{"id":2327,"date":"2016-01-07T15:00:00","date_gmt":"2016-01-07T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2318"},"modified":"2016-01-07T15:00:00","modified_gmt":"2016-01-07T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-9","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2016\/01\/07\/stretli-sme-sa-na-vianoce-9\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 9."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Rovnako ako \u0161pagety chutila Billovi aj Tomova k\u00e1va a Katrinine kol\u00e1\u010diky. Pustil sa do nich s takou chu\u0165ou, \u017ee na ne dostal chu\u0165 aj Tom, a tak ne\u017e opustili jeho byt, ostal na tanieriku len posledn\u00fd. Chlapec na\u0148 pozeral tak t\u00fa\u017eobne, a\u017e mu ho jeho spolo\u010dn\u00edk prisunul priamo pod nos. Ten ho za to rozlomil napoly a poctivo sa podelil. Tom sa tomu zasmial, ale pri\u0161lo mu to mil\u00e9.<\/div>\n
„Tak, to bol posledn\u00fd,“ zahl\u00e1sil mlad\u00edk, len \u010do prehltol posledn\u00e9 s\u00fasto. Billa to \u0161okovalo.<\/div>\n
„To naozaj nem\u00e1\u0161 \u017eiadne \u010fal\u0161ie?“<\/div>\n
„Nie. Ale netr\u00e1p sa, som si ist\u00fd, \u017ee Katrin ma nabal\u00ed \u010fal\u0161\u00edmi. Vypekala minim\u00e1lne cel\u00fd december. Je posadnut\u00e1 Vianocami,“ uis\u0165oval ho, no zl\u00e9 svedomie v \u0148om ostalo aj na\u010falej.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem prinies\u0165 na\u0161e. Moja mama tie\u017e v\u00fdborne pe\u010die,“ navrhol preto a a\u017e potom si uvedomil, \u010do povedal. Ale zdalo sa, \u017ee Tomovi to nevad\u00ed, mo\u017eno sk\u00f4r naopak, preto\u017ee jeho n\u00e1vrh okam\u017eite prijal. Kto by odmietol \u010fal\u0161ie stretnutie s tak\u00fdm o\u010daruj\u00facim stvoren\u00edm?<\/div>\n
\n

„Pre\u010do vlastne dnes nie si doma?“ vyzvedal Tom, zatia\u013e \u010do pili k\u00e1vu. Bill len pokr\u010dil ramenami a chv\u00ed\u013eu sa zdalo, \u017ee ani neodpovie, no napokon sa predsa len rozhovoril. <\/p><\/div>\n

„Dnes s\u00fa u n\u00e1s moji nevlastn\u00ed s\u00farodenci. Otcove deti z prv\u00e9ho man\u017eelstva. Norm\u00e1lne ich m\u00e1m r\u00e1d, be\u017ene sa stret\u00e1vame, ale myslel som, \u017ee ke\u010f s\u00fa tie Vianoce, mo\u017eno by bolo dobr\u00e9, ak by mohli by\u0165 spolu len oni. Minul\u00fd rok sme mali spolo\u010dn\u00fd obed, ale tento rok sme stihli u\u017e spolo\u010dn\u00e9 ra\u0148ajky a s\u013e\u00fabil som, \u017ee pr\u00eddem sk\u00f4r, ne\u017e od\u00eddu, aby sme si mohli rozda\u0165 dar\u010deky. Oni s nami v\u017edy ve\u010der nie\u010do prejedia, ale ve\u010deraj\u00fa u\u017e doma u mamy.“<\/div>\n
„Hm, to je zauj\u00edmav\u00e9. Moji nevlastn\u00ed s\u00farodenci to robia rovnako,“ priznal a uvedomil si pri tom, \u017ee e\u0161te nikdy pred nik\u00fdm Kaya a Andreu nenazval svojimi s\u00farodencami. Nevedel, pre\u010do to bolo pred Billom tak\u00e9 jednoduch\u00e9. Ale pred n\u00edm bolo v\u0161eobecne jednoduch\u0161ie rozpr\u00e1va\u0165. Nikdy s t\u00fdm nemal probl\u00e9m, a\u017e do tej nehody. T\u00e1 \u00faplne prevr\u00e1tila cel\u00fd jeho \u017eivot naruby.<\/div>\n
\n
„M\u00e1\u0161 nevlastn\u00fdch s\u00farodencov?“ vytrhol ho zo zamyslenia Bill a on sa usmial.<\/div>\n
„\u00c1no, moment\u00e1lne u\u017e \u0161tyroch. Dve m\u00e1 Katrin z predch\u00e1dzaj\u00faceho man\u017eelstva a dve maj\u00fa rodi\u010dia spolu. Syna Tobiasa – moje krst\u0148a a dc\u00e9ru Annu. Tobias m\u00e1 tri roky a Anna sotva dva. Tak\u017ee je to doma teraz vesel\u00e9. Otec sa dnes mus\u00ed postara\u0165 o deck\u00e1, preto\u017ee Katrin vyv\u00e1ra a ja sa tam v tak\u00fdch chv\u00ed\u013each ner\u00e1d ukazujem, lebo by ma ve\u013emi r\u00fdchlo zatiahla do roboty,“ zveril sa mu, akoby mu hovoril obrovsk\u00e9 tajomstvo a Bill sa tomu zasmial. Nevedel si Toma s t\u00fdmi de\u0165mi predstavi\u0165, ale veril, \u017ee ich m\u00e1 r\u00e1d. Aspo\u0148 pod\u013ea t\u00f3nu jeho hlasu sa mu to tak zdalo.<\/div>\n
„E\u0161te st\u00e1le sa chce\u0161 \u00eds\u0165 prejs\u0165? Alebo ostaneme tu v teple?“<\/div>\n
„Ja…“ chlapec na chv\u00ed\u013eu zneistel. Bolo mu tu dobre, ale… \u010do by tu mali robi\u0165? Nemyslel si, \u017ee by Tom chcel pozera\u0165 rozpr\u00e1vky. A on nebol zvyknut\u00fd tr\u00e1vi\u0165 \u010das s\u00e1m v byte s cudz\u00edmi chalanmi. A hoci sa Toma neb\u00e1l, predsa len tu nechcel ost\u00e1va\u0165 dlh\u0161ie. B\u00e1l sa, \u017ee by sa mohlo nie\u010do pokazi\u0165, a to by skuto\u010dne ner\u00e1d.<\/div>\n
„R\u00e1d by som sa \u0161iel prejs\u0165. Do parku. Vonku je kr\u00e1sne.“<\/div>\n
„\u00c1no, to je. Zoberiem auto, odvezieme sa k parku a potom \u0165a m\u00f4\u017eem hodi\u0165 domov, ak bude\u0161 chcie\u0165,“ navrhol Tom a Bill bol za to skuto\u010dne r\u00e1d. T\u00e1 najopatrnej\u0161ia a najpesimistickej\u0161ia \u010das\u0165 jeho ja sa b\u00e1la, \u017ee to odmietne a bude trva\u0165 na tom, aby ostali v jeho byte. On v\u0161ak miesto toho pozbieral v\u0161etok \u0161pinav\u00fd riad, naskladal ho do um\u00fdvadla a podal Billovi jeho sveter.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ usmial sa ten, no ke\u010f mu Tom \u00fasmev op\u00e4toval, r\u00fdchlo zahanbene sklopil poh\u013ead k podlahe.<\/div>\n
\n

Obliekli sa a vyrazili. Tom ich odviezol na parkovisko ne\u010faleko Elbauenparku a spolo\u010dne sa vydali na prech\u00e1dzku. Cesta prebehla v tichu a aj ke\u010f vyst\u00fapili, ani jeden z nich sa nemal k tomu, aby za\u010dal konverz\u00e1ciu. Nebolo to v\u0161ak nepr\u00edjemn\u00e9 ticho. Posl\u00fa\u017eilo im k tomu, aby si jeden druh\u00e9ho nen\u00e1padne prezerali, no v\u017edy, ke\u010f ten druh\u00fd pozrel sp\u00e4\u0165, r\u00fdchlo poh\u013ead odvr\u00e1tili, tv\u00e1riac sa, akoby sa ni\u010d nestalo. A obaja boli v\u010fa\u010dn\u00ed mrazu, ktor\u00fd im vy\u0161t\u00edpal l\u00edca a zakamufloval tak ich \u010dervenanie. Ke\u010f sa Bill po\u0161mykol na \u013eade, Tom ho r\u00fdchlo zachytil, chytiac ho pri tom za ruku, no ani jeden ju u\u017e neodtiahol. Bolo to zvl\u00e1\u0161tne, dr\u017ea\u0165 za ruku in\u00e9ho mu\u017ea, nebolo to v\u0161ak nepr\u00edjemn\u00e9. Nie, ke\u010f sa jednalo o Billa.<\/p><\/div>\n

\n

„V poriadku?“ sp\u00fdtal sa ho pre istotu a chlapec s \u00fasmevom prik\u00fdvol.<\/p><\/div>\n

„\u00c1no. \u010eakujem. Ja… m\u00e1m to tu r\u00e1d,“ priznal, rozhliadaj\u00fac sa po okol\u00ed, aby kone\u010dne preru\u0161il ticho.<\/div>\n
„Ja som sem chodil maxim\u00e1lne na U-rampu,“ priznal Tom a on sa na\u0148ho prekvapene pozrel.<\/div>\n
„Ty skateuje\u0161?“ sp\u00fdtal sa, no ke\u010f sa na\u0148ho lep\u0161ie pozrel, uvedomil si, \u017ee by ho to asi nemalo ve\u013emi prekvapova\u0165.<\/div>\n
„Teraz u\u017e nie, ale ke\u010f som bol mlad\u0161\u00ed, tak \u00e1no.“<\/div>\n
„A pre\u010do si skon\u010dil?“<\/div>\n
„Och, to je… to je nadlho. Porozpr\u00e1vam ti to niekedy inokedy, dobre? Rad\u0161ej mi povedz nie\u010do o sebe.“<\/div>\n
„A \u010do by si chcel vedie\u0165?“<\/div>\n
„\u010co r\u00e1d rob\u00ed\u0161? \u0160tuduje\u0161 \u010di pracuje\u0161?“<\/div>\n
„\u0160tudujem. Odevn\u00fd dizajn. M\u00f3dne n\u00e1vrh\u00e1rstvo,“ spresnil, ke\u010f si v\u0161imol Tomov nech\u00e1pav\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„\u00c1ha, rozumiem. Ale hod\u00ed sa to k tebe.“<\/div>\n
„\u00c1no? Pre\u010do mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„N\u00f3\u00f3\u00f3…“ Tom zrazu ostal v pomykove. Nezvykol d\u00e1va\u0165 komplimenty in\u00fdm chalanom. Nezvykol si ani v\u0161\u00edma\u0165 in\u00fdch chalanov. Ako mal poveda\u0165 tomuto, \u017ee vyzer\u00e1 \u00fa\u017easne?<\/div>\n
„Myslel som to tak, \u017ee si… si…“ koktal mlad\u00edk, a\u017e k\u00fdm sa nad n\u00edm jeho spolo\u010dn\u00edk nez\u013eutoval a zo smiechom do\u0148ho mierne nevrazil bokom.<\/div>\n
„To nevad\u00ed. Ja viem, \u017ee vyzer\u00e1m trochu nezvy\u010dajne. Ale d\u00fafam, \u017ee sa ti to p\u00e1\u010di!“ rozhodol sa ho predsa len trochu potr\u00e1pi\u0165 a v Tomovi by sa v tej chv\u00edli krvi nedorezal.<\/div>\n
\n

„Ja… nooo… \u00e1no, p\u00e1\u010di,“ vykoktal nakoniec Tom a tento kr\u00e1t ani mr\u00e1z nedok\u00e1zal zakry\u0165 \u010derve\u0148 v jeho tv\u00e1ri. Na tej Billovej v\u0161ak jeho priznanie vyvolalo \u0161irok\u00fd \u00fasmev, ktor\u00e9ho sa nedok\u00e1zal zbavi\u0165, nech sa sna\u017eil akoko\u013evek. Jednoducho to ne\u0161lo, a\u017e sa nakoniec \u0161\u0165astne rozosmial. Mlad\u00edk na\u0148ho zm\u00e4tene pozrel a chcel vedie\u0165, \u010do sa deje, no Bill len pokr\u00fatil hlavou a na\u010falej sa zo\u0161iroka usmieval.<\/p><\/div>\n

„Vie\u0161… aj ty sa mi p\u00e1\u010di\u0161,“ priznal nakoniec a \u010derve\u0148 na Tomovej tv\u00e1ri nadobudla obrie rozmery. \u017dal\u00fadok sa mu stiahol a mal pocit, \u017ee jeho srdce vynechalo jeden \u00fader. Bol to zvl\u00e1\u0161tny pocit, tak\u00fd, ak\u00fd e\u0161te nikdy neza\u017eil, ale nebolo to nepr\u00edjemn\u00e9.<\/div>\n
„No… ja… \u010fakujem,“ dostal zo seba s\u0165a\u017eka a Bill mu za to povzbudzuj\u00faco stisol ruku.<\/div>\n
„To je v poriadku, Tomi. Nejdeme sa predsa bra\u0165,“ upokojoval ho veselo, no jeho to pr\u00e1ve naopak e\u0161te viac rozru\u0161ilo. O tak\u00fdchto veciach sa nikdy nebavil ani so svojou najdlh\u0161ou zn\u00e1mos\u0165ou, a to to bolo diev\u010da! A Bill bol chlapec a bol n\u00e1dhern\u00fd a jemu sa pri poh\u013eade na jeho \u017eiariv\u00fd \u00fasmev bl\u00e1znivo rozb\u00fachalo srdce a \u0165a\u017eko sa mu d\u00fdchalo, a dla\u0148, ktorou zvieral t\u00fa jeho, mu brnela, hoci mali obaja rukavice a on s\u00e1m sa c\u00edtil zvl\u00e1\u0161tne hrd\u00fd na to, \u017ee to bol pr\u00e1ve on, ku komu sa ten \u00fa\u017easn\u00fd mlad\u00fd mu\u017e t\u00fali. O \u010dom sa v ten de\u0148 rozpr\u00e1vali, si nesk\u00f4r nepam\u00e4tal ani jeden. Obaja sa viac s\u00fastredili na toho druh\u00e9ho. Na jeho \u00fasmev, o\u010di, smiech, na svoje pocity… Bill sa c\u00edtil \u0161\u0165astn\u00fd, a tak skoro tancoval po ceste, a\u017e k\u00fdm sa op\u00e4\u0165 nepo\u0161mykol a Tom ho nemusel op\u00e4\u0165 zachra\u0148ova\u0165. Pritiahol si ho k sebe, rozhodnut\u00fd ho u\u017e viac nepusti\u0165, a Bill s n\u00edm vrelo s\u00fahlasil, ke\u010f objal jeho ruku a doslova sa k nej prit\u00falil. Tomovi pripomenul mal\u00e9ho Samiho, hoci Bill bol omnoho vy\u0161\u0161\u00ed, bol dokonca o m\u00e1lo vy\u0161\u0161\u00ed ne\u017e on s\u00e1m. Len\u017ee jeho takmer diev\u010densky kr\u00e1sna tv\u00e1ri\u010dka, ne\u017en\u00fd svit v o\u010diach, vesel\u00e1 a vrel\u00e1 povaha, ho robili zranite\u013en\u00fdm a vyvol\u00e1vali v \u0148om potrebu sa o\u0148ho stara\u0165 a ochra\u0148ova\u0165 ho. Prech\u00e1dzali sa parkom, a\u017e pokia\u013e Billovi nezazvonil telef\u00f3n a na jeho obrazovke sa neobjavila fotografia jeho matky.<\/div>\n
\n

„Ahoj, mami,“ \u0161pitol Bill do telef\u00f3nu, zatia\u013e \u010do sa usmieval na svojho spolo\u010dn\u00edka.<\/p><\/div>\n

„Billi, kde si! Po\u010f u\u017e domov, je neskoro. Kde sa t\u00fala\u0161 tak dlho?“ vyzvedala jeho mama a oni si a\u017e vtedy uvedomili, \u017ee sa pomaly stmieva a v parku sa u\u017e stihli rozsvieti\u0165 v\u0161etky lampy. U oboch to v\u0161ak vyvolalo len \u00fasmev.<\/div>\n
„Som v parku. A som v poriadku, neboj sa. Ja… \u00faplne som zabudol na \u010das,“ op\u00e4\u0165 vrhol r\u00fdchly poh\u013ead na mlad\u00edka po svojom boku.<\/div>\n
„Mil\u00e1\u010dik, vonku je u\u017e takmer m\u00ednus desa\u0165. Mus\u00ed\u0161 by\u0165 cel\u00fd premrznut\u00fd. A hladn\u00fd, som si ist\u00e1, \u017ee si ni\u010d nejedol. R\u00fdchlo pr\u00ed\u010f domov. U\u017e je aj tak najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das, aj tvoji s\u00farodenci u\u017e chc\u00fa \u00eds\u0165 domov,“ pripomenula mu mama a on si a\u017e vtedy uvedomil, \u017ee u\u017e je skuto\u010dne neskoro.<\/div>\n
„Ja… o chv\u00ed\u013eu pr\u00eddem, s\u013eubujem, neboj sa. Sprav\u00ed\u0161 mi \u010daj?“ poprosil ju a jeho mama ostala zasko\u010den\u00e1. Park nebol a\u017e tak bl\u00edzko…<\/div>\n
„Zatia\u013e ahoj. Hne\u010f som doma,“ uistil ju e\u0161te Bill a u\u017e zlo\u017eil telef\u00f3n. Nechcel sa bavi\u0165 s mamou po telef\u00f3ne.<\/div>\n
„V poriadku?“<\/div>\n
„\u00c1no. Ja… neuvedomil som si, \u017ee u\u017e je tak neskoro. Ja… odvezie\u0161 ma domov, pros\u00edm?“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, ve\u010f som ti to s\u013e\u00fabil. Po\u010f, na\u0161\u0165astie nie sme \u010faleko od parkoviska,“ odvetil Tom a skuto\u010dne o necel\u00fdch desa\u0165 min\u00fat u\u017e sedeli v aute a on zap\u00ednal k\u00farenie.<\/p>\n

Bola ozajstn\u00e1 kosa, teplomer ukazoval m\u00ednus osem stup\u0148ov. Pri vode bolo isto e\u0161te chladnej\u0161ie. Ke\u010f boli spolu, v\u00f4bec si ten chlad neuvedomovali. Na spiato\u010dnej ceste u\u017e ani jeden ni\u010d nehovoril, len Bill ho navigoval najkrat\u0161ou cestou k nemu domov. Ke\u010f zastavili na jednom zo s\u00eddlisk pred vysokou bytovkou, Tom vyst\u00fapil spolu s n\u00edm, z kufra mu vybral jeho \u0161portov\u00fa ta\u0161ku a dokonca ho odprevadil k vchodov\u00fdm dver\u00e1m. Bez re\u010d\u00ed po\u010dkal, k\u00fdm si chlapec vytiahne k\u013e\u00fa\u010de a pohliadne na\u0148ho. Ani jeden ni\u010d nehovorili, mo\u017eno \u010dakali, \u010di nie\u010do povie ten druh\u00fd. Nakoniec to bol Tom, kto to nevydr\u017eal a prehovoril ako prv\u00fd.<\/div>\n

\n

„Tak… r\u00e1d som \u0165a spoznal.“<\/p><\/div>\n

„Aj ja som \u0165a r\u00e1d spoznal. Bolo to… pekn\u00e9, dnes. Som r\u00e1d, \u017ee…“<\/div>\n
„Aj ja som r\u00e1d. Ja… stretneme sa e\u0161te? Ja…“<\/div>\n
„\u00c1no, ja… ve\u013emi r\u00e1d. R\u00e1d sa s tebou stretnem,“ nenechali jeden druh\u00e9ho dohovori\u0165 v akejsi snahe poveda\u0165 si toho na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu \u010do najviac. Obaja sa bezd\u00f4vodne usmievali a h\u013eadeli si pri tom do o\u010d\u00ed a mo\u017eno \u010dakali, \u010di ich ten druh\u00fd pobozk\u00e1. No nestalo sa, a tak Bill nakoniec odvr\u00e1til poh\u013ead a odomkol dvere. Tom mu podal ta\u0161ku, podr\u017eal mu dvere, nechal ho vojs\u0165 dnu a potom za n\u00edm e\u0161te chv\u00ed\u013eu h\u013eadel, a\u017e k\u00fdm si zrazu na nie\u010do nespomenul.<\/div>\n
„Hej, Bill!“<\/div>\n
„\u00c1no?“ obr\u00e1til sa na\u0148ho chlapec a mo\u017eno ho na sekundu napadlo, \u017ee ho chce Tom skuto\u010dne pobozka\u0165, no potom si uvedomil, \u017ee to asi nebude ono. No nevadilo to, lebo to, \u010do chcel Tom, bolo na prvom stretnut\u00ed sn\u00e1\u010f e\u0161te lep\u0161ie.<\/div>\n
„Ja… d\u00e1\u0161 mi tvoje \u010d\u00edslo? Mohol by… mohol by som ti zavola\u0165?“ sp\u00fdtal sa neisto a Billov \u00fasmev sa e\u0161te viac roz\u0161\u00edril.<\/div>\n
„\u00c1no, samozrejme! Ja… som stra\u0161n\u00e9 trdlo. D\u00e1\u0161 mi svoje? M\u00f4\u017eem ti hne\u010f prezvoni\u0165,“ pon\u00fakol sa a u\u017e mu pod\u00e1val svoj mobil, aby mu tam Tom mohol ulo\u017ei\u0165 svoje \u010d\u00edslo. Mlad\u00edk tak urobil a s nap\u00e4t\u00edm \u010dakal, a\u017e mu chlapec prezvon\u00ed. Ke\u010f sa tak stalo, aj on si jeho \u010d\u00edslo r\u00fdchlo ulo\u017eil, aby ho n\u00e1hodou nestratil. Toto \u010d\u00edslo rozhodne strati\u0165 nechcel.<\/div>\n
„Kr\u00e1sne Vianoce, Bill.“<\/div>\n
„Aj tebe kr\u00e1sne Vianoce, Tom.“<\/div>\n
\n

Ke\u010f o p\u00e1r min\u00fat Tomovi zazvonil telef\u00f3n, na chv\u00ed\u013eu sa pote\u0161il, \u017ee mu vol\u00e1 Bill. To bola samozrejme blbos\u0165, ve\u010f sa rozi\u0161li len pred chv\u00ed\u013eou, ale aj tak… Bola to v\u0161ak len Katrin.<\/p><\/div>\n

„Tom? Pr\u00edde\u0161 na ve\u010deru? Boli by sme ve\u013emi radi, ak by si sa k n\u00e1m dnes ve\u010der pridal,“ volala ho, preto\u017ee hoci sa pred t\u00fdm dohodli, predsa len si nebola tak\u00e1 ist\u00e1. On ju v\u0161ak prekvapil a dal jej navy\u0161e jeden kr\u00e1sny dar\u010dek.<\/div>\n
„\u00c1no, mami, hne\u010f som tam.“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Rovnako ako \u0161pagety chutila Billovi aj Tomova k\u00e1va a Katrinine kol\u00e1\u010diky. Pustil sa do nich s takou chu\u0165ou, \u017ee na ne dostal chu\u0165 aj Tom, a tak ne\u017e opustili jeho byt, ostal na tanieriku len posledn\u00fd. Chlapec na\u0148 pozeral tak<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2327","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2327","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2327"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2327\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2327"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2327"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2327"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}