{"id":2346,"date":"2015-12-31T15:00:00","date_gmt":"2015-12-31T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2337"},"modified":"2015-12-31T15:00:00","modified_gmt":"2015-12-31T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-8","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2015\/12\/31\/stretli-sme-sa-na-vianoce-8\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 8."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/p>\n

<\/strong> Kr\u00e1sneho Silvestra a v\u0161etko dobr\u00e9 v Novom roku! Kopu dobr\u00fdch priate\u013eov, skvel\u00fdch poviedok a \u00fa\u017easn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov! A e\u0161te pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie.<\/em><\/div>\n

\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill, r\u00e1d \u0165a spozn\u00e1vam,“ usmial sa na\u0148ho Tom a mlad\u00edk mu \u00fasmev op\u00e4toval. Dlho v\u0161ak jeho poh\u013ead nevydr\u017eal a rad\u0161ej ho sto\u010dil niekam na podlahu. Tomovi to pri\u0161lo roztomil\u00e9, hoci ke\u010f si to uvedomil, s\u00e1m nad sebou zakr\u00fatil hlavou. Nikdy o \u017eiadnom chalanovi neprem\u00fd\u0161\u013eal ako o roztomilom, ale Bill… Bill v \u0148om vyvol\u00e1val presne tak\u00fd pocit.<\/div>\n
„Tak \u010do by si chcel vysk\u00fa\u0161a\u0165 ako prv\u00e9?“<\/div>\n
„Ja… ja neviem. Ja… nevyzn\u00e1m sa v tom,“ zopakoval \u010diernovl\u00e1sok a on pok\u00fdval hlavou.<\/div>\n
„Jasn\u00e9. Myslel som si… Si tu za nejak\u00fdm pl\u00e1nom? Alebo si sem zabl\u00fadil len n\u00e1hodou?“<\/div>\n
„No… ja… vlastne som chcel… chcel som…“ Billovi to bolo tr\u00e1pne zverova\u0165 sa s nie\u010d\u00edm tak\u00fdm \u00faplne nezn\u00e1memu \u010dloveku, ale na druhej strane Tom sa zdal mil\u00fd a on si uvedomoval, \u017ee ak mu nepovie, \u010do chce, tak mu nepom\u00f4\u017ee.<\/div>\n
„Chcel som trochu spevni\u0165. Zosilnie\u0165. Ja…“<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 pokra\u010dova\u0165, pochopil som,“ z\u013eutoval sa nad n\u00edm Tom a vybral sa k jedn\u00e9mu zo strojov.<\/div>\n
\n

Nasleduj\u00facu hodinu sa Tom hral na tr\u00e9nera a vysvet\u013eoval svojmu zverencovi, ako ktor\u00fd stroj pracuje, ako sa na \u0148om cvi\u010d\u00ed, pre\u010do by ho mal pou\u017e\u00edva\u0165, ako spr\u00e1vne d\u00fdcha\u0165 a ko\u013eko cvikov urobi\u0165, a Bill sa sna\u017eil v\u0161etko si zapam\u00e4ta\u0165 a postupova\u0165 presne pod\u013ea jeho pokynov. Ak si odmyslel fakt, \u017ee to bolo pre\u0148ho n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a \u017ee mal pocit, akoby bol slab\u00fd ako mucha a na konci bol mokr\u00fd ako my\u0161, unaven\u00fd ako k\u00f4\u0148 a skoro by povedal, \u017ee Toma priam nen\u00e1vid\u00ed, tak to bola vlastne z\u00e1bava. Hor\u0161ie to bolo v sprch\u00e1ch, ktor\u00e9 tvorili vlastne len jednu miestnos\u0165 s nieko\u013ek\u00fdmi st\u00e1tiami a kde akosi zabudli primontova\u0165 z\u00e1vesy, a tak ka\u017ed\u00fd, kto \u0161iel k um\u00fdvadlu \u010di ku ko\u0161u, videl v\u0161etko, \u010do sa dialo v sprch\u00e1ch. Pre Billa to bola desiv\u00e1 predstava, a tak si u\u017e predstavoval, \u017ee p\u00f4jde domov neosprchovan\u00fd, ke\u010f sa nad n\u00edm Tom op\u00e4\u0165 z\u013eutoval a pokynul mu, aby sa \u0161iel opl\u00e1chnu\u0165 a on bude zatia\u013e str\u00e1\u017ei\u0165.<\/p><\/div>\n

Bill sa r\u00fdchlo osprchoval, utrel a nakoniec aj natrel telov\u00fdm mliekom, ne\u017e si obliekol aspo\u0148 spodn\u00fa bielize\u0148 a zabalen\u00fd v uter\u00e1ku opustil sprchy. Zatia\u013e \u010do sa obliekal, aj Tom pou\u017eil sprchu a hoci sa t\u00fdm nikdy pred t\u00fdm netr\u00e1pil, tento kr\u00e1t bol r\u00e1d, \u017ee ho pri tom nik nevyru\u0161il.<\/div>\n
\n
Zatia\u013e \u010do sa svetlovlas\u00fd mlad\u00edk sprchoval, utieral, obliekal a balil, ten tmavovlas\u00fd si \u0161iel e\u0161te k zrkadlu upravi\u0165 make-up. Hoci si absol\u00fatne nebol Tomom ist\u00fd, predsa len sa mu chcel p\u00e1\u010di\u0165. Ke\u010f sa v\u0161ak mlad\u00edk zjavil za n\u00edm, uvedomil si, \u017ee sa mo\u017eno sna\u017e\u00ed zbyto\u010dne, preto\u017ee sa vlastne na \u017eiadnom \u010fal\u0161om spolo\u010dnom programe nedohodli. Mo\u017eno bude chcie\u0165 \u00eds\u0165 domov a u\u017e sa nikdy nestretn\u00fa. R\u00fdchlo teda spravil posledn\u00fa drobnos\u0165 a s \u00fasmevom sa na\u0148ho obr\u00e1til.<\/div>\n
„Hotovo?“ sp\u00fdtal sa ho a Bill s nesmel\u00fdm \u00fasmevom pok\u00fdval hlavou.<\/div>\n
„\u00c1no.“<\/div>\n
„A ak\u00fd m\u00e1\u0161 program teraz? Chyst\u00e1\u0161 sa domov?“ vyzvedal \u010falej Tom, a tak trochu pri tom d\u00fafal, \u017ee chlapec bude chcie\u0165 osta\u0165 s n\u00edm e\u0161te aspo\u0148 chv\u00ed\u013eu. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak v\u00f4bec netu\u0161il, \u010do by mal robi\u0165, preto\u017ee nemal pripraven\u00fd \u017eiaden program a bol z toho stra\u0161ne nerv\u00f3zny. Chlapec mu v\u0161ak svojou odpove\u010fou perfektne nahral a vyrie\u0161il to za\u0148ho.<\/div>\n
„Ja… nie. Nechcel som \u00eds\u0165, hoci… mo\u017eno… Chcel som sa \u00eds\u0165 e\u0161te prejs\u0165, ale t\u00e1 ta\u0161ka…“ pouk\u00e1zal na fakt, \u017ee obaja maj\u00fa so sebou ta\u0161ku s cvi\u010debn\u00fdm \u00faborom, uter\u00e1kom a nejakou tou drog\u00e9riou. Tom pok\u00fdval hlavou a bol r\u00e1d, \u017ee pri\u0161iel autom.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eeme to da\u0165 do m\u00f4jho auta a odvies\u0165 sa do parku. M\u00f4\u017ee\u0161 si odfoti\u0165 aj zna\u010dku, ak bude\u0161 chcie\u0165,“ pon\u00fakol sa s potmeh\u00fadskym \u00fasmevom a chlapec mu \u00fasmev op\u00e4toval. Ani na chv\u00ed\u013eu ho v\u0161ak nenapadlo o nezn\u00e1mom pochybova\u0165. Nebol naivn\u00fd, no neveril, \u017ee by mu vedel ubl\u00ed\u017ei\u0165 niekto s tak\u00fdm mil\u00fdm \u00fasmevom a kr\u00e1snymi o\u010dami. Rozhodol sa v\u0161ak hra\u0165 jeho hru a s jeho n\u00e1vrhom s\u00fahlasil.<\/div>\n
„Dobre, odfot\u00edm. Pre istotu,“ k\u00fdval hlavou a sna\u017eil sa pri tom tv\u00e1ri\u0165 v\u00e1\u017ene, no ve\u013emi sa mu to nedarilo. Na to sa c\u00edtil pr\u00edli\u0161 uvo\u013enene.<\/div>\n
\n

Pobrali si svoje veci, rozl\u00fa\u010dili sa s obsluhou a vy\u0161li von. Tom sa na chv\u00ed\u013eu zamyslel nad t\u00fdm, ako jeho auto zap\u00f4sob\u00ed na jeho nov\u00e9ho zn\u00e1meho, ale zdalo sa, \u017ee toho \u017eiadne auto nezauj\u00edma. To bolo fajn, lebo pod\u013ea neho to nebolo ni\u010d moc. Ta\u0161ky hodili do kufra a dokonca tmavovl\u00e1skovi otvoril a podr\u017eal dvere. Toto e\u0161te nikdy neurobil, nikdy ho nie\u010do tak\u00e9 ani nenapadlo. Zdalo sa ale, \u017ee na Billa to urobilo dojem, preto\u017ee sa trochu za\u010dervenal, nahodil nesmel\u00fd \u00fasmev a po r\u00fdchlom poh\u013eade na Toma sklopil poh\u013ead k zemi. Tom s\u00e1m nad sebou pokr\u00fatil hlavou a prevr\u00e1til o\u010di, no napriek tomu neuva\u017eoval o tom, \u017ee by svoje spr\u00e1vanie zmenil. Nie, ke\u010f videl, ako sa mu to p\u00e1\u010dilo.<\/p><\/div>\n

„Je tu zima. Hne\u010f zapnem k\u00farenie.“<\/div>\n
„Dobre.“ Na\u0161tartoval a spolu s motorom sa zaplo aj r\u00e1dio. R\u00fdchlo ho st\u00ed\u0161il na prijate\u013enej\u0161iu \u00farove\u0148 a odlepil sa od chodn\u00edka.<\/div>\n
\n

Cesta ubiehala v pr\u00edjemnom tichu. Bill sa najsk\u00f4r ozval, \u017ee sa mu stra\u0161ne p\u00e1\u010di pr\u00e1ve hraj\u00faca pesni\u010dka v r\u00e1diu, a tak ostali ticho, no ke\u010f sa na\u0148ho Tom nesk\u00f4r pozrel, zistil, \u017ee chlapec zadriemal. S\u00e1m pre seba sa usmial a miesto do parku si to zamieril k sebe domov. A ako sa uk\u00e1zalo, mlad\u00ed\u010dek zadriemal skuto\u010dne poctivo, preto\u017ee ke\u010f kone\u010dne zastavil auto, musel ho zobudi\u0165.<\/p><\/div>\n

„Bill, vst\u00e1vaj, sme na mieste,“ oslovil ho \u0161eptom a on nes\u00fahlasne zabru\u010dal a pomrvil sa. Po chv\u00edli sa v\u0161ak predsa len prebral a neochotne rozlepil o\u010di. Pona\u0165ahoval sa, usmial sa na Toma a rozopol si p\u00e1s.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d. Ja…“<\/div>\n
„To je v poriadku. Potrebuje\u0161 dobi\u0165 baterky. Potrebuje\u0161 nie\u010do sladk\u00e9!“ informoval ho Tom a u\u017e otv\u00e1ral dvere. Bill ho r\u00fdchlo nasledoval, no ke\u010f vy\u0161iel na studen\u00fd chodn\u00edk, uvedomil si, \u017ee nie s\u00fa pri parku.<\/div>\n
„Toto nie je…“ hlesol a na chv\u00ed\u013eu ho premohli obavy. Kde to s\u00fa?<\/div>\n
„Nie, nie je. Tu b\u00fdvam. Potrebuje\u0161 zjes\u0165 nie\u010do sladk\u00e9, alebo mo\u017eno k\u00e1vu. To cvi\u010denie ti zobralo pr\u00edli\u0161 ve\u013ea energie. A ob\u00e1vam sa, \u017ee dnes nen\u00e1jdeme otvoren\u00e9 ni\u010d, kde by sme si mohli da\u0165 nie\u010do dobr\u00e9. Ale nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165, m\u00e1\u0161 predsa odfoten\u00e9 moje auto aj so zna\u010dkou! Tak\u017ee ak by som bol pr\u00edli\u0161 drz\u00fd…“ upozornil ho, no nezdalo sa, \u017ee by to chlapca kto vie ako upokojilo. Tom k nemu teda rad\u0161ej pre\u0161iel a upokojuj\u00faco sa na\u0148ho usmial. „Nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165. S\u013eubujem, \u017ee nem\u00e1m zl\u00e9 \u00famysly. Nezvyknem si v posil\u0148ovni vyh\u013ead\u00e1va\u0165 obete. Ale pri cvi\u010den\u00ed si vydal dos\u0165 energie a potrebuje\u0161 ju nie\u010d\u00edm nahradi\u0165. Preto si zadriemal. Ja m\u00e1m doma nejak\u00e9 viano\u010dn\u00e9 kol\u00e1\u010de a v\u00fdborn\u00fa k\u00e1vu. Tak\u017ee by sme si mohli spolu jednu vypi\u0165, zjes\u0165 p\u00e1r kol\u00e1\u010dikov, mo\u017eno si da\u0165 aj obed…“ uvedomil si, ke\u010f skontroloval \u010das na hodink\u00e1ch a zistil, \u017ee u\u017e je jedna hodina popoludn\u00ed. Aj Billa to prekvapilo a vlastne a\u017e vtedy si uvedomil, \u017ee je u\u017e dos\u0165 hladn\u00fd. A pr\u00e1ve jeho kri\u010diaci \u017eal\u00fadok ho presved\u010dil, aby zabudol na opatrnos\u0165 a prijal Tomove pozvanie.<\/div>\n
\n

St\u00fapaj\u00fac do schodov, Tom uva\u017eoval, v akom stave svoj byt zanechal. Bol si ist\u00fd, \u017ee m\u00e1 upratan\u00e9, ale u\u0148ho nikdy nebolo upratan\u00e9 tak naozaj. A popravde, e\u0161te nikdy sa tak nemodlil, aby mal odpratan\u00e9 aspo\u0148 v\u0161etku spodn\u00fa bielize\u0148 a \u0161pinav\u00e9 pono\u017eky, ako pr\u00e1ve teraz. Na\u0161\u0165astie mal.<\/p><\/div>\n

„M\u00e1\u0161 to tu… pekn\u00e9,“ pochv\u00e1lil mu chlapec byt a on sa po \u0148om rozhliadol v snahe predstavi\u0165 si, ako m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 na cudzieho \u010dloveka. No… nebolo to zl\u00e9, ale ani nijak prevratn\u00e9. Ke\u010f si byt kupoval, mal v pl\u00e1ne ho v bud\u00facnosti zrekon\u0161truova\u0165. Ke\u010f ho splat\u00ed a na\u0161etr\u00ed si nejak\u00e9 peniaze. Len\u017ee potom sa stala t\u00e1 nehoda… A popravde si na\u0148 \u010dasom zrejme aj zvykol.<\/div>\n
Bol to vlastne podkrovn\u00fd byt, ktor\u00fd p\u00f4vodne ani bytom nebol. Jeho predch\u00e1dzaj\u00faci majite\u013e zrejme nemal peniaze na prer\u00e1banie a on si po nas\u0165ahovan\u00ed len prema\u013eoval steny, preto\u017ee p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1ter bol pr\u00edli\u0161 desiv\u00fd. N\u00e1bytok tu bol star\u00fd a opotrebovan\u00fd, ale… nebolo to najhor\u0161ie. Ve\u010f keby bolo, isto by ho vymenil u\u017e d\u00e1vno.<\/div>\n
\n

„\u010eakujem. Chcel som to prerobi\u0165, ale akosi som si zvykol,“ priznal sa v snahe urobi\u0165 \u010do najlep\u0161\u00ed dojem. Nevedel, pre\u010do mu na tom tak z\u00e1le\u017e\u00ed, ale chlapcov \u00fasmev ho odradil od akejko\u013evek snahy o tom v\u00e1\u017enej\u0161ie zauva\u017eova\u0165. Teraz bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 nie\u010do in\u00e9. Jeho \u017eal\u00fadok. „M\u00e1m \u0161pagety. Vlastn\u00e1 v\u00fdroba, varen\u00e9 v\u010dera ve\u010der. Prizn\u00e1m sa, je to to najlep\u0161ie, \u010do viem vari\u0165, hoci Katrin sa sna\u017eila nau\u010di\u0165 ma toho omnoho viac.“<\/p><\/div>\n

„Katrin?“<\/div>\n
„Man\u017eelka m\u00f4jho otca. Je skvel\u00e1 kuch\u00e1rka. Kol\u00e1\u010diky s\u00fa od nej, pokojne si daj, ak m\u00e1\u0161 chu\u0165. Ja to zatia\u013e priprav\u00edm,“ pon\u00fakol ho a r\u00fdchlo si umyl ruky, ne\u017e sa pustil do pr\u00e1ce. Bill sa neisto usadil k stolu a ruku natiahol k tanieru so such\u00fdmi kol\u00e1\u010dikmi. Av\u0161ak napriek tomu, \u017ee bol skuto\u010dne hladn\u00fd, zdalo sa mu to… nie nepr\u00edjemn\u00e9, ale mo\u017eno… zvl\u00e1\u0161tne, aby vyjedal niekoho, koho pozn\u00e1 sotva p\u00e1r hod\u00edn. „Hm, presne dve porcie. Skvel\u00e9,“ poznamenal svetlovlas\u00fd mlad\u00edk a Bill r\u00fdchlo prehltol s\u00fasto, ktor\u00e9 mal pr\u00e1ve v \u00fastach.<\/div>\n
„Ja… nechcem \u0165a vyjeda\u0165. Ak m\u00e1\u0161 m\u00e1lo…“<\/div>\n
„Nie. M\u00e1m tak akur\u00e1t!“ sko\u010dil mu do re\u010di Tom a s \u00fasmevom sa na\u0148ho oto\u010dil. „Pr\u00e1ve naopak, som r\u00e1d, \u017ee mi to pom\u00f4\u017ee\u0161 zjes\u0165. Stav\u00edm sa, \u017ee Katrin ma ve\u010der nabal\u00ed \u0161al\u00e1tom. Aspo\u0148 mi to tu nebude stra\u0161i\u0165. M\u00e1\u0161 r\u00e1d syr?“ ukon\u010dil debatu a tmavovl\u00e1sok prik\u00fdvol. Tom sa teda pustil do str\u00fahania syra a pr\u00edpravy pr\u00edborov a serv\u00edtok, aby mohol urobi\u0165 aspo\u0148 ak\u00e9 – tak\u00e9 prestieranie. E\u0161te poh\u00e1re, miner\u00e1lku, alebo rad\u0161ej d\u017e\u00fas? A… nie, n\u00f4\u017e nie. S \u010d\u00edm sa to vlastne jedia \u0161pagety? On ich norm\u00e1lne je len vidli\u010dkou, ale zdalo sa mu, \u017ee po spr\u00e1vnosti by k nim mal da\u0165 aj ly\u017eicu. A \u010do e\u0161te? \u017de by so\u013e? A \u00e1no, chceli si da\u0165 aj k\u00e1vu. M\u00e1 ju urobi\u0165 hne\u010f, \u010di a\u017e po obede? Ale po obede chceli \u00eds\u0165 predsa von… Bol nesmierne nerv\u00f3zny, viac ne\u017e pri svojom prvom radne.<\/div>\n
\n

Len\u017ee aj Bill bol nerv\u00f3zny. Uvedomil si to, a\u017e ke\u010f u\u017e zjedol asi \u0161tvrt\u00fd kol\u00e1\u010dik a na\u0165ahoval ruku po \u010fal\u0161om. R\u00fdchlo ju teda stiahol a d\u00fafal, \u017ee si to Tom nev\u0161imne. Len\u017ee ten si to v\u0161imol a okam\u017eite sa na Billa usmial.<\/p><\/div>\n

„Chutia ti? Pokojne si e\u0161te daj, hoci… rad\u0161ej nie, aby si zvl\u00e1dol \u0161pagety. Sladk\u00e9 si m\u00f4\u017ee\u0161 da\u0165 aj potom,“ prihovoril sa mu a on op\u00e4\u0165 o\u010dervenel ako raj\u010diatko.<\/div>\n
„A… \u00c1no, s\u00fa… ve\u013emi dobr\u00e9. \u010eakujem,“ vydoloval zo seba a od hanby by sa najrad\u0161ej prepadol. Takto sa str\u00e1pni\u0165 pred… Ale pred k\u00fdm vlastne? Ve\u010f tu nebol na radne a vlastne ani nevedel, \u010di sa Tomovi p\u00e1\u010di. Teda, p\u00e1\u010dil sa mu, t\u00fdm si bol ist\u00fd, ale\u2026 \u010do ak sa mu nep\u00e1\u010di \u00b4t\u00fdm\u00b4<\/em> sp\u00f4sobom?<\/div>\n
\n

S prem\u00fd\u0161\u013eania ho vyru\u0161il Tom, ke\u010f za\u010dal na st\u00f4l poklada\u0165 v\u0161etko potrebn\u00e9, aby u\u017e od stola nemusel vst\u00e1va\u0165.<\/p><\/div>\n

„D\u00e1\u0161 si miner\u00e1lku? Alebo…“<\/div>\n
„Miner\u00e1lka bude fajn. T\u00e1 mi nepokaz\u00ed chu\u0165 jedla,“ nenechal ho dohovori\u0165, a tak o chv\u00ed\u013eu dostal poh\u00e1r pln\u00fd bublinkovej priezra\u010dnej tekutiny. Okam\u017eite ju do polovice vypr\u00e1zdnil, tak mu ju Tom op\u00e4\u0165 naplnil a f\u013ea\u0161u polo\u017eil na st\u00f4l k\u00fasok od nich. Len pre istotu. Polo\u017eil na st\u00f4l e\u0161te so\u013e a misku pln\u00fa postr\u00fahan\u00e9ho syra a u\u017e sa mohli pusti\u0165 do jedla.<\/div>\n
Tom nerv\u00f3zne sledoval, ako si jeho hos\u0165 kladie prv\u00e9 s\u00fasto do \u00fast, pre\u017e\u00fava a preh\u013ata. Bol stra\u0161ne nerv\u00f3zny a zvedav\u00fd, \u010di jeho sl\u00e1vny v\u00fdtvor Billovi chut\u00ed. A\u017e ke\u010f ten spokojne vyd\u00fdchol: „M\u0148am, je to super!“ mohol sa aj on pusti\u0165 do jedla. A rad\u0161ej pri tom \u00faplne ignoroval fakt, \u017ee sa pri mlad\u00edkovom komplimente celkom nepatri\u010dne za\u010dervenal.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Kr\u00e1sneho Silvestra a v\u0161etko dobr\u00e9 v Novom roku! Kopu dobr\u00fdch priate\u013eov, skvel\u00fdch poviedok a \u00fa\u017easn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov! A e\u0161te pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie. „Bill, r\u00e1d \u0165a spozn\u00e1vam,“ usmial sa na\u0148ho Tom a mlad\u00edk mu \u00fasmev op\u00e4toval. Dlho v\u0161ak jeho poh\u013ead nevydr\u017eal a rad\u0161ej<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2346","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2346","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2346"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2346\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2346"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2346"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2346"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}