{"id":2311,"date":"2016-01-14T15:00:00","date_gmt":"2016-01-14T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2302"},"modified":"2016-01-14T15:00:00","modified_gmt":"2016-01-14T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-10","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/01\/14\/stretli-sme-sa-na-vianoce-10\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 10."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Ahoj! Som doma!“ zakri\u010dal Bill rozverne hne\u010f od dver\u00ed a r\u00fdchlo zo seba zvliekal zvr\u0161ky. Bol premrznut\u00fd a\u017e na kos\u0165 a posedenie v Tomovom \u013eadovom aute mu moc nepomohlo. Jeho nov\u00fd priate\u013e s\u00edce zapol k\u00farenie a\u017e na maximum, ale za t\u00fa chv\u00ed\u013eu sa auto nestihlo dostato\u010dne zohria\u0165. Ale jemu to nevadilo. Ke\u010f bol s Tomom… s\u00e1m pre seba sa pri tej my\u0161lienke zasmial, preto\u017ee norm\u00e1lne zimu nemal r\u00e1d ani trochu. Nebol pr\u00e1ve \u0161portovec a zimn\u00e9 \u0161porty neuzn\u00e1val u\u017e v\u00f4bec.<\/div>\n
„Billi! U\u017e si doma?“ zjavila sa v chodbe jeho mama a prekvapene pozerala na vysmiateho syna.<\/div>\n
„Vravel som ti, \u017ee som hne\u010f tu. M\u00e1m \u010daj? Je mi stra\u0161n\u00e1 zima. Vonku mrzne,“ informoval chlapec svoju matku o nie\u010dom, \u010do bolo zjavn\u00e9 a tv\u00e1ril sa pri tom tak \u0161\u0165astne, akoby pr\u00e1ve vyhral \u0161portku. Bill bol vo svojej podstate vesel\u00e9 die\u0165a, bol \u0161\u0165astn\u00fd, spokojn\u00fd, bl\u00e1zniv\u00fd a rozjaren\u00fd a bolo norm\u00e1lne, \u017ee sa usmieval. No dnes… dnes mala pocit, \u017ee je na \u0148om nie\u010do in\u00e9. O\u010dk\u00e1 mu \u017eiarili viac ne\u017e obvykle a \u00fasmev na jeho per\u00e1ch ost\u00e1val aj potom, \u010do si takmer pop\u00e1lil jazyk na hor\u00facom \u010daji. A kam to tak zasnene pozer\u00e1?<\/div>\n
\n

„Billi?“ prihovorila sa mu a on sa a\u017e trhol, ako ho vyru\u0161ila z my\u0161lienok.<\/p><\/div>\n

„\u00c1no?“ usmial sa na \u0148u a jej sa zdalo, \u017ee tak trochu aj zrumenel. Alebo to bol e\u0161te pozostatok mrazu, \u010do mu sfarboval l\u00ed\u010dka do ru\u017eova?<\/div>\n
„Nechce\u0161 mi nie\u010do poveda\u0165?“<\/div>\n
„Poveda\u0165? O \u010dom?“ nech\u00e1pal Bill.<\/div>\n
„Ja neviem. Kde si bol? S k\u00fdm? Bol si dlho pre\u010d a pri\u0161iel si r\u00fdchlo. Bol si s chalanmi?“<\/div>\n
„Nie, oni i\u0161li na Vianoce domov.“<\/div>\n
„Tak?“ nedala sa odbi\u0165 mama.<\/div>\n
„Bol som v parku. Hovoril som ti to.“<\/div>\n
„Pri rieke?“<\/div>\n
„\u00c1no.“<\/div>\n
„A s k\u00fdm si bol?“<\/div>\n
„No… hm… mami! Ty ma vypo\u010d\u00fava\u0161?“<\/div>\n
„Nie! Samozrejme \u017ee nie. Ale bol si cel\u00fd de\u0148 pre\u010d a mal si zo sebou e\u0161te aj t\u00fa ta\u0161ku, never\u00edm, \u017ee si sa cel\u00fd de\u0148 len prech\u00e1dzal v parku.“<\/div>\n
„Nebol som cel\u00fd de\u0148 v parku, mami. Ja…“<\/div>\n
\n
„\u010co toho chlapca tak vypo\u010d\u00fava\u0161,“ zamie\u0161al sa im do rozhovoru jeho nevlastn\u00fd otec a Bill mu bol za to nesmierne v\u010fa\u010dn\u00fd. Zvykol svojej mame hovori\u0165 v\u0161etko, ale v tomto pr\u00edpade si to chcel necha\u0165 e\u0161te prejs\u0165 hlavou. Bolo to nov\u00e9 a bolo to pr\u00edli\u0161 intenz\u00edvne.<\/div>\n
„Ja ho predsa nevypo\u010d\u00favam! Ja som len zvedav\u00e1 a…“<\/div>\n
„A preto ho vypo\u010d\u00fava\u0161. Nechaj ho. Je u\u017e dospel\u00fd a potrebuje si nejak\u00e9 veci necha\u0165 pre seba,“ objal svoju man\u017eelku a Bill to vyu\u017eil, aby z kuchyne u\u0161iel.<\/div>\n
„Ale…“<\/div>\n
„\u017diadne ale. Ke\u010f bude pripraven\u00fd ti to poveda\u0165, tak to urob\u00ed. Mo\u017eno sa skuto\u010dne ni\u010d nestalo. Ale ak aj \u00e1no, ur\u010dite to nebolo ni\u010d zl\u00e9. Tak ho nechaj trochu d\u00fdcha\u0165,“ pokra\u010dovali v rozhovore Billovi rodi\u010dia e\u0161te aj potom, \u010do sa u\u017e chlapec d\u00e1vno rozpr\u00e1val so svojimi s\u00farodencami. Jeho mama nakoniec musela uzna\u0165, \u017ee jej man\u017eel m\u00e1 pravdu, ale bola rozhodnut\u00e1 sa k tomu nesk\u00f4r vr\u00e1ti\u0165.<\/div>\n
\n

Tom zaparkoval na pr\u00edjazdovej ceste asi o dvadsa\u0165 min\u00fat nesk\u00f4r. Nestavoval sa doma pre dar\u010deky, preto\u017ee \u017eiadne nemal. Vyrie\u0161il to po svojom – dohodol sa s ostatn\u00fdmi dvoma star\u0161\u00edmi s\u00farodencami, zlo\u017eili sa a k\u00fapili rodi\u010dom pobyt vo welness centre. Jedinou chybou v tomto pl\u00e1ne bolo to, \u017ee k\u00fdm bud\u00fa rodi\u010dia na dovolenke, on bude musie\u0165 str\u00e1\u017ei\u0165 drobcov. Dar\u010deky pre mlad\u0161\u00edch s\u00farodencov dostala na staros\u0165 jeho star\u0161ia sestra. No a t\u00e1 spolu s bratom dostali peniaze dopredu, aby si svoje dar\u010deky k\u00fapili sami. <\/p><\/div>\n

Vo\u0161iel do domu, a tak trochu d\u00fafal, \u017ee drobci bud\u00fa spa\u0165. Bohu\u017eia\u013e nespali a len \u010do ho zbadali, s krikom sa na\u0148ho vrhli.<\/div>\n
„Tom\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed!“ kri\u010dal Tobias a be\u017eal k svojmu ve\u013ek\u00e9mu bratovi najr\u00fdchlej\u0161ie, ako mu jeho kr\u00e1tke no\u017ei\u010dky dovolili. Jeho mal\u00e1 sestri\u010dka za n\u00edm nijako nezaost\u00e1vala. Tom s nimi neb\u00fdval a to z neho robilo najob\u013e\u00fabenej\u0161ieho brata.<\/div>\n
„\u010cau, deck\u00e1, ako sa m\u00e1te? Posl\u00fachali ste?“ spustil Tom, zatia\u013e \u010do si k\u013eakol na zem, aby sa dostal na ich \u00farove\u0148. Oboch ich poriadne vyobj\u00edmal a potom vzal Annu do n\u00e1ru\u010dia, zatia\u013e \u010do ho Tobias za ruku odtiahol k strom\u010deku.<\/div>\n
\n

„Ahoj, Tomi,“ pozdravila sa s n\u00edm Katrin a na priv\u00edtanie ho pobozkala na l\u00edce. Mlad\u00edk sa k nej musel zohn\u00fa\u0165, aby to mohla urobi\u0165, preto\u017ee bola od neho minim\u00e1lne o hlavu a pol ni\u017e\u0161ia.<\/p><\/div>\n

„Ahoj, Katrin. Ako?“<\/div>\n
„V\u0161etko m\u00e1m hotov\u00e9. D\u00e1me si zatia\u013e polievku, ne\u017e pr\u00eddu deck\u00e1. Mali ma\u0165 s\u00edce rodinn\u00fd obed, ale Gordon vraj pri\u0161iel neskoro, tak to u\u017e nestihli. Mal to vyst\u00fapenie…“<\/div>\n
„\u00c1no, viem, hovoril mi o \u0148om,“ preru\u0161il ju Tom a poh\u013eadom h\u013eadal svojho otca.<\/div>\n
„Je v kuchyni, podujal sa, \u017ee prestrie st\u00f4l,“ priznala mu spikleneck\u00fdm hlasom a obaja sa pri tom zasmiali. Nevedel si svojho otca predstavi\u0165, ako sa star\u00e1 o to, na ktorom mieste m\u00e1 by\u0165 vidli\u010dka, kde n\u00f4\u017e a kde poh\u00e1re.<\/div>\n
„Ideme skontrolova\u0165 ocka?“ prihovoril sa preto diev\u010datku vo svojom n\u00e1ru\u010d\u00ed a ke\u010f t\u00e1 na s\u00fahlas d\u00f4razne pok\u00fdvala hlavi\u010dkou, vybral sa smer kuchy\u0148a.<\/div>\n
\n

„No t\u00e9da, sa nezd\u00e1\u0161!“ uznanlivo zvolal mlad\u00edk, ke\u010f zbadal v\u00fdtvor svojho otca. St\u00f4l bol prestret\u00fd priam par\u00e1dne. V\u0161etko sa lesklo, ka\u017ed\u00fd predmet bol na svojom mieste a st\u00f4l bol dokonca aj moderne vyzdoben\u00fd.<\/p><\/div>\n

J\u00f6rg sa zahanbene usmial, no pokra\u010doval v pr\u00e1ci.<\/div>\n
„To je Katrinina pr\u00e1ca. Ja u\u017e len do\u0165ahujem detaily,“ priznal, pouk\u00e1\u017euc na pr\u00edbory, ktor\u00e9 pr\u00e1ve le\u0161til. Jeho man\u017eelka mu dala za \u00falohu vyle\u0161ti\u0165 v\u0161etok riad do vysok\u00e9ho lesku a ni\u010d pri tom nerozbi\u0165. Tomovi bolo v\u0161etko jasn\u00e9, ke\u010f videl, s akou opatrnos\u0165ou mu\u017e kladie pr\u00e1ve vyle\u0161ten\u00fa vidli\u010dku na spr\u00e1vne miesto. No \u00e1no, zamilovan\u00fd chlap. Aj po takom dlhom \u010dase. Chlap, ktor\u00fd kedysi striedal \u017eensk\u00e9 \u010dastej\u0161ie ako pono\u017eky a teraz bol \u00faplne pod papu\u010dou a e\u0161te s t\u00fdm bol aj spokojn\u00fd. Tom nad n\u00edm len pokr\u00fatil hlavou a s \u00fasmevom opustil kuchy\u0148u. D\u00fafal, \u017ee jemu sa nie\u010do tak\u00e9 nikdy nestane… Ale ke\u010f si spomenul na Billov plach\u00fd \u00fasmev…<\/div>\n
\n

„Som rada, \u017ee si pri\u0161iel. B\u00e1la som sa…“<\/p><\/div>\n

„To u\u017e m\u00e1me h\u00e1dam za sebou. U\u017e som predsa dospel\u00fd. A str\u00e1vil som v tomto dome viac ako rok. Bolo by hl\u00fape sa v\u00e1m teraz za\u010da\u0165 znovu vyh\u00fdba\u0165.“<\/div>\n
„Ja viem, ale aj tak… Som rada, \u017ee si pri\u0161iel, Tom. Toto bude v\u017edy aj tvoj domov. Vie\u0161 to, v\u0161ak?“ uis\u0165ovala sa Katrin, a\u017e mal mlad\u00edk chu\u0165 prevr\u00e1ti\u0165 o\u010dami. Nech\u00e1pal t\u00fa jej neust\u00e1lu snahu ho presved\u010di\u0165, \u017ee k nim patr\u00ed do rodiny, ale… akosi za\u010d\u00ednal ma\u0165 pocit, \u017ee jej to pomaly, ale isto za\u010d\u00edna veri\u0165.<\/div>\n
Bill si spolu s rodinou doprial poriadny kus viano\u010dnej \u0161t\u00f3ly, rozdali si dar\u010deky a potom sa u\u017e obaja jeho s\u00farodenci pobrali domov. Zatia\u013e \u010do ich bol ich otec odvies\u0165 domov, on pom\u00e1hal mame prestrie\u0165 st\u00f4l a cel\u00fd \u010das sa sna\u017eil nemyslie\u0165 na Toma. Miesto toho sa modlil, aby mama neza\u010dala s v\u00fdsluchom. Jeho modlitby v\u0161ak vypo\u010dut\u00e9 neboli.<\/div>\n
„Billi, pre\u010do mi nechce\u0161 poveda\u0165, s k\u00fdm si dnes bol?“ spustila hne\u010f, ako sa naplno pustili do pr\u00e1ce, aby jej n\u00e1hodou neu\u0161iel. Bill prevr\u00e1til o\u010di a z\u00fafalo vyd\u00fdchol.<\/div>\n
„Mami! Pros\u00edm \u0165a! Ja…“<\/div>\n
„\u00c1no, ty. Si m\u00f4j syn a ja \u0165a pozn\u00e1m. Vid\u00edm na tebe, \u017ee sa nie\u010do stalo. O\u010di ti \u017eiaria ako tak\u00e9 hviezdi\u010dky. A ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu sa zamysl\u00ed\u0161 a \u010derven\u00e1\u0161 sa. E\u0161te aj teraz sa \u010derven\u00e1\u0161! E\u0161te dnes r\u00e1no si sa takto nespr\u00e1val. Vlastne e\u0161te nikdy pred t\u00fdm si sa takto nespr\u00e1val. A ja chcem vedie\u0165…“ zrazu zmiernila svoj doteraz takmer drsn\u00fd t\u00f3n… „chcem vedie\u0165, kto sp\u00f4sobil, \u017ee m\u00f4j syn vyzer\u00e1, akoby bol zamilovan\u00fd,“ posledn\u00e9 slov\u00e1 u\u017e hovorila s l\u00e1skav\u00fdm \u00fasmevom a hladkala pri tom svoje die\u0165a jemne po l\u00edci. Bill zahanbene sklopil poh\u013ead niekam na podlahu, no na per\u00e1ch mu vyr\u00e1stol ne\u017en\u00fd \u00fasmev. Ani on s\u00e1m netu\u0161il, \u010do bolo v Tomovi in\u00e9, \u017ee na\u0148ho tak r\u00fdchlo zap\u00f4sobil. No nech to bolo \u010doko\u013evek, d\u00fafal, \u017ee to tam ostane.<\/div>\n
\n

Tomov ve\u010der prebiehal asi tak, ako prebieha vo v\u00e4\u010d\u0161ine rod\u00edn. Gordon priviezol svoje deck\u00e1, zo v\u0161etk\u00fdmi sa priv\u00edtal a poprial im kr\u00e1sne Vianoce. Nasledovala chutn\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 ve\u010dera a rozba\u013eovanie dar\u010dekov. Andrea mala perfektn\u00fd vkus a cit, a tak nie len \u017ee pre v\u0161etk\u00fdch k\u00fapila perfektn\u00e9 dar\u010deky, ale e\u0161te ich aj kr\u00e1sne zabalila. Tobias a Anna dostali hromadu hra\u010diek, star\u0161\u00ed nejak\u00fa kozmetiku a oble\u010denie a potom bol \u010das ulo\u017ei\u0165 krpcov do postie\u013eok. Star\u0161\u00ed si zatia\u013e pochutnali na ovocnom \u0161al\u00e1te s pun\u010dom. Sedeli v priestrannej ob\u00fdva\u010dke, v krbe horel ohe\u0148, v telev\u00edzore hrala nejak\u00e1 rozpr\u00e1vka a miestnos\u0165ou sa niesol tich\u00fd rozhovor. Tom sa ve\u013emi nezap\u00e1jal. V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu len pozoroval ohe\u0148 a jemne sa usmieval. Jeho my\u0161lienky neust\u00e1le utekali za jedn\u00fdm n\u00e1dhern\u00fdm \u010diernovlas\u00fdm stvoren\u00edm, s ktor\u00fdm str\u00e1vil dne\u0161n\u00e9 popoludnie. Sna\u017eil sa s\u00fastredi\u0165 na dianie v ob\u00fdva\u010dke, ale po p\u00e1r min\u00fatach sa v\u017edy op\u00e4\u0165 pristihol pri tom, ako sa usmieva niekam do blba.<\/p><\/div>\n

\n

„Neviem, kde sa t\u00fala\u0161, ale mus\u00ed tam by\u0165 kr\u00e1sne,“ ozval sa pri \u0148om zrazu hlas jeho n\u00e1hradnej matky a on sa pri \u0148om prekvapene strhol. Chv\u00ed\u013eu na \u0148u nech\u00e1pavo pozeral, ne\u017e mu do\u0161lo, \u010do vlastne povedala, a zrazu zac\u00edtil, \u017ee sa mu do tv\u00e1re hrnie \u010derve\u0148. R\u00fdchlo pozrel bokom a d\u00fafal, \u017ee si to Katrin nev\u0161imne, t\u00e1 v\u0161ak mala zrak dokonale zdrav\u00fd. Hoci… Svetlo z krbu mohlo klama\u0165, a tak sa rozhodla ho e\u0161te trochu potr\u00e1pi\u0165.<\/p><\/div>\n

„Alebo si myslel na nie\u010do in\u00e9? Na… niekoho?“ vyzvedala \u010falej a pozorne pri tom sledovala mlad\u00edkovu tv\u00e1r. Ten na chv\u00ed\u013eu stuhol, zadrhol sa mu dych a v jeho o\u010diach sa objavila neistota. „Mus\u00ed by\u0165 skuto\u010dne kr\u00e1sna,“ pokra\u010dovala \u017eena, aby ho prim\u00e4la hovori\u0165, no v \u0148om vyvolala in\u00e9 pocity. Chv\u00ed\u013eu na \u0148u neisto pozeral a potom svoj poh\u013ead sklonil niekam na svoje kolen\u00e1. Nikdy sa v podobnej situ\u00e1cii neocitol. Nikdy ho nikto neup\u00fatal tak silno, ako pr\u00e1ve Bill. A Bill bol k tomu v\u0161etk\u00e9mu e\u0161te chalan. Ale mo\u017eno ho zaujal pr\u00e1ve preto, \u017ee bol chlapec? Bol z toho v\u0161etk\u00e9ho zm\u00e4ten\u00fd a c\u00edtil sa neist\u00fd a vystra\u0161en\u00fd, no z\u00e1rove\u0148 spokojn\u00fd a \u0161\u0165astn\u00fd. Nikdy ni\u010d tak\u00e9 nec\u00edtil. Musel v tom by\u0165 fakt a\u017e po u\u0161i, ke\u010f si to Katrin v\u0161imla. Po prv\u00fd kr\u00e1t vo svojom \u017eivote sa t\u00fa\u017eil o svojich pocitoch s niek\u00fdm porozpr\u00e1va\u0165, len\u017ee doteraz nemal s k\u00fdm. Av\u0161ak teraz tu bola Katrin a d\u00edvala sa na\u0148ho tak starostlivo…<\/div>\n
„Tom?“ ozvala sa ticho, ke\u010f si uvedomila, \u017ee sa mra\u010d\u00ed. Povedala sn\u00e1\u010f nie\u010do, \u010do nemala? Tom zdvihol hlavu a neisto sa na \u0148u zah\u013eadel.<\/div>\n
„\u010co ak to nie je ona? \u010co ak je to… on?“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o) <\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia „Ahoj! Som doma!“ zakri\u010dal Bill rozverne hne\u010f od dver\u00ed a r\u00fdchlo zo seba zvliekal zvr\u0161ky. Bol premrznut\u00fd a\u017e na kos\u0165 a posedenie v Tomovom \u013eadovom aute mu moc nepomohlo. Jeho nov\u00fd priate\u013e s\u00edce zapol k\u00farenie a\u017e na maximum, ale za<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2311","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2311","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2311"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2311\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2311"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2311"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2311"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}