{"id":2267,"date":"2016-02-04T15:00:00","date_gmt":"2016-02-04T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2258"},"modified":"2016-02-04T15:00:00","modified_gmt":"2016-02-04T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/02\/04\/stretli-sme-sa-na-vianoce-13\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 13."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
Tom si nesk\u00f4r v\u00f4bec nepam\u00e4tal, ako k tomu nakoniec do\u0161lo, ale bolo mu to \u00faplne jedno. V jednej chv\u00edli jednoducho pozeral do jeho o\u010d\u00ed, str\u00e1cal sa v nich a v tej druhej sa jeho pery dot\u00fdkali Billov\u00fdch. Len\u017ee sta\u010dilo len p\u00e1r sek\u00fand, aby sa od neho rovnako r\u00fdchlo odtiahol. Preto\u017ee to, \u010do v tej chv\u00edli poc\u00edtil, bolo ako z\u00e1sah bleskom. Dych sa mu zadrh\u00e1val v hrdle, zatia\u013e \u010do sa o\u010dami vp\u00edjal do t\u00fdch Billov\u00fdch a sna\u017eil sa zisti\u0165, \u010di to c\u00edtil aj on. Prekvapenie v nich mu d\u00e1valo jasn\u00fa odpove\u010f. Chv\u00ed\u013eu sa sna\u017eil zisti\u0165, \u010di sa mu to p\u00e1\u010dilo a odpove\u010f pri\u0161la okam\u017eite, ke\u010f sa chlapec pohol a pritisol svoje pery na jeho. Tento bozk u\u017e trval omnoho dlh\u0161ie a bol omnoho n\u00e1ru\u017eivej\u0161\u00ed, ne\u017e by \u010dakali pri prvom pokuse. Bill sal Tomovu spodn\u00fa peru a on mu to op\u00e4toval, ke\u010f sa maznal s jeho vrchnou. Ochutn\u00e1vali sa navz\u00e1jom, vzdychali si do \u00fast, Tom si pri\u0165ahoval Billovu tv\u00e1r bli\u017e\u0161ie k sebe, hladil ho po l\u00edcach, u\u0161iach a krku a on mu za odmenu \u0161krabkal hlavu a \u0165ahal ho za jeho spleten\u00e9 vrk\u00f4\u010diky. Otiahli sa od seba v\u017edy len na chv\u00ed\u013eu, aby sa mohli nad\u00fdchnu\u0165, a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa na seba vrhli s novou intenzitou. Ani jeden to\u013eko v\u00e1\u0161ne e\u0161te neza\u017eil, hoci star\u0161\u00ed z nich mal u\u017e za sebou celkom dos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed. Toto v\u0161ak bolo nie\u010do \u00faplne in\u00e9. Intenz\u00edvnej\u0161ie, int\u00edmnej\u0161ie, akoby sa vr\u00e1tili domov a spojili sa s nie\u010d\u00edm, \u010do k nemu patrilo odjak\u017eiva. Ak by n\u00e1hodou e\u0161te st\u00e1le neverili na l\u00e1sku na prv\u00fd poh\u013ead, tak by teraz isto uverili v l\u00e1sku na prv\u00fd bozk.<\/div>\n
\n

„Bo\u017ee, si stra\u0161ne n\u00e1vykov\u00fd,“ za\u0161epkal mu Tom do \u00fast a on sa u\u0161krnul. Aj on to tak c\u00edtil. Ako si mohol \u010do len na sekundu myslie\u0165, \u017ee by mu mohol ubl\u00ed\u017ei\u0165? Oprel si \u010delo o jeho, zatvoril o\u010di a len sa s\u00e1m pre seba usmieval. Netu\u0161il, \u017ee Tom rob\u00ed to ist\u00e9. Jednoducho len \u010dakali, k\u00fdm sa im upokoj\u00ed dych a srdce, a pri tom vz\u00e1jomne vdychovali svoju v\u00f4\u0148u. Bolo to tak\u00e9 omamn\u00e9… Bill mal pocit, \u017ee by tak dok\u00e1zal osta\u0165 hoci aj ve\u010dne, keby ho z toho pr\u00edjemn\u00e9ho snenia nevytrhol zvuk jeho telef\u00f3nu.<\/p><\/div>\n

„Do \u010derta,“ hundral si Bill popod nos, zatia\u013e \u010do sa sna\u017eil vyhraba\u0165 z ta\u0161ky telef\u00f3n. V\u017edy nosil nejak\u00fa \u0161t\u00fdlov\u00fa kabelu, preto\u017ee jeho oble\u010denie bolo pr\u00edli\u0161 tesn\u00e9 na to, aby v \u0148om \u010doko\u013evek nosil. Tom ho zatia\u013e len s \u00fasmevom pozoroval a v k\u00fatiku du\u0161e bol za to preru\u0161enie r\u00e1d, preto\u017ee mu to umo\u017enilo kone\u010dne za\u010da\u0165 norm\u00e1lne rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Pri Billovi to bolo \u0165a\u017ek\u00e9. Dok\u00e1zal myslie\u0165 iba na\u0148ho. Nie \u017ee by myslel na niekoho in\u00e9ho, ke\u010f bol s\u00e1m, samozrejme. Aj teraz skon\u010dil pri tom, \u017ee ho sleduje poh\u013eadom a prihl\u00faplo sa usmieva.<\/div>\n
„To bola mama. Boj\u00ed sa o m\u0148a. Je pr\u00edli\u0161 starostliv\u00e1,“ vysvet\u013eoval Bill, ke\u010f sa mu kone\u010dne podarilo presved\u010di\u0165 matku, \u017ee je v poriadku a nepotrebuje kontrolu.<\/div>\n
„To je v poriadku. M\u00e1 \u0165a rada. Chce\u0161 u\u017e \u00eds\u0165?“<\/div>\n
„Nie. Ja… chcel by som e\u0161te osta\u0165. Teda, ak m\u00f4\u017eem,“ sp\u00fdtal sa neisto, ke\u010f si uvedomil, \u017ee Tom by mo\u017eno chcel, aby u\u017e odi\u0161iel. On sa v\u0161ak len kr\u00e1sne usmial a natiahol k nemu ruku, aby si ho mohol pritiahnu\u0165 do n\u00e1ru\u010dia. Billa to prekvapilo, ale bolo to pr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie.<\/div>\n
\n
„Porozpr\u00e1vaj mi nie\u010do o sebe,“ prehovoril po chv\u00edli chlapec, ke\u010f sa usadil v Tomovom n\u00e1ru\u010d\u00ed dostato\u010dne pohodlne. V Tomovi v tej chv\u00edli zatrnulo, no ke\u010f ho Bill pohladil po tv\u00e1ri a prin\u00fatil ho pozrie\u0165 mu do o\u010d\u00ed, nakoniec prik\u00fdvol.<\/div>\n
„\u010co ja viem? Nie je na mne ni\u010d zauj\u00edmav\u00e9,“ za\u010dal opatrne a skuto\u010dne nevedel, kde by mal za\u010da\u0165. E\u0161te pred dvoma rokmi by toho bolo dos\u0165 \u010do poveda\u0165, ale teraz naozaj nevedel. Ak nechcel spom\u00edna\u0165 svoju autonehodu, tak sa skuto\u010dne nemal od \u010doho odpichn\u00fa\u0165.<\/div>\n
„Rob\u00edm v sklade a ke\u010f nerob\u00edm, tak cvi\u010d\u00edm alebo \u010d\u00edtam,“ zhrnul to \u010do najjednoduch\u0161ie. U\u017e nepriznal, \u017ee v sklade rob\u00ed tie fyzicky \u013eah\u0161ie pr\u00e1ce, \u017ee cvi\u010d\u00ed hlavne preto, aby sa dostal do p\u00f4vodnej formy po tom, \u010do sa mu kedysi vyhr\u00e1\u017eali, \u017ee zostane na voz\u00ed\u010dku, \u017ee kedysi pracoval v autodielni, ale jeho jemn\u00e1 motorika e\u0161te st\u00e1le nie je dos\u0165 okej, aby sa tam mohol vr\u00e1ti\u0165, a \u017ee \u010d\u00edta a ob\u010das p\u00ed\u0161e, lebo po \u00faraze sa to v\u0161etko musel u\u010di\u0165 odznovu a dodnes mu robia tieto veci trochu probl\u00e9m. Billovi to v\u0161ak nateraz sta\u010dilo. Hne\u010f mu bolo jasn\u00e9, \u017ee Tom mu nehovor\u00ed v\u0161etko, ale nechcel na\u0148ho tla\u010di\u0165.<\/div>\n
„A \u010do priatelia, m\u00e1\u0161 nejak\u00fdch? Na chladni\u010dke m\u00e1\u0161 nejak\u00e9 fotky…“ nazna\u010dil, na \u010do nar\u00e1\u017ea a on sa u\u0161krnul.<\/div>\n
„No \u00e1no, tie tam dal Sami. On je stra\u0161ne za\u0165a\u017een\u00fd na tieto veci. Vlastne to on tu pove\u0161al v\u0161etky tie plag\u00e1ty a n\u00e1stenky a fotky. Pred t\u00fdm som tu nemal ni\u010d, maxim\u00e1lne plag\u00e1t mojej vysn\u00edvanej motorky,“ priznal Tom, no Billa z jeho preslovu najviac up\u00fatalo to meno.<\/div>\n
\n

„Sami? On je tvoj… priate\u013e?“<\/p><\/div>\n

„\u010co? Nie! Ja som nikdy… nemal som priate\u013ea. Pred t\u00fdm. Ja… Sami je len kamar\u00e1t.“<\/div>\n
„Pre\u010do ti potom prer\u00e1bal byt?“ nechcelo sa tak celkom veri\u0165 Billovi. \u010clovek si predsa len tak nenech\u00e1 cudzieho \u010dloveka, aby mu robil v byte tak\u00e9 z\u00e1sahy. A \u017ee pred t\u00fdm nechodil s chalanmi? To znamen\u00e1, \u017ee on je prv\u00fd? Teda, e\u0161te spolu vlastne nechodia, ale po tom \u00fa\u017easnom bozku…<\/div>\n
„Sami tu b\u00fdval,“ priznal nakoniec Tom a rozhodol sa, \u017ee ak bude hovori\u0165 o svojich kamar\u00e1toch, nebude musie\u0165 hovori\u0165 o sebe. „Zozn\u00e1mili sme sa pred dvoma rokmi na Vianoce. S Andreasom sme boli na chate, s partiou. Bol tam aj Sami a oni dvaja si hne\u010f padli do oka. Trochu sa opili a presexovali spolu cel\u00fa noc a aj nasleduj\u00faci de\u0148. Andreas v\u017edy r\u00e1d experimentoval a Sami na\u0148ho urobil poriadky dojem. Ale Sami sa do\u0148ho zamiloval. \u00daprimne nech\u00e1pem pre\u010do,“ sprisahanecky mu prezradil a Bill sa nad t\u00fdm pousmial. „U\u017e o p\u00e1r dn\u00ed spolu za\u010dali b\u00fdva\u0165 a vyzeralo to, \u017ee s\u00fa spolu \u0161\u0165astn\u00ed. Len\u017ee Sami vtedy \u0161tudoval, pracoval a e\u0161te za\u010dal vypom\u00e1ha\u0165 v nemocnici na rehabilita\u010dnom a Andreasovi zrazu presko\u010dilo. Nabalila si ho nejak\u00e1 baba a on sa k nej okam\u017eite nas\u0165ahoval. Sami ostal b\u00fdva\u0165 u\u0148ho, ale nakoniec sa rozhodol ods\u0165ahova\u0165. A ke\u010f\u017ee nemal kam \u00eds\u0165, pri\u0161iel sem,“ dokon\u010dil svoje rozpr\u00e1vanie Tom. Neuvedomil si, \u017ee sa pr\u00e1ve dostal na tenk\u00fd \u013ead, lebo t\u00fdmto prehl\u00e1sen\u00edm vyvolal v chlapcovi e\u0161te viac ot\u00e1zok.<\/div>\n
\n

„A on tu b\u00fdval s tebou?“ chcel vedie\u0165 a v jeho hlase Tom jasne rozpoznal zn\u00e1mky \u017eiarlivosti. Za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed by mu to zrejme vadilo, ale kto vie pre\u010do, pri Billovi nie. Jedinou nev\u00fdhodou bolo to, ako to v\u0161etko vysvetli\u0165 bez toho, aby musel spomen\u00fa\u0165 svoj pobyt v nemocnici.<\/p><\/div>\n

„Nie, neb\u00fdval. Ja som vtedy b\u00fdval doma. Je to zlo\u017eit\u00e9, nechcem o tom teraz hovori\u0165, nehnevaj sa,“ rozhodol sa predsa len ukon\u010di\u0165 t\u00fato debatu. Nechcel, aby sa na\u0148ho Bill hneval, ale tie\u017e nechcel, aby ho \u013eutoval. Bolo to pre\u0148ho \u0165a\u017ek\u00e9 obdobie a on sa st\u00e1le nedok\u00e1zal tak \u00faplne zmieri\u0165 s t\u00fdm, o \u010do v\u0161etko ho t\u00e1 nehoda pripravila. Chlapec v\u0161ak bol \u00fa\u017easn\u00fd a ch\u00e1pav\u00fd. Nenaliehal na\u0148ho, rad\u0161ej ho pobozkal na l\u00edce, aby mu t\u00fdm dal najavo, \u017ee ho \u00faplne ch\u00e1pe.<\/div>\n
„Tak \u010do budeme robi\u0165, ke\u010f sa nechce\u0161 rozpr\u00e1va\u0165?“ vyzvedal Bill \u010falej s \u00fasmevom a mo\u017eno tak trochu \u010dakal, \u017ee sa Tom bude chcie\u0165 bozk\u00e1va\u0165. On sa v\u0161ak len zasmial a pokr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Ja som nepovedal, \u017ee sa nechcem rozpr\u00e1va\u0165. Len \u017ee sa nechcem rozpr\u00e1va\u0165 o sebe,“ upresnil mlad\u00edk a pobozkal ho do vlasov. St\u00e1le nech\u00e1pal, kde sa v \u0148om ber\u00fa tie ne\u017en\u00e9 gest\u00e1, ale za\u010d\u00ednal si na to postupne zvyka\u0165.<\/div>\n
„Ja som o sebe hovoril cel\u00fd ve\u010der. A aj v\u010dera. U\u017e naozaj nie je ni\u010d, \u010do by som ti e\u0161te mohol poveda\u0165. Vie\u0161 o mne skuto\u010dne v\u0161etko.“<\/div>\n
\n

„T\u00fdm si nie som ist\u00fd. Nezab\u00fadaj, \u017ee som \u0165a vlastne nepo\u010d\u00faval,“ pripomenul mu Tom, pri\u010dom samozrejme dos\u0165 preh\u00e1\u0148al, preto\u017ee ho po\u010d\u00faval v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu. No… mo\u017eno a\u017e tak ve\u013emi nie… „Povedz mi v\u0161etko e\u0161te raz. Budem sa sna\u017ei\u0165 \u0165a po\u010d\u00fava\u0165 a v\u0161etko si zapam\u00e4ta\u0165,“ pris\u013e\u00fabil mlad\u00edk a Bill sa op\u00e4\u0165 zasmial. P\u00e1\u010dila sa mu Tomova otvorenos\u0165 a fakt, \u017ee sa nebral pr\u00edli\u0161 v\u00e1\u017ene.<\/p><\/div>\n

„Tak fajn. \u0160tudujem odevn\u00fd dizajn, to znamen\u00e1, \u017ee navrhujem oble\u010denie. A popri tom aj spev. Zatia\u013e spievam len vok\u00e1ly, ale ver\u00edm, \u017ee sa presad\u00edm. Milujem spev. V\u017edy som chcel ma\u0165 kapelu. A aj ju budem ma\u0165,“ zahl\u00e1sil sebavedomo a Tom sa zasmial. P\u00e1\u010dilo sa mu jeho sebavedomie. Ale…<\/div>\n
„Zaspieva\u0161 mi?“ podpichol ho, no on len zakr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Dnes nie. Ale niekedy inokedy mo\u017eno. Najsk\u00f4r si to mus\u00ed\u0161 zasl\u00fa\u017ei\u0165!“<\/div>\n
„Zasl\u00fa\u017ei\u0165?“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, zasl\u00fa\u017ei\u0165. Nespievam len tak kdekomu na po\u010dkanie,“ informoval ho v\u00e1\u017ene, no tento v\u00fdraz mu na tv\u00e1ri vydr\u017eal len dovtedy, ne\u017e ho Tom za\u010dal \u0161tekli\u0165. A to bol od neho ve\u013ek\u00fd podraz, preto\u017ee Bill bol stra\u0161ne \u0161tekliv\u00fd. On to samozrejme nevedel, no ke\u010f chlapec po chv\u00edli priam vyp\u00edskol a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa za\u010dal nekontrolovate\u013ene zv\u00edja\u0165 a smia\u0165, pokra\u010doval vo svojom mu\u010den\u00ed aj na\u010falej.<\/div>\n
\n

„Tak\u017ee ty mi nezaspieva\u0161?“ mu\u010dil ho a na chv\u00ed\u013eu so \u0161teklen\u00edm prestal, no ke\u010f Bill len z\u00e1porne pokr\u00fatil hlavou, op\u00e4\u0165 sa na\u0148ho s rovnakou vervou vrhol. Svoju ot\u00e1zku musel zopakova\u0165 e\u0161te tri kr\u00e1t, ne\u017e sa Bill kone\u010dne poddal mu\u010deniu a vzdal sa.<\/p><\/div>\n

„Dobre, dobre! Zaspievam, zaspievam,“ kri\u010dal medzi z\u00e1chvatmi smiechu, no len \u010do ho Tom kone\u010dne prestal tr\u00e1pi\u0165, okam\u017eite svoj s\u013eub upresnil vo svoj prospech.<\/div>\n
„Ale nem\u00e1m doprovod. Nem\u00f4\u017eem spieva\u0165 len tak. To mus\u00ed\u0161 pochopi\u0165.“<\/div>\n
„Mus\u00edm?“<\/div>\n
„Samozrejme, \u017ee mus\u00ed\u0161. Chcem na teba urobi\u0165 dojem. A na to sa potrebujem poriadne rozospieva\u0165. A zi\u0161iel by sa aj ten doprovod. Lebo bez neho to nie je ono. Mus\u00ed sa ti to p\u00e1\u010di\u0165,“ informoval ho a Toma pr\u00edjemne zahrialo pri srdci. P\u00e1\u010dilo sa mu, \u017ee na\u0148ho chce Bill spravi\u0165 dobr\u00fd dojem, hoci si bol ist\u00fd, \u017ee to hovor\u00ed hlavne preto, aby ten okamih oddialil. Ale bolo mu to jedno. Vedel, \u017ee on to nerob\u00ed len preto, aby ho zbyto\u010dne na\u0165ahoval, ako to robievali niektor\u00e9 jeho predch\u00e1dzaj\u00face zn\u00e1mosti. Preto sa na\u0148ho len usmial, za ruku si ho k sebe pritiahol a n\u00e1sledne ho pobozkal. Bill mu bozk op\u00e4toval, akoby to bolo nie\u010do \u00faplne prirodzen\u00e9. Akoby sa poznali u\u017e omnoho dlh\u0161ie. Op\u00e4\u0165 sa mu pohodlne usala\u0161il v n\u00e1ru\u010d\u00ed, prsty pravej ruky si preplietol s prstami jeho \u013eavej a len tak ticho po\u010d\u00faval tlkot jeho srdca. Bilo pravidelne a on mal pocit, akoby bilo len pre\u0148ho. Ve\u013emi by si to \u017eelal. Bolo ticho, ale bolo to pr\u00edjemn\u00e9 ticho. Kr\u00e1sne, upokojuj\u00face. Pomaly ho to usp\u00e1valo, a\u017e sa rozhodol prehovori\u0165, aby sa trochu prebral.<\/div>\n
\n

„\u010co teda budeme robi\u0165? M\u00f4\u017eeme sa zahra\u0165 nejak\u00fa hru? Alebo si m\u00f4\u017eeme pozrie\u0165 nejak\u00fd film. Alebo mi m\u00f4\u017ee\u0161 porozpr\u00e1va\u0165 nie\u010do o t\u00fdch tvojich dvoch priate\u013eoch. Mysl\u00ed\u0161, \u017ee by som sa im p\u00e1\u010dil?“ vyzvedal, neop\u00fa\u0161\u0165aj\u00fac Tomovu n\u00e1ru\u010d. Len hlavu nato\u010dil trochu tak, aby na\u0148ho videl. Tom pozrel dole na\u0148ho, vtisol mu r\u00fdchly bozk na \u0161pi\u010dku nosa a l\u00e1skavo sa na\u0148ho usmial.<\/p><\/div>\n

„Jasn\u00e9, \u017ee by si sa im p\u00e1\u010dil. Sami je vlastne tak trochu ako ty. Rovnako bl\u00e1zniv\u00fd. Tak\u00e1 mal\u00e1 opica,“ informoval ho nezaujato, a tak trochu \u010dakal, \u017ee Bill vylet\u00ed. Ten sa v\u0161ak len spokojne usmieval a v\u00f4bec mu toto prirovnanie nevadilo. Bol r\u00e1d, \u017ee si Tom mysl\u00ed, \u017ee sa bude jeho priate\u013eom p\u00e1\u010di\u0165. A \u017ee je bl\u00e1zniv\u00fd ako opica? No… tak to mu ob\u010das hovorila aj mama. A po\u010dul na seba u\u017e aj hor\u0161ie veci. Naposledy sa mu jeho sestra smiala, \u017ee sk\u00e1\u010de ako tak\u00e1 stepn\u00e1 koza. Vtedy sa a\u017e tak spokojne netv\u00e1ril. Predsa len. Niektor\u00e9 opi\u010dky boli celkom zlat\u00e9. Ale stepn\u00e1 koza???<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Tom si nesk\u00f4r v\u00f4bec nepam\u00e4tal, ako k tomu nakoniec do\u0161lo, ale bolo mu to \u00faplne jedno. V jednej chv\u00edli jednoducho pozeral do jeho o\u010d\u00ed, str\u00e1cal sa v nich a v tej druhej sa jeho pery dot\u00fdkali Billov\u00fdch. Len\u017ee sta\u010dilo len<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2267","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2267","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2267"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2267\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2267"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2267"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2267"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}