{"id":2152,"date":"2016-03-31T15:00:00","date_gmt":"2016-03-31T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2143"},"modified":"2016-03-31T15:00:00","modified_gmt":"2016-03-31T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-21","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/03\/31\/stretli-sme-sa-na-vianoce-21\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 21."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Simone bola rozhodnut\u00e1 vytiahnu\u0165 z Gordona v\u0161etky inform\u00e1cie o Tomovi, ktor\u00e9 pozn\u00e1, a aj tie, ktor\u00e9 nepozn\u00e1, no pl\u00e1ny jej prekazil sp\u00e1nok. A rovnako tak r\u00e1no, preto\u017ee ke\u010f ona vst\u00e1vala, on e\u0161te st\u00e1le spal. Postarala sa o dvoj\u010dat\u00e1, nak\u0155mila ich aj seba a potom zab\u00fachala na Billa, aby sa \u0161iel o ne postara\u0165, k\u00fdm sa ona vychyst\u00e1 do obchodu. Chlapec sa z postele vyhrabal dos\u0165 neochotne, no nechcel svoju matku na\u0161tva\u0165, tak sa r\u00fdchlo obliekol a premiestnil sa do ob\u00fdva\u010dky, kde na\u0148ho u\u017e \u010dakali jeho dvaja mal\u00ed s\u00farodenci. Len \u010do sa za Simone zatvorili dvere, z postele sa vyhrabal aj Gordon. Dal vari\u0165 vodu na k\u00e1vu a obom im pripravil ra\u0148ajky. Pe\u010divo vytiahnut\u00e9 z mrazni\u010dky muselo nateraz sta\u010di\u0165, preto\u017ee ani jedn\u00e9mu sa nechcelo \u010daka\u0165 na \u017eenin n\u00e1vrat. Obaja mali pocit, \u017ee to najlep\u0161ie, \u010do m\u00f4\u017eu urobi\u0165, je sa jej vyhn\u00fa\u0165. Bill dokonca zva\u017eoval, \u017ee svoje dne\u0161n\u00e9 rande zru\u0161\u00ed, no Gordon mu to r\u00e1zne zamietol.<\/div>\n
„Tvoja matka si mus\u00ed zvykn\u00fa\u0165. Len, mo\u017eno… nehovor moc o tom, kam ide\u0161, a povedz jej, kedy pr\u00edde\u0161. A nemalo by to by\u0165 ve\u013emi neskoro. Mo\u017eno by si dne\u0161n\u00fd ve\u010der mal str\u00e1vi\u0165 doma. Nech si zvyk\u00e1, ale pomaly,“ vyjadril svoj n\u00e1zor a Bill prik\u00fdvol. Bol si ist\u00fd, \u017ee star\u0161\u00ed mu\u017e m\u00e1 pravdu, ale netu\u0161il, \u010di to naozaj pom\u00f4\u017ee.<\/div>\n
„Bude\u0161 dnes doma?“ sp\u00fdtal sa otca, no ten pokr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Nie, ideme sk\u00fa\u0161a\u0165. Chceme na tom silvestrovskom vyst\u00fapen\u00ed zahra\u0165 aj nie\u010do nov\u00e9, tak\u017ee mus\u00edme zabra\u0165. Ale ve\u010der budem doma. Sk\u00fasim tvoju mamu trochu obm\u00e4k\u010di\u0165. Mo\u017eno ak jej o \u0148om porozpr\u00e1vam a ona zist\u00ed, \u017ee je vlastne \u00faplne fajn, tak to bude dobr\u00e9.“ Bill prik\u00fdvol a s po\u010fakovan\u00edm opustil kuchy\u0148u. Gordon si vzal gitaru a usadil sa v ob\u00fdva\u010dke, aby si chv\u00ed\u013eu zabrnkal a popracoval na nov\u00fdch skladb\u00e1ch v snahe \u010do najlep\u0161ie ich vy\u0161perkova\u0165, aby boli dokonal\u00e9.<\/div>\n
\n

Nech u\u017e mal ka\u017ed\u00fd z nich ak\u00e9ko\u013evek pl\u00e1ny, v\u0161etky im zmaril telefon\u00e1t, ktor\u00fd mala Simone, zatia\u013e \u010do behala po obchodoch. Vr\u00e1tila sa domov ove\u013ea nesk\u00f4r, ako mala v pl\u00e1ne, cel\u00e1 rozru\u0161en\u00e1 a ove\u0161an\u00e1 n\u00e1kupom, akoby sa chystala pohroma. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa dozvedel, \u017ee to tak naozaj bolo.<\/p><\/div>\n

„Mama si zlomila nohu,“ ozn\u00e1mila im, len \u010do zlo\u017eila n\u00e1kup na st\u00f4l a obaja jej mu\u017ei ostali na \u0148u nech\u00e1pavo \u010dumie\u0165.<\/div>\n
„Je v poriadku? \u010co sa stalo?“ vyzvedal Bill vy\u013eakane, preto\u017ee svoju babku mal r\u00e1d. B\u00fdvali spolu vlastne skoro cel\u00fd jeho \u017eivot, a\u017e k\u00fdm sa jeho mama nezamilovala do Gordona a nerozhodla sa pres\u0165ahova\u0165 do Magdeburgu. \u010co bolo pre mlad\u00e9ho extravagantn\u00e9ho chalana doslova vyk\u00fapen\u00edm a za to Gordona miloval. Predsa len, \u017eivot na minidedine bol pre\u0148ho utrpen\u00edm.<\/div>\n
„Po\u0161mykla sa na \u013eade. Priviezli ju sem do nemocnice, bola som ju pozrie\u0165. Bud\u00fa ju operova\u0165. Ale boj\u00edm sa, m\u00e1 chor\u00e9 srdce,“ zlomil sa Simone hlas a Bill ju objal, aby jej aj sebe dodal odvahu. Aj Gordon sa pridal, ke\u010f si oboch st\u00falil do n\u00e1ru\u010dia.<\/div>\n
„To bude dobr\u00e9. Tvoja mama je zdrav\u00e1 ako repa. A m\u00e1 len trochu vysok\u00fd tlak. T\u00fa oper\u00e1ciu zvl\u00e1dne a bude v poriadku,“ sna\u017eil sa ich oboch upokoji\u0165. Chv\u00ed\u013eu to trvalo, no napokon sa obaja upokojili nato\u013eko, \u017ee ich mohol pusti\u0165, a tak sa v\u0161etci traja spolo\u010dne usadili k stolu.<\/div>\n
\n
„\u010co chce\u0161 robi\u0165?“ sp\u00fdtal sa Gordon, dr\u017eiac svoju \u017eenu za ruky.<\/div>\n
„Mus\u00edm \u00eds\u0165 do Loitsche. Mus\u00edm sa postara\u0165 o otca. Je u\u017e skoro slep\u00fd a zle chod\u00ed, nezvl\u00e1dne to s\u00e1m.“<\/div>\n
„P\u00f4jdem s tebou.“<\/div>\n
„Nie, to nem\u00f4\u017ee\u0161. Mus\u00edte cvi\u010di\u0165. Je to ve\u013ek\u00e1 \u0161anca, m\u00e1te vystupova\u0165 tesne pred polnocou. Ja to zvl\u00e1dnem.“<\/div>\n
„Ja p\u00f4jdem s tebou,“ ozn\u00e1mil Bill so slzami v o\u010diach. Simone sa na\u0148ho v\u010fa\u010dne usmiala, jednu ruku si vytiahla spod Gordonov\u00fdch a stisla tie Billove.<\/div>\n
„Tak v\u00e1s aspo\u0148 odveziem. Nie je to \u010faleko, ale s dvoj\u010datami to bude n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Jeden de\u0148 n\u00e1s nezabije. S\u00fahlas\u00ed\u0161?“ navrhol najstar\u0161\u00ed z nich a ona prik\u00fdvla. B\u00e1la by sa \u00eds\u0165 t\u00fa cestu sama v tomto stave.<\/div>\n
„Dobre. Budem len rada. Po\u010fme sa zbali\u0165. Pom\u00f4\u017ee\u0161 mi? Mus\u00edm toho kopu pobali\u0165, dvoj\u010dat\u00e1 toho potrebuj\u00fa ve\u013emi ve\u013ea. K\u00fapila som im nejak\u00e9 plienky a jedlo, lebo tam takmer ni\u010d nemaj\u00fa. Aby sme mali aspo\u0148 na za\u010diatok. A nejak\u00fa zeleninu, \u010do tam nemaj\u00fa a…“ za\u010dala vymenov\u00e1va\u0165, no napokon ju predsa len premohli slzy a ona sa op\u00e4\u0165 rozplakala. Gordon ju op\u00e4\u0165 objal a odviedol ju do ich izby.<\/p>\n

Bill ostal e\u0161te chv\u00ed\u013eu sedie\u0165 pri stole, no potom sa kone\u010dne spam\u00e4tal a vr\u00e1til sa do ob\u00fdva\u010dky skontrolova\u0165 dvoj\u010dat\u00e1. St\u00e1le sedeli v ohr\u00e1dke a spokojne sa hrali. Ke\u010f zbadali svojho s\u00farodenca, veselo mu zam\u00e1vali a on sa na nich usmial. Boli tak\u00e9 zlat\u00e9. Tie\u017e sa na ne usmial, poslal im pusinky a odi\u0161iel do svojej izby zbali\u0165 sa. Tam sa v\u0161ak len ne\u0161\u0165astne zvalil na poste\u013e a hlavu zlo\u017eil do dlan\u00ed. Vtedy k\u00fatikom oka zbadal mobil le\u017eiaci na no\u010dnom stol\u00edku a on si a\u017e teraz spomenul na Toma. Mal sa s n\u00edm ve\u010der stretn\u00fa\u0165! A teraz bude musie\u0165 od\u00eds\u0165 a ktovie, kedy sa vr\u00e1ti! Nechcel od neho od\u00eds\u0165, zvl\u00e1\u0161\u0165 ke\u010f nevedel, na ako dlho to bude. Ale nemohol v tom mamu necha\u0165 sam\u00fa. Stara\u0165 sa o dvoj\u010dat\u00e1, stark\u00e9ho a e\u0161te aj beha\u0165 za babkou do nemocnice bude isto n\u00e1ro\u010dn\u00e9.<\/div>\n

\n

„Ahoj, Billi!“ za\u0161veholil Tom do telef\u00f3nu a zo\u0161iroka sa usmial. Bol \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee mu Bill vol\u00e1 a nevedel sa do\u010dka\u0165 ich ve\u010dern\u00e9ho stretnutia. Cel\u00e9 r\u00e1no rozm\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, \u010do bud\u00fa robi\u0165, hoci najrad\u0161ej by s n\u00edm len sedel na gau\u010di, dr\u017eal ho v n\u00e1ru\u010d\u00ed a bozk\u00e1val. Len\u017ee jeho nad\u0161enie pohaslo hne\u010f, ako sa ozval Billov hlas.<\/p><\/div>\n

„Ahoj, Tomi.“<\/div>\n
„Billi? \u010co sa deje? Ty si plakal?“<\/div>\n
„\u00c1no, ja…“<\/div>\n
„D\u00fafam, \u017ee to nie je kv\u00f4li mne! Nem\u00e1\u0161 kv\u00f4li mne probl\u00e9my, \u010di \u00e1no? M\u00e1m pr\u00eds\u0165? Ja…“<\/div>\n
„Nie!“ nenechal ho dohovori\u0165 Bill a trochu sa usmial. Jeho starostlivos\u0165 ho pr\u00edjemne zahriala pri srdci, no, bohu\u017eia\u013e, teraz musel rie\u0161i\u0165 nie\u010do in\u00e9. „Len… babka si zlomila nohu a mus\u00ed \u00eds\u0165 na oper\u00e1ciu. A my mus\u00edme \u00eds\u0165 do Loitsche za dedom. Je slep\u00fd a nevie sa o seba s\u00e1m postara\u0165. Tak\u017ee dne\u0161n\u00e9 rande mus\u00edm zru\u0161i\u0165. A neviem, kedy sa vr\u00e1tim. Ale ke\u010f bude po tej oper\u00e1cii a budeme vedie\u0165, \u017ee babka bude v poriadku, tak za tebou pr\u00eddem. Ale mus\u00edm pom\u00f4c\u0165 mame a…“<\/div>\n
„To je v poriadku, Billi. Ur\u010dite bude tvoja babka v poriadku. A my sa stretneme, ke\u010f bude \u010das. A m\u00f4\u017eeme si vola\u0165,“ uis\u0165oval Billa a on len prik\u00fdvol<\/div>\n
„Hej, ja viem. M\u00e1\u0161 pravdu,“ vyslovil, ke\u010f si uvedomil, \u017ee ho Tom nem\u00f4\u017ee vidie\u0165. „Ale bude\u0161 mi ch\u00fdba\u0165. U\u017e teraz mi ch\u00fdba\u0161,“ f\u0148ukol do telef\u00f3nu a druh\u00fd chlapec sa musel zasmia\u0165.<\/div>\n
„Aj ty mi ch\u00fdba\u0161. Te\u0161il som sa na ve\u010der. Ale… mus\u00edm \u00eds\u0165. Prep\u00e1\u010d, Billi. Mus\u00edm \u00eds\u0165 pracova\u0165. Zavol\u00e1m ti nesk\u00f4r. Alebo mi zavolaj ty, ak bude\u0161 vedie\u0165 nie\u010do nov\u00e9. Dobre? \u013d\u00fabim \u0165a.“<\/div>\n
„Aj ja \u0165a \u013e\u00fabim. Ahoj.“<\/div>\n
„Ahoj.“<\/div>\n
\n

Bill zlo\u017eil telef\u00f3n a zhlboka si vyd\u00fdchol. Loitsche nebolo \u010faleko, ale ak bude jeho mama beha\u0165 za babkou do nemocnice, on bude musie\u0165 osta\u0165 doma a stara\u0165 sa o deda a dvoj\u010dat\u00e1. Ale mo\u017eno by mohol ve\u010der od\u00eds\u0165 aspo\u0148 na p\u00e1r hod\u00edn a vr\u00e1ti\u0165 sa posledn\u00fdm autobusom. Pre\u010do si len neurobil vodi\u010d\u00e1k?<\/p><\/div>\n

„Bill? Si v poriadku?“ objavila sa vo dver\u00e1ch hlava jeho mamy.<\/div>\n
„\u00c1no, som. Volal som Tomovi,“ priznal a neisto na \u0148u pozrel, no ona len pok\u00fdvala hlavou.<\/div>\n
„Zba\u013e si nie\u010do tepl\u00e9 a pohodln\u00e9. Nejde\u0161 na m\u00f3dnu prehliadku,“ upozornila ho a on len prevr\u00e1til o\u010di. Ako keby to nevedel. Neochotne sa vyhrabal z postele a pustil sa do balenia.<\/div>\n
\n

O dve hodiny nesk\u00f4r u\u017e sedeli v aute a smerovali do Loitsche. Dvoj\u010dat\u00e1 spokojne oddychovali v seda\u010dk\u00e1ch a Bill ved\u013ea nich. Nerv\u00f3zne sa hral s mobilom a nudil sa. My\u0161lienky mu utekali k Tomovi, ale on sa tomu br\u00e1nil, preto\u017ee mu bolo do pla\u010du. Ve\u010f ne\u0161li a\u017e tak \u010faleko! A ak by chcel, e\u0161te dnes ve\u010der by ho mohol vidie\u0165! Ale aj tak mal pocit, akoby sa od neho ka\u017ed\u00fdm kilometrom vz\u010fa\u013eoval a bolo mu z toho a\u017e prehnane smutno. Ako sa pre\u0148ho mohol tak r\u00fdchlo sta\u0165 tak\u00fdm d\u00f4le\u017eit\u00fdm? <\/p><\/div>\n

\n

Bill bol skuto\u010dne r\u00e1d, \u017ee vid\u00ed svojho deda, no poh\u013ead na\u0148ho ho zabolel. E\u0161te pred p\u00e1r rokmi a dokonca pred p\u00e1r mesiacmi to bol vit\u00e1lny p\u00e1n, no odkedy sa mu prejavil \u0161ed\u00fd z\u00e1kal a on postupne takmer oslepol, i\u0161lo to s n\u00edm dole kopcom. Na\u0161\u0165astie mal babku, ktor\u00e1 ho n\u00fatila nevzd\u00e1va\u0165 to. N\u00fatila ho, aby sa aj v tejto situ\u00e1cii o seba staral s\u00e1m a aby bol \u010do najviac sebesta\u010dn\u00fd. E\u0161te ne\u017e sa narodili dvoji\u010dky, spolu s mamou tam str\u00e1vili nieko\u013eko dn\u00ed. Pre\u0161tudovali si na internete mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed a potom pod\u013ea toho u\u010dili oboch, ako sa s t\u00fdm zmieri\u0165. Dedo sa musel naspam\u00e4\u0165 nau\u010di\u0165, kde sa \u010do nach\u00e1dza. Kde m\u00e1 svoje oble\u010denie, kde m\u00e1 d\u00e1va\u0165 to pou\u017eit\u00e9, kde s\u00fa ak\u00e9 prek\u00e1\u017eky. U\u010dili ho dokonale sa pochybova\u0165 po dome, no nenau\u010dili ho vari\u0165. Ve\u010f ani pred t\u00fdm to nevedel a teraz… Teraz by to u\u017e ani nezvl\u00e1dol. Zle chodil a ruky sa mu triasli. Pou\u017e\u00edva\u0165 n\u00f4\u017e bolo pre\u0148ho nemyslite\u013en\u00e9. A jeho stav sa st\u00e1le zhor\u0161oval. Jedin\u00e9 \u0161\u0165astie bolo, \u017ee jeho myse\u013e bola st\u00e1le jasn\u00e1 a \u010dist\u00e1. To bolo vlastne \u00fa\u017easn\u00e9, preto\u017ee pri dvoj\u010dat\u00e1ch ni\u010d in\u00e9 ani nepotreboval.<\/p><\/div>\n

\n

A tak sa stalo, \u017ee Bill zakotvil v Loitsche. Gordon ostal s nimi a\u017e do r\u00e1na, no na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 mali operova\u0165 babku, a tak sa spolu so Simone hne\u010f po ra\u0148ajk\u00e1ch vr\u00e1tili do Magdeburgu. Oper\u00e1cia na\u0161\u0165astie dopadla dobre, no aj tak to znamenalo dlh\u00fd \u010das str\u00e1ven\u00fd v nemocnici. A tak Simone ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no obstarala dvoj\u010dat\u00e1, pripravila pre v\u0161etk\u00fdch ra\u0148ajky, uvarila obed a potom sa vybrala do nemocnice. Dedo tr\u00e1vil ve\u013ea \u010dasu so svojimi vn\u00fa\u010datkami a zdalo sa, \u017ee mu to prinavr\u00e1tilo chu\u0165 do \u017eivota. Tomovi volal len vtedy, ke\u010f to nemohla Simone vidie\u0165 ani po\u010du\u0165, ale rozhovormi s n\u00edm str\u00e1vil tak ve\u013ea \u010dasu, a\u017e sa b\u00e1l chv\u00edle, ke\u010f uvid\u00ed svoj \u00fa\u010det za telef\u00f3n. V r\u00e1mci prevencie v\u0161ak za n\u00edm ne\u0161iel, hoci to bolo poriadne \u0165a\u017ek\u00e9. Ch\u00fdbal mu tak ve\u013emi, a\u017e mal pocit, \u017ee m\u00e1 abstinen\u010dn\u00e9 pr\u00edznaky. Ke\u010f sa r\u00e1no zobudil, prv\u00e9, po \u010dom t\u00fa\u017eil, bolo po\u010du\u0165 jeho hlas. A ke\u010f siahol po telef\u00f3ne, aby mu skuto\u010dne zavolal, u\u017e ho \u010dakalo nieko\u013eko spr\u00e1v, no jedna z nich od Toma.<\/p><\/div>\n

\n

Dobre r\u00e1no, slnie\u010dko!<\/em> znela jedna z nich a tie ostatn\u00e9 boli v podobnom duchu. Na jeho tv\u00e1ri v\u017edy vyvolali \u00fasmev od ucha k uchu a on sa musel nieko\u013eko kr\u00e1t zhlboka nad\u00fdchnu\u0165 a vyd\u00fdchnu\u0165, aby sa pred mamou neusmieval ako mesia\u010dik na hnoji. A tie ve\u010dern\u00e9 spr\u00e1vy! To bolo nie\u010do! Bol pri ich \u010d\u00edtan\u00ed \u010derven\u00fd a\u017e pod tren\u00edrkami. Najrad\u0161ej by sa hne\u010f rozbehol za n\u00edm, zhodil ho na poste\u013e a potom… A\u017e na Silvestra sa nad n\u00edm matka z\u013eutovala a vyhnala ho von za priate\u013emi. Bolo to po tom, \u010do mu volali jeho dvaja najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1ti a p\u00fdtali sa ho, kedy sa stretn\u00fa. P\u00f4vodne mali toti\u017e v pl\u00e1ne osl\u00e1vi\u0165 pr\u00edchod nov\u00e9ho roku niekde v klube a potom sa premiestni\u0165 na n\u00e1mestie. Museli predsa podpori\u0165 Gordonovu skupinu. Chcel osta\u0165 s \u0148ou, aby nebola v tento de\u0148 sama, ale popravde t\u00fa\u017eil po tom \u00eds\u0165 domov a rovno za Tomom. Simone, na\u0161\u0165astie, popri ostatn\u00fdch starostiach na\u0148ho akoby \u00faplne zabudla. A to bolo dobre.<\/div>\n

\n

„Pr\u00eddem prv\u00e9ho,“ informoval mamu Bill, k\u00fdm sa chystal na odchod. Gordon pri\u0161iel e\u0161te v\u010dera ve\u010der, aby s rodinou str\u00e1vil Silvestra, no ve\u010der sa musel vr\u00e1ti\u0165 do Magdeburgu za chalanmi zo skupiny, aby sa pripravili na vyst\u00fapenie. A Bill sa chystal od\u00eds\u0165 do mesta s n\u00edm. Mal v pl\u00e1ne \u00eds\u0165 priamo za Tomom a pekne v s\u00fakrom\u00ed si s n\u00edm vysvetli\u0165 tie jeho provoka\u010dn\u00e9 spr\u00e1vy na dobr\u00fa noc. Tie, po ktor\u00fdch si musel svojpomocne pekne ru\u010dne stru\u010dne odpom\u00f4c\u0165 od ist\u00e9ho tvrd\u00e9ho probl\u00e9mu pod p\u00e1som. Len si u\u017e nebol tak \u00faplne ist\u00fd, \u010di sa potom dostan\u00fa aj na to n\u00e1mestie. Bo\u017ee, \u010do za veci mu to behaj\u00fa po rozume? Musel sa a\u017e \u010dervena\u0165. Keby si to v\u0161imla mama, asi by sa prepadol pod zem.<\/p><\/div>\n

„To nemus\u00ed\u0161,“ usmiala sa na\u0148ho Simone a on prekvapen\u00edm vyvalil o\u010di. Prv\u00fdch p\u00e1r sek\u00fand mu trvalo, k\u00fdm si spomenul, o \u010dom sa to pred chv\u00ed\u013eou rozpr\u00e1vali, no ke\u010f mu to do\u0161lo, aj tak nech\u00e1pal.<\/div>\n
„\u010co? To ako… ako to mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„Hne\u010f po Novom roku ti predsa za\u010d\u00edna brig\u00e1da. A mus\u00ed\u0161 sa u\u010di\u0165 na sk\u00fa\u0161ky. Beha\u0165 hore dolu z Magdeburgu do Loitsche… Gordon pr\u00edde sem a bude tu s nami. A ja budem chodi\u0165 za babkou, tak sa stav\u00edm doma a prinesiem ti nie\u010do na jedenie. Hoci, mysl\u00edm, \u017ee u\u017e si dos\u0165 ve\u013ek\u00fd na to, aby si sa o seba vedel postara\u0165 aj s\u00e1m.“<\/div>\n
„A… ale… ja… e\u0161te som nikdy nebol s\u00e1m,“ koktal vyko\u013eajene Bill. V prvej chv\u00edli ho matkine slov\u00e1 vydesili. To mysl\u00ed v\u00e1\u017ene? Aby bol doma \u00faplne s\u00e1m? Cel\u00e9 dni? Ale ve\u010f to nem\u00f4\u017ee myslie\u0165 v\u00e1\u017ene! No ona sa na\u0148ho len ne\u017ene usmiala a pohladila ho po l\u00ed\u010dku.<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 sa rozhodn\u00fa\u0165 hne\u010f. Ale porozm\u00fd\u0161\u013eaj o tom. Dobre?“<\/div>\n
„Dobre,“ s\u00fahlasil Bill, no bol si ist\u00fd, \u017ee bude rozhodne chodi\u0165 sem. Osta\u0165 s\u00e1m doma… pom\u00f3c, bub\u00e1ci! <\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Simone bola rozhodnut\u00e1 vytiahnu\u0165 z Gordona v\u0161etky inform\u00e1cie o Tomovi, ktor\u00e9 pozn\u00e1, a aj tie, ktor\u00e9 nepozn\u00e1, no pl\u00e1ny jej prekazil sp\u00e1nok. A rovnako tak r\u00e1no, preto\u017ee ke\u010f ona vst\u00e1vala, on e\u0161te st\u00e1le spal. Postarala sa o dvoj\u010dat\u00e1, nak\u0155mila ich<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2152","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2152","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2152"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2152\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2152"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2152"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2152"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}