e1t! A potom sa \u0161tyri dni nevideli. A boli to tie najdlh\u0161ie \u0161tyri dni, ak\u00e9 kedy za\u017eil. Bill mu neuverite\u013ene ch\u00fdbal. Ch\u00fdbal mu jeho hlas, smiech, jeho v\u00f4\u0148a, \u00fasmev, poh\u013ead jeho n\u00e1dhern\u00fdch o\u010d\u00ed, dotyk jeho jemn\u00fdch r\u00fak a v\u00f4bec jeho pr\u00edtomnos\u0165. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee si na\u0148ho tak r\u00fdchlo a tak ve\u013emi zvykol? Ako mu mohol a\u017e tak ch\u00fdba\u0165? Ale stalo sa, a tie dni bez Billa boli pre\u0148ho priam utrpen\u00edm. A teraz tu st\u00e1l, h\u013eadel do svojej skrine a c\u00edtil sa bezmocne. H\u013eadal nie\u010do, \u010do by sa Billovi p\u00e1\u010dilo, no zatia\u013e ne\u00faspe\u0161ne. \u010co si mal obliec\u0165? Nemal ni\u010d poriadne. „To ako fakt?“ napadlo ho, ke\u010f si uvedomil, \u017ee nikdy predt\u00fdm takto nerozm\u00fd\u0161\u013eal. Vo svojom oble\u010den\u00ed sa c\u00edtil pohodlne, a to bolo najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Bu\u010f sa to jeho partnerke p\u00e1\u010dilo, alebo nie. A ke\u010f nie, tak mu to bolo aj tak jedno. Ale Bill bol nie\u010do in\u00e9. Bol \u0161peci\u00e1lny.<\/div>\n
\n

Spom\u00ednal na ich nekone\u010dn\u00e9 telefon\u00e1ty o ni\u010dom. Nikdy pred t\u00fdm sa s nik\u00fdm to\u013eko nerozpr\u00e1val. A u\u017e tob\u00f4\u017e nie so svojimi zn\u00e1mos\u0165ami. Ani s tou najdlh\u0161ou nie. Ve\u010f o \u010dom sa s nimi mal bavi\u0165? Ale s Billom si mal v\u017edy \u010do poveda\u0165. A pritom sa bavili prakticky o ni\u010dom. O po\u010das\u00ed, o tom, \u010do jedli, ako sa vyspali, \u010do pozerali v telke, alebo len tak o ni\u010dom. A bolo to fajn. Ak by mu predt\u00fdm niekto tvrdil, \u017ee len tak sa s niek\u00fdm rozpr\u00e1va\u0165 je tak\u00e9 pr\u00edjemn\u00e9, vysmial by sa mu. Ale teraz u\u017e nie.<\/p><\/div>\n

\n

Vytiahol zo skrine tmav\u00e9 d\u017e\u00ednsy, ktor\u00e9 s\u00edce boli rovnako ve\u013ek\u00e9 ako v\u0161etky ostatn\u00e9, ale z\u00e1rove\u0148 p\u00f4sobili najelegantnej\u0161ie. K tomu si vzal \u010dierne tri\u010dko, ktor\u00e9 vyzeralo tak, akoby mal na sebe biele tri\u010dko s dlh\u00fdm ruk\u00e1vom a na \u0148om druh\u00e9 – tmav\u00e9 – s kr\u00e1tkym. K tomu \u010diernu mikinu, \u0161atku a bol spokojn\u00fd. No \u010do, aj tak ni\u010d lep\u0161ie nemal.<\/p><\/div>\n

Spomenul si na ich rann\u00e9 spr\u00e1vy. Boli fakt infantiln\u00e9 a nikdy by nikomu nepriznal, \u017ee ich skuto\u010dne p\u00edsal on, ale…<\/div>\n
\n
„Dobr\u00e9 r\u00e1no, slnie\u010dko. Kde si? Ch\u00fdba mi tvoj \u00fasmev.“<\/div>\n
„Pozri sa na oblohu. Usmievam sa len na teba.“<\/div>\n
\n

„Dobr\u00e9 r\u00e1no, slnie\u010dko! Treba vst\u00e1va\u0165! Ch\u00fdba\u0161 mi na oblohe.“<\/p><\/div>\n

„Nem\u00f4\u017eem vst\u00e1va\u0165. Je mi zima. Nem\u00e1 ma kto zohria\u0165.“<\/div>\n
„Sta\u010d\u00ed poveda\u0165 a pr\u00eddem \u0165a zohria\u0165 ja…“<\/div>\n
\n

„Dobr\u00e9 r\u00e1no! D\u00fafam, \u017ee si sa vyspal do ru\u017eova.“<\/p><\/div>\n

„Vyspal. Mal som kr\u00e1sne sny.“<\/div>\n
„A \u010do sa ti sn\u00edvalo?“<\/div>\n
„O tebe.“<\/div>\n
„Tak to sme boli cel\u00fa noc spolu.“<\/div>\n
\n

Tom s\u00e1m nad sebou pokr\u00fatil hlavou, no zasnen\u00fd \u00fasmev mu z tv\u00e1re nezmizol. My\u0161lienky sa mu zat\u00falali aj k t\u00fdm ve\u010dern\u00fdm sms-k\u00e1m, no na tie si zak\u00e1zal myslie\u0165. Ob\u00e1val sa toti\u017e nepr\u00edjemn\u00e9ho probl\u00e9mu v nohaviciach. Nikdy pred t\u00fdm by ho ani len vo sne nenapadlo, \u017ee by ho mohla vzru\u0161ova\u0165 predstava polonah\u00e9ho mu\u017ea le\u017eiaceho v jeho posteli. Dokonca ani vtedy nie, ke\u010f si po prv\u00fd kr\u00e1t pripustil, \u017ee by bol ochotn\u00fd sk\u00fasi\u0165 vz\u0165ah s rovnak\u00fdm pohlav\u00edm. Ale Bill… ten ho vzru\u0161oval, aj ke\u010f bol oble\u010den\u00fd. A on sa ho u\u017e nevedel do\u010dka\u0165.<\/p><\/div>\n

\n

„Kedy pr\u00edde\u0161?“ poslal mu spr\u00e1vu, ke\u010f u\u017e mal pocit, \u017ee sa od nervozity zbl\u00e1zni. Odpove\u010f pri\u0161la takmer okam\u017eite, no v prvej chv\u00edli ho \u00faplne zmiatla. Obsahovala toti\u017e len p\u00e1r \u010d\u00edsel.<\/p><\/div>\n

„60, 59, 58, 57…“ \u010d\u00edtal Tom a nech\u00e1pal. A potom mu to do\u0161lo. Bill sa bl\u00ed\u017eil ka\u017edou sekundou. Srdce mu vynechalo p\u00e1r \u00faderov, ne\u017e sa rozbehlo priam neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou. Schmatol bundu, top\u00e1nky ob\u00faval takou r\u00fdchlos\u0165ou, a\u017e sa skoro natiahol na podlahu, a u\u017e letel dole schodmi. Vybehol von pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f Bill otv\u00e1ral dvere na aute a chystal sa vyst\u00fapi\u0165. Be\u017eal mu naproti a len \u010do bol bezpe\u010dne vonku, prudko si ho strhol do n\u00e1ru\u010dia, aby ho mohol v\u00e1\u0161nivo pobozka\u0165. Bill na kr\u00e1tku chv\u00ed\u013eu zamrzol od prekvapenia, no vz\u00e1p\u00e4t\u00ed mu bozk s rovnakou v\u00e1\u0161\u0148ou op\u00e4toval. Objal ho oboma rukami okolo krku a od sam\u00e9ho \u0161\u0165astia sa za\u010dal usmieva\u0165. Tom to rozpoznal a odtiahol svoje pery, aby sa mohol usmia\u0165 sp\u00e4\u0165. S jednou rukou na jeho p\u00e1se a druhou na krku si ho dr\u017eal v n\u00e1ru\u010d\u00ed, tv\u00e1re bl\u00edzko seba a poh\u013eady zakliesnen\u00e9 do seba, a\u017e k\u00fdm sa \u00fasmev nezmenil na \u0161\u0165astn\u00fd smiech. Po \u0148om nasledovali \u010fal\u0161ie bozky. Ne\u017en\u00e9, maznav\u00e9 a pln\u00e9 l\u00e1sky.<\/div>\n
\n

„Ch\u00fdbal si mi,“ vyznal sa mu Tom a Billov \u00fasmev sa roz\u0161\u00edril.<\/p><\/div>\n

„Aj ty si mi ch\u00fdbal. Ve\u013emi.“<\/div>\n
„Hej, ml\u00e1denci, nechajte si nie\u010do aj na s\u00fakromie,“ neodpustil si pozn\u00e1mku Gordon, ke\u010f sa mu zdalo, \u017ee sa u\u017e zv\u00edtali dostato\u010dne. Videl pribieha\u0165 Toma a zvedavos\u0165 ho don\u00fatila pozrie\u0165 si ich zv\u00edtanie zbl\u00edzka. Bol na to zvedav\u00fd, ke\u010f\u017ee Toma poznal. No ten si ho ani nev\u0161imol, bol \u00faplne zaujat\u00fd jeho nevlastn\u00fdm synom. A popravde, ak by jeho slov\u00e1m doteraz neveril, teraz by ho Tom dokonale presved\u010dil. Pri jeho slov\u00e1ch sa v\u0161ak Tom od Billa prekvapene odtiahol, no len tv\u00e1rou, teraz \u010dervenou ako zrel\u00e1 jahoda. Svojho mil\u00e9ho ale z n\u00e1ru\u010dia nepustil, sk\u00f4r si ho k sebe e\u0161te viac pritiahol, premiestniac aj druh\u00fa ruku na jeho p\u00e1s. Akoby sa z\u013eakol, \u017ee mu ho chce vzia\u0165 a odvies\u0165 pre\u010d. Dos\u0165 ho to pobavilo.<\/div>\n
\n

„K\u013eud! Ja ti ho neodvediem,“ zasmial sa a Bill hanblivo zaboril tv\u00e1r do Tomovho krku.<\/p><\/div>\n

„Ani by som sa nedal,“ zahundral Bill a Tom sa zatetelil blahom.<\/div>\n
„Ani ja by som \u0165a nedal,“ \u0161epol mu sp\u00e4\u0165 tak, aby to Gordon nevidel, no ten to u\u017e nepotreboval vidie\u0165. Poznal Toma u\u017e dos\u0165 dlho na to, aby mu aj za tak\u00fa chv\u00ed\u013eu bolo dostato\u010dne jasn\u00e9, \u017ee to v\u0161etko mysl\u00ed \u00faprimne.<\/div>\n
„Be\u017ete sa bavi\u0165. A d\u00fafam, \u017ee v\u00e1s uvid\u00edm na n\u00e1mest\u00ed!“ rozl\u00fa\u010dil sa s nimi a odfr\u010dal. Chlapci ostali e\u0161te chv\u00ed\u013eu vonku, ako sa od seba od sam\u00e9ho \u0161\u0165astia nedok\u00e1zali odtrhn\u00fa\u0165, no napokon ich prebrala svetlica, ktor\u00fa niekto pred\u010dasne odp\u00e1lil.<\/div>\n
„Po\u010f. Vy\u017eobral som od Katrin nejak\u00e9 kol\u00e1\u010diky a nadelila mi aj nie\u010do dobr\u00e9 pod zub,“ informoval ho, k\u00fdm si ho za ruku viedol do svojho bytu.<\/p>\n

Bill sa len usmieval. Nepotreboval hovori\u0165. Sta\u010dilo, \u017ee boli spolu. Len \u010do sa za nimi zatvorili dvere a oni sa zbavili b\u00fand a \u010di\u017eiem, automaticky sa vr\u00e1tili k tomu, \u010domu sa venovali u\u017e vonku – k bozk\u00e1vaniu. Neodt\u0155haj\u00fac sa od seba sa premiestnili na poste\u013e. Svet prestal existova\u0165, scvrkol sa len na nich dvoch. V\u00f4ne, dotyky, chute, zvuky. Tom vyzliekol Billovi sveter a sebe mikinu, aby si mohli by\u0165 bli\u017e\u0161ie, rukami dokonca zabl\u00fadil a\u017e na jeho nah\u00fa poko\u017eku, no \u010falej nie. Bill jeho pr\u00edklad nasledoval, no ani on nemal chu\u0165 z\u00e1js\u0165 \u010falej. Nie \u017ee by po tom net\u00fa\u017eil, no teraz mu to sta\u010dilo. Vychutn\u00e1val si to maznanie. T\u00fa nehu, v\u00e1\u0161e\u0148, dravos\u0165, bolo to ako zatemnenie mysle. A predsa neza\u0161li \u010falej. Nebola v tom t\u00fa\u017eba po kone\u010dnom uspokojen\u00ed. Len ak\u00e1si pudov\u00e1 potreba si dok\u00e1za\u0165 vz\u00e1jomn\u00fa bl\u00edzkos\u0165 a potrebu. Ke\u010f sa jeden druh\u00e9ho dostato\u010dne naba\u017eili, ostali le\u017ea\u0165 tesne ved\u013ea seba, dr\u017eiac sa v n\u00e1ru\u010d\u00ed. H\u013eadeli si do o\u010d\u00ed a na tv\u00e1rach ich \u0161teklil dych toho druh\u00e9ho. Ostali by tak sn\u00e1\u010f aj nav\u017edy, keby ich nevyru\u0161ila pr\u00edroda.<\/div>\n

„Som hladn\u00fd!“ <\/div>\n
\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Tom bol nerv\u00f3znej\u0161\u00ed ako pred prv\u00fdm sexom. A \u017ee vtedy bol nerv\u00f3zny fakt poriadne. Ale teraz… teraz to bolo omnoho intenz\u00edvnej\u0161ie. A to sa s Billom videli dohromady tak trikr\u00e1t! A potom sa \u0161tyri dni nevideli. A boli to tie<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2137","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2137","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2137"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2137\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}